KSB (Koncepcia spoločnej bezpečnosti), svazek II, kapitola 3: SOCIÁLNE PROСESY VO VÝCHODNOM BLOKU (25)

11.3.2019

předchozí část

VM2.kap3.procesIV.-V.časť 25..doc (108544)

Z pohľadu teórie riadenia je

1. plánovanie rastu objemu výroby pomocou vyjadrenia jej nákladov(hodnoty) v reálnych cenách podľa ktorejkoľvek položky Cenníka, v podstate

2. plánovaním rastu vektora chyby, ba dokonca (pre neznalých paradoxne) plánovaním zväčšovania jeho rozmeru.

A práve tým sa žiaľ vlastne zaoberala ŠPK (Štátna plánovacia komisia) po reforme v r. 1965. Z toho následne postupne vznikol „nový systém plánovania a ekonomickej stimulácie“, navrhnutý J. Libermanom, s ktorým sa N.S. Chruščov „náhodou“ stretol v USA, po čom sa J. Liberman stal akože „náhodou“ ideologickým šéfom ekonomickej „reformy“ aplikovanej v býv. ZSSR (*s pôsobnosťou prakticky v celom býv. Východnom Bloku). Marxisticko-leninistická politická ekonómia s jej

1. zdvojenými účtami jednej a tej istej produkcie a 

2. nenulovým zvyškom „S“ v štruktúre celospoločenského kapitálu

maximálne vyhovovala tejto „reforme“(deforme), akoby jej na mieru šitá bola..

*I lačno hľadel Západ na zdroje i otrokov z Východnej Európy..(a tradične nielen).

Blahobyt národov Východného Bloku tak začal vo finančnom vyjadrení veľmi rýchlo rásť¹. A áno blahobyt akože rastie aj teraz, čo si každý môže všimnúť na raste cien a údajoch o raste výroby pre blaho populácie, ale iba v jeho finančnom vyjadrení².

*O kvalite produkcie ani nehovoriac - viď (p)otravinový priemysel, veľká časť farmabiznisu a privatizované zdravotníctvo celkovo, korporátom odborne vytunelované dôchodcovské fondy (dodatočná páka na vydierania štátov), nadnárodne riadená likvidácia školstva a totálna debilizácia plebsu aby sa nebránil pred postupnou porážkou. I korporátne kolaborujúce presstitútky, že by na zákazku hlavne megakrádež tunelovú na Západ prekryli a chaos a nenávisť vytvárali, na tu a tam pomerovo drobné úplatky úradníkov a hlavne pronárodných politikov jačiac ukazujú (oproti stovkám miliárd €, kradnutým z býv. Východného Bloku globálom), atď. apod.(pozn. prekl.)

S mierou posilňovania pozícií „prvkov chozrasčotu³“ začalo byť v ZSSR presadzované riadenie (manažment) pri ktorom dominovali

1. finančné ukazovatele nad

2. reálnym rozsahom i kvalitou sortimentu a

3. produkčnými normami celkovo

To viedlo k rozpadu národného hospodárstva(ekonomík jednotlivých krajín), pretože

1. rast čisto peňažnej hodnoty vyrábanej produkcie v reálnych cenách znamenal vlastne iba

2. rast vektora chýb riadenia v spoločnosti čo do jeho

1) absolútnej veľkosti, ako aj

2) rozmeru⁴.

Práve s tým je spojený „mechanizmus definovania nákladov“ v «príkazovo-administratívnom» systéme.

Pritom sú požiadavky príkazovo-adresného riadenia vyššej riadiacej vrstvy ako napr.:

znižovať spotrebu materiálov, energií, zvyšovať produktivitu práce atď..

osekávané vedením každej samostatnejšej výrobnej štruktúry, činnosť ktorej je kontrolovaná podľa finančných ukazovateľov objemu výroby v danej štruktúre v reálnych cenách.

No vyššie úrovne riadenia(manažmentu) ešte

1. orezávajú z výroby aj svoj domnelý „zisk“,

2. robia ich „platobne NEschopnými“ vo vnútroštruktúrnom kolobehu výmeny tovarov v rámci superkoncernu a

3. nedávajú nižším štruktúram možnosť prejavovať iniciatívu pri využívaní momentálne voľných výrobných kapacít.

Dôsledkom tohto všetkého «prvky chozrasčotu» nevytvorili systém bezštruktúrneho riadenia, ale dodatočne paralyzovali systém direktívno-adresného štruktúrneho riadenia⁵.

