KSB (Koncepcia spoločnej bezpečnosti), svazek II, kapitola 3: SOCIÁLNE PROСESY VO VÝCHODNOM BLOKU (24)

KSB (Koncepcia spoločnej bezpečnosti), svazek II, kapitola 3: SOCIÁLNE PROСESY VO VÝCHODNOM BLOKU (24)

6.3.2019

předchozí část

 

VM2.kap3.procesIV.-V.časť 24..doc (106496)

 

Nasýtenie trhu produkciou za ceny aktuálneho Cenníka1 si pri udržaní výroby vyžaduje znižovanie cien. Znižovanie cien vyrábaného objemu produkcie vedie ďalej k

  1. zvýšeniu odbytu (čo je vo väčšine prípadov priaznivé) a 

  2. k strate zisku.

Strata zisku, vychádzajúc zo záujmov tak súkromného výrobcu v kapitalistickom systéme (ako aj zo záujmov ochrany súkromných výrobcov v štáte - superkoncerne) nie je však vždy prijateľná.

T.j., ak zisk padne pod určitú kritickú úroveň, prichádza k obmedzovaniu výroby a znižovaniu počtu zamestnancov.

Tak sa po reťazci (po jednotlivých okruhoch) tovarovej výmeny, v smere obehu peňazí valí vlna straty platobnej schopnosti, spôsobujúca zastavenie jednotlivých produkcii, prepúšťanie zamestnancov atď.

Z dôvodu

  1. neschopnosti štátu, a/alebo

  2. z vôle mafie, kontrolujúcej cez systém úverovania a tzv. špekulatívne trhy

(v kriminálnom žargóne) stabilitu platobnej schopnosti jednotlivých produkcii, dochádza tak k 

C) rozpadu stability bezštruktúrneho(nepriameho) riadenia2 výmeny tovarov

(prebiehajúcej v rámci procesu celospoločenskej špecializácie a integrácie práce).

 

Ako ukazujú dejiny davo-„elitárnych“ spoločenstiev, všetko toto nie je nijako spojené so skutočnými životnými potrebami ľudí.

  1. T.j., z dôvodu udržania ceny (čiastkovej chyby riadenia) „prebytočnú“ pšenicu spaľovali a topili v mori (hoci hladných bolo dosť)3;

  2. vysoká nezamestnanosť sa vyskytovala aj v čase, keď ľudia nemali kde bývať, lebo NEbolo postavených dosť domov a chýbalo mnoho iných základných výrobkov a pod.

  3. atď..

 

V dôsledku kríz z „nadvýroby“ dochádzalo u podnikov, ktoré boli do začiatku krízy štruktúrne vyčlenené(samostatné) a následne platobne neschopné, k vnútroodvetvovej koncentrácii riadenia smerom k direktívno-adresnému spôsobu.

Tak boli postupne formované vnútroodvetvové monopoly a viacodvetvové koncerny s cieľavedomým direktívno-adresným riadením priebežného výrobného procesu.

Sledované relatívne „zisky“ a „straty“ ich vnútroštruktúrnej výmeny tovarov slúžili pomocnému cieľu: nepriamemu a celkovému vyhodnocovaniu efektívnosti jednotlivých výrobných prevádzok v podmienkach vzniknutej a formujúcej sa konjunktúry trhu, cenníkov a fondu pracovného času.

Koncerny však rovnako ako predtým, nechcú zlikvidovať Cenník ako taký.

Okrem toho má každý koncern nemalé množstvo malých(v porovnaní s ním) firiem, ktoré sú na ňom finančne-úverovo (*resp. dodavateľsko-odberateľsky) závislé, PRIČOM MU ALE NAOKO NIE SÚ ADMINISTRATÍVNE DIREKTÍVNO-ADRESNE PODRIADENÉ, aj keď slúžia jeho základným potrebám.

Ani tieto malé firmy tak nie sú zainteresované na likvidácii Cenníka ako takého.

 

Kontrolujúc nemalý podiel odvetvovej výroby (ba i niekoľkých odvetví), majúc svoje vlastné banky, udržuje a podporuje koncern po dohode s „kolegami“4 stabilitu svojej platobnej schopnosti stanovením monopolne vysokej ceny na výrobu a v ťažkých situáciách, v prípade nevyhnutnosti aj zbavovaním sa periférie firiem, ktoré na ňom úverovo a inak finančne, *resp. dodávateľsky závisia(*princíp Fénix).5

 

Zainteresovanosť na stálosti odbytu produkcie v podmienkach nezodpovedného súkromného podnikania potom vedie k tomu, že na určitej etape rozvoja trhovej ekonomiky výrobcovia, VYHÝBAJÚC SA PLNÉMU USPOKOJOVANIU spoločenských potrieb, vedome vytvárajú UMELÝ DEFICIT, s cieľom podpory a stimulácie dopytu.

