27.8.2017
z knihy Jazyk náš: ako objektívna dannosť i ako kultúra reči
Následující text obsahuje vysvětlení, proč nemůže být KSB vysvětlena "krátce a jednoduše" a její pochopení vyžaduje práci na sobě a určitý čas.
3.3.3. Kultúra reči v Koncepcii spoločenskej bezpečnosti
V jazykovej kultúre Koncepcie spoločenskej bezpečnosti musí reč, jak písomná, tak aj ústna vyjadrovať konkrétnosť zmyslu. А «mágia jazyka» vo všetkých jej aspektoch sa stáva dostupnou pre subjekt v závislosti od toho, nakoľko je jeho reč ozmyslená a nakoľko jeho život a konanie prebiehajú v riečisku Zámeru.
A my začneme skúmanie tejto témy kultúry reči v Koncepci spoločenskej bezpečnosti z otázok:
-
о «sestre talentu» — krátkosti výkladu;
-
о tom, že «všetko geniálne je prosté»,
— posudzujúc ich v riečisku Koncepcie spoločenskej bezpečnosti v tej podobe, v akej je predstavená v materiáloch VP SSSR.
Koncepciu spoločenskej bezpečnosti — CELÚ VO VŠETKEJ JEJ ÚPLNOSTI — možno vyjadriť v jednej fráze, smerovanej ku všetkým a každému:
Poďme sa stať ľuďmi!
— Nо či táto fráza zabezpečuje vnímanie KSB v celej jej plnote a detailnosti ak nie všetkými, tak aspoň väčšinou tých, ktorí počúvajú a čítajú podobnú frázu počas celej histórie? — Historická skúsenosť mnohých storočí ukazuje, že takéto výzvy nie sú prevládajúcou väčšinou chápané tak, ako treba, následkom čoho ľudstvo aj žije tak, ako žije.
Еšte Diogenes (оkolo 400 — 325 pred n.l.) chodil po vtedy ešte helénskom meste Sinope1 cez deň so zažatým lampášom a na rozpačité otázky spoluobčanov: „Prečo cez deň s lampášom?“, — оn jednoducho odpovedal: „Hľadám človeka…“ A toto je treba chápať v tom zmysle, že on uprostred nich nenachádzal nikoho, kto by zodpovedal jeho predstavám o tom, akými majú byť ľudia2. No čo konkrétne Diogenés rozumel pod dokonalým človekom? A kto pochopil hoc aj nie jeho, ale objektívny význam ním postavenej otázky a nevyhnutnosť svojim ozmysleným životom dať na ňu odpoveď?
Тí, ktorých detstvo pripadlo na roky 1950 — 1980 si musia pamätať kreslený film, v ktorom žiak-darebák Barankin vyčíňa so svojim priateľom, takým istým, ako je on sám, darebákom. V kreslenom filme názorne-vzorové dievča-premiantka s príkladným správaním sa nepretržite obracala na Barankina s návrhom: «Barankin, buď človekom!» No Barankin s priateľom sa ulievali z výučby aj zo spoločnej práce v škole, a v hľadaní ľahkého bezstarostného života sa menili tu na motýľov, tu na vrabce, tu na mravcov, no nakoniec, pod tlakom okolností, hroziacich existencii nimi získaných tiel (a ako bolo chápané v kultúre adeizmu — ich samotných), si zborovo zaželali: «Ja chcem byť naveky človekom!»
Ak tento kreslený film bol deťmi pochopený (prvou generáciou divákov), ktorým sa podarilo do dnešných dní sa stať rodičmi, dedkami a babkami iných detí (nasledovných pokolení jeho divákov), ktoré v súčasnosti sú tiež dospelé, — tak prečo my žijeme tak, ako žijeme? A prečo sa spoločnosť nachádza v dlhoročnej kríze?3
Odpoveď na tieto otázky spočíva v tom, že:
«Stručnosť je sestrou talentu» iba vtedy, ak v kultúre spoločnosti, v psychike ľudí sa nachádza svetonázorová osnova – videnie sveta – pre automaticky-podvedomé sa to «samo sebou» rozumie a chápe to, čo je v krátkosti povedané alebo ukázané na základe všeobecne uznaných pojmov, ktoré zabezpečujú bezproblémové vzájomné chápanie sa v komunikácii dostatočne širokého okruhu ľudí na princípe sa to «samo sebou» rozumie.
