Potrebujeme inú školu. Analytický zborník otázok týkajúcich sa pedagogiky

Potrebujeme inú školu. Analytický zborník otázok týkajúcich sa pedagogiky

15.8.2016

 

VNÚTORNÝ PREDIKTOR ZSSR

 

 

Potrebujeme inú školu

Analytický zborník otázok týkajúcich sa pedagogiky

______________

Pracovné materiály na vypracovanie
stratégie reformy vzdelávacieho systému

 

 

Petrohrad

r. 2005

 

© Publikované materiály sú majetkom Ruskej kultúry, z toho dôvodu nikto vo vzťahu k nim nedisponuje osobnými autorskými právami. V prípade prisvojenia si autorských práv v rámci zákona právnickou, alebo fyzickou osobou, sa dotyčná osoba stretne s odplatou za krádež pomocou nepríjemnej „mystiky“, vychádzajúcej nad rámec právnej vedy. Každý záujemca má plné právo, vychádzajúc z vlastného chápania všeobecného prospechu, nasledujúce materiály v plnom objeme, alebo fragmentárne všetkými dostupnými prostriedkami kopírovať a vydávať aj za komerčným účelom. Kto používa nasledujúce materiály pri svojej činnosti, či v citáciách, fragmentoch alebo odkazoch, prijíma na seba osobnú zodpovednosť a v prípade vytvorenia kontextu meniaceho zmysel následných materiálov ako celku, má šancu stretnúť sa s „mystickým“ pôsobením mimo právneho rámca.

 

Z ruského originálu „Нам нужна иная школа“ přeloženo v rámci programu komunitního financování.

 

Potrebujeme inú školu.doc (1,4 MB)
Potrebujeme inú školu.epub (587,1 kB)
Potrebujeme inú školu.mobi (566,4 kB)
Potrebujeme inú školu.odt (339 kB)
Potrebujeme inú školu.pdf (1,4 MB)

 

OBSAH

Úvod

1. Naša epocha a vzdelanostné problémy ľudí

2. Osvojenie si psychologických praktík naladenia pracovnej nálady, alebo doučovanie učiteľov odborných predmetov?

3. Základný nedostatok sformovaného systému vzdelávania

4. Učí škola čítať?

5. Rodina, škola, spoločnosť

6. Historická veda a ľudsko-spoločenská náuka: súvislosti

6.1. Úvod do témy

6.2. Spory o učebnici histórie

6.3. Akou musí byť «objektívna» učebnica histórie?

6.3.1. Hľadanie kritérií objektívnosti

6.3.2. «Skrášľovanie» minulosti, «očierňovanie» a «objektívnosť» na osnove hodnoverných faktov

6.3.3. Kategórie, ležiace v základoch objektívnej historickej vedy

6.3.4. Hlavná vlastnosť historického procesu

6.3.5. Predhistória a začiatok dejín dnešnej globálnej civilizácie

6.4. Historická veda a ľudsko-spoločenská náuka

7. Učebnica „Úvod do spoločenskej náuky“ ako prejav profanácie zo strany pedagógov svojho dlhu voči žiakom a spoločnosti

7.1. „Spoločenská náuka“ a prírodné vedy

7.2. Úvod do humanizmu: do falošného aj do pravého

7.3. Čo robí s človekom vyučovanie v ruskej škole?

7.4. Kto z ľudí je skutočným Človekom v Živote?

7.5 Čo človek potrebuje?

8. Závery z kapitol 6 a 7

9. Najdôležitejšia životná zručnosť — umenie dialektiky poznania a tvorenia

Prílohy

1. Úryvky z direktív Rady národnej bezpečnosti USA: 20/1 z 18.augusta 1948 “Naše ciele vo vzťahu k Rusku” a NSC-68 z 30.septembra 1950

2. Predchádzajúca globálna civilizácia a jej dedičstvo

 

 

Ukázka

4. Učí škola čítať?

Niekomu sa zadanie tejto otázky môže zdať nezmyselným: veď predsa žijeme v epoche povinnej školskej dochádzky a čítanie je (spoločne s písaním) úplne prvá zručnosť, ktorou sa začína školské štúdium. Táto zručnosť je nevyhnutne potrebná v systéme vzdelávania, pretože bez schopnosti čítať nemá žiak prístup k informácii, ktorá je v učebniciach pre všetky predmety. Ak škola poskytuje vzdelanie, znamená to, že učí čítať — to je pravda.

Avšak, čítať sa dá rôzne:

  • po slabikách: «má» a «me» — «máme»; «no» a «vú» — «novú»; «vá» a «zu» — «vázu»; — «máme novú vázu»!!!

  • s rýchlosťou vnútorného monológu, opakujúceho fonémy (zvuky, pripisované písmenám) v rovnakej postupnosti, v akej sa nachádzajú v texte: «máme novú vázu».

  • v tempe listovania knihy s rýchlosťou 30 strán za minútu a viac. Takéto tempo prísunu informácií nemá vnútorný monológ človeka (okrem zmenených stavov vedomia) šancu dobehnúť1.

 

A teraz si predstavme takú fiktívnu situáciu, že učenie čítania sa v škole zavŕši výlučne v štádiu osvojenia si slabikovania, a možnosť osvojenia si zručnosti čítať rýchlosťou vnútorného monológu a rýchlejšie je blokovaná v dôsledku princípov, na akých stojí samotný vzdelávací systém, kvôli čomu slabikovanie bude prevládajúcim spôsobom čítania v celej spoločnosti. V tomto prípade si bude ale treba priznať, že na osnove takejto zručnosti čítania (slabikovania) bude na osvojenie povinného školského programu (na úrovni súčasných maturantov) potrebných nie 10 rokov (ako to bolo v ZSSR v poslednom desaťročí jeho existencie), nie 11 rokov (ako je to teraz v Rusku), nie 12 rokov (ako sa to navrhuje v niektorých dnešných projektoch reformy vzdelávacieho systému), ale 40 až 50 rokov, ak nie viac.

