30.3.2015

VNÚTORNÝ PREDIKTOR ZSSR

Matrica a “Matrica” — dva protiklady

__________________

О recepte k získaniu „slobody“ vo filme „Matrix“

Saint-Peterburg

r. 2001

Matrica vs Matrix.doc (974,5 kB)
Matrica vs Matrix.pdf (355,1 kB)
Matrica vs Matrix.mobi (75,3 kB)

© Publikované materiály sú majetkom Ruskej kultúry, z toho dôvodu nikto vo vzťahu k nim nedisponuje osobnými autorskými právami. V prípade prisvojenia si autorských práv v rámci zákona právnickou, alebo fyzickou osobou, sa dotyčná osoba stretne s odplatou za krádež pomocou nepríjemnej „mystiky“, vychádzajúcej nad rámec právnej vedy. Každý záujemca má plné právo, vychádzajúc z vlastného chápania všeobecného prospechu, nasledujúce materiály v plnom objeme, alebo fragmentálne všetkými dostupnými prostriedkami kopírovať a vydávať aj za komerčným účelom. Kto používa nasledujúce materiály pri svojej činnosti, či v citáciách, fragmentoch alebo odkazoch, prijíma na seba osobnú zodpovednosť, a v prípade vytvorenia kontextu meniaceho zmysel následných materiálov ako celku, má šancu stretnúť sa s „mystickým“ pôsobením mimo právneho rámca.¹

OBSAH

Nakoľko rôzne operačné systémy v jednom a tom istom súbore rozkladajú strany rôzne, je potrebné aktualizovať obsah. Na aktualizovanie obsahu treba prejsť do režimu prezerania strán, vložiť kurzor do obsahu, potom stlačiť F9. Vybrať „obnoviť čísla strán“. V prípade ak váš systém pracuje nekorektne, a automaticky budú nastavené chybné čísla strán, potom v režime prezerania strany treba zadať správne čísla strán ručne. Tento odsek odstrániť do aktualizácie strán pred tlačou.

1. A je tu film

Mnohí ľudia a predovšetkým mládež si už pozreli film „Matrix“. Názory na tento film sú rôzne, no jeho popularita je poprieť nedá. Dokonca v knihe o V.V.Putinovi „Z prvej Ruky – rozhovory s Vladimírom Putinom“ je zmienka od mladšej dcéry prezidenta RF o tomto filme: „A ešte... U nás teraz beží obľúbený film „Matrix“, no otec ho nevidel. My sme aj ho volali. On povedal že teraz nemá čas, ale určite si ho neskôr pozrie“.

O čom je teda tento film? Na prvý pohľad iba ďalší thriller na ktorý sa zabudne, bez výraznejšieho vplyvu na myseľ a morálku divákov ktorí po nejakom čase budú prahnúť po nových násilných scénach, no v inom podaní. Tu je krátky opis filmu:

Mladý človek menom Thomas Anderson pracuje v počítačovej firme a vo svojom voľnom čase sa zaoberá hackerstvom² pomocou svojho domáceho PC. Hackerstvo je jeho hlavná náplň v ktorej sa natoľko zdokonalil, že sa stal jedným z najsilnejších hackerov planéty. V sieti Anderson hľadá istého Morfeusa ktorý je hlavou tajnej zločineckej organizácie, no tento si ho cez počítačovú sieť najde sám. Morfeus dohodne s Andersonom stretnutie najprv so svojimi ľuďmi, ponúkajúc mu následne pri osobnom stretnutí dať odpoveď na jedinú otázku ktorá Andersona aktuálne znepokojuje: „Čo je to „Matrix“?“ Anderson súhlasí, prebieha ich stretnutie ktoré vo filme zmení osud celej planéty.

Podľa definície Morfeusa, náš bežný viditeľný svet existuje ako neurálno-interaktívna simulácia (model), podporovaná strojovo-počítačovým systémom volaným „Matrix“, a planéta Zem (minimálne posledných 200 rokov) je vyprahnutá pustina nad ktorou sa vznáša zatemnené nebo bez slnka a hviezd. Taký je výsledok činnosti technokratickej civilizácie, ktorá sa zavŕšila vojnou strojov a ľudí, v ktorej vyhrali stroje a následne prevzali moc nad ľuďmi, pričom si ľudí začali pestovať ako bioenergetický zdroj na podporu svojej funkcionality.

