O SPRÁVACH A UDALOSTIACH: “ZAHRAŤ SI PÄŤKOPEJKOVÝ BOSTON”

16.6.2017

zakonvremeni.ru

pozn. redakce: přinášíme mimořádný a obsáhlý materiál, většina odkazů na související materiály vede na ruskojazyčné zdroje. Předchozí přeložené materiály ze série "O zprávách a událostech" naleznete ZDE.

“Koncom roku 1811, v časoch pre nás veľmi pamätných, žil na svojom statku Nenaradove dobrý človek Gavrila Gavrilovič R**. V celom okolí bol známy svojou pohostinnosťou a srdečnosťou; susedia ho podchvíľou navštevovali, aby si zajedli, vypili, zahrali päťkopejkový boston s jeho ženou …”

(A. S. Puškin - ”Metelica”)

6. júna 2013, na výročie narodenia Alexandra Sergejeviča Puškina sa udiala matričná udalosť, ktorá bola v mnohom predzvesťou zmeny politiky Ruskej civilizácie na najbližších 10-12 rokov.

Vladimír Vladimírovič Putin so svojou manželkou Ľudmilou Alexandrovnou ohlásili svoj rozvod počas divadelnej prestávky baletu “Esmeralda”. Úvahy o dôvodoch, už komentovaných ponecháme bokom, uvedieme len jeden doteraz nespomenutý fakt. Manželstvo Vladimíra Vladimíroviča a Ľudmily Alexandrovny bolo uzatvorené 28. júla 1983.

28. júla sa tradične oslavuje Deň krstenia Rusi.

Rok 1983 vyhlásil prezident Ronald Reagan v USA za «Rok Biblie».

Samotné udalosti sú dosť symbolické, a natíska sa nám otázka: kto sa rozvádza s kým? Podľa výrazov v tvárach Vladimíra Vladimíroviča a Ľudmily Alexandrovny na videu, bola príčinou rozvodu práve bývalá manželka prezidenta, ktorá sa podvedome nachádza v akomsi rozdvojenom stave psychiky: “Pravdu mám akoby ja, no akosi nie dobre to vyšlo”. Ale nás zaujíma symbolizmus, kde Vladimír Vladimírovič predstavuje Boľševizmus а Ľudmila Alexandrovna je ““ruská” “pravoslávna” cirkev” (RPC).

Zaujímavá história Ameriky

“V 18. storočí sa vari najvýraznejšie zmenilo Rusko a Severná Amerika. Moskovské cárstvo, ktoré donedávna platilo daň krymským Tatárom, sa premenilo na europeizované (aspoň navonok) Ruské impérium, a severoamerické kolónie Británie – na nezávislú republiku Spojených štátov” (zdroj - “Veda a život”).

Ak sa pozrieme na históriu Spojených štátov Ameriky aspoň povrchne, z dostupných encyklopedických zdrojov na internete, uvidíme zaujímavý proces.

Prvé pokusy o kolonizáciu v rokoch 1585 a 1587 boli neúspešné.[1]

Začiatkom XVII. storočia do tejto záležitosti vstúpil súkromný kapitál. V roku 1605 získali od kráľa Jakuba I. licenciu na založenie kolónií vo Virgínii hneď dve akciové spoločnosti. Je potrebné vziať do úvahy, že názov «Virgínia» v tom čase označoval celé teritórium severoamerického kontinentu. Prvá zo spoločností — «Londýnska Virgínska spoločnosť» — získala práva na južnú a druhá — «Plymouthská spoločnosť» — na severnú časť kontinentu. Nehľadiac na to, že obidve spoločnosti oficiálne vyhlasovali za svoj hlavný cieľ rozšírenie kresťanstva, získaná licencia im dávala právo «hľadať a dobývať všetkými spôsobmi zlato, striebro a meď». 9. decembra 1606 vyplávala z Newportu, z ústia Temže na juh expedícia, ktorá pozostávala z troch lodí («Susan Constant», «Godspeed» a «Discovery»). Pasažiermi boli džentlmeni[2] (v historickom význame tohto slova) a služobníctvo (angl. servants) (chudoba).

(Pozn. prekl.: servants - V poľnohospodárstve centrálnej oblasti Ameriky existovali prvky nútenej práce: využívala sa práca bielych ľudí, ktorí podpísali zmluvu na obdobie 7—10 rokov. Boli to ľudia (vrátane bývalých väzňov z anglických väzníc pre dlžníkov), ktorí nemali prostriedky na plavbu do Ameriky. Prevážali ich spoločnosti a vlastníci lodí zdarma, a v kolóniách ich predávali na aukciách. V podstate to boli bieli otroci. Táto kategória sa nazývala „servants“. Keď si servant odpracoval svoj dlh, spolu so slobodou mal nárok na pôdu. Avšak väčšina servantov zostávala bez pôdy.)

Na sklamanie akcionárov «Londýnskej Virgínskej spoločnosti», kolonisti nenašli ani zlato, ani striebro, a základným exportným artiklom bolo drevo na výrobu lodí. Situácia sa zmenila v roku 1612, keď sa objavila možnosť získať príjmy z tabaku. Za obdobie 5 rokov export tabaku predstavoval 20 000 funtov, za ďalší rok bol zdvojnásobený a k roku 1629 dosiahol 500 000 funtov.[3]

“V roku 1619 sa udiali dve udalosti, ktoré mali podstatný vplyv na celú ďalšiu históriu USA. V tomto roku gubernátor George Yardley prijal rozhodnutie predať časť moci Snemovni mešťanov (House of Burgesses), čím v Novom Svete založil prvé zákonodarné zhromaždenie, založené na voľbách. V tom istom roku získali kolonisti neveľkú skupinu Afričanov anglo-saského pôvodu. Hoci formálne otrokmi neboli, no mali dlhodobé zmluvy bez práva ich zrušenia, od tejto udalosti sa počíta história otrokárstva v Amerike” - Wiki.

Druhá, nemenej zaujímavá vetva kolonizácie - náboženská

Otcovia pútnici (Pilgrim Fathers)[4] je pomenovanie prvých osadníkov, ktorí prišli do Severnej Ameriky vytvoriť novú kolóniu. Plymouthská kolónia (dnes Plymouth, štát Massachusetts), založená v roku 1620, sa stala prvou trvalo obývanou anglickou osadou a prvou veľkou osadou v Novom Anglicku, druhým úspešným anglickým osídlením (po Jamestowne vo Virgínii založenom v roku 1607) na území súčasných USA. Ako hlboko nábožensky založení ľudia, sa osadníci Plymouthskej kolónie vyznačovali puritánskymi spôsobmi a pridržiavaním sa tradícií. Niektoré z ich tradícií sa stali neoddeliteľnou súčasťou americkej kultúry. K nim patrí zvyk slávenia Dňa vďakyvzdania (prvý krát sa slávil pútnikmi v Novom Plymouthe v roku 1621). Podstatnú časť osadníkov tvorili anglickí puritáni, náboženskí disidenti. Nespokojní s tým, že panujúca Anglikánska cirkev sa prikláňa k ideám katolicizmu, chceli vybudovať nezávislú cirkev. Kongregacionalismus (Kongregačná cirkev) (angl. Congregational church; Nezávislí (the Independents), vodca: Oliver Cromwell) — radikálna vetva anglického kalvinizmu, schvaľujúca autonómiu každej miestnej občiny (kongregácie). Vznikla okolo roku 1580 v dôsledku rozkolu s presbyteriánmi.

* * *

Pieseň "Pútnici", slová – Jurij Rybčinský:

Ženy nám nahrádzajú cesty,

A sýti nás vietor a hmly,

Túlame sa, smutní, ako Bohovia,

Po biednych aj bohatých krajinách.

Refrén:

Vietor a dážď nás šľahajú ako biče.

Sme večné deti na Mliečnej ceste.

Hviezda našich pútí, žiar, nezhášaj.

Hľadáme, hľadáme stratený raj.

Hviezda našich pútí, žiar, nezhášaj.

Hvezdári, tanečníci, básnici,

Vnuci modrookej nostalgie,

Nie pre nás sú fontány a kočiare,

Nepredáme sa ako iní.

V takom chápaní misie pútnika, aké je prezentované v tejto piesni, bol pútnikom aj Otec Karlík z Buratina, a rovnako tak aj Karabas-Barabas sa ukrýval pod maskou pútnika. Preto ako vo vzťahu k Západu, tak aj vo vzťahu k iným civilizáciám, je potrebné chápať jednu nezvratnú istinu: v spoločnosti je okrem skutočných (istinných) pútnikov vždy aj ich tieň (rozprávka J. Švarca “Tieň” – je o tom istom), žijúci podľa princípu "môžeš to nazývať hoci aj pekáč, no do rúry to preboha neklaď" (tj. psychický trockizmus). Podľa ovocia ich spoznáte.

Pre úplnú predstavu pozri:

«História Ameriky. Pútnici. Cestovanie v čase»

* * *

Kongregacionalisti zavrhovali potrebu nielen univerzálnej, ale aj štátnej cirkvi, pretože podobné organizácie vyžadujú nákladnú byrokraciu. Nezávislí (The Independents), pochádzajúci z puritánstva, zamietli cirkevnú organizáciu presbyteriánskych synodov, ktoré nezávislí považovali za jednu z podôb despotizmu, stojacimi v jednom rade s despotizmom pápežencov aj anglikánov - Wiki.

Puritánstvo, puritanizmus je životný štýl, pre ktorý je charakteristická mimoriadna prísnosť mravov a asketické obmedzenie potrieb, hospodárnosť a šetrnosť, pracovitosť a cieľavedomosť - Wiki.[5]

Podotkneme: puritáni nie slovami, ale skutkami prejavovali svoju šľachetnosť a snahu o pravdovernosť, a v podstate odmietali psychotrockizmus pápežencov a anglikánov, tj. prax vierouky duchovenstva.

Na Cole‘s Hill stojí pamätník indiánskemu náčelníkovi Massasoitovi – ochrancovi pútnikov, tak to hlása nápis na kameni.

John Eliot, ktorého volali "indiánskym apoštolom", sa snažil zachovať kultúru pôvodných Američanov. Chcel ich ubytovať v novo vybudovaných mestách, kde by mohli žiť podľa vlastných pravidiel, a zároveň rešpektovať všetky normy kresťanského spoločenstva. Jeho snaha bola čiastočne ovenčená úspechom, bolo vybudovaných 14 takýchto osád, v ktorých k roku 1675 žilo 20% pôvodných obyvateľov Massachussets. Avšak počas ozbrojených konfliktov medzi európskymi kolonistami a indiánmi v rokoch 1675-76, známych pod názvom "vojna kráľa Filipa", bola väčšina z nich zničená.

Takto vidíme, že prvými osadníkmi boli:

·     po prvé, “džentlmeni úspechu” (r. 1607), zameraní na prospech ako na hlavnú prioritu: nájsť-zarobiť a ísť ďalej (“a po nás hoc aj potopa”) – podľa princípu “zlatej horúčky”;

·     a po druhé, otcovia-pútnici (r. 1620) – náboženské spoločenstvo, túžiace vybudovať nový život bez diktátu cirkví.[6]

Jeden z puritánskych vodcov, John Winthrop, vyjadril túto myšlienku v podobe obrazu «Mesta na kopci» — je to komunita puritánskeho Nového Anglicka, ktorá má slúžiť ako modelové spoločenstvo pre ostatný svet. Táto metafora je často používaná stúpencami výnimočnosti. Puritánske, hlboko morálne hodnoty boli v priebehu storočí súčasťou národnej identity Spojených štátov, a zachovávajú si svoj vplyv aj v súčasnosti. Časť americkej výnimočnosti je možné vystopovať až k americkým puritánskym koreňom. Arminianismus — smer v protestantskej teológii, schvaľujúci rozhodujúcu úlohu slobody vôle na ceste k spaseniu. Názov je spojený s menom holandského bohoslovca Jakuba Arminia, ktorý vystúpil proti kalvínskej myšlienke predurčenia. Arminiáni sa osamostatnili v roku 1610 po smrti Arminia, avšak na Dordrechtskom synode v roku 1618 boli odsúdení za polo-Pelagianismus (názor R. C. Sproula) a synergizmus (spoločná činnosť (súčinnosť) Boha a človeka vo veci spasenia). Avšak arminianismus významne ovplyvnil formovanie bohoslovia baptistov.

Jednoducho povedané, títo puritáni sú veľmi blízki k ruskému bezpopovstvu, možno dokonca jeho plod, pretože v priebehu celej histórie Spojených štátov Amerických je možné pozorovať akési spoločné globálne spojenie medzi nimi a našou civilizáciou, pričom toto spojenie nie je vhodné spomínať. Prejavuje sa v politike nezávisle od toho, “kto je pri moci”: “republikáni” alebo “demokrati”. Wiki píše o bezpopovstve: Staroverci, ktorí sami seba nazývajú: staropravoslávni kresťania, ktorí odmietli kňazstvo a zostali celkom bez duchovných (alebo odvrhli vnucované duchovenstvo?), sa začali kvôli štýlu svojho života nazývať bezpopovcami. Zostali bez duchovenstva (odmietli Nikonove reformy), a tým že neprijali kňazstvo sa od počiatku pripravili o cirkevné sviatosti: prijímanie, birmovanie, manželstvo, pomazanie chorých, atď. Bezpopovstvo, rovnako ako protestantizmus má množstvo prúdov.

Podrobnejšie sa s témou bezpopovstva môžete oboznámiť v Náboženskom rozkole v histórii Ruska A. V. Pyžikova.

* * *

Naše predstavy o histórii Ameriky sotva vychádzajú za rámec histórie z pozície “džentlmenov úspechu”, a v tom tkvie cieľavedomé odvádzanie pozornosti od hlbinných trendov v politike USA, zjednodušenie na “pindosov” atď., aby bol ospravedlnený trockizmus v globálnej politike medzi USA a Ruským impériom-ZSSR-RF.

Trockizmus v globálnej politike má za cieľ využívanie štátnosti územia pre účely realizácie parazitizmu úzkej skupiny škodcov. V tomto sa ciele trockistov a “džentlmenov úspechu” zhodujú.

Ale boľševizmus, s účasťou štátnosti území v globálnej politike, sleduje ciele dosiahnutia spoločného blaha väčšiny obyvateľstva Zeme. Ruská civilizácia prináša do globálnej politiky myšlienky boľševizmu.

Dospievajúce USA zatiaľ vo vonkajšej politike zaujímali len pozíciu “aj našim, aj vašim”. Pričom v 19., až do polovice 20. storočia boli vždy našimi spojencami proti Britskému impériu, a ak sme sa my stali spojencami Britov, potom oni boli spojencami tých, kto bol proti Británii. Najvýraznejšie bola táto politika viditeľná v období Anglo-americkej vojny v rokoch 1812—1815, t.j. paralelnou s Vlasteneckou vojnou rokov 1812-1815 (vojnou zjednotenej Európy proti Ruskému impériu). Zhodné sa aj to, že Briti vo Washingtone zapálili Kapitol aj Biely dom, a v Rusku horela Moskva. Očividne to bola akcia poukazujúca na to, kam až siahajú ruky globálnych pohlavárov, proti ktorým “nemožno” dvíhať nos ani Štátom, ani Rusku.

V Amerike podporovali ruské úspechy federalisti (“federalisti” – sú strana, pozostávajúca najmä z nacionalistov, fiškálnych agentov, bankárov a obchodníkov väčších miest krajiny, ktorí boli čo sa týka relígie prívržencami kongregačnej a episkopálnej cirkvi; strana bola proti vojne s Anglickom. Ich oponentmi boli takzvaní, “republikáni Jeffersona”, s využitím podpory farmárov Juhu; čo sa týka relígie, boli to najmä presbyteriáni a baptisti). Vo vzniknutej situácii vyvolalo víťazstvo Ruska nad Napoleonom v americkej spoločnosti široký ohlas. Na znak hlbokých sympatií Američanov s bojujúcim Ruskom dávali bojujúci Američania svojim osadám názvy dvoch ruských hlavných miest. Na mape USA je v súčasnosti 17 obývaných bodov s názvom Moskva a 35 miest s názvom Peterburg (zdroj - istsovet-brgu.ru).

Na jednej strane hájilo Ruské impérium vo vojne s napoleonovskou Európou záujmy Británie, na druhej strane – Amerika bola spojencom Francúzska, avšak prerušiť vzťahy s Ruským impériom nijako neplánovala.[7]

USA naďalej odolávali úkladom Anglicka v boji za svoju nezávislosť a prinútili Britov bojovať na dva fronty. Do začiatku vojny so Štátmi sa ciele britskej koruny prinavrátiť si kolónie v severnej Amerike zdali byť ešte reálne. No po nej: ďalšia zámorská vojna, ktorej v metropole venovali málo pozornosti a viac boli zaujatí prenasledovaním Napoleona, donútila Angličanov definitívne sa zmieriť so stratou severoamerických kolónií a sústrediť sa na kolónie v Indii.

Vo svetle správ o fiasku výsadku pod New Orleans bol mierový dohovor v USA prijímaný ako víťazstvo nad jedným z najmocnejších impérií, čo priviedlo k pozdvihnutiu patriotických nálad a rozhodnutiu podľa možností blokovať zasahovanie Európanov do záležitostí Nového Sveta (viď doktrína Monroe).

Celkovo bolo toto obdobie svetovej histórie prejavom mnohoúrovňového rozvodu a preto si žiada detailnejšie preskúmanie. Anglo-americká vojna je málo preskúmaná téma len preto, že celé ruské vzdelávanie má vcelku európsky charakter, a nie je vhodné spomínať na vlastné porážky, dokonca aj po Druhej svetovej vojne to bolo “politicky nekorektné”.

* * *

V aktuálnej globálnej politike v Štátoch nastal čas:

·  buď dospieť a prestať napomáhať globálnemu trockizmu, tj. ísť cestou prekonania dvojitých štandardov,

·  alebo zahynúť spolu s ním v ďalšom závite špirály evolučného rozvoja.

Pre jednotlivé krajiny vyzerá tento závit rozvoja približne takto: Krajiny získavajú svoju nezávislosť od globálnej politiky na úrovni štvrtej – ekonomickej, a tretej – ideologickej priority, hierarchia biblistov odstupuje v dôsledku rozvoja digitálnych technológií a technológií riadenia.[8] A súdiac podľa všetkého, bolo rozhodnuté v prospech života amerického štátu; okrem toho Štáty sa postavili do čela tohto hnutia za nezávislosť od finančnej internacionály, v prospech finančnej “nacionály”. Podariť sa to mohlo len vďaka tomu, že v Moskve sedí adekvátna moc, a sily, ktoré za ňou stoja, vidia sami seba mimo Vatikánsko-RPC vektora rozvoja Eurázie a internacionálov všetkých druhov.

Všetky tieto procesy prebiehajú v rámci rozvíjajúcej sa šiestej technologickej paradigmy (modelu), dávajúcej nádej na digitálny komunizmus, pri ktorom tajné aj zjavné štruktúry minulosti odumrú (podrobnejšie o technologických systémoch: https://youtu.be/B46Gli3-mgY). Svetové líderstvo sa priraďuje Ruskej civilizácii z dôvodu osobitosti zriadenia a ruských kultúrnych kódov. Pritom, pre účely vpísania sa do budúcnosti, nestačí utiecť do Ruska, je potrebná premena. Informačné prostredie Rusi tradične zobúdza také hlboké vrstvy v podvedomí (ktoré sa v iných kultúrach podarilo úspešne utlmiť), že príliš veľa možností nezostane. A okrem toho, skryť sa za slepé pobúrenie más, ako za čias Sovietskeho zväzu, sa tiež nepodarí: zombi a zvieratá v podobe ľudí si v neďalekej budúcnosti nenájdu uplatnenie.

Mnohé sa vyjasní, ak sa na USA pozrieme z pozície religióznych ideálov. V politike nás naučili vidieť Americkú cestu ako cestu svetového parazita, úlohu ktorého samotné USA zvládli dobre, a  z dôvodu nepotrebnosti vo svetovej politike bolo rozhodnuté tohto parazita odpísať.