А talent v takýchto situáciach sa prejavuje v schopnosti človeka niekoľkými slovami (alebo prostriedkami iných «jazykov»4, podporovaných spoločnosťou) vzbudiť v psychike iných ľudí čo najplnšie a najjasnejšie predstavy, vzťahujúce sa ku týmito jazykovými prostriedkami v krátkosti dotknutej problematike. Ale vo vzťahu k pojmom oddeľujúcim v spoločnosti, od ktorej rôzne konkrétne pojmy odeľujú jej nositeľov, princíp «stručnosť je sestrou talentu» nefunguje, pretože auditórium nemá svetonázorovú osnovu – videnie sveta – pre automaticky podvedomé sa to «samo sebou» rozumie. Маximum, čo môže v tomto prípade stručnosť zabezpečiť, je — emocionálne prebudiť, vyvolajúc záujem o tú ktorú problematiku. No vypracovávať chápanie tejto problematiky v detailoch a vzájomných väzbách, nevyhnutných pre jej vyriešenie v Živote — to musia spraviť len tí, ktorí sú do nej zainteresovaní.5
A v tejto etape zisťujeme, že aforizmus «všetko geniálne je jednoduché», vyjadruje Ja-centrické kaleidoskopické videnie sveta, a preto je takisto neudržateľný.
Po prvé – niet absolútnych merných jednotiek intelektuálnej sily: intelektuálna sila je vždy buď dostatočná alebo nedostatočná vo vzťahu ku konkrétnej záležitosti, ktorou sa zaoberá ten ktorý konkrétny človek. Inými slovami, ak si niekto myslí, že jeho intelekt prevyšuje intelekt druhých ľudí podľa nejakých absolútnych ukazovateľov, tak to značí, že sa on zaoberá:
-
buď hlúposťami6;
-
alebo nie svojou vecou, ak porovnáme to, čím sa zaoberá, so Zámerom.
Vo vzťahu k dielu-záležitosti v riečisku Zámeru je intelekt (ako aj iné kvality každej osoby) vždy dostatočný7, no nijako prebytočný. Т.j. pre protiklad v zamlčaní «génius – to je priemer» v Bohopočiatočnom chápaní sveta a primerane tomu — v spoločnosti, žijúcej na jeho osnove — miesta niet.
Po druhé - zhodnotenie «všetko geniálne je jednoduché» je ohodnotenie, spravené postrannými «odhadcami» na základe všeobecne uznaných pojmov alebo pojmov, ktoré sa stali všeobecne uznanými aj kvôli činnosti nimi do rangu «génia» vyzdvihnutého jedinca. Pre samotného jedinca, vyzdvihnutého okolím do rangu «génia», je ním dosiahnutý výsledok:
-
buď prirodzený pre jeho život, nakoľko sa v ňom prejavil jeho osud (predurčenie v tomto Svete), pred ktorým on neutekal a nehľadal si iný osud;
-
alebo je výsledkom prácneho (v dôsledku rôznych morálnych a vo videní sveta nekonkrétností a chybného chápania sveta) hľadania seba samého — najlepšieho variantu svojho osudu, no výsledku predchádzajúce hľadanie a práca zostali mimo vnímania «odhadcov» jеho prác.
-
V opačnom prípade, t.j. ak výsledok, dosiahnutý „géniom“ leží mimo riečiska Zámeru, v klame ilúzie „geniálnosti“ sa nachádzajú aj „génius“ aj «оdhadcovia».
Čo sa týka Koncepcie spoločenskej bezpečnosti, nezávisle na tom, či ju VP SSSR vykladá alebo túto misiu berie na seba niekto iný, tak jej výklad nie je možný na základe všeobecne prijatých pojmov, javiacich sa osnovou to sa «samo sebou» rozumie v davo-„elitárnej“ spoločnosti, nesúcej Ja-centrické, vadné (zbavené pre život nevyhnutnej komplexnosti) a v mnohom kaleidoskopické videnie sveta.
Nie je možný preto, lebo KSB sa usiluje vyjadriť videnie sveta Bohopočiatočné, mozaikové, ktoré davo-„elitárna“ kultúra potláča a bráni prirodzenému prechodu k nemu v procese dospievania človeka. Preto, nakoľko napriek panujúcej kultúrnej tradícii davo-„elitarizmu“ KSB predpokladá prechod ľudí, realizovaný ich úsilím, od Ja-centrického mozaikového i kaleidoskopického videnia sveta (vo všetkých ich modifikáciach) k videniu sveta Bohopočiatočnému, mozaikovému na základe medzne zovšeobecňujúcich kategórií trojjedinnosti matérie-informácie-miery, materiály KSB majú pomôcť ľuďom v uskutočnení každým z nich práve takého prechodu. Konkrétne v tomto aspekte je potrebné niečo zo skôr uvedeného so súvisiacimi vysvetleniami zopakovať.
Každú otázku a jej spätosť so sprievodnou a ju zahŕňajúcou objemnejšou problematikou možno vysvetliť v niekoľkých slovách, a možno ju vysvetliť v mnohozväzkovej monografii, ktorá bude zaujímavá vo svojej komplexnosti a detailnosti len pre jej autorov a neveľkú skupinu profesionálov, pracujúcich v tej istej oblasti. No ani stručnosť, ako bolo skôr ukázané, negarantuje vznik záujmu a chápania podstaty dotknutých otázok u dostatočne veľkej časti auditória.
V súvislosti s tým, aby do života vstúpila Koncepcia spoločenskej bezpečnosti v Božej dŕžave (ako aj u každej novej záležitosti v spoločenskom živote) je vždy aktuálna otázka:
Kde a ako spraviť rozhraničenie medzi poskytnutím informácie v ohláseniach a poskytnutím informácie v zamlčaniach tak, aby sa zvyšoval počet ľudí, dostatočne jednotno-obrazne chápajúcich texty materiálov Koncepcie?
No práve rozhraničenie «оhlásenia — zamlčania» podmieňuje štýl podania informácie a objem publikácií o hocakej problematike. Vedenie tejto hranice je podmienené nie až tak subjektivizmom autorov textu alebo človeka, vystupujúceho s ústnou rečou, ako videním a chápaním sveta (svetonázorom)* toho auditória, ktorému sa predpokladá vysvetliť konkrétnu problematiku; t.j. najefektívnejšie rozhraničenie «оhlásenia — zamlčania» je podmienené auditóriom a problematikou takými, aké oni sú.
Inými slovami, či sa to niekomu páči alebo nie, tak štýl podania materiálov VP SSSR je podmienený v našej spoločnosti panujúcim videním a chápaním sveta (svetonázorom), a nielen osobnými charakteristikami kultúry vnímania sveta, kultúry myslenia, kultúry ústnej a písomnej reči členov vlastného prediktora.
Ako už bolo skôr povedané, pojmy, ktoré oddeľujú alebo odcudzujú ich nositeľov, zbytok spoločnosti vo väčšine nechápe v režime «rozumie sa to samo sebou». No práve možnosť chápania niečoho v režime rozumie sa to «samo sebou» odkrýva možnosť stručnosti v osvetlení tej ktorej problematiky.
Medzi tými, ktorí si osvojili KSB ako poznanie v jej rôznych praktických aspektoch, posúdenie tej ktorej problematiky v rámci KSB má stručnejší, kratší charakter, než je to v prácach a v pracovných materiáloch VP SSSR, pretože v tomto prostredí sa dosahuje dostatočne jednotné (jednotno-obrazné)* sa to «samo sebou» rozumie na osnove tých pojmov, ktoré nie sú vlastné ostatnej spoločnosti. No chápanie takého posúdenia nie je možné v kruhu tých, pre ktorých používané frázy neobsahujú «samo sebou» sa rozumejúce pojmy. Avšak systém oddeľujúcich a odcudzujúcich obrazných predstáv a pojmov, na základe ktorých funguje VP SSSR, nie je jeho vnútorným „ezoterizmom“, aj keď ho niektorí vnímajú ako skutočný «ezoterizmus», v ktorého základe ako keby ležalo osobné démonické sebapovyšovanie sa členov VP SSSR nad okolím, rodiace aj nejaký systém prešibane utajovaných zasvätení.
1 Teraz Turecko.
2 Oddávna existuje príslovie: Všetci sme ľudia, no nie každý z nás je človekom.
3 No existujú predpoklady sa domnievať, že mnohí si tento kreslený film s jeho výzvou «Buď človekom!» nezapamätali aj kvôli tomu, že oni sa považujú za úplne dokonalých ľudí.
4 V najširšom slova zmysle «jazyk» ako označenie prostriedku kódovania informácie v procese jej predania a uchovania.
5 A ak to celé stručne s talentom zhrnieme, tak stručnou frázou „Poď sa stať človekom!“ síce môžme prebudiť záujem u toho ktorého jedinca, no ako sa má ním stať, a kým v podstate sa má stať, tak k tomu v jeho psychike obraz-predstava skutočného Človeka neexistuje. Veď skúste len tak náhodným koloidúcim, alebo aj svojmu bližšiemu okoliu zadať otázku: „Kto je to Človek?“ Odpovede budú rôzne, často mlhavé a niekedy doslova v tejto podobe: „?“ – pozn. prekl.
6 Jeden z najpreukaznejších príkladov — televízna šou „intelektuálne“ kasíno „Čo? Kde? Kedy?“
7 Korán, 2:233: «Nekladie sa na dušu nič, okrem pre ňu možné».
Informační báze KSB