31.12.2016
Keď človek hovorí: «Som šťastná! Som šťastný!», týmto vyjadruje dobrý, pozitívny alebo vznešený vnútorný stav svojej duše. Čo je to šťastie? Ako sa človek môže stať šťastným?
Je možné si kúpiť, darovať, alebo napríklad nájsť alebo stratiť šťastie? Niekto si myslí, že bude šťastný, keď si kúpi auto. Druhý si myslí, že šťastie je rodina, tretí, že šťastie je byť s milovaným človekom, а štvrtý to, že má mačku alebo psa.
Ak je človek šťastný, ako dlho môže jeho šťastie trvať, ako si ho môže udržať a je vôbec možné si ho udržať? A možno sa človeku len zdá, že je šťastný, jednoducho pretože nevidel nič iné a nemá s čím alebo kým porovnávať. Niekedy šťastie čaká niekde za rohom, a inokedy je potrebné prekonať mnoho tisíc kilometrov, aby sme našli svoje šťastie.
Starogrécke slovo «šťastie» sa zvykne vykladať, ako osud človeka, chránený bohmi, t.j. práve takémuto jednotlivcovi je zaručený šťastný život.
Preskúmajúc etymológiu slova «šťastie», možno postrehnúť zákonitosť. Starogrécke slovo «Eudaimonia» (= istinné šťastie) pozostáva z dvoch slov — eu (dobro) a daimon (božstvo), t.j. doslovne znamenalo, že osud človeka je pod záštitou bohov.
V Ríme slovo «šťastie» predstavovalo meno bohyne Fortuny. Samotné slovo «Fortuna» malo ešte dva významy— úspech a osud. Bohyňa bola znázorňovaná s rohom hojnosti, kolesom a kormidlom. T.j. ona zosobňovala božskú milosť, ktorá môže byť daná len dôstojnému. Preto vnímanie šťastia ako kategórie v Rímskom impériu bolo čisto praktické. Bol to blahobyt, možnosť splnenia želaní, atď.
Pre nižšie vrstvy obyvateľstva šťastie často znamenalo extatické spojenie s bohmi, ktorí môžu darovať dôstojnejší život. Neskôr našiel podobný postoj k šťastiu svoj odraz v kresťanskom učení.
V súčasnom ruskom jazyku môže mať slovo «šťastie» tiež niekoľko významov:
-
рок, судьба, участь, доля; osud, údel, sudba; t.j. byť šťastným sa spočiatku chápalo ako «nachádzať sa v milosti vyšších síl»,
-
náhoda, želané prekvapenie, úspech pri práci, t.j. byť šťastný môže znamenať aj to, že človek môže byť akoby spoluúčastníkom svojho osudu
-
šťastie — blaho, blahobyt, pokoj a spokojnosť; žiť bez zármutku a starostí — to je už prízemnejší variant, niečo podobné «šťastiu pre biednych».
«Удача - Úspech» má v ruskom jazyku tiež niekoľko významov— úspech, želaná príhoda, neočakávane úspešný výsledok práce, a tiež nečakané šťastie, hoci pôvodným významom tohto slova bola pokora, rešpektovanie osudu. T.j., v ruskom jazyku sa slová «удача - úspech» a «šťastie» v priebehu času stali synonymami a označujú približne to isté, čo aj v minulosti — nachádzanie sa pod ochranou nejakých vyšších síl.
http://www.databazeknih.cz/knihy/o-stasti-235657
Poľský vedec Władysław Tatarkiewicz (1886 —1980), ktorý napísal základné dielo «O šťastí» (rok vydania 1981), vyčlenil štyri základné významy pojmu šťastie:
-
priazeň osudu, úspech, vydarený život; spočiatku, ako vidíme, tento význam prevažoval nad inými významami, čo sa odrazilo v etymológii slova, (praslavjanské sъčęstь̂j pochádza zo staroindického su «dobrý» a čęstь «časť», čo označovalo «dobrý údel», podľa druhej verzie — «spoločná časť, osud, diel»; starogrécke εὐδαιμονία doslovne znamenalo záštita dobrého génia);
-
stav intenzívnej radosti;
-
mať najvyššie blahá, celkovú nepochybne pozitívnu bilanciu života;
-
pocit spokojnosti so životom.
