Pekárenské kvasnice

Pekárenské kvasnice

20.6.2017

 

Chlieb sme si zvykli považovať za jeden z najdôležitejších výrobkov, ktorý máme doma, bez neho sa nám náš stôl zdá prázdny. Avšak po prečítaní tohto článku, môžu niektorí z vás zmeniť názor na tento múčny výrobok. Kandidát lekárskych vied lekár-naturopat, Viktor Chruščev predstavil dosť zaujímavé fakty, ktoré vôbec nehovoria v prospech chleba. Od detstva nás učili: „Chlieb je základ“. No máme to učiť aj naše deti? Rozhodnutie je len na vás....

 

Kandidát lekárskych vied, lekár-naturopat, Viktor Chruščev: 

"Zo svojho jedálneho lístka (aj svojich pacientov) som vylúčil súčasný chlieb. Problém je v tom, že keď zjeme drožďový chlieb, tak sa droždie dostane do našej krvi a začína sa rozmnožovať a spotrebovávať naše vitamíny, stopové prvky, bielkoviny. A zároveň vylučuje toxíny, t.j. droždie v našom organizme parazituje. Takže súčasný chlieb považujem za jeden z najhorších vynálezov ľudstva. 
Súčasné droždie sa počas pečenia ukryje do lepkovej kapsuly. V črevách sa z nich uvoľňuje a poškodzuje sliznicu, narúša normálnu mikroflóru čreva. Navyše neparazituje len v čreve, ale žije aj v krvnej plazme a voľne sa rozmnožuje (najmä pučaním kvasníc). Toto môže skončiť rôznymi typmi intoxikácie, plesňovými ochoreniami, narušením imunity, čo môže viesť k mnohým chronickým chorobám a nádorovým procesom. A ak by sme ho teraz prestali jesť, tak len po piatich rokoch už nenájdeme žiadne drožďové bunky v krvnej plazme. Do 40. rokov XX. storočia sa využívalo droždie celkom iného druhu. Nazývalo sa aj "chmeľové". Toto droždie nebolo antagonistické ľudskej symbiotickej mikroflóre (t.j. nezabíjalo užitočné baktérie, obývajúce hrubé črevo), ale cesto kyslo okolo 24 hodín, s čím boli nespokojní pekári. Pre účely intenzifikácie výrobného procesu začali využívať droždie celkom iného typu, ktoré sa oficiálne (a to je voľne dostupná informácia) považuje za "podmienečne patogénny organizmus", t.j. taký, ktorý za určitých podmienok spôsobuje ochorenia, to sú také, ktoré dnes nazývajú "teplomilné kvasnice". 
Cesto s takýmto droždím vykysne približne za hodinu. 

Teplomilné droždie, ktoré sa dnes využíva v pekárstve je ANTAGONISTICKÉ SYMBIOTICKEJ MIKROFLÓRE ČLOVEKA. 

To znamená to, že výlučky tohto droždia v hrubom čreve zabíjajú tie mikróby, ktoré bežne produkujú vitamíny, nenahraditeľné aminokyseliny, užitočné biologicky aktívne látky a mnoho iného, ktoré ľudské telo potrebuje pre svoje plnohodnotné fungovanie, t.j. pre ZDRAVIE. Existuje okolo 500 druhov drožďových húb. Najnebezpečnejších je pre človeka okolo 30. V posledných rokoch trpia na plesňové choroby takmer všetci do jedného, pričom sa neliečia liekmi z lekárne. Podľa rôznych odhadov mykózy zasahujú 80% dospelých a 95% detí. V posledných rokoch sa pozoruje rastúci trend vo výskyte mykóz, nielen u dospelých, ale aj u detí. Zvlášť zložitých, systémových mykóz".

 

zdroj: politikus.ru/articles/94717-chem-opasen-drozhzhevoy-hleb.html

 

Diskusní téma: Pekárenské kvasnice

Nebezpečný chlieb.

terezkaterka | 16.09.2018

Že sa taký chuj aj mohol narodiť. Celé roky ho ľudia jedli a nikto z neho neochorel. Ale, že z dnešnej stravy ľudia ochorejú to je vidieť.

Re: Nebezpečný chlieb.

martina | 28.04.2019

vsak vidiet ako kazdy druhy ma rakovinu,ma bohužiaľ pravdu a to doslova

Je to pravda!

Domi | 17.09.2017

Článok je naozaj pravdivý! Moje zdravotné problémy, ktoré bežné postupy slovenských lekárov nedokázali ani len definovať ma zaviedli až do Saarbruckenu, k nemeckému mikrobiológovi, ktorý je špička vo svojom odbore. Ľudskú krv a patogény študoval na univerzitách po celej EU i v USA. On tiež tvrdí, že droždie, ktoré sa dnes používa je veľmi škodlivé, pretože kvasinky sú obojpohlavné a v našom organizme sa správajú ako patogén. Taktiež prešľachtenú modernú pšenicu tiež neodporúča. Je možné ju nahradiť śpaldou, ražou, kamutom a pod. Po mesiaci dodržiavania predpísanej prísnej diéty a užívania prírodných doplnkov sa cítim oveľa lepšie. Prvýkrát za 2 roky, počas ktorých som bola vyslovene ako chodiaci zombie. A to som mladá, ani nie 30ročná žena bez nadváhy, ktorá pravidelne cvičí. Na základe rozboru krvi vyliečil tiež moju sestru. Nezastávam žiadne názory, len píšem, čo som naozaj zažila a zažívam na vlastnej koži. Pre mňa osobne je toto platný fakt, pretože som sa ho dozvedela od človeka, ktorý mi naozaj ako jediný dokázal pomôcť, jeho práca ho baví, vyzná sa a je aj jeho životným poslaním. Človek sa najlepšie učí na vlastnej koži. A tiež súhlasím s názorom, že psychický stav je veľmi dôležitý. Ale tiež geneticka preddispozícia a prvých 8 rokov nášho života, kedy sa buduje základ imunity na celý život. Je mi ľúto tých detičiek, ktorým nevedomí rodičia dovolia piťcolu či iné umelé sladké otraviny každodenne, jedia len polotovary a presladené čokolády. To sú istí budúci pacienti, od skorého veku závislí od chemického a farmaceutického priemyslu...

