Príbehy - 4. časť

Gabriel Briňarský

Terminátor

Akčný sci-fi thriller Terminátor natočil v roku 1984 režisér James Cameron. Rola robota-zabijaka vynikajúco sadla Arnoldovi Schwarzeneggerovi. Ten sa vďaka filmu spolu s jeho režisérom stal megahviezdou. Neskôr boli natočené aj ďalšie časti, v roku 1991 Terminátor 2: Deň zúčtovania (James Cameron), v roku 2003 Terminátor 3: Vzbura strojov (Jonathan Mostow) a zatiaľ posledná v roku 2009 – Terminátor 4: Spasenie (McG).

Hlavná myšlienka tejto série je v rovnaká, ako v Matrixe. Miestom deja je zničený postapokaliptycký svet, v ktorom zvyšky ľudstva bojujú o holé prežitie proti strojom. Sú tu samozrejme nejaké menšie rozdiely, ale podstata je rovnaká.

Umelá inteligencia nie je vyvinutá zámerne tak, aby mala svoje vedomie. To nadobudne samovoľne strategická obranná počítačová sieť Skynet. Je nová, výkonná, kompletne prepojená a ľudia ju nechajú všetko riadiť. Táto inteligencia potom vyhodnotí celé ľudstvo ako hrozbu.

Z tohto dôvodu vyvolá medzi USA a Ruskom jadrovú vojnu, ktorá vyhladí veľkú časť ľudstva. Zvyšok je zatvorený v koncentračných táboroch a postupne likvidovaný strojmi. Objaví sa však muž – John Connor a naučí ľudí bojovať proti robotickým zabijakom – terminátorom. Ich neskoršie verzie sú podobne ako agenti v Matrixe na nerozoznanie od ľudí. Majú mäso, krv, vlasy, potia sa a páchne im z úst. To všetko preto, aby sa mohli dostať čo najbližšie k ľuďom.

Podobná, hoci nie vojenská sieť – internet už existuje a pomaly zasahuje skoro do všetkých sfér ľudského života. Firma Google už do nej skenuje aj naše literárne diela. Ak by z internetu vznikla nejaká umelá inteligencia a z týchto kníh pochopí našu históriu plnú vojen a násilia, potom by som sa ani veľmi nečudoval, ak by ľudstvo vyhodnotila ako hrozbu.

Skynet, aby sa zbavil vodcu povstalcov Johna Connora, vyšle do minulosti jedného terminátora. Číslo modelu terminátora je 101. Presne takéto číslo mala aj Neova izba v Matrixe. Z akého dôvodu bolo zvolené práve toto číslo? Jednou z možností môže byť to, že film bol natočený a takisto dej sa odohráva v roku 1984. Niekto už možno pochopil, ostatní pochopia neskôr.

Úlohou terminátora je zabiť Johnovu matku, týmto zabrániť jeho narodeniu a vymazať tak celú jeho existenciu. John vyšle do minulosti takisto jedného zo svojich bojovníkov – Kylea Reesea, ktorý má jeho matku chrániť. Ten sa paradoxne stane jeho otcom. Tu sa tvorcovia naozaj pekne pohrali s paradoxami cestovania v čase. Zámer strojov zničiť Johna Connora tak vlastne spôsobil jeho zrodenie.

Vyslaný ochranca Kyle rozpráva o živote vo svojom temnom svete, ako sa musia po celý čas skrývať a ukáže aj čiarový kód, ktorý mu vypálili stroje na predlaktie. Sarah nakoniec s jeho pomocou prežije a terminátor je zničený. Kyle Reese však zahynie. Sarah musí utiecť do Mexika a stále sa skrývať, aby ju Skynet nevypátral a John vyrastá bez svojho otca.

John Connor má tak, ako aj Neo črty podobné s Ježišom. Je záchranca ľudstva, hoci nie mierumilovný, takisto ako Ježiš vyrastal bez vlastného otca. Otca však predsa len má. Nie je to však Boh, ale vojak. Aj Ježišova matka Mária musela utiecť do Egypta, aby uchránila malého Ježiša pred kráľom Herodesom. John však po anglicky neznamená Ježiš, ale Ján. Ján Krstiteľ mal mnoho nasledovníkov a mnohí ho uznávali dokonca za mesiáša.