Trhové reformy perestrojky sa stali možné len po tom, keď vyššie OFICIÁLNE vedenie krajiny prišlo k záveru, že nezvláda riadenie superkoncernu. Konceptuálna nesamostatnosť oficiálneho vedenia vyústila do prijatia a realizácie koncepcie, ktorá bola v podstate koncepciou rozdelenia superkoncernu na jednotlivé firmy. Podľa tejto koncepcie majú byť následne tieto firmy pohltené(akože samy vsiaknuť) do Euro-Amerického syndikátu s právami nádenníkov(otrokov), hoci správne riadenie superkoncernu býv. ZSSR (a Východného Bloku) ho mohlo vyniesť nad akúkoľvek konkurenciu.

Pojem „Sovietska moc“ má viacero významov. Možno ho chápať aj ako moc rád, t.j. moc tých kolektívov ľudí, ktorí dávajú rady oficiálnemu vedeniu.

Preto má stará pieseň vskutku pravdu, keď hlása:

«Sovietska (poradná) moc silu veľkú má.. »

Teda:

1. Ak dáva soviety (po slovensky: „rady“) oficiálnemu vedeniu ZSSR Rada Národnej Bezpečnosti(NSC) USA, tak bude výsledok jeden.

2. Ak je ale ZSSR zvrchovaný⁶ štát, tak Rada bezpečnosti USA hovorí,

že sa «príliš veľa za posledných 15 rokov natrpeli»

(tak direktíva Rady bezpečnosti NSA USA 20/1 z 18.08.1948 charakterizuje obdobie po roku 1933, keď bola neobmedzená moc trockistov-internacistov zničená stalinizmom).

Vybudovanie reálne spravodlivej spoloČnosť si vyžaduje maximálne obmedzenie špekulantstva a vytvorenie systému prekážok takých, aby peniaze z finančných špekulácii nejakých nájomných šmejdov(špekulantov) nemohli byť zmenené na kapitál. Z toho dôvodu sa v podmienkach *skutočne sociálnej ekonomiky nesmú výrobné prostriedky celospoločenského významu a záujmu predávať súkromným fyzickým osobám⁷.

Cieľom DSVPO (Dvojokruhového systému vnútorného peňažného obehu) v býv. ZSSR (aj v ČSSR a Východnom Bloku celkovo pozn. prekl.) bolo SKOMPLIKOVAŤ

A) ŠPEKULÁCIU AKO TAKÚ A AJ

B) KAPITALIZÁCIU ZISKOV ZO ŠPEKULATÍVNYCH OPERÁCII

počas celého prechodného obdobia smerovaného k skutočne sociálnej ekonomike i počas samotného sociálneho (resp. „socialistického“) rozvoja.

INÝCH PRÍČIN PRE JEHO (DSVPO) EXISTENCIU NIET.

Okruh bezhotovostného obehu zabezpečoval vnútroštruktúrnu tovarovú výmenu na „trhu“ výrobnej sféry⁸, štátneho aparátu a fondov spoločenskej spotreby štátneho superkoncernu, ktorý bol na ceste sociálneho⁹ vývoja. Okruh hotovostných obratov zabezpečoval potreby „trhu“ sféry osobnej spotreby a vzájomných finančných vyrovnávaní sa občanov medzi sebou.

Voči vzniku súkromného kapitálu v rukách fyzických osôb môžu byť postavené tieto prekážky:

1. sťaženie bezhotovostného prevodu nominálneho¹⁰ zisku z výroby (vo vnútornej tovarovej výmene superkoncernu) do hotovosti a tak do následných špekulatívnych operácii¹¹;

2. sťaženie investovania osobného alebo mafiózneho korporátneho kapitálu do špekulatívnych obchodných operácii;

3. vyváženosť obratu štátneho a družstevného maloobchodu a sféry služieb voči fondu štátom vyplácanej hotovosti občanom v tom istom období;

Túto vyváženosť možno zabezpečiť 1) pružnou cenovou politikou a 2) prevahou objemu štátnych úverov nad 3) objemom osobných úspor obyvateľstva, nevyhnutných pre ich vlastné finančné manévre;

4. znemožnenie anonymných vkladov a obmedzenie úspor na osobných a rodinných účtoch na úroveň postačujúcu pre bežné životné náklady, avšak vylučujúcu parazitizmus;

5. komplex opatrení, umožňujúcich kontrolu nad prevodom veľkých peňažných objemov z osobných účtov občanov;

6. opatrenia, ktoré urobia neúčelným patologické „hromadenie“ hotovosti¹² (časové obmedzenie platnosti bankoviek, zrušenie bankoviek s vysokou nominálnou hodnotou, platenie veľkých nákupov šekmi na meno a pod.)¹³;

7. rušenie tých firiem(včítane družstiev) a konfiškácia osobného majetku ich vedenia, ktoré porušia pravidlá manipulácie s hotovosťou;

8. Pri likvidácii výrobných fondov firiem¹⁴: Zákaz výberu vyšších objemov hotovosti, ako sú maximálne povolené úspory(sumy na účte) občanov a rodín celkovo.