Veľmi hodnotný článok

honza | 06.07.2017

Ďakujem za prínosný článok. Pred niekoľkými dňami diagnostikovali môjmu ani nie 3 ročnému synovi celiakiu. Sám som mal podozrenie, že chlieb, ktorý konzumujeme, je škodlivý a nekvalitný (hladká pšeničná 00, proces kvasenia nahradený syntetickými enzymatickými procesmi, lepok atď.). Proces kvasenia v klasickom kvásku má ešte jeden veľký prínos. Je ním skutočnosť, že kvasinky v ceste metabolizujú glutén - lepok. Chlieb takto vykvasený je v podstate bezlepkový.

Kvasok z muky a jablka

Mayenne | 26.06.2017

Ako je to s tymto kvaskom? Citala som o nom, ze rozklada lepok a preto pecivo z takehoto kvasku je zdravou prospesne. Tradicny kvasok zaziva posledny rok obrovsky boom a tak by ma zaujimalo do akej miery su info o takomto peceni pravdive. Viac napr. na kvaskovanie.sk. Dakujem.

Re: Kvasok z muky a jablka

Six | 27.06.2017

Předpokládám že kvásek odbourává lepek, cca po jednom dnu kvašení špaldového těsta a několikrát promíchání se konzistence těsta blíží těstu žitnému, které má kratší řetězce bílkovin. Těsto je před upečením kyselé.

Chmelové droždí - co to je? Může mi někdo odpovědět?

Anna | 21.06.2017

V článku se píše: Do 40. rokov XX. storočia sa využívalo droždie celkom iného druhu. Nazývalo sa aj "chmeľové"...

Re: Chmelové droždí - co to je? Může mi někdo odpovědět?

kulich | 22.06.2017

Malo by ísť o kvasnice pozbierané po varení piva (vrchné kvasenie), preto chmelové.

Re: Re: Chmelové droždí - co to je? Může mi někdo odpovědět?

jana123 | 22.06.2017

Jedlo ci p-OTRAVA ? je len jedna strana mince
tá dôležitejšia je skrytá a to je
DUCHOVNY STAV človeka, ak budete jest super zdravu stravu, ale budete urazlivy, ufrflany, zavistivy...super strava vam nepomoze,
naopak, clovek DOBROSRDECNY LASKYPLNY aj pri nie bio strave bude zdravsí ako ten, co si rozbíja jemné štruktúry svojho pola, hoci sa bude stravovat bio dokonale. NIELEN CHLEBOM JE CLOVEK ZIVY a nielem TELOM, ale i DUŠOU a tá potrbuje LASKU K BOHU na prežitie

Re: Re: Chmelové droždí - co to je? Může mi někdo odpovědět?

Anna | 23.06.2017

S tímto chmelovým droždím jsem se nikdy nesetkala, jen s žitným a pivovarským. Žitný kvas je výborný. Nemusíte kvasit od začátku 5 dní, stačí oživit ten z prodejny zdravé výživy, a pak ho uchovávat v lednici – odebírat a dokrmovat. Já kvasím chléb i 30-40 hod., vůbec není kyselý, záleží i na moukách, které zrovna užívám, dělám vždy ze 2 mouk – špalda, pohanka, žito, ječmen, celozrnná, vymletá...

Aby člověk učinil obilí stravitelnějším, vynalezl kvasnou káď, v níž probíhají tytéž procesy jako v kravském žaludku. Fermentace je klasické kvašení, co likviduje nežádoucí látky Při klasickém kvašení, které trvá přes dvacet hodin, bylo v podstatě zahájeno klíčení, které odbourává FYTIN a umožňuje člověku využít mnoho minerálních látek. Během fermentace vznikají značná množství fytoalexinů s antibiotickými účinky, které zabraňují zkáze zrna při plesnivění. Při klasické přípravě kvasu člověk využívá velké množství mikroorganismů, které se dostanou velmi rychle k rozemletým zrnům, a vyhrávají tím svůj boj s obrannými látkami. Antibiotické účinky kynutého chleba zůstávají zachovány i po zahřátí v troubě.

Dnes se neužívají ani ty průmyslové kvasnice, co se o nich píše v článku, ale užívá umělého kvašení – kdy je kvas nahražen chemikáliemi Umělý kvas je v podstatě jen chuťová imitace složená z kyseliny citrónové a mléčné, emulgátorů, fosfátů, síranu vápenatého a acetátů. Těsto již nefermentují mikroorganismy, nerozkládají ho pro lidskou výživu, nýbrž pouze několik kyselin vytváří chemickou část procesu. Při využití chemikálií nahrazujích kvas ani k žádnému odbourání fytinů a přípravě chleba ke stravitelnosti nedochází.

