Viktor Burbaki 04.01.2012
Momentálne sa nachádzame v strede nepokojného obdobia globálneho vývojového cyklu, ktorý sa začal v 80 rokoch a jeho koniec je predpokladaný v strede 21. storočia. V tomto procese Spojené štáty jasne strácajú svoje postavenie superveľmoci...
Odhady ponúknuté expertmi z Ruskej Akadémie Vied ukazujú, že súčasné obdobie nestability by malo skončiť v rokoch 2017-2019 alebo v rokoch 2011-2012, a tým odštartovať prechod k ekonomickému rastu založenom na novej neznámej technologickej báze. Oživenie ekonomiky v rokoch 2016-2020 bude pravdepodobne zahŕňať vážne zmeny v globálnej rovnováhe síl a vážne vojensko-politické konflikty zahŕňajúce nielen veľmoci, ale aj rozvojové krajiny. Epicentrum týchto konfliktov sa bude pravdepodobne nachádzať na Strednom Východe a v post sovietskej centrálnej Ázii.
Zdá sa, že storočie globálnej vojensko-politickej dominancie a ekonomického prvenstva Spojených štátov sa blíži ku koncu. Spojené štáty nezvládli test jednej superveľmoci (unipolarity) vo svete a oslabené stálymi konfliktami na Strednom Východe im teraz chýbajú zdroje na udržanie svojho globálneho prvenstva.
Multipolarita vyžaduje oveľa spravodlivejšiu distribúciu spoločného bohatstva do celého sveta a hlbokú transformáciu medzinárodných inštitúcií ako sú OSN, MMF, Svetová Banka atď. V súčasnosti vyzerá Washingtonský konsenzus nezvratne mŕtvy a globálna agenda by mala byť napĺňaná úlohou budovania ekonomiky na oveľa nižšej úrovni nestálosti, užších finančných reguláciách a väčšej spravodlivosti pri vymedzovaní príjmov a ekonomických výhod.
Strediská ekonomického rozvoja zo Západu utekajú, čo znamená industriálnu revolúciu, ktorej hlavné výdobytky smerujú prevažne do Ázie. Čína a India by sa mali pripraviť na neslýchaný ekonomický závod v procese proti prepadnutiu ostrejšej konkurencii medzi ekonomikami zamestnávajúcimi štátny kapitalizmus a tradičnými modelmi demokracie. Čína a India, dve najviac osídlené krajiny, budú určovať smer a tempo rozvoja v budúcnosti, ale rozhodný súboj o globálne prvenstvo sa odohrá medzi Spojenými štátmi a Čínou, s voľbou 21. storočia ako post-industriálneho sociálnoekonomického modelu a politického systému v stávke.
Vyvstáva otázka ako zareagujú Spojené štáty na takúto premenu?
***
Je potrebné vziať do úvahy, že každá stratégia Spojených štátov vychádza z predpokladu, že strata svetového prvenstva je pre krajinu neprijateľná. Prepojenie globálneho vedenia a prosperity 21. storočia je axióma pre elity Spojených štátov bez ohľadu na politické detaily.
Matematické modelovanie globálnej geopolitickej dynamiky dospelo k záveru, že veľká víťazná vojna s dohodnutým vojnovým stavom je jediná možnosť Spojených štátov ako odvrátiť rýchle zrútenie svojho neprekonateľného geopolitického postavenia.
Je verejným tajomstvom, že nevojenské spôsoby občas vytlačia súpera z diania, ako to bolo v prípade rozpadu Sovietskeho zväzu – a taktiež práca a prislúchajúce technológie sú trvale zdokonaľované v USA. Na druhej strane, v aktuálnom postavení krajín, ako sú Čína alebo Irán, je zrejmé, že sú imúnne voči vonkajšej manipulácii. Ak súčasná geopolitická dynamika pretrvá, tak globálna zmena vo vedení sa očakáva do roku 2025 a jediný spôsob, ako môže USA vykoľajiť tento proces, je začať veľkú vojnu...
Krajina čeliaca hroziacej strate vedenia nemá žiadnu inú možnosť ako udrieť prvá a to je presne to, čo robil Washington posledných 15 rokov. Špecifická taktika USA nie je zamerať sa priamo na alternatívneho kandidáta na geopolitické prvenstvo, ale krajiny, ktoré sú v súčasnej dobe dostupné. Útokom na Juhosláviu, Afganistan a Irak chceli Spojené Štáty vyprovokovať čisto ekonomické alebo relatívne malé regionálne problémy, ale na väčšiu hru sa vyžaduje oveľa významnejší cieľ. Vojenskí analytici si myslia, že Irán, Sýria alebo nearabské šiítske skupiny, ako sú Hizballáh v Libanone majú najväčšiu šancu byť zasiahnuté v mene nového globálneho prerozdeľovania.