Každopádne aj za týchto podmienok existuje „hnutie odporu“, nazýva sa „Sion“ a vedie boj proti zvrchovanej vláde strojov nad ľuďmi. V umelom „Matrixe“ – virtuálnom svete, účinkuje kľúčová postava ktorá sa volá „Vedma“. Ona, ako sa spomína vo filme, „vie všetko“: aj to čo bolo, aj to čo bude. A preto k nej z reálneho sveta (formou neautorizovaného vstupu do neurálno-interaktívnej siete generovanej „Matrixom“) chodia na konzultácie hlavný hrdinovia filmu: Morfeus, Trinity a Neo. Podľa Morfeovho rozprávania, v časoch keď sa „Matrix“ ešte len tvoril, narodil sa v ňom človek so zriedkavou schopnosťou pozmeňovať a podriaďovať si „Matrix“ podľa seba. Práve on pomohol Morfeovej skupine oslobodiť sa od „Matrixu“ a začať konať v reálnom svete. Tento človek už dávno zomrel, no podľa Vedminho proroctva sa znova vráti, a jeho príchod povedie k pádu „Matrixu“ a ukončí mnoho storočí trvajúcu vojnu medzi ľuďmi a strojmi.

Pokým neprišiel Neo, Morfeová skupina viedla informačnú vojnu za oslobodenie pozemšťanov (ktorú realizovala hackovaním do programového prostredia „Matrixu“) z paluby špeciálnej vznášajúcej sa lode nazvanej „Nabuchodonozor“, v snahe nájsť budúceho záchrancu ľudstva. Proti ním tu vystupujú takzvaní „agenti“ „Matrixu“, navonok neodlíšiteľní od bežných ľudí, no dokážu meniť ľubovoľne svoj výzor a tiež mnohonásobne prevyšujú „normálnych“ ľudí svojimi „fyzickými“ aj „paranormálnymi“ schopnosťami a možnosťami.

Obe strany „lovia“ Andersona, sledujúc svoje ciele: „agenti“ chcú použiť Andersona ako hackera na prielom do obranného informačného systému centrálneho servera počítačovej siete rebelov, volaného „Sion“; A Morfeus vidí v Andersonovi nového záchrancu ľudstva – Nea, schopného oslobodiť ľudí z otroctva „Matrixu“ a jeho sveta preludov. V tomto aspekte sa námet filmu prelína s Biblickými príbehmi, podľa ktorých (v Starom aj Novom Zákone) záchrana ľudstva má prísť skrze Mesiáša - Božieho Posla. Nakoľko história Nového Zákona je najviac rozšírená v západnej spoločnosti, tak aj vo filme existujú analógie jej hlavných postáv: Neo – analógia Krista, Morfeus – analógia Jána krstiteľa; a film má aj svojho Judáša.

Vývoj scenára má v sebe všetko, čo je typické u každého thrilleru: opakované naháňačky, umelecky stvárnené súboje a prestrelky, farbisté vraždy, napäté situácie v ktorých „happy-end“ visí na vlásku, a ďalšie atribúty tohto žánru. Všetky strhujúce scény sú odzrkadlením úspechov dnešnej počítačovej grafiky. A tie sú najpríťažlivejšie hlavne pre mladého diváka.

No podobných vecí je dosť aj v iných thrilleroch, a preto – pestrosť filmu, všetky výtvory počítačovej grafiky v ňom, a ďalšie veci, – neobjasňujú jeho neobyčajnú popularitu po celom svete. Takže možno okrem pestro stvárnených súbojov je vo filme aj iný oveľa významnejší zmysel. A možno práve podvedomá túžba človeka ho spoznať robí film tak populárnym; najmä medzi mládežou, ktorá sa ešte len chystá vojsť do samostatného života...

2. Lov na človeka a otázky života a smrti

“Lov na človeka v plnom prúde!” — týmito slovami sa začína hlavná dejová línia filmu³. A v tejto vete je vyjadrená aj celá podstata technokratickej civilizácie: je protiľudská už z toho dôvodu, že ničí biosféru ako celok, a bez nej človek žiť nemôže. Protiľudskosť technokratickej civilizácie sa prejavuje rôzne, okrem iného aj neadekvátnosťou obsahu informácie voči forme jej podania. Západná regionálna civilizácia v druhej polovici 20.storočia sa stala lídrom v rozvoji techniky a technológií; predovšetkým v ich masovom nasadzovaní do všetkých oblastí života, čím sa stala aj lídrom v zaťahovaní ľudstva do technokratickej katastrofy. A práve tak, ako dnes západ nemá konkurenciu vo sfére tvorby obalov pre rozličné produkty, rovnako je aj lídrom vo vymýšľaní spôsobov a foriem sprostredkovávania informácií: TV, rádio, mobilné telefóny, internet, elektronická pošta, telemosty, internetové diskusné fóra a pod. Masové nasadenie týchto prostriedkov a ich používanie po celom svete bolo umožnené najmä ako výsledok technického prvenstva Západnej civilizácie a jej aktívnej globálnej trhovej politiky. Tým že sa Západ stal technologickým lídrom, zároveň uspel aj vo vnucovaní svojho pohľadu (na problémi rozvoja ľudstva a spôsobov ich riešenia) iným kultúram, vrátane tej ruskej.

No aj keď je Západ vývojárom i výrobcom efektívnych foriem metód podávania informácií, nie je schopný ponúknuť nič nové po obsahovej stránke, čím by bolo možné tieto formy naplniť. A o tomto sa boja odkryto a priamo hovoriť aj vedci a bohoslovci Západu: po prijatí Biblie v úlohe pravdivého „Božieho slova“ Západ sám seba svetonázorovo oslepil a zostal obsahovo neplodným: „Svedomie – v rozsahu Biblie, Biblia – v rozsahu poznatkov“, — M.Žvaneckij. Všetky minulé aj súčasné svetonázorové projekty Západu: – sú rôzne filozofické školy a staroveké učenia, vrátane marxizmu, definujúce ďalšie cesty rozvoja civilizácie – avšak neschopné vyviesť západného človeka z ohrady Biblického svetonázoru. Možno tým že Západ nevidel túto slepú uličku (pri hľadaní únikovej cesty z nej), zostal koncom 19.storočia lačný po všetkom východnom: duchovné praktiky jogy, východné bojové umenia, budhizmus, momentálne sa aktívne rozširuje medzi obyvateľstvom krajín Západu “islamsky fundamentalizmus“ a pod. No ako ukázalo 20.storočie, aj pri osvojovaní si výdobytkov iných kultúr regionálnych civilizácií – Západ si úspešne osvojuje iba jej formy, pričom z veľkej časti stráca alebo deformuje jej obsah.

A práve na pozadí tohto, zdalo by sa nekonečného biblického blata sa objavil na svetových plátnach koncom 20.storočia film „Matrix“ –svojim spôsobom znamenitý a neobyčajný fenomén, nakoľko sám o sebe predstavuje vo veľkej miere úspešný pokus – vytrhnúť sa zo zajatia biblických odpovedí na životne dôležité otázky. Tieto otázky boli sformované už pred niekoľko tisíc rokmi hierarchiou „žrecov“ starého Egypta v priebehu šírenia (nimi) Biblického projektu zotročenia celého ľudstva a nastolenia svojej vlastnej globálnej neobmedzenej démonickej moci na osnove programovania psychiky ľudí lživým učením viery. Posudzovanie tejto vierouky bolo minimálne posledných 2000 rokov blokované rôznymi deklarovanými aj tichými „tabu“, a predovšetkým na Západe, ktorý sa stal citadelou, z ktorej toto otroctvo realizovalo svoje nájazdy na okolité národy.

Film „Matrix“ toto „tabu“ narušil. Aj keď len nepriamo, ale dotýka sa problémov ktoré sú kľúčové pre vyriešenie krízy rozvoja súčasnej technokratickej, protiľudskej civilizácie, navádzajúc divákov k otázkam: V čom spočíva zmysel života na Zemi? Prečo je ľudská kultúra škodlivá a vedie ľudstvo k vojenskej a ekologickej samovražde? Chcú v budúcnosti ľudia byť rukojemníkmi a otrokmi nimi vytvorených strojov (tým viac po vytvorení umelej inteligencie)? Aké môžu existovať varianty záchrany? Aké sú skutočné vzťahy človeka s Bohom, Spasiteľom a satanom?

Táto tématika, aktuálna pre život každého človeka i celého ľudstva je veľmi zriedkavým javom v západnej kinematografií. Možno práve preto sa film stal tak populárnym po celom svete, no jeho popularita – je svojským dôkazom toho, že nami vyššie sformulované otázky znepokojujú dokonca aj tých, ktorí nemajú sklon o nich vedome hovoriť konkrétnou lexikou. V rovnakom čase je tu film – informačný produkt západnej biblickej kultúry a hovorí o problematike vyriešenia krízy celého ľudstva v obrazno-alegorickom, umeleckom jazyku. V umeleckých jazykoch iných kultúr (islamskej, budhistickej, ruskej, hinduistickej a ďal.) by zrejme tieto problémi aj spôsoby ich riešenia boli zobrazené inak. No pokým tieto problémi nebudú sformulované v konkrétnej lexike (vylučujúcej nejednoznačnosť chápania), bude sa ich riešenie ľuďom predkladať v obrazovej forme skrze podvedomie cez „najdostupnejšie zo všetkých umení - film“. Pritom vždy bude umelecká predloha sama o sebe predstavovať tichý kompromis medzi úsilím človeka oslobodiť sa zo zajatia, a úsilím globálneho znacharstva (ovládajúceho biblický projekt zotročenia ľudstva) udržať všetkých ľudí v zajatí svojej lži. Toto sa týka aj filmu „Matrix“, ktorého alegorický obsah (druhý zmyslový rad) je cudzí Západnej biblickej kultúre a podrýva jej stabilitu.

A o tom, že aj film „Matrix“ predstavuje sám o sebe takýto druh nepostrehnutého kompromisu medzi túžbou po slobode a túžbou po otrokárstve, hovorí aj ten fakt že Morfeus – bojovník so zlým „Matrixom“ a jeho druhovia nediskutujú o nemorálnych vlastnostiach jeho algoritmiky. Každopádne, len čo sa dostanú z moci nevyhovujúceho im „Matrixu“, predstavitelia systému „Sion“ fakticky vytvárajú alternatívny „matrix“, bez ohľadu na to či pochopili tento fakt, alebo nie (* nemorálnosť algoritmiky pôvodného „Matrixu“). Držiteľkou alternatívneho „matrixu“ vo filme je Vedma, ktorá „vie všetko“. No obsah alternatívneho „matrixu“ tiež ostáva bez diskusie, a obraz života ľudstva pod jeho mocou zostáva v zákulisí v tichom, nedefinovanom a preto aj neopodstatnenom predpoklade, že v alternatívnom „matrixe“ bude všetko dobré.

Skutočnosť, že táto časť zápletky nie je priamo zobrazená, neznamená že jej videnie ostane za hranicami vedomia vnímavého a premýšľajúceho diváka. Možno práve na podporu orientácie určitých asociatívnych spojení boli mená hlavných postáv vybrané práve tak, aby podvedomie diváka nútilo jeho vedomie správať sa určitým spôsobom potrebným pre scenáristov a ich kurátorov.

Akoby potvrdzujúc svoje meno, Morfeus verí, že objektívna realita a jej obrazy v psychike človeka nie sú prepojené, podobne ako sa to deje v snoch: teda v čase keď je podvedomie zaneprázdnené spracovávaním informácií prijatých za bdelého stavu, a vedomie sledujúce sen (z väčšej časti stratiac vôľu) vidí nereálne obrazy oproti tým ktoré vníma bežne v reálnom bdelom živote. Kým v sne je takýto stav normálny, v bdelom stave je takýto stav vlastný viac menej psychike trpiacej schizofréniou. Po takomto úsudku, môže byť každá analýza zápletiek filmu prijatá ako posudzovanie schizofrenického a narkotického blúznenia autorov scenáru a režisérov filmu; a celú popularitu thrilleru možno potom vysvetliť psychickou chorobou všetkých tých, ktorí to sledovali so záujmom a potešením. A hoci spoločnosť globálnej civilizácie po morálnej a psychickej stránke naozaj nie je úplne zdravá, a pre niektorých je „Matrix“ – skutočne zobrazením ich schizofrenických alebo narkotických vízií či zlých snov, každopádne, v mene budúceho oslobodenia a uzdravenia psychiky spoločnosti je nevyhnutné zobraziť reálne prepojenia obrazov „Matrixu“ s Objektívnou realitou takými, aké naozaj sú... A tým aj odhaliť alegorickú svetonázorovú zložku námetu tohoto thrilleru, ktorá ho robí tak populárnym.

Vo filme možno nájsť dva spoločensky užitočné svetonázorové výroky, ktoré sú v otvorenej forme postavené rovno pred diváka-„ovčana“⁴ – poväčšine bezstarostného konzumenta všemožných pôžitkov, „Chlieb a hry“, - a predovšetkým amerického diváka konzumenta:

• Vy nie ste cicavce, - to jest, vy nie ste ľudia, nie ste človek, - ste vírus, „ľudstvo je choroba, rakovinový nádor na planéte, a my (stroje, vlastniace intelekt, - podľa námetu filmu) sme liek“;

• “SYSTEM FAILURE” — „systém zlyhal, utrpel krach“ (tento nápis sa zobrazí na konci filmu na jednom z počítačov).

Ak v prvom výroku je to viac menej jasné (globálna biosférno-ekologická kríza je viac než očividná), ten druhý potrebuje trochu dovysvetliť.

Ako každý vie (kto sa aspoň trochu rozumie počítačom), potom čo systém zlyhá, - v lepšom prípade postačí reštart počítača, v tom horšom – inštalácia operačného systému a programovej výbavy úplne odznovu. Inými slovami, nápis na displeji počítača na konci filmu priezračne naznačuje, že predošlý systém globálneho riadenia ľudstva (pod opaterou ktorého si antropoidný vírus-„ovčan“ zvykol bezstarostne a nenásytne požierať život), po svojom zlyhaní, nechá v blízkej perspektíve každého osamote s problémami celého ľudstva i planéty. A tieto problémi majú systémotvorný charakter, nie lokálno-personálny.

Tieto dva výroky, povedané otvoreným spôsobom, v súhrne predstavujú narážku vírusu-„ovčanovi“: je najvyšší čas začať premýšľať nad riešením problémov, vytvorených vlastným parazitizmom na iných členoch spoločnosti a biosfére planéty.

Takýto typ úvah môže viesť dvoma odlišnými smermi:

• Na čom, ako a pod ochranou akého nového „Matrixu“ možno ďalej parazitovať?

• Ako prestať parazitovať a zostaviť alternatívny systém vzťahov medzi všetkými spolu, aj jednotlivcami, aj Matkou-Zemou, a predovšetkým predstavujúci osnovu pre budúci, už celosvetový vývoj každého človeka aj ľudstva v celom?

Vlastne v týchto narážkach (*že treba si vybrať jednu z dvoch možností⁵) aj spočíva všetko pozitívne a dobré, o čom hovorí film priamo. Na ktorú z dvoch otázok hľadať odpoveď – o tom rozhoduje každý sám. Či má zmysel hľadať tieto odpovede osamote, alebo radšej pokračovať v bezstarostnom požieraní života, a odpovede nech hľadajú iní? – na túto otázku si tiež musí každý odpovedať sám. Všetko ostatné, pozitívne a dobré je vo filme vyjadrené alegoricky a preto je potrebné dať odpoveď na mnohé nevyslovené otázky. No hlavne je treba dať odpoveď na otázku: Existuje objektívne v Prírode čosi ako „Matrica“ („Matrix“) čo vo filmovom námete alegoricky stvárňoval strojový systém ( ktorý sa stal pre ľudstvo protézou biosféry, továrňou živých snov a naoko reálneho života všetkých a každého)? Alebo autori filmu svojim schizofrenickým svetonázorom vidia svet chorobne zvrátený, a „Matrix“ nie je alegorický obraz niečoho reálneho ale iba ich výmysel?

„Čo je to realita?“ – taká otázka je vo filme položená, avšak priama odpoveď na ňu (vyvierajúca z individualizmu kultivovaného biblickou kultúrou) je daná v duchu „solipsizmu“⁶: reálne je iba to, čo si uvedomuješ. Vyzdvihnutie názoru že „realita je to, čo vnímaš“ na úroveň všeobecného zákona jestvovania - je kultivovaním si vlastnej schizofrénie, cesta k zámene reálnej existencie za hranicami poznateľného s produktami myšlienkovej činnosti psychiky.

Subjekt druhu „Homo Sapiens“ vníma iba časť Objektívnej reality. Každopádne, na otázky: Ako je organizovaná Objektívna realita? Akú veľkú časť z nej je schopná vnímať väčšina subjektov druhu „Homo Sapiens“? Ako navzájom reagujú Objektívna realita vcelku a tá jej časť, ktorá je vlastníctvom vedomia subjektu, v každom okamihu času? – je každému divákovi daná možnosť si odpovedať sám, bez toho aby upadol do schizofrénie alebo uviazol vo svete vlastného vedomia. Pri tom aj schopnosť diváka nezbadať vymenované otázky a tiež otázky vyvierajúce z nich, - je takisto svojrázna odpoveď na každú z týchto otázok.

A bez odpovede na ne, nie je možné dať odpovede na dve vzájomne sa vylučujúce otázky, na ktoré priamo poukazuje a naráža samotný film:

• Buď, ako ďalej parazitovať (ako antropoidné vírusy-„ovčania“) bez podpory nejakej „matrice“, ktorá zlyhala?

• Alebo, ako prestať parazitovať a začať žiť ľudsky?

Teraz sa vrátime k tej skutočnosti, že strojový systém, — produkujúci ľudstvu živé sny, ktoré ho podporovalo energeticky (byť „batériou“ – bolo hlavné poslanie ľudstva v námete filmu), — dostal meno „Matrica“ („Matrix“). V našej dobe, je pre väčšinu toto slovo známe ako matematický termín, definujúci dvojrozmernú tabuľku, v ktorej bunkách (v priesečníku každého riadku a každého stĺpca) môžu byť akékoľvek matematické objekty, vrátane nových matríc. Ďalšia interpretácia matricu definuje vo všeobecnom zmysle ako matematický objekt, pojmovo nerozlučne spojený s mnohorozmernosťou priestoru skúmaných formálnych parametrov. Okrem toho, matrica sama o sebe predstavuje prostriedok, ktorý dáva množine⁷ organizačnú štruktúru a určenie vzájomných vzťahov medzi rôznymi množinami (toto našlo najvýraznejšie použitie v programovaní databáz). Matrice takýchto kvalít disponujú vlastnosťami metrologických štandardov, s ktorými korelujú elementy štrukturálne usporiadaných množín.

No všetky vyššie uvedené definície - sú len úzko profesionálne interpretácie chápania slova „matrica“. Všeobecný význam slova je oveľa širší. „Sovietsky encyklopedický slovník“ (Moskva r.1986) odvodzuje naše slovo „matrica“ z latinského: „matrix – matka“ (* odvodenina od lat. „mater“). A všetky významy tohto slova, ktoré našli uplatnenie v rôznych oblastiach činnosti a sú uvádzané vo výkladových slovníkoch, tak či onak súvisia s tým, že matrica (v polygrafií, v mechanickom opracovaní materiálov a pod.) je podstatou určujúcou obraz produktu, vytvoreného na jej základe, a tiež podstatou dávajúcou usporiadanosť matérií z ktorej sa produkt skladá. Ako sa teda zdá, tak slovo „matrica“, do seba zahŕňa všetky pojmy ohľadne tvorby obrazu zodpovedajúceho Predurčeniu akéhokoľvek informačného nosiča na materiálnej osnove.

3. Matematika a Boží Zámer

V súlade s touto definíciou slova „matrica“, je v podstate strojový systém produkujúci živé sny celému ľudstvu vo filme nazvaný správne. A to nás privádza k otázke: strojový systém je jedinou matricou, alebo aj táto prináleží inej matrici, predurčujúcej jej existenciu a fungovanie?

Aby sme neohraničovali celistvosť úvah, bude lepšie predpokladať že strojový systém z námetu filmu ohraničený lokalizáciou na planéte Zem, môže existovať a fungovať iba ak je súčasťou nejakej objemnejšej (objímajúcej jeho existenciu) matrice, ktorá je vo vzťahu k nemu na vyššom stupni (úrovni) vzájomnej vloženosti čiastkových matríc⁸. Táto matrica na svojej úrovni zaujíma miesto v bunke objemnejšej (objímajúcej) matrice nasledujúceho stupňa. A tak, v priebehu skúmania rozširujúcej sa usporiadanosti vzájomnej vloženosti matríc, predurčujúcich jestvovanie vložených matríc a nimi vytvorených procesov (vrátane existencie vesmírov), sa tak dostávame k dvojici otázok, v ktorej kladná odpoveď na jednu z nich znamená zápornú odpoveď na tú druhú:

• Existuje nejaká hranica tejto postupnosti rozširovania matríc? To jest, existuje určitá všeobjímajúca matrica, predurčujúca jestvovanie všetkých ostatných vložených matríc a ich možnosti naplnenia nejakou matériou a informáciou?