To znamená, že dnešná civilizácia by nebola vôbec možná na osnove všeobecnej zručnosti čítať výlučne po slabikách, pretože objem znalostí a zručností, nevyhnutný na jej fungovanie, by ľudia mohli nadobudnúť až v hlbokej starobe.

A ojedinelí jedinci, ktorí sa nevedno ako naučili čítať oveľa rýchlejšie (pomimo samotný systém), budú v spoločnosti tejto našej fiktívnej civilizácie pokladaní (a možno aj sami sebou) za «géniov», hoci ich prevaha oproti druhým je reálne podmienená iba tým, že nami opísaný fiktívny vzdelávací systém znevoľnil (preňho štandardnou zručnosťou slabikovať) osobný rozvoj oveľa nadanejších detí.

Takto podobne je aj náš reálny vzdelávací systém v mnohom podobný nami opísanému fiktívnemu vzdelávaciemu systému, rozdiel je len v tom, že ten reálny znevoľňuje psychiku žiakov nie na hranici osvojenia si čítania po slabikách, ale na hranici osvojenia si čítania s rýchlosťou vnútorného monológu, vyslovujúceho čítaný text.

A takto, ohraničením rýchlosti čítania (a tým aj zabránením osvojiť si — t.j. prečítať si a samostatne pochopiť — pre človeka potenciálne zaujímavé masívy informácií, nazhromaždené v kultúre), dnešný vzdelávací systém brzdí množstvo ľudí v ich osobnom rozvoji2, nedovoľuje im (všetkým) stať sa «encyklopedistami», «géniami» (podľa merítka dnešnej kultúry), čím zároveň stimuluje samochválu (pred davom «všedných ľudkov-nevedkov») tých, čo vedia čítať rýchlejšie, a preto sa mohli stať sčítanejšími a čiastočne aj viacej znalejšími.

 

Ničmenej, prečítať množstvo zdrojov a zapamätať si všetko prečítané nestačí: treba ešte aj vedieť myslieť, hľadajúc súvislosti medzi informáciami z textov, svojimi pocitmi a prúdom udalostí v živote. No schopnosť myslieť — tomu tiež škola neučí, pretože aj kultúra myslenia je psychologickou praktikou, založenou na vytváraní a udržiavaní určitého psychického rozpoloženia; no a žiadna psychologická praktika v aktuálnom systéme povinného vzdelávania nemá legitímne miesto.

Ale aj tak, ak si predstavíme, že:

Škola v prvom (alebo prípravnom) ročníku bude učiť nie čítaniu tempom vnútorného monológu, hovoriaceho čítaný text, ako je to dnes, ale čítaniu v tempe listovania knihy, potom už hovoriť o preťaženosti radového žiaka hociktorým z dnešných školských programov nebude možné.

Navyše, do školského programu bude možné zaradiť doplnkové učebné kurzy (najmä umelecko-estetického charakteru, a spomedzi nich povinne — muziku a tance, a tiež — oveľa dôkladnejší kurz dejín a sociológie), ktoré v ňom dnes nie sú3; existujúce učebné kurzy bude možné spraviť obsiahlejšími a okrem toho — zaviesť do školskej každodennosti slobodné posudzovanie tém učebného plánu a ich prepojenia so životom. A to hlavné — učiteľom by zvýšil čas na individuálnu prácu so študentmi, čo je potrebné pre osobný rozvoj študentov aj učiteľov, vrátane zvyšovania profesionalizmu samotných učiteľov. A toto všetko sa dá urobiť bez ujmy na zdraví a bez zahltenia štúdiom všetkého voľného času detí a tínedžerov. Treba k tomu iba jedno: zaraz naučiť žiaka rýchločítaniu.

A hoci metódy výučby rýchločítania sú známe už niekoľko desaťročí, predsa len je cesta pre ne do základných škôl zatvorená4. A otázku: Z akých dôvodov a v záujme akých cieľov neprebieha zavedenie rýchločítania do všeobecnovzdelávacieho programu prvého (či prípravného) ročníka? — Takúto otázku z radov pedagógov (vrátane nominantov rôznych ocenení «najlepší učiteľ») nikto nekladie.

Vo výsledku potom zvykneme vidieť paradoxné situácie:

  • žiak je schopný za jeden večer prečítať pomerne tlstú knihu (napríklad „Traja mušketieri“), zapamätať si ju a celkom obstojne prerozprávať jej obsah svojim kamarátom;

  • a ten istý žiak, nedokáže prerozprávať obsah niekoľkých desiatok strán učebnice histórie, geografie, literatúry či biológie, ktoré si čítal znova a znova. A dokonca ani po tom, čo si bezprostredne pred hodinou pohľadom do učebnice «osvieži v pamäti» to, čo si čítal už večer predtým doma.5

Problém nie je v tom, že niektoré učebnice sú napísané vskutku nezáživne, ale že záujmy ľudí sú subjektívne, následkom čoho jedna a tá istá učebnica nebude zaujímavá pre všetkých. Proces dostávania trojok a štvoriek6 a vysvetľovanie svojho zlého prospechu doma vytvárajú dosť nepríjemnú atmosféru k tomu, aby žiak dal prednosť noseniu dobrých známok i z predmetov, ktoré sú preňho nezaujímavé a študované na osnove nezáživne napísaných učebníc.

Ide o to, že príčiny tohto paradoxu nesú čisto psychologický charakter. A spočívajú v nasledovnom:

  • pri čítaní a popisovaní obsahu zaujímavej hrubej knihy je organizácia psychickej činnosti jedna;

  • a pri čítaní a popisovaní článku, zadaného na naštudovanie doma (niekoľko stránok z učebnice), je organizácia psychickej činnosti – iná;

  • obe sa kvalitatívne navzájom odlišujú;

  • a vstup žiaka do jednej či druhej organizácie psychiky nesie podvedomý (neslobodný/nesvojvoľný) charakter, podmienený vonkajšími sprievodnými okolnosťami. T.j. nesie charakter, ktorý nie je podriadený jeho vôli.