Ďalej: opakované likvidácie s takýmto typom výberu hotovosti nepovoľovať skôr, ako je stredné štatistické obdobie kumulovania maximálne povolených súm);¹⁵

Je samozrejmé, že uvedené opatrenia nemôžu byť efektívne sami o sebe.

Sú totiž logicky iba časťou podsystému SAMO-riadenia (SAMO-S-Právy) spoloČnosti a prospešné môžu byť¹⁶ len pri ich použití spolu paralelne s univerzálnymi prostriedkami riadenia vyšších úrovní.

Finančno-úverový systém vôbec nie je

1. objektívny fakt(danosť), ktorému sa spoločnosť má prispôsobiť, ale

2. univerzálny prostriedok(nástroj) SAMO-riadenia spoločnosti na úrovni štvrtej priority.

Konštrukcia i práca tohto nástroja musia byť podriadené vlastnému cieľa-vedomému zameraniu koncepcie riadenia danej krajiny a nie odkopírované z iných krajín, čo by vlastne znamenalo podvedomé preberanie koncepcie riadenia, často nechápanej ani v tých krajinách, z ktorých je kopírovaná. Import koncepcie riadenia je v podstate pripútanie vlastnej štátnosti na vonkajší(cudzí) systém riadenia prediktor-korektor. Finančno-úverový systém je nástroj riadenia: ak ho nepoužíva štát v záujmoch národa(/národov) svojej krajiny, tak ho používa mafia špekulantov proti národu.

Vzájomná uzamknutosť obidvoch okruhov vnútorného peňažného obehu neznamená, že sú jeden od druhého úplne izolované, ale iba predpokladá ohraničenia tokov peňažných objemov z jedného okruhu do druhého. Nevychádza pritom zo zabezpečenia potrieb(záujmov) štátneho aparátu, ale realizácie každodenného ekonomického života v rámci zvolenej koncepcie rozvoja spoloČnosti, uskutočňovanej štátom.

DoStatočne bezpečná spoločnosť si vyžaduje systémovo vytvárať čo najhoršie možnosti pre činnosti nadnárodnej mafie s jej lokálnymi oficiálnymi a neoficiálnymi proxy-pobočkami¹⁷:

A) narúšaním jej kádrovej(manna-žerskej) bázy pomocou v predchádzajúcich kapitolách popísaných prvých troch skupín operačných prostriedkov riadenia (/vedenia vojny):

1. metodologicko-svetonázorových,

2. faktologicko-ideologických a –náboženských,

3. interpretačno-dejinných a -kontextových)

(z celkovo 6 univerzálnych operačných prostriedkov);

3. nabúravaním jej finančných možností, na čo slúži 4. skupina prostriedkov riadenia (kategória ekonomických zbraňových systémov).

V podmienkach dvojokruhového finančno-úverového systému je dôležité neutralizovať faktor kolísania kúpyschopnosti (kúpnej sily) obyvateľstva. Robí sa tak pomocou likvidácie možnosti vzniku inflačného prebytku hotovosti v rámci celkového daného riadeného procesu. Pre znemožnenie systematickej koncentrácie inflačného prebytku v rukách mafie, je potrebný systém štátneho trhu s úvermi. V tomto štátnom úverovom trhu musí byť objem úverovej zadĺženosti celej populácie (v rámci nákupu tovarov jej jednotlivými skupinami) vždy o niečo vyšší, ako objem peňazí naakumulovaný TÝMI ISTÝMI SKUPINAMI OBYVATEĽSTVA¹⁸. Pritom sa inflačný zostatok vráti štátu(= spoločenstvu občanov) ako platby za úver.

Celospoločensky objektívne najlepším sa javí byť

1. úver s nulovou percentuálnou sadzbou a 

2. úver so znížením ceny pri kúpe na úver,

aby sa úplne odstránili tendencie k súkromnému úžerníctvu.

Je to v rámci procesu celospoločenského rozvoja jeden z prostriedkov zrušenia potreby Cenníka ako takého.

Pri úspešnom rozvoj ekonomického potenciálu spoločnosti je potrebné bez narušenia tovarovo-peňažných bilancií odpúšťať dlhy¹⁹ minulých rokov²⁰. To vytvorí situáciu výhodnosti nákup na úver, spolu so súbežným znížením konečných trhových cien pri kúpe na úver, pri porovnaní s cenami okamžitých nákupov. Mnohoročné úspory za účelom nákupu predmetov dlhodobej spotreby sa stanú ekonomicky nevýhodné²¹. Regulátorom kúpyschopného dopytu v takomto systéme je veľkosť prvej splátky, jej podiel na cene produktu a platobný kalendár²².

Ako nás učia dejiny, je úverová zadĺženosť najefektívnejším spôsob zvyšovania produktivity práce.²³ Po veky tento proces však ovládala siono-internacistická mafia.