Avšak podľa nášho názoru sú USA veľmi nedocenené, lebo otcovia-pútnici (čítajte článok: O správach a udalostiach: O čom hlása „Pútnik“?) a otcovia-zakladatelia chápali, čím sa skončí svetová buržoázna revolúcia podľa žido-vatikánskej verzie,[9] preto na začiatku položili také morálne základy, návrat ku ktorým otvorí možnosť zavŕšenia štátnosti. Ak by tohto morálno-religiózneho základu nebolo, žijúc v priebehu 400 rokov bok po boku s darebákmi z celého sveta, by bolo možné USA už odpísať. No zrazu, kde sa vzal, tu sa vzal, na stole sa objavil “tromf” - Trump. Irónia je aj v tom, že Trumpa v západnej tlači označujú ako “figurku” Putina, а čo ďalej, ak budú na stôl padať väčšie tromfy?

* * *

Historiografia nás priúčala k myšlienke, že vojna za nezávislosť Ameriky mala len ekonomické dôvody, avšak ekonomika je vždy vstavaná do koncepcie – nejakého spôsobu nazerania na svet. Samotná ekonomická sféra nemá ideu, pohybuje sa v rámci algoritmov predpísaných na vyššej úrovni. V spoločnosti pod vládou finančnej internacionály vyplývajú všetky algoritmy zo zisku. Preto, akúkoľvek myšlienku by ste kapitalistovi navrhli, hlavné je, aby bola zisková, a on pre ňu aj hory prenesie. Rovnako to bolo aj s Amerikou: kapitalistom ukázali v prípade nezávislosti Štátov možnosť veľkých ziskov, a oni podporili nezávislosť od Britskej koruny.

Tých, ktorí stoja za kapitalistami, je potrebné hľadať v konfesionálnom prostredí, pričom je možné pozorovať určité zákonitosti. Napríklad banditi, bankári a iní milovníci života z bezpracných ziskov pochádzajú prevažne z katolicizmu a judaizmu (religiózne rodisko psychotrockizmu). Preto ak sa dívame na filmy o mafii, najčastejšie sú to Taliani, Portorikánci, atď.[10] – migranti z Južnej a Centrálnej Ameriky, kde katolicizmus vždy prevládal nad inými náboženstvami.[11] Čestní pracujúci, ktorí veria v “Americký sen” – títo spravidla pochádzajú z protestantského hnutia (Sever).

V Rusku existuje rovnaká zákonitosť (za posledných 400 rokov): tam, kde RPC tradične (=katolicizmus, nie je prekvapivé ich nedávne zblíženie)[12] postupovala psychologicky úspešne, tam väčšia časť obyvateľstva myslí v rámci ľahkého zárobku a bezpracných príjmov. V podstate je to západ Ruska od Peterburgu do Čierneho mora, vrátane celého “Medzimoria”.[13]

Tam, kde vplyv RPC nebol veľký (od Volgy po Kamčatku), tam je v tradíciách – čestná práca do úmoru. Podľa práce človeka aj hodnotili.

Podľa údajov «Celosvetovej knihy faktov CIA» za rok 2007: 51,3 % obyvateľstva USA — protestanti, 23,9 % — katolíci, 12,1 % sa nehlásia k žiadnej konfesii, 1,7 % — mormóni, 1,6 % — členovia inej kresťanskej konfesie, 1,7 % — židia, 0,7 % — budhisti, 0,6 % — moslimovia, 2,5 % — iné viery, 4 % — ateisti.

V krajinách, občanov ktorých v USA nazývajú bez rozdielu «mexikáncami», má hlavný vplyv katolícka cirkev. Stojí za to spomenúť, na hranici s kým plánuje USA teraz vybudovať plot.

Pre úplnú predstavu pozri:

«Vplyv protestantských cirkví v USA»

Vynárajúce sa jadro amerického protestantizmu v historickej Európe

V Európe existoval rad religióznych prúdov, ktoré dnes patria k protestantizmu. Sú to napríklad valdenskí, husiti, katari. Avšak z ľubovoľnej encyklopédie, vrátane Wikipédie, sa môžeme dozvedieť, že: «Protestantizmus vznikol v Európe v 1. polovici XVI. storočia, ako popieranie a opozícia k stredovekým inštitútom Rímsko-katolíckej cirkvi počas Reformácie», a Reformácia sa počíta od 31. októbra 1517, keď M. Luther pribil na dvete Wittenbergského zámockého kostola svojich «95 téz». Teda vyššie spomenuté religiózne prúdy sa vyskytovali chronologicky dávno pred Reformáciou, a oficiálnej historiografii sa to nedarí skryť. Napríklad podľa Wikipédie, hnutie husitov v roku 1419 len prijalo revolučnú formu (prečo tak zrazu?). O ich jednote s protestantizmom, čo sa týka obsahu, tiež nemožno hovoriť´, ako sa koniec koncov nedá hovoriť ani o jednote, čo do obsahu, vnútri samotného protestantizmu.

Pravdepodobne tendencie, obsiahnuté v predreformátorských prúdoch, sa rozchádzali s cieľmi biblického projektu. Preto v súlade so starým vzorcom «nemôžeš zvíťaziť – postav sa do čela» bola potrebná “Reformácia”, v dôsledku ktorej tých, ktorí nesúhlasili s rímskou (latinskou) cirkvou upokojili tým, že mnohé z obradov v protestantizme jednoducho odstránili, no podstata doktríny zostala pôvodná.

Svätý Ignácius (Brjančaninov) - “Lutheranizmus” (list z 1. marca 1844):

«…do Rímskej Cirkvi sa vkradli mnohé omyly. Luther by urobil dobre, keby zavrhol zblúdenia latinských, zamenil by ich za istinné učenie Svätej Kristovej Cirkvi; no on ich zamenil svojimi zblúdeniami; niektoré, veľmi dôležité omyly Ríma, úplne nasledoval, a niektoré ešte umocnil…»

Potom sa už dozvuky predreformátorských prúdov prejavili v niektorých črtách vetiev protestantizmu (ktorých, je potrebné priznať, je množstvo), napríklad v hnutí kvakerov. Chronologicky sa formovanie kvakerov zhoduje s udalosťami v Rusku, nazývanými ako «cirkevný rozkol», a bezprostredne vedúcimi k formovaniu mimocirkevného bezpápežstva. Rusko pod tlakom Ríma padlo, k moci prišli Romanovci, bolo zavedené nevoľníctvo, a bolo pretvorené náboženstvo. Zatiaľ čo sa naši staroverci počas Nikonových reforiem hrnuli na východ, tak v Európe bola jediná cesta – na americký kontinent, ktorá dávala možnosť oslobodiť sa od algoritmov zavádzania nového kultúrneho kódu v Európe, podstatou ktorého bolo - vymazanie tradičných kresťanských hodnôt tej doby a ustanovenie nových – liberálno-kapitalistických, pri agresívnom vnucovaní Starého Zákona ako svätého písma.

Z histórie kvakerov v Pensylvánii

Kvakeri (angl. Quakers, doslovne «chvejúci sa»), oficiálny názov Spoločnosti priateľov (angl. Religious Society of Friends), ktorý si udelili sami, sú od počiatku protestantským kresťanským hnutím. Za dátum vzniku sa zvyčajne považuje rok 1652. Najpočetnejšie skupiny kvakerov sú sústredené v Severnej Amerike. (Wiki).

Kvakeri ostro kritizovali základy najvplyvnejších religióznych systémov, vytvorených v tom čase v Anglicku: katolíckeho, anglikánskeho a puritánskeho, zastúpeného presbyteriánmi. Za antiklerikálne názory, odmietnutie prísahy a platenia cirkevnej desiatky boli podrobení surovému prenasledovaniu. Niektorí za svoje presvedčenie položili život.

Prvými európskymi osadníkmi na území súčasnej Pensylvánie boli Švédi a Holanďania. V roku 1681 odovzdal anglický kráľ Karol II. mladému anglickému kvakerovi Williamovi Pennovi veľké územie na západ od rieky Delaware. V roku 1682 Penn založil kolóniu-útočište pre protestantov «Spoločnosti priateľov», a iných prenasledovaných za vieru. Na počesť otca Penna, admirála kráľovského loďstva, bola kolónia nazvaná Pensylvániou. Pensylvánia je po latinsky — Penn Sylvania — Pennove lesy.

Vtedy William Penn, vyznávač myšlienky bratskej lásky medzi spoluveriacimi, založil mesto, ktorému vymyslel názov Philadelphia, čo v starogréčtine znamená “Mesto bratskej lásky”.

Pol storočia prebiehal experiment úspešne, avšak potom v dôsledku zrážok s Indiánmi zomrelo mnoho kolonistov írskeho a nemeckého pôvodu. Kvakeri (na rozdiel od puritánov v Novom Anglicku) odmietli proti Indiánom použiť silu, pretože sa nemohli vzdať svojich morálnych princípov — odmietania vojen a násilia, náboženskej znášanlivosti — a boli vynútení opustiť politickú scénu kolónie.[14]

V roku 1751 bola v Pensylvánii otvorená prvá nemocnica na území britských kolónií, a tiež bola založená prvá univerzita — Univerzita Pensylvánie. V roku 1790 prijala Pensylvánia ako prvá zo severoamerických štátov zákon o oslobodení otrokov.

Pensylvánia sa aktívne zúčastňovala vo vojne za nezávislosť. V roku 1776 bola prijatá Ústava Spoločenstva Pensylvánia (oficiálny názov štátu). Vtedy bola vo Philadelphii vyhlásená Deklarácia nezávislosti, a Pensylvánia, spolu s ďalšími dvanástimi bývalými severoamerickými kolóniami Británie, vytvorila Spojené štáty Americké.

V Občianskej vojne bola Pensylvánia na strane «severanov» (Wiki).

Philadelphiu v USA doteraz neoficiálne nazývajú “Quakertown” – „mesto kvakerov“. No jednako väčšina Američanov nazýva toto mesto krátko a s láskou – Phila (zdroj). Jedným zo známych obyvateľov mesta bol Benjamin Fanklin.

Podľa tradícií inaugurácie prezidentov USA, sa po inauguračnej reči prezidentský sprievod slávnostne presúva od Kapitolu k Bielemu domu po Pensylvánia-avenue.[15]

Symbolizmus tejto tradície je zrejmý – po prísahe musí prezident prejsť po ceste zakladateľov (kvakerov).

Vierouka kvakerov

Bez ohľadu na to, že každé z protestantských hnutí má svoju verziu biblie (t.j. čo do obsahu, nie je jediná biblia pre všetkých), prakticky všetky protestantské hnutia, katolíci aj RPC uznávajú bibliu v zložení 66 kníh Starého a Nového Zákona za Sväté písmo, ako výhradnú autoritu v bežnom aj náboženskom živote.

Ale vierouka kvakerov je prejavom pokusu vymaniť sa spod tlaku biblického písma. “Ak sa vo svojom duchovnom vedení plne spoliehame na Bibliu, sme, podľa nazvania Margaret Fell [16] "zlodeji". Takto kvakeri veria v neustále, pokračujúce zjavenie; ak Duch v minulosti rozprával prostredníctvom iných, prečo by ten proces mal byť ukončený? Skúsenosť Priateľov je taká, že tento proces pokračuje, a Duch nás naďalej inšpiruje v slovách aj skutkoch.”[17]

Historicky v základoch teológie kvakerov leží doktrína o vnútornom bezprostrednom zjavení Svätého Ducha, autorita ktorého je vyššia ako autorita «Svätého písma», pretože podľa R. Barkley, je Písmo «prehlásením zdroja, ale nie samotným zdrojom». Človek je schopný prijímať zjavenie vďaka tomu, že v každom je «Vnútorné svetlo» — časť božskej prirodzenosti, vloženej do človeka, a ktorá nie je časťou ľudskej prirodzenosti. Koncepcia «Vnútorného svetla» sa stala ústrednou vo vierouke kvakerov. Pojem «Svetla» je synonymom nasledovných pojmov: «Semeno» (Seed), «Iskra» (Spark), «Láskavosť» (Grace), «Kristov Duch» (Spirit of Christ), «to, čo je od Boha v každom» (that of God in everyone), «Vnútorný Kristus» (Christ Within). Súčasný americký kvakerský teológ Wilmer Cooper píše, že «Priatelia nikdy neboli presní ohľadom významu […] a často rovnaké termíny zamieňali».

Nehľadiac na zásadné rozdiely a absenciu určitého symbolu viery, všetci kvakeri zdieľajú určité názory, v základe ktorých leží viera v existenciu nejakej bytosti v každom človeku (na jej pomenovanie sa využívajú rôzne termíny: Svetlo, Duch Boží, vnútorný Kristus, a i.), z podriadenia vôli ktorej pozostáva istinný život, a prostredníctvom ktorej je možné bezprostredne komunikovať s Bohom.

Podľa predstáv kvakerov, vzájomný vzťah človeka a Svetla nie je možné tlmočiť slovami, preto najväčšiu dôležitosť kvakeri pripisujú osobnej religióznej praxi a tomu spôsobu života, ktorý vyžaduje Svetlo.

Súbor predstáv o takomto živote kvakeri sformovali v podobe štyroch základných princípov, alebo «svedectiev»:

·  Rovnosť všetkých ľudí pred Bohom: všetci ľudia, nezávisle od ľubovoľných vonkajších rozdielov, pohlavia, rasy, národnosti, náboženskej príslušnosti, spoločenského statusu, atď., sú si pred Bohom rovní. Odtiaľto pramení kategorické odmietanie kvakerov akýchkoľvek foriem útlaku a diskriminácie jedných ľudí druhými, prejavené v rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami, boji proti otrokárstvu, ignorovaní privilégií.

Našimi slovami: Vykorenenie “vykorisťovania človeka človekom”. Prečo nám tvrdia, že prvý krát toto hlásala Októbrová revolúcia? Kto a načo to potrebuje? Je jasné, že zrušenie vykorisťovania človeka človekom prebehlo v ZSSR revolučnou cestou, no v USA bol aj evolučný spôsob presadenia tohto princípu.

· Čestnosť: kvakeri považujú za nutné vždy hovoriť pravdu, tiež odmietajú akúkoľvek prísahu.

A teda, neprisahajú na bibliu. Spočiatku bola ceremónia skladania prísahy prezidentov Ameriky trochu iná: neskladali prísahu položením ruky na bibliu: “Po zložení prísahy z textu predpísaného Ústavou položil George Washington ruku na Bibliu a povedal: «Tak mi Boh pomáhaj». Odvtedy takmer každý prezident skladal prísahu na Bibliu a prísahu končil obrátením sa k Bohu, hoci to zákony nevyžadovali” – Wiki.

«A zasa ste počuli, že otcom bolo povedané: »Nebudeš krivo prisahať, ale splníš, čo si Pánovi prisahal!« Mt 5, 34 No ja vám hovorím: Vôbec neprisahajte - ani na nebo, lebo ono je Božím trónom, ani na zem, lebo ona je podnožkou jeho nôh, ani na Jeruzalem, pretože je mestom veľkého Kráľa, Mt 5, 36 ani na svoju hlavu neprisahaj, lebo ani jediný vlas nemôžeš urobiť bielym alebo čiernym. Mt 5, 37 Ale vaša reč nech je »áno - áno«, »nie - nie«. Čo je navyše, pochádza od Zlého.» - Evanjelium podľa Matúša (5:33-37).

· Skromnosť: snaha uspokojiť sa len s potrebným pre život, vyhýbať sa rozkoši a plytvaniu.

Askéza. «Jedzte a pite, avšak neplytvajte (nebuďte márniví, v českom preklade „nepřehánějte“), veď On nemiluje tých, ktorí plytvajú!» (súra Rozpoznanie, 7/31). Inými slovami: uspokojenie len demograficky podmienených potrieb spoločnosti.

· Mier: odmietanie násilia, najmä pacifizmu a odmietanie vojenskej služby.

Reálnu históriu amerického pacifizmu z obdobia Druhej svetovej vojny je možné uvidieť vo filme “Zrodenie hrdinu”.

Rovnaké hnutia v Ruskom impériu: “Tolstovstvo” a “Duchovní bojovníci”. Tiež – Mahátma Gándí a jeho filozofia nenásilia (Satjagraha).

Aby sme text nezahltili historickou faktológiou, o histórii vzájomných vzťahov kvakerov a Ruska si môže prečítať každý, napríklad tu: http://ljwanderer.livejournal.com/. Jedná sa vlastne o akýsi “americký boľševizmus”.

* * *

Podľa nášho názoru, ak sa v spoločenstvách usadila vierouka kvakerov, potom skôr či neskôr musela z ich spoločenstiev vyplynúť kvalitatívne iná, nová kultúra. Aj v prípade, ak sa táto kultúra v živote väčšiny jej stúpencov neupevnila ako norma (t.j. progres nenastal), a ustálila sa na úrovni “vyhlásenie – je jedna vec, životná prax – to je druhá vec”, jadro sa muselo sformovať. Toto jadro je jadrom celého protestantizmu, vo svojich mnohopočetných vetvách, v mnohom zabudnutými na odkazy otcov.

Hodnotiť protestantizmus podľa lutheránstva a anglikánstva je to isté, ako hodnotiť Ruskú civilizáciu podľa procesov prebiehajúcich v Kyjeve, Minsku a Pribaltike. Blbne Angličanka – prepierajú sa všetci Anglosasi, blbne Ukrajina – prepiera sa celý Ruský svet. Tieto “elity” a územia, ako aj územie Európy, kde sa tradične usídlilo anglikánstvo a lutheránstvo, a s ním aj úžera, je len miestom, kde sa udial náboženský rozkol, kde došlo k potlačeniu prvopočiatočných kresťanských tradícií a kultúry žido-vatikánskou hierarchiou.

Pre úplnú predstavu pozri: «Najskorumpovanejšia krajina sveta – Británia» - https://www.youtube.com/watch?v=8sPrT_9XggQ&feature=youtu.be&t=14m57s

Práve tí, ktorým bolo “žido-kresťanstvo” – biblický projekt – morálne neprijateľné, v stredoveku prejavili odpor a prijali kultúrne formy protestantizmu, ktoré neboli úplným útekom zo situácie, ktorá v tom čase nastala, predsa však nedovolili stratiť vieru a tradície.[18]

Prirodzene, riadenie na základe princípov, ležiacich vo vierouke kvakerov – to nie je riadenie cez hermetizmus poznania alebo úrok, alebo iné spôsoby potlačenia vedomia pre účely moci. To je riadenie na základe predvídania, ktoré sa rodí na základe Zhora získaného Rozlíšenia, pochopenia získaného a využitia poznania pre účely riadenia na prospech celého ľudstva. Jednoduchšie – riadenie, realizované spravodlivým. Všetky ostatné riadiace subjekty, snažiace sa o globálne riadenie, no ktoré nemajú úprimné úmysly žiť v súlade s ostatným svetom, sú zbavené prístupu k plánom Tvorcu, ktorý je poskytnutý spravodlivému. Pri súčasnej korporatívnej etike (nech na ňu nadávajú koľko chcú, rovnako ako všetko ostatné v spoločnosti, je len spravodlivým odrazom prianí davu) vyhráva ten, kto rýchlejšie reaguje na vonkajšiu zmenu prostredia.

Vari to nie je spravodlivé, že všetko “dobro”, ktoré ľudstvo nahromadilo, sa takým nenúteným spôsobom odovzdá na riadenie spravodlivým?

Wikipédia uvádza počet stúpencov “kvakerov” okolo 360 000. No ako vieme, nie je hlavné množstvo, ale tie idey, ktoré ak vyplávajú v spoločnosti na povrch, budú pripravené podnietiť väčšinu k zmenám a umožnia väčšine získať nádej.

… ale máme posvátný cit,

naději, boha přicházejících dní -

ona v duši, kde je vše pozemské,

žije navzdory útrapám.

(Lermontov)

To isté je možné povedať o boľševikoch v Rusku: jadro boľševizmu môže byť neveľké, no ak si idey boľševizmu prerazia cestu do vedomia obyvateľov Ruska, potom to môže vyvolať nebývalú podporu. Hlavne aby to bolo – v správny čas a na správnom mieste.