 

A preto, pri čítaní učebnice alebo odpovedaní z «nezaujímavého» preňho predmetu, žiak v sebe nevie svojvoľne vytvoriť to efektívne vnútorné rozpoloženie (teda tú organizáciu psychickej činnosti), v ktorom ešte pred hodinou (alebo pred niekoľkými dňami) čítal „Troch mušketierov“ (alebo inú knihu, ktorá ho zaujala), či dokonca vykladal jej obsah so všetkými detailmi (vrátane imitovania postáv) svojmu kamarátovi, prekonávajúc tak v umení herectva ak nie divadelných velikánov, tak veľkú časť profesionálnych hercov z dnešných seriálov.

Preto, pri všetkej svojej túžbe učiť sa len na samé jednotky a opakovaných sľuboch «opraviť si trojky a štvorky», žiak ostáva neschopným, či už zrealizovať svoje priania alebo vyplniť sľuby. Potrebuje pomoc v nadobudnutí zručnosti organizácie svojej psychickej činnosti. A ak sa už ocitol v tejto situácií, tak to znamená, že ani rodina v ktorej vyrastá, ani škola, ktorú navštevuje a márne, mu nedali k tomuto potrebné zručnosti; a možno, že mu ani nemajú čo poskytnúť, okrem žiadosti «učiť sa chválitebne a výborne».

T.j. aj osvojenie si vyložene humanitných disciplín (podobne ako prekonanie «nočnej mory» stereometrie a ostatného matematického abstrakcionizmu) tiež naráža na absenciu kultúry psychologickej prípravy žiakov (v historicky sformovanej pedagogickej tradícii) a na neosvojenosť u učiteľov a žiakov psychologických praktík vytvorenia určitého vnútorného rozpoloženia, zodpovedajúceho potrebám danej veci.

Okrem toho, učiť rýchločítaniu aj tak treba cielene a hneď v prvej triede. Samotné rýchločítanie je vo svojej podstate len psychickou zručnosťou.

A reforma vzdelávacieho systému bez zavedenia povinného osvojenia si rýchločítania hneď v prvej triede nie je reformou, ale len zlomyseľnou daromnosťou typu «uchmatnúť si z investícií na vzdelávanie» pre seba «na chalupu» a pod.

Veď osvojenie si rýchločítania: — je nutnou neoddeliteľnou zložkou všeobecno-vzdelávacieho štandardu a je len jednou z podmienok, vyplnenie súboru ktorých je nevyhnutné na prekonanie dnešnej biosféricko-ekologickej a sociálnej krízy a k prechodu ľudstva na kvalitatívne iný typ civilizácie. Civilizácie bezpečnejšej pre život.

Tiež netreba zabúdať i na zručnosť písania v oboch súčasných podobách: písanie rukou a zadávanie textu z klávesnice. Písanie každého písmena v rukopise musí byť orientované na dobre čitateľný rýchlopis, a nie na skrášľovanie písmen a slov rôznymi «kudrlinkami», z ktorých každá ak sa stane automatizmom, znižuje rýchlosť písania a vyvoláva nedbanlivosť a nečitateľnosť písaného textu, ak sa človek systematicky ocitá v situáciách, keď je nútený písať rýchlo a veľa (ako všetci študenti). Pri klávesnicovej gramotnosti treba učiť ihneď desaťprstovej metóde, s akceptovateľnou rýchlosťou zadávania textu nie menej, než 120 znakov za minútu (t.j. 2 znaky za sekundu a viac).

 

1 T.j. rýchločítanie na vedomej úrovni  psychiky človeka, pri zotrvávaní mimo stav tranzu, je akýmsi «nemým čítaním», pretože vnímanie textu tečie do psychiky mimo rečový prúd vedomia [má vypnutý vnútorný monológ*]. Ale rýchločítanie s vedomím posunutým do vysokofrekvenčného diapazónu, v ktorom vnútorný monológ vzhľadom na jeho bežnú rýchlosť predstavuje sám o sebe «SuperRýchloReč», v porovnaní s ktorou tá rýchloreč, ktorú môžeme počuť z magnetofónu keď zvýšime rýchlosť pohybu pásky, sa bude javiť vcelku pomalou.

2 Zastavenie osobného rozvoja spoločnosti jeho inštitútmi je jedným zo stimulov, ktorý ľudí vedie k antisociálnemu správaniu. T.j. dnešné školstvo, nezodpovedajúce potrebám a perspektívam spoločenského rozvoja, je jedným z generátorov rôznorodej kriminality v spoločnosti ako aj ďalšej degradácie ľudí, ním obmedzených v osobnom rozvoji. Všetci dnešní teroristi sú jedincami, ktorí sa zastavili vo svojom osobnom rozvoji (väčšinou ich zastavila spoločnosť) a ktorých potenciál a energiu zneužívajú iní jedinci, sledujúci určité konkrétne ciele (vrátane politických).

3 Hodiny „praktického vyučovania“, kreslenia a spevu — sú iba karikatúrou toho, čo musí byť v normálnej škole.

4 Učebné kurzy typu „Škola rýchleho čítania“ Olega Andrejeviča Andrejeva (je to jeden z mnohých systémov osvojenia si rýchločítania) nesmú byť žiadnou raritou, ani komerčnou aktivitou pre „elity“ (čiastočne spôsobujúcou „elitarizáciu“ ostatnej populácie), ale povinným prvkom vzdelávania v prvej alebo prípravnej triede.

Čo sa týka konkrétne školy O.A.Andrejeva, ako sa informuje na ich stránke http://www.fastread.ru/, škola sa rozvíja už 30 rokov a «štúdium v Škole Olega Andrejeva umožňuje:

  • Zvýšiť rýchlosť čítania o 5 – 10 ráz [v porovnaní s čítaním rýchlosťou vnútorného monológu, v režime ktorého dnes číta väčšina: — naša poznámka k citovanému]

  • Zvýšiť kvalitu osvojenia si textu a dĺžku jeho zachovania v pamäti viac ako dvakrát.

  • Zlepšiť si pamäť a pozornosť.

  • Zvýšiť svoj záujem o učenie, osvojiť si efektívnu metódu na prípravu a skladanie skúšok».