Ak sa pozrieme na samotné slovo, jeho význam sa nám hneď odhalí:
С-ЧАСТЬ-Е (Š-ČASŤ-IE)
Samotné slovo odráža nejakú účasť k niečomu, a ak doplníme ruské samohlásky «ОУ» (OU) na začiatku a «И» (I) na konci, dostaneme — соучастие (součastie) spoluúčasť.
A šťastie sa človeku skutočne odhaľuje vtedy, keď má spoluúčasť v živote druhých, pomáhajúc im realizovať sa: šťastná mama, dívajúca sa, ako jej dieťatko robí prvé kroky (ona mu pomáhala naučiť sa to), šťastní zaľúbení, vzájomne účastní vo svojich životoch, šťastný človek, pomáhajúci a tvoriaci dobré.
Vyššia úroveň takejto spoluúčasti v Živote ako takom, to je pomoc Najvyššiemu, čo sa zhoduje: aj s najstaršími predstavami Slovanov (keď komunikovali zjednotení s BieloBohom a on odpovedal na ich modlitby prostredníctvom života — v tom je podstata jazyčníctva), aj s neskoršími predstavami (keď ľudia sami seba považovali za deti bohov, a deti sú prvými pomocníkmi rodičom), aj s už skreslenými predstavami Grékov a Rimanov (ochraňovanie cesty človeka bohmi, hoci v tomto je vyjadrený druhý odtieň významu pojmu «šťastie»: kto pomáha, toho Najvyšší ochraňuje pred nešťastím, t.j. Spravodlivého Boh ochraňuje).
Preto šťastný človek akoby mal krídla, a všetko sa mu darí, lebo prebýva v harmónii s okolitým svetom, jeho skutky sú v súlade so Zámerom Najvyššieho v Tvorení Sveta. Preto:
Človek je stvorený pre šťastie, tak ako vtáča pre lietanie.
Národná múdrosť v tomto známom okrídlenom výroku zaznamenala tú skutočnosť, že šťastie patrí k hlbinným stránkam ľudskej existencie, k jeho samotnej podstate.
AKO SA STAŤ ŠŤASTNÝM A NAUČIŤ SA RADOVAŤ ZO ŽIVOTA?
Dnes sa veľa hovorí o zákonoch karmy, o znameniach, predpovedajúcich nešťastie. V týchto otázkach je veľa nepochopenia a omylov. Ak je genetika rodu utlmená nejakou nemravnosťou, potom je úlohou predstaviteľa tohto rodu pochopiť tento nedostatok, zbaviť sa ho vo svojej praxi (živote) a týmto sa zbaviť od akýchkoľvek karmických odplát. Ak tento nedostatok zostane normou života aj v novom pokolení, potom samozrejme prichádza karmická odplata. No v týchto otázkach niet žiadneho naprogramovania, človek má slobodnú vôľu a sám vytvára svoj osud, riadením ľubovoľných karmických odplát.
Pravdoverná1 cesta — cesta šťastia
Človek nikdy nie je zodpovedný za to, čo nespáchal, lebo Boh je milostivý a spravodlivý. To len Biblická odsebjatina2, v knihe proroka Izaiáša (53.kapitola) dopúšťa mučenie Spravodlivého za cudzie hriechy.
Hoci v tej istej Biblii sa v knihe «Kniha múdrosti Šalamúna» tvrdí pravý opak, že Boh nemôže trestať nevinných za hriechy iných. Túto istinu Šalamúna nenájdete v žiadnej západnej Biblii, tam ju vyňali z textu.
