Potrebujeme inú školu (3)

Potrebujeme inú školu (3)

22.5.2016

předchozí část

 

3. Základný nedostatok sformovaného systému vzdelávania

Nedostatok — to je to, čo chýba na získanie kvality systémovej celistvosti. Hlavným a principiálnym nedostatkom ruskej pedagogiky je primitivizmus psychologickej teórie a psychologickej praxe, orientovanej na určité vekové periódy (hrovej — pre jasličkové, škôlkarské vekové skupiny a nižšie ročníky; pracovnej — pre školsko-mládežnícke vekové skupiny) v ktorej by sa ľudia včas naučili:

  • vedieť ovládať svoje rozpoloženie (emócie a vedomý tok myšlienok);

  • vedieť ovládať koordináciu práce zmyslov, lexikálneho i obrazného myslenia, asociatívneho myslenia;

  • odlišovať skutočnú pamäť1 — od podvedomej zámeny skutočnej pamäte s predstavovanou minulosťou;

  • vedome a slobodne sa obracať na skutočnú pamäť i predstavivosť.

Toto všetko v určitej minimálnej miere sa človek musí naučiť ovládať ešte pred tým, ako si začne osvojovať znalosti a zručnosti v škole. Toto sú nevyhnutné predpoklady pre úspešné štúdium v škole i na univerzite bez vyčerpania sa, no i k tvorbe.

A keďže vymenované psychologické zručnosti nie sú vrodenými automatizmami, deti ich treba učiť cieľavedome — ako v predškolskom veku, tak aj v samotnej škole, aby z nej človek vyšiel pripravený na život. Pričom nesmú získať charakter znevoľňujúcich automatizmov, ale musia sa stať osnovou pre ďalší osobný rozvoj.

Avšak „profesionáli“ z pedagogickej vedy a praxe našich dní, bez toho aby dieťa naučili tvoriť tieto (vymenované) a iné psychologicko-organizačné predpoklady pre úspešné štúdium, začínajú nakladať do organizačne nepripravenej psychiky žiakov rôzne znalosti a zručnosti, kaličiac tak psychiku a znevoľňujúc osobnosť svetonázorovo rozmanitými nezmyslami (uvádzanými ako nesporná pravda), ktorých je v školských programoch pomerne dosť2.

Preto základom reformy vzdelávacieho systému sa musí stať vypracovanie a následné zavedenie do systému pedagogického vzdelávania adekvátnej psychologickej teórie a vyjadrujúcich ju psychologických praktík, orientovaných na rôzne vekové skupiny detí, ktoré v podstate musia deti pripraviť k úspešnému a nevyčerpávajúcemu štúdiu v škole.

Dnešná škola, nepripravujúc žiaka na dospelý život, ho dokáže vyčerpať až po nezvratné poškodenie zdravia, no vôbec nie preto, že žiak má od začiatku zdravotné problémy alebo je priemerný, ale následkom systémovej životnej neadekvátnosti školstva. Na to žiadna škola nemá právo.

 

4. Učí škola čítať?

Niekomu sa zadanie tejto otázky môže zdať nezmyslom: veď predsa žijeme v epoche povinnej školskej dochádzky, a čítanie — to je (spoločne s písaním) celkom prvá zručnosť, s ktorou sa začína školské štúdium. Táto zručnosť — je nevyhnutne potrebná v systéme vzdelávania, pretože bez schopnosti čítať, nemá žiak prístup k informácií ktorá je v učebniciach pre všetky predmety. Ak škola poskytuje vzdelanie, znamená to že učí čítať — to je pravda.

Predsa však, čítať sa dá rôzne:

  • po slabikách: «má» a «me» — «máme»; «no» a «vú» — «novú»; «vá» a «zu» — «vázu»; — «máme novú vázu»!!!

  • s rýchlosťou vnútorného monológu, opakujúceho fonémy (zvuky, pripisované písmenám) v rovnakej postupnosti, v akej sa nachádzajú v texte: «máme novú vázu».

  • V tempe listovania knihy s rýchlosťou 30 strán za minútu a viac. Takéto tempo prísunu informácií nemá vnútorný monológ človeka (okrem zmenených stavov vedomia) šancu dobehnúť3.