Každopádne, Ministerstvo vzdelávania a vedy sa do preskúmania – iniciatívnych podkladov, výberu tých najefektívnejších spomedzi nich a zavedenia výučby rýchločítania v nižších ročníkoch základných škôl, ako všeobecno-vzdelávacieho štandardu – nijako neunúva: sú dôležitejšie veci a tou najdôležitejšou z nich je „reforma vzdelávacieho systému“. Je to idiotizmus, alebo úmyselné záškodníctvo?

5 Reč sa týka vyučovacích predmetov, v ktorých na získanie dobrej známky je potrebné ovládať najmä samotné fakty popísané v učebnici, a nie schopnosť uvažovať na základe známych a v učebniciach uvádzaných faktov: čiže schopnosť robiť určité závery (vrátane záverov o neúplnosti množiny faktov či nedôveryhodnosti niektorých z nich)

Interpretácia historických udalostí, literárnych tém a postáv, archeologických a paleontologických nálezov nesie subjektívny charakter, preto pokiaľ žiak pozná fakty, má právo mať na ne aj svoj názor, i nezhodujúci sa s názorom autorov a objednávateľov učebnice. A nie vždy nezhoda v názoroch znamená, že autori učebnice majú pravdu a žiak sa mýli.

Čo sa týka ostatných predmetov, takých ako matematika, fyzika, chémia, tak v nich je schopnosť myslieť nevyhnutnou podmienkou na získanie dobrej známky: poznať len samotné fakty opísané v učebnici nestačí. Aj tu je možná situácia, že žiak ovláda teorémy a zákony, ale nevie riešiť úlohy na ich osnove, — to preto, lebo riešenie úloh ako každý myšlienkový proces si vyžaduje schopnosť vedieť svojvoľne vytvárať potrebné psychické rozpoloženie.

6 Spočíva v nutnosti stáť pri tabuli a mrmlať „nevedno čo“ pred celou triedou... a počúvať uštipačné komentáre niektorých pedagógov... a zachytávať posmešné či povýšenecké pohľady spolužiakov. To je nepríjemné väčšine žiakov, ak aj nie po celú dobu štúdia v škole, tak minimálne v prvých ročníkoch, pokým ešte neprešli do tichej opozície voči učebnému procesu: štvorkárom „grázlom“ je celkom jedno, ako na ich odpovede reagujú spolužiaci a učitelia a aké im dávajú známky, oni majú celkom iné záujmy a inak orientované ambície (ak nejaké majú).

 

 

Diskusní téma: Potrebujeme inú školu

Odpověď pro Otazníka

Tony Clifton | 04.04.2017

Hoxi, protože opět nerespektuješ svobodu slova, tak mi nezbývá než tapetovat. Mažeš mi příspěvky takovým způsobem, abys vytrhával moji diskuzi z kontextu. Smazal jsi mi i pouhé poděkování putnikovi. Podívej se na svoje vyjádření, když se něco podobného stane tobě:
Hox 23.9.2016 o 19:33
……..poté, co mi „J.“ zablokoval možnost reakce, a pak se vyjadřuj o rýpání. Nu a jestli ti to příjde korektní, pak není o čem se bavit.
Zjistil jsem, že takovým lidem jako jsi ty a pan J. vadí především pravda. Jste schopni hlásat lidskost, poučovat ostatní, jak se stát Člověkem a za tím účelem si vytvoříte i stránky, ale moje dosavadní zkušenost mi napovídá, že pravdou je spíš to co napsal Oracle 911 | 01.04.2017: „Mýliš sa a ešte k tomu KAPITÁLNE, lebo my nenávidíme.“ Nevím, jaký způsobem jste se spolu s panem J. vydrápali na vykladače koncepce. Hlavní však je, že vy oba jste pro mne ovocem, které tato koncepce přináší a je to nechutná podívaná.
Tahle odpověď byla původně pro Otazníka k článku Dlouhodobá strategie GP k překonání koránického islámu. Nyní ji však určuji všem k zamyšlení nad tím, kdo si nás to na obou webech dovoluje neustále pohlavkovat a kdo má tu drzost nás poučovat jak se stát Člověkem.
Upravená odpověď pro otazníka: Ono to je to bohužel mnohem vážnější než by se mohlo zdát. Pokusím se vám mozaiku doplnit o trochu větší střípek. Nevím, jak dlouho tu jste, tak z toho důvodu vám doplním, že zdejší diskuze byla v září 2016 rozdělena díky akci majitele a tvůrce, nebo spolutvůrce stránek pana J. Budiž, takové věci se mohou stát, lidé se pohádají a začnou vidět rudě. K povšimnutí už, ale je to, že obratem začal kydat hnůj na svoji celou dosavadní práci, jeho „nová“ diskuze v podstatě nebyla určena k ničemu jinému a on kupodivu dělal, že se ho to vůbec netýká. Zřejmě zapomněl, že se jednalo o jeho stránky, které sám vytvořil.
Re: Re: Re: DVTR
J. | 07.06.2015
texty na dvtr.eu sú z 09.01.2015, verzia R po korektuře
do kapitoly 12 doplnené o schémy z DVTR13.03_schémy_finál_26.4.2014.pdf
Odpovědět
Re: Re: Re: DVTR
J. | 09.06.2015
vo verzii z 9.1.2015 už budú asi všetky podstatné chyby opravené, pretože pri vzájomnom porovnaní zdrojových súborov použitých pre tvorbu webu a najnovšej verzie z 27.3.2015 som našiel iba kozmetické úpravy, možno sú väčšie zmeny v kapitole č.15 ale tá na webe ešte nie je
Autorské práva za krádež pomocou nepríjemnej „mystiky“ na za krádež v podobe nepríjemnej „mystiky“
Zřejmě nedopatřením, odeslal do diskuze svoje vysvětlení pro Hoxe, ale to už je spíš pro jeho lékaře:
admin 23.9.2016 o 20:04
Ahoj Hox.
Ad 0/ Je úplne jasné, že Ti a Tvojím spolupracovníkom v zbrani patrí obrovská vďaka a uznanie za to čo ste všetko urobili pre dobrú vec a prebúdzanie Človeka.
Ad 1/A k veci. Hox, niečo ZLÉ sa stalo s týmto webom. Došlo, možno zámerne a dosť PROFESIONÁLNE, k rozbitiu jednoliatosti tohoto sajtu – jednota bola naštrbená. Profesionálne aj preto, lebo zneužili všetky Tvoje slabosti, ktoré každý väčší intelekt má (IT-intelektuál je na to veľmi citlivý) – to poznám …. :-(
PRETO sa Ťa pýtam so všetkou vážnosťou vzniklej situácie:
a/ máš zabezpečené naše IP adresy pred náhlym príchodom tajných ku Tvojmu serveru s požiadavkou vydania týchto adries?
b/ máš premyslené, ako nevydať tieto naše pravé IP-adresy a ich relácie alebo ako to zfejkovať …?
Uvedom si, že reguluješ/regulujete web, ktorý sa úrovňou dosť vymyká zabehnutým alter_webom a je ideovo strašne silný pre mladých ľudí. Nikdy toto nepusti zo svojho zreteľa a konaj na našu ochranu maximálne tak, ako keby nás mali všetkých ….

