Prečo nemôže byť Koncepcia spoločenskej bezpečnosti vysvetlená "krátko a jednoducho"

Prečo nemôže byť Koncepcia spoločenskej bezpečnosti vysvetlená "krátko a jednoducho"

4.9.2018

 

«Stručnosť je sestrou talentu» iba vtedy, ak v kultúre spoločnosti, v psychike ľudí sa nachádza svetonázorová osnova – videnie sveta – pre automaticky-podvedomé «samo sebou» rozumenie a chápanie toho, čo je v krátkosti povedané alebo ukázané na základe všeobecne uznaných pojmov, ktoré zabezpečujú bezproblémové vzájomné chápanie sa v komunikácii dostatočne širokého okruhu ľudí na princípe «samo sebou» rozumenie.

Čo sa týka Koncepcie spoločenskej bezpečnosti, nezávisle na tom, či ju VP SSSR vykladá alebo túto misiu berie na seba niekto iný, tak jej výklad nie je možný na základe všeobecne prijatých pojmov, javiacich sa osnovou «samo sebou» rozumenia v davo-„elitárnej“ spoločnosti, nesúcej Ja-centrické, vadné (zbavené pre život nevyhnutnej komplexnosti) a v mnohom kaleidoskopické videnie sveta.

Nie je možný preto, lebo KSB sa usiluje vyjadriť videnie sveta Bohopočiatočné, mozaikové, ktoré davo-„elitárna“ kultúra potláča a bráni prirodzenému prechodu k nemu v procese dospievania človeka. Preto, nakoľko napriek panujúcej kultúrnej tradícii davo-„elitarizmu“ KSB predpokladá prechod ľudí, realizovaný ich úsilím, od Ja-centrického mozaikového i kaleidoskopického videnia sveta (vo všetkých ich modifikáciach) k videniu sveta Bohopočiatočnému, mozaikovému na základe medzne zovšeobecňujúcich kategórií trojjedinnosti matérie-informácie-miery, materiály KSB majú pomôcť ľuďom v uskutočnení každým z nich práve takého prechodu. Konkrétne v tomto aspekte je potrebné niečo zo skôr uvedeného so súvisiacimi vysvetleniami zopakovať.

 

Každú otázku a jej spätosť so sprievodnou a ju zahŕňajúcou objemnejšou problematikou možno vysvetliť v niekoľkých slovách, a možno ju vysvetliť v mnohozväzkovej monografii, ktorá bude zaujímavá vo svojej komplexnosti a detailnosti len pre jej autorov a neveľkú skupinu profesionálov, pracujúcich v tej istej oblasti. No ani stručnosť, ako bolo skôr ukázané, negarantuje vznik záujmu a chápania podstaty dotknutých otázok u dostatočne veľkej časti auditória.

V súvislosti s tým, aby do života vstúpila Koncepcia spoločenskej bezpečnosti v Božej dŕžave (ako aj u každej novej záležitosti v spoločenskom živote) je vždy aktuálna otázka:

Kde a ako spraviť rozhraničenie medzi poskytnutím informácie v ohláseniach a poskytnutím informácie v zamlčaniach tak, aby sa zvyšoval počet ľudí, dostatočne jednotno-obrazne chápajúcich texty materiálov Koncepcie?

No práve rozhraničenie «оhlásenia — zamlčania» podmieňuje štýl podania informácie a objem publikácií o hocakej problematike. Vedenie tejto hranice je podmienené nie až tak subjektivizmom autorov textu alebo človeka, vystupujúceho s ústnou rečou, ako videním a chápaním sveta (svetonázorom)* toho auditória, ktorému sa predpokladá vysvetliť konkrétnu problematiku; t.j. najefektívnejšie rozhraničenie «оhláseniazamlčania» je podmienené auditóriom a problematikou takými, aké oni sú.

Inými slovami, či sa to niekomu páči alebo nie, tak štýl podania materiálov VP SSSR je podmienený v našej spoločnosti panujúcim videním a chápaním sveta (svetonázorom), a nielen osobnými charakteristikami kultúry vnímania sveta, kultúry myslenia, kultúry ústnej a písomnej reči členov vlastného prediktora.

Ako už bolo skôr povedané, pojmy, ktoré oddeľujú alebo odcudzujú ich nositeľov, zbytok spoločnosti vo väčšine nechápe v režime «rozumie sa to samo sebou». No práve možnosť chápania niečoho v režime «samo sebou» rozumenie odkrýva možnosť stručnosti v osvetlení tej ktorej problematiky.