A teraz si predstavme takú fiktívnu situáciu, že učenie čítania sa v škole zavŕši výlučne v štádiu osvojenia si slabikovania, a možnosť osvojenia si zručnosti čítať rýchlosťou vnútorného monológu a rýchlejšie je blokovaná v dôsledku princípov na akých stojí samotný vzdelávací systém, kvôli čomu slabikovanie — bude prevládajúcim spôsobom čítania v spoločnosti. V tomto prípade si bude ale treba priznať, že na osnove takejto zručnosti čítania (slabikovania) – bude na osvojenie povinného školského programu (na úrovni súčasných maturantov) potrebných nie 10 rokov (ako to bolo v ZSSR v poslednom desaťročí jeho existencie), nie 11 rokov (ako je to teraz v Rusku), nie 12 rokov (ako sa to navrhuje v niektorých dnešných projektoch reformy vzdelávacieho systému), ale 40 až 50 rokov, ak nie viac.

To znamená, že dnešná civilizácia by nebola vôbec možná na osnove všeobecnej zručnosti čítať výlučne po slabikách, pretože objem znalostí a zručností nevyhnutný na jej fungovanie by ľudia mohli nadobudnúť až v hlbokej starobe.

A ojedinelí jedinci, ktorí sa nevedno ako naučili čítať oveľa rýchlejšie (pomimo samotný systém), budú v spoločnosti tejto našej fiktívnej civilizácie pokladaní (a možno aj sami sebou) za «géniov», hoci ich prevaha oproti druhým je reálne podmienená iba tým, že nami opísaný fiktívny vzdelávací systém znevoľnil (preňho štandardnou zručnosťou slabikovať) osobný rozvoj oveľa nadanejších detí.

Takto podobne je aj náš reálny vzdelávací systém v mnohom podobný nami opísanému fiktívnemu vzdelávaciemu systému, rozdiel je len v tom, že ten reálny znevoľňuje psychiku žiakov nie na hranici osvojenia si čítania po slabikách, ale na hranici osvojenia si čítania s rýchlosťou vnútorného monológu, vyslovujúceho čítaný text.

A takto, ohraničením rýchlosti čítania (a tým aj zabránením osvojiť si — t.j. prečítať si a samostatne pochopiť — pre človeka potenciálne zaujímavé masívy informácií nazhromaždené v kultúre), dnešný vzdelávací systém brzdí množstvo ľudí v ich osobnom rozvoji4, nedovoľuje im (všetkým) stať sa «encyklopedistami», «géniami» (podľa merítka dnešnej kultúry), čím zároveň stimuluje samochválu (pred davom «všedných ľudkov-nevedkov») tých čo vedia čítať rýchlejšie a preto sa mohli stať sčítanejšími a čiastočne aj — viacej znalejšími.

 

Ničmenej, prečítať množstvo zdrojov a zapamätať si všetko prečítané — nestačí: treba ešte vedieť aj myslieť, hľadajúc súvislosti medzi informáciami z textov, svojimi pocitmi a prúdom udalostí v živote. No schopnosti myslieť — tomu tiež škola neučí, pretože aj kultúra myslenia — je psychologickou praktikou, založenou na vytváraní a udržiavaní určitého rozpoloženia; no a žiadna psychologická praktika v aktuálnom systéme povinného vzdelávania nemá legitímne miesto.

Ale aj tak, ak si predstavíme, že:

Škola v prvom (alebo prípravnom) ročníku bude učiť nie čítaniu tempom vnútorného monológu, hovoriaceho čítaný text, ako je to dnes, ale čítaniu v tempe listovania knihy, — potom už hovoriť o preťaženosti radového žiaka hociktorým z dnešných školských programov nebude možné.

Navyše, do školského programu bude možné zaradiť doplnkové učebné kurzy (najmä umelecko-estetického charakteru, a spomedzi nich povinne — muziku a tance, a tiež — oveľa dôkladnejší kurz histórie a sociológie), ktoré v ňom dnes nie sú5; existujúce učebné kurzy bude možné spraviť obsiahlejšími, a okrem toho — zaviesť do školskej každodennosti slobodné posudzovanie tém učebného plánu a ich prepojenia so životom. A to hlavné — učiteľom by zvýšil čas na individuálnu prácu so študentmi, čo je potrebné pre osobný rozvoj študentov aj učiteľov, vrátane zvyšovania profesionalizmu samotných učiteľov. A toto všetko sa dá urobiť bez ujmy na zdraví a bez zahltenia štúdiom všetkého voľného času detí a tínedžerov. Treba k tomu iba jedno — a to, ihneď naučiť žiaka rýchločítaniu.