admin 24.9.2016 o 16:00
Ale kľud, nechceme z týchto vecí robiť akúkoľvek komédiu. Písal som to pre Hox pracovne, bolo to určené k jeho zamysleniu, z určitých dôvodov som vtedy nechcel použiť email na Hox-a. Nesprávne som ale predpokladal, že to Hox zmaže po prečítaní, a teraz je to už jedno. Chcem zdvorilo požiadať všetkých, aby z toho nerobili senzáciu. Bola to moja chyba v úsudku, ale účel sa myslím splnil.

V současné době neustále někoho obviňuje a drží si své ovečky pěkně zkrátka. Třeba ke mně se vyjádřil tímto způsobem. Jeho paranoidní chování nebere konce.
J. 2. apríl 2017 o 13:26
Nejaká pomstychtivá plačka sa sem zase včera skúšala nabúrať od 14:20, celé 4 minúty po mojej odpovedi Cliftonovi skúšal heslá do administrácie. A takýto zmrd ktorému nepoľutuješ bebino a obratom ti ide vylámať vchodové dvere a nasrať do obývačky má ešte drzosť vyplakávať o slobode slova.
Podobným způsobem obviňoval už řadu lidí a má i potěšení z toho, že se nemůžete bránit, protože jste zablokován v diskuzi „Chcel si vyjebať, narazil si a bolo s tebou vyjebané“. Naposledy pomlouval Pe-triho, že střídá strovky adres. Co mi však uniká, je to, že si nikdo nevšiml, že se jedná o zjevně vyšinutého člověka. Jak je možné, že bylo umožněno takovému „Člověku“, že dostal k licenci na tvorbu stránek o dvtr, že mu bylo dovoleno takové stránky vytvořit? Od takového člověka se mám učit, jak se stát Člověkem? Takový člověk, který ani nerespektuje naši platnou legislativu na ochranu svobody slova, mě povede k lepší společnosti? Co bude dělat takový člověk, pokud se dostane na jinou pozici než jen na majitele stránek o dvtr? Takových otázek je bohužel spousty a můžete si je sám pokládat a lehce doplnit. Srandou bylo, když se zdejší admin rozčiloval na mazáním svých vlastních příspěvků. Ono totiž jejich chování je dost podobné.
Hox 1.10.2016 o 8:11
Informace, především asi pro osazenstvo dvtr.eu/diskuse: tamní admin zuřivě maže veškeré názory…
Jak je možné, že si podivného chování pana J. předtím nevšimli ani ti, kteří mají koncepci v malíku? Jak je možné, že zrovna lidé takového zrna jako je Hox a J. se vždy doperou k „moci“. O čem je koncepce takových lidí mě už nemusí nikdo přesvědčovat. Jedná se jen o další odpornou manipulaci

Knihy o matematice zmíněné na straně 10

DušanBe | 08.03.2017

Pro angličtináře.
1. kniha o matematice (definice, teorémy, vzorce...), 1 000 stran.

https://uloz.to/!6PTsKjECUN5k/granino-arthur-korn-theresa-m-korn-mathematical-handbook-for-scientists-and-engineers-definitions-theorems-and-formulas-for-reference-and-review-dover-publications-2000-pdf

2. kniha matematika v praxi = časopis (plno reklam na Xerox, nějaké řezy kuželem, nabídka pracovních pozic na inženýrské pozice, nějaká statistika, iracionální, čísla, algebra a chcete se učit čínsky :) 276 stran, kde 50% je reklama. Si pamatuju více informací z těch reklam než z textu o matice. Reklamy nebudu mazat z PDF ať se můžete taky kochat.

https://uloz.to/!rrJYzYEKKUkS/mathematics-in-the-modern-world-scientific-american-1964-09-01-pdf

Další blábol

Tydýt | 02.12.2016

Ono rychločtení nic nevyřeší. Každý má své limity. Jediné možné pozitivu je neučit balast a tak získat čas. Tohle nesmyslné řešení nepomůže dětem a ni učiteli. Učitelé už tak mají co dělat, aby měli dost času na přípravu hodin a nějaký svůj rozvoj. Dítě učitele nerozvine jen mu může vytvořit jinou situaci a učitel se ji můe naučit řešit.

Rychločtení to mě pobavilo :)

Děti mají své limity a ty jsou jin vrozeny ty jsou jim dány. Dítě se nepřeskočí. Každý nemůže být jaderný fyzik. Někdo je rád když se vyučí někdo má intelektuálně na víc atd...