Hlavná myšlienka Terminátora aj Matrixu sa nachádza takisto i v Novom zákone, konkrétne v Zjavení apoštola Jána, alebo ináč povedané v Apokalypse. Autorom je údajne apoštol Ján, ktorý ju napísal vo vyhnanstve na ostrove Patmos. Opisuje sa v nej druhý príchod Krista, ktorý má nastoliť svoje kráľovstvo. Do tohto kráľovstva sa však každý nedostane, ale iba ten, kto obstojí pri poslednom súde. Týmto udalostiam vraj budú predchádzať všemožné katastrofy a konečná bitka medzi vojskom Baránka a Antikrista.

Pojem súdny deň z Apokalypsy sa nachádza aj v podtitule Terminátora 2, ktorý sa u nás preložil ktovie prečo, ako deň zúčtovania, čo nevystihuje správne podstatu filmu. No možno správne vystihuje skutočnú budúcnosť, keď budeme musieť splatiť všetky tie narobené dlhy.

Ani v Terminátorovi nechýba odkaz na 11. september, ktorý sa nachádza takisto v druhej časti. V scéne, keď T 1000 naháňa Johna na motorke v kanále a narazí do mosta s nákladiakom, ktorý potom vybuchne v ohnivej guli si všimnite nápis na tomto moste a tvar jeho spodnej časti.

Keď sme už pri dátumoch, na poznávacej značke policajného auta použitého na útek z psychiatrie je číslo 999018. Ak ho budeme brať ako dátum dostaneme rovnaký dátum, aký bol v Matrixe na obrazovke v závere filmu. 18. septembra bol vyhlásený aj vojenský zásah v Afganistane, čo bolo fakticky začiatkom vojny proti terorizmu.

Terminátor 2 je asi najlepšia časť z celej série. Boli tam použité prelomové digitálne triky, no sú tam aj zaujímavé myšlienky. Miles Benet Dyson, človek zodpovedný za vznik Skynetu svojej žene vraví: „Predstav si lietadlo s pilotom, ktorý nikdy neurobí chybu, nie je unavený a nepríde do práce s opicou.“

Je to na prvý pohľad naozaj lákavá perspektíva. Automatizácia je už na dosť vysokej úrovni aj dnes. A tak určitá časť ľudí sedí doma, pretože nemá prácu. A tí, ktorí pracujú sú aj napriek tomu stále viac vyťažení, takže plody tejto automatizácie si takmer nikto poriadne neužije. No a čo bude, ak všetko alebo väčšinu činností budú vykonávať stroje? Ľudia sa tak vlastne stanú nepotrební. Myslíte si, že vás potom nechajú len tak sedieť doma, aby ste si mohli užívať alebo nedajbože rozmýšľať? Pracujeme na evolúcii strojov, namiesto toho, aby sme pracovali na svojej vlastnej evolúcii.

V druhej časti tejto série sa Skynet prostredníctvom terminátora T 1000 snaží zabiť už samotného mladého Johna Connora. John vyšle z budúcnosti na svoju ochranu iného terminátora. Sarah je v cvokárni, pretože rozpráva o súdnom dni, počas ktorého zahynú 3 miliardy ľudí.

Blázon je mnohokrát nálepka pre ľudí, ktorí vravia možno čudné, ale pravdivé veci, no nielen pre nich. Psychiatria zohrala svoju úlohu aj v Hitlerovej 3. ríši, čo je však verejne dosť málo známe. Po hrôzach 2. svetovej vojny sa mnoho ľudí pýta, ako sa to mohlo vlastne všetko stať. Bol Hitler sám tvorcom svojej politiky, alebo bol niekým ovplyvnený?

Psychiatrická „veda“ má svoje počiatky v 18. storočí. Pojem choromyseľný však nebol od začiatku presne definovaný a ktovie, či sa vôbec dá takto definovať. Psychický chorý mohol vtedy byť človek napríklad, ak bol žena, demokrat, pacifista, Francúz alebo odporca psychiatrie. Ako vidno, za chorého môže byť podľa potreby označený ktokoľvek, čo bolo aj využívané pre odstraňovanie politických oponentov. Takto označený človek môže byť aj v dnešnej dobe prehlásený za nesvojprávneho, čím stráca možnosť rozhodovať o sebe a psychiater si s ním môže prakticky robiť čo chce.