Obmedzenie zdrojových možností výroby umožňuje podporovať vlastnú primárnu výrobu a jej základ – t.j., vlastnú stabilnú platobnú schopnosť na úkor zabezpečovania zákazníkov náhradnými dielmi a servisom.6

Tomu istému cieľu slúži napríklad organizovanie cyklických „rozmarov módy“, v dôsledku ktorých spotrebiteľ vyhadzuje ešte celkom dobre použiteľné veci, ktoré však akože už vyšli z módy.

*Ďalej tzv. „kurvítka“, pseudoekológia bezolovnatých pájok a ďalšie objektívne nekoncepčné iniciatívy nedovzdelaných blbcov, podporených PR-mašinériou zvrhlých úplatných profesionálov apod..

 

Všetko to je asi najlepšie vidieť na skládkach použitých áut v USA, kam sa dostávajú autá, ktoré hoci mali niekedy už aj viacero majiteľov, by bez problémov mohli ešte slúžiť aj 10 -15 rokov. T.j., nebyť „výstrelkov“ módy v situácii nasýteného trhu, prejavujúcich snahy automobilového giganta udržať ceny hore7.

Tento príklad možno pomerne jednoducho prebrať aj na hladný automobilový trh býv. ZSSR a v podstate aj býv. Východného Bloku celkovo:

  1. Starší model - automobil „Pobeda“ slúžil v starostlivých rukách 20 - 30 rokov, niekedy aj 40;

  2. Novší „Žiguli“(Lada) sa rozpadol za menej ako 10 rokov.

Príčinou takejto na prvý pohľad absurdity, bola snaha koncernu VAZ orientovať sa na trhy nasýtené produkciou a podliehajúce „výstrelkom módy“. Avšak v podmienkach hladného automobilového trhu bývalého Východného Bloku to bolo mrhaním fondu pracovného času a zdrojov8.

 

V marxisticko-leninistickej literatúre sa tieto a ďalšie javy prejavili a boli označené ako hlavný paradox kapitalizmu, ktorým je rozpor medzi

  1. «celospoločenským charakterom práce ako takej» a

  2. «súkromnou formou distribúcie produkcie9».

Pretože v marxizme sú uvedené pojmy vnímané ako prvobytné10, nedarí sa odhaliť ich vnútorné súvislosti. Väzba11 medzi nimi sa odhaľuje až cez Teóriu Riadenia. Tá (TR) ich súvislosť opisuje ako malú hĺbku zhody vektora cieľov

  1. celospoločenského SAMOriadenia(SAMO-S-Právy) a

  2. vektora cieľov súkromných štruktúr výroby

v rámci procesu tovarovej výmeny(distribúcie)

a za jeho (procesu) sprostredkovania kreditno-finančným systémom.

 

Toto protirečenie možno odstrániť len vybudovaním štátu ako superkoncernu, voči ktorému sú všetky «výdaje» a «príjmy» jednotlivých koncernov i malých firiem iba parciálnymi internými «príjmami» a «výdajmi» v rámci jeho vnútornej tovarovej výmeny.

 

Cielené znižovanie zdrojových kapacít výroby a bujnenie „výstrelkov módy“ sú len výsledkom snaženia súkromných12 podnikateľov (nezaujímajúcich sa o globálne súvislosti) za účelom udržania platobnej schopnosti vlastnej výroby v podmienkach nasýteného trhu.

Tento jav potvrdzuje z marxizmu známe konštatovanie, že kapitalizmus vyrába len pre výrobu samotnú a získanie profitu. Skutočnosť, že vzniká nadbytok tovarov, je iba druhotným dôsledkom výroby pre výrobu samotnú a získanie profitu.

Nadbytok tovarov by bol ešte výraznejší a rýchlejší, ak by sa davo-„elitárska“ spoločnosť vedela v podmienkach tzv. trhovej ekonomiky zbaviť bujnenia „vrtochov módy“ na všetko, čo sa vyrába.

„Vrtochy módy“ sú organizované koncernami PODRIADENÝMI finančno-úverového systému, ktorý je profesionálne koncipovaný zámerne tak13, že vo vzájomných vzťahoch platobnej schopnosti je pre podnikateľov výhodnejšie zorganizovať umelý deficit ako likvidovať samotný deficit spolu s Cenníkom (ktorý je reálne vlastne celkovým vektorom chýb riadenia) a uvoľnené zdroje sociálneho systému preorientovať na spustenie inej produkcie.