Re: Re: Chmelové droždí - co to je? Může mi někdo odpovědět?

lentak | 28.06.2017

Ide o pivovarske kvasnice. To su ine kvasnice, ako bezne predavane drozdie v kockach.
Droždie obsahuje živé zlisované kvasinky Saccharomycescerevisiae, ktoré patria medzi jednobunkové huby, viditeľné len pod mikroskopom.
O pivovarskych kvasniciach som nasiel zas toto: Tak si vybet:
Názory na pivovarské droždie sa však rôznia. Napríklad známy americký lekár Henry G. Bieler, ktorý svojim pacientom predpisoval v prvom rade zmenu stravovacích návykov, bol propagátorom čerstvého droždia a vo svojich knihách o zdravej výžive tvrdí, že pivovarské droždie, ktoré sa suší pri teplote 120 stupňov, sa stáva mŕtve a ťažko stráviteľné. Teplota podľa neho „zredukuje v droždí obsah vitamínov a zmení organické soli na anorganické, ktoré telo ťažko spracováva“. Podotýka však, že aj keď pivovarské droždie nie je také účinné ako čerstvé droždie, určitú hodnotu predsa len má a je lepšie ako žiadne.

Re: Re: Re: Chmelové droždí - co to je? Může mi někdo odpovědět?

kulich | 30.06.2017

Stale vsak plati, ze aj pivovarske kvasnice bezia na alkoholovom kvaseni, nie na mliecnom. Biologia nepusti, ked zmiesas muku a vodu, vznikne ti kvas na mliecnom zaklade. Iste, aj pri tomto druhu kvasenia vznika ako vedlajsi produkt alkohol, ale zaklad je skratka mliecne kvasenie, laktobacily a kyselina mliecna udrziavajuca kvas pred plesnami. Navyse, bacily konzumuju nielen sacharidy, ale aj vlakninu. Naproti tomu kvasinky idu vylucne na cukroch, nic ine nerobia.

Pekarstvo nemalo 1. opustit klasicky kvas a 2. stat sa velkovyrobou. To je cela podstata problemu.

dalsie informacie

Deva | 21.06.2017

http://www.priznakytransformace.cz/index.php/duchovni-filmy/videa-z-youtube/video/704-prednaska-skutecna-pricina-nemoci

Vedecký redukcionizmus.

Definitiva | 21.06.2017

Môj článok o vedeckom redukcionizme /vid: Campbell, Čínska štúdia/ bol na hlavnespravy.sk bleskovo vymazaný, lebo nebol v súlade s reklamným článkom na čokoládu. To sa nesluší, poškodzovať reklamu, ktorá debilizuje národ! V dnešnom svete vám nikto pravdu nepovie, odborné témy komunikujú všetci okrem odborníkov a tak aj tento svet vyzerá.

Už som to tu zverejnil, ale zopakujem. V praxi overené a vyše storočným vedeckým výskumom dokázané existuje jediné a to všeobecné uchopenie riešenia zdravotných problémov a kvality života. Kto to chce vedieť, ten musí! prečítať minimálne dve knihy: Campbell, Čínska štúdia a Kushi, Makrobiotikou ke skutečnému zdravý. Nechcem nikoho strašiť, ale ak nemáte biologické vzdelanie a k tomu biologické myslenie, tak vám niektoré veci prídu čudné. Prijmite preto veci faktov v týchto knihách s pokorou, tak ako prijímate náboženské ideológie, 1000 rokov žiaľ len ako výmysly kňazov, prijímate vieru, bez toho, aby ste poznali fakty.

Doktori poznajú len jedno riešenie zdravia, farmaceutické dílerstvo, predpisovanie chemických práškov. Nemajú ani tušenia o tom, že telo sa lieči samo a zdravý spôsob života vytvorí telu podmienky na regeneráciu. Doktori školení na univerzite redukujú medicínu na požieranie práškov.

Zdravie pochopí len ten, kto prijme problém ako celok, celostnú medicínu, celostné poňatie zdravého spôsobu života.
Zdravý spôsob života zahŕňa zdravú stravu, denný aktívny pohyb, zdravé životné prostredie a duševnú pohodu. V tomto všeobecne dokrivenom /inak aj skurvenom, kurva kurvae-krivý/ svete si musí každý sám naštudovať problém, sám si vyskladať mozaiku spôsobu života tak, aby bola overená praxou a vedou.

Každý kto z problematiky zdravého života vytrhne len časť a vyvodí z nej nejaký záver, sa dopúšťa redukcionizmu, amatér sa dopúšťa sprostostí a vedec vedeckého redukcionizmu, ale výsledný efekt je rovnaký, sprostosť na n-tú. Vedec to robí za peniaze, amatér z radosti páchať sprostosti.

Tak ako bola nazvaná DVTR, dostatočne všeobecná..., tak je nutné všetky pohľady na život ponímať vcelku, všeobecne, je nutné počítať s množstvom faktorov a to vie len človek SAMO-VZDELANÝ. Vedomosti vám nedajú rodičia, ani štátny monopol-škola, ani kamaráti, jednoducho to nevedia, vedomosti boli a sú nám ZATAJOVANÉ. Bludy a hlúposti sú nám do hlavy VTĹKANÉ.

Vo vidine hlúpejších zajtrajškov vám prajem osobné obrodenie ducha nekonečným poznaním. Ľudský život je krátky na spoznanie čo len malého kúska poznania, preto mrhanie sekundami v ľudskom živote je najväčší hriech.

Re: Vedecký redukcionizmus.

lentak | 29.06.2017

Makrobiotika je nezdrava. Add.1. Priliz vela cikrov v zazivacom trakte podnacuju kvasenie v crevach.
add.2. v obylninach sa nachadzaju velmi casto mikotoxiny a plesne, ktore si tym zanasame do organizmu.

co je zdravé?

zdeny | 20.06.2017

Kouřím, piju pivo... chléb ani jiné moučné, obilninové věci nejím. Zato tučné maso, sádlo, vejce... Krevní obraz je OK, cukr v krvi ne... Takže kdo chce, nechť se řídí mantrami MUDr. Králíkové a dalších MUDr. a jiných chytáčků, jak jsou živočišné tuky nezdravé, zato rohlíky, chléb, knedlíky a vůbec spousta cukrů a sacharidů obecně nikomu nevadí. Jsem již dávno v důchodě a jsem zdráv.

Re: co je zdravé?

vacnatec | 21.06.2017

Váš způsob stravování (hodně tučných živočišných produktů, pokud možno žádné sacharidové produkty) propaguje např. MUDr. Jan Kwaśniewski.

Re: Re: co je zdravé?

zdeny | 22.06.2017

Ano, bingo, tzv. Optimální dieta. Deset let a jsem v pohodě.

Re: Re: co je zdravé?

Otm | 27.06.2017

Kouření a pití piva určitě nedoporučuji.
Doporučuji spíše přístup konceptuálního analytika:
https://www.youtube.com/watch?v=89J3FM2KRmI

))

Re: co je zdravé?

čtenář | 24.06.2017

Zdravím, chci se zeptat - a s čím jíte to sádlo, vejce ?? Jen tak, samo o sobě bez ničeho?? A i ráno na snídani nebo tak? Moc si to neumím představit, jíst jen tato jídla bez nějaké přílohy. O zelenině, bramborách či rýži nic nepíšete, tak nevím. I samotné maso by se mi časem přejedlo.

Re: Re: co je zdravé?

Miki - SK | 25.06.2017

Pre: čtenár
po prečítaní knihy "život bez pšenice" a chcení riešiť svoj problém s trávením som tiež prestal jesť chlieb ku všetkému. V podstate som prešiel na delenú stravu.
Sádlo a vajíčka (spolu) je v poriadku (zjesť bez ničoho - prípadne list dva pekinskej kapusty), sádlo a chlieb - tiež je v poriadku. ale vajíčka a chlieb - to mi prestane tráviť (občas ak to poruším nič sa samozrejme nestane).
Jesť chlieb ku všetkému je len zvyk. Namiesto chleba sa dá dať listová zelenina (zelenina akákoľvek) Napr. jeden rezeň (na prírodno) a hora šalátu a v pohode vydržím do večera. Dám si k tomu zemiaky (ryžu) a v momente na mňa padne únava... To isté ak si dám cestoviny (samozreme so zeleninou, max. smotana na šlahanie) - únava a ako bonus zvýšený tep srdca. Tie isté príznaky aj po zjedení chleba (čiste kváskový - z múčneho kvásku - sa mi nepodarilo zatiaľ upiecť), ten si dám s maslom, masťou a cibuľou alebo akoukoľvek zeleninou - kombináciu so salámou alebo syrom nezvyknem jesť. Chlieb ak si dám, tak asi skôr preto, že mám "chuť" si ho dať (raz za cca 2 týždne) - je to vlasne také samostatné jedlo. Mimochodom to čo vylučujem po zjedení sacharidových potravín... A ešte "pikoška " ak si dám na večeru ryžu (porciu) ráno mám o 1,5 kg viac... a ak si dám pred spaním 4 pláty bielej (bez mäsovej) slaniny, aby som zaspal bez škrkania v bruchu - ráno budem mať o pol kila menej ako večer. Váha samozrejme prirodzene kolíše u každého - ale to s ryžou som skúšal opakovane.
Na záver, delená strava pomohla už veľa ľudom čo stretávam, ale ako ich sledujem asi 99,9% sa vrátilok pôvodnému stravovaniu - a samozrejme sa im vrátili i pôvodné problémy, ale to už je o inom....

Re: Re: Re: co je zdravé?

čtenář | 25.06.2017

Děkuji za doplnění. Ano, máte pravdu, stávající strava s pečivem je zvyk, převzatý od rodičů a prarodičů. A změnit ho vyžaduje velké odhodlání a sebeovládání.. Takže v tomto směru vám závidím, že to dokážete.. Mějte se.

Re: Re: Re: Re: co je zdravé?

Miki - SK | 26.06.2017

zvyk - celkom logický. Chlieb je objem. Ak je poctivý, je tiež je výživný. Trvanlivá - a tiež základná! - potravina v ponímaní obdobia končiaceho 2. svet. vojnou. "Niečo" k chlebu - to bol vlastne taký "bonus".
Odhodlanie a sebaovládanie je o egu (rozhodnutie hlavou) - a to si robí u mňa čo chce... Ale ked to "príde" od "srdca" tak sa to proste stane a nepotrebujem na to žiadne (logické) dvôvody, nič sa nedeje "len tak". Proste ak to tak cítim, nemá zmysel to meniť hlavou.
Závidieť mi nieje čo - iba ak ste masochista a prajete si mať tráviace potiaže - pozor na prianie :-)
Ak je človek zdravý, stačí sa držať hesla "všetko s mierou". Ale ak už je zdravotný problém...

biofyzikálne parametre spór

Ludo | 20.06.2017

k tomu článku ešte..hmm.."ochrana v lepkovej kapsuli"??
Vie sa k tomu niekto odborne vyjadriť?
..bo mne sa to nezdá..
Že by mali kvasnice tak odolné "spóry"?
Aký majú tieto kmene zhruba cyklus??
..nechce sa mi to teraz kukať, googliť..
Ja len že, či to tu nevie niekto rovno z hlavy..aspoň približne

Kváskový chléb

Přemek | 20.06.2017

Čistě podle popisu je u nás v posledních letech přímo záplava kváskových chlebů (někde dokonce hovoří o "poctivém kvásku"). Rozhodně nekupuji nic označené jako "konzumní chléb". Rozhodně se ani dle popisu kváskových chlebem necpu. Takže v kostce - pestrá strava s doplňovanými vitamíny skupiny B (hlavně deficitní B9), co nejvíce neprůmyslové (domácí) zeleniny a ovoce (bez hnojení NPK) a spoustu práškového vitamínu C s rajčaty (lykopeny) či jinými antioxidanty. Jsem zdráv, hraji v pětapadesáti volejbal, pravidelně cvičím po ranní studené sprše. Stačí? Doufám...

Re: Kváskový chléb

chleba | 20.06.2017

Ten článek jsem ani nečetl celý, však v žalůdku se to rozloží a tělo to spotřebuje nebo vyloučí to co nespotřebuje, si myslím. Že by chleba škodil? je to možné, ale co s tím, dál ho budu kupovat jako všechno jiné k jídlu, s ohledem na zdraví (abych alespoň nekupoval to co očividně rozloží mě) a to je všechno.
Reakce na příspěvek: To co pro sebe děláš je dobré. Ale moc nechápu, když jsem slyšel, že někdo kouří, pije kafé, chlastá, kašle na zdravou výživu a je stále zdravý hodně dlouho a jiný dělá to samé a je nemocný a drtí ho to postupně a jiný cvičí, nekouří, nechlastá, plave, běhá a najednou ve 30ti má infarkt nebo rakovinu, nebo je zdravý jak rybička, skoro všichni jistě znají podobné příběhy. To znamená jediné, zdravotní problémy nejsou pouze z jídla, kouření, chlastání... a jakéhosi chleba.

Re: Re: Kváskový chléb

vacnatec | 21.06.2017

citace: "To znamená jediné, zdravotní problémy nejsou pouze z jídla, kouření, chlastání... a jakéhosi chleba."

***************************
Velmi důležitý je psychický stav člověka, být šťastný a žít v lásce je základ. Pokud budete "žít" v nepřetržitém stresu nebo budete svůj organismus jiným způsobem psychicky devastovat, tak Vás žádná zdravá výživa nezachrání.

Re: Re: Re: Kváskový chléb

Miki - SK | 21.06.2017

pre: vacnatec
Tak toto je asi (podľa toho čo som doteraz na sebe vypozoroval) najdôležitejší komentár. Chel som niečo podobné napísať už dávnejšie, ale moja formulácia nebola výstižná.... Odpovede produkujú dalšie otázky - čo spôsobuje psychickú nepohodu? (toto je skôr rečnícka otázka) Na Dušu (Ducha?) človeka sa akosi sústavne "zabúda" - prečo??? Ved ho máme so sebou 24/7/365..... a asi aj po smrti.... Tak prečo ho (ju) nechávame doslovne prekričať Rozumom (Egom, Intelektom,...) ???
Samozrejme ROVNOVáHA je dôležitá - nedá sa oddelovať ani rozum od duše, a tiež kašlať na výživu (zdravú)

Re: Kváskový chléb

kulich | 21.06.2017

Jazykova diverzia sa dostala aj do chleba ;-) Je len kvasok a kvas. Kvasok je rozbehnute drozdie (starter) a kvas je prirodna zmes bakteri a kvasiniek zo spontanneho nakysnutia muky, ked ju zalejes vodou. Takze spravnee je drozdovy a kvasovy chlieb. Kvaskovy znamena v pekarskej terminologii drozdovy.

Re: Re: Kváskový chléb

Jk21 | 22.06.2017

Pokud vím tak kvas má 2 významy a- rusky nápoj vznikly kvašením mouky sladoveho těsta a vody b- zkvasene ovoce např. svestky, ze kterého se páli napr. slivovice

Re: Re: Re: Kváskový chléb

kulich | 24.06.2017

Pisal som o pekarskej terminologii, ale aj slovnik hovori o tom, ze kvas je vykysnute cesto z predosleho pecenia. Niekedy sa zvykne volat aj stare cesto a je to to, co robi chleba vyzretym a vybornym.
Dalsie vyznamy su uz vyrazne alkoholove - kvas ako zabava alebo kvas ako rusky napoj.

Za hodinu nakysne len kypriaci prášok

peter1. | 20.06.2017

Kypriaci prášok nieje živá kultúry - zrychluje, spriemyselňuje výrobu chleba. A nielen výrobu chleba, ale aj napr. knedlí, pečiva všeobecne, ...
Vôňa kvasnicového, alebo kváskového pečiva je iná a nazameniteľná - nezameniteľná je aj výživová hodnota, hlavne vitamínov radu "B"
Autor má pravdu - kypriacim práškom nabobtnané pečivo je oničom, hojne pridávajú dalšie "éčka".

.

paja | 20.06.2017

Něco na tom bude. G.P.Malachov, izvěstnyj ruský léčitel řadí průmyslově vyráběný chleba k nejškodlivějším potravinám.

droždí

Pedros | 20.06.2017

je jasné že kváskový chléb je pro zdraví lepší protože kvásek se živí lepkem který při kynutí konzumuje (rozkládá). Nedovedu si však představit že by kvasnice (droždí) dokázaly přežít pečení, následně trávící trakt a ještě dokázaly pronikat do krve (jako živé). Možná jsem nepochopil co z toho droždí škodí - ale určitě v nás "nežije dál". Můj názor je že civilizace trpí právě lepkem který ve velké míře konzumuje nezpracovaný.

Re: droždí

Nikdo | 20.06.2017

V článku je toto vysvětlení.

Súčasné droždie sa počas pečenia ukryje do lepkovej kapsuly.

Re: Re: droždí

Oracle 911 | 21.06.2017

Nie som síce mikológ a ani mikrobiológ ale viem, že niektoré mikroorganizmy prežijú aj kyslejšie prostredie ako v žalúdku a niektoré bakteriálne spóry zabíja len ionizujúce žiarenie alebo prúd nabitých častíc.
Ďalšia vec je, že lepok sa vo vode nerozpúšťa a tráviace enzýmy a žalúdočná kyselina ju nestrávi (celiatici to vedia).
Takže je možné, že tie kvasinky z droždia nielen prežijú pečenie ale aj žalúdok a spôsobia to, čo tvrdí článok.

Re: droždí

Hum | 20.06.2017

Plus kazdy lan obilia sa par dni pred zatvou postrieka roundupom, aby pravidelne obilie doschlo este na poli... Dobru chut...

Re: Re: droždí

ano | 20.06.2017

ano? jak to víš? to si děláš "srandu"? za jak dlouho je roundap v půdě neškodný? v zahradnictví je běžné bohužel, že někdo chce zahrádečku, trávník "vyrondapují", počkají až tráva uschne, odrotovátorují, odkopou i odbágrují, i víc než drny té trávy a zasadí jakési cizokrajné, ne moc pěkné, neužitečné kvítka a ony tam rostou. To jsou zhovadilosti, ale lidi to chcou a platí si za to, tak co. Tak to zatím je, bojovat proti tomu nemá cenu a ani to moc nejde, nebo že by někdo zničil ty továrny, ale na to by se pravděpodobně každý občan, i ten co nemá co ztratit vykašlal. Každý si dělá svoje, i to že s tím souvisí jedovaté látky, je přesvědčen, že si buduje svůj vlastní život. To není ani dobré ani zlé, je to lepší než nedělat nic a pouze reagovat na to co se právě děje.

Re: Re: Re: droždí

čtenář | 21.06.2017

Proboha, proč se tak rozčilujete?? Ta "dobrá chut" byla ironicky. A že se pole stříkají, to je jasné a autor asi ví, o čem píše.
PS. Pokud ta vaše zkratkovitá reakce byla z přehřátí mozku v danou chvíli, tak jste omluven..

Re: droždí

kulich | 21.06.2017

Funguje to, totiz teplota v rure je sice 250 stupnov, ale ked zmeras teplotu v strede, bude mat od 80 do 90 stupnov. To vyslachtena sacharomicens vypestovana mimo ineho v kyseline sirovej prezije.
Dalsia vec je, ze po dopeceni aj kvasoveho chleba este dalej pokracuju niektore chemicke procesy a mal by sa jest az po 24 hodinach po dopeceni.
Este jeden problem, kvasit chlieb alkoholovym kvasenim (drozdie) a nie mliecnym (kvas) je skratka zhovadilost.
Kvasovy chlieb len vlastny, pecem ho uz 4 roky a iny doma nejeme.

Re: Re: droždí

bublifuk | 20.11.2017

Ta teplota 80-90 stupnov v strede je odmerana, alebo myslena?
Ak by v strede (bochníka chleba) bola teplota 80-90 stupnov, ten vnutrajsok chleba by podla toho aj vyzeral - a vyzerá tak?

Pečivo

xml | 20.06.2017

Pečivo je vyrábané zo 4 surovín:
1.) voda
2.) múka
3.) droždie
4.) prísady

1.) voda na rozdiel od tej v minulosti je použitá chlórovaná a fluórovaná, a dokonca často nespĺňa ani socialistické normy na zloženie, ktoré sme zrušili vstupom do EÚ
2.) múka je vyrábaná z pšenice, ktorá na rozdiel od tej v minulosti má väčší podiel lepku (šlachtenie), podiel ostatných látok je znižovaný priemyseľným spracovaním tak aby pri dlhodobejšom skladovaní nedochádzalo k zmene kvality (ešte viac lepku)
3.) droždie je vyšlachtená pivná kvasinka Saccharomyces Cerevisiase, ktorej jedinou úlohou je požierať sacharidy a premieňať na CO2
na rozdiel od kvásku, ktorá je zmes baktérií premieňajúcich lepok na enzýmy a vitamíny droždie nevytvára nič užitočné a okrem menšej časovej náročnosti je menej náchylná na zmenu tlaku vzduchu, teploty a kvalitu múky
4.) dnešné pečivo nezreje, v momente naskladnenia do predaja disponuje najlepšími senzorickými vlastnosťami (vôňa, konzistencia, chuť..) vďaka správne namiešaným prísadám, tieto prísady majú nulovú nutričnú hodnotu a často sú aj zdraviu škodlivé

Všetky 4 typy surovín postupom času doviedli podobu pečiva do polotoxickej podoby, ktorá sa u slabších jedincov prejavuje ochoreniami ako je celiakia, tráviace ťažkosti v horších prípadoch až k chronickému poškodeniu tráviacej sústavy. Cieľom bol zisk (minimalizovanie nákladov, najväčšie zjednodušenie a automatizácia výroby) za predpokladu dodržania estetických senzorických vlastností pečiva vďaka v minulosti nepoužívaným toxickým prísadám.

To len v krátkosti na ozrejmenie situácie.

Viac info o téme:
https://www.badatel.net/trapi-vas-celiakia-nesmiete-chlieb-lepok-v-muke-za-to-nemoze/
http://www.jemine.sk/recepty/krasny-vonavy-chrumkavy-kvaskovy-chlieb-ako-na-to/
https://delikatesy.etrend.sk/sezonne/muka-nielen-psenicna-1400

atď. atď.

Re: Pečivo

srandista | 26.06.2017

Súhlasím. Kvások a droždie sú odlišné veci. Ak sa udrží teplota cesta na telesnej teplote 36 °C, netreba ani kvások, za pár hodín cesto vykysne samo.

Pečenie zaručene zabije baktérie. Kváskový chlieb nevyschne.

Na tomto konšpiračnom webe som nenašiel jediný pravdivý článok.

Re: Pečivo

terezkaterka | 16.09.2018

Ďakujem za dobrý komentár. Plne s vami súhlasím.

Zdraví lidí má stále nižší prioritu než byznys

Nikdo | 20.06.2017

Zdraví lidí má stále nižší prioritu (po dobu známe historie) než byznys a zájmy elit, výjimkou bylo Stalinské období, které naštěstí pro nás nastavilo laťku vysoko, po smrti Stalina to pomalu klesalo a teď to začíná padat.

Vhodné by bylo, kdyby někdo vysledoval, které druhy kvasnic a následně které chleby jsou nejškodlivější, ale tohle nemá již ve společnosti podporu jak jsem uvedl v prvním odstavci.

Pamatuji, kdysi jsem měl seznam o škodlivosti éček (velmi mnoho let zpět), které jsou nejškodlivější. Dělala to nějaká Německá vědkyně, intuitivně jsem v tom cítil kvalitu a poctivou práci. Udělal jsem si malinkou tabulku do peněženky a podařilo se mi ji ztratit a pak už jsem to nikdy v té kvalitě nedohledal. V té době mne ještě nenapadlo, že když máme internet, že se budou informace ztrácet, myslel jsem si, že si to kdykoliv v pohodě dohledám, ale za rok za dva už nebyla informace k nalezení. Celé se to zjednodušilo na tohle http://www.ferpotravina.cz/seznam-ecek. U tabulky vědkyně bylo přímo, které nemoci se zvýšeně vyskytují u jakých céček a některé éčka v potravinách používaná byli označeny jako vyloženě silně zdraví škodlivé. Současný seznam je pouze, aby se neřeklo a korporace a zotročování lidstva jede dál.

A droždí je úplně pro zdraví v pořádku podle dnešní klasifikace:
https://www.akcniceny.cz/ecka-v-potravinach/e408-pekarske-drozdi/

Řeším to tak, že se snažím jíst kvalitnější stravu a vyhýbám se potravinám s dlouhodobější trvanlivostí. Chleba občas jím, ale vyřadím ho úplně a případně budu jíst pouze kváskový chléb.

Re: Zdraví lidí má stále nižší prioritu než byznys

kulich | 21.06.2017

Toto nevysledujes, pretoze aj ked napisu, ze je chlieb kvasovy, tak to pred hygienou sice obstoji, ale stale je to len obchodny nazov. Pretoze tam dali suseny kvas, ale aj drozdie. To nabehne do hodiny, kym sa kvas ani len neprebral. Takze kvas je tam len ako dochucovadlo a tak sa aj predava pre pekarov.
Jedine doma napecene a z muky z mensieho mlyna, nech neni oziarena alebo magnetizovana.

Fakticka poznámka

Iva | 20.06.2017

Kvaskovy som prestala robiť.Takze sa zase k nemu vrátime.

Re: Fakticka poznámka

popolvár | 20.06.2017

alebo si budeme robiť nekvasené chleby, indické čapatí...

Re: Re: Fakticka poznámka

Miki - SK | 20.06.2017

indické placky - neviem či to je to čo máš Ty na mysli - múka (ideálne z pôvodnej pšenice mletá na kamennom mlyne) + štipka soli a voda. vymiesi sa cesto (trocha redšie než na slíže) a nechá sa cca hodinu odležať. Potom sa formujú placky(vyvaľkať) a pečú na sucho na liatinovej platni (panvici) čo sa nespotrebuje, odloží sa do chladničky a napečú sa čerstvé. Také lokše bez zemiakov...
Ale skôr som za "návrat" ku kváskovým chlebom - doteraz som bol dosť nesvoj, ked mi nevykysol do 12-tich hodín... v podstate baktérie zlikvidujú čo je pre nás nestráviteľné (prípadne pridať naklíčené zrno). takže nič sa nestane ak ho nechám kysnúť aj 24 hodín...

Re: pridlhe kvasenie

Ludo | 20.06.2017

potom prekvasí a je moc kyslý, páchne po octe.
Ide o spravny pomer zlozenia muky, vody, teploty a casu.

Re: Re: Re: Fakticka poznámka

Ludo | 20.06.2017

Idealny je ale asi staroegyptský klíčeno-nekvasený -
rozdrvené zrno a následne do 42°C sušený (kedysi v tieni),
nie pečený.

+ vyžmýkaná štava je fajn chladený vysoko nutričný nápoj.
Pokiaľ neskvasí neošetrená tlakovou pasterizáciou
(tak kedysi v kraji KaMet pivo robili)
Placky sú následne i mesiace skladovateľné v suchu a tme.

Je to asi onen tolkienovský "lembas" elf-ov :)
K tomu už len nektár a ambróziu a žijete i od 150 :))
..až po prechod na "sunfood" a "AT-mannizmus" i neskôr na "riadenú reverzibilnú transformáciu" atď.. :)))

Re: Re: Re: Re: Fakticka poznámka

KL | 20.06.2017

V Rusku ten živý chlieb začína byť in. Na youtube je kopu videí s návodmi.

Re: Re: Re: Re: Fakticka poznámka

Miki - SK | 20.06.2017

Vdaka za typ na "lembas" pri takýchto telotách ako máme teraz by som mohol zasa nasušiť naklíčenú raž (dával som ju potom do sušičky - ale v nej je vyše 70˚C) - a následne pomlieť (napr. el. mlynček na kávu - pozor aj ten prehrieva zrná) v rámci šetrenia ručným mlynčekom na obilie :-) používal som ju na zahusťovanie polievok - hm asi tej hodnoty-nuričnej som v zrnách moc nenechal....
no a samozrejme nieje obilie ako obilie... ale pokus urobím.