(Niet na svete spravodlivého človeka, ktorý by robil dobro a nehrešil by. (Kráľ Šalamún))
Čo sa týka znamení, to je veľmi delikátna otázka. Ak má človek stabilnú psychiku a neverí na znamenia (či povery), potom vo vzťahu k nemu nefungujú. To je najspoľahlivejší spôsob získania šťastia. Lebo ak v ne človek verí, potom na získanie psychickej rovnováhy, potrebuje prijať ochranné opatrenia, ako je napr.: pozrieť sa do zrkadla, keď sa vrátil domov po zabudnutú vec, alebo neprechádzať po stope čiernej mačky ako prvý. Podstata spočíva v tom, že ak niekto, kto verí na znamenia (povery), a prešiel po ulici prvý potom, čo ju preťala čierna mačka, potom sa u neho spúšťa algoritmus programovania psychiky na nepriaznivú udalosť a sformovaná myšlienka produkuje svoj výsledok v reálnom živote.
Každý človek sa musí naučiť formovať myšlienkové formy svojej životnej cesty. Napríklad ak dievča sníva o dobrom mužovi, získa ho len vtedy, ak celkom konkrétne (detailne) popíše všetky jeho kvality. A čím detailnejšie si predstaví svojho budúceho spoločníka, tým rýchlejšie sa jej sen materializuje3. Tento algoritmus funguje aj pre konkrétnu rodinu aj pre krajinu ako celok. V krajine nebude pozitívnych zmien, ak väčšina v nej žijúcich, snívajúcich o lepšom údele, chce buď novú Ústavu, alebo jesetera s chrenom. A naopak, ak by si hoci 10 —15 % nášho národa sformovalo stabilné myšlienky o tom, ako má byť usporiadaná naša krajina, potom sa táto vymyslená budúcnosť bude materializovať tak rýchlo a úplne, nakoľko detailne vidíme túto matricu budúceho a nakoľko bude zodpovedať Zámeru Najvyššieho so svetom.
Len vtedy sme šťastní, ak sú naše životné cesty spolu-účastné na životnej ceste Najvyššieho:
Nech vznikne medzi vami občina, povzbudzujúca k dobru, nariaďujúca odobrené a držiaca od neodobriteľného. Tí budú šťastliví (Korán, Súra 3:99, 100).
T.j. musíme naše sny o lepšom živote previesť do nejakej usporiadanej informácie, nadelenej mierou. Pričom sa toto týka nielen osobného života, ale aj života celej spoločnosti. Pokiaľ nebudú vo všetkých regiónoch našej krajiny jasné predstavy o usporiadaní nášho spoločného života, ekonomiky, štátnosti, ktoré zabezpečí prosté ľudské šťastie pre väčšinu národa, schémy garantovaného bezkrízového rozvoja nášho života, budeme prešľapovať na mieste.
Veď Šťastie s veľkým „Š“ nemôže existovať v prostredí nešťastných, živoriacich ľudí. Šťastný je ten, kto vo svojom okolí vybudoval svoj priestor lásky a šťastia, a zahrnul tam ľudí, celé okolité prostredie a Boha. Byť šťastným v bezpečí limuzíny, za trojmetrovým plotom v princípe nie je možné.
Hedonizmus proti šťastiu
V súčasnej dobe sa aktívne kultivujú predstavy o šťastí, ako o možnosti ukojiť svoje zmysly. Takýto výklad šťastia, vnímanie života cez rozkoš, sa nazýva hedonizmus. Jemu oddaní boli vždy najnešťastnejšou kategóriou ľudstva, nezmyselne prežívajúc život, v útrapách kočujúc od jedných radovánok k druhým.
Ako je známe, zrodenie budhizmu je spojené s menom Buddhu Siddhártha. Hľa, práve on ohlásil takzvané «štyri vznešené istiny»: život je utrpenie; príčinou utrpenia je nesplnenosť svojich želaní; ukončenie utrpenia je spojené so zbavením sa želaní4; pre zbavenie sa želaní je potrebné získať poznanie о «správnom živote». Takže tieto problémy boli ľudstvom pochopené dávno pred naším letopočtom a vyjadrené známym príslovím:
«Nechceš byť múdrym? Tak trp.»
