11.7.2018
vm2.kap.3.procesiv.-v.cast-7.doc (62976)
...
To je ešte jedna príčina, pre ktorú nemá zmysle porovnávať rozpočtové dotácie Západu a bývalého Východu na rozličné ceny. T.j. USA proste používajú inú politickú ekonómiu. No, a manipulovanie cien (včítane cien cenných papierov a obeživa) je zasa prostriedkom globálneho podvodného špekulantstva, *kšeftovania, riadenia trhu a burzy ako takej. Marxistická politická ekonómia „vyučovala“ ňou samou vymyslenú FIKCIU a nie skutočnú výrobu, účtovníctvo, distribúciu a spotrebu produkcie. Preto sa v býv. ČSSR i druhých krajinách býv. svetového tzv. socialistického systému javila byť práve táto marxistická politicko-ekonomická FIKCIA základom svetonázorovo negramotného choromyseľného riadenia ekonomiky OFICIÁLNYM vedením daných štátov3.
* * *
Doplnenie z r.2004
Objasnenie otázky o „dogme Smitha“
Teraz si vysvetlíme, že nesúhlas s Marxom v otázke „dogmy Smitha“, vyjadrený ešte v roku 1991 v rámci prvého vydania „Vody Mŕtvej“ nie je výsledkom našej vlastnej analýzy „Kapitálu“. Uvedená analýza vedeckej neudržateľnosti „Kapitálu“ bola vypracovaná jedným z našich kolegov ešte v 80-tych rokoch 20.stor. Okrem omylu Marxa v otázke o „dogme Smitha“ a opakovaných „prípočtov“ (dôsledkom ktorých môže byť jedna a tá istá oblasť výroby nacenená rôzne), dotyčný kolega poukázal ešte na množstvo ďalších vyslovených blbostí, ktoré sa nachádzajú v Marxovom diele „Kapitál“. Po zverejnení svojich výskumov, reagovala na neho vtedajšia marxistická nomenklatúrna „elita“ vo Východnom bloku šikanou tak, že ho najprv nechali predviesť na psychiatrické vyšetrenie, ktoré ho síce charakterizovalo ako psychicky zdravého, avšak za jeho vedecké štúdie ho z tzv. Komunistickej strany vylúčili aj tak. Pritom prominentní marxisti z vtedajšej Akadémie vied a Vojensko-politickej akadémie Lenina ale aj tak neboli schopní poukázať akékoľvek chyby v jeho matematických dôkazoch a systéme ich vysvetlení.
Následne VP proste len zahrnul niektoré nálezy tohto kolegu do svojich pracovných materiálov vo veci ekonomickej problematiky a odtiaľ sa neskôr dostali do „Vody Mŕtvej“. Avšak potom, ako bolo zverejnených niekoľko vydaní „Mŕtvej Vody“, začali zástanci marxizmu tvrdiť, že sú politicko-ekonomické názory VP postavené na marxistickej politickej ekonómii a VP sa vo svojom názore na „dogmu Smitha“ mýli. T.j., že K. Marx má pravdu.
Preto si preberieme v tomto vydaní otázku rôznych názorov v súvislostí so vzťahom k „dogme Smitha“ podrobnejšie. Začneme z toho, že text K. Marxa („Kapitál“, zv.1, hlava XXII), kde on vyjadruje svoj nesúhlas s A. Smithom v otázke ohľadom štruktúry spoločenského kapitálu, umožňuje jej prečítanie dvojakým spôsobom. A okrem toho obsahuje potichu medzi riadkami ešte aj zámenu jedného zmyslu za druhý.
V závislosti od varianty prečítania Marxovho textu, má matematicky formálne pravdu buď A. Smith, alebo K. Marx. Avšak finančno-ekonomická interpretácia matematicky bezchybne získaného výsledku, prebieha v prípade priznania pravdivosti K. Marxa smerom k zámene jedného zmyslu zmyslom druhým.
Marx, vyjadrujúc svoj nesúhlas so Smithom, píše:
„Dôsledkom principiálne chybnej analýzy sa A. Smith domnieva, že ak sa aj každý individuálny kapitál delí na fixnú a variabilnú zložku, tak spoločensky kapitál sa celkovo skladá iba z variabilného kapitálu. T.j., celý spoločenský kapitál je používaný na výplatu miezd. Napr. výrobca textilu zmení 2000 libier na kapitál. Jednu časť týchto peňazí minie na mzdu tkáčov a druhú časť na kúpu vlnenej priadze, strojov atď. Avšak ľudia, od ktorých kúpil priadzu a stroje, taktiež časťou získaných peňazí platia zasa mzdy svojim robotníkom atď. Až pokiaľ nakoniec všetkých 2000 libier nebude minutých na mzdy, alebo celý produkt, reprezentovaný tými 2000 librami, nebude spotrebovaný samotnými pracovníkmi z výroby. Ako vidíme, celá sila tohto argumentu spočíva v slovách „atď.“, ktoré nás posielajú od Pontia k Pilátovi. Adam Smith tu prerušuje skúmanie daného javu zasa raz presne tam, kde sa začínajú ťažkosti s ním“.
Potom Marx začína nový odsek:
„Pokiaľ skúmame iba fond celkovej ročnej výroby, každoročný proces produkcie je veľmi jasný. Avšak všetky časti ročnej produkcie musia byť vyvedené na trh, čim sa práve začínajú komplikácie. Pohyb jednotlivých kapitálov a osobných príjmov sa prepletajú, miešajú a strácajú sa v celkovom premiestňovaní – v pohybe spoločenského bohatstva, - ktorý mätie zrak a stavia pred bádateľa veľmi zamotané úlohy. V treťom diely druhej knihy uvediem analýzu skutočných vzťahov“.
Sústreďme sa na to, že v prvom odseku je postupnosť pohybu od jedného kapitalizmu k druhému (v ktorom sa pozoruje premena východzej sumy kapitálu na variabilný kapitál), neohraničená akýmikoľvek časovými lehotami. T.j., formulácia „atď“ nevyjadruje chronologické ohraničenia a v súlade s tým, keď prejdeme k teórii limít z matematickej analýzy, prídeme k názoru, že pravdu má A. Smith. Práve taký spôsob prečítania textu K. Marxa tvorí aj základ pohľadu vysloveného v predchádzajúcich redakciách „Vody Mŕtvej“ ohľadom nesprávnosti názoru K. Marxa v tejto otázke.
Druhý odsek uvaľuje chronologické ohraničenie na proces drobenia skúmanej východzej sumy, ktoré je jeden rok. V súlade s tým ide o vylúčenie možnosti zamerať postupnosť počtu skúmaných kapitalistov na nekonečno. Dôsledkom toho sa reťazec preruší, ak sa do hľadáčiku dostane chronologicky posledný krok kúpy-predaja surovín a strojov, uskutočnený v roku predchádzajúcemu ten skúmaný.
Dôsledkom toho získame nenulový zostatok počiatočnej sumy, predstavujúci osebe fixný kapitál posledného skúmaného kapitalistu. Z toho vyplýva, že A. Smith sa akoby pomýlil a pravdu má K. Marx.
Ak by sme však skúmali maximálne objemný makroekonomický systém, majúci iba vnútorný trh a nemajúci zahraničný trh (hospodárstvo celého ľudstva tejto planéty), tak by sme tento nenulový zostatok nemali nazývať „fixný kapitál“, keďže podľa definície fixného kapitálu sú fixným kapitálom prostriedky, vynakladané na produkty a služby, kupované u druhých súkromných podnikateľov pre potreby svojej vlastnej výroby.
Ak existuje v makroekonomickom systéme iba vnútorný trh, tak tento zostatok nepredstavuje sám osebe „fixný kapitál“, ale „variabilný kapitál“ výrobných cyklov, vonkajších vo vzťahu k skúmanému cyklu (roku). T.j., ide o variabilný kapitál predchádzajúcich cyklov. Práve tento prípad máme na mysli vo „Vode Mŕtvej“ (a v prípade prítomnosti vonkajšieho trhu sa fixný kapitál objaví v štruktúre spoločenského kapitálu z bilancie zahraničného obchodu).
V marxistickej politickej ekonómii však niet názvu pre variabilný kapitál cyklov vonkajších voči cyklu skúmanému. V tom je podstata skrytého podvrhu jedného zmyslu druhým, potichu vykonaná marxistickou politickou ekonómiu a jej tvorcom, resp. tvorcami4.
* *
*
Ďalej nasleduje pokračovanie textu z r.2000.
Zo štruktúry ceny F+V+C je vidno, že s vnútornou výmenou tovarov firmy je priamo zviazané iba „V“, idúce na mzdy za prácu zamestnancov, riadených direktívno-adresne(priamo). „F“ a „C“ je určované konjuktúrou trhu a nepodlieha direktívno-adresnému riadeniu zo strany firmy. Z tohto dôvodu je možné pri danom cenníku a vyčerpanej kapacite trhu zväčšiť „C“ predovšetkým na úkor zmenšenia „V“. T.j., Optimalizáciou výroby = znížením množstva zamestnancov, neproduktívne stráveného času a zvýšením výrobnej kultúry v už používaných technologických procesoch, čo vedie k efektívnejšiemu využitiu „F“. To je úlohou direktívne-adresného riadenia, t.j., „riaditeľsko-administrativneho“ systému firmy. Ide o jej vnútornú záležitosť, v ktorej sa nijako neprejavuje vonkajší „rozpočet“, „samofinancovanie“, hoci je jej chod podriadený snahe o rentabilitu výroby. Vnútorné direktívno-adresné riadenie je založené na svojvôli administratívy, aj keď ohraničenej jej chápaním morálky, etiky a taktiež jej mierou dodržiavania zákonov. Po vyčerpaní tohto zdroja, ak to umožňuje veľkosť trhu a vyhodnotenie perspektív konjuktúry, je možné rozšíriť a/alebo obnoviť výrobu. Na to sa môže v „trhovej“ ekonomike ukázať nevyhnutným získanie dodatočných financií. Buď zo svojho vlastného zisku, alebo kapitálu zobraného na dlh za akcie firmy ich emisiou na burze, alebo ako úver.
Splatenie dlhov sa predpokladá z rozpočtu získaného z budúceho zisku. Avšak požičaním si kapitálu na dlh sa veriteľ zúčastňuje na časti zisku, ktorého objavenie sa u podnikateľa je zatiaľ ešte iba POTENCIÁLNE možné vďaka kreditu veriteľa. Opodstatnenie tohto práva veriteľa na účasť na zisku má rôzne formy:
-
od jednoduchého „ja by som i sám mohol investovať peniaze do výroby a sám obdržať zisk“. Avšak na to je nevyhnutné, aby peňazí bolo viac, ako nejaké minimum, keďže ako aj v jadrovej fyzike, existuje prakticky v každom odvetví výroby nejaké „kritické množstvo“(nevyhnutných vstupných nákladov), ktoré až keď prekonáme, sa peniaze môžu stať kapitálom („samorastúcou hodnotou“ v terminológii marxizmu; samorastúcou chybou riadenia – v terminológii teórie riadenia). Na prekonanie tohto kritického prahu je potrebná spoločná kasa akcionárov-zakladateľov(príp. družstevníkov, partnerov v s.r.o., atď..), nahromadivších malé sumy, ktoré sa nemôžu samostatne stať kapitálom v danom odvetví;
-
do profesionálne úžerníckeho „dávajúc ti toľkoto peňazí, ja riskujem, že ty ich minieš a zisku nebude. Takých ako ty, mám veľa, mnoho z nich skrachuje a pre mňa sú to straty. Preto potrebujem svoje úverové percento(*i záruku tvojim majetkom), aby i tebe(ak neskrachuješ), i mne (ja aj tak neskrachujem) bolo dobre, keďže na úkor úverového percenta ja pokryjem i SVOJE straty z krachu mojich(alebo VYKRACHOVANÝCH MNOU? – to je podstata, nad ktorou akože nieto času zamyslieť sa..) dlžníkov.“
Po tom, keď je vzájomné pochopenie sa s kreditorom5 dosiahnuté, sa situácia kvalitatívne zmenila. Ak aj do tohto momentu, hoci aj z pohľadu súkromného podnikateľa “živelnosť trhu” existovala, tak od momentu príchodu ORGANIZOVANÉHO kreditora(veriteľa) živelnosť trhu objektívne zmizla a začalo sa subjektívne RIADENIE “živelnosti”. Aj keď vo fantázii súkromného podnikateľa, a možno i mnohých “trHovníkov”, ona pokračuje vo svojej existencii ako kedysi6 (pred spomínanou udalosťou príchodu úroku). Tak, ako aj v prvotnopospoľných dobách výmenného obchodu stanoveného podľa princípu “tu, teraz, výmena z rúčky do rúčky”.