A hoci metódy výučby rýchločítania sú známe už niekoľko desaťročí, predsa len je cesta do základných škôl pre nich zatvorená6. A otázku: Z akých dôvodov a v záujme akých cieľov neprebieha zavedenie rýchločítania do všeobecnovzdelávacieho programu prvého (či prípravného) ročníka? — z radov pedagógov (vrátane nominantov rôznych ocenení «najlepší učiteľ») nikto ani len nezadáva.

Vo výsledku potom zvykneme vidieť paradoxné situácie:

  • žiak je schopný za jeden večer prečítať pomerne tlstú knihu (napríklad „Traja mušketieri“), zapamätať si ju a celkom obstojne prerozprávať jej obsah svojim kamarátom;

  • a ten istý žiak, nedokáže prerozprávať obsah niekoľkých desiatok strán učebnice histórie, geografie, literatúry či biológie, ktoré si čítal nielen raz. A dokonca ani po tom, čo si bezprostredne pred hodinou pohľadom do učebnice «osvieži v pamäti» to, čo si čítal už večer predtým doma.7

Problém nie je v tom, že niektoré učebnice sú napísané vskutku nezáživne, ale že záujmy ľudí sú subjektívne, následkom čoho jedna a tá istá učebnica nebude zaujímavá pre všetkých. Proces dostávania trojok a štvoriek8 a vysvetľovanie svojho zlého prospechu doma — vytvárajú dosť nepríjemnú atmosféru k tomu, aby žiak dal prednosť noseniu dobrých známok i z predmetov, ktoré sú preňho nezaujímavé, a študované na osnove nezáživne napísaných učebníc.

Ide o to, že príčiny tohto paradoxu nesú čisto psychologický charakter. A spočívajú v nasledovnom:

  • pri čítaní a traktovaní obsahu zaujímavej hrubej knihy, je organizácia psychickej činnosti – jedna;

  • a pri čítaní a traktovaní článku, zadaného na naštudovanie doma (niekoľko stránok z učebnice), je organizácia psychickej činnosti – iná;

  • obe sa kvalitatívne navzájom odlišujú;

  • a vstup žiaka do jednej či druhej organizácie psychiky nesie podvedomý (neslobodný/nesvojvoľný) charakter, podmienený vonkajšími sprievodnými okolnosťami. T.j. nesie charakter, ktorý nie je podriadený jeho vôli.

A preto, pri čítaní učebnice alebo odpovedaní z «nezaujímavého» preňho predmetu, žiak v sebe nevie slobodne vytvoriť to efektívne vnútorné rozpoloženie (teda tú organizáciu psychickej činnosti), v ktorom ešte pred hodinou (alebo pred niekoľkými dňami) čítal „Troch mušketierov“ (alebo inú knihu ktorá ho zaujala), či dokonca vykladal jej obsah so všetkými detailmi (vrátane imitovania postáv) svojmu kamarátovi, prekonávajúc tak v umení herectva ak nie divadelných velikánov, tak veľkú časť profesionálnych hercov z dnešných seriálov.

Preto, pri všetkej svojej túžbe učiť sa len na samé jednotky a opakovaných sľuboch «opraviť si trojky a štvorky», žiak ostáva neschopným, či už zrealizovať svoje priania, alebo vyplniť sľuby. Potrebuje pomoc v nadobudnutí zručnosti organizácie psychickej činnosti. A ak sa už ocitol v tejto situácií, tak to znamená, že ani rodina v ktorej vyrastá, ani škola ktorú navštevuje a márne, —mu nedali k tomuto potrebné zručnosti; a možno, že mu ani nemajú čo poskytnúť, okrem žiadosti «učiť sa chválitebne a výborne».

T.j. aj osvojenie si vyložene humanitných disciplín (podobne ako prekonanie «nočnej mory» stereometrie a ostatného matematického abstrakcionizmu) tiež naráža na absenciu kultúry psychologickej prípravy žiakov (v historicky sformovanej pedagogickej tradícií) a na neosvojenosť u učiteľov a žiakov psychologických praktík vytvorenia určitého rozpoloženia, zodpovedajúceho potrebám danej veci.