Re: Re: Re: Re: Re: Fakticka poznámka

KL | 20.06.2017

Ja si chcem na tieto účely kúpiť originál sušičku na RAW sušenie.
Ináč naklíčené semená bežne drvia na mlynčeku na mäso (ak nemajú výkonný mixér), spracujú ich aj dva krát, zmiešajú s rozmixovanou zeleninou, príchuťami podľa chuti a dajú sušiť.

Re: Takticka poznámka

Ludo | 20.06.2017

Presne, v našich klimatických podmienkach asi nutne RAW sušička s dobrým termostatom namiesto piecky.
Dobre naklíčené zrná rozdrviť v obyčajnom kamennom mažiari
alebo teda pomlieť (ale najlepšie potom v keramickom mlynčeku kvôli riziku katalytickej oxidácie)
a hoci aj ručne, či v nejakej bavlnenej šatke vyžmýkať.
Tak sa to kedysi robilo.
Lacná, v podstate takmer plnohodnotná strava.

Rímske légie tradične stáročia fungovali podobne.
Počas dlhých pochodov v zásade len vegetariánska strava
(mäso vojakom v daných etapách dokonca predpisovo zakázané):
žuvanie naklíčených zŕn, cesnak, cibuľa (kapusta, orechy, olej) a ok..tvrdý "kamenný" syr (a´la parmigiano); fermentačne sterilizované nápoje-"koncentráty" riedili 1:3, resp. 1:4 s vodou

Nič zložité.
Lacno a zdravo.
Klíčiť a hrať sa s tým..so životom..
i svojim..zodpovedne

have fun!

Re: Re: Takticka poznámka

Slav | 21.06.2017

pred bojom dostavali rimania maso kvoli bojovnosti, dnes kvoli prejedaniu masom sa ludia viac hadaju, rozvadzaju okrem objektivnych socialnych a inych pricin... s tou surovou stravou to tiez nie je take svele ako sa to snazia vegani a ine skupiny zvratene do neprirodzenosti prezentovat... podla ajurvedy su tri konstitucie podla prevahy elementov a pre jeden typ ludi je surove jedlo nevhodne, nestravitelne, takze sezonne ovocie a zelenina sa da jest bez problemov ale nie furt ako to radia extremisticke hnutia vitariani a spol. u chleba som si odsledoval ze ani kvaskovy mi nerobi dobre tak ked mam chut spravim orechovo semiackovy zaklad su lanove semiacka ktore ho cely drzia po kope, ako hmota psenove alebo pohankove vlocky, mak, sezam, chia, tekvicove semiacka... sol, aniz a rasca.

Re: Re: Re: koncepčno-strategická poznámka

Ludo | 22.06.2017

Hej, mäso by malo byť asi výnimkou.
Vyzerá to byť v neposlednom rade i morálna otázka.
Prosto potom je horšia i informačná podpora Zhora.
Keby tomu tak nebolo, možno by sme si i vitamín C syntetizovať vedeli, ako väčšina ostatných cicavcov a druhov obecne.
Otázka je, akú máme z toho konkurenčnú výhodu,
prečo tento tlak, čo by mohlo byť prvou úlohou tohto gradientu?
..a tu sa blížime už možno jadru veci, riešeniu základných parametrov optima, ako prostriedku pravdepodobných prvoradých kolektívnych cieľov nášho druhu, koruny(?!)

Re: Re: Re: Re: koncepčno-strategická poznámka

fyzik | 20.11.2017

Ó, "gradient"! Vieme vôbec, čo to gradient je?

Re: Re: Re: Takticka poznámka

Cico Ciciak | 24.06.2017

Ja osobne mám s mäsom problém z morálnych a sveto-názorových dôvodov, hoci ho tiež v menších množstvách konzumujem (žiaľ, nie sú financie a čas na prechod na bez-mäsitú stravu, s ktorou by som osobne nemal problém - podľa základných informácií, ktoré som si doteraz o takomto type stravovania sa osvojil /mám na mysli vegeteriánstvo/, aj takáto strava je pestrá a môže byť celkom chutná).
V tomto ohľade som zajedno s Budhizmom (konkrétne 5 základných pravidiel Budhu), že človek by nemal zabíjať a zraňovať živé tvory.
Nezabíjal by som zvieratá kvôli sebe ani v čase potravinovej núdze.

Re: Re: Takticka poznámka

KL | 22.06.2017

Keramický mlynček - to znamená, že pretlačenie naklíčených zŕn cez mlynček na mäso alebo zmixovanie mixéri to nejako znehodnotí? Keramické mlynčeky na väčšie objemy ako na kávu alebo koreniny asi ani nie sú dostupné. No a keď chcem pripraviť objem pre viac ako jedného človeka, zohráva tu úlohu aj časový faktor.

Re: Re: Re: Takticka poznámka

ludo | 23.06.2017

Trochu hej, ale netreba to zasa brať tragicky a ísť stresovo na 120%.
Ide o to, podľa možností obmedzovať kontakt potravín s kovmi.
Viď zrýchľovanie oxidácie, "starnutia" jedla, zbytočné vznikanie elektrolytických slučiek s ich sprievodnými chemickými reakciami, prípadne pyrolytických procesov, apod.

Keď to však inak nejde, nerobiť si príliš hlavu z toho.
Hlavne, aby ste v kľude boli.
T.j., ak, tak občas krátkodobý stres-"kick", nie dlhodobý.
..a držať, či zvyšovať množstvo čerstvých, tepelne neupravených potravín na nejakých cca. +-70%.

Re: Re: Takticka poznámka

pamajorán | 20.11.2017

To by ma zaujímalo, odkiaľ by rímske légie mali kapustu...

Přidat nový příspěvek