Bankový kredit sa od kreditu súkromného úžerníka odlišuje iba tým, že úžerník vkladá do pasce úžery ako návnadu „svoje“ „čestne“ nadobudnuté peniaze a banka ponúka do úžerovej pasce peniaze svojich vkladateľov, vracajúc vkladateľom časť úžerného percenta ako percento vkladu7.
Na príslušnej etape rozvoja spoločenskej výroby je prosba podnikateľa o kredit sprevádzaná otázkami protistrany:
-
Čo chcete vyrábať?
-
Podľa koho patentov a technológii?
-
Komu to chcete predávať?
apod..
V závislosti od odpovedí na tieto otázky sú formulované aj podmienky kreditu, určujúce rámec možného NEÚSPECHU USKUTOČNENIA DANEJ VÝROBY, vychádzajúc so spoločenských záujmov, a STABILITU PLATOBNEJ SCHOPNOSTI podnikateľa, vychádzajúc zo záujmu kreditora na úspešnom fungovaní danej výroby v danom spoločenstve pri jeho danej sociálnej organizácii a vlastníckych vzťahoch výroby jeho reálnych vládcov8.
Potom si už stačí iba spomenúť na Starozákonné
„A budeš dávať na úver mnohým národom, ale sám na úver brať nebudeš!“
a pozrieť sa do brožúry B.P. von Egerta „Treba sa chrániť“ (SPb, r.1912, tá oznamuje s odkazom na židovské kruhy USA nasledovné: svetové židovstvo, včítane toho „ruského“, vyhlásilo Rusku vojnu; preto Rusko kredity nedostane, a výhodné kredity a bezúročné pôžičky dostanú jeho protivníci). Tak zrazu všetky kamienky danej mozaiky do seba krásne zapadnú. Globálna organizácia úverovania v rukách židovskej mafie, podriadenej rabinátu direktívno-adresným spôsobom, sa javí byť prostriedkom bezštruktúrneho riadenia „trhovej“ ekonomiky a korupčnej politiky v globálnom merítku. Organizovanie kreditovania v rukách pseudoetnickej mafie podriaďuje direktívno-adresné riadenie v prakticky akejkoľvek, navonok hoci aj akože samostatnej výrobe, záujmom generality globálnej MAFIE od momentu podpisu dohody o prijatí úveru.
Jednoducho povedané:
Židovská „veda“ kabala
Starozákonnou mystikou bývala.
Kľúče písiem Mojžiša chránila,
Starožidovská tradíci v nich žila.
Iba úzky kruh do nich bol zasvätený,
A zmysel jej bol tajomstvami ohradený.
No hoc by aj mnohé za tajom tým neskryté,
Je spoznané v tom taji zriadenie kredita.
Nie náhodou arabská že vrava,
Zvala židovským slovom kabala
Úpisy dlhové.
Vo význame tom –
Ja, myslím, že sotva sa mýlim, -
Na zmenu jarmu otrockému
prišla ku našim predko dávnym:
Vypočul „boh“ národné prosby
A počal zmenu od Kulikovskej hrozby
Z tých čias ľud náš kabalu plne spoznal,
Útlak bezvýchodný v nej doznal,
A v tomto strašnom zmysle,
Ona teraz kočuje v živote našom a hĺbke mysle.
Hoc i časom upadla a stála v diaľke zahalená,
No v deformách režimu nového vystupuje obnovená.
Mechanizmus9 ÚROKU sa javí byť
-
jedným zo všeobecných prostriedkov riadenia, keď sa nachádza v rukách samotnej spoločnosti alebo JEJ štátu(zriadenia).
-
Naopak, ak sa orgán úročenia nachádza v rukách protinárodnej internacistickej mafie, ide o jednu z najefektívnejších kategórii vyšších komplexných zbraňových systémov.
V Euro-Americkom konglomeráte sa táto zbraň 4.operačnej úrovne nachádza pomerne pevne v rukách sionistických internacistov.
Požiadavka nevmiešavania sa jednotlivých štátov do ekonomickej činnosti poločnosti,
je vo svojej podstate požiadavkou MAFIE o poskytnutie voľnosti jej zasahovaniu do
riadenia ako
-
celonárodného hospodárstva každej tejto jednotlivej krajiny, tak i do
-
globálnej ekonomiky celého ľudstva.
poznámky
1 Tieto doplnky, prídavky k nemu dostali v ekonomickej vede súčasnosti názov „pridaná hodnota“, na ktorú bola vyrúbená daň(spomínaná DPH). Pridanú hodnotu tak treba odlišovať od nadhodnoty.
2 Keď máme dve firmy, z ktorých jedna vyrába traktory a druhá sa zameriava na výrobu „radlíc“, po zavesení ktorých sa traktor zmení na buldozér, tak v závislosti od toho, na ktorom z oboch závodov sa montujú radlice, dostanete aj dve rozličné hodnotenia celkového spoločného produktu.
Pri cene traktora 1000 menných jednotiek (m.j.) a cene radlice 100 m.j., bude cena buldozéra minimálne (bez pridanej hodnoty) 1100 m.j.
Ak vyrobíme 1000 traktorov a 100 z nich predáme firme vyrábajúcej radlice, tak ona finalizuje 100 buldozérov. Vklad výrobného sektoru do HDP(hrubého domáceho produktu) bude 900 traktorov a 100 buldozérov: 1000 tr. x 1000 m.j. + 100 buld. x 1100 m.j. = 1 110 000 m.j.
Ak bude finalizované rovnaké množstvo traktorov a radlíc ako v prvom prípade, ALE 100 radlíc bude predaných firme vyrábajúcej traktory, tak finalizovanej výroby do HDP bude 900 traktorov, 100 buldozérov a 100 radlíc:
900 tr. x 1000 m.j. + 100 buld. x 1100 m.j. + 100 radl. x 100 m.j. = 1 020 000 m.j.
Ako vidíme z porovnania oboch hodnotení ceny jednej a tej istej finalizovanej produkcie, tak s CIEĽOM zvýšenia HDP v jeho finančnom vyjadrení, stačí v rámci „kreatívneho účtovníctva“ pri výrobe buldozérov akože „predať“ traktory firme(*dcérskej..či dokonca „materskej“ spoločnosti) vyrábajúcej radlice-lopaty. Je prakticky jasné, že previesť doplnkové súčiastky(radlice) do fabriky, kde vyrábajú traktory je jednoduchšie a lacnejšie, ako prevážať celé veľké traktory do firmy vyrábajúcej radlice. Tento spôsob výroby buldozérov však znižuje nielen vklad výroby traktorov do celkového HDP, no ešte aj znižuje spotrebu transportných služieb zo strany priemyslu, čim znižuje i vklad transportu do celkového HDP v jeho finančnom vyjadrení.
Tento príklad je iba demonštratívny-modelový a nesmie byť v žiadnom prípade chápaný v tom zmysle, že jedna firma má produkovať kompletný zoznam potrebných súčiastok, vyrábaných reálne mnohými firmami v rámci procesu ŠASP(špecializácie a spájania práce). On ukazuje len možnosti manipulovania a machinácii pri ohodnotení jednej a tej istej produkcie na základe marxisticko-leninistickej politickej ekonómie. Tak však žiaľ pracovala do nemalej miery celé Štatistické úrady býv. Východného bloku a Štátne plánovacie komisie zabezpečovali rast HDP neraz zhruba práve takto.
*Ďalšia vec je, že dnešný neokoloniálny západný model korporátne-monopolizovaného riadenia „voľného“ trhu doviedol tieto šialené praktiky do takmer absolútnej dokonalosti. Na Západe - v Nemecku, Rakúsku, FR, SUI, I, GB,..sa prakticky už nič nevyrába, všetko robia novodobí otroci hlavne vo východných pracovných táboroch a v materských krajinách nevyrobia (prehnane povedané) už ani tú jedinú skrutku, ku ktorej to auto pripoja a následne pomocou nižšej úrokovej sadzby(viac hotovosti k dispozícii na trhu) doma i predajú, čím získajú aj väčšinu DPH. (ľudovo povedané: „Kabát je súčasťou gombíka“) Ani nehovoriac o spomínanej hrubej podvodnej manipulácii reálneho vlastného HDP smerom nahor a na úkor kolónii, dividend, dane z prijmu kmeňových zamestnancov materského koncernu(manažmentu). Tak v EÚ „zlegalizovaným“ znormatizovaným prelobovaným „kreatívnym účtovníctvom“ všetkých naokolo okrádajú a deklarujú akože vyššiu efektivitu výroby a služieb, hoci oproti nám (SK, CZ,..) v prepočte na obyvateľa reálne takmer žiadnu ani nemajú a ide väčšinu len o fiktívne služby-finančno-účtovné machinácie maskované akože za výskum a vývoj (pozn. prekl.)