Okrem toho, učiť rýchločítaniu aj tak treba cielene a hneď v prvej triede. Samotné rýchločítanie je vo svojej podstate — psychickou zručnosťou.

A reforma vzdelávacieho systému bez zavedenia povinného osvojenia si rýchločítania hneď v prvej triede — nie je reformou, ale len zlomyseľnou daromnosťou typu «uchmatnúť si z investícií na vzdelávanie» pre seba «na chalupu» a pod.

Veď osvojenie si rýchločítania: — je nutnou neoddeliteľnou zložkou všeobecno-vzdelávacieho štandardu — a je len jednou z podmienok, vyplnenie súboru ktorých je nevyhnutné na prekonanie dnešnej biosféricko-ekologickej a sociálnej krízy, a k prechodu ľudstva na kvalitatívne iný typ civilizácie – bezpečnejšej pre život.

Tiež netreba zabúdať i na zručnosť písania v oboch súčasných podobách: písanie rukou a zadávanie textu z klávesnice. Písanie každého písmena v rukopise musí byť orientované na dobre čitateľný rýchlopis, — a nie na skrášľovanie písmen a slov rôznymi «kudrlinkami», z ktorých každá ak sa stane automatizmom, znižuje rýchlosť písania, a vyvoláva nedbanlivosť a nečitateľnosť písaného textu, ak sa človek systematicky ocitá v situáciách, keď je nútený písať rýchlo a veľa (ako všetci študenti). Pri klávesnicovej gramotnosti treba učiť ihneď desaťprstovej metóde, s akceptovateľnou rýchlosťou zadávania textu nie menej, ako 120 znakov za minútu (t.j. 2 znaky za sekundu a viac).

 

-pokračování-

 

1 Recall — v terminológií scientológov. V preklade — znovu vyvolanie (má sa na mysli opakované privolanie do prítomného vedomia prúdu zmyslových vnemov a emócií, ktoré sa odohrali kedysi v minulosti a ostali zaznamenané v psychike). V našom jazyku scientologickému «rikólu» zodpovedá výraz «akoby ešte raz prežiť».

Viac o scientológii v materiáloch Koncepcie spoločenskej bezpečnosti, viď. Práce VP ZSSR „Príď na pomoc mojej neviere...“ (O podstate dianetiky a scientológie: pohľad zvonka) v Informačnej báze VP ZSSR —súbor О_дианетике.doc.

2 Príklady takých nezmyslov v učebniciach sa rozoberajú v ďalších kapitolách (od 6.kap.)

3 T.j. rýchločítanie na vedomej úrovni  psychiky človeka, pri zotrvávaní mimo stav tranzu, — je akýmsi «nemým čítaním», pretože vnímanie textu tečie do psychiky mimo rečový prúd vedomia. Alebo rýchločítanie — s posunutím vedomia do vysokofrekvenčného diapazónu, v ktorom vnútorný monológ vzhľadom na jeho bežnú rýchlosť predstavuje sám o sebe «SuperRýchloReč», v porovnaní s ktorou tá rýchloreč, ktorú môžeme počuť z magnetofónu keď zvýšime rýchlosť pohybu pásky, sa bude javiť vcelku pomalou.

4 Zastavenie osobného rozvoja spoločnosti jeho inštitútmi — to je jeden zo stimulov pre ľudí k antisociálnemu správaniu. T.j. dnešné školstvo, nezodpovedajúce potrebám a perspektívam spoločenského rozvoja, je samo osebe jedným z generátorov rôznorodej kriminality v spoločnosti ako aj ďalšej degradácií ľudí, ním obmedzených v osobnom rozvoji. Všetci dnešní teroristi – sú jedincami, ktorí sa zastavili vo svojom osobnom rozvoji (väčšinou ich zastavila spoločnosť), a ktorých potenciál a energiu zneužívajú iní jedinci, sledujúci určité konkrétne ciele (vrátane politických).

5 Hodiny „praktického vyučovania“, kreslenia a spevu — sú iba karikatúrou toho, čo musí byť v normálnej škole.

6 Učebné kurzy typu „Škola rýchleho čítania“ Olega Andrejeviča Andrejeva (je to jeden z mnohých systémov osvojenia si rýchločítania) — nesmú byť žiadnou raritou, ani komerčnou aktivitou pre „elity“ (čiastočne spôsobujúcou „elitarizáciu“ ostatnej populácie), ale povinným prvkom vzdelávania v prvej alebo prípravnej triede.