O tom to je dát každému možnost najít to v čem je dobrý a pomoci v tom získat maximální rozvoj. Zbytek je na tom aby vědomosti rozvíjel praxí. Nic jako rychločtení a podobné nesmysly to nevyřeší. Chápání souvislostí taky není dáno každému. Tyhle nové trendy jsou fakt vtipné :)

Potrebujeme inú školu

Matěj | 31.01.2017

Tydýt!
To je po dětsku ... zatroubit, nebo jméno?
Co vlastně víte o možnostech dětí? To, co zde tvrdíte je pouze obvyklý, paušální trend na současných pedagogických "ústavech" (všimněte si - prosím - těch úvozovek), jež s nesmírnou arogancí chápou dítě jako nějaký nedodělek, který je nutno v rámci systému teprve do-tvořit.
Pokud budeme mluvit o limitech, tak existují pouze takové, jež byly vytvořeny nezodpovědností rodičů (jako jsou narkomani, nevyvinuté psychické struktury, děti počaté novými technologiemi, děti nezodpovědných elit, děti z dlouhotrvajících válečných zón, atd.). Ale pokud se jedná o děti ze zdravých a zodpovědných rodin, tak limity neexistují. Dost často neexistují ani u dětí počatých nezodpovědnými v rámci záměru a dopuštění univerza (viz. dějiny).
Limity jsou vytvářeny hlavně globálním systémem. No a těmi nej-pověřenějšími jsou! Vzdělávací, sociální, zdravotní a náboženský se svými lokaji. Tedy nezodpovědnými pedagogy, rodiči, lékaři, psychology a kněžstvem.
Váš výrok - rychločtení to mě (fakt) pobavilo. Zkuste si, než něco pár slovy odmítnete jako nesmysl ... o tom v literatuře, či na internetu něco nastudovat. Pak se jistě místní komunitě omluvíte. Matěj

Chci reformovat školsví

Přeme | 25.11.2016

Tento článek je skvělou ukázkou toho, jak snadno nahradit rigidní metodiku výuky na základním stupni ZŠ tím, co naučí žáky mnohem více. Moje švagrová učí podobně, nikoli rychločtení, ale kontextuální představivost. Žáci si to pochvalují a rodiče, pokud pochopí, tak také. Nejproblematičtější žáci jsou z podnikatelských a manažerských rodin. Jak symptomatické! Kult Zlatého telete hubí kultivovanost a vzdělanost ruku v ruce. Oddělit peníze od majetku - ekonomickareforma.cz

Re: Chci reformovat školsví

Tydýt | 02.12.2016

Další odborník na školství poté co vyšel ZDŠ. Dítě se nepřeskočí. Kontextové chápání není rychločtení.

Dík

Tom132 | 17.08.2016

za překlad

Veľká vďaka

Kolodej | 17.08.2016

a veľký pozdrav prekladateľovi.

Potrebujeme inú školu

uh | 16.08.2016

Mudrc obajsňuje zložité veci jednoduchým jazykom, hlupák opačne.
Mudrc sa vyjadruje akoby prameň zurčal, niet tam nič zbytočné, v každom slove sa obraz odokrýva.

Re: Potrebujeme inú školu

jardob | 17.08.2016

Iste, aj vysvetľovanie v podobenstvách a polopatisticky má svoje miesto, najmä ak sa vysvetľuje niečo ľuďom mimo danú profesiu, alebo deťom, ktorý aktuálne nepracujú v danej oblasti a stačí im približné chápanie veci. Lebo so zjednodušovaním javov je to podobné ako s komprimovaním dát. Čím vyššia kompresia, tým väčšia strata dát a skreslenie, ktoré mnohým síce postačí ale profesionálovi nie.
Kucháravi stačí vedieť o pedagogike minimum, hoci mohol by aj viac. Pedagogovi laické minimum nestačí vedieť, musí byť vo svojej práci naozaj dobrý, lebo on tvorí budúcnosť, on pestuje zárodok budúcej spoločnosti, budúceho štátu vrátane politikov, a vo veľkej miere od neho závisí aké problémy bude budúca spoločnosť riešiť, či vznikne marazmus, alebo harmonia. Tak ako štátu skrz deti dodáva rodina mravnosť, tak školstvo dodáva poznanie a tieto dve zložky sú základom každého svetonázoru, ktorý môže spoločnosť buď dvíhať, alebo ju ničiť.
Treba si uvedomiť, že škola sa blíži k bodu, keď nebude deťom dávať výhradne vedomosti, ale bude učiť deti tieto vedomosti samostatne získavať a tvoriť.
Podobne aj tieto knihy, a táto je písaná jednoduchým jazykovým štýlom, netreba brať ako zdroj faktológie, ale ako podnet k budovaniu a vylepšovaniu metodológie nástrojov ktoré jednotlivcom aj štátu harmonickejšie žiť a vyvíjať sa.

Re: Re: Potrebujeme inú školu

uh | 19.08.2016

Chybný, zlý je sám spôsob učenia v škole.

Deti i my si najlepšie, najrýchlejšie osvoja učivo prácou s predmetmi.
Učiteľ ukáže, dieťa si vyskúša.
Žiadna teória, už vôbec rýchlo čítanie neprivedie k trvalému zapamätaniu si učiva.

Raz vidieť je lepšie ako stokrát počuť, čítať.

Re: Re: Re: Potrebujeme inú školu

merlin | 19.08.2016

Áno, aj s matériou treba pracovať, ale jazyk je kód informácie a čítanie kódov so správnou mierou je v dnešnej dobe (keď ľudstvo určitým svojim vývojom prišlo o možnosť si vymieňať obrazy = telepatia, čo je neskonale rýchlejšie) musí začať znovu čítať.. ináč degeneruje, čo je aj vidieť medzi bežnou populáciou po celom svete.
Zapájajú sa totiž čiastočne obe hemisféry mozgu a koordinuje sa jeho činnosť (ešte lepšie je čítať v cudzom jazyku) a tak človek získava plastickejšie vnímanie a hlavne širšie chápanie.

Prečo si myslíš uh, že v dnešnej dobe sa nepreferuje čítanie, hlavne to hĺbavé, ale poskytujú sa rôzne obrázky a silne sa to všetko piári v TV a printových médiách?