3 To sa týka aj situácie v ´90 rokoch 20.stor, keďže v ekonomickej náuke a systéme prípravy manažmentu stále prevládali nositelia marxisticko-leninistických zvykov myslenia a tak i spôsobov riadenia ekonomických informácii(*i keď začali byť postupne riadenými okolnosťami presadzovaní na Západe inak zámerne zle vyškolení noví lokálni správcovia kolónii, osadzovaní médiami systematicky na kandidátky nie podĺa toho, čo o politike ekonómie vedia, ale čo nevedia). Prehodnotenie dôsledkov a minulosti marxizmu ako celku, tak aj v politickej ekonómii ešte stále v spoločnosti neprebehlo.
-
Nenávistný vzťah k nemu, formálne vyhlásenie zrieknutia sa ho a
-
Skutočné očistenie sa od chybovosti jeho kultúry myslenia (riadenia informačného procesu)
sú dve rôzne veci.
4 Konštruktérmi.. keďže sa tu- a tam predpokladá, že Marx(dieťa európskych super“elít“ – vtedajšej „zlatej mládeže“, vnuk dvoch vysokopostavených rabínov, mocného bankárskeho klanu) dané dielo nepísal sám, ak ho vôbec písal..do akej miery. Ostatne podobne, ako neskôr i Adolf Scheckel-Gruber a mnohí ďalší ume(ě)lých „velikánov dejín“(pozn. prekl.)
5 A nie s podielnikom-akcionárom, keďže finančná spokojnosť podielnikov je podmienená vedením(manažérmi) firmy, a finančná spokojnosť i vedenia i podielnikov je podmienená finančnou blahosklonnosťou kreditora(veriteľa), ktorý riadi v rámci ním ovládaného trhu celoplošnú distribúciu úverov-hotovosti, tvoriacich podstatnú časť peňažných prostriedkov mnohých spoločenstiev.
6 Nástrojov riadenia trhu je samozrejme viac, i keď úverová politika a emisia obeživa sú jedným z hlavných, ak nie najhlavnejším. Podlieha však aj kulturologickému inžinierstvu formovania svetonázorových a metodologických stereotypov myslenia populácie, zmien dejín a úrovne chápania procesov populáciou, protežovania a projektovania príslušných náboženstiev – dnes nahradzovaných systematicky médiami, atď. apod.(pozn. prekl.)
7 Dnes už ani to nie a banke stačí podľa prelobovaného zákona iba malá frakcia(časť) požičanej sumy(2,5 – 5%). Ostatné požičané peniaze reálne nemá na účte, ale ich proste vytlačí a sú akože kryté iba dlžníkovým podpisom(a majetkom), že ich vráti + kumulatívny úrok. Tým by sa v prípade neposkytnutia ďalších úverov znížilo množstvo hotovosti v obehu. Preto sa v tejto pyramídovej hre, kde vždy vyhráva bank-a zhrabne podľa výšky úrokovej sadzby postupne celý majetok daného národa, kultúry a všetkých zotročí de-facto s matematickou presnosťou podľa nastavenia rýchlosti celého mechanizmu.(pozn. prekl.)
8 T.j., všetky kľúčové „biznis“-informácie má tak k dispozícii daná banková asociácia-trust a jej dcérske priemyselné spoločnosti, ktoré oficiálne, či potichu vlastní-riadi. Tak v podstate pri dostatočnom vplyve- zdrojoch, skúsenostiach, odhodlaní.. moci, riadi ako každá mafia, ktorá nestrpí konkurenciu, cez monopolný „pool“(tichú radu „najvyšších“ s tandemom na čele) +- celý trh a burzu ako nástroj súčasti definovania rámca vývoja stereotypov kultúry myslenia a správania sa danej cieľovej skupiny, či celej civilizácie. Treba si teda uvedomiť, že bankám a korporáciam.. v reálnej politike naozaj nejde o peniaze, ale o moc. (pozn. prekl.)
9 Fenomén, zriadenie, inštitút, inštitucionalizácia. (pozn. prekl)
_
Informační báze KSB