Čo sa týka konkrétne školy O.A.Andrejeva, to, ako sa informuje na ich stránke http://www.fastread.ru/, škola sa rozvíja už 30 rokov a «štúdium v Škole Olega Andrejeva umožňuje:

  • Zvýšiť rýchlosť čítania o 5 – 10 ráz (v porovnaní s čítaním rýchlosťou vnútorného monológu, v režime ktorého dnes číta väčšina: — naša poznámka k citovanému)

  • Zvýšiť kvalitu osvojenia si textu a dĺžku jeho zachovania v pamäti viac ako dvakrát.

  • Zlepšiť si pamäť a pozornosť.

  • Zvýšiť svoj záujem o učenie, osvojiť si efektívnu metódu na prípravu a skladanie skúšok».

Každopádne, Ministerstvo vzdelávania a vedy sa do preskúmania – iniciatívnych podkladov, výberu tých najefektívnejších spomedzi nich a zavedenia výučby rýchločítania v nižších ročníkoch základných škôl, ako všeobecno-vzdelávacieho štandardu – nijako neunúva: sú dôležitejšie veci a tou najdôležitejšou z nich je „reforma vzdelávacieho systému“. Je to idiotizmus, alebo úmyselné záškodníctvo?

7 Reč sa týka vyučovacích predmetov, v ktorých na získanie dobrej známky je potrebné ovládať najmä samotné fakty popísané v učebnici, — a nie schopnosť uvažovať na základe známych a v učebniciach uvádzaných faktov: čiže schopnosť robiť určité závery (vrátane záverov o neúplnosti množiny faktov či nedôveryhodnosti niektorých z nich)

Interpretácia historických udalostí, literárnych tém a postáv, archeologických a paleontologických nálezov nesie subjektívny charakter, — preto pokiaľ žiak pozná fakty, má právo mať na ne aj svoj názor, nezhodujúci sa s názorom autorov a objednávateľov učebnice. A nie vždy nezhoda v názoroch znamená, že autori učebnice majú pravdu a žiak sa mýli.

Čo sa týka ostatných predmetov, takých ako matematika, fyzika, chémia, tak v nich je schopnosť myslieť — nevyhnutnou podmienkou na získanie dobrej známky: poznať len samotné fakty opísané v učebnici nestačí. Aj tu je možná situácia že žiak ovláda teorémy a zákony, ale nevie riešiť úlohy na ich osnove, — to preto, lebo riešenie úloh ako každý myšlienkový proces si vyžaduje schopnosť slobodne vedieť vytvárať potrebné rozpoloženie.

8 Spočíva v nutnosti stáť pri tabuli a mrmlať „nevedno čo“ pred celou triedou... a počúvať uštipačné komentáre niektorých pedagógov... a zachytávať posmešné či povýšenecké pohľady spolužiakov. To je nepríjemné väčšine žiakov, ak aj nie po celú dobu štúdia v škole, tak minimálne, — v prvých ročníkoch, pokým ešte neprešli do tichej opozície voči učebnému procesu: štvorkárom „grázlom“ je celkom jedno, ako na ich odpovede reagujú spolužiaci a učitelia, a aké im dávajú známky, — oni majú celkom iné záujmy a inak orientované ambície (ak nejaké majú).

 

_

Diskusní téma: Potrebujeme inú školu (3)