Keď čítaš, tak 95 % informácie vnímaš aj tak očami a dej si môžeš farbisto dokresľovať svojimi obrazmi (mozog tak, či tak pracuje s obrazmi..), ak je však naša kultúra myslenia nízka, tak ti videnie pomôže k čomu, keď v pamäti nemáš zodpovedajúce načítané obrazy = informácie, aby si mohol porovnávať a vyhodnocovať nové a dospieť k nejakej pravdepodobnostne pravdivej predstave??

Môžeš kečuáncovi, alebo hotentotovi ukázať čokoľvek jednoduchého a on to možno aj okopíruje a urobí, ale mikrochip nevymyslí a ani nepochopí, lebo ako hovoril mister Stalin:
"Bez teórie je nám smerť, smerť, smerť!"

A Stalina nebolo možné ľahko oklamať v množstve odborov (čo si mnohí trockisti potom zlízli na vlastnej koži), lebo mal prečítaných cca 20 000 kníh a v cca 5 000 mal osobné poznámky..
Z veľkého množstva rozličných oborov od histórie, cez ideologické traktáty, po metalurgiu a atómovú fyziku..

Dnes obrázkami v TV oklamú veľkú väčšinu oviec, lebo nemajú v pamäti zodpovedajúce informácie a tie pravdivé sa vizuálne takmer nešíria po celom svete (viď, keď si naši ovčania zvolia úžerníka Kisku za prezidenta = absolútne nechápu svoje otrocké postavenie z dôvodu globálnej úžerníckej doktríny skúpenia celého sveta aj s jeho ovčanmi...).

Ako chceš byť múdrejší (chápavejší), keď nebudeš čítať uh???

Re: Re: Re: Re: Potrebujeme inú školu

uh | 19.08.2016

"Ako chceš byť múdrejší (chápavejší), keď nebudeš čítať uh???!

Píšeš veľa o ničom merlin.
Neprekrúcaj mnou napísané podstatné:

Raz vidieť je lepšie ako stokrát počuť, čítať.

Nechceš rozumieť, ja sa nemám o čom s tebou sporiť.

Re: Re: Re: Re: Re: Potrebujeme inú školu

merlin | 19.08.2016

Vidím, že si plod biblickej školy...-D

Veď ja sa s tebou nesporím, dávam ti len návod na pochopenie, hoci, ako vidím.., nepadli na úrodnú pôdu.

Aj keď staré príslovia majú veľa čo povedať, netreba ich brať až tak dogmaticky.
Lopatisticky: môžem ti stopäťdesiat krát niečo ukázať, aby si videl, ale keď si o tom hlbšie niečo neprečítaš (a potom nepochopíš), tak budeš vedieť kulový.

Skús kukať na hieroglyfy - aj päťstokrát..-D

Re: Re: Re: Re: Re: Re: Potrebujeme inú školu

petržlen | 20.08.2016

Pravda. Čo uh napísal, nepadlo na úrodnú pôdu. On návod na pochopenie nepotrebuje.

Teším sa, že ešte úplne nevymizli ľudia, ktorí chápu.

Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Potrebujeme inú školu

Hox | 20.08.2016

Svůj k svému, vrána vráně oči nevyklove?

Re: Re: Re: Re: Re: Re: Potrebujeme inú školu

Cico Ciciak | 15.02.2017

"Skús kukať na hieroglyfy - aj päťstokrát.."

Presne. :D

Re: Re: Re: Re: Re: Potrebujeme inú školu

Cico Ciciak | 15.02.2017

Áno, niekedy je lepšie niečo vidieť (napr. nejakú mašinu), než o tom čítať more nudného textu, alebo počúvať dlhé prednášky, ale nie je to pravidlo.
Inokedy je zas vhodnejšie si niečo najprv prečítať (naštudovať nejakú teóriu, základy; podrobnejšie informácie, ktoré obzeraním len tak nezískaš, resp. to ide veľmi pomaly) a potom si to aj obzrieť.
Avšak stále platí, že bez prečítaných a naštudovaných základov, podrobnejších informácií alebo teórie to skrátka nejde.

Re: Potrebujeme inú školu

Cico Ciciak | 15.02.2017

"Mudrc obajsňuje zložité veci jednoduchým jazykom, hlupák opačne"

Nie je to pravidlo.
Nie vždy sa veci dajú popísať jednoducho.
Na tom sa asi zhodneme.
Inak, z tvojej strany cítim dogmatizmus.

ocenenie

marvo | 16.08.2016

Vynikajúca práca, vysoko oceňujem a verím, že aj vďaka tomuto prekladu isté dôležité myšlienky zarezonujú, takpovediac adresnejšie...
Pokiaľ ide konkrétne o metódy efektívnejšieho čítania, viem, že isté pokusy/preklady jestvovali aj u nás, napr. kniha "Jak číst rychleji a lépe". Má s tým niekto skúsenosť?


Re: ocenenie

jardob | 16.08.2016

Všímal si že v celej tejto komunite je každý v niečom dobrý a potenciálne užitočný pre dobré veci. Možno sa ti ako prvému z miestnych podarí odhaliť tajomstvá rýchločítania v zrýchlenom mentálnom diapazóne. Spomenul som si že na disku mám knižnicu s vyše 700 autormi (klasika aj modernejší), raz dávno som to získal od kolegu v práci. Ak by si mal záujem, môžem to hodiť na web a zdieľať...

Re: Re: ocenenie

marvo | 19.08.2016

jardob, knihy rozhodne potešia :-) a ktovie, možno vyriešime problém, ako ich všetky prečítať.. alebo aj nie - z úcty k textu, jeho rytmike..

Re: Re: Re: ocenenie

jardob | 19.08.2016

Zhodou okolností som našiel na uložto niekoľkokrát väčšiu knižnicu než tú čo mám. Akurát to sťahujem.
https://uloz.to/!y5Fg9Pspk/knihy-v-pdf-8-800-titulu-rar
Ono skladanie "stromu života" (základnej matrice mozaiky vlastného svetonázoru) je dosť citlivá vec. Ak to človek nechá na iných, teda čisto len na obsahy cudzích kníh, takto postavený strom môže zdeformovať celú mozaiku ktorá na ňom rastie. Preto sa snažím pokiaľ ide o sféry života (oblasti vedy a poznania), najprv sám pouvažovať a odhaliť ten najzákladnejší fundament k čomu vlastne slúži a prečo vlastne existuje. Pretože ak si to najprv prečítam v knihe, potom už nemusím zbadať reálnu podstatu ak to čo som si prečítal nie je objektívne. A na tento nájdený a pochopený fundament potom lepím aj vytriedené informácie zvonka aj zo svojej analytickej mysle.