Medzi „terapeutické“ metódy patrilo: znehybňovanie, izolácia, škripce, točenie na stoličke, až sa pacientovi pustila krv z nosa alebo uší, kvapkanie roztopeného vosku na ruky, prikladanie rozpáleného železa, kastrácia, odstránenie klitorisu atď. Počas 1. svetovej vojny sa začali používať známe elektrošoky. Ich účelom však nebolo niekoho vyliečiť, ale zahnať psychicky zničených vojakov späť na bojisko.

Psychiatrické diela vychádzali najmä z prác Malthusa, Darwina, Nietscheho, Gobineaua a Chamberlaina. Robert Malthus hlásal teórie o preľudnení, podľa ktorých sa obyvateľstvo príliš rozmnožuje, čoho následkom bude nedostatok potravín. Požadoval zníženie populácie vojnami, obmedzením pôrodnosti robotníckej triedy a zníženie ich platov. Jeho myšlienky boli dobre prijímané vo vyšších kruhoch. To bolo v čase, keď počet ľudí na svete bol asi len dve miliardy. Charles Darwin hlásal prirodzený výber, to znamená že prežívajú len tí najlepší a najprispôsobivejší. Arthur de Gobineau vysvetľoval dejiny z hľadiska rás. Zárukou nadradenosti a vlády má byť len čistá rasa.

Neznamená to však, že títo páni boli nacisti. Na počudovanie sa niektoré ich teórie rozvíjajú aj v dnešnej dobe a to na skutočne nezvyčajných miestach. Neomaltuziánstvo má svoje zastúpenie aj v OSN a reprezentuje ho Populačný fond a Medzinárodná federácia pre plánované rodičovstvo.

Psychiater Gustav Liebermeister na základe spomínaných teórií vytvoril terapiu. Alfred Ploetz vytvoril základy nemeckej rasovej hygieny svojim dielom „Zdatnosť našej rasy a ochrana slabých“ v roku 1895. Do lekárskej literatúry sa tak dostalo vyvražďovanie najslabších článkov spoločnosti. Snažil sa presadiť názor, že každá duševná porucha má príčinu v genetickom základe. Z toho potom vznikol pojem „bezcenný ľudský život“. Ničenie takéhoto života požadoval vo svojej knihe „Kresby života. Vnútorný pohľad na ľudský život“ psychiater Alfred Hoche. Ernst Rüdin už v roku 1911 na základe svojej štúdie žiadal vytvorenie zákona o dedičnej hygiene. 14. júna 1933 je schválený zákon o prevencii dedične zaťaženého potomstva. Hlavný iniciátor bol Ernst Rüdin – riaditeľ Inštitútu psychiatrie cisára Vilhelma. Odhadovaný počet sterilizácii je 100 až 350 tisíc.

V roku 1939 sa začalo zabíjanie psychicky chorých a asociálov, ktoré dostalo názov akcia T4 a ktorú viedli poprední psychiatri. V roku 1941 bola eutanázia Hitlerom oficiálne zastavená. V ústavoch bolo zlikvidovaných okolo 70 000 ľudí, no eutanázia pokračovala aj naďalej. Personál a nadobudnuté skúsenosti boli potom využívané aj na likvidáciu politických väzňov a Židov v koncentračných táboroch. Po skončení vojny kompetentní psychiatri zvalili vinu na Hitlera a nacistov, ale ako sme mali možnosť vidieť, tieto idey zastávali dávno pred nástupom nacizmu a sami sa usilovali presadiť príslušnú legislatívu. Potom nerušene pokračovali ďalej vo svojej činnosti so starými konceptmi, ktoré iba dostali nové mená.

Psychiatria sa v súčasnosti síce vzdala väčšiny zo svojich neľudských metód, zaplavila ale svet psychofarmakami s pochybnými liečebnými účinkami, ale zato s preukázateľnými vedľajšími účinkami, ktoré navyše vytvárajú závislosť. Tieto mnohokrát spôsobujú horšie psychické problémy, ako boli pred liečbou a sú podávané aj malým deťom. Boli sme už prehlásení za dedične hriešnych a môže sa stať, že budeme všetci pokladaní aj za dedične psychicky chorých, ktorí musia samozrejme brať lieky. Nemysliaci terminátori už možno nebudú len vo filmoch.