Poněkud zastaralé úvahy

Sio | 22.05.2016

Intelekt a vzdělanost nezávisí tak moc od schopnosti číst velmi rychle text a zapamatovat si to. Jde spíše o to, aby čitatel měl k čtenému textu pozitivní vztah, musí ho to bavit, při čtení se musí čtenářu evokovat myšlenky, souvislosti. Musí se cítit uvolněně. Při rychločtení je to nemožné. Znal jsem několik lidí, kteří měli fotografickou paměť, dokázali si skutečně "vyfotografovat" stránku textu za 2 sekundy. Jistě výhoda, pokud je školským systémem preferováno vyžadovat fakta. Stejně tak rychločtení.
Jenže - poznávací proces se nedá očůrat. Potřebuje čas. Znalost není jen o přečtení a odmemorování spoust textu. Tři minuty pohovoru se znalým profesionálem vám pro řešení konkrétního problému dá víc, než rychločtením naskenované do paměti tři manuály.
Moderní učení není tak o rychlém čtení a už vůbec ne psaní všemi deseti prsty, taková představa ve mně vyvolává úsměv. Kde je psáno, že oboustranný informační kanál "čtení-psaní" je ten nejefektivnější nebo nejlepší? U výuk řemesel je nejlepší kanál "předvedu-vyzkoušej" s určitým vedením. U něčeho stačí vidět film, vynikající vzdělávací pořady jsou v Čechách na Prima Zoom. A co internet? Velké možství informací lze nalézt tam, nemá smysl držet v hlavě všechno.
Slabina je v učitelích, učebnicích, video a audiomateriálech, a také v celé koncepci. Učení musí být tvořivým procesem, hrou, pod vedením zkušeného pedagoga. A je to dost těžko realizovatelné ve třídě s 25 žáky. Optimum bych viděl 7 účastníků, včetně kantora s možností rozsáhlých konzultací. A nemusí to být jen konzultace od kantora, konzultace si mohou navzájem dávat i žáci.
Redukovat efektivní učení na rychločtení/psaní, to jsou úvahy ze 70-tých let.

kde je Pjakin?

Dagmar | 23.05.2016

Kde je Pjakin, jsou o nem zoravy, dejte nam vedet, prosim.

Re: kde je Pjakin?

pun | 23.05.2016

Byly svátky tak si volnil, O-O z 16.5. je vydáno v ruštině na https://www.youtube.com/watch?v=uwJuBLLv3p4&feature=youtu.be a paní Irena cestuje, tudíž překlad bude podle hoxe cca o týden opožděn. Předpokládám, že zítra bude v RU další díl.

Správný přístup učitele..

RichardCZ | 23.05.2016

Před 30-ti léty jsem se učil spojovým mechanikem. Vyučoval nás profesor s psychologickým vzděláním.. Byli jsme namíchaní 50% holky a 50% kluci..

Celou třídu si "soudruh profesor" rozdělil do tří skupin.

1) Holky, vy se vyučíte, chvíli budete pracovat na pásu, pak přijdete do jiného stavu a po mateřské skončíte za kasou v sámošce.. Když se naučíte a, b, c, d, a e, tak dostanete trojku a postoupíte do dalšího ročníku. Lakujte si nehty, čtěte si, hrajte piškvorky. Nerušte mne při výuce hihňáním..

2) Kluci, vy se vyučíte a většinu života se budete řemeslem živit. Pokud chcete trojku a postoupit do dalšího ročníku, tak musíte umět ještě f, g, h,i a j..

3) Kdo chce lepší známku, tak zvedne ruku a popovídáme si o tom u tabule..

Výsledkem bylo, že jsme látku celého ročníku probrali za cca 30% času, všichni, kdo o to stáli tomu rozuměli a uměli.
Já osobně jsem z toho, co jsem se naučil ve třetím ročníku 3-letého oboru "žil" až k maturitě na večerní škole.

Zbytek času, který nám ve třetím ročníku zbyl do konce školního roku, jsme si povídali o psychologii, a vůbec o čemkoliv jiném než spojovací technice. Tu jsme totiž uměli.

"Soudruh profesor" to po "sametové revoluci" dotáhnul na ministra v jedné z úřednických vlád..

Re: Poněkud zastaralé úvahy

preklad | 23.05.2016

Sio,
nie som si istý, či ste pozorne čítal celý text, vrátane poznámok pod čiarou. Mýlite si fotografickú pamäť s rýchločítaním (konkrétne metoda Andrejeva). Veď v knihe sa jasne píše, že nie je správne sa text len bifliť/nahrávať do pamäte, ale nad ním aj rozmýšľať.
Rýchločítanie o ktorom sa píše v knihe, je ako klasické čítanie len s tým rozdielom, že myseľ sa posunie do rýchlejšieho frekvenčného pásma. Takže stále existuje aj vnútorný monológ a je tam aj čas na premýšľanie...
To že treba pri vyučovaní deti zaujať, je fakt, ale to nesúvisí s rýchločítaním, ale s psychologickou kvalifikáciou a metodikou pedagogov. O všetko sa v knihe píše, treba len pozorne čítať...
A dať si viac času na analyzovanie prečítaného. Na všetky vaše otázky vám kniha odpovie, teraz alebo v ďalších kapitolách...