Vcelku takéto chápanie protestantizmu trochu škrtá jeho celkové chápanie v ruskej histórii, v ktorej je zvykom všetkých psov liberálno-kapitalistickej ekonomiky spájať s protestantizmom. Ako zvyčajne, všetko je naopak: liberálno-kapitalistický systém je plodom žido-vatikánskeho centra, finančnej a “proletárskej” internacionály, priviazaným na vodítku u banksterov.

* * *

Málo známy fakt z histórie:

najstaršou bankou vo svete je “Monte dei Paschi di Siena”, Taliansko (r. 1472).

Spomenutá banka bola založená 27. februára 1472 Vrchnou radou Sienskej republiky na účely vydávania mikro-kreditov za neveľké úrokové sadzby tým obyvateľom, ktorí nemali dostatočnú úroveň príjmov.  Monte dei Paschi di Siena — je najstaršia banka vo svete, ktorá funguje dodnes. V súčasnosti má vyše 2000 oddelení a 4,5 milióna klientov. V centrále banky - Palazzo Salimbeni, je uschovaná zbierka umeleckých diel rôzneho druhu a unikátne dokumenty historickej hodnoty, ktoré patria banke. Zbierka nie je prístupná každému.

Prvá banka vo svete bola banka sv. Juraja (tal. Banco di San Giorgio) – existovala do roku 1805. Ako uvádza samotná Wiki, bola "zriadená pre účely konsolidácie verejného dlhu združením peňazomencov v Janove v roku 1407". Mandáty banky na rozdiel od dneška, nikto neskrýval: “V čele finančnej inštitúcie boli štyria konzuli, ktorí boli v priateľskom alebo príbuzenskom vzťahu s čelnými rodinami janovskej aristokracie. Z toho dôvodu banka financovala mnohé janovské kolónie”. Po páde Konštantinopolu práve táto banka vykonávala priame riadenie janovských majetkov na Korzike a Severnom Pričiernomorí, v západoeurópskych zdrojoch nazývaných ako Gazaria (Gazaria). V rokoch 1415-1475 pôsobila filiálka banky v Kafe - Genuezskaya Krepost', Feodosija - Krym, kde konkurencia medzi Benátkami a Janovom v štýle nanajských chlapcov, ktorá čas od času prerastala do vojenských konfliktov, rozširovala vplyv jedného a toho istého pána.

Pre úplnosť predstavy pozri:

«Svetová história korupcie má počiatok v Starom Ríme» - https://www.youtube.com/watch?v=1OS5ibLnIrg

“Mystika” kvakerov

Ak uvedieme do vyhľadávača v ruskom segmente internetu “kvaker”, potom sa o tomto hnutí objaví informácia dvoch druhov. Ako druhá bude informácia opísaná vyššie. A ako prvá, ktorá padne do očí, bude informácia, ktorá na prvý pohľad k vyššie opísanému hnutiu vzťah nemá, a predsa je dosť zaujímavá, ak sa na ňu pozrieme v kontexte “asociatívno-obrazného systému kódovania informácie”.

«Kvakeri»

V dokumentárnom filme kanála REN-TV sa odohráva príbeh o tom, ako sa námorná flotila USA, Ruska a Británie pokúša preskúmať nepoznané objekty, sprevádzajúce námorné lode v oceáne. Sovietski námorníci nazvali tieto objekty “kvakermi” pre charakteristický zvuk, ktorý pod vodou vydávali.

Predstava o tom, aké nepochopiteľné je riadenie procesov na prvej priorite pre ľudí, zameraných na šiestu prioritu ZPR (zovšeobecnených prostriedkov riadenia), poskytuje asociačnú predstavu, naznačuje, o čo ide.

V období Studenej vojny medzi USA a ZSSR “kvakeri” kontaktovali všetky strany, pričom nebolo možné zmocniť sa subjektov ich (USA, ZSSR, GB) vojenskými silami. Reč ide o konceptuálnej moci(?).

Neraz sme spomínali “Svetovú vojnu Z”, kde na diváka po prvý krát zatlačia agresívnymi zombi nie hocikde, ale práve v meste Philadelphia, štát Pensylvánia. Agresia pre biblický svet “sa z určitého dôvodu“ očakáva z Philadelphie (“Quakertown”). Dátum svetovej premiéry bol 2. júna 2013, v RF – 27. júla 2013. V júni 2013 sa po Putinovom ohlásení rozvodu (chronológiu ohľadom Putina pozri nižšie), prejavuje Edward Snowden, a po putovaní ku koncu mesiaca prichádza do Moskvy.

«11. júna 2013 tlačový hovorca prezidenta Dmitrij Peskov informoval o pripravenosti Ruska preskúmať žiadosť Snowdena o udelenie politického azylu, v prípade, ak oň požiada. Neskôr túto pozíciu ruskej vlády potvrdil minister zahraničných vecí Ruska, Sergej Lavrov» – Wiki.

Podľa všetkého je Snowden spojkou pre štruktúry s anti-žido-vatikánsko-RPC plánmi, ktorý mal zrejme informáciu o neviditeľnej globálnej moci, vrátane tej, ktorá je za výveskou žido-vatikánsko-RPC konsenzu.

Ak zoberieme do úvahy najdostupnejšie zdroje “zakázanej” (predovšetkým z pohľadu Západu) informácie, ukáže sa, že: korene Edwarda Snowdena vedú do Pensylvánie (jeho otec je pôvodom z Pensylvánie, slúžil v pobrežnej hliadke USA, z Pensylvánie sa odsťahoval, no vrátil sa a zobral si Pensylvánčanku), rodičia Juliana Assangea sa zoznámili počas demonštrácie proti vojne vo Vietname. Samozrejme, "kto sa na horúcom popáli, i na studené dúcha", a vzťah k týmto postavám je opatrný. No okrem asociačného spojenia kvakerov-hackerov tu máme aj plne zjavnú, no na prvý pohľad ničím nepodloženú, hystériu Západu posledných mesiacov ohľadom “ruských hackerov”. Avšak, snaha Západu vyjadriť, že akési riadenie (štruktúrne aj bezštruktúrne), konajúce v záujmoch civilizácie Rusko[19] bolo vzkriesené, naráža na obmedzenia, dané technogénnym charakterom civilizácie Západu, preto sa v lexike všetko zvádza na “hackerstvo” na úrovni počítačov.

Traja známi kvakeri 20.-ho storočia

Do prejavenia sa “Zákona času” (do polovice 20. storočia) mala informácia o tom, v akej rodine bol človek vychovaný veľký význam, pretože tlak informačného prostredia nebol taký veľký, a človek menil svoje morálne hodnoty zriedka. V súčasnosti je možné hodnotiť potenciál človeka len opierajúc sa o princíp “Prax je kritériom istiny”, a kde, a v akej rodine sa narodil, je len časťou informácie, ktorej je potrebné venovať pozornosť.

Z histórie je možné vybrať niekoľko politických osobností USA, ktoré sú často obchádzané.

Herbert Clark Hoover (podľa vierovyznania - kvaker) – 31. prezident USA (4. marec 1929 — 4. marec 1933). Nezabudnuteľný svojimi organizačnými schopnosťami počas Prvej svetovej vojny; zásobovaním bielej armády v období občianskej vojny v Rusku (Boľševizmus — povedal Hoover na Parížskej mierovej konferencii, — je horší ako vojna (nižšie rozoberieme, odkiaľ plynie takýto postoj zo strany patriotov USA)); bojom s hladom v rokoch 1921—1922 v Sovietskom Rusku (13. júla 1921 sa M. Gorkij s vedomím vedenia krajiny obrátil s výzvou «Ku všetkým čestným ľuďom» s prosbou o pomoc s potravinami a liekmi. Herbert Hoover, ktorý riadil Americkú správu pre pomoc, ponechal politiku bokom, a energicky sa ujal problému v Rusku).

Na obdobie jeho mandátu pripadli najťažšie roky Veľkej depresie. Tradične je zvykom Hoovera ako prezidenta obviňovať, že nebol schopný navrhnúť účinnú stratégiu prekonania vzniknutých problémov – niečo na spôsob Nového kurzu jeho nástupcu Roosevelta. Avšak mnohí historici zastávajú názor, že Hoover jednoducho nemal šťastie: keď kríza vrcholila, nepomáhali žiadne opatrenia, aj najaktívnejší prezident by narazil na limity svojho mandátu, a Rooseveltove reformy boli uskutočnené a účinné, keď vrchol depresie už pominul, pričom Roosevelt pokračoval a významne posilnil rad opatrení, prijatých ešte za Hoovera.

John Edgar Hoover (vierovyznanie - presbyteriánstvo(?)) - zakladateľ FBI (Riaditeľ FBI, 22. marec 1935 — 2. máj 1972). Svojho druhu unikátny systémový riadiaci pracovník. Hoover v roku 1917, keď pracoval v Kongresovej knižnici USA (novátorským spôsobom reorganizoval a zlepšil fungovanie knižnice), ukončil večernú právnickú fakultu univerzity Georgea Washingtona. Bol prijatý na Ministerstvo spravodlivosti USA. Mal na starosti pátranie po osobách, vyhýbajúcich sa vojenskej službe. Zakrátko už viedol oddelenie registrácie obyvateľov nepriateľských štátov.

V roku 1919 bol menovaný ako veliteľ všeobecného spravodajského oddelenia Ministerstva spravodlivosti USA. Potom, ako sa do vedenia ministerstva spravodlivosti dostal Alexander Palmer (kvaker), stal sa jeho asistentom a zúčastňoval sa organizácie hromadných zatýkaní a vyhosťovania radikálov z USA, čo dostalo názov Palmerove razie (angl. Palmer raids). Hoover za krátky čas vytvoril kartotéku 150 000 podozrivých osôb, a k roku 1921 už obsahovala 450 000 záznamov. Palmer a Hoover zorganizovali najväčšie hromadné zatýkania v histórii USA: k januáru 1920 bolo zadržaných najmenej 10 000 ľudí. V roku 1921 sa stal Hoover námestníkom riaditeľa Úradu pre vyšetrovanie. V roku 1924 prezident Calvin Coolidge vymenoval Hoovera za riaditeľa Úradu pre vyšetrovanie (10. máj 1924 — 22. marec 1935).

*   *   *

«Červená hrozba» (angl. Red Scare) — v terminológii toho obdobia a v oficiálnej historiografii je to hrozba revolúcie a nástupu svetového komunizmu v ďalších krajinách.

No vo svojej podstate je “červená hrozba” vo svojom prejave v USA – čistý trockizmus a anarchizmus pod výveskou marxizmu, preto keď sa Amerika stretla s internacionálou, vanúcou z Európy, začala ju všemožne potláčať. To isté robil aj Stalin spolu s boľševikmi. Položme si otázku: A kto je vždy hlavný, ktorý si vždy ako posadnutý podmaňuje každé nové hnutie a pretvára ho podľa princípu ”účel svätí prostriedky”? – Psychotrockisti, pričom v popredí sú vždy – židia-kozmopoliti. Preto nie je prekvapivé vidieť v Američanoch posadnutých „yankee“, veď v podstate, v popredí vidíme posadnutých židov, ktorí sami seba nazývajú Američanmi. Veľmi pohodlná technológia štvania proti sebe: židov nie je vidieť, vidíme len to, čo oni predvádzajú. Preto najhlasnejšie kričiacimi a najkrutejšími nacionalistami všetkých štátov sú židia-psychotrockisti, a až potom - prisluhovači, v podstate len na krok vzdialení od downowho syndrómu, aby boli ľahko riaditeľní. V ich genofonde leží algoritmus: “nech sa deje čokoľvek, treba sa postaviť do čela, pretože to v prípade šťastnej zhody okolností vynesie na “vrchol” pyramídy”: “Čím nižšie je človek duchovne, tým vyššie dvíha nos, nosom sa ťahá tam, kde dušou nedorástol.”

Zdrojom zrodu marxizmu je, ako vieme — kontinentálna Európa: Hegel je plodom lutheránstva,[20] Marx, ktorý zakúsil Hegelov vplyv, je vnukom rabína.[21]

* * *

J. E. Hoover bol prijatý medzi slobodomurárov 9. novembra 1920, do «Federálnej lóže» № 1 (Washington, obvod Kolumbia) a na stupeň majstra-slobodomurára postúpil len dva mesiace pred jeho 26 narodeninami. Za svoje polstoročné pôsobenie ako slobodomurára získal množstvo medailí a ocenení. V roku 1955 dosiahol 33. stupeň zasvätenia v Starobylom a uznanom škótskom obrade slobodných murárov (USA) a získal titul Úradujúceho vrchného generálneho inšpektora.

Žiarlil na politických lídrov, keďže bol zasvätený do mnohých tajomstiev, vytvoril si negatívny vzťah k takým postavám ako: John Kennedy, Matrin Luther King (ako roztrúbili médiá, Trump z Bieleho domu odstránil bustu Matrina Luthera Kinga, ktorú tam umiestnil Obama) a iným, ktorých velebila bohéma, a ktorí boli z pohľadu puritána parazitmi spoločnosti. John Hoover bol známy ako iniciátor prenasledovania Alana Freeda, moderátora v rádiu z Clevelandu, ktorý po prvý krát použil termín "rock & roll". Na konci 50. rokov minulého storočia Freeda obvinili z úplatkárstva – vraj bral od disk-džokejov úplatky za pretlačenie niektorých piesní. Hoover túto hudbu vnímal ako rebelskú, podvratnú, ktorá negatívne vplýva na mladé pokolenie.[22] Pripomenieme film “Zerograd (Город Зеро)”, ktorý v popredí znázorňoval históriu boja “zástancov štátu” (Vladimír Meňšov) a “demokratov-kozmopolitov” (Oleg Basilašvili) na pozadí lásky a odporu k rock & rollu. Ukazuje sa, že v Amerike prebiehali rovnaké procesy, v rovnakom čase.

Za čias pôsobenia J. E Hoovera sa vystriedalo 8 prezidentov USA. Nikdy sa neoženil.[23]

Richard Milhous Nixon – 37. prezident USA (20. január 1969 — 9. august 1974).

Narodil sa v rodine kvakerov, na jeho výchove sa odrazil konzervatívny vplyv toho obdobia.

Zapísal sa:

·  prehrou v prezidentských voľbách s Johnom Kennedym,

·  počas jeho mandátu sa uskutočnila spec. operácia, známa pod názvom “pristátie amerických astronautov na Mesiaci”,

·  uskutočnil sa rad reforiem, ktoré priviedli k faktickému zastaveniu fungovania Bretton-Woodskeho systému,

·  zažiarila hviezda globálnej politiky: zahraničnú politiku USA v tom čase viedol Henri Kissinger. Náhoda?

·  Za Nixona USA usporiadali svoje vzťahy s ČĽR (po senzačnej osobnej návšteve prezidenta v Číne vo februári 1972), a začala sa politika uvoľňovania vo vzťahu k ZSSR,

·  v máji 1972 navštívil Nixon spolu s manželkou Sovietsky Zväz (ako prvý prezident po F. Rooseveltovi v roku 1945). Počas tejto návštevy podpísal s Brežnevom dohovor SALT-1,

·  boli vyvedené vojská z Vietnamu.

Priebeh boja médií počas prezidentskej kampane proti Nixonovi pripomína boj s Donaldom Trumpom: absolútne neprijatie Nixona zo strany tlače, ktorá nosila na rukách Kennedyho (pochádzal z bohatej rodiny, Nixon z chudobnej).[24]

To, že sa to podarilo Trumpovi a nepodarilo sa Nixonovi, bolo dôsledkom absencie voľne dostupnej alternatívnej informácie na internete v tej dobe. Opäť, Nixon bol republikánec, a Kennedy z demokratickej strany. Vzniká dojem, že celá tlač sa stabilne nachádza pod demokratmi.

Vlastne môžeme vidieť tri prípady vysokej úrovne riadenia  (dokonca štyri – Alexander Palmer) na úrovni “krízového manažmentu”. Tiež pôsobivá dávka patriotizmu stiera pochybnosti. Súdiac podľa toho, čo je dostupné na internete, Donald Trump zostavil vládu z morálne-eticky podobných lídrov.

Prezident fondu «Nová Amerika» Steve Coll, ktorý mal niekoľko krát interview s Tillersonom (vymenovaného za ministra v USA), menoval päť jeho hlavných vlastností ako človeka korporatívnej kultúry: maximálna zodpovednosť za zverenú oblasť; tvrdosť (nepoddajnosť) skombinovaná s umením dohodnúť sa v záujme záležitosti s kýmkoľvek; ohromujúca schopnosť sebavzdelávania, osvojovania si nových vedomostí a návykov; absencia dogmatizmu; oddanosť riadiacej práci (zdroj).

V informačnom prostredí sa objavilo nové tvrdenie: Do Bieleho domu prišli Evanjelisti. Puritáni boli evanjelisti – starozákonnej “prílohy” nebolo,[25] v roku 1646 prijal Všeobecný súd štátu Massachusets "Zákon o rozšírení Evanjelia medzi Indiánmi".

* * *

Mnohí teraz porovnávajú ZSSR z obdobia prestavby so súčasnou Amerikou, no procesy sa líšia v tom, že “za Oceánom” prišli v kritickom momente k moci “americkí zástancovia štátu”, kým u nás vtedy moc stratili. Tento proces závisí len od vlastnej uvedomelosti a lásky k svojej Vlasti, u nás jej vtedy bolo pomenej.

Patriotizmus v Amerike – je nasledovaním nie slovami, ale skutkami, myšlienky vybudovania poprednej spoločnosti, tak ako ju chápali otcovia-zakladatelia, ktorú by nasledoval zvyšok sveta. Po Druhej svetovej vojne sa podarilo progresívne (liberálne) ideály zameniť za myšlienky degradácie (ako aj v ZSSR), a preto to, čo sa dnes skrýva pod “liberalizmom”, je správne chápané nie ako všetko progresívne na ceste k prosperite, ale ako moderná myšlienka na ceste do priepasti. Súdiac podľa posledných udalostí bol vektor smerovania elitou USA rozpoznaný, a bolo rozhodnuté navrátiť stav spoločnosti k momentu jej najlepšieho duchovného stavu.

Z nášho pohľadu, ako pre Ruskú civilizáciu, tak pre USA – metropolu Západu, ako aj pre celý svet bolo najlepším obdobím priateľstva víťazstvo nad európskym fašizmom.

Stretnutie na Labe.

Epizóda z filmu: “Stretnutie na Labe”(1949):

“Máme radi Ameriku, máme radi túto krajinu smelých a čestných ľudí”:

Film z obdobia Stalinizmu rozpráva o takýchto vzťahoch medzi ZSSR a USA, o láske k Amerike. O takých vzťahoch sa nám nesnilo ani v 90. rokoch, veď kde by sa vzali? Takéto vzťahy je potrebné vypestovať v spoločnom boji so svetovým trockizmom, na ceste ku Kráľovstvu Božiemu na Zemi.

Nie je pravda, že je dnes aktuálna ako nikdy?

* * *

Vcelku vzniká dojem, že po vraždách Roosevelta a Stalina riadia USA aj Rusko podľa scenára likvidácie, pričom chronologicky zhodne. Najskôr poštvali proti sebe, potom viedli politiku odobrania morálnych hodnôt  národom dvoch mocností, a za nimi aj materiálnych zdrojov. V tomto kontexte vyzerá zvláštne demarš De Gaulla proti krytiu valuty zlatom, ktorý priviedol len k ukončeniu krytia dolára zlatom a zahnal celý svet k ničím nekrytému papieru. V čom tkvel význam činu De Gaulla pre globálnu ekonomiku? Na začiatku 70. rokov došlo s konečnou platnosťou k prerozdeleniu zlatých zásob v prospech Európy, a na medzinárodnom obrate sa podieľalo čoraz viac hotovostných aj bezhotovostných dolárov USA. Objavili sa značné problémy v medzinárodnej likvidite, pretože ťažba zlata bola v porovnaní s rastom objemov medzinárodného obchodu malá. Dôvera k doláru, ako rezervnej mene, navyše klesala kvôli obrovskému deficitu platobnej bilancie USA. Boli vytvorené nové finančné centrá (Západná Európa, Japonsko), a ich národné meny začali byť postupne tiež využívané ako rezervné. Toto priviedlo k strate USA svojej absolútnej dominancie vo finančnom svete (zdroj). Pre koho pracoval De Gaulle? Zjavne nie pre ZSSR, ale pre toho, pre koho pracoval aj poststalinský ZSSR, ak bolo treba zatlačiť na USA; a USA, ak bolo potrebné zatlačiť na ZSSR.