Medzi tými, ktorí si osvojili KSB ako poznanie v jej rôznych praktických aspektoch, posúdenie tej ktorej problematiky v rámci KSB má stručnejší, kratší charakter, než je to v prácach a v pracovných materiáloch VP SSSR, pretože v tomto prostredí sa dosahuje dostatočne jednotné (jednotno-obrazné)* «samo sebou» rozumenie na osnove tých pojmov, ktoré nie sú vlastné ostatnej spoločnosti. No chápanie takého posúdenia nie je možné v kruhu tých, pre ktorých používané frázy neobsahujú «samo sebou» sa rozumejúce pojmy. Avšak systém oddeľujúcich a odcudzujúcich obrazných predstáv a pojmov, na základe ktorých funguje VP SSSR, nie je jeho vnútorným „ezoterizmom“, aj keď ho niektorí vnímajú ako skutočný «ezoterizmus», v ktorého základe ako keby ležalo osobné démonické sebapovyšovanie sa členov VP SSSR nad okolím, rodiace aj nejaký systém prešibane utajovaných zasvätení2.

Nemožnosť u zvyšku spoločnosti «samo sebou» porozumenia оddeľujúcich alebo odcudzujúcich pojmov, odkrývajúcich spoločnosti nové horizonty rozvoja, vyžaduje od spoločnosti ako celku dve neprešibané veci:

  • od nositeľov oddeľujúcich pojmov, vyjadrujúcich KSB, — vytvoriť popis v ohláseniach (t.j. verejne ho deklarovať)*, vychádzajúci z pojmov, «samo sebou» sa rozumejúcich dostatočne jednotne (jednotno-obrazne) dostatočne širokým okruhom osôb. A tento opis, začavší sa od «samo sebou» sa rozumejúceho dostatočne jednotne v spoločnosti, musí priviesť čitateľa k dostatočne jednotnému (jednotne obraznému) chápaniu (primeranému (t.j. súobraznému)* Оbjektívnej realite, t.j. Životu), zatiaľ oddeľujúcich a odcudzujúcich pojmov, vyjadrujúcich KSB;
  • оd zainteresovanej časti zbytku obyvateľstva — prečítať vnímavo popis v ohláseniach, následkom čoho u čitateľa musia vzniknúť subjektívno-obrazné predstavy, zabezpečujúce neskôr vzájomné chápanie na osnove «samo sebou» rozumenia s nositeľmi zatiaľ oddeľujúcich pojmov KSB. Tieto subjektívno-obrazné predstavy musia byť zodpovedajúce Objektívnej realite a zrozumiteľné na základe zmenivšieho sa «samo sebou» rozumenia čitateľa. V tomto procese oddeľujúce a odcudzujúce pojmy sa nevyhnutne stávajú «samo sebou» sa rozumejúce pre stále početnejšie množstvo ľudí, a zdanlivo očividný „ezoterizmus“ VP SSSR sa stáva «samo sebou» rozumením pre každého nie lenivého vnímavo prečítať a podumať nad prečítaným, porovnávajúc to so Životom.

Vo vzťahu ku Koncepcii spoločenskej bezpečnosti v Božej dŕžave - v jej vyjadrení v prácach a materiáloch VP SSSR:

  • je na prvom mieste — voči ľuďom mravne-etický dlh členov vlastného prediktora a ich povinnosť voči Bohu;
  • je na druhom mieste — оtvorená možnosť pre všetkých ostatných, ktorú aj tak využijú iba tí, ktorí sa rozhodnú dať si prácu s vnímavým prečítaním materiálov VP SSSR.

Tí, ktorí nechcú vnímavo čítať materiály VP SSSR a dávať ich do vzťahu so Životom, môžu pokračovať v živote tak, ako žili do stretnutia s nimi, a môžu premýšľať o Živote samostatne mimo materiálov VP SSSR a vyjadrovať v spoločnosti alebo skrývať pred ľuďmi svoje chápanie sveta tak, ako to uznajú za správne: je to ich vec.

Či je možné vyjadriť Koncepciu spoločenskej bezpečnosti ako takú v jej Bohom predurčenej podobe nejako inak — kratšie a zrozumiteľnejšie, než to robí VP SSSR v jeho terajšom zložení?