Mala by ho však riadiť konceptuálne samostatná-zvrchovaná vláda národa(=štát).

Tento nástroj je totiž možné ZLOMYSEĽNE, alebo z hlúposti prevrátiť aj na štátne vedome zámerne matematicky nesplatiteľné dlhové otroctvo (tzv. KaBaLa).

T.j., systém štátneho nevoľníckeho ovládania, a presnejšie moderného OTROKÁRSTVA;

Aby k tomu nedošlo, je potrebné zabezpečiť SAMOriadenie (SAMO-S-Právu) spoločnosti.

Pri nedostatočných objemoch výroby v spoločnosti plní úlohu regulátora tovarovej výmeny finančný-úverový systém.

Okrem tejto úlohy OD NEHO SPOLOČNOSŤ V PODSTATE NIČ INÉ ANI NEPOTREBUJE.

Pre zabezpečenie tejto úlohy musia peniaze vo finančnom-úverovom systéme CIRKULOVAŤ²⁴. T.j., tak nedostatok, ako i prebytok sú nežiadúce a nebezpečné. V súlade s tým je úlohou štátu ako superkoncernu zabezpečiť

1. platobnú schopnosť vo všetkých súčastiach schémy (obr. 2), ako aj

2. vyváženosť cien na trhu v oblasti osobnej spotreby súvisiacej s fondom osobnej finančnej spotreby, ktorý je príslušným spôsobom distribuovaný po jednotlivých sociálnych skupinách.

Za tým účelom musí štát zabezpečiť jednotnosť a vzájomnú neprotirečivosť daňovej, dotačnej a úverovej politiky na všetkých úrovniach systému spoločenského riadenia v rámci svojej pôsobnosti (jurisdikcie).

Celá tovarová výmena, ktorá sprevádza dvojokruhový finančno-úverový systém, je vo vzťahu k štátu-superkoncernu len VTV(vnútornou tovarovou výmenou). Sprevádzajú ju(VTV) iba ČIASTKOVÉ(parciálne) „náklady“ a „príjmy“, pričom  reálny zisk superkoncernu pri nej nevzniká. Preto nemôže navrhovaný systém, ako nástroj riadenia, reálne poškodiť ako záujmy štátu, tak ani záujmy populácie. Skutočné problémy môže populácii spôsobiť iba nesprávne nastavenie finančno-úverového systému a neschopnosť štátneho aparátu používať ho pri snahe dosiahnutia „zisku“ zo samotného vnútroštruktúrneho obehu tovarov superkoncernu.

Likvidácia anonymných vkladov je ďalšou formou priškrtenia činnosti špekulantov. Tomu istému cieľu musí slúžiť aj obmedzenie povoleného maxima „úspor“ na účtoch. T.j., aby nevznikali nekontrolovane veľké finančné objemy v hotovosti, je nutné vyžadovať úhradu drahých nákupov prostredníctvom šekov a kontrolovanie systematických presunov veľkých objemov obeživa z jedného súkromného účtu na iné a z mnohých účtov na jeden cieľový. Percento, vyplácané za vklad, musí byť BEZPODMIENEČNE nižšie, ako tempo rastu produktivity práce spoločnosti celkovo, v jeho finančnom vyjadrení za predmetné obdobie, za ktoré sa vyplácajú príslušné percentá za vklad²⁵.

Veľké bankovky sa pri danom sociálnom modeli riadenia ekonomiky stávajú nepotrebné(ba až rizikové) a ich emisia sa musí zastaviť. Bankovky menšej hodnoty majú mať obdobie platnosti iba o krátko dlhšie ako je ich štandardná životnosť v peňažnom obehu. Po uplynutí doby platnosti sa bankovky stávajú obyčajným papierom²⁶.

Tieto opatrenia sú základom zbavenia mafie možnosti držania veľkých objemov hotovosti, ktoré nemá štát(*spoloČnosť) pod kontrolou. Všetko sú to opatrenia, ktoré donútia mafiu obchodovať barterom a majú za následok stratu jej schopnosti rýchlo reagovať pri konkurencii so štátom. Rovnako sú potrebné aj opatrenia na identifikáciu systematického nákupu zlatníckych výrobkov.

Pre ekonomiku s naozaj sociálnou orientáciou je základom ekonomickej bezpečnosti:

1. ochrana obehu hotovosti pred inflačným tlakom a 

2. hromadením inflačných objemov špekulantmi.

Pri reálnom stabilnom raste výroby (nielen „HDP“) môže štát vždy znižovať ceny, cielene odpúšťať úverovú zadĺženosť(hlavne mladým rodinám a sociálne odkázaným) a presúvať niektoré druhy osobnej spotreby tovarov a služieb do bezplatných fondov spoločenskej spotreby.

-pokračování-