MMF a SB (spočiatku MBOR – Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj) boli zriadené v júli 1944 pod záštitou OSN, v meste Bretton-Woods na medzinárodnej finančnej konferencii 44 krajín-spojencov protifašistickej koalície v Druhej svetovej vojne.

ZSSR bol na tejto konferencii nielen reprezentovaný oficiálnou delegáciou, ktorú viedol námestník komisára zahraničného obchodu M. S. Stepanov, no tiež podpísal všetky zakladateľské finančno-ekonomické dokumenty (vrátane stanov MMF a MBOR), čím takto teoreticky od roku 1944 vstúpil do Bretton-Woodskeho finančného systému, založeného na americkom doláre ako medzinárodnej platobnej jednotke.

Už v roku 1943 v Teheráne, a v roku 1944 v Bretton-Woods prezident USA F. D. Roosevelt najskôr ponúkol, a potom Stalinovi aj prisľúbil v tej dobe obrovský bezúročný úver 6 mld. «zlatých» dolárov (!) ako zvláštne pokračovanie vojensko-hospodárskej pomoci spôsobom lend & lease na účely obnovy hospodárstva ZSSR, zničeného vojnou.

A keď v Moskve v apríli 1944 od jedného zo sovietskych špiónov «Cambridgskej päťky (Cambridge five)» Donalda Macleana (oficiálne pracoval ako prvý tajomník veľvyslanectva Veľkej Británie vo Washingtone) získali tajnú správu, že USA je pripravené túto pomoc navýšiť na 10 mld. dolárov, Molotov na príkaz Stalina odoslal na sovietske veľvyslanectvo v USA zašifrovanú správu: sme pripravení zúčastniť sa Bretton-Woodskej konferencie! Pre súčasníkov uvedieme čísla: Na Krymskej (Jaltskej) konferencii, ktorá sa konala takmer rok po Macleanovej správe, vo februári 1945, boli všetky reparácie Nemecka stanovené na 20 mld. dolárov, z nich polovica (10 mld.) bola určená pre ZSSR, 8 mld. – spolu pre Anglicko a USA a 2 mld. - pre ostatných. No Bretton-Woodsky «dar Roosevelta» do tejto sovietskej «Jaltskej kvóty» nespadal, t.j. v rokoch 1944-1945 mohol Stalin počítať s obrovskou sumou 20 mld. dolárov.

A napriek tomu sa toto v roku 1944 tak úspešne začaté finančné partnerstvo Roosevelta a Stalina nekonalo: v decembri 1945 (Roosevelta sa zbavili v apríli – naše vysvetlenie) ZSSR s definitívnou platnosťou odmietol ratifikovať predtým podpísané Bretton-Woodske dohody ohľadom MMF a MBOR, a od roku 1947 aktívne vystupoval proti «Marshallovmu plánu» - európskej obnovy hospodárstva a financií (zdroj).

Proces sa neodvíjal podľa plánu Stalina a Roosevelta, ale podľa plánu žido-vatikánskeho centra.

*  *  *

Od tej doby nás globálny prostredník všemožne štval proti sebe, predbežne dopredu naštartoval ideologickú manipuláciu povedomia na vyhľadávanie nepriateľov, čo je samé o sebe anti-budovateľské. Dokonca ešte aj dnes sa na mnohých odráža pečať Studenej vojny a pracujú na rozdeľovanie a diskreditáciu partnerov, ktorí túžia budovať v smere spoločného vektora globálneho historického procesu. Problémov je medzi dvomi mocnosťami mnoho, riešenie je len jedno: vypracovanie jedného pohľadu na ďalší rozvoj sveta, ináč znovu všetko skončí na kompromisoch a rozbrojoch. Koncepcia bola “elitám” celého sveta prvý krát predstavená na Svetovom šampionáte vo vodných športoch (2015) v Kazani, ktorý sa po prvý krát uskutočnil v Rusku (O správach a udalostiach: O čom hlása "Pútnik"?). Pravdaže, v “Pútnikovi” ukázaná koncepcia je znacharská, no pre začiatok, pre účely uvedenia supersystému do menej napätého stavu, to stačí.

V súčasnosti sa objavila nádej priviesť supersystém Zem k zníženiu napätia tým, že sa odstránia rozpory medzi USA a Ruskom. Pretože neadekvátna politika predstaviteľov prúdu neotrockizmu (od začiatku Studenej vojny) začala byť objektívne odmietaná obidvoma stranami. Prvé absolvovalo perestrojku ako vždy Rusko, dnes prišiel rad aj na USA. Pričom ďalšia politika nebude vedená v štýle Brežnevských a postBrežnevských bozkov, ale nenapodobiteľným spôsobom (t.j. s uplatnením tvorivého prístupu, ako aj celá politika Putina a boľševikov).

*  *  *

O tom, ako sa národ Ruska v epoche Vodnára pohol vpred, hovorí film "Sviatok Neptúna (Праздник Нептуна)" (1986). Je v ňom znázornený aj pôvod "elít", ktoré proces perestrojky riadili (priezvisko riaditeľa - Chochlov), a svojou činnosťou prebudili ruských (Rusov), ktorí prekonali sami seba a vstúpili do nových podmienok – epochy Vodnára. Obraz samotného Neptúna nás skôr odkazuje k trpaslíkovi-Čiernomorovi (Ruslan a Ľudmila). Počet hrdinov vychádzajúcich vo sviatok z mora bolo nie 33 (ako v origináli), ale 22. Pričom hlavnou hybnou silou sa pri vstupe do novej epochy stal ľud.

*  *  *

To, čo nemôže ohlásiť Putin, bude ohlasovať Trump, a naopak. Jedinečnosť momentu spočíva ešte aj v tom, že predtým považovali za “anti-oficiózného”[1] Putina, a teraz predvádza mimoriadnu “anti-oficióznost” Trump, tj. vyhlásenia sú bližšie pravde. Vyhlásenia sú zároveň aj „prihláškou“ na noosférne riadenie, kvôli čomu boli v podstate oficiózy aj vymyslené – za účelom vylúčenia konkurentov z egregoriálno-matričného riadenia. Digitálna “revolúcia” priviedla globálne znacharstvo k tomu, že egregoriálno-matričné riadenie prestalo byť výlučným vlastníctvom znacharstva, inak povedané, druhá chronologická priorita riadenia je dostupná všetkým ľuďom. Existuje názor, že digitálne technológie vedú ľudstvo k degradácii. To je, aj nie je pravda. Otázka: prečo sa ľudstvo vydalo týmto smerom? Podľa nášho názoru sa jedná o pokus dostať sa spod diktátu globálneho znacharstva, postaviť proti prírodným technológiám potlačenia osobnosti technosférne. Zatiaľ čo tieto dve korporácie zápasia o prvenstvo otrokára, obyčajnému človeku sa odkrývajú unikátne možnosti osvojiť si kedysi nedostupnú informáciu. Pre účely vstupu do riadenia na druhej priorite je potrebné osvojiť si metodiku poznávania na základe Rozlíšenia. A tu sa zatiaľ väčšina nemá čím chváliť. Avšak Putin (určite) aj Trump (dúfame) metodiku poznávania ovládajú, otázka je v tom, či ju dokážu použiť najlepším spôsobom, a či potomkovia nezničia začaté tak, ako sa to udialo po Stalinovi a Rooseveltovi.

V tomto tandeme pohnú globalizáciu v smere vybudovania nového svetového poriadku na základe už dostupných, a tiež budúcich technológií riadenia a evidencie (“Socializmus – to je evidencia a kontrola,” - Lenin), čo naštartuje proces zbavenia sa psychotrockistov všetkých druhov.

Je pozoruhodné, že žido-vatikánsky projekt (biblický projekt) vo všeobecnosti plodí v tradíciách národov psychotrockizmus, a zbaviť sa všetkých možných mafií a parazitov v podstate znamená zbaviť sa periférie biblického projektu zotročenia ľudstva v mene Boha. Potom pripadne len úzkej skupine prívržencov absolvovať svetonázorovú transformáciu, ináč je koniec. K tejto transformácii (alebo ku koncu) ich vedie ruské znacharstvo, lebo práve ono v “Pútnikovi” navrhuje harmonickú budúcnosť, na rozdiel od žido-vatikánskeho centra, ktoré navrhuje: “ak nie mne, potom nikomu”. V súčasnej logike sociálneho správania žido-vatikánskemu centru máločo praje, preto klesli na úroveň terorizmu, z jednej strany - akcia, z druhej strany – informačná podpora, pretože obvyklé riadenie nefunguje. Ruské znacharstvo v Rusku pod vedením Putina vypestovalo štátnosť, v Amerike dlhý čas, od začiatku 80. rokov držalo v rukáve Trumpa. Trump prebudil v Američanoch protestantskú identitu a neprijatie európskeho vektora.

Pochopia Putin a Trump, že im bolo matrično-algoritmicky predpísané pôsobenie proti globálnemu parazitovi, alebo to nechápu – to je otvorená otázka, avšak fakticky všemožným spôsobom nabíjajú pozitívne naladenie: Putin: nádherná budúcnosť nás neminie. A to, že matrične vlastne sledujú jeden scenár, je očividné (k téme: O správach a udalostiach: Úsvit spravodlivosti).

(V koláži je správa: Trump je z rovnakej “Ligy Spravodlivých”, ako aj Putin.)

Pravdaže, matrica je len matricou, a človek, ktorý má vôľu, má slobodný výber - buď matrici vzdorovať, alebo vylepšiť jej scenár. Počkáme a uvidíme, kritérium istiny je prax.

* * *

Odhalenie koreňov súčasných tendencií v USA je dôležité kvôli ich úlohe na svetovej aréne. No rovnaké procesy sa prejavujú aj v iných krajinách. Napríklad, už spomenutí husiti sú českým hnutím, a Čechy sa aj po viac ako 600 rokoch, rovnako ako predtým opierajú o tieto staré algoritmy: mnohé ústredné objekty sú nazvané na počesť osobností z epochy husitov, Pamätný deň Jána Husa je štátnym sviatkom, Čechy sú považované za najviac ateistickú krajinu v Európe (v EÚ hrá prvé husle katolícka cirkev), čo je odrazom neprijatia latinského náboženského vektora, alebo v našej terminológii – prekonaním idealistického ateizmu. Historicky sa téma husitov u Čechov vynorila, napríklad keď:

·  bolo potrebné prebudiť entuziazmus, bojovať proti Napoleonovým vojskám (Česi patrili do Rakúsko-Uhorska);

·  sa blížil rozpad Rakúsko-Uhorského impéria, a bol potrebný koreň, ktorý by odlišoval Čechov od Nemcov, a pritom by vniesol iné názory do oficiózu, ktorý bol hlavne katolícky;

·  v čase vzniku Československa bola potrebná alternatíva ku katolíctvu, aby sa jeho vplyv oslabil, čo sa odrazilo v sloganoch “Preč od Ríma / Niet pápeženstvu”;

·  po Druhej svetovej vojne prišli v Čechách k moci komunisti, ktorí sa v mnohom snažili oprieť o tému husitov, nazývajúc ich predchodcami komunizmu (treba pripomenúť, že líder českých komunistov Gottwald zomrel kvôli zdravotným problémom niekoľko dní po oficiálnej smrti Stalina).

To znamená, vo všeobecnosti je možné v podobných hnutiach nájsť zrnká toho, na čo sa opiera spolupráca s aktuálnymi predstaviteľmi národov, v duchovnom dedičstve ktorých zostala informácia z týchto prúdov.

Chronológia ohľadom Putina

· 06.06.2013. Rozvod s žido-vatikánsko-RPC ideologickým oblastným výborom biblického projektu.[26] Preorientovanie algoritmu davu z apokalypsy biblistov na objemnejšie matričné scenáre Puškina.

·   11. júna 2013, utorok - Návšteva televízneho kanálu Russia Today (11.06.1776 — Kontinentálny Kongres vytvoril výbor pre napísanie Deklarácie nezávislosti). Bol tiež  predvečer sviatku 12. júna – Dňa Ruska.

Putin, hovoriac o rozvode spomenul, že cirkevná svadba nebola. Takto sa dotkol RPC a absencie zmluvy, spečatenej “bohom”. V rozhovore sa Putin vyjadril o kulturologických rozporoch medzi USA a Ruskom, o možnostiach ich prekonania, odkazujúc sa na “bádateľov Puškina”[27].

Viete, že medzi nami sú veľké rozdiely. Ale veď je normálne, že ľudia s takými veľkými rozdielmi sú plní odhodlania hľadať cesty, ktoré by pomohli k vzájomnému pochopeniu. A mne sa zdá, že inú možnosť nemáme. Navyše, veď nie je náhoda, že v kritických obdobiach súčasnej, novšej histórie, sa Rusko a USA stávali spojencami: aj počas Prvej svetovej vojny, aj počas Druhej svetovej vojny.

Nech by boli ako v rozpore, ale keď „udrel hrom“, zjednotili sa. Niečo nás predsa len spája. Nejaké trvalé záujmy. Potrebujeme sa hlavne sústrediť na toto. Poznať naše rozdiely, ale pritom, nakoniec, predsa len klásť dôraz na to pozitívne, čo nám pomôže spolupracovať.

Všetky štáty sa snažia udržať si svoje národné záujmy, a v tomto zmysle Spojené štáty nie sú výnimkou. Jedinečnosť situácie je v tom, a to všetci chápu, že po rozpade Sovietskeho zväzu zostalo USA určitý čas jediným lídrom.

No to je pre nich zároveň určitou pascou, ktorá spočíva v tom, že sa samotné Štáty začali považovať za impérium. Ale impérium vyvoláva určité prvky nielen v zahraničnej, no aj vo vnútornej politike. Impérium si nemôže dovoliť prejavy slabosti, а akýkoľvek pokus dohodnúť sa na princípoch parity je v krajine prijímané ako slabosť.

(..)

Aby bolo možné postupovať ináč, je potrebné buď mať akýsi neobmedzený kredit dôvery od voličov, obyvateľstva, alebo sa v krajine musí niečo udiať, musia si priznať, že dohovárať sa a hľadať kompromisy je oveľa výhodnejšie, než vnucovať svoje názory všetkým a všade.

Na to, aby takéto porozumenie vo vlastnej krajine prevládalo, je potrebný nejaký čas, v tomto prípade v Štátoch. Pričom pravdaže, predovšetkým vo vládnucej elite v širokom zmysle slova. Nemyslím si, že je to nemožné. Domnievam sa, že vcelku sa k tomuto musíme priblížiť, a naozaj sa na to spolieham.

(Text uvádzame z publikácie: http://kremlin.ru/events/president/news/18319 )

Je potrebné upriamiť pozornosť na tieto slová Putina: “V základoch americkej identity leží idea individualizmu. V základoch ruskej – kolektivistická idea”. Ani jedna, ani druhá idea identity svetu všeobecnú prosperitu nepriniesla. Príčiny sú jednoduché: ich nositelia boli prevažne neľudskí. Ľudská psychika je tvorivo individuálna a prejavuje sa v kolektívnej mnohotvárnosti všetkých Človekov. Nečlovečia psychika núti tvorivú individuálnosť pracovať na hromadenie materiálnych statkov, čo znamená, že ignoruje noosférne riadenie a okráda ostatnú spoločnosť aj nasledujúce pokolenia. “Ži – dobrá nadobúdaj” je chápané ako nadobúdanie materiálneho “dobra”. A kolektivistická nečlovečia identita potiera osobnosť a nakoniec produkuje dav bezmyšlienkových lajdákov. V človečej psychike, v bohocentrickom svetonázore trojedinstva bude odpoveď na otázku “Ako vykročiť do budúcnosti?”, nasledovná: Spoločne. “Viete, že medzi nami sú veľké rozdiely. Ale veď je normálne, že ľudia s takými veľkými rozdielmi sú plní odhodlania hľadať cesty, ktoré by pomáhali k vzájomnému pochopeniu. A mne sa zdá, že inú možnosť nemáme.”

24. júna 2013 (tento deň v roku 1717 — na deň svätého Jána sa v taverne «Goose and Gridiron» zišli zástupcovia anglických slobodomurárskych lóží a založili Veľkú lóžu Anglicka — zjednotenie všetkých existujúcich lóží.) - Prezidentský výnos «O Nabiullinovej E. S.»: Uvoľniť Elviru Sachipzadovnu Nabiullinovú od 24. júna 2013 z funkcie asistenta Prezidenta Ruskej federácie v súvislosti s jej menovaním do funkcie Predsedu Centrálnej banky Ruskej federácie (kremlin.ru).

Všetci vtedy očakávali, že bude do tejto pozície vymenovaný Glazjev (narodil sa v Záporoží, Ukrajinská SSR) alebo niekto iný s podobným zmýšľaním. Avšak Nabiullinová (narodila sa v Ufe, Baškirská ASSR), absolventka Yaleovej univerzity, sa Putinovi vzhľadom k budúcemu kurzu javila adekvátnejšia. Prvá možnosť: USA - nepriateľ, Vatikán+RPC – náš priateľ, Glazjev sa zdá ideálna postava, no druhá možnosť (realizovaná): USA – nie je náš nepriateľ, Glazjev je očividne postava žido-vatikánskeho svetonázoru a presadzovateľ ideí marxizmu-trockizmu, proti ktorému v prvej polovici 20. storočia bojovali na obidvoch stranách oceána.[28]

* * *

Jún 2013 vcelku vyzerá ako špeciálna globálna operácia na matričnej úrovni: Putin, Snowden, Hollywood. Z Číny prišla odozva na tieto udalosti v podobe kresleného filmu «Vpred, (sú)druhovia!», ktorý sa objavil 19. júna 2013. Už spomenutý názor na to, že algoritmus davu sa prepína z apokalypsy biblistov na objemnejšie matričné scenáre Puškina potvrdzuje aj to, že vo vedení Číny stojí človek menom Si Ťin-pching: A. S. Puškina v Číne volajú Pu Si Ťin.[29]

Podobný scenár sme pozorovali v prípade Palmýry v marci 2016, je opísaný v článku “O správach a udalostiach: Úsvit spravodlivosti”. Rovnako v júni[30] bol do kín uvedený film Zacka Snydera “Muž z ocele” (svetová premiéra – 10. júna 2013, v RF – 20. júna 2013), ktorý je prológom k filmu “Batman vs. Superman: Úsvit spravodlivosti”, a tiež rozpráva o histórii Supermana.

V histórii ZSSR-Ruska existuje svoj “človek z ocele” - Stalin.

Je možne, že nás takýmto spôsobom informujú o spoločnom vektore budúcnosti a minulosti, ktorý vypovedá nielen o vzťahoch jednej vetvy globálnej konceptuálnej moci s tými, ktorí sú nositeľmi týchto ideálov medzi ľuďmi, ale aj o spojení medzi ideami spravodlivosti, ktoré majú v hlavách morálni dobromyseľní ľudia Ameriky a Ruska.

(niekoľko príkladov, ako je vnímaný obraz Stalina)

To, že Stalina môžu podporovať v USA, znie samozrejme neobvykle a nepravdepodobne, avšak je celkom možné, že “niekto” tam dobre chápe vnútro-sociálnu dynamiku a vidí v nej procesy “bez mena”, veľmi podobné ruskej túžbe po takej postave, ako Stalin (po profesionálnom spravodlivom riadení).[31] Veď všetci kozmopoliti-židia, lojálni k súčasnému Rusku, typu Solovjova, Satanovského, Poznera - Josifa Vissarionoviča neznášajú. Z toho je možné urobiť záver, že také isté židovské postavy prezentujú v masmédiách Štátov rovnaký vzťah zo strachu pred tým, že by sa “nedaj Boh, Američania nezačali o túto postavu zaujímať”. No podľa nás je podstata v objemnejšom chápaní. Ak je “Ruská civilizácia” “tretí Rím”, potom sú Američania našimi konkurentmi, ale ak je Ruská civilizácia Boľševizmus, potom (pre niektorých je to hrozné čo i len predpokladať) Amerika-USA je časťou Ruskej civilizácie. To je jediná rozumná odpoveď na otázku: “Prečo je najväčším nepriateľom — Rusko?”, a prečo je americkej tlači hystéria v štýle: “Rusi idú!”

Možno preto salvy pozdravu na slávnostnom podujatí pred inauguráciou Donalda Trumpa, ktoré mali vytvoriť slovo USA, pripomínali USR. Ľudia pripustili, že to môže znamenať United States of Russia (Spojené štáty Ruska).

Noosféra je ZA! Na pravoslávne Vianoce členovia zboru Schillerovho inštitútu predviedli na počesť zomrelým v leteckej katastrofe Tu-154 Ruskú hymnu. Nedávno uvedené filmy “Prvý kontakt” a “Attraction (Priťaženije)” vlastne popisujú algoritmus zblíženia dvoch systémov: Ruska a Štátov (ak sa na to pozrieme širšie, na scénu by malo vstúpiť ruské znacharstvo, na čo aj takýmito filmami pripravujú kolektívne podvedomie a priamo to ohlasujú filmom “Wonder woman”). No to nie je konvergencia (z lat. convergo — «zbližujem, približujem») — proces zblíženia. Konvergencia už dávno “prebehla”, poobzerajte sa naokolo. Žijeme v západnej ekonomike a prijímame aj materiálne aj duchovné západné hodnoty. Skôr sa jedná o divergenciu (z lat. divergere — odhaľovať rozdiely). Ďalej by logicky mala nasledovať kooperácia, v spoločnej snahe vytvorenia spravodlivého svetového usporiadania. Proces divergencie umožňuje dištancovať sa takto od toho, čo bude v budúcnosti neprijateľné. No toto spojenie sa udeje iba ak sa oprie o nezávislosť na všetkých šiestich prioritách zovšeobecnených prostriedkov riadenia. Inak divergencia dovedie spoločnosť nedoľudí k novým rozporom, a za ňou bude opäť nasledovať konvergencia. A tak dookola, pokým...

Vrátime sa k filmu “Muž z ocele”. Námet: Clark Kent/Kal-El — mladý človek, ktorý sa vďaka svojej neuveriteľnej sile cíti ako čudák. Pred mnohými rokmi bol poslaný na Zem z rozvinutej planéty Krypton, a teraz sa zaoberá otázkou: prečo? Vychovaný adoptívnymi rodičmi Martou a Jonathanom Kentovými, Klark vie: mať zvláštne schopnosti — znamená prijímať ťažké rozhodnutia. Ale keď ľudstvo najviac potrebuje stabilitu, je vystavené útoku.

Film sa začína históriou pádu Kryptonu (celkom adekvátna história pádu Atlantídy). V podstate zostávajú po páde predchádzajúcej civilizácie dve konceptuálne vetvy atlantov. Prvú predstavuje Clark Kent, rodičia ktorého mu do rúk vložili túžbu-nádej na vybudovanie nového sveta s ľuďmi, ktorý nebude opakovať chyby toho predošlého a poskytne ľuďom slobodu výberu. Inými slovami, v minulom svete (ako aj v Európe pre otcov-zakladateľov Ameriky) bolo všetko ako v «Božskej komédii» Danteho Alighieriho: Zanechaj všetku nádej, kto sem vstupuješ (Lasciate ogni speranza, voi ch’entrate) — záverečná fráza textu nad vrátami pekla.

Tieň otca “Muža z ocele” hovorí Clarkovi: “Ľudia sú iní ako my, to je pravda. Oni sa nakoniec nedopustia tých chýb, ktoré sme urobili my. Ak ich ty povedieš za sebou. Ak im ty dáš nádej. V základe tejto nádeje, leží viera v potenciál každého človeka, to, že jeho úlohou je tvoriť dobro. Prines to k nim”.

*   *   *

Pozdrav súdruhovi Stalinovi k 60. výročiu narodenín

“V deň Vašich šesťdesiatych narodenín Vám celý sovietsky národ praje čulosť a zdravie, veď všetko dobré v živote sovietskeho národa, jeho radosti a víťazstvá, jeho uskutočnené túžby a nádeje — to všetko je spojené s Vaším menom.

Vaše meno, súdruh Stalin, je znamením boja pracujúcich na celom svete. S menom Stalina vytvárajú a uskutočňujú hrdinské činy aj stachanovci priemyslu a socialistických polí. Vaše meno je živým stelesnením víťazstiev sovietskeho národa vo vede, kultúre, umení. Stalin je stelesnením bratskej spolupráce národov našej nedozernej vlasti. S menom Stalina idú do boja a ničia nepriateľov oddaní patrioti socialistickej otčiny — statoční vojaci Robotnícko-roľníckej červenej armády. Meno Stalina — je symbolom blížiaceho sa víťazstva komunizmu.

Nech žije veľká strana boľševikov!”

“S Vaším menom sú spojené nádeje a túžby utláčaných a vykorisťovaných na celom svete. Pretože niet na svete človeka, ktorý by bol tak milovaný a blízky všetkým pracujúcim, ako náš Stalin.” (zdroj).

*   *   *

Vo svete kryptóncov boli všetci zbavení svojho slobodného výberu: každému narodenému predurčovali osud aj misiu. “Každý má znát svoje místo”. To plne zodpovedá koncepcii tibetských lámov, ktorí sú podľa niektorých zdrojov, ochrancami vedomostí Atlantídy. To je druhá línia Atlantídy, ktorá prežila (reprezentovaná generálom Zodom), a ktorá si tvrdohlavo priala reštartovať proces a vybudovať Atlantídu 2.0.

Vo filme je tiež predstavené, prečo prežili dve vetvy Atlantov, ktoré sa následne možno stali dvoma krídlami globálneho prediktora. Otec El a generál Zod boli odporcami, čo sa týka smerovania rozvoja Atlantídy (Kryptónu). Preto bola Zhora daná možnosť prežitia obidvom. Avšak cesty sa rozchádzajú, t.j. aj Supermanovi, aj jeho otcovi záležalo na prostriedkoch dosiahnutia svojich cieľov, na rozdiel od Zoda, u ktorého fungoval princíp “účel svätí prostriedky”. A keďže cieľom Clarka Kenta (Supermana) – je spolunažívanie s ľuďmi mimo davo-”elitarizmu”, a nie likvidácia ľudí, potom on aj vychádza ako víťaz z boja s hierarchiou Zoda.

Taká je noosférna história súboja dvoch krídiel globálneho riadenia na Zemi po katastrofe pred 12000 rokmi.

Spomenieme ešte jeden fakt. Vo filme lietal Supermanov otec na drakovi. Neuveriteľné, no rovnako 14. júna 2013 (v USA — Deň americkej zástavy) sa v sieti objavil film o Ivanovi Antonovičovi Jefremovi “Ten, ktorý osedlal draka”. Film je matrično-chronologicky akousi správou, a samotná správa je svetonázorového charakteru: o koho ideály sa majú opierať Stalinisti-boľševici celého sveta.

* * *

·   4. júla 2013, 22:00 (kremlin.ru):

Vladimír Putin pozdravil prezidenta Spojených štátov amerických Baracka Obamu a všetkých Američanov pri príležitosti národného sviatku – Dňa nezávislosti. V pozdravnom telegrame V. Putin pripomenul, že na Rusku a USA vždy leží osobitná zodpovednosť zabezpečenia globálnej bezpečnosti a stability, urovnávania regionálnych kríz, pôsobenia proti hrozbe terorizmu a iným výzvam súčasného sveta. Hlava Ruského štátu vyjadrila presvedčenie, že Rusku a USA, bez ohľadu na to, že pozície strán nie sú vždy rovnaké, sa podarí nájsť riešenie v mnohých principiálnych otázkach, ak sa rusko-americký dialóg bude zakladať na vzájomnom rešpekte a reálnom prihliadaní na záujmy druhej strany.

·  27. júla 2013: Oslava 1025. Výročia krstenia Rusi (kremlin.ru)

Vladimír Putin sa zúčastnil na sviatočnej bohoslužbe na Vladimírskom kopci v Kijeve, venovanej 1025. Výročiu krstenia Rusi. Na slávnostnej bohoslužbe boli prítomní aj prezident Ukrajiny Viktor Janukovič, prezident Moldavska Nikolae Timofti a prezident Srbska Tomislav Nikolič. Bohoslužba sa konala v predvečer sviatku.

Neskôr sa Vladimír Putin zúčastnil konferencie «Pravoslávno-slovanské hodnoty – základ civilizačného výberu Ukrajiny».

Kľúčový citát daného momentu, ktorý bol na konferencii spomenutý: «...Rodáci z Kyjeva a Ľvova sa od XVIII. storočia stali pánmi na pozíciách vedeckého, literárneho, cirkevného poľa pôsobnosti v *Rusku. Do osobitného výnosu ruskej imperátorky bol platný výnos, a presnejšie – už som ho v Kyjevsko-pečerskej lavre spomínal – «Duchovný poriadok» Petra I. z roku 1721. Pri každom biskupskom sídle sa začali budovať duchovné školy, ktoré priniesli obrovský príspevok do výchovy ruského národa. Takže riaditelia všetkých týchto škôl boli podľa tohto príkazu Petra I. výlučne Ukrajinského pôvodu. Takto sa preukazovala povinná pocta tomu spoločnému duchovnému prameňu, ktorý vznikol práve tu. Množstvo Malorusov sa nachádzalo v diplomatickej, vyššej štátnej službe v Rusku, za hranicami aj v ústredných orgánoch. [Komu patrí moc na území Ruského sveta? – naše doplnenie] (..)

Opakujem ešte raz: budeme rešpektovať akýkoľvek výber našich ukrajinských partnerov a bratov. Otázka je len v tom, ako sa dohodneme na spoločnej práci na absolútne rovnoprávnych, čestných, jasných a čistých podmienkach».

Ak to niekomu nestačí, môže sa pozrieť na “nestarnúci” zoznam účastníkov, uvedený nižšie, a preveriť si, aký pôvod majú, a kde žijú všetci predstavitelia, a tiež odpovedať si na otázku: “Kto ich vychoval a koho kultúru prinášajú masám?”.

(na obrázku je nápis "rock'n'roll je mrtvý, my ještě ne" a seznam přestárlých "hvězd" sovětské epochy s uvedením věku)

Na pozadí prebiehajúceho diania nie je zvláštne, že mnohí súčasní “speváci” chodia koncertovať na fašistickú Ukrajinu; oni sú nepriateľmi národa, žiadne hodnoty okrem peňazí nepoznajú. Oni vlastne nesú ideológiu, vychovávajú dorastajúce pokolenie.

·    22. november 2013 — 22. február 2014 «Revolúcia dôstojnosti chochlov» (ukr. Революція гідності).

22. novembra 2013 – sa Vladimír Putin zúčastnil na otváracom ceremoniáli 37. Svetového šampionátu v sambo. Je veľmi pekné, že druh športu, ktorý vznikol v našej krajine, sa aktívne, prudko rozvíja. V tomto roku to bude 75 rokov od vzniku sambo, a aj na týchto kobercoch budú dnes vystupovať zástupcovia 75 krajín.

Pred 75 rokmi, v novembri 1938 bol L. P. Berija menovaný do funkcie komisára vnútorných záležitostí ZSSR (back-in-ussr.com). Deň založenia sambo sa zvyčajne oslavuje 16. novembra, avšak otvárací ceremoniál sa zhodoval s “ceremóniou na Ukrajine”. A nie náhodne. SAMBO — Systém odporu protivníkovi bez použitia zbrane. Všetky agresívne svetové “elity”, ktoré prispeli k organizácii prevratu na Ukrajine, s cieľom vtiahnuť USA a Rusko do horúceho konfliktu, dostali odpoveď v štýle SAMBO. Koho ideologickým dedičstvom je Ukrajina, ten sa na pogrome aj priamo zúčastňuje – je potrebné spomenúť si na Februárovú buržoáznu revolúciu 1917 roku a jej podporu zo strany RPC. S cieľom vyvolať konflikt medzi USA a Ruskom, môžu spáliť aj celú Európu.

21. marca 2014 podpísal Vladimír Putin Ústavný federálny zákon «O prijatí Republiky Krym do Ruskej federácie».

SAMBO je predovšetkým filozofiou otvorenosti ku všetkému dobrému a inovatívnemu vo všetkých národných druhoch bojových umení. SAMBO — stále rastie, obnovuje sa, vylepšuje podporuje sa. To nie je archív, nie je kompilačný súbor hmatov a chvatov, je to živý materiál. Ako sa to len podobá všetkému ruskému: charakter, ruský jazyk.[32]

Navrhujeme, aby si ďalšiu chronológiu vysledoval (sledoval) každý samostatne. My len v krátkosti uvedieme, v smere akého algoritmu sa chronológia vyvíja.

2013 rok je pozoruhodný aj tým, že 7. novembra bol uvedený film – odraz noosférneho scenára zbavenia sa trockizmu v jeho liberálnej podobe v Ruskej civilizácii - “Geograf glóbus prepil” (analýza filmu: Geograf GP), a po 22. novembri sa začala aktívna fáza majdanu a tak ďalej v chronológii. Pokúsime sa tieto udalosti analyzovať cez matrično-algoritmickú – historicko-chronologickú prioritu, možno uvidíme tú stránku procesu, ktorej sme sa doteraz nedotkli.

* * *

Ak sa pozrieme na Putina, vždy sa k hierarchii RPC správa srdečne, navyše, v mnohých otázkach sa o ňu pevne opiera. Pritom celkom úprimne nechápal, prečo podkopali Ukrajinu. Podľa nás nevníma boj na ideologickom fronte (matrice), jemu stačí, aby bol pripojený k objemnejším vo vzťahu k ľudstvu, noosférnym scenárom. V súlade s jeho pohľadom na svet sú všetci bratia a sestry, a roztržky a spory nie sú štátnou záležitosťou, preto “kto si kašu navaril, nech si ju aj zje”. Dôležité je v tejto záležitosti “Nemiešať sa a nesmiať sa”!  V aktuálnej situácii tento algoritmus nezasahovania medzi subjektmi riadenia a ich spätnými reakciami vyvolá pozitívny politický efekt. V tom je aj nádhera deja, že Putin v skutočnosti nechápe vzdorovanie biblickému znacharstvu zo strany védického znacharstva a starovercov. Ideologická moc v Ruskom svete, ako bolo uvedené vo vystúpení Putina na konferencii «Pravoslávno-slovanské hodnoty – základ civilizačného výberu Ukrajiny», patrila žido-vatikánskemu klanu, pod ktorý patrí aj RPC. Niekto berie a podkopáva liaheň ideologických diverzantov pre Ruský svet, v dôsledku čoho sa Ruský svet prebúdza a vidí, že namiesto bratov je zberba majdanutých a ich svidomí otroci. Predtým, vo sne, sa toto obecenstvo zdalo byť akousi “elitou”, a jej moc bola historicko-chronologicky a geopoliticky napojená “dneprožidovské” korene.  Celkom logickým sa zdá byť aj spájanie RPC a Vatikánu – prebieha preskupenie protivníka.

Pozri materiál “RPC sa spája s Vatikánom na báze osobných stretnutí”.

Žido-vatikánsko-RPC stratégii matrične vzdorujú popredné (v zmysle ľudskosti) elity v Štátoch a Rusku. Jeden z prejavov takéhoto matričného boja je možné uvidieť vo filme “Hon na ponorku”. Vo filme veliteľ ponorky zabíja špecialistu s priezviskom Putin, ktorý prekáža ďalším plánom dezercie. V tomto filme bola založená negatívna matrica pre V. V. Putina. Nefungovala aj preto, lebo Putin nehrá v politike-hre “kapitalisti proti marxistom”: ani na strane kapitalistov, ani na strane marxistov-trockistov. On je na strane tretej sily, ktorá nepatrí do siete finančnej a jej dvojčaťa “proletárskej” internacionály. Z toho vyplýva, že negatívna matrica sa môže spustiť len vtedy, ak sa do tejto siete zaradí – postaví sa na stranu trockistov-marxistov, čo sám Putin odmietol (viď Putin o Leninovi).

Podľa scenára filmu ponorku prijíma agent CIA Jack Ryan, ktorého hrá Aleck Baldwin[33] – ten istý, ktorý tak nenávidí Trumpa a všemožne sa ho vo svojich paródiách snaží ponížiť. Takíto šašovia sú od dávna piatou kolónou a jej informačnou podporou.

***

Jeden z takýchto bieloruských [34] šašov/gašparov sám (buď z hlúposti alebo posadnutosti) rozpráva o zdroji svojej inšpirácie.

Moderátor: Dobrý deň Juraj! Povedz, ako si prišiel k tomu, že si si obliekol kostým gašpara a cestuješ po všetkých krajoch?

Gašpar Juraj: No, všetko je veľmi jednoduché. Raz pribehol sivý vlk a povedal: Ty nie si Juraj – ty si Ivan Cárovič, sadni na koňa, sadni na sivého vlka a skáč. Nuž tak som sadol, a skákal. Na Zemi nastúpila éra vlka, éra kúziel…. No, atď.. Nie je nič nezvyčajné stretnúť gašpara-klauna z Bieloruska, keďže najhlavnejším gašparom je v tejto krajine - prezident.

* * *

“Hon na ponorku” ukazuje akýsi noosférny scenár, podľa ktorého je “Červený október“, nazvaný, ako sa uvádza vo filme, na počesť revolúcie roku 1917 - projekt “permanentnej revolúcie” – emigruje do Ameriky spolu s trockistickou “elitkou” ZSSR. Sú však takí, ktorí proti tomuto projektu bojujú, alebo môžu(dokážu) s ním bojovať. Títo “takí” – to sú Putin a Trump.

Za posledných 400 rokov bola najagresívnejším regiónom sveta Európa na čele s Anglickom a Francúzskom, a podľa potreby do svojich avantúr zaťahovala USA alebo Rusko (napríklad, vojna vo Vietname). Jednako len, v priebehu 400 rokov je viditeľná tendencia likvidácie európskeho vektora globálnej politiky, a o to sa veľmi pousilovali USA aj Rusko.

V podstate, s ohľadom na svetonázorové piliere otcov-zakladateľov (pozri porovnanie s bezpopovstvom), je hlbinným spojením medzi USA a Ruskom – jediná viera predkov. Podľa niektorých zdrojov sa nazýva “ariánstvom”.

(Tarotová karta z britského časopisu «The Economist», na ktorej Trump tróni ako ruský cár)

Ak k tomu ešte dodáme, že USA aj Rusko dlhý čas zaťahujú do vojny v Sýrii, kde jedny klany vytvorili DAEŠ, aby druhé klany rozhnevali a vyprovokovali konflikt medzi USA a Ruskom na území Sýrie (ako na Ukrajine), a v ktorej je viditeľný záber na Alavitov,[35] veď nielen na národ je vedený úder, ale aj na vládnuce kruhy (Bašar Assad je Alavita), však Vatikán bol dlhý čas ticho ohľadom sýrskych kresťanov. Podľa nášho názoru je Vatikán jedným z iniciátorov vojny v Sýrii.

A tiež, ak sa na globálne udalosti pozrieme z pohľadu Windsori proti Rurikovičom (Ivan Hrozný nosil ariánsky kríž), pričom viac ako 20 prezidentov USA sú potomkovia Rurikovičov (vrátane Trumpa), potom sa algoritmus začína trochu ukazovať.

Puškinova matrica

Algoritmus mnohoročných vzájomných vzťahov medzi USA a Ruskom sa odhaľuje v takom známom diele Alexandra Sergejeviča Puškina, ako “Rozprávka o cárovi Saltánovi, o jeho synovi, slávnom a mohutnom bohatierovi, kniežati Gvidonovi Saltánovičovi a o čarokrásnej cárovnej Labuti».

Cár Saltán – pán Eurázie.

Tri sestry - Európa, tri časti európskej spoločnosti: tkáčka, kuchárka a žena cára. Tkáčku a kuchárku zaujímajú každodenné záležitosti domácnosti, o ostatné sa nestarajú. Tretia – chápe podstatu a sníva o novej kvalite dedičstva, je vidieť že chápe morálne problémy spoločnosti. Táto postava je hodná stať sa ženou cára a porodiť bohatiera – t.j. národ, a nie dav spotrebiteľov.

Kmotra, stará Harakača (babka Gvidonа, matka troch diev) - žido-vatikánska cirkev (“Katolícka cirkev nemá sestry, pretože ona je matkou ” - zdroj).

Pre rozšifrovanie obrazu Gvidonа je potrebné spomenúť si na nasledovné: puritáni dúfali, že v Novom Anglicku vybudujú «Mesto na kopci» - ideálnu spoločnosť. Od tých čias Američania považujú históriu svojej krajiny za veľký experiment, príklad hodný nasledovania inými krajinami (infousa.ru).

„Mať i syn sú na slobode,

Vidia ostrov v šírej vode,

Lúky, pole... V poli tom

Strmý vrch a na ňom strom.“

Samotné meno Gvidon v iných jazykoch zodpovedá formám lat. Guido; flám. Gewijde; franc. Guidon, Guy - chlapík (angl.). Medzi známych Gvidonov patrí Gvidon-«bedár z Anderlechtu» (v súčasnosti štvrť v Bruseli, Belgicko). Podľa biografie, napísanej anonymom v krátkom čase po získaní ostatkov Gvidonа, sa narodil v Brabante v roľníckej rodine, už od mladosti sa odlišoval zbožnosťou a láskou k chudobným. Rozhodol sa zasvätiť svoj život Bohu, opustil rodisko a usadil sa v Laekeneе (teraz je súčasťou Bruselu), kde slúžil ako kostolník/miništrant vo farskom kostole, viedol asketický spôsob života, venoval sa poľnohospodárstvu.

* * *

Klip Lady Gaga - G.U.Y. (vo francúzštine to znie ako “gvi/gui”) je veľmi zaujímavý obrazovým obsahom: Video začína inštrumentálnou verziou piesne "ARTPOP" v púšti (Hearst Castle), kde je situovaná scéna s bojujúcimi biznismenmi, držiacimi v rukách luk a šípy. Gaga predstavuje Fénixa, ležiaceho na zemi so šípom v chrbte.[36] Lady Gaga, opustená ľuďmi, ktorým dôverovala, a oni sa na ňu vykašlali. Biznismeni sú príliš zaneprázdnení, pre nich sú peniaze dôležitejšie ako človek.

Napriek zrade a vážnemu zraneniu prežila, a dokázala sa dostať do kráľovstva Bohov. Keď Gaga prišla k Zámku, spadla na zem, a dvaja strážnici ju zodvihli a odviedli do zámku. V nasledujúcej scéne znie pieseň Venus, ľudia v zámku dávajú Gagu do Neptúnovho bazéna a prikrývajú ju kvetovaným závojom, a ona sa vracia do života. Opäť sa zrodila ako Venuša, zmocnela. V scéne G.U.Y. Gaga vzkriesila Ježiša, Michaela Jacksona, Gandího, ktorí rovnako ako ona trpeli a zomreli rukami ľudí. Zobrala ich krv, vytvorila hybrid G.U.Y. a vybudovala vojsko, aby sa pomstila tým, ktorí ju takmer zabili. Tak sa vybrali do kráľovstva tohto Zla a zvíťazili, veď teraz sú oni - G.U.Y.

V podstate vidíme ďalšiu koncepciu transformácie Ameriky (Lady Gaga v tomto prípade predstavuje symbol Ameriky):

«Lady Gaga - G.U.Y. - An ARTPOP Film»

* * *

Obraz Supermana, spomínaný vyššie, a tiež opísaný v článku O správach a udalostiach: Úsvit spravodlivosti, môžeme smelo spojiť s Gvidonom. Pričom je prítomný spoločný algoritmus medzi tým, ako vo “Muž z ocele” vyslali do vesmíru maličkého Supermana a tým, ako pustili Gvidona a jeho matku v sude na more.

To, že Gvidon žije za oceánom, Puškin spomína:

„Veľa zdaru na mori!

Šťastnú cestu oceánom,

Keď budete so Saltánom,

Pozdravte ho odo mňa,

Od kniežaťa Gvidona.“

Cárovná Labuť – Ruské znacharstvo. “Wonder-woman” – sa k opisu celkom hodí (obraz bol dešifrovaný v O správach a udalostiach: Úsvit spravodlivosti). Postava je prítomná v ďalších premiérach filmov “Wonder-woman” a “Liga spravodlivosti (Justice League)”. V traileri “Wonder-woman” – je rovnaký kontext stretnutia Diany a muža, vyhodeného na breh.

Náznak toho, kto sa skrýva za obrazom Cárovny, nám dáva samotný poét:

„Vo dne božie svetlo tieni,

V noci svieti tmavej zemi.

V čele hviezda, dlhý vlas

Mesačný jej krášli jas.“

Súdiac podľa toho, ako pomáha Gvidonovi, za spojenie medzi Ruskom a Amerikou je zodpovedná ona. Nebolo by prekvapením, keby bolo USA časťou Ruskej civilizácie, potom je celý problém v tom: ako urobiť poriadok s ideologickými nezmyslami a ich psychotrockistickou perifériou internacionály na obidvoch stranách Oceánu. Prístup k vedomiu Saltána nie je, je možné len prostredníctvom signálov-znamení podávať informáciu o deštruktívnej politike tkáčky, kuchárky a Harakače, čo v reáli odráža formu politiky medzi Putinským Ruskom a USA. Napríklad prostredníctvom komiksov.

Kellyanne Conway – poradkyňa, pravá ruka Trumpa – v kostýme superwoman v jeho blízkosti:

Niektorí porovnali ďalšiu snímku Kellyanne s dievčaťom z videa «I, pet goat II». Keď sme toto video analyzovali, porovnávali sme postavu dievčaťa s Ruskou civilizáciou -  obraz čistoty a panenstva.

(Hore – Trumpova poradkyňa opäť upútala pozornosť sociálnych sietí, dole – záber z videa «I, pet goat II»)

Čiernomor a 33 bohatierov – Čiernomora Puškin charakterizoval aj v poéme “Ruslan a Ľudmila” – nadnárodné centrum riadenia (Globálny prediktor). 33 bohatierov – slobodomurárstvo (číselná miera – stupne zasvätenia). Cárovná Labuť ich nazýva svojimi bratmi, avšak v hierarchii stojí nad nimi:

Ujko knieža pozdraví,

Rečie: “Labuť príkaz dala,

Pod pokutou nakázala

Do ochrany mesto vziať,

Kolo hradieb obchádzať.

My sa teda v lete, v zime

Každé ráno vynoríme

Z temnej morskej hlbiny

Pod hradbami tvojimi.

Stretneme sa ešte neraz,

Do vody nám treba teraz,

Zemský vzduch nám zdŕža dych.“ [37]

Zmizli v prúdoch búrlivých.

Oni slúžia jej a Gvidonovi, ochraňujú Mesto na kopci (Kapitol (United States Capitol) — sídlo Kongresu USA na Kapitolskom kopci vo Washingtone).

Čierny sup – stelesnenie bohyne-ochrankyne Horného Egypta, a tiež ypostáza bohyne Mut v Karnaku; bol povinným komponentom erbov všetkých faraónov. Supy boli chránené aj v Starom Ríme. Sup bol jedným z atribútov Marsu. Podľa legendy, keď sa Romulus a Rémus rozhodli založiť nové mesto, zjavilo sa im dvanásť supov (podľa iných údajov — grifov), ako zvestovateľov dvanástich plodných storočí. Egypťania si spočiatku predstavovali nebo ako rozprestreté krídla obrovského supa bohyne Nechbet (Fedosienko, 1998). Známy umelec-animátor V. A. Vatagin napísal: «Ak máme uviesť, ktoré zviera je najviac charakteristické pre symbolické umenie Egypta, tak je možné poukázať na zobrazenie sokola — posvätného symbolu boha Hóra. Zreteľné kontúry hlavy so zahnutým zobákom, s veľkým obkresleným okom harmonicky korunujú ľudské telo Hóra (coethics.ru).

Čierny sup sa živí najmä zdochlinami, t.j. tým, čo je už mŕtve. Labuť, je k supovi v opozícii - akési odzrkadlenie pozície ruského znacharstva v globálnej politike.

* * *

Základné algoritmy v rozprávke, odrážajúce reálnu politiku do dnešných dní:

Harakača s tkáčkou a kuchárkou hrajú spoločnú hru nečestného sprostredkovateľa, všemožne škodia. V súčasnosti sa toto prekrúcanie, prach do očí a zmena vektora cieľov často uskutočňuje cez médiá.[38]

To je odpoveďou na možnú otázku čitateľa: Prečo je informačné prostredie ruského internetu preplnené anti-amerikanizmom, alebo inou podobnou informáciou? Podľa nás je o Amerike dovolené hovoriť čokoľvek, len nie to, že sa v tejto krajine nachádzajú voči Rusku spriatelené elity, s príbuzným pohľadom na svet. Európa (tkáčka s kuchárkou, s kmotrou starou Harakačou) má dávno monopol na ideológiu v Rusku, pričom na dve jej akoby medzi sebou súperiace vetvy: marxizmus – materialistický ateizmus a idealistický materializmus – všetky korene vyrastajú odtiaľ. Koncepcia spoločnej bezpečnosti je v tomto zmysle optimálna koncepcia riadenia spoločnosti pre pochopenie aj v Amerike, aj v Rusku, ktorá vyjadruje ideály aj otcov-zakladateľov Ameriky, aj otca národov súdruha Stalina, t.j. svetového boľševizmu celkom, pretože korene boľševizmu pochádzajú z predromanovskej éry.  Nebudeme sa čudovať, ak sa v Štátoch zakrátko objaví “ich koncepcia spoločnej bezpečnosti”. Koniec naším milým sprostredkovateľom Puškin naplánoval takýto:

Kuchárka i tkáčka mladšia,

Kmotra, stará Harakača,

Strachom skoro spadli z nôh,

Ukryli sa po kútoch.

Keď ich našli, zaplakali,

Priznali sa, pokajali,

Odpustil im šťastný cár,

Baby domov odoslal.

No treba pamätať, že Puškin je U NÁS “naše všetko”. Na Západe jeho algoritmy nemusia byť prijaté, tam na nohy natiahnu “rozpálené železné čižmy” a prinútia tancovať, veseliť sa na slávnosti Gvidonа a Saltána, kedy je rýchla smrť túžbou posledných minút života (koniec rozprávky bratov Grimmovcov “Snehulienka a sedem trpaslíkov”)[39].

V obraze tkáčky si môžeme predstaviť Anglicko,[40] a pod kuchárkou – Francúzsko.[41]

“Mária Gavrilovna vyrástla na francúzskych románoch” - (“Metelica” A. S. Puškin).

Okrem toho:

No ktože tamto, pohľad v zemi,

Postáva mĺkvy zamračený?

Všetkým tu zdá sa neznámy.

A hľadí sťaby dverami

Húf príšer vchádzal. Veru neviem:

Je to splín, pýcha ranená

V jej tvári, v skleslých ramenách?

Kto je to vlastne? Vari Eugen?

Žeby on?...Áno určite.

- Dávno ho nudou mučíte?

VIII.

Nezmenil sa? Či pokoj našiel?

Stále je taký čudácky?

Odkiaľ sa vrátil, o čom vravel?

Zase sa skrýva do masky.

Preoblečený za Melmotha,

Kozmopolitu, patriota,

Childe Harold, kvaker, svätuškár,

Čo ustavične mení tvár,

Či bude z neho dobrý chlapec

Jak vy či ja, jak celý svet?

Tu rada moja, nad ňu niet:

Sadni si radšej prosto na pec

A hľadaj pravdu v zákone....

- Poznáte ho? – Aj áno, nie.

(A. S. Puškin. “Eugen Onegin”, ôsma hlava)

O 33 bohatieroch (slobodomurárstvo) a Čiernomorovi povedala práve tkáčka (Anglicko): rok 1717 — na deň svätého Jána sa v taverne «Goose and Gridiron» zišli zástupcovia anglických slobodomurárskych lóží a založili Veľkú lóžu Anglicka — zjednotenie všetkých existujúcich lóží. Slobodomurárstvo nadobudlo formu organizovaného hnutia.

Knieža opäť zašiel k moru,

Hľadí, hľadí do priestoru..

V americkom kine sa zvykne chodiť a rozmýšľať na brehu “mora-oceánu”.

Veverička v kryštálovom dome – je finančno-ekonomický systém USA. Sotva Puškin predpovedal práve USA, no vybudovať najsilnejší a najstabilnejší systém dokázali práve oni (dokonca aj Švajčiarsko prestalo byť pod tlakom vlády USA offshorom):

V dome krotká veverica,

Neposedná šantovnica,

Stvára žarty, neplechy,

Spieva, lúska orechy

A škrupinky – čo vy na to?

Sú priam číročisté zlato,

Jadrá – vzácny drahokam.

Stráže chodia sem a tam,

Celý dvor ju obskakuje,

Pisár všetko zapisuje,

Presný záznam musí viesť.

Vojsko jej tiež vzdáva česť.

Zo škrupín si razia mince,

a púšťajú do sveta.

Do skrýš, komôr, do pivnice

Sypú slúžky kniežacie

Drahokamy žiariace.

«Kryštálový» znamená priezračný, t.j. verejná regulácia/riadenie, prideľovanie prostriedkov.[42]

Křišťálový dům na hoře pro ni.
Sám bych na řetězu žil jak pes.
Moje stříbrné doly,
zlaté žíly!

«Kryštálový dom» (1967) [43] – pieseň Vladimíra Vysockého, napísaná pre hrdinu filmu “Pán tajgy” – podvodníka Rjabého. Preto pohľad na “Americký sen” je celkom adekvátny obdivu darebáka, tento pohľad je celkom totožný s túžbami a slintaním liberálov na adresu USA. Jediné, čo vidí darebák v krajine, je túžba zbohatnúť alebo pripojiť sa k “veveričke”.

Nie náhodne vznikol aj pár: Vysocký a Francúzka Marina Vlady (Marína VLADImira).

Okrem túžby odviesť Saltánovu pozornosť, kuchárka (Francúzsko) spomenula о veveričke v kryštálovom dome vo veľkej miere zo závisti. Po nej sa zo závisti preriekli aj tkáčka s Harakačou. Ak sa pozrieme na tie “elity” krajín (vrátane Ruska), ktoré je možné charakterizovať ako «zástancov štátnosti», tak ich je možné pohnúť na stranu rozvoja dvomi spôsobmi: cez závisť-nenávisť k susedovi, ktorému sa darí lepšie, alebo cez vonkajšiu agresiu. Práve tak sa pokúšal vybudovať “nové” (“Napoleonovské 2.0”) Francúzsko katolík De Gaulle a nič okrem závisti vo vzťahu k USA v podstate nemal, preto sa mu to so starou európskou algoritmikou “Ak chceš byť nad všetkými, zníž ostatných” nepodarilo. Toto bolo motiváciou pre jeho demarš s dolármi, samozrejme podľa pokynov manipulátorov. Vo všeobecnosti úspešné riadenie štátu spolovice závisí od jeho národa. Nech je vo vedení štátu hoci aj “elita” múdra ako Šalamún, dav zbabelcov namiesto národa zmarí akúkoľvek iniciatívu “elít”, a naopak. Ak porovnáme účasť Štátov v Druhej svetovej vojne, keď ľudia, žijúci za oceánom(!), ideovo podporujúci boj proti fašizmu, na európskych poliach zomierali, s “účasťou” zbabelých Francúzov, ktorí svoju vlasť odovzdali Hitlerovi so všetkým, potom je možné odpovedať na otázku: Prečo jeden má - “veveričku v kryštálovom dome”, a druhý – len závistlivo škrípe zubami pre “chcela, ale nemohla”. Jedným slobodomurárstvo slúži, druhých - zohýba.

Samozrejme, obraz Gvidonovho mesta, opísaný Puškinom, je akási túžba, raj, kráľovstvo spravodlivosti. A pravdaže, USA má k tomu raju tiež ďaleko, ako aj Rusko. No to, že sa Spojené štáty pokúsili vybudovať niečo, čo dalo národom Eurázie nádej na možný lepší život – nemožno poprieť. Aj to, že Stalinský ZSSR je analogickým posunom ku vytúženému kráľovstvu, hoci aj s veľkým oneskorením, je tiež neodvolateľný fakt. Ak uvidíme a uvedomíme si, čo majú obidva naše národy spoločné, tak sa nám ozrejmí aj spoločná politika našich štátov v minulosti, a rovnako sa nám vyjasní všeobecná úloha Európy – bábky sprostredkovateľa, nosiaca v sebe démona dvoch tvárí: finančnú a “proletársku” internacionálu.

Rozprávka aj protirečí nášmu predpokladu o lokalizácii Gvidonovho mesta. Je to ostrov – mesto je postavené na ostrove. Amerika v skutočnosti nie je ostrov. No je tu akási “mystická” zhoda. Vo filme “Muž z ocele” je jedna epizóda s malým Clarkom (Supermanom) v škole. Na hodine sa ho pýtala učiteľka: “Kedy sa pripojil Kansas?” (29. januára 1861, o päť dní sa sformovali Konfederáti, a bol položený základ občianskej vojne v USA). Clark sa zarmútil a utiekol z triedy do vedľajšej miestnosti. Keď prišla do školy matka, upokojila ho so slovami:

- Predstav si, že som ostrov uprostred oceána, vidíš ho?
- Vidím.
- Tak plávaj k nemu.

A malý budúci Superman sa upokojil.

* * *

Pre účely objasnenia svetonázorového obrazu je možné záverom spomenúť tri filmy, ktoré sa rozhodne zapísali do pamäti väčšiny ruských. Ide predovšetkým o americký film-podobentvo “Neuveriteľný deň” (1993) a sovietsky “Zrkadlo pre hrdinu” (1987). Prečo bol jeden a ten istý námet predstavený v USA aj ZSSR? Základná dejová línia, ktorá ich spája, je ocitnutie sa hlavného(-ných) hrdinu(-nov) v “jedinečnej” situácii – zopakovanie jedného prežitého dňa, obraz “pokazenej platne”. Tento obraz je celkom aktuálny, ak v ňom uvidíme proces dosiahnutia určitého sociálneho blahobytu v spoločnosti, keď sú základné potreby uspokojené a do popredia sa dostáva otázka misie človeka na Zemi. O čom sníva človek? O degradačných procesoch alebo využíva dostupný voľný čas pre účely rozvoja svojho aj spoločenského potenciálu? A nie náhodou sú vo filme predstavení hrdinovia, ktorí majú (+/-) 40 rokov. To je vek, kedy u väčšiny ľudí také otázky vznikajú - “kríza stredného veku”.

Krátky obsah filmu “Zrkadlo pre hrdinu” (rok 1987):

“Dvaja náhodne známi, Sergej Pšeničný a Andrej Nemčinov, sa za záhadných okolností prenášajú takmer o 40 rokov naspäť. Tento deň — 8. mája 1949 — sa im začína neustále opakovať. Každému z nich ponúka osud šancu: Andrej môže zabrániť smrti ľudí v starej šachte, Sergej — nanovo sa pozrieť na svojich rodičov, a pochopiť ich.”

Vo filme sú predstavené dva problémy, ktoré stáli pred ZSSR vtedy, a ktoré sú nemenej aktuálne aj dnes. Sergej Pšeničný je predstaviteľom “elity” humanitárnych, Andrej Nemčinov je predstaviteľom “elity” technikov. Pred obidvomi stojí úloha vyviesť ľudstvo zo stagnácie. Pre tieto účely je humanitárnym navrhnuté otvoriť oči, čo sa týka éry Stalina a prestať byť nepriateľmi svojho národa a zradcami ideálov svojich otcov. Inžinierom-technikom – porozumieť riadeniu štátneho systému a očistiť riadenie od psychotrockistov. Niekoľko krát sa spomína aj film “Stretnutie na Labe”, očividne narážka na to, že prezentované problémy je možné riešiť len spolu a so spojencami.

Krátky obsah filmu “Neuveriteľný deň” (rok 1993):

Televízny komentátor Phil Connors prichádza každý rok do malého mestečka v štáte Pensylvánia na slávenie Hromníc. No tento krát hrozí, že zábava zájde príliš ďaleko. Čas sa s ním škaredo zahral: zastavil sa.

Teraz sa na kalendári Phila vyníma jeden a ten istý dátum — 2. február, z ktorého sa nijako nemôže dostať. Pružný vedúci sa pokúša zo svojej komickej situácie vyťažiť: pred sebou má more času a pokojnú predpovedateľnú budúcnosť.

Odteraz sa mu nestane nič zlé... ani nič dobré. Phil má len jednu drahú túžbu, jednoduchú a nekomplikovanú — 3. február…

Americká verzia sa nevenuje otázkam budovania štátu, pretože štandardne je všetko v poriadku. V tom čase to v mnohom skutočne tak aj bolo. Navrhuje sa, aby sa každý na seba pozrel zo strany a pretvoril sa na Človeka. Phil Connors je typický otrávený hundroš, ktorému sa sprotivil život v jeho chápaní, nič nové sa v ňom nedeje. Phil (Phila - Philadelphia) sa náhodou zdrží v meste Punxsutawney, štát Pensylvánia (metelica mu nedovolila odísť) a ocitá sa v inferne, dookola prežíva rovnaký deň. Vo filme skúša mnoho spôsobov, ako sa vyhnúť zodpovednosti za svoj život, no nakoniec v sebe nachádza vôľu stať sa tým, po čom vždy túžil. A ako ukázala prax, automaticky k nemu prišlo to, čo nemohol dosiahnuť predtým - Život.

Američania sa nezapočúvali do dohovárania a nezamysleli sa nad dejom filmu “Neuveriteľný deň”, preto dosiahli predsmrtnú agóniu. Riešiť problém Ameriky, kde si svetový pelech trockizmu podriadil celú ekonomiku, bude potrebné kardinálne a bolestivo, no, ako sa hovorí, jediná nádej je chirurgický zásah.

Aj tretí film - “Život je krásny” (rok 1946) – stojí za zhliadnutie nielen preto, že je pozitívny a blízky srdcu každému zdravému človeku. Ale aj preto, že v ňom môžeme uvidieť obidve Ameriky: jedna krvilačná, bezohľadná, úžernícka, druhá – pracovitá, puritánska. Táto Amerika sa od ZSSR líši v tom, že v SA bojovali proti internacionále úžerníckej, a v ZSSR proti internacionále trockistickej. Tento film v Amerike uvádzajú vždy pred Vianocami, rovnako ako my pozeráme «Iróniu osudu». Svetonázorová priepasť medzi týmito dvomi filmami je kolosálna.

* * *

V celku získavame takúto predstavu.

Ruskí s Američanmi nemajú nič na zdieľanie, toto čoraz častejšie pripomínajú americkému divákovi.

Pozri napríklad, «Najnebezpečnejší moment v rusko-amerických vzťahoch»

https://www.youtube.com/embed/HlKzFBHp-mc

Pritom americký segment noosféry na toto pripomínanie pohotovo reaguje.

Pozri napríklad, «Allen Dulles — Rutin Tutin Putin»

https://www.youtube.com/watch?v=-P1ScLjrGzo

Niektoré obľúbené komentáre pod týmto videom na youtube:

Albedo Von Anton - Rusko a Spojené štáty by sa stali partnermi a urobili by svet lepším miestom pre každého, no bohužiaľ, US establišment dáva prednosť boju s Ruskom a obviňovaniu Ruska zo všetkého zlého, čo sa stane vo svete, čo je smiešne. Dúfam, že Rusko a US budú mať dobré vzťahy a svet bude lepším a bezpečnejším miestom.

David Hill – podľa mojich predpovedí, založených na počúvaní obidvoch vo videách a rozhovoroch počas posledných dvoch rokov, budú spolu Putin a Trump vychádzať dobre. Vzhľadom na to, ich prioritou bude obchod a nie vojny, ako Obama a Clinton, ktorí neustále podporovali veľké podniky, zásobujúce vojenský priemyselný komplex. Trump naozaj presne vie, čo robí, a v priebehu určitého času sa to ukáže. Bohužiaľ niektorí ľudia majú vymyté mozgy mainstreamovými médiami, ktoré podľa analýz z 96% patria najbohatším a najmocnejším ľuďom a korporáciám na svete. Preto v skutočnosti nie je ŽIADNA SLOBODNÁ TLAČ, najmä na ZÁPADE.

Bryan Cowo – Hej Rusi, ak toto čítate, tak vedzte, že... my Američania sa skutočne nechceme zobrať a bojovať s vami. Tešíme sa len na dobré a mierové vzťahy s vami. Toto všetko sú len hlúpe politické hovadiny, čo nás rozdeľujú a nespôsobujú nič iné, len problémy. Tým som chcel povedať, že vaša krajina a moja krajina sú si podobné v mnohých ohľadoch. Sú to veľké krajiny, majú podobnú kultúru a civilizáciu, máme veľké ekonomiky, a v neposlednom rade, obidve krajiny majú najväčšie armády na svete. Tým mám na mysli, že obidva národy majú vôbec najlepšie zbrane, Američania aj Rusi sú hrdí bojovníci. Prepáčte mi dĺžku môjho príspevku, no chcel som niečo vyjadriť, pretože žijeme v šialenom svete a v šialenej dobe. Už musím končiť, no prajem vám ľuďom aj vašej krajine mier a prosperitu, a nielen to, obe naše krajiny môžu nájsť mier a prosperitu na dlhý čas. S pozdravom, Bryan z Ameriky.

Putin ide v matrici rozbitia žido-vatikánskeho centra riadenia globalizácie a ich trhovo-úžerníckej periférie, o to sa snažia aj Američania, preto je v USA taký vresk – páky riadenia sa z rúk biblických globalizátorov vymknú, a následne sa zrušia aj plány do budúcna.

V tomto duchu je tiež symbolická: poprava 49 homosexuálov v Orlande (hromadná vražda v “gay-klube”) 12. júna 2016, na Deň Ruska; a nasledovaný 14. júla 2016 teroristickým útokom v Nice, kde 31-ročný Mohamed Lahouaiej-Bouhlel vošiel na 19-tonovom kamióne do davu ľudí, ktorí na Promenade des Anglais (Anglickej promenáde) pozorovali ohňostroj na počesť Dobytia Bastily. 86 ľudí zomrelo a 308 bolo zranených.[44]

Najprv úder proti homosexuálom, potom – proti pravlasti homosexuality. To, že koncepciu globalizácie riadili homosexuáli, nie je tajomstvom (pozri film “Žiarivý svet (The Shining World)”), a to, že vo Vatikáne riadia tiež oni, rozpovedali celému svetu Američania v oskarovom filme “Spotlight”: “Korešpondenti bostonského denníka odhaľujú prípady pedofílie, v ktorých sú obvinenými predstavitelia cirkvi… ” V príbehu je v podstate opísaný mafiánsky systém Vatikánu [45] a vzniká dojem, že katolícke fary sú pre deti najnebezpečnejším miestom na planéte. S RPC v Rusku to nie je o nič lepšie, cieľom farností je zlomiť psychiku dieťaťa. Pripomenieme, že opäť Boston je, rovnako ako pred 200 rokmi, centrom antikoloniálneho odporu (pozri Bostonské pitie čaju).

Putin nebude stavať na marxistov-trockistov. Nemá zmysel zamieňať jedných homosexuálov za druhých, navyše marxisti-trockisti sú voči ruskej vláde agresívni, rovnako tak k vláde v USA.

No nech bude prezidentom v USA a Rusku ktokoľvek, sleduje sa konkrétny spoločný smer rozvoja do budúcna. Čaká nás prestavba globálneho riadenia s ohľadom na stav globalizácie. Pred nami je koaličná porážka fašizmu v podobe DAIŠ a jeho kurátorov.

Všetky anti-prírodné procesy a kultúra ľudstva budú preformátované. Preto budú semeništia proti-ľudskosti (v znacharskom chápaní) zlikvidované. Ľudstvo sa musí vrátiť k prirodzeným morálnym prameňom, ruské znacharstvo tomu všemožne napomáha. „Bojovať“ proti všetkým deštruktívnym globálnym štruktúram na princípoch slušnej politiky – to je ten “boj”, ktorý čaká Putina, Trumpa, následníkov diela boľševizmu Stalina. Prípravou k nadchádzajúcemu boju sa končí aj film “Úsvit spravodlivosti”. Očakávame matričný november, 100. výročie Veľkej októbrovej revolúcie. Premiéra “Ligy spravodlivých” je naplánovaná na 16. Novembra 2017 (Medzinárodný deň tolerancie):

«Liga spravodlivosti – trailer v ruštine»

«Wonder-woman – druhý trailer»

A zatiaľ Putin naďalej matrične poskytuje kľúče k mnohým procesom. A na otázku zadanú na začiatku článku, o jeho rozvode a budúcnosti po rozvode, Putin tiež sám všetko povedal vetou "Oženil sa, rozviedol sa, šťastný", ktorú akoby žartom vzťahoval na seba:

https://youtu.be/2C32jWXQnQk?t=1h51m7s

Práve v takej postupnosti...

zakonvremeni.ru
13.03.2017

poznámky

[1] “Ako ideológ anglickej kolonizácie Severnej Ameriky vystupoval známy kaplán Hakluyt. V rokoch 1585 a 1587 uskutočnil sir Walter Raleigh na príkaz kráľovnej Anglicka Alžbety I. dva pokusy založiť v Severnej Amerike trvalú osadu. Prieskumná expedícia dosiahla amerických brehov v roku 1584 a široké pobrežie nazvala Virgínia (angl. Virginia — «Panenská») na počesť «kráľovnej-panny» Alžbety I., ktorá sa nikdy nevydala. Obidva pokusy skončili neúspechom — prvá kolónia, založená na ostrove Roanoke neďaleko pobrežia Virgínie, sa ocitla na pokraji smrti vďaka útoku indiánov a nedostatku zásob a bola evakuovaná sirom Francisom Drakeom v apríli roku 1587. V júli toho istého roku sa na ostrove vylodila druhá expedícia kolonistov o počte 117 ľudí. Bolo plánované, že na jar roku 1588 lode privezú do kolónie vybavenie a zásoby. Avšak z rôznych príčin sa zásobovacia expedícia oneskorila takmer o poldruha roka. Keď prišla na miesto, všetky stavby vybudované kolonistami boli neporušené, no okrem pozostatkov jedného človeka neboli nájdené žiadne stopy po ľuďoch. Osud kolonistov je dodnes nejasný ” - Wiki.

[2] Clive Lewis vo svojom traktáte «K jadru kresťanstva (Mere Christianity)» podotkol, že v XIX. storočí nazývali “«džentlmenom» každého muža, ktorý žil z výnosov z kapitálu a mal možnosť nepracovať, bez ohľadu na jeho osobné kvality” - Wiki.

[3] «V ďalších rokoch, kedy už otázka fyzického prežitia nebola taká naliehavá, boli najväčšími problémami napäté vzťahy s pôvodným obyvateľstvom a ekonomická účelnosť existencie kolónie. Nehľadiac na to, že na tento tovar bol v metropole dopyt, ktorá si svoje lesy poriadne vyčerpala, zisk aj z iných pokusov o hospodársku činnosť, bol minimálny.

Situácia sa zmenila v roku 1612, keď sa farmárovi a vlastníkovi pôdy Johnovi Rolfe podarilo skrížiť miestnu odrodu tabaku, ktorú pestovali indiáni, s odrodami privezenými z Bermudských ostrovov. Získané hybridy boli dobre prispôsobené ku klíme vo Virgínii a zároveň zodpovedali preferenciám anglických spotrebiteľov. Kolónia získala zdroj spoľahlivého príjmu a na dlhé roky sa stal tabak základom ekonomiky a exportu Virgínie, a slovné spojenie «virgínsky tabak», «virgínska zmes» sa dodnes využíva na označenie tabakových výrobkov. Po piatich rokoch predstavoval export tabaku 20 000 libier, za ďalší rok bol zdvojnásobený, a k roku 1629 dosiahol 500 000 libier. John Rolfe preukázal kolónii ešte jednu službu: v roku 1614 sa mu podarilo dohodnúť mier s miestnym indiánskym náčelníkom. Mierová dohoda bola utvrdená jeho sobášom medzi s dcérou náčelníka, Pocahontas» - Wiki.

[4] Ich názov je “biblického pôvodu, vychádza z listu ap. Pavla Hebrejom (Žid. 11:13-14). Prvý krát sa objavuje v knihe Williama Bradforda «História plymouthskej osady». V roku 1793 vo sviatok «Dňa otcov-prvoosadníkov» v Plymouthe ctihodný Charles Robbins použil tento názov v kázni, a v roku 1820 vo svojej reči — známy politik a rečník Daniel Webster. V roku 1825 bola vydaná poéma angličanky Felicia Hemans «Príchod otcov-pútnikov do Nového Anglicka». К roku 1840 sa názov «Otcovia-Pútnici» stal všeobecne používaným” - Wiki.

[5] Z ideológie puritánov:

·      Odmietanie akéhokoľvek oficiálneho cirkevného a štátneho zasahovania do osobného religiózneho života a religiózneho života občiny.

·         Viera v Spasenie prostredníctvom osobnej viery.

·         Podmienka absolútnej morálnej čistoty je možnosťou spasenia v tomto živote.

·         Zmysel života človeka je v získaní osobného šťastia.

·         Rodina je stredobodom osobného života a života spoločenstva.

·         Pre účely osobnej komunikácie s Bohom, presnejšie s jeho Slovom je potrebná všeobecná gramotnosť, vrátane žien a dievčat.

·         Rovnosť v rodine mužov aj žien.

·         Úcta ku všetkým formám religióznosti (zdroj).

Ak budeme modelovať cestu k spoločnosti Človekov, potom jedným zo stupienkov pri výstupe spoločnosti k všeobecnej ľudskosti bude puritánska morálka. Puritáni sú považovaní za akýsi prekonaný jav. Ale prekonaný len preto, lebo spoločenské hodnoty sú v štádiu degradácie, a ak máme z degradácie vystúpiť, potom len naspäť cez puritánstvo.

S týmto je možné porovnať staroobradníkov (z relácie Medvedí kút (Медвежий угол) s Andrejom Medvedevým z 11.03.2017 - «Prameň starej viery sa nachádza v národe»):

https://www.youtube.com/watch?v=bjNWMQTG8jU&feature=youtu.be&t=20m53s

[6] Mnohí puritáni s arminiánskymi sklonmi zaujímali zlatý stred medzi striktným kalvinistickým predurčením a menej obmedzujúcim bohoslovím Božskej Prozreteľnosti. Mali za to, že Boh so svojím národom uzavrel zmluvu a zvolil si ich pre zavedenie medzi ostatné národy Zeme.

[7] V inštrukciách štátneho tajomníka Monroe vyslancovi v Rusku J. C. Adamsovi z 19. júna 1812 sa uvádzalo: «S veľkou ľútosťou zisťujeme, že ruský imperátor sa pravdepodobne tiež nevyhne účasti v európskej vojne… Ak je súdené, že sa tak stane, potom to vôbec neznamená, že by sa vojna medzi USA a Veľkou Britániou mala čo i len v najmenšom odraziť na nanajvýš priateľských vzťahoch, ktoré sú medzi Spojenými štátmi a Ruskom. Naša vláda si úprimne praje, aby boli vzťahy s touto mocnosťou zachované v plnom rozsahu» - istsovet-brgu.ru

[8] «Reformy neobchádzajú ani finančno-bankovú sféru. Aj tu vzniká nanajvýš pikantná situácia. Vývojári nových technológií pre túto sféru (zvyknú sa nazývať finančnými technológiami) zisťujú, že dokážu nie horšie (ale dokonca lepšie) riadiť banky, poisťovacie spoločnosti, investičné fondy, finančné trhy. U high-tech spoločností vzniká pokušenie odsunúť banky a iné finančné inštitúcie nabok a samým riadiť a kontrolovať svet peňazí a financií.» - fondsk.ru

[9] Tak, tretí prezident USA Thomas Jefferson poukazoval na to, akú hrozbu predstavuje centrálna banka pre slobody, nadobudnuté americkou revolúciou: «Ak niekedy americký národ umožní bankám kontrolovať emisiu svojej meny, potom najskôr príde inflácia a potom deflácia, banky a korporácie, ktoré okolo nich vzniknú, zbavia ľudí všetkého majetku a ich deti sa ocitnú ako bezprízorné na kontinente, ktorý ovládli ich otcovia. Právo emisie peňazí musí byť bankám odobrané a navrátené Kongresu a národu, ktorému patrí. Naozaj si myslím, že bankové inštitúcie sú pre slobodu väčšou hrozbou než radová armáda» - Katasonov V. J. “Svetová kabala. Lúpež podľa…”.

[10] Samo sebou, "rrruská" mafia je tam tiež populárna, no najmä v úlohe chlapcov na bitku a nie ako všetko pohlcujúca bezalternatívna chobotnica.

[11] Konkrétne, predstavu o tom môže poskytnúť seriál "Klan Soprano (The Sopranos)", rozprávajúci o talianskej mafii v USA. Sú v ňom znázornené osobitosti rodinného života zástupcov mafie, ich spojenie s katolíckou cirkvou, židmi a inými skupinami. “Obdiv parazitického” života postáv daného filmu celkom dobre poslúži ako lakmusový papierik pre charakteristiku skutočných ideálov človeka. V ruskom segmente je seriál predstavený v preklade Dmitrija "Goblina" Pučkova (rodák z Kirovogradu, USSR).

[12] K téme si pozrite: Oľga Četverikova. Dmitrij Peretolčin. "Stratégia dechristianizácie".

[13] V mnohom sa to bude teritoriálne zhodovať s hranicami, po ktoré sa dokázali dostať nemecké fašistické vojská (poháňané Schicklgruberom a podporené kapitálom rovnakého pôvodu) počas Veľkej vlasteneckej vojny.

To je aj dôvod zamyslieť sa nad tým, cestu akým udalostiam vo vzťahu k sebe otvárame tým, že prijímame určitú etiku a mravnosť. V ruskej kultúre je také príslovie: Čo zaseješ, to budeš žať. Otázka: Čo zasiali ľudia tých regiónov planéty, ktoré boli neskôr podrobené genocíde?

[14] Mimochodom, ani v budúcnosti “kvakeri nezanechali svoje proti-vojenské pôsobenie, dokonca ani v najťažších rokoch Studenej vojny, rozhodne odsúdili napríklad vojnu vo Vietname, a vyzývali Američanov, aby odmietli účasť v tejto “hanebnej vojne” (zdroj).

[15] Procedúra inaugurácie prezidenta USA: Najskôr novozvolený prezident a vice-prezident prichádzajú so svojimi manželkami do Bieleho domu, kde sa stretajú s aktuálnym prezidentom a vice-prezidentom a ich manželkami. Obidva páry prezidentov pijú čaj, po čom odchádzajú do Kapitolu. Najskôr odchádzajú vice-prezidenti, potom manželky prezidentov. Sprievod zakončuje automobil, v ktorom sa nachádzajú končiaci prezident a prezident nastupujúci do funkcie USA (prvý sedí sprava, a druhý zľava).

Na západnom schodišti Kapitolu, za prítomnosti kongresmanov a senátorov najskôr skladá prísahu zvolený vice-prezident (štvrť hodiny pred poludním). Napoludnie predseda Najvyššieho súdu privádza k prísahe zvoleného prezidenta. Prezident vystupuje s inauguračnou rečou.

Inauguračné reči si prezidenti len zriedkavo pripravovali sami. Len Abrahám Lincoln a Roosevelt si ju napísali sami. Teraz sa k nim pridal aj Donald Trump (Wiki).

Ceremoniál ďalej pokračuje slávnostným prezidentským sprievodom od Kapitolu k Bielemu domu po Pennsylvania Avenue. Teraz už nový prezident sedí v aute sprava. Končiaci prezident odlieta z východného námestia za Kapitolom na prezidentskom vrtuľníku na vojenskú základňu Andrews. A nakoniec finále oficiálnej ceremónie — vojenská prehliadka, ktorú nový prezident prijíma stojac na tribúne pri Bielom dome. Večer a nasledujúci deň sa vo Washingtone usporadúva niekoľko recepcií s plesmi. - Wiki.

[16] “Margaret Fell, alebo Margaret Fox (1614 – 23. apríl 1702), bola jednou zo zakladateľov Spoločenstva Priateľov. Preslávila sa ako «matka kvakerstva», je jednou zo «šesťdesiatich odvážnych» – prvých kvakerských kazateľov a misionárov” - Wiki.

[17] “Keď zhrnieme porovnanie fundamentalizmu a liberálneho (v západnom chápaní tohto termínu, čo znamená “popredný” – naše objasnenie pri citácii) kvakerstva v ich nazeraní na Bibliu, môžeme konštatovať, že fundamentalisti veria, že oni chápu Bibliu správne, keď ju čítajú doslovne, zatiaľ čo liberálni kvakeri inklinujú k myšlienke, že rozdiely v chápaní biblického textu sú podmienené jeho interpretáciou. Fundamentalisti považujú Bibliu za Slovo Božie; súčasné biblické výskumy zavrhujú. Liberálni kvakeri akceptujú výsledky biblistiky, ktoré poukazujú na úlohu človeka v autorstve Biblie a jej úpravách. Pre fundamentalistov je Biblia – zákon Boha, "najvyššie a konečné rozhodnutie". Liberálni kvakeri sú viac naklonení riadiť sa duchom (aj Duchom) Biblie, než slovami (viď 2 Kor 3:6). Fundamentalisti kladú dôraz na čítanie Biblie, poznaní toho, o čom Biblia hovorí v jednotlivých prípadoch a často sa uchyľujú k memorovaniu biblických fráz. Naproti tomu, niektorí Priatelia poznajú Bibliu dobre a iní slabo. Niektorí liberálni Priatelia neprejavujú žiadny záujem o Bibliu alebo môžu mať k nej negatívny postoj. Iní ju pravidelne čítajú a rozmýšľajú o nej. Nakoniec, Biblia je pre fundamentalistov konečným Zjavením. Nie je žiadne pokračovanie zjavenia. Pre liberálnych Priateľov, ako sme videli, je Biblia pokusom prenikania ľudí minulosti do duchovnej Istiny. No zjavenie pokračuje. A pred nami je výzva: "Čo môžeš povedať ty?"” - westernizer.com.

[18] V praxi kvakerov sa možno stretnúť s nasledovnými typmi modlitebných zhromaždení:

1. bez kňaza/neprogramované:

·  mlčanlivá modlitba (silent worship);

·  pracovné stretnutie (meeting for business);

2. s kňazom/programované:

·  čiastočne programované (partly programmed worship);

·  plne programované (fully programmed worship);

3. komunikácia v duchu modlitby (worship sharing) — predpokladá sa rozprávanie najmä na špeciálne vybranú tému; účastníci rozprávajú rad-radom, medzi príspevkami sa robia krátke pauzy. Uvedený typ sa využíva napríklad na zhromaždeniach, kedy je potrebné prijať rozhodnutie ohľadom určitého problému, na «zhromaždeniach pre účely objasnenia» (plní úlohu určitého druhu spovede), rôznych duchovných besedách, atď. (Wiki).

Práve v tomto jadre Západu je potrebné hľadať pochopenie pri vybudovaní Kráľovstva Božieho na Zemi.

[19] A v súčasnej situácii – aj na záujmy celého sveta.

[20] Hegel sa narodil v Študgarte 27. augusta 1770, v rodine vysoko postaveného úradníka — Georga Ludviga Hegela (1733—1799), tajomníka finančného úradu pri dvore hercoga Karla Eugena von Württemberga. Hegelovi predkovia boli luteránmi z Korutánska, vyhnanými z Rakúska v XVI. storočí počas kontra-reformácie, a usadenými v Švábsku.

[21] Karol Marx bol tretím dieťaťom v rodine trierského advokáta židovského pôvodu Henricha Marxa (1777—1838), pochádzajúceho z rodu rabínov. Krátko pred narodením Karola, v roku 1817 prijal kresťanstvo (luteránstvo), aby nestratil titul súdneho poradcu. Jeho deti, vrátane syna Karla, boli pokrstené v roku 1824, žena prijala kresťanstvo v roku 1824 po smrti jej rodičov, ktorí ako rodina rabínov, boli proti tomuto kroku.

[22] Ako kráľ rock&rollu sníval o kariére agenta FBI a písal udania na «Beatles».

[23] Hoover sa vyjadril takto: "Raz, keď som bol ešte mladý, som sa zaľúbil. Neskôr som sa celkom oddal FBI". Nie je žiadne svedectvo o tom, že by Hoover niekedy mal sexuálne vzťahy so ženami.

Vo vyšších školských ročníkoch Hoover občas chodil za dievčatami, no viac času venoval športom. Bol preslávený vďaka majstrovským debatám, osobitne v prípadoch, kedy bola reč o boji proti rovnoprávnosti žien.

Hoover bol oddaným synom. Keď mal 26 rokov, a zomrel jeho otec, rozhodol sa, že sa nikdy neožení a bude žiť s matkou do konca jej života. Matka žila ešte 17 rokov, no ani potom sa Hoover nikdy neoženil, keďže bol presvedčený, že žena je základnou prekážkou pre muža v jeho kariére.

Jediným blízkym priateľom Hoovera počas posledných 44 rokov jeho života bol Clyde Tolson, osobný asistent troch ministrov obrany USA za sebou pred tým, než začal pracovať v FBI v roku 1928. Čas od času sa v krajine objavili fámy, že medzi Hooverom a Tolsonom je homosexuálny vzťah. Takéto obvinenia Hoover prijímal vždy veľmi vážne, a tvrdil, že ich rozširujú "nepriatelia" a "pseudointelektuáli". Keď Hoover zomrel, odkázal Tolsonovi celý svoj nehnuteľný majetok, ohodnotený na 551 000 dolárov, rovnako aj zástavu, ktorou bola na pohrebe zahalená Hooverova rakva (zdroj - tonnel.ru). Hoover a Tolson si boli skutočne veľmi blízki, no to samotné ešte nie je dôkazom existencie homosexuáílneho vzťahu medzi nimi, pretože dvaja muži môžu byť priateľmi desiatky rokov, a preto vôbec nemusia byť homosexuálmi.

[24] V roku 1974 bol Nixon odvolaný na základe impeachmentu. V Amerike sa udial plazivý prevrat, v dôsledku ktorého sa Amerika premenila zo systému, v ktorom dominoval štát na systém, v ktorom prevládol klaster trans-národných korporácií. Nixon bol posledným prezidentom USA, ako štátu. V roku 1976 bol už Carter priamym chránencom trojstrannej komisie nadnárodných štruktúr (zdroj).

[25] Prví osadníci Kolónie Massachusetského zálivu si so sebou priviezli niekoľko žaltárov: Ainsworthský žaltár (1612), zostavený Henrym Ainsworthom pre puritánskych «separatistov» v Holandsku, Ravenscroftov žaltár(1621) a Žaltár Sternholda a Hopkinsa (1562; niekoľko vydaní). Massachusetská kniha žalmov).

[26] Ľudmila Alexandrovna, Putinova žena, má otca – žida.

[27] Mnohí práve vtedy “objavili” kanál Russia Today, ktorý sa stal čoraz populárnejší.

[28] V rovnaký deň – 24. júna 2013 – bol Alexej Uľjukajev menovaný za ministra hospodárskeho rozvoja. Potom: 14. novembra 2016 bol Vyšetrovacím výborom Ruskej federácie pri operatívnom výkone Riadenia vnútornej bezpečnosti FSB Ruska zadržaný, pre dôvodné podozrenie z brania úplatku veľmi veľkého rozsahu.

Chronológia 14. novembra:

1851 — V USA bolo vydané úplné znenie románu (cenzurovaný text románu bol vydaný vo Veľkej Británii 18. októbra) Hermana Melvillea «Biela veľryba», o vražednej veľrybe.

1854 — Búrka na Čiernom mori, v dôsledku ktorej sa potopilo niekoľko desiatok lodí anglicko-francúzskej eskadry (vrátane «Čierneho princa»).

[29] Rok 1937 – 100 rokov od úmrtia Puškina – sa v histórii Ruska zapísal čistkami 1937-ho. V roku 1937 bol tiež odštartovaný rekordný prelet Čkalova zo ZSSR do USA cez Severný pól (vytváranie mostov s Amerikou bez prostredníka - Európy – letel cez Severný pól).

A vo veľkom čínskom meste – Šanghaji – na sté výročie úmrtia Puškina bol Alexandrovi Sergejevičovi odhalený pamätník. Ako napísali v Číne, «prvý krát v stáročnej histórii nášho štátu bol zahraničnému spisovateľovi odhalený pamätník. V historickom roku 1949 — roku vzniku ČĽR, ktorý sa zhodoval so 150. výročím narodenia Puškina, sa stal veľký ruský básnik nášmu čitateľovi obzvlášť blízky a drahý. Básnik Цзан Кэ-цзя vtedy napísal verše, ktoré si zapamätali milióny čitateľov:

Ты стоишь высоко-высоко, Пушкин,
Человечества чистая совесть;
С каждым днем поднимаясь всё выше и выше,
Ты в тех высях, где солнце и месяц,
И как солнце и месяц светел.

Na konferencii na počesť 200. výročia narodenia básnia, veľvyslanec RF v ČĽR Igor Rogačev povedal: "Ťažko nájsť iné miesto vo svete, samozrejme okrem vlasti Alexandra Sergejeviča, kde sú tak často a v takom veľkom náklade vydávané jeho diela. Len za posledné dva roky bolo v Číne vydaných viac ako desať viacdielnych zbierok básnikových diel".

[30] A tiež také filmy ako “Gagarin. Prvý vo vesmíre”, “Po zániku Zeme”, 12. júna – “Podfukári”, 12. júna – “Očista”, “Vojna svetov Z”.

[31] Správa z 15.02.2017: «Láska Rusov k Stalinovi dosiahla historického maxima za 16 rokov» - zdroj.

[32] “Sambo zahŕňa najefektívnejšie praktiky a taktiky rôznych druhov bojových športov, bojových umení a národných druhov boja: azerbajdžanský guleš - гюлеш, uzbecký kuraš - ўзбекча кураш, gruzínsky čidaoba - чидаоба, kazašský boj - казакша курес, baškirský kuraš, burjatský boj (Buche Baryldán - Бухэ Барилдаан); moldavský (trynta - трынта), fínsko-francúzsky, voľný-americký, švajčiarsky, anglický boj lancashireského a chamberlainského štýlu, japonského judo a sumo a iných druhov boja” - Wiki.

[33] Aleck Baldwin - šikovný súdruh: vyštudoval Univerzitu George Washingtona vo Washingtone so špecializáciou «politológia», Univerzitu v New Yorku odbor dráma, Lee Strasberg Theatre and Film Institute v New Yorku. Podľa všetkého chcel zabiť jednou ranou dve muchy: “nevyjde” v politike, “vyjde” v Hollywoode.

[34] Podľa pravidiel ruského jazyka sa píše “Белоруссия (Bielorusko)” a “белорусских (bieloruských)”, t.j. tak, ako sa volali ešte v ZSSR. Po rozpade zväzu sa oficiálny názov zmenil, a preto nazývať ich tak ako predtým považujeme za nesprávne aj preto, že to milované Bielorusko z obdobia ZSSR sa od toho súčasného odlišuje. V skutočnosti existuje Беларусь (Biela rus) s cieľmi a úlohami občas nezlučiteľnými s cieľmi a úlohami ostatných národov Ruskej civilizácie, preto nazývať ju v takom prípade Белоруссией (Bieloruskom), a spájať ju s republikou ZSSR, sa ani jazyku nechce.

[35] Oficiálne je “alavizmus” názvom pre celý rad islamských náboženských smerov, vetiev alebo siekt, ktoré sú blízke učeniu šítov-izmaelitov a gnostickému kresťanstvu. No mnohí moslimskí teológovia sú toho názoru, že alaviti sa od šítov odštiepili a vo svojich názoroch a náboženskej praxi sa od dominujúcich islamských smerov vzdialili tak veľmi, že v mnohom stratili právo považovať sa za časť islamu vôbec, premenili sa na osobitné náboženstvo — zmes islamu, kresťanstva a predislamských východných vyznaní.

V podstate sa jedná o náboženstvo, svojimi koreňmi blízke k “ariánstvu”.

V XVIII. storočí, paralelne s podporou nezávislosti USA, pri Kataríne II. prebehli nasledovné udalosti: "alavitský šejk Nassif Nassar sa v čase rusko-tureckej vojny 1768—1774 postavil na stranu ruskej flotily, keď Katarína II. poslala ruskú eskadru pod velením A. G. Orlova z Baltického mora do Stredozemného mora pre účely operácie proti tureckej flotile a na podporu protitureckého hnutia Grékov a Slovanov."

Alaviti sú územne spojení predovšetkým v smere Latakia-Tartus – teraz sú tam naše lietadlá, základňa Bassel al-Assad.

M. A. Buglakov, “Majster a Margaréta”, hlava 2. “Pontský Pilát”:

- Kto jsi?

- Ja presne neviem, - rýchlo odpovedal zatknutý, -   na mojich rodičov si nepamätám. Povedali mi, že môj otec bol Sýrčan...

[36] Herec Ben Afleck, ktorý hral Batmana, si pre tetovanie na chrbte vybral motív vtáka Fénixa (zdroj).

[37] Jedna z epizód filmu “Muž z ocele” hovorí o nevhodnosti vzduchu na Zemi pre kryptóncov.

[38] "Nemáme také rozdielne záujmy, ktoré by nebolo možné zosúladiť, horlivou a usilovnou prácou v duchu spravodlivosti a umiernenosti. Ak by zaujali takýto postoj všetci, veľmi rýchlo by sme dokázali prekonať obdobie "post-truth", zbaviť sa hysterických informačných vojen, nanútených medzinárodnému spoločenstvu a pristúpiť k čestnej práci, bez uchyľovania sa k lži a výmyslom. Nech to bude epocha „post-fake" – z vystúpenia S. V. Lavrova na Mníchovskej konferencii o otázkach bezpečnosti (18.2.2017).

[39] “No na žeravom uhlí boli pre ňu už položené železné topánky, i priniesli ich v kliešťach, a položili pred ňu. A ona si musela do červena rozpálené topánky obuť a tancovať v nich dovtedy, pokým nakoniec nespadla mŕtva na zem” – nemeckí rozprávkari bratia Grimmovci.

Teraz je jasné, prečo Rusko podporuje Nemecko a jeho kultúru – je to “Damoklov meč” pre Západ.

[40] Jedným z dôležitých objavov, ktoré položili základ priemyselnej revolúcii v Anglicku, bolo zdokonalenie tkáčskeho stavu.

John Kay, ktorý najskôr pracoval ako tkáč, a neskôr mechanik, vynašiel v roku 1733 lietajúci člnok. Kayov vynález umožnil výrobu širšej tkaniny. Okrem toho, produktivita tkáčskej práce sa zvýšila viac ako dvojnásobne: pri stave už pracoval len jeden človek, a nie dvaja, a člnok sa pohyboval rýchlejšie. Zintenzívnenie výroby bavlnených tkanín spôsobilo nedostatok priadze. Vznikla akútna potreba zdokonaliť proces pradenia, a dosiahnuť to bolo možné len zostrojením pradiarskeho stroja. Tkáči, pradiari, mechanici sa túto úlohu pokúšali vyriešiť zdokonalením selfaktoru (samopradky). Skutočný úspech sa podarilo dosiahnuť v roku 1765 tkáčovi a tesárovi Jamesovi Hargreavesovi. Ním vytvorená mechanická praslica «Jenny», ako ju nazval Hargreaves (po jeho dcére), predstavovala mechanizmus, ktorý zabezpečoval súčasné vyťahovanie aj krútenie niti. Produktivita práce pradiara vzrástla 18 – 20 krát (dexpost.ru).

[41] Prvý impulz, ktorý vyviedol francúzske kuchárske umenie na nedostižnú úroveň, bol rozmar kráľa Ľudovíta XIV., známeho ako Kráľ-Slnko, ktorý vybudovaním Zámku vo Versailles premenil kráľovskú kuchyňu aj svoju jedálenskú halu na dielňu, kde vládla elegancia, prísny ceremoniál, a procedúra prípravy a prijímania jedla sa stala skutočným umením. Technologický proces, poradie podávania jedál na stoly, pravidlá správania za stolom, boli prísne vymedzené a bezpodmienečne sa dodržiavali. V tej dobe, na tie pomery, sa pripravoval obyčajný obed pre 30 osôb z 200 jedál (o-france.ru).

[42] V USA je skutočne popredný spôsob riadenia. Pri skúmaní filmu “Neuveriteľný deň”, sme zatúžili pozrieť sa na históriu mestečka Punxsutawney, v ktorom sa sviatok konal, a natáčal sa aj film. A tam na seba obracia pozornosť miestne samoriadenie.

Zákonodarnú moc v Punxsutawney vykonáva rada, ktorá pozostáva zo siedmich členov, volených na štyri roky. V súčasnosti do rady patrí:

Hlava výkonnej moci — primátor, taktiež volený na štyri roky. Primátor je zároveň šéfom miestnej polície.

Ďalšími volenými funkciami sú (všetci na obdobie štyroch rokov):

·       1 výberca daní;

·       6 súdnych poradcov;

·       6 policajtov.

Administrácii mesta šéfuje prednosta/šéf administrácie, zodpovedá sa mestskej rade.

V meste žije okolo 6500 ľudí. Otázka k čitateľovi: pozná mesto/dedinu takéhoto typu v postsovietskom priestranstve, kde by sa volili výbercovia daní, sudcovia aj policajti? Kolektívne riadenie v Štátoch ustálo tlak trockistických globalizátorov, naháňajúcich všetkých ľudí do veľkomiest a meniacich práva občanov na prach. Preto je tam veľký počet národných podnikov, moderné družstevné hnutie

Pozri tiež: "Neznáma história. Nový kurz Roosevelta" - https://www.youtube.com/embed/UWBTPKc71tM
 

[43] Úplný text piesne "Krištálový dom":

Kdybych boháč byl Jako mořskej car,
Jen mi třpytku hod a já zaberu.
K nohám složím ti jako vzácnej dar
všechnu pozemskou i vodní nádheru.
 
Z křišťálu dům dal bych postavit,
sám bych na řetězu žil jak pes.
Všech svejch pramenů stříbrnej třpyt,
všechno zlato ze svýho dna bych snes.
 
Kdybych v rukou měl jenom beznaděj,
v domě taky nic kromě holejch stěn,
tak mi, pane můj, přece sílu dej,
abych nezpackal tu pouť životem.
 
Z křišťálu dům dal bych postavit,
sám bych na řetězu žil jak pes.
Všech svejch pramenů stříbrnej třpyt,
všechno zlato ze svýho dna bych snes.
 
Kdybych měl se dát proto zastřelit,
neměnil bych tě, stojím ve slově.
chovám k tobě tak něžnej, vřelej cit
jako k madoně Rafaelově.
 
Z křišťálu dům dal bych postavit,
sám bych na řetězu žil jak pes.
Všech svejch pramenů stříbrnej třpyt,
všechno zlato ze svýho dna bych snes.

[44] Neľudskú krutosť, ktorú predviedli teroristi na oslavách Veľkej francúzskej revolúcie, nie je možné porovnať s  neľudskou krutosťou samotnej “Veľkej francúzskej revolúcie”: Za štvrť storočia (do začiatku Obnovy v roku 1814) si Francúzska revolúcia vyžiadala podľa rôznych zdrojov, od 3,5 do 4,5 milióna ľudských životov. Tento počet sa nemusí zdať taký obrovský, pokiaľ nevezmeme do úvahy, že počet obyvateľov Francúzka bol vtedy 6 - 7 krát menší ako počet obyvateľov Ruska v epoche jeho Revolúcie (a následne by smrť 4 miliónov Francúzov zodpovedala smrti 25 -30 miliónov obyvateľov Ruska).

[45] Ľudia si už akosi nevšímajú, že aj v Ríme je – Otec, aj v mafii - otec.