— Podľa nášho názoru, množstvo rokov, ktoré prešli od prvej publikácie v „Mladej garde“ článku „Konceptuálna moc: mýtus alebo realita?“3, je doba úplne postačujúca na to, aby to bolo spravené, ak to bolo skutočne možné.

Inými slovami, to znamená minimálne jedno z dvoch:

  • buď materiály VP SSSR spĺňajú potreby spoločenského rozvoja v súčasnosti;
  • alebo niekto, — kto by mohol vyjadriť Koncepciu spoločenskej bezpečnosti zrozumiteľnejšie, tak, aby spoločnosť bola k nej vnímavejšia, — sa ulieva z vyplnenia svojho dlhu voči ľuďom a vyhýba sa svojej povinnosti voči Bohu.

Тretia možnosť: Koncepcia spoločenskej bezpečnosti v jej výklade VP SSSR je skutočne chybná, je to prejav a výsledok posadnutosti a démonickej pýchy a sebapovyšovania sa jeho členov nad inými ľuďmi.

No aj takáto odpoveď nezbavuje každého, k takémuto názoru prišedšieho, dlhu voči ľuďom a povinnosti voči Bohu — vypracovať a dať spoločnosti jej alternatívu, na základe ktorej by ľudstvo vyriešilo problémy, vytvorené v minulosti davo-„elitárnym“ spoločenským systémom existencie ľudí pod konceptuálnou vládou rôzne sa tváriacich znacharských tradícií, v ktorých «zasvätení» niekedy a nejako — za nejaké ich mravno-etické nedostatky — boli Zhora zbavení schopnosti ŽIVOTAREĆNENIA.

V našom ozmyslení Života publikované materiály Koncepcie spoločenskej bezpečnosti v jej výklade VP SSSR dodnes vyhovujú potrebám spoločenského rozvoja. Тématická štruktúra textov, ich gramatika, hoc aj pri v nich nachádzajúcich sa nepresnostiach použitia slov a preklepov, chýb, zabezpečuje ich dostatočne jednotné (jednotno-obrazné) chápanie narastajúcim množstvom čitateľov. Vo výsledku podiel stúpencov Koncepcie v zložení obyvateľstva rastie, a pritom mnohí z nich získavajú konceptuálnu moc.

No texty materiálov KSB nie sú zábavné čítanie na vyplnenie voľného času. Оni sú predurčené na pomoc ľuďom v práci na sebe a sú zostrojené tak, že vylučujú možnosť ich «prečítania spôsobom „len to tak prebehnem“», pri ktorom pred vedomím prebehujú známe slová a zvyčajné slovné spojenia v krátkych frázach, no pozornosť je pritom spojená s iným prúdom postranných myšlienok: s informačným pozadím rádio- a televízneho vysielania; s pozornosť priťahujúcim rozhovorom susedov o verejnej doprave, s každodenným zhonom doma a v práci; а o to viac s vnútorným monológom, vyjadrujúcim morálne podmienené neprijatie zmyslu, ktorý skutočne môže pravú príčinu neprijatia maskovať slovami: «dlhé frázy», «nelogicko usporiadanie viet», «neruská (neslovenská, nečeská)* gramatika» a pod.

Pri takom «prečítaní prebehnutím», v ktorom je primeraná pozornosť оdvedená od textu k informačným prúdom, prichádzajúcim zvonku, alebo odvedená k vnútornému monológu, maskujúcemu morálne podmienené neprijatie Koncepcie spoločenskej bezpečnosti, — Koncepcia bude skutočne pojímaná ako vedepodobný alebo pseudoreligiózny nezmysel, ktorú chápať - niet dôvodov, alebo bude jednoducho nepochopiteľná.

Avšak, ak sa «prečítaniu spôsobom „len to tak prebehnem“» vyhneme silou vôle4, postupne na základe gramatického rozboru viet (typ: priraďovacie súvetie — podraďovacie súvetiе; podmet, prísudok, podmetová skupina, prísudková skupina, iné vetné členy a pod.), tak všetky frázy a všetky odseky, celý text sa stanú celkovo zrozumiteľné. A toto chápanie je jednotno-obrazné u množstva vzájomne neznámych ľudí: ak vyjde najavo rôzne chápanie, tak, ako ukazuje analýza, ono je podmienené výberovo-fragmentárnym prečítaním textu, pri ktorom časť slov vo frázach, časť viet v odsekoch a niektoré témy celkovo vypadávajú z vnímania, alebo vlastnú obrazotvornosť prečítaného nahrádza pamäť5. Vo výsledku sa u človeka formuje neadekvátny, mylný dojem o prečítanom.

