7.4.2015

-předchozí část-

Matrica vs Matrix.docx (680,7 kB)

6. Oslobodenie je v Premene obsahu, a nie v zmene výzoru

Človek sa od všetkých ostatných živých organizmov v biosfére Zeme odlišuje (pomimo artikulovanej reči) tým že:

• Iba človek má rozum, slobodný v tom zmysle, že sám stanovuje hranice možného (vrátane morálne a eticky prípustného) pre seba¹;

• Má vôľu, ktorá vždy pôsobí z úrovne vedomia, a ktorá môže podriaďovať správanie určitým požiadavkám a zákazom, vychádzajúcim z rozumu alebo intuícií.

No vôľa nie je úplne slobodná, nakoľko človek musí v celom rade situácií prejavovať značné úsilie, aby silou vôle dokázal prekonať ohraničenia v svojom správaní, naložené na neho inštinktami, vytvorenými zvykmi, normami kultúry a pod. A ak je vlastná sila vôle v určitých situáciách slabá, potom ľudia nedokážu realizovať svoje zámery práve kvôli podriadenosti svojho správania tomu, čo ich sila vôle nedokáže prekonať.

Každopádne, vo filme a z uhlu pohľadu jeho autorov, — je „normálny“ človek, narodený na slobode v „reálnom svete“ mimo zlej „Matrice“ ocharakterizovaný inými kvalitami: „Potlačovať svoje pudy, to je ako potlačovať podstatu ľudstva“ Vyhlásenia podobného typu sú buď nepremyslená hlúposť alebo zlomyseľný pokus zapustiť na pozadí ostatného textu do podvedomia diváka (najmä mládeže) nepravdivú predstavu o ľudskej psychike. Základný nízkoúrovňový software, „zapustený“ do mikročipov (BIOS v počítačoch) – je analógiou ľudských vrodených inštinktov u strojov, bez ohľadu na zložitosť strojov a ich programov.

V skutočnosti ale človek, Božie stvorenie sa odlišuje a vždy sa bude odlišovať od tých najzložitejších strojov:

Za prvé, - slobodou rozumu v určovaní cieľov a vlastných hraníc možného, morálne a eticky prípustného;

Za druhé, - vôľou, silou ktorej dokáže prekonať mnohé prekážky ohraničujúce slobodu jeho vôle.

V celej technosfére, vo všetkých strojoch, ich programovom zabezpečení (software) a všetkom ostatnom vytváranom ľuďmi, sa odráža skutočná morálka a etika samotných ľudí, odráža sa ich stroj psychiky. Preto, ak sa umelý intelekt javí ako protiľudský (podobne ako to ukazuje spomínaný film) – je to odrazom protiľudskej psychiky samotných ľudí, jeho projektantov a autorov.

V podstate ako výsledok slobody rozumu v určovaní cieľov a vedomej vôle, prekonávajúcej rôzne ohraničenia sa vytvorila aj kultúra dnešnej civilizácie. Každopádne, následkom dominovania zvieracieho typu psychiky sú výdobytky kultúry ešte stále podriadené inštinktívnym programom správania, ktoré v súčasných podmienkach biosféry plodia medzidruhovú a vnútrodruhovú konkurenciu za lepšie miesto pod slnkom. No zviera (vzhľadom na väčšinový stroj psychiky ľudstva) ozbrojené rozumom, slobodným v určovaní si cieľov a hraníc možného a morálno-eticky prípustného, navyše ozbrojené technikou a mágiou – to je neprirodzený stav. Takýto druh zvieraťa Božím Zámerom určite nebol, a preto nemá miesto vo všeobjímajúcej matrici vesmíru.

Rekonštrukcia prirodzeného poriadku vecí vo Vesmíre je možná v dvoch variantoch ďalšieho osudu ľudstva:

• Buď degradácia človeku podobnej (antropoidnej) biomasy na faunu (plnohodnotné zvieratá), s takmer úplným vynulovaním kultúry a pamäte, prostriedkami vlastnými matriciam vyššieho rádu bytia;

• Alebo prechod spoločnosti k dominancií ľudského typu stroja psychiky a kultúry ktorá ju bude vyjadrovať. Čo umožnia zrealizovať rozum (slobodný v určovaní cieľov a hraníc možného a morálno-eticky prijateľného) a vedomá vôľa k vhodným činom.

Nič z hore spomenutého neprekračuje medze vedomostí kurzu všeobecnej biológie a psychológie pre stredné školy, kde biológia, psychológia, história a ďalšie predmety sú roztrieštené a tematicky sa nespájajú, čím plodia u školákov kaleidoskopický svetonázor, v ktorom každý známi fakt existuje sám o sebe, odtrhnutý od faktov známych z iných predmetov alebo reálneho života. A možno práve preto mládež, ktorú ešte len čaká samostatný život v svete dospelých, reaguje na film „Matrix“ rýchlejšie než staršia generácia, v podvedomom úsilí zložiť celistvý obraz sveta, kde film vyzdvihuje tieto problémi obchádzajúc vedomie v nelexikálnej forme alegorického obrazového rozprávania.

K systému „prípojok“, podobných obrázku na stene v africkej jaskyni, je u tvorcov filmu postoj dvojaký a protirečivý:

• Na jednej strane, v procese prenosu vedomia hlavného hrdinu z virtuálnej reality strojovej „Matrice“ do akože slobodnej reality, táto nebola vôbec ukázaná (prípojka), hoci kinematografia USA, ako už bolo povedané sa nevyznačuje prílišnou delikátnosťou v otázkach zobrazovania obnaženého tela a rôznych aktov priamo či nepriamo sa týkajúcich pohlavných orgánov mužov a žien.

• Na druhej strane sa vo filme opakovane preberá otázka „ženy v červenom“, ktorá sa premieňa na „agenta“ „Matrice“ v jednom z tréningových programov, čo privádza pozornosť k problému oslobodenia jednotlivca aj spoločnosti ako takej od diktátu inštinktov a ich kultúrnych „zásteriek“ (v algoritmoch na podvedomých úrovniach psychiky).

V tomto rozpoltenom postoji autorov filmu k problému normálneho stroja psychiky človeka, sa prejavil z vä

šej časti nevedomý súboj dvoch vzájomne sa vylučujúcich tendencií v biblickej kultúre.

Podľa prvej z nich, všetko čo sa týka pohlavnej oblasti, nemá sa odkrývať v spoločnosti ani telesne, ani slovom, ani v umeleckom stvárnení a inotajoch. No keďže pred zákonmi prírody sa utiecť nedá, civilizácia plodí množstvo kultúrnych „zásterok“ vyvyšujúcich živočíšnosť ako takú na úroveň „večných hodnôt“ ľudstva. Následkom toho kultúra, idealizujúca kultúrne „zásterky“ v ktorých sa objavujú inštinkty, podporuje v spoločnosti neľudský stroj psychiky, brániaci transformácií civilizácie do Ľudskosti.

Podľa druhej tendencie, kultúrne zásterky sú nanič, a živočíšnosť obnažujúca sa pod tlakom porno priemyslu, sa zamieňa za pravú podstatu človeka, ktorá sa ničoho nehanbí a ktorej prejavom treba dať plnú slobodu v „bezpečnom sexe“. Toto v podstate samo o sebe predstavuje priame zrieknutie sa možnosti, stať sa ľuďmi.

Obe tieto tendencie dokopy sú v kultúre dnešnej civilizácie nerozlučne prepojené, a víťazstvo hociktorej z nich by bolo víťazstvom jednej z foriem toho istého obsahu. Práve kvôli jednote ich obsahu, boj medzi nimi navzájom predstavuje jeden zo spôsobov udržania ľudstva v moci „Matrice“.

Tvorcovia filmu, hoc aj načrtli túto dualitu, no v tichosti ponechali boj týchto dvoch formálnych tendencií, čím podporili kultúru vyjadrujúcu živočíšnosť aj do budúcnosti. Keďže systém „prípojky“ (podobný tej zobrazenej v Afrike na stene jaskyne) nezobrazili priamo, nebolo to určite bezdôvodné a bez zámeru:

• Buď preto, že „senzibilovia-jasnovidci“ ktorí sa podieľali na tvorbe filmu, boli sami touto „prípojkou“ tak ovinutý, že zo svojho zámotku už nevideli biele svetlo, nie to ešte „jemné svety“ kde je tento systém „prípojok“ viditeľný;

• Alebo mali cieľ ju uchrániť a kultivovať aj do budúcna.

A neriešenosť tohto konfliktu foriem prejavu tej istej živočíšnosti tvorcami filmu sa následne prejavila v rozvoji zápletky. Ako vidno vo filme, v realite domnelej slobody (v ktorej sa ocitol hlavný hrdina) nakoniec žiadnej slobody od neúnosného tlaku inštinktov na psychiku nie je. V realite domnelej slobody, všetko prebieha pod riadením stále tej istej „Matrice“ zotročenia ľudstva. Šťastný koniec chvíľu visel na vlásku kvôli tomu že miestny „Judáš“ Sajfer (Cypher) v nejakej inej biopoľovej realite tužil po pohlavnom styku s Trinity, tá pritom zostávala k nemu chladná, žijúc v očakávaní lásky od Andersona-Nea. Takto v realite akoby bezhraničnej slobody (v ktorej posádka „Nabuchodonozora“ prežíva bez diktátu programov neurálno-interaktívnej simulácie „Matrica“) sa vyskladal klasický „milostný trojuholník“, neodvratný v každej kultúre reprodukujúcej z pokolenia na pokolenie neľudské typy stroja psychiky.

Tu mimochodom môžeme poznamenať, že miestny „Judáš“, ktorý zradil „krstiteľa“ Morfeusa – je jediná osoba filmu „Matrix“ ktorej črty tváre môžu byť stotožnené so slovanským typom: špeciálne ho formovali k obrazu, ktorý v niektorých publikáciách našej histórie by mal zobrazovať posledné celoruské kyjevské knieža – pohana Svjatoslava – otca Vladimíra, ktorý sa stal krstiteľom Rusi. Jediný rozdiel: miesto prameňa vlasov na vyholenej hlave – Sajfer nosí úzky prameň na vyholenej brade². To jest obraz „Judáša“-Sajfera bol vhodne vykonštruovaný tak, aby pri spustení filmu v globálnej distribučnej sieti kino produkcie sa v podvedomí diváka sformoval obraz nepriateľa spomedzi Slovanov, a hlavne z Rusov. Napríklad, Sajfer – jediná osoba z filmu, ktorá si rada vypije, a stereotyp že „Rusi pijú najviac na svete“ je všeobecne známy.

Vo filme teda nikto nezískava reálnu slobodu. Po zničení človekom-vírusom („rakovinovým nádorom planéty“) jednej reality – biosféry Zeme – vírus, trochu sa zregenerujúc pod poručníctvom strojového systému „Matrica“, sa ihneď pokúša vytrhnúť spod jej poručníctva a vytvoriť novú realitu, aby tak – nepremeniac seba - parazitoval na nej aj do budúcna: parazitovať – menovite preto, lebo nič iné on robiť nevie a nič iné sa ani nedokáže naučiť, kým sa neoslobodí od systému „prípojok“, na vyššie zobrazenom obrázku kamennej kresby.

Okrem toho, všetkým hrdinom v akoby skutočnej realite slobody zasúvajú do zátylku novú „prípojku“, bez ktorej sa nevedia dostať do sveta predchádzajúcej reality, produkovanej strojovým „Matrixom“. Je lepšia nová „prípojka“ zasunutá v zátylku, než predchádzajúca sada „prípojok“ od strojového „Matrixu“? – diskutabilná otázka. Podľa nášho názoru, je to tak narovnako.