Človek sa stáva otrokom svojich želaní, a teda v konečnom dôsledku aj otrokom jednotlivých hierarchií, démonických osôb. Nemožno byť šťastným v koordinátoch uspokojovania jednotlivých želaní, a zároveň aj v koordinátoch jednotlivých životných cieľov. Dosiahnutie alebo nedosiahnutie každého z nich privádza k nutnosti každý raz nanovo revidovať životné orientačné body, prebývať v nekonečnom zmätku, «v zhone za šťastím», ktorého niet, kým oň usiluješ, a ktoré sa vytráca práve v moment jeho dosiahnutia.
My — znamená spôsob Najvyššieho urobiť svet šťastnejším
(Ako som sa dočkala svojho šťastia? Všetko sa začalo tým že som prestala čakať. Milena Rayt)
Prostredníctvom Duše človeka prebieha sebazdokonaľovanie Najvyššieho, pretože sme spolutvorcami jeho tvorenia sveta, a preto zmysel nášho života treba hľadať nie vo vonkajšom svete, ale v nás samotných, v realizácii svojho geneticky podmieneného a duchovného potenciálu ľudského rozvoja. Ľudstvo sa namiesto rozvoja vlastných možností zdokonaľuje vo vývoji rôzneho druhu technologických protéz, doplnkov, ktoré umelo rozširujú možnosti oka, ucha a iných zmyslových orgánov. Doteraz sme nepochopili, že lepšie je pozerať na svet priamo, a nie cez čoraz dokonalejšiu obrazovku televízora.
Pritom skutočne šťastný je len ten, kto si uvedomil a pochopil večnosť svojej Duše, a žije vychádzajúc z predstáv o večnom živote. Skutočne mravné skutky sú realizované tými, ktorí sú zbavení zhonu (naháňaním sa za márnosťami) a nie sú viazaní časom pri napredovaní za jasne chápaným cieľom ich života, za rozvojom vlastnej psychiky smerom k pravej Ľudskosti. Každý človek len sám a priamo môže získať šťastie a duševný pokoj pomocou jednoduchého vzorca svojho života:
Ak chceš byť šťastný, treba žiť v harmónii s okolitými ľuďmi, s Prírodou, Vesmírom a Bohom.
ZÁVER
Na záver nášho článku nechceme robiť žiadne hlbokomyseľné závery. Uvedieme len slová A.S.Puškina, ktoré povedal tiež v marci:
«Hovoria, že nešťastie je dobrá škola: môže byť. No šťastie je najlepšia univerzita. (Naščokinovi, marec 1834)».
Vyberá si každý sám.
Buďte šťastní!
zdroj: http://inance.ru/2016/12/schastje/ (článok zo dňa 7.12.2016)
1 Objektívne spravodlivá – pozn. prekl.
2 „Od Sebja (tina)“ – výplod vlastného rozumu, nie adekvátne chápajúceho objektívnu realitu.
3 Tu ide o to, že ak je naša túžba vyjadrená veľmi všeobecne a obšírne, tak jej vyhovujú najrôznejšie varianty splnenia, vrátanie takých vedľajších vlastností objektu, aké dokážu celkom znehodnotiť úplne znehodnotiť našu radosť zo splneného sna. Tomu sa hovorí „efekt opičej labky“. Preto každá túžba musí byť veľmi detailná a presná. – pozn. prekl.
4 Táto jedna veta má zmysel, len ak ide o zbavenie sa tých želaní – ktoré nevedú k trvalému šťastiu, ale naopak k nešťastiu. Zbaviť sa úplne všetkých želaní by samozrejme bola hlúposť. – pozn. prekl.
Informační báze KSB