10.4.2016
Titulky: Palo
Každodenným sledovaním môžme vidieť zaujímavý fakt, že v živote mnohých ľudí narastajú problémy, na ktoré nevedia nájsť riešenie. Postupom času tieto problémy prerastú v život nebezpečnú lavínu. Pri tom však existujú ľudia, ktorí sa s takým niečím vôbec nestretnú.
Prečo sa toto deje a v čom spočíva rozdiel? Kvôli vývoju informačných technológií nastala zmena informačného stavu spoločnosti, začínajúca v druhej polovici dvadsiateho storočia, ktorú nazývame "Zákon Času", nás k dnešnému dňu priviedla k tomu, že starý spôsob života, predchádzajúci režim a spôsoby správania vo všetkých oblastiach činnosti človeka fungujú inak ako pred tým. Alebo nefungujú vôbec. To sa teraz u mnohých prejavuje v narastaní chybovosti a katastrofách života privádzajúcim k depresiám a šialenstvu/amoku. Tým pádom treba ľuďom fungovať podľa inej algorytmiky života alebo ostať pri starom a stále si nabíjať tekvicu robením toho, čo nefunguje...
Pre tých, ktorí si neželajú žiť po novom v dnešnom zmenenom svete, má súčasná kultúra pre nich dávno prichystané spôsoby zneškodnenia: Stresy, degradáciu narkotikami, vojny, hlad, choroby atď...
Tým, ktorí sú pripravení zmeniť sa, bude vždy poskytnutá pomoc Zhora. Vyššie Riadenie vo vzťahu k nášmu svetu objektívne existuje a každý má možnosť presvedčiť sa o tom samostatne. Aké ciele sú dané pre každého z nás a pre spoločnosť ako celok? Každému jednotlivcovi druhu Homo Sapiens je Zhora v prvom rade dané stať sa Človekom. A všetkému obyvateľstvu Zemi zformovať sa do kvality Človečenstva, čo žiaľ, nie je nateraz dosiahnuté. Teraz keď sme sa naučili lietať v povetrí ako vtáci a potápať sa ako ryby, ostáva už len jediné, naučiť sa žiť na Zemi ako ľudia. (George Bernard Shaw) Nadmierna Reálnosť alebo inými slovami Boh, nie je ľahostajný k tomu, čo sa deje na Zemi a v našom živote. On podporuje tých, ktorí fungujú v koryte Jeho Zámeru a takisto pomáha tým, ktorí nevedome zišli z cesty, alebo vedome koná proti Nemu tým, že takýchto ľudí "zamyká" následkami ich vlastného konania alebo absencie konania. Do súčasného času je pre ľudí na Zemi obtiažné porozumieť ceste predurčenej Zhora kvôli premyslene postavenom globálnom systéme potlačovania ľudí, ktorý zabraňoval väčšine v osvojení potenciálu svojho rozvoja. Práve v tomto sa prejavilo skutočné bohorúhačstvo a zlé úmysly architektov tejto spoločnosti. Práve teraz sa kvôli následkom vplyvu Zákona času absolútna moc otrokárskeho systému nad ľudstvom končí. A pred nami naskytá možnosť realizovať Boží Zámer. V rámci Zámeru má každý jednotlivec bez rozdielu svoju unikátnu úlohu vyplnenie ktorej sa javí byť originálnym stavebným kameňom k zostrojeniu Človečenstva na Zemi. Mimo hlavnej misie, má človek tiež pomáhať iným k dosiahnutiu ich misie. Človek nie je stvorený ako naprogramovaný automat vykonávajúci vymedzené poverenia - biorobot. Zhora je mu daná sloboda výberu a možnosť využiť slobodu vôle k tomuto výberu. Práve preto jedni ľudia vyberajú cestu Zámeru, druhí ju odmietajú a tretí rozmýšľajú či to stojí za to... Na to, aby vedel jednotlivec svoju aktuálnu situáciu porovnať so Zámerom disponuje vrodeným zmyslom - svedomím. Nástroj umožňujúci byť nepretržite v kontakte s Bohom. Preto v pravej podstate je Človekom ten, kto prejavuje vôľu stelesňujúc svoju misiu životom a kontroluje svoje činy so svedomím. Tým, ktorí budú žiť v Človečenstve, Boh ustanovil pre všetkých pravidlá života, dodržiavanie ktorých garantuje Človeku splnenie jeho misie a tiež bezpečnosť života v procese jej dosiahnutia. Podobne ako pravidlá cestnej premávky (PCP - pozn.) regulujúce pohyb transportu na ceste, pravidlá "životnej premávky" regulujú pohyb ľudí životom. Na pochopenie pravidiel "životnej premávky" si uvedieme ako model pohyb človeka v automobile ako analógiu jeho životnej cesty, kde on sám je vodič a automobilom je jeho život. On štartuje z počiatočnej pozície - bodu A a potrebuje sa dostať do bodu označeného B. Medzi nimi sa nachádzajú body, ktoré je nevyhnutné prejsť počas cesty - to je úloha života. Šofér nie je na ceste sám, okolo neho je množstvo rovnakých šoférov smerujúcich k svojmu bodu. Existuje množstvo variantov cesty, po ktorých sa dá dostať do bodu B, no treba vedieť že: za prvé - že bude existovať cesta najviac optimálna pre šoféra a aj druhých účastníkov premávky. Na tejto ceste má človek podporu Zhora. za druhé - zo subjektívneho pohľadu šoféra existujú cesty pre neho najľahšie a najrýchlejšie po ktorých možno bezstarostne prejsť. V