Niekto, kto si prečíta tu prezentované, môže všetko pochopiť v takom zmysle, že sme prívrženci kastrovania mužov a žien. Nie: treba mu len pochopiť, že pri Ľudskom type stroja psychiky – sa dosahuje emocionálna sebestačnosť jednotlivca ľubovoľného pohlavia a veku, následkom čoho prichádza aj jeho oslobodenie od tlaku inštinktov na psychiku; a jeho správanie prestane byť podriadené čoraz viac a viac zdokonaľovaným a zvrhlým (podľa miery „pokroku“ kultúry) spôsobom uspokojovania chúťok mužov a žien.

Svojráznosť každého z pohlaví, svojráznosť každého z jednotlivcov pri prechode k Ľudskému typu stroja psychiky sa zachováva, no vzťahy medzi mužom a ženou získavajú novú kvalitu a stávajú sa neporovnateľnými so vzťahmi samcov a samíc všetkých živočíšnych druhov v biosfére Zeme. Ako následok prechodu k dominancií Ľudského typu stroja psychiky, tento ťahá za sebou aj premenu kultúry.

Pri vizualizácií biopoľových štruktúr, interakcia medzi mužom a ženou s ľudským typom stroja psychiky a pri ich vzájomnom lade nemajú nič spoločné so systémom „prípojok“ zobrazených na uvedenej skalnej kresbe. V realite biopolí (matríc - predurčenia) je vidno, ako „svetelná škrupinka“ (ohraničenie aury) vajca, v ktorej sa nachádza jednotlivec sa spája [*prekrýva, zjednocuje] so „svetelnou škrupinkou“ vajca v ktorej sa nachádza druhý jednotlivec. Oboje zväčšujú svoj rozmery a obopínajú sa navzájom, pri vzájomnom lade jedného s druhým. Všetky nezhody sa prejavujú buď ako celková neschopnosť biopolí jednotlivcov k vytvoreniu spoločnej objímajúcej aury, alebo ako jej rôznorodé defekty:

- spoločná aura je stabilná, ale nedokáže obopnúť kompletne oboch, čím obnažuje niektoré časti tela jedného alebo oboch (napríklad zo spoločnej aury vytŕčajú dve jednotlivé hlavy, prepojené s rôznymi odporujúcimi si navzájom egregormi);

- aura neschopná obopnúť oboch je nestabilná, neustále kolíše a rad za radom odhaľuje rozličné časti tiel;

- spoločná objímajúca aura má diery, vedúce k rozladeným čakrám každého z jednotlivcov. Alebo má výčnelky, vystupujúce z rozladených čakier tiahnuce sa k aurám iných ľudí alebo egregorom a pod.

Defekty buď behom určitej doby zmiznú, alebo spoločná, oboch objímajúca aura stráca pod ich tlakom stabilitu a aury jednotlivcov sa oddelia.

☯

“Jing-Jang”

Zrod spoločnej objímajúcej aury – mužom a ženou – prebieha podľa základných matríc predurčenia, určujúcich existenciu, v ktorých zrod objímajúcej aury s cieľom vzájomných spätných väzieb je znázornený obrazom, zachytenom v široko známom symbole „Jing-Jang“. No nič podobného vyššie zobrazenej skalnej kresbe sa pri ľudskom type stroja psychiky manželov nenachádza ani v realite biopolí ani v matriciach predurčenia - určujúcich realitu existencie biopolí.

Uvedieme tiež kópiu obrazu litovského výtvarníka M.K.Čurljonisa „Rozprávka o kráľoch“, na ktorom v obrazoch hmotného sveta je znázornený jeden z variantov vzťahov muža a ženy v matričnej realite, nemožný pri zvieracom type stroja psychiky. Avšak Čurljonisom ukázaná možnosť sa nedosahuje vo vzťahoch väčšiny populácie, ktorá uprednostňuje žiť po starom v „dobe kamennej“, tak ako to bolo znázornené na vyššie uvedenej skalnej kresbe.

Tiež je treba si všimnúť aj to, že väčšina mien postáv vo filme sa asociuje s biblickým projektom: Trinity – („svätá“) Trojica; Neo – Nový (kto: Kristus?); Morfeus – Snový³, hoci žije v realite, akoby slobodnej od živých snov produkovaných strojovým systémom „Matrix“; Dozer – Driemajúci; „Judáš“ – Sajfer – ochrana (*cipher angl. „šifra“). A ako možno pochopiť z námetu filmu, matricu – predurčenie, alternatívu voči strojovej („Matrici“) drží skromná, nenápadná „Vedma“, ktorá riadi svet, dostupnými jej prostriedkami formovania matríc prechodov z jedného stavu do druhého, v hraniciach daných vyššími matricami – predurčeniami v štruktúrach ich vzájomnej vloženosti, obchádzajúc všetky demokratické procedúry, priamo zo svojej kuchyne.

A kuchýň je na Zemi mnoho... Podobne aj „Vedma“ v reálnom živote nie je iba jedna, a každá z nich sa tvrdošijne snaží riadiť svet a osudy druhých ľudí zo svojej kuchyne podľa svojho, pričom nie vždy v súlade a harmónií s druhými „Vedmami“ i bežnými ľuďmi.

Oplatí sa pripomenúť známu Leninovu frázu o „kuchárke“, ktorá sa tiež MUSÍ UČIŤ riadiť štát. Nie je práve toto – autokracia konceptuálnej moci, dostupná všetkým a každému – skutočnou možnosťou víťazstva demokracie (moc v rukách ľudu) vo svojej podstate?

No zvláštnosť filmu je v tom, že samotná Vedma-prorokyňa, „vediaca všetko“, tým že konzultuje s členmi posádky „Nabuchodonozora“ (Morfeus, Trinity a Neo) otázky ich možnej budúcnosti, tak zároveň uskutočňuje matričné riadenie voči nim samotným, zatiaľ čo sama je súčasťou neurálno-interaktívnej simulácie sveta, produkovanej „Matricou“, proti vláde ktorého bojujú hrdinovia filmu. No otázka – čo hrdinom filmu tlmočí Vedma sama za seba, a čo skrze ňu hovorí „Matrica“ – nie je položená. A práve táto zvláštnosť filmu pripúšťa možnosť, že „Matrica“ (s ktorou bojuje Morfeus a posádka „Nabuchodonozora“) je vo vzťahu k prívržencom „Sionu“, objímajúcou matricou oveľa vyššieho stupňa, z čoho vyplýva nasledovné:

vo filme v podstate nie je ukázaný boj ľudí za slobodu od zvrchovanosti zlej „Matrice“, ale prechod zlej „Matrice“ do iného režimu samoriadenia, v ktorom predchádzajúci obsah vlády dostal iba novú vonkajšiu formu. Inými slovami, vo filme sa zobrazuje vzájomné prekrývanie čiastkových matríc s vzájomne si odporujúcimi koncepciami moci, hoci obe matrice prebývajú v tej istej objímajúcej matrici oveľa vyššieho rádu.

Na konci filmu hovorí Trinity Andersonovi – Neovi: „Vedma predpovedala, že sa zamilujem (z predchádzajúceho kontextu: do budúceho vyvoleného „spasiteľa sveta“) a môj vyvolený si Ty. To znamená že nemôžeš byť mŕtvy“. A on skutočne nezomrel, no celá otázka spočíva v tom, kým sa stal Neo po tom čo bol zavraždený „agentom“ „Matrice“ Smithom?! Tým že „vstúpil“ do Smitha po svojom „vzkriesení“, nezmenil sa on sám na nového „superagenta“ toho istého „Matrixu“, prenášajúceho riadenie do iného režimu? V tejto súvislosti treba pripomenúť Morfeovo objasnenie o predurčení „agentov“ v strojovom systéme „Matrica“: Sú to autonómne moduly; Sú nástrojom samoregulácie systému a preberajú ľubovoľný výzor. Alebo sú azda Anderson a Vedma iba „agentmi“ objímajúcej matrice – predurčenia, v ktorej existuje zlá „Matrica“? – odpoveď na túto otázku v námete filmu nenájdeme, nakoľko jeho tvorcovia vôbec nerozlišujú „Matricu“ ktorá vznikla ako výplod mysle civilizácie s prevažujúcim neľudským typom stroja psychiky, od všeobjímajúcej Matrice – Božieho Predurčenia.