Prerozdeľovanie už v skutočnosti prebieha. Arabská jar riadená Washingtonom sa už začala a vytvára vhodné podmienky pre zlúčenie moslimského sveta do jedného kalifátu. Plán Spojených štátov je, že táto nová superveľmoc posilní svoje uchopenie kľúčových svetových zdrojov (surovín) a bude chrániť svoje vlastné záujmy, naprieč záujmom Ázie a Afriky. Niet pochýb o tom, že výzva USA skladať takýto nový typ usporiadania vyvoláva silnejúcu odmietavosť v Číne.
Ďalším krokom Washingtonu je odstránenie Iránu a Sýrie, ktoré stoja USA v ceste za svetovou dominanciou. Pokusy o zvrhnutie iránskeho režimu prostredníctvom podnecovania civilných nepokojov v krajine rozprávkovo zlyhalo a vojenskí analytici sa domnievajú, že zásah podobný tým, ktoré vykonali Spojené štáty v Afganistane a Iraku čaká nakoniec aj Irán. Plán má jasné predpoklady na svoju realizáciu, aj keď stiahnutie vojsk z Iraku a Afganistanu predstavuje pre USA veľké problémy.
Realizácia projektu Veľkého Stredného východu, spolu so značnými škodami na postavenie Ruska a Číny – bude kľúčovým znakom, že USA vyhrá hlavnú veľkú vojnu... Toto sa stalo široko známe v USA po uverejnení notoricky známej mapy Peters v Armed Forces Journal. Motiváciou sa stalo vytlačenie Ruska a Číny z oblasti Stredomoria a Stredného východu, zároveň odrezať Rusko od Južného Kaukazu a strednej Ázie a odpojiť Čínu od hlavných dodávateľov energie.
Zrealizovanie plánu Väčší Blízky východ by zruinovalo vyhliadky Ruska na mierový a trvalý rozvoj, keďže nestabilný Južný Kaukaz kontrolovaný Spojenými štátmi by zasielal šokové vlny a nepokoje naprieč celému Severnému Kaukazu. Samozrejme, že tento nepokoj by bol odpálený silami moslimského fundamentalizmu a tým pádom by boli ovplyvnené prevažne moslimské regióny Ruska.
USA už nie sú schopné naďalej udržať Washingtonský konsenzus a spoliehať sa len na ekonomické a politické nástroje. Čínsky Jemin Jibao namaľoval obraz s najdokonalejšou presnosťou, ktorý ukazoval na to, že USA sa stali globálnym parazitom, ktorý tlačí neobmedzené množstvo dolárov a vyváža ich, aby mu bolo zaplatené za ich dovoz/import. Takto si Američania kupujú svoju vysokú životnú úroveň, čím okrádajú zvyšok sveta. Ruský premiér vyjadril podobný názor počas jeho cesty do Číny 17. novembra 2011.
V súčasnej dobe Čína tlačí na obmedzenie sféry obehu amerického dolára. Podiel americkej meny v rezervách Číny klesá a v apríly 2011 Čínska centrálna banka vyhlásila plán úplného upustenia od amerického dolára v medzinárodných platbách. Rana do nadvlády americkej meny očividne nezostane bez odozvy. Irán sa podobne snaží znížiť podiel dolára v transakciách: Na Iránskej ropnej burze sa od Júla 2011 môže platiť iba v rialoch (iránska mena) alebo v eurách. Irán a Čína rokujú ohľadom dodávok čínskych výrobkov do Iránu výmenou za ropu, čo okrem iného umožní aj obídenie sankcií udelených na Irán. Iránsky vodca vyhlásil, že objem obchodu s Čínou by mal dosiahnuť 100 miliárd dolárov a to by zmarilo plány USA na izoláciu Iránu.
Snahy USA podkopať stabilitu na Blízkom východe môžu čiastočne prispieť k tom, že rekonštrukcia regiónu so zdevastovanou infraštruktúrou by vyžadovala obrovské dolárové infúzie, výsledkom čoho by bolo oživenie americkej ekonomiky. V roku 2011, sa americká stratégia zameraná na zachovanie globálneho vedúceho postavenia začala premieňať na mocenskú politiku, keďže Washington predpokladá znehodnocovanie držania dolára (štátnych úspor) ako jedno z riešení krízy. V tomto môže však poslúžiť jedine veľká vojna. V jej dôsledku by mal víťaz byť schopný nadiktovať svoje vlastné podmienky zvyšku sveta, tak ako sa to stalo v Brettonwoodskom systéme, vzniknutom v roku 1944. Riadiť svet znamená pre Washington byť pripravený k rozpútaniu veľkej vojny.
Môže však Irán s potrebnou podporou ukončiť univerzálnu expanziu Spojených štátov? Touto otázkou sa budeme zaoberať v ďalšom dokumente.
Překlad Juraj, zdroj: strategic-culture.org
Informační báze KSB