Tzv. klobásové kauzy i ohľadom uhynutých prasiat, váľajúcich sa v jarkoch v niektorých krajinách bývalého Východného bloku rokoch 1980 -1990 a podobné konanie v zberných dvoroch, či plytvanie v štátnych obchodných skladoch sú rovnakým umelým vytváraním deficitu, avšak nie na úrovni nadnárodného koncernu, ale drobného „družstva“. Riešiť tento jav zavedením prídelového systému vo vzniknutom chaose je hlúposť14.

 

Plánovaná ekonomika býv. ZSSR15 NEbola schopná vytvoriť sľubovanú hojnosť produktov, hoci sa javila byť až do roku 1985 najväčším svetovým monopolom, štátom-superkoncernom.

Dialo sa tak z dôvodu

  1. jeho koncepčnej podriadenosti nadnárodným štruktúram a 

  2. neudržateľnosti systému plánovania, miešajúceho 1) zavádzajúcu(čiastočne chybnú) terminológiu marxizmu s 2) metrologicky neschopnými bilančnými modelmi, s 3) neurčitými vektormi cieľov a 4) neurčitými vektormi chýb v celkovej algoritmike riadenia ekonomiky.

V ekonomickej vede sa táto koncepčná neurčitosť následne prejavovala ako stotožňovanie(zámena)

  1. čiastkových „ziskov“ a „strát“ vo vnútroštruktúrnej tovarovej výmene superkoncernu býv. ZSSR s 

  2. reálnymi ziskami a stratami súkromnej, štruktúrne oddelenej výroby v trhovej ekonomike kapitalizmu.

 

Keď si OFICIÁLNE vedenie krajiny začalo uvedomovať, že výlučne direktívno-adresný (štruktúrny) spôsob riadenia nepostačuje na efektívne riadenie celospoločenskej výroby, dochádzalo k nerozvážnym, koncepčne nevyzretým (nedostatočne gramotným) preberaniam „trhových mechanizmov“ zo Západu.

Ďalej prichádzalo k snahám interpretácie „trhových mechanizmov“ Západu v terminológii marxizmu v podmienkach, no, keď aj nie priamo socializmu, tak aspoň pokusu o vytvárania socializmu.

Napr. Japonsko, ako koncepčne samostatná krajina, je na Západe často vníma ako štát-superkoncern (Japan incorporated) práve preto, že v praxi dokazuje efektivitu16 štátu ako superkoncernu v konkurenčnom boji.

 

Stredná vrstva zdivelej časti nomenklatúry(manažmentu) býv. Východného Bloku vnímala

  1. vnútroštruktúrny obeh peňazí v superkoncerne ako prehadzovanie peňazí z jedného vrecka do druhého a

  2. na «vytlačenie» nových peňazí štátom sa žiaľ pozerala ako na napĺňanie svojej potreby v prípade, že sa tieto zásoby obeživa vyššie uvedeným spôsobom minú.

Tento asociálny sebecký mechanizmus vyústil až do vysloveného nezáujmu riaditeľov výrobných úsekov o vedecko-technické novinky.

Vo „vyššej vrstve“ nomenklatúrny (manažmentu) rovnaké nechápanie ústilo do

  1. plánovania finalizácie produkcie pri vyjadrení jej hodnoty(nákladov) v reálnych cenách

  2. za súčasného plánovania 1) sortimentu výroby, 2) noriem a 3) objemu produkcie, v naturálnej forme účtovania17.

 

Z pohľadu teórie riadenia je

  1. plánovanie rastu objemu výroby pomocou vyjadrenia jej nákladov(hodnoty) v reálnych cenách podľa ktorejkoľvek položky Cenníka, v podstate

  2. plánovaním rastu vektora chyby, ba dokonca (pre neznalých paradoxne) plánovaním zväčšovania jeho rozmeru.

A práve tým sa žiaľ vlastne zaoberala ŠPK (Štátna plánovacia komisia) po reforme v r. 1965. Z toho následne postupne vznikol „nový systém plánovania a ekonomickej stimulácie“, navrhnutý J. Libermanom, s ktorým sa N.S. Chruščov „náhodou“ stretol v USA, po čom sa J. Liberman stal akože „náhodou“ ideologickým šéfom ekonomickej „reformy“ aplikovanej v býv. ZSSR (*s pôsobnosťou prakticky v celom býv. Východnom Bloku). Marxisticko-leninistická politická ekonómia s jej

  1. zdvojenými účtami jednej a tej istej produkcie a 

  2. nenulovým zvyškom „S“ v štruktúre celospoločenského kapitálu

maximálne vyhovovala tejto „reforme“(deforme), akoby jej na mieru šitá bola..

*I lačno hľadel Západ na zdroje i otrokov z Východnej Európy..(a tradične nielen).

 

Blahobyt národov Východného Bloku tak začