Možno hovoriť o nezištnosti, ak človek za to čaká odmenu v nebi?

Možno hovoriť o nezištnosti, ak človek za to čaká odmenu v nebi?

5.4.2017

jardob

 

Je vôbec ľudské ak človek spraví niečo správne a čaká za to vonkajšiu sadisfakciu, či už na zemi – ak sa tým pochváli a užíva si pochvalu alebo skrytý obdiv? alebo v nebi, kde aj mnoho kresťanov dúfa, že za to dostanú viac blaženosti v nebi alebo viac pochvaly a obdivu od nebesčanov? (a špeciálne mnohí rádoví rehoľníci robia až neskutočné veci, často sebatríznivo, aby mali väčšiu odmenu v nebi, viac blaženosti, šťastia, nebeskej autority)

Z môjho pohľadu je práve toto finta zo strany šíriteľov myšlienky zhromažďovania „pokladov v nebi“, pretože či už človek zhromažďuje poklad na zemi, alebo v nebi, stále je mamonárom a Človekom sa nestáva, lebo sa sústreďuje na nesprávny cieľ.
Z tohto pohľadu je napríklad aj 6. kapitola Matúšovho evanjelia trochu prekrútená, tým skôr že prsty páchateľov tam vkladajú Ježišovi do úst slovo Amen (väzba na staroegyptské božstvo). Ježiš určite nevravel o odmene/odplate v nebi ani nebeských pokladoch, pretože Božie dary pramenia jedine z vnútra človeka, ak ich dostáva Zhora, a tým pádom nie je závislý na daroch vonkajších. Podstatou je teda získať a otvoriť Boží dar vo svojom srdci.

Prečo sa strachovať o tento život, veď ľudské telo zomrie a recykluje sa, ľudský duch (jeho pozemská psychika) sa podeje ktovie kam, ale duša (hlbinné Ja, podstata vedomého vnímania akejkoľvek reality) je večná, je od Boha a skúsenosť je to najcennejšie čo získava v Živote. Dušu nemožno ničím spútať naveky, už aj preto, že Boh nestvoril nič trvalé/nemenné v tvárnom svete, ale všetko stvorené sa mení, vzniká a zaniká, preto aj trápenia sú dočasné a z pohľadu večnosti nemôžu byť nespravodlivé. Všetko dočasné je dobrá skúsenosť, ak slúži ako poučenie.

Netreba zabúdať, že ak aj Korán hovorí o Gehenne (čosi ako peklo), tak tam spomína že stvoril mnoho ľudí a duchov pre peklo, no nie duší… Duch a telo sú bez duše len prázdnou šupkou, recyklátom, a nositeľom vnímania je výhradne duša. Duch a telo sú len dočasným prepojením duše so stvoreným svetom v konkrétnom časopriestore.
A pochopiteľne, ide o proces čistenia noosféry, telá sa v zemi recyklujú a zlé algoritmy správania duchov (psychík) zostávajú v egregoroch noosféry, no ako sa tá bude úsilím ľudí čistiť, bude to podobné veľkému upratovaniu skládky/smetiska v noosfére. Páleniu suchých mŕtvych ratolestí. A tam nejde o problém, lebo duchovia a algoritmy duchov v algoritmov nie sú reálne živí, ani vnímajúci, nemajú svoju vôľu. Týmito kvalitami disponujú len také entity, do ktorých je vtelená duša, nositeľka vôle, vedomého vnímania… Duch bez duše je len tieň a nie je o nič živejší ako plechovo-kremíková umelá inteligencia, ktorá život pripomína/imituje, ale ním nie je – nevníma, necíti, len naprogramovane imituje pocity.

Ono podobná pasca číha aj u tých, čo sa príliš koncentrujú na svoju karmu. Tam tiež človek môže uviaznuť v pasci individualizmu. Svet je organická sieť, kde takmer všetko je závislé od všetkého, v dôsledku evolučných skokov vždy vznikajú disproporcie vyvolávajúce disharmonie ktoré majú byť tvorivým vývojom vyplnené a harmonizované. No svet nemožno harmonizovať, ak si každý hľadí len na svoj chvost, a nemyslí kolektívne a globálne. Už len preto, že kolektívny intelekt je mnohonásobne výkonnejší ako individuálny. A kolektívna morálka je ako železobetonová stena.

Ak človek nie je schopný urobiť dobrú vec, bez toho, že by ho to zožieralo v srdci, lebo z toho nič nemá, ani na zemi, ani na nebi, ak sa o tom nikto nedozvie. Ak mu nestačí, že to vie len on sám a Boh, a odmenou je mu len to, že ho to robí viac Človekom a pomáha spoločnosti, ľudstvu, Božiemu Zámeru – tak bez tohoto nemožno vytvoriť spoločnosť Ľudí. A tí, čo vedú ľudí rôznymi fintami a fikciami (zdanlivého humanizmu) k individualizmu a skrytej zištnosti, tí to dobre vedia, a bránia tak ľuďom stať sa Ľuďmi.

Človek je na obraz Boží stvorený (čiže určité obrazy, ako nemateriálna informácia sa odzrkadľujú aj v človeku). A čo môže byť v človeku viac podobné Bohu, než duša… Duša (naše hlbinné ja, živo a vedome vnímajúce realitu) je predsa večná, má vôľu, ktorej sa podriaďuje mnohé (na rozdiel od Boha len to, čo je vložené do Božieho predurčenia bytia. Čiže rôzne varianty vývoja reality, no napriek tomu ďaleko viac, než väčšina ľudí považuje za možné), má schopnosť živo a vedome vnímať Život. A možno aj veľa iného, čo nie je momentálne známe…

Spýtam sa teda… potrebuje Boh osobnosť? potrebuje ju duša ak je mimo stvorený svet? K čomu slúži vlastne pamäť?

Boh je všeobjímajúca realita, a nejako veľmi si ho personifikovať, by znamenalo klamať sám seba, lebo to čo o Ňom vieme a sme schopní si v tomto hmotnom stave predstaviť, je len nekonečný zlomok z plnej skutočnosti…

Načo slúži pamäť? Určite nie na parádu a zbytočnosti.
Do ľudskej pamäti sa ukladá okrem faktov jednak ľudska osobnosť, jeho psychologický profil, ktorý je podmienený vyskladanými mravnými kritériami a informáciami vyskladanými do určitého videnia a chápania sveta, ktoré môže byť chaotické, nestabilné (kaleidoskop), alebo stabilne a viac či menej detailne zobrazujúce realitu v jej súvislostiach (mozaika).
Ak sa v človeku nejakým spôsobom odizoluje jeden blok pamäti od iného bloku pamäti, ktoré môžu zodpovedať rôznym situáciám, udalostiam, časovým etapám, tak môže dôjsť k rozdeleniu osobnosti, vzniku viacerých osobností v jednom tele. Rovnako ako teoreticky vedomie duše môže v danej chvíli operovať na iných miestach vo forme iných entít, no „ja“ ako človek XY si to uvedomiť nemôžem, lebo dátový tok, medzi pamäťou tamtej entity a mňa ako človeka XY žiadny neprebieha, a má to svoj logický zmysel. Podobne ako nevieme, čo vedomie nášho Ja (duše) robí, keď sme uprostred hlbokého spánku a nesnívame.
To znamená, že pamäť má význam pre bytosť, ktorá sa nachádza v nejakom časopriestore, vo svojej materiálnej životnej perióde, a zúčastňuje sa tam nejakej misie (pochopenej alebo nepochopenej). Ak by napr. človek mal vedomosti vysokých vesmírnych egregorov, nebol by človekom a neplnil by misiu človeka. Ak by pes mal ľudské vedomosti, nebol by psom. Ak by „marťan“ mal vedomosti človeka, nebol by marťanom a nerobil by to čo by mal robiť vo svojom časopriestore a svojej materiálnej životnej perióde.
Ak človek zomrie, údajne po troch dňoch sa oddelí duch (v ktorom je stále inkarnovaná duša) od tela. A keďže takýto duch má vďaka duši vedomie, a vníma, no už nemá telo, tak zrazu sa mu mnohé obráti naruby… Ak svoje Ja predtým stotožňoval so svojim telom, tak teraz zažije šok… Ďalšie prekvapenie príde, keď o niečo neskôr sa duša oddelí od ducha (vyzlečie si identitu, ktorú mala na zemi).
Ďalej je už ťažko hovoriť, chýbajú informácie… Ak okrem hrubohmotného sveta hmoty, ktorý je schopné vnímať telo a jemnohmotného sveta duchov, ktorý zasa dokáže vnímať duch (v tele cez nevedomie a bez tela aj priamo), existuje nejaký ďalší svet, ktorý je prístupný iba vnímaniu duše, je možné že aj tam prebieha nejaká informačná výmena s inými dušami v duchu Božieho Zámeru.
No z iného pohľadu, ak všetko materiálne „vyčleníme pred zátvorku“, tak to hlavné čo robí dušu dušou, schopnosť Vnímať, Cítiť (v provom rade bezprostredne Boha) a Tvoriť (cez vôľu). Duša na nemateriálnej úrovni pravdepodobne bezprostredne vníma Celovesmírnu Mieru (Božie Predurčenie), Vnímať na úrovni duše znamená aj chápať a vidieť zmysel všetkého na úrovni Predurčenia. No pravidlá zrejme fungujú tak, že materializovať predurčené možno len vstupom do tvoreného sveta v rôznych inkarnáciách.
Vedomosti, tie nevznikajú z ničoho, vedomosti sa čerpajú práve z tejto Miery a stvorených vecí, a preto duša má možnosť prežívať epizódy Božieho stvorenia v jeho najrôznejších fragmentoch, Materializovať všetko čo bolo Predurčené (prežívať to aj emočne).
Sem patria aj všetky omyly ktoré pri vývoji a existencii života entít vznikajú, ale všetky procesy majú dlhodobú tendenciu sa normalizovať a harmonizovať, čo podmieňuje ďalší vývojový skok. Chyby a tragédie sú nato, aby sa z nich jedinec i biologický druh poučil, aby naštartovali svoje geneticky podmienené dary (rozum, intuíciu) a začali čerpať múdrosť, ktorá je aj okolo nás v prírode, ale možno ju čerpať aj zo spojenia s Najvyššou múdrosťou. A Dobré slúži nato, aby sa v živote jedinca a spoločnosti zafixovalo a zdokonaľovalo.

Pri prudkých zmenách podmienok v prírode obyčajne hynú jedince a lokálne aj druhy, ktoré sa nedokážu dostatočne rýchlo prispôsobiť. Rovnako aj u človeka, ľudská spoločnosť nie je homogénna, sú v nej jedinci s rôznym chápaním. A rozum (ako vrodený dar Zhora) je najlepší pomocník na prispôsobenie sa zmenám, na prekonávanie prekážok. Kto odmieta používať rozum, tomu aj intuícia bude nanič, a okamžite prehráva – zaostáva v živote. Ak rozum odmieta používať aj väčšina spoločnosti, stále je dosť ľudí, ktorí ho používať budú, a sú takí, čo ho používajú ešte viac, a sú takí, čo všetkých úplne prekonávajú… Bohužial, tam hrá veľkú úlohu morálka, lebo rozum má obrovskú moc a výhodu, ale bez etiky je démonizmom. A zdanlivá etika bez rozumu, je nanajvýš formou biorobotizmu. Totiž ak človek nechápe etiku len ako mrtvy súbor pravidiel, kamenné desatoro, ale vidí v nej to, čo v Stavbe Vesmíru každú jednu matricu a v nej rôzne varianty vývoja Naviguje práve k tým variantam Vesmírneho procesu (v každej jeho časti a etape), ktoré charakterizujú Zámer – potom musí pochopiť, že Vesmír nie je statický ale dynamický, a aj jeho Rozum nesmie byť kamenný ale vyvíjať sa tak ako všetko, t.j zbierať vedomosti a rásť, osvojovať si etiku Života, aby bolo možno chápať a voliť tie varianty života seba i spoločnosti, ktoré život harmonizujú a charakterizujú Zamer. A svoje chápanie neustále zdokonaľovať a prispôsobovať novým podmienkam, lebo život nestojí, a myslieť je nutné čoraz globálnejšie, inak nás prebudí zo sna tá časť globálneho sveta, ktorú sme prehliadli a odignorovali, zostávajúc na svojom piesočku.

Preto len rozvíjaním spoločne vedomostí a mravnosti, možno dospieť k režimu psychiky Človek. A tak ako treba rozvíjať svoju vlastnú psychiku, treba rozvíjať aj kolektívnu psychiku spoločnosti a ľudstva. Lebo individualizmus je cestou k prehre. Žiadny proces vo vesmíre nie je odtrhnutý od ostatných. Ani človek nie je odtrhnutý od života ostatných ľudí. A civilizácia individualistov, ktorá nerozvíja ľudstvo ako druh, je zbytočná, a v konečnom dôsledku odsúdená k záhube v nejakej katastrofe, aby mohla vzniknúť kultúra a civilizácia inak rozmýšľajúcich ľudí, ktorá si poradí so svojou misiou, alebo tiež zahynie, a misia bude zverená iným preživším…

 

Diskusní téma: Možno hovoriť o nezištnosti, ak človek za to čaká odmenu v nebi?

Re: Re: Re: Jen na okraj

Hox | 05.04.2017

ps. v jednom svatém písmu se na toto téma říká, že ten, kdo rozdává část svého majetku chudým, ale dělá to proto, že se chce vyvyšovat, získat obdiv, "body" u Boha atd., nedělá to od duše, tak se jedná o hřích.

Re: Jen na okraj

jardob | 05.04.2017

Ahoj Pe-tri
ďakujem za doplnenie.
ad: hermetická interpretácia duch-duša-telo. Tak je to naozaj len záležitosť terminológie a vysvetlenia. Keďže vychádzam z terminologie KSB, tak sa snažím túto terminológiu dodržovať, aby som do KSB nevnášal chaos. Inak vcelku súhlas s doplnením k tejto téme.

ad: sladká odmena. Toto by som trochu poupravil. Prijímať odmenu, žať dobré plody, nemravné nie je. Ale háčik je v tom, že ak človek nechce uviaznuť v psychike typu zviera, tak by to nemal byť hlavný motív jeho činnosti. Cesta k vyšším typom psychiky je v poznaní toho, čo sa za tou odmenou skrýva, v hlbšom poznaní božích mier.
V prírode je dobrá cesta označená odmenou, príjemnou harmóniou... Prečo? Sú to indície.. ako pre slepca. A navyše nie každý tvor je dostatočne rozumovo obdarený, aby na to prišiel intelektuálnou cestou... Veď každý začína typom psychiky zviera (a nielen homo sapiens), teda od inštinktov. Veď aj rozmnožovanie rodu, teda pohlavný akt sprevádza slastná odmena, ale iste uznáš, že človek by nemal súložiť (množiť svoj rod) len kvôli tejto odmene-slasti. Ak totiž jedinec odmenu zneužíva, obyčajne sa stane jej otrokom a ide to s ním dolu vodou. To je tiež indícia, čo je dobré a čo nie. Cukor a bič pre málo chápavých. No ak sa chceme stať ľuďmi, treba chápať viac, preniknúť hlbšie do podstaty, námestníkom na zemi nemôže byť neznajko, ktorý vidí iba to, čo je na povrchu.

Re: Re: Jen na okraj

Pe-tri | 05.04.2017

Ale je to přece jednoduché ne - kvalita odměny/plodu je dána kvalitou činnosti/setby. Jako měrou měříme takovou je nám měřeno. Jako a kolik energii investuješ, takovou a tolik můžeš opodstatně očekávat že sklidíš. Jen svévole do tohoto principu ale může (neměla by) zasahovat.
P

Re: Re: Re: Jen na okraj

jardob | 05.04.2017

Ano, len treba chápať, že odmena je iba pomocný nástroj (slepecká palička, brailová mapa), nie cieľ. Odmena nesmie človeka brzdiť, ani ho neovládateľne hnať do priepasti, len pomáhať navigovať, kým sám pochopí itinerár života a vesmíru (napliesť si to s umelo vytvorenými odmenami - výtvormi človeka).

Odmena môže byť mantinelom, ktorým si človek sám ohraničí svoje možnosti, a pripraví sa o videnie sveta za týmito mantinelmi.

Ako vraví VP ZSSR, človek sa od zvieraťa líši tým, že má možnosť sám si určovať hranice možného... (na rozdiel od hraníc určených pre zvieratá, biorobotov a démonov)

Napokon, základnú odmenu človek dobre vyladený dostáva vždy, a to je dobrý pocit v srdci prameniaci z dôvery Bohu, vediac prečo.

Re: Re: Re: Re: Jen na okraj

Pe-tri | 05.04.2017

Odměna je zákonitá a objektivní reakce daného procesu, podobně jako plod je zákonitá reakce na proces růstu zasazeného semínka. Není ani prostředkem ani cílem. Jak chápavě se k ní kdo staví je už jiná věc. Že je mnoho subjektivních možností je nasnadě. Otázka však může znít i jinak - jak vypadá odměna za správně vedený život a jak za chybně ?
P.

Re: Re: Re: Re: Re: Jen na okraj

Lexa | 06.04.2017

Ta tzv. "odměna" jsou nové podmínky, výhodnější pro další duchovní růst směrem k bohu. Člověk je může promrhat, nebo dokonce tento dar, který si sám naděli, vytěsnit. Pokud má duchovní inteligenci, využije ho s vděčností ke svému vnitřnímu růstu.
Mnoho lidí z falešné skromnosti či zakořeněného pocitu viny daného katolickým dědictvím nedokáže příležitosti využít vhodným způsobem. Mám se stydět za to, že jsem dostal najíst, když mám hlad? S chutí se najím a načerpané síly využiji k další práci.

Re: Re: Re: Re: Re: Re: Jen na okraj

Pe-tri | 07.04.2017

Ano, samozřejmě, ale toto chápat předpokládá správnou představu o celku.
P.

Re: Jen na okraj

los/sol | 05.04.2017

Já mám k té lidské činnosti výhrady.
Už tím, že Bůh vyhnal Člověka, pač mu řádil v "Ráji", se s činnosti lidí Země, nemůžu ztotožnit
"... Můžeme to pozorovat nejen v činnosti lidské ale i v přírodě - vše správně se odehrávající nese sladké plody a naopak."

Ryze přírodní činnost byla, je a vždy bude v souladu a nese jaké jiné než pouze a jenom pouze sladké plody.
Činnost lidská: - likvidace jezer, umenšení ploch lesů, luk, jímání atmosferické vlhkosti pro zobchodování, modifikace,
prostě nazvěme to > krádeží hmoty poznání = opětovným řáděním lidí v v "Ráji" < ... i dobře profesně provedená v dobré víře/nevíře, je kyselé shnilé ovoce.
Jak se píše: Činnost pro tělo lidské = marnost, prach to bylo a v prach se to obrátí.

Re: Re: Jen na okraj

Pe-tri | 05.04.2017

Myšlenka že Bůh vyhnal člověka z ráje je ŘKC manipulace. Nemá z mého hlediska smysl ji řešit. A to že se tělo obrátí v prach nám říká symbolicky totéž jako když řekneme, že nám shořely šaty...
P.

Re: Re: Re: Jen na okraj

los/sol | 06.04.2017

Atak to jsme ve shodě s tou religií.
Já to spíše používám k obraznému popisu technogenní havárie = vyhnání z Ráje - to osobně cítím jako zánik civilizace, a to i přesto, že pak Starý zákon popisuje tu klasickou s vlnami, kde už figuruje Noe s technogenním plavidlem chráněným energetickými poli.
To jen na okraj.
Takže to beru jako popis dvou technogenních katastrof, pač brání něčeho "poznání" může být obrazně cokoli, co škodí Zemi. Není potřeba zůstávat jen v textu. Když se zapojí obrazotvornost, je to pak víc akční to čtení Starého zákona.
Uspokojování potřeb pro schránku fyzickou je obecně založeno na Zlu, to není potřeba dokazovat (každý rok nové autíčko, nový mobíl, vrtulník, a další nesmysly, nové skládky, tuny odpadků, jaderné katastrofy, ropné havárie, chemie,.... = marnost a zase marnost

výborné video o finančním systému v rusku, SSSR, RF, kred systému atd

Libor Smetana | 05.04.2017

píšu mimo téma, ale stojí za shlédnutí, možná o překlad a umístění, podle hlasu je to Jefimov 2016.

https://www.youtube.com/watch?v=hLtmu5ectUs&t=3s

Malá odchýlka....

Klara | 05.04.2017

Stačilo by , ak by ľudia boli dobrí telepati a celú túto tému by sme vôbec nemuseli riešiť.....:) . Pokúste sa používať 1 deň svoju myseľ tak, akoby ľudstvo bolo telepatické.... :):):):):):):):):):):)

Re: Malá odchýlka....

Paulo | 05.04.2017

Myslím si, že telepatia má tiež svoje úskalia - možno ňou preniesť obrazy, ale nie chápanie za jednotlivými pojmami - práve na to slúži naša reč - ako kód, Miera.

Re: Re: Malá odchýlka....

Standa | 05.04.2017

Proč jen obrazy?
Při modelování struktury části lidského mozku v počítači se tenhle model je schopen naučit rozpoznávat obrazy i řeč a vracet hotové pojmy. Zvládá pak zjistit, kde je hrana v obraze, rozpoznat písmena a slova v psaném textu, odhalit je povel v mluvené řeči, přijít na to, kde udělat vítězný tah v partii. Učení modelů, kter é popisuji, probíhá předkládáním příkladů před čidla toho modelu - což simulije získávání zkušenosti.

Pokud při těchto pokusech velice podobné struktury neuronů rozpoznávají obrazy i řeč, proč by hypotetická telepatie měla v jednom případě fungovat a ve druhém selhat?

Re: Re: Malá odchýlka....

jardob | 05.04.2017

Ako poznáme z KSB, tak súhrn obrazov a procesov v našej pamäti predstavuje tzv. videnie sveta; súhrn pojmov (slovo+obraz/proces) zasa tvorí chápanie sveta.
Vysielanie rovnakých slov, alebo len rovnakých obrazov inému človeku ale ešte nezaručí totožné chápanie informácie/zmyslu druhým človekom. Kľúčovou zložkou správneho chápania informácie ako celku v rámci komunikácie (slovnej či telepatickej) je súbor mravných kritérii v človeku.
Mravné kritériá fungujú ako porovnávacie konštatny v príkazoch (IF THEN, SWITCH a pod...)
Veď dokonalá komunikácia by mala fungovať ako empatia, teda neprenášať len strohú informáciu, ale aj vnútorný postoj k nej u jej odosielateľa.
Každý nosič informácie obsahuje niečo, čo možno označiť za šum, pozadie, teda určitý prebytok informácie. A človek vždy v informácii hľadá aj určitú hlbku, niečo navyše, analyzuje nosič aj s informáciou. A práve mravná zložka je zodpovedná za správne pochopenie aj hlavnej informácie, aj doplnkovej, interpretáciu ďalších rovín. Takto si niektorí ľudia domýšľajú, čo druhý človek reálne nemal v úmysle. Hodnotia, podľa prevažne svojich mravných kritérii. Niekto zbadá psa (hoc aj hrajúceho sa s deťmi) a predstaví si ako by sa s ním hral sám, alebo jeho deti. Iný človek si predstaví, ako by ho odral a zjedol...
Mravné odlišnosti ľudí robia rozdiely v zložení nielen mozaiky vlastného chápania sveta, ale aj chápania sveta u iného človeka. A aj keby sme doplnili chápanie sveta videním sveta iných ľudí, osvojením si telepatie, bez zjednotenia mravných kritérii by sme chaos v chápaní sa navzájom neodstránili.

Re: Re: Re: Malá odchýlka....

Klara | 06.04.2017

Je to komické, ako rozprávame "odborne " o telepatii, pričom takmer nikto nevie vedome telepaticky komunikovať :):) Telepatická komunikácia zahrňuje určite viac, ako to, čo ste tu popísali. To, že ju nevieme plne chápať, pretože sme ju nezažili ani na 20 - 30 % (niekto ani len na 1 %), to je pochopiteľné. Malá odchýlka (telepatia) by ľudstvo zmenila veľmi významne.

Vdaka za uvahu a zamyslenie

Paulo | 05.04.2017

Pri slovách "matéria" a ich obmednách myslí autor klasickú pevnú hmotu a nie matériu v chápaní konceptu MIM, správne?

Re: Vdaka za uvahu a zamyslenie

jardob | 05.04.2017

Zdravím Paulo,
Ono je to myslene terminologicky presne, ako je to napísané. Pri výrazoch ako "nemateriálna informácia" sa tým myslí, že informácia nemá materiálny pôvod, nie je formou matérie. Archetypy - predobrazy všetkých možných druhov informácie ako aj miery sú Božom bytí, a v rámci tvorenia ich len vložil zmysluplne a eticky do Predurčenia všetkého.

V iných výrazoch ako "materiálna životná perióda" sa tým myslí tá súčasť stvoreného Života, na ktorej sa duša svojou inkarnáciou zúčastňuje, a stáva sa spolutvorcom materiálnych procesov v medziach matríc predurčených Bohom.

Termínom "materializácia" sa tým myslí proces Tvorenia. Predurčenie Božie je celovesmírna Miera, a súčinnosťou Vôle a Informácie sa rodí Matérie (hotový produkt, proces, nové objekty. Pričom slovami "rodí sa matéria" sa myslí - rodia sa nové formy MIM).

Re: Re: Vdaka za uvahu a zamyslenie

jardob | 05.04.2017

materializovať možno nielen viditeľné - hmotné, ale v prvom rade neviditeľné veci a procesy, ktorých vplyv cítime oneskorene alebo nepriamo.

<< 1 | 2

Přidat nový příspěvek