Polsko-hodiny NATO

Dasa | 24.05.2016

Kromě takových předmětů jako občanská výchova a dějepis se v rozvrhu polských žáků objeví ještě jeden – hodiny NATO, píše Financial Times.
Podle vládních plánů získají školy během nejbližších dvou měsíců možnost věnovat až 4 hodiny týdně studiu „nejsilnější vojenské aliance na světě" a těch výhod, které poskytuje Polsku členství v tomto bloku, praví se v článku.
Varšava vyzvala NATO, aby rozmlouvalo s Ruskem z pozice síly
Během těchto hodin se budou probírat taková témata jako účast polských vojáků v operacích NATO v Afghánistánu a také proces přijímání rozhodnutí o organizaci vojenských základen aliance na polském území. Učební program bude obsahovat i další „méně agresívní otázky", například vytváření plakátů pro alianci a map vojenských operací NATO.

Zástupce polského MZV řekl, že učebnice, které dostávají žáci zdarma a jsou věnovány Severoatlantické alianci a důležitosti této organizace, už dostaly všechny školy a knihovny v zemi.

Před červencovým summitem NATO ve Varšavě se staly plány provádění těchto vyučovacích hodin ústředním úsilím polské vlády s cílem ukázat, jak důležitou roli hraje tato organizace pro Polsko. Polsko například považuje NATO za „záruku suverenity", píše FT.

Na plánovaném summitu ve Varšavě bude s velkou pravděpodobností dosaženo dohody o stálé přítomnosti sil NATO v Polsku, píše Financial Times. Ovšem toto opatření stále ještě vyvolává spory, jelikož tato dohoda může podle názoru mnoha kritiků, a to i uvnitř samotné aliance, vyprovokovat Rusko k „další agresi", zdůrazňuje se v článku.
Více: http://cz.sputniknews.com/svet/20160523/3102161/polsti-zaci-vazit-si-nato.html#ixzz49Y3awvjP

Re: Re: Poněkud zastaralé úvahy

ujo | 24.05.2016

Sio, fakt už otravuješ.

Re: Re: Poněkud zastaralé úvahy

Sio | 24.05.2016

Fotografickou paměť jsem uvedl jako vedlejší poznámku. První kurz rychločtení jsem viděl v Mladém Světě někdy kolem roku 1975. Trochu jsem to i vyzkoušel, a podle toho, co jsem zjistil, dá se skutečně číst zhruba až 20x rychleji (je to podobné jako komprese souboru s obrázkem se ztrátou informace) a dá se i zaznamenat text, tj. převyprávět pak přečtené. Co se ale týče vnitřního monologu a času na přemýšlení - ani já nevěřím, že se dá zrychlit 20x a ani to netvrdili tenkrát autoři kurzu. To by znamenalo, že tu máme lidi schopné uvažovat 20x rychleji, než ostatní. Věřte, znám mnoho velmi chytrých, až geniálních lidí. Ale nikdo z nich tu schopnost nemá.
Zeptám se tedy přímo. Vy sám rychločtení ovládáte a ovládáte i zrychlený vnitřní monolog? Máte to prakticky ověřeno?

Re: Re: Re: Poněkud zastaralé úvahy

Sio | 24.05.2016

Poradím ti fintu z rychločtení, psychologie a duševní hygieny. Jak uvidíš Sio, pár řádku vynech, bude se ti líp spát.

Re: Správný přístup učitele..

Sio | 24.05.2016

Vzhledem k tomu, že to byl učební obor, je to akceptovatelné a jistě i efektivní. K vyučení člověku stačí ovládat nějaké to praktické know-how a to se dá naučit rychle, utvrdit jen častým opakováním, tj. praxí.

Podnikatelský úvěr zde

okay1 | 27.05.2016

Jste obchodní muž nebo žena? Chcete začít podnikat? Chcete aut více zaměstnanců? Chcete otevřít více obchodních míst? Renovovat nebo zlepšit své podnikání? Můžeme vám pomoci s podnikatelský úvěr. Půjčujeme částku od $ 5.000 až $ 15 milionů dolarů. Můžeme také vám půjčku začít podnikat dle vlastního výběru. Nepotřebujeme žádné zajištění, PG nebo kreditní skóre. nabízíme všechny půjčky ve výši 3%. Chcete-li získat více informací, E-mail: zionloanfirm.ltd@gmail.com

Přidat nový příspěvek