A prax to potvrdzuje: mnohí priznávajú, že niekedy v minulosti mávli rukou nad materiálmi VP SSSR, ohodnotiac ich na základe «prečítania spôsobom „len to tak prebehnem“» ako hlúposť alebo ťažko pochopiteľnú informáciu, určenú výlučne «pre profesionálnych špecialistov», no po nejakom čase (niekedy po niekoľkých rokoch) sa vracali k materiálom KSB a vnímavo ich čítali. A všetko sa stalo dostatočne pochopiteľné na vyriešenie ich životných problémov6, hoci aj nie vždy to bolo zrazu po pochopení mravne príjemné.

Druhá okolnosť je spojená s tým, že Koncepcia spoločenskej bezpečnosti v Božej dŕžave v jej Bohom predurčenej podobe slúži na zjednotenie ľudí. No «samo sebou» rozumenie je u rozličných skupín a podskupín, tvoriacich spoločnosť, rôzne. Preto všetky materiály KSB v ich výklade VP SSSR nielen obsahujú nejaké osobité poznatky alebo v nových materiáloch sa ohlasujú zamlčania, ktoré boli v skôr zverejnených materiáloch, ale hlavne otvárajú prístupy k chápaniu KSB na základe «samo sebou» rozumenia, ktoré v skôr zverejnených materiáloch neboli.

A v súlade s tým, pre jedných ľudí — na základe ich životnej skúsenosti — je ľahšie vytvoriť si subjektívno-obraznú predstavu o Koncepcii života ľudí v Božej dŕžave ako takej na základe „Vody mŕtvej“, a druhým — na základe rozobratia inotajnosti diel А.S. Puškina. Až potom bude pre nich zrozumiteľná „Voda mŕtva“. Naopak druhým: pochopenie „Vody mŕtvej“ odhalí cesty k pochopeniu priameho aj inotajového zmyslu určitých umeleckých diel. To nie je výmysel, ale takisto prax.

Najľahšie to majú tí, ktorých videnie sveta — subjektívno-obrazné predstavy o Živote — už v osnovnom zodpovedá videniu sveta KSB ako takej: zostáva im už len prijať slová, a tým záskať jazyk Koncepcie spoločenskej bezpečnosti. Ťažšie to majú tí, ktorých obrazné predstavy o Živote sú vzdialené od KSB, a preto potrebujú prestavbu morálky7, videnia sveta a chápania sveta.

Таktiež je potrebné chápať, že u teraz žijúcich generácií v nich dominujúci spôsob «samo sebou» rozumenia Životu sa vyskladával počas ich detstva, dorasteneckého veku, mladosti, t.j. počas približne dvoch desaťročí, a aj dlhšie: «život ži — život sa uč…». Stretnutie sa s materiálmi Koncepcie stavia každého, kto prejaví záujem о to, aby pochopil jej podstatu, pred potrebu v krátkom čase prestavať svoje videnie a chápanie sveta (svetonázor), t.j. zostrojiť nové «samo sebou» rozumenie v lehote od niekoľkých dní do niekoľkých rokov. Skutočneto je veľmi prácna, ťažká a krvopotná práca na sebe samom.

No v ľubovoľnom prípade videnie a chápanie sveta, podmienené mravnosťou samotného človeka, je jeho nezobrateľným vlastníctvom. A rozvoj videnia a chápania sveta, a rovnako tak rozpad, nech by v akých vonkajších podmienkach prebiehali pod vplyvom akých libo faktorov, — to je vec samotného človeka, ktorú za neho nikto nie je schopný spraviť: ani besy, ani anjeli, ani VP SSSR, ani globálni prediktori davo-„elitárnych“ koncepcií. Neschopný preto, lebo na každého človeka túto vec naložil Boh, Ktorý v tejto veci vedie každého, kto nie je lenivý ju robiť a kto sa neprotiví Jeho vedeniu8.