• Alebo takáto hranica neexistuje a postupnosť matríc (objímajúcich do seba vložené obmedzené čiastkové matrice) môže narastať bez akýchkoľvek kvalitatívnych a kvantitatívnych limitov, vytvárajúc tak stále nové a nové možnosti existencie rôznorodých svetov?

K takýmto otázkam ľudstvo prichádzalo neraz, a v priebehu histórie rôzne svetonázorové systémy (školy) dávali na ne v rôznych formách obsahovo navzájom sa vylučujúce odpovede. No pri všetkej rôznorodosti detailne vypracovaných svetonázorových systémov, všetky môžu byť zaradené do jednej z dvoch kategórií odpovedí:

• Existuje určitá hranica narastania postupnosti vzájomnej vloženosti matríc, a proces narastania postupnosti vzájomného objímania matríc nakoniec privedie k stotožneniu vrcholu postupnosti⁹ s určitou konkrétnou všeobjímajúcou matricou, odvekou nazývanou... Božie Predurčenie existencie Vesmíru.

• Objektívne existuje iba určitý základ existencie, svojim spôsobom „prvotná tehlička“ vesmíru, „základný element“ – jednotka a určité pravidlá („sčítania“, „násobenia“, „odčítania“ a iné) transformácie. Pri používaní týchto operácií na základnom prvku, môže postupnosť vzájomnej vloženosti čiastkových matríc bytia narastať bez ohraničenia, nestretnúc sa tak so žiadnou konkrétnou všeobjímajúcou matricou.

Jeden aj druhý názor pripúšťa nekonečne rozširujúcu sa postupnosť vkladania čiastkových matríc bytia, no oba vyjadrujú kvalitatívne rozdielne chápanie tejto nekonečnosti: V prvom prípade – je to na počiatku preddefinovaná Zhora „nekonečnosť“, a v druhom prípade – je to „nekonečnosť“ budovaná nárastom a transformáciou čiastkových matríc, predstavujúcich sebou „konečné prvky“ tohto nekonečného „budovania“. Na prvý pohľad, sú oba vzájomne sa vylučujúce názory rovnoprávne a posúdiť pravdivosť jedného a nepravdivosť druhého sa zdá byť nemožným. No ak pouvažujeme, tak pravdivým sa predsa len ukáže prvý názor: Existuje určité všeobjímajúce predurčenie (preddefinícia), následkom čoho proces nárastu postupnosti vzájomne objímajúcich sa čiastkových matríc bytia a ich naplnenie matériou a informáciou sa rozpadne – pri pokuse o vytvorenie niečoho (v tomto procese nárastu postupností vzájomnej vloženosti) čo nemá miesto vo všeobjímajúcej matrici – Božom Predurčení..

V opačnom prípade by sa zákony fyziky a chémie (ktoré vyjadrujú najvyššie z už vytvorených predurčení-preddefinícií) mohli opakovane meniť s objavením sa akejkoľvek novej matrici – nadstavby, objímajúcej všetky jej predchádzajúce v štruktúre vzájomnej vloženosti a završujúcej (dočasne, na vrchole) tento poriadok, čo zodpovedá „druhému zákonu dialektiky“ podľa ktorého kvantitatívne zmeny prechádzajú do kvalitatívnych¹⁰.

Okrem toho, druhý predpoklad vyžaduje nevyhnutnosť mať okrem samotnej jedinečnej „matrici“ - prvozákladu aj prostriedky dovoľujúce navyšovať postupnosť vzájomnej vloženosti – ktoré svojou podstatou predstavujú to isté Božie Predurčenie bytia, no skonfiškované z predmetu úvah: buď pre chybnosť úvah, alebo aby sa vyhli nazvať veci pravým menom.