Po vyslobodení z liečebne sa Sarah dozvie, že práve Dyson z firmy Cyberdyne Systems sa výraznou mierou pričinil svojou prácou na revolučnom čipe za vznik Skynetu. Sarah sa ho preto pokúsi zabiť. To sa jej nepodarí a tak zistí, že tento čip vznikol podľa čipu z terminátora, ktorého zlisovala v prvej časti. Dysonovo pracovisko preto vyhodia do povetria a zdá sa, že súdny deň, ktorý mal nastať 29. augusta 1997 je odvrátený.

Logo firmy Cyberdyne je prekvapivo trojuholník, ktorý má vo vnútri písmeno Y. Ten, kto čítal alebo pozeral Da Vinciho kód vie, že Y je kalich – symbol ženstva a trojuholník je čepeľ - mužský symbol. Znak firmy Cyberdyne je tak spojenie mužského a ženského princípu a teda iná podoba Dávidovej hviezdy. Kalich môžeme, okrem iného nájsť aj na vlajke Českej republiky a bývalého Československa, ktorá je vlastne slobodomurárskou zásterou a tiež v logu istého obchodného reťazca, ktorý pôsobí aj na našom území.

Niektoré veci z Terminátora sa už stali realitou. Bezpilotné lietadlá však nevozia cestujúcich, ako sníval Dyson, ale zhadzujú bomby v Afganistane a na zatiaľ ešte primitívne roboty sa montujú guľomety. Som preto zvedavý, ako to bude s ostatným.

Hoci je príbeh Terminátora 2 temný, obsahuje v sebe aj istú nádej: „Budúcnosť nie je daná, žiadny osud nie je, len ten, ktorý si urobíme.“ Prvýkrát sa na budúcnosť díva s istou dávkou nádeje aj Sarah Connor. Lebo ak sa naučil aj púhy stroj – terminátor ceniť si ľudský život, snáď sa to naučíme aj my.

V tretej časti, ktorá má názov Vzbura strojov však predchádzajúce slová až tak neplatia. Terminátora ochrancu nevyšle do minulosti John, ale jeho žena, pretože John bude 4. júla 2032 zabitý. Dátum 4. júl nám príliš veľa nehovorí, ale v Amerike je to jeden z najvýznamnejších sviatkov, pretože je to Deň nezávislosti. Tento dátum sa nachádza aj na štítku na ruke Marcusa Wrighta pri jeho poprave v Terminátorovi 4. Hojne sa vyskytuje aj v iných holywoodskych filmoch a jeden z nich dokonca obsahuje tento dátum aj vo svojom názve. Štvrtého júla sa však stala aj iná významná udalosť a to prehra templárov v bitke so sultánom Saladinom pri Hattine, ktorá vyústila v stratu Jeruzalema a vlastne aj celej Svätej zeme.

Poďme ale späť k budúcnosti a osudu. John Connor už si nie až taký istý, že budúcnosť nie je daná. Súdny deň, ktorý mal nastať 29. augusta 1997 však nenastal. Tento dátum mi je nejaký povedomý. Asi to bude tým, že 29. augusta vypuklo aj Slovenské národné povstanie, ale to asi nebolo inšpiráciou pre autorov filmu. Dôvod výberu pre tieto dve udalosti však môže byť rovnaký. Na dátum 29. 8. 1997 totiž pripadá 100. výročie prvého sionistického kongresu, ktorý sa konal 29. – 31. augusta 1897 v Bazileji.

Sionizmus je hnutie, ktorého snahou bolo vytvoriť židovský štát v Palestíne. Koniec sveta v roku 1997 neprišiel ani v reálnom svete, niečo významné a tragické sa predsa len stalo. V tomto roku - 31. augusta zahynula pri dopravnej nehode v parížskom tuneli princezná Diana.

V Terminátorovi je ale Súdny deň nevyhnutný a skutočne aj nastane, keď sa stroje, dovtedy ľudskí služobníci stanú pánmi. Filmoví hrdinovia sa síce snažia Skynet zničiť, ale ten nemôžu len tak vypnúť, pretože sa rozšíril do miliónov počítačových serverov po celom svete, do počítačov v kanceláriách a bytoch, proste všade. Hovorí sa tu skutočne o počítačovej sieti, alebo je to nejaká iná sieť, ktorá nesídli na nejakom konkrétnom mieste, ale je už všade?

Ja si však myslím, že to takto drasticky vôbec nemusí skončiť. Možno sme na nejakej dejinnej križovatke, ale takéto apokalyptické scenáre vôbec nastať nemusia. Samozrejme je preto nutné aj niečo urobiť.