Preto treba si osvojovať zatiaľ ešte nie «samo sebou» sa rozumejúce chápanie Života v Koncepcii spoločenskej bezpečnosti v Božej dŕžave, rodiac pritom novú kultúru mnohonárodného ľudstva na Zemi, v ktorej „exoterizmus“, prevyšujúci terajší „ezoterizmus“ VP SSSR, sa stane pre všetkých a každého «samo sebou» sa rozumejúci.

 

poznámky

2 Toto vyúsťuje do vytvárania mýtu о akoby «svetovým zákulisím» v podobe VP SSSR realizovanom novom projekte zotročenia všetkých pod hypotetickým názvom „Kobra“. Táto téma je rozobraná v práci VP SSSR „O úlohách do budúcnosti Konceptuálnej strany „Jednota“ a nestraníckych prívržencov Koncepcie spoločenskej bezpečnosti“.

3 Článok „Konceptuálna moc: mýtus alebo realita“ bol zverejnený v časopise „Mladá garda“, № 2, 1990. V ňom všetko vcelku bolo povedané na 5 stránkach textu. A podľa nás, pre väčšinu premýšľajúcich ľudí by táto publikácia mala byť úplne postačujúca, aby v krátkej dobe sa zmenil ich život k lepšiemu bez sociálno-ekonomických otrasov.

Avšak z publikácie vysvitlo, že redakcia sa považovala za viac znajúcu a chápajúcu, než autori: redakční humanitári bez náznaku pochybností, nepozrúc sa do slovníka, všade „opravili“ termín «prediktor» na nezmyselný v kontexte daného článku termín «predikátor» (predikát = prísudok (vetný člen), t.j. predikátor = ten, čo robí prísudky)*, skomolili zmysel niektorých viet a zmenili číslo Direktívy CIA USA 20/1 z 18.08.1948, ktorá vošla do osnov západných plánov rozpadu a prestavby ZSSR, na iné, možnože, ani neexistujúce číslo.

Čítajúce publikum článok rýchlo „prebehlo“ a rýchlo zabudlo. Žiadna činná konceptuálne mocná reakcia nenasledovala bez ohľadu na náklad 700.000 výtlačkov a rozšírenie časopisu prevažne vo «vlastenecky znepokojenom» už v tých rokoch prostredí, ktoré sa ukázalo v podstate ako zhromaždenie na dobro zameraných, no činu neschopných intelektuálnych príživníkov, neschopných sebadisciplíny a prejavov ozmyslenej vôle. Reč je o postoji osnovnej štatistickej masy, a nie o výnimkách, spadajúcich do „chvostov“ štatistického rozdelenia. Таkýto postoj osnovnej štatistickej masy nás priviedol k pochopeniu toho, že spoločnosť stojí pred dlhým obdobím osvojenia si principiálne nových (konceptuálnych) poznatkov a ich adresného rozšírenia v rozličných sociálnych vrstvách, a v prvom rade, — medzi tými, ktorí z vlastnej iniciatívy sa k nám obracali kvôli informačnej podpore v konceptuálnej činnosti.

4 Absencia vôle u mnohých — to je ešte jedna príčina, ktorá im nedovoľuje si nájsť čas na to, aby prečítali knihy, alebo sústredili vedomú pozornosť na text, utlmiac vnútorný monológ, idúci z podvedomých úrovní psychiky.

5 Zámena skutočnosti zdanlivými predstavami pamäte o minulosti — jedno z nešťastí, charakteristických pre teraz v spoločnosti panujúcu osobnú psychologickú kultúru.

6 Konkrétne v tomto význame treba chápať slovo «dostatočne» v názve «Dostatočne všeobecná teória riadenia», ktorej chápanie (konkrétna jednota subjektívno-obrazných predstáv a slov) je u každého svoje. Ak problémy sa vyriešiť nepodarí, tak človek je nositeľom nedostatočne všeobecnej teórie riadenia, následkom čoho nemôže vyriešiť problémy, ktoré mu Život prináša.

7 Zahŕňa v sebe odhalenie a nápravu chybných mravných merítok, vytvorenie chýbajúcich mravných merítok, opravu chýb v stanovení ich priority.

8 О tom podrobnejšie viď. práca VP SSSR: „Dialektika a ateizmus: dve nezlúčiteľné podstaty“. Pre pochopenie podstaty veci stačí prečítať iba druhú časť uvedenej práce, pretože obsah je vysvetlený práve v nej, a v prvej časti prebieha analýza filozofického „exoterického“ a „ezoterického“ dedičstva davo-„elitárnych“ kultúr.