Avšak tieto dva preskúmané vzájomne sa vylučujúce predpoklady sú takisto vyjadrením dvoch rozdielnych svetonázorov, ktoré sa taktiež vzájomne vylučujú:

Prvý – Bohocentrický. Vo svojej podstate vychádza z toho že Vesmír vcelku, ako aj jeho časti, planéta Zem aj Ľudstvo je Božím výtvorom, plodom Predurčenia Tvorcu a Všemocného, a život ľudí s týmto svetonázorom prebieha v medziach Božieho Zámeru. Pre človeka žijúceho v medziach tohto Zámeru je prirodzené si uvedomovať že Svet je jeden a celistvý, a všetko v ňom ( vrátane vzťahov medzi ľuďmi) je príčinno-následkové, mnohovariantné (vo všeobecnosti) prozreteľno (*predvídateľno) účelové. A každý jeden človek buduje svoj život v medziach Božieho Predurčenia a to buď v súlade so Zámerom, alebo mu svojou činnosťou odporuje. V prvom prípade je pre človeka Boh – nadmiernou realitou, hierarchicky najvyšším Všeobjímajúcim riadením, s Ktorým sa neustále snaží udržovať istú etiku osobnostných vzťahov na osnove objektívnej morálky. V druhom prípade prebieha proces neustáleho odporovania (zo strany subjektu) Božiemu Zámeru, v ktorom sa takto prejavuje určitý druh morálne-podmieneného svetonázoru jedinca.

V Bohocentrickom svetonázore sú miera a matrica rôznymi názvami (ruský a latinský) jedného a toho istého objektívneho javu. Ak chápeme Božie Predurčenie bytia všetkého čo je ako – mnohorozmernú matricu možných stavov všetkej matérie vo Vesmíre, tak potom určitá časť matrice – Božieho Predurčenia je dostupná aj ľudskému vnímaniu miery. V podstate ktorýkoľvek vnímavý a neskazený človek, ktorému bola zhora daná schopnosť rozlišovať príčinno-následkové väzby vlastnej existencie a okolo neho sa skladajúcich okolností, vníma prejavy Božieho Zámeru (ako hierarchicky Najvyššieho všeobjímajúceho riadenia) a preto dokáže, a evidentne sa aj snaží formovať svoju činnosť v súlade s Bohom, v medziach Jeho zámeru na osnove svojho cítenia miery.

Druhý svetonázor možno nazvať „Ja-centrickým“, (egocentrickým - v latinskom variante). Vo svojej podstate je buď úplne ateistický, keď stavia človeka do pozície boha či pokoriteľa Prírody, alebo panteistický kedy zbožstvuje Vesmír v celku, platiac daň za to, že zďaleka nie všetko v Prírode je podriadené človeku i ľudstvu v celom. No v obidvoch variantoch tento svetonázor trvá na tom, že Vesmír, planéta Zem s biosférou a ľudstvom v nej sa nejako „samovytvorili“ (no pritom sa v podvedomí človeka prikloneného k takémuto svetonázoru aj tak vynára otázka: z čoho?). Následkom výbuchu (znova otázka: čoho?). Následkom veľmi dlhej evolúcie (znova: čoho?)

Pre takýto svetonázor je typické vnímanie objektívnej reality ako množstvo nijako medzi sebou neprepojených náhodných javov, procesov, faktov, ktorých neustála obmena rôznorodých kombinácií určuje podľa neho evolučný vývoj vesmíru, „samorealizujúci sa“ v súlade s odhalenými aj ľuďmi ešte neodhalenými zákonmi prírody.

Toto je výsledkom toho, že ateista považuje všetky neviditeľné príčinno-následkové väzby medzi rôznymi javmi (v ktorých sa bezprostredne prejavuje hierarchicky Najvyššie všeobjímajúce riadenie Všemocného) za objektívne neexistujúce: Všetko čo jedincovi nie je dané priamo vnímať, mnohí racionálne hodnotia ako objektívne neexistujúce. Takýto svetonázor stavia do centra vesmíru (aj nevedomky) buď človeka a jeho ohraničené možnosti, alebo zákony prírody (ktoré len čo si človek osvojil začal sám seba ospevovať ako „korunu“ prírody). Avšak Ja-centrizmus ostane Ja-centrizmom, bez ohľadu na šírku svojho horizontu: „Ak som aj videl ďalej ako ostatní, tak iba preto, lebo som stál na pleciach velikánov“, - I.Newton.

A následkom neviditeľného ale citeľného ateizmu v „Ja-centrickom“ svetonázore, (*jeho obete) vnímajú snahu človeka o pochopenie jediného Boha a jeho Zámeru (prozreteľnosti) vo vzťahu k tvoreniu ako presný opak snahy človeka spoznávať zákony prírody.

-pokračování-