skutočnosti takéto cesty skrývajú veľké nebezpečia, rovnako môžu byť na nich, bez vedomostí šoféra, komplikácie, skryté vady cesty, slepé uličky, spôsobujúce vrátenie sa a vydanie sa na cestu znovu. Rozmanitosť ciest poskytuje neustále križovatky a rozdvojky, ktoré poskytujú možnosť dostať sa do cieľa inou cestou... Výber, ktorý človek realizuje na križovatke je prejavom jeho skutočnej mravnosti. Môže ísť priamo, obkľukou, môže ísť opačným smerom. Od toho bude závisieť čas, za aký sa dostane do bodu B alebo pravdepodobnosť toho či sa tam vôbec dostane. Na ceste sú smerové tabule a semafory zabraňujúce zablúdeniu a nespôsobiť haváriu. Smerové tabule sú analógiou svedomia človeka. Svedomie je priamy kanál spojenia s Najvyšším, prostredníctvom ktorého sa človek obracia k Nemu o otázke správnosti ceste alebo správnosti toho alebo onoho výberu trasy. Tabule ukazujú rýchlosť a iné prekážky, aby človek prešiel bez problémov. Značka pomáha držať sa smeru a bezpečnosti. Sledujúci takto nikdy nevyjde do protismeru , kde mu hrozí nebezpečenstvo havárie alebo smrť. Cestovné tabule ukazujú človeku správnu cestu a sú pre každého individuálne. Všímať si ich alebo nie? O tom rozhoduje človek sám. Vnímanie je nevyhnutnou vlastnosťou pre každého plnocenného šoféra. Semafory sú analógiou emócií človeka. Emócie sú tiež špecifickým nástrojom prostredníctvom ktorého sa informácia z podvedomých úrovní psychiky vynára vo vedomí v zabalenej (koncentrovanej) podobe. Keď sa rozsvieti červená, človek pociťuje negatívne emócie. Treba sa pozastaviť a porozmýšľať kam a ako ísť ďalej... Jedným z trestov, ktorý vnímajú nespravodlivo je pokuta - akákoľvek materiálna škoda, či už peniaze alebo majetok, ktorá nevedie ku škode na zdraví je analógiou pokuty za porušenie PCP. Pokutu možno označiť ako výstrahu na zastavenie, zamyslenie sa a varovať človeka od oveľa podstatnejších strát v budúcnosti. Na tento prípad existuje židovské príslovie: "Ďakujem, Bože, že si zobral peniazmi." Treba spomenúť, že žitie podľa svedomia zabezpečí človeku takú pozíciu, že nikdy nespôsobí haváriu kvôli druhým účastníkom. Takisto tí, čo nežijú podľa svedomia, budú môcť okúsiť správanie medzi sebou, čo často vedie k vážnym situáciam v živote, dokonca k predčasnej smrti. Tým nebezpečnejšie je žiť život na narkotikách. Je jedno, čím to je vyvolané - adrenalínom, hudbou, alkaholom, tabakom alebo zakázanými narkotikami... V akomkoľvek prípade to rádovo zväčšuje pravdepodobnosť havárie. "...Kto správne usmernenie nasleduje, ten ho nasleduje pre dobro svojej duše. A kto zblúdil, ten sa do bludu dostal, konajúc proti nej. A ja nie som za vás zodpovedný“. (Korán, súra 10, verš 108) Cestovaním životom je nevyhnutné mať na pamäti, že súčasná cestná premávka sa výrazne líši od tej, čo bola pred 40 rokmi. Pôsobením Zákona času sa vo výsledku zvýšila rýchlosť na cestách niekoľkonásobne. Pokiaľ v minulosti nerešpektovanie "PŽP" nemuselo mať následky, tak teraz má každé porušenie za následok pokutu, "nehodu" alebo haváriu. Život je nastavený tak, že aj dlho nesprávne kráčajúci človek, ktorý sa rozhodol zamyslieť a žiť podľa svedomia, sa vždy môže vrátiť na svoju správnu cestu sledujúc tabule v súlade so svedomím, ibaže to nepríde hneď a minulé chyby bude musieť napraviť podľa miery správneho smerovania. Hlavné je nevzdať sa na tejto ceste a opäť nezísť z nej. Takisto je nevyhnutné chápať, že všetci ľudia prichádzajúci na tento svet, nezačínajú svoj život na "čisto" ale majú za chrbátom konkrétne dedičstvo. Takýmto spôsobom dostávame od predkov práve taký automobil, t.j. fyzické telo a psychologické špecifiká, ktoré oni dokázali dosiahnúť. Nahromadiac životné skúsenosti a predajúc ich v takejto podobe svojim nasledujúcim pokoleniam. Úloha pre potomkov - vziať do úvahy všetky chyby aby oni predali deťom úplne iné auto aby ono ako minimum nekomplikovala ich cestu životom. Uviesť analógiu s PCP je podľa nás najlepší spôsob ako opísať tie zákonitosti, na ktorých reálne funguje život pre tých ľudí, ktorí ich nevidia, alebo sa nad nimi nezamýšľali. Iba tým, že budú tieto zákonitosti poznať, môžu sa presmerovať na novú algorytmiku života. Boží Zámer vo vzťahu k človečenstvu sa nejaví ako hlúposť, svedomie tiež nie je výmysel moralizátorov, ale úplne reálny nástroj pre spojenie s Bohom. V dôsledku pôsobenia Zákona času sa stane očividným, že žiť a fungovať sledujúc Božie pravidlá, je tou najbezpečnejšou cestou a iba On garantuje plný rozvoj potenciálu Človeka...
Informační báze KSB