Okrem príznačných mien sú v námete „Matrixu“ aj iné paralely s Bibliou: funkčne je Neo – Thomas Anderson (Фома Андреев - po rusky) – karikatúrou Krista; Morfeus sa zaoberá tým istým čím aj Ján Krstiteľ – čaká, hľadá a nachádza „spasiteľa sveta“, predstavuje ho ľuďom a buduje mu cestu. Garantom záchrany ľudstva a jeho oslobodenia spod „Matrice“ je vo filme (stabilná a chránená) existencia systému, hoci aj priamo nezobrazeného, no volajúcej sa „Sion“. V rôznych jazykoch sú „Sion“, „Cion“, „Zion“ rozličné varianty tohto slova, ktoré súvisí s všeobecne známym faktorom v reálnej histórií súčasnej globálnej civilizácie.

Pri tom si treba spomenúť, že bojovníci proti „Matrici“ v krízových situáciách pri nadávkach volajú čertov a diablov, čo vyvoláva dojem že nebojujú s ničím iným, než s Božím Predurčením bytia, pod maskou boja so strojovým „Matrixom“: „Matrix je všade. Obklopuje nás... Je to svet ktorý máš pred očami aby si nevidel pravdu. Bohužiaľ, nikto ti presne nepopíše čo to „Matrix“ je ...“ No v zvrhlom „Ja-centrickom“ svetonázore jedinca, ktorý nie je v harmónií s Bohom, týmito istými slovami sa bude charakterizovať aj všeobjímajúca matrica Božieho Predurčenia bytia.

A čo ak je pravda taká, že matrica, ktorá sa autorom filmu tak nepáči, nie je nič iné než Božie Predurčenie bytia vo svojej plnosti a rôznorodosti, no vo vzťahu ku ktorej sa oni pokúšajú zrealizovať podvod, zameniac túto matricu za svoj „výplod“ inšpirovaný narkotizujúcim durmanom, čo potom?

Nie je lepšie sa obrátiť priamo, bez prostredníkov, k Najvyššiemu Bohu ktorý spoľahlivo vie rozoznať ktorá „matrica“ je „výplod“, a čo je — Jeho Predurčenie? Boh odpovedá každému, kto Ho zatúži počuť, no nie každý — po tom čo dostane odpoveď danú mu Zhora „Jazykom“ významných životných okolností alebo priamo skrze skrytý vnútorný svet jeho svedomia — je po tomto ochotný zapojiť vôľu k svojej vlastnej premene a riadiť sa vedením Najvyššieho... Ak chce človek žiť ĽUDSKY, potom spomedzi všetkých možných a reálne fungujúcich matríc, musí človek zakotviť svoju psychiku bezprostredne na Všeobjímajúcu Matricu – Božie Predurčenie, vynechajúc všetky matrice-prostredníkov, vytvorené inými subjektami v medziach Predurčenia priamej milosti Božej alebo Jeho dopustením.

Všetko toto svedčí o tom, že ani tvorcom filmu „Matrix“, ani jeho hrdinom sa nepodarilo vyslobodiť sa na slobodu spod moci matrice biblického projektu, aj keď vnímavého a premýšľajúceho diváka film dokáže postrčiť k tomu, aby odhalil zmysel alegorického-obrazného rozprávania filmu, následkom čoho jeho vlastný život prestane byť thrillerom, v ktorom je on – otrokom matrice a obeťou. Vtedy sa dostane do harmónie s Bohom a bude žiť v medziach Jeho Zámeru.

1 júla — 18 augusta r.2000

Spresnenia: 7 — 8 októbra r.2001

VP SSSR