Re: ocenenie

T. | 17.08.2016

marvo,
Tiež ma táto téma zaujala a chcel by som ísť niečo hlbšie. Len to že mi chýba nejaký dobrý materiál. Za ten odkaz dík, mrknem, predsa len čeština mi je bližšie ako ruština. Skúšal som aj na odporúčanie vp sssr Andreeva - Техника быстрого чтения že o čom to je. Čo sa mi na ňom páči, je že rýchlosť čítania určuje aj tzv. koeficientom pochopenia textu, a že vraj jeho metóda je trvalého charakteru - niečo ako jazda na bicykli, raz vieš a už to nezabudneš, narozdiel od nejakých inších kurzov, kde pri dlhšom neprecvičovaní strácaš na rýchlosti čítania.
Skúšal som aj preklad, ale ešte nato nemám. Ty si sa do rychločítania pustil, či len tak chodiš okolo ?

Re: ocenenie

Tazatel | 17.08.2016

Já můžu doporučit kurz na rozečtise.cz

Upozornění

Tazatel | 16.08.2016

Neberte to prosím tak, že hledám schválně i maličké chyby, abych Koncepci uškodil, ale jsou tam špatně číslované strany - někde vůbec nejsou a ve zbytku jsou o dvě čísla posunuté dopředu a číslo je i na první straně (kam nepatří). A v podtitulu "Analytický zborník otázok týkajúcich sa pedagogiky" nemá být čárka, je to přívlastek těsný. Poslední "maličkost", které jsem si všiml: v obsahu je druhá příloha odsazená jinak než první a bylo by logické, kdyby nebyly tučně. Nemyslím si, že se jedná o hlouposti a že by se to mělo řešit v diskusi, takové věci by se měly řešit už před uveřejněním, zvlášť, když je to financované komunitou. Představte si, že tu knihu dostane do ruky "odborník", takové chyby působí neprofesionálně (a to nejen na něj).

Re: Upozornění

Hox | 16.08.2016

Něco opraveno, nicméně nejedná se o soutěž o design, kdo si názor na knihu dělá podle podobných maličkostí, pro toho nejspíš není určena, a v neposlední řadě máte zcela volnou ruku dokument stáhnout, opravit a poslat zpět redakci, pokud to považujete za zásadní...

Re: Re: Upozornění

Tazatel | 17.08.2016

Reaguju na Hoxe i jardoba zároveň. Na kvalitu OBSAHU KSB si nedělám názor podle množství a závažnosti chyb překladu, číslování stran ani gramatiky. Na ty chyby upozorňuju, protože mi na obrazu, "imagi" KSB záleží, aby se informace šířily rychleji. Samozřejmě dosáhnout bezchybnosti při tomto způsobu překladu je problematické, ale některé věci jsou opravdu závažné (číslování stran, pokud + infinitiv - to se netýká konkrétně této knihy) a některé pro mě není příjemné číst (čárky). Teď čtu mimo jiné analytickou poznámku O válkách, takže ji opravenou pošlu.

Re: Re: Re: Upozornění

Hox | 17.08.2016

Super, uvítáme.

Re: Re: Re: Re: Upozornění

marvo | 18.08.2016

Nad podobnou pomocou už dajakú chvíľu uvažujem + možno by som mal v rukáve jedno redaktorské eso ... ale nebudem predbiehať. Ak okolnosti dovolia, radi pomôžeme dobrej veci...

Re: Re: Re: Re: Re: Upozornění

jardob | 18.08.2016

To by bolo skvelé...

Re: Upozornění

jardob | 16.08.2016

Ono aj preto sa každá kniha uvádza najprv na web ako seriál, aby sa vychytali chyby a zvážili konštruktívne pripomienky. Táto kniha tu už vo forme seriálu bola, a niektoré pripomienky čo viem sa už zohľadnili a opravili. Z môjho pohľadu, ceny za preklad kníh v miestnej komunite je viac-menej symbolická, za to že venuje 8hodín denne práve tejto činnosti a nie inej výnosnejšej, akej by mohol, pričom potrebuje z niečoho aj platiť účty a žiť, uskromniť sa ak nemá aj iné príjmy. Stále to možno brať ako spoločensko prospešnú prácu ako keď sa knihy prekladali vo voľnom čase, čo bolo zdĺhavé a trvalo to dlho, nejde o produkt biznisu od ktorého očakávame bezchybnosť formy v každom kúsku, podstatný je verný obsah. Vzhľadom na to, netreba čakať že jeden človek, akokoľvek dobrý gramatik, dokáže napísať jednu knihu bez jedinej chyby a preklepu. Človek nie je stroj. Neviem ako to majú zariadené profesionálny prekladatelia, ale stačí sa pozrieť na niektoré príspevky na stránkach jazykovedcov, tiež tam možno nájsť preklepy. Niektoré informačné weby majú klávesovú skratku pre čitateľov, ktorou môžu nahlásiť chybu v texte. Človek nie je stroj. Preto každý kto má záujem urobiť niečo spoločensky prospešné v oblasti KSB, môže tiež upozorniť na chyby, alebo sa ponúknuť ako korektor Hoxovi, netreba cez web, ale rovno na hox55@seznam.cz. Doteraz bol zvyk pomáhať si tak, že preložené veci si prečítalo viac ľudí z miestnej komunity a vychytali sa prehliadnuté chyby ešte pred finálnou verziou. Predovšetkým pred fyzickou tlačou.

Celek

Putinovec | 16.08.2016

Děkuji za ucelený překlad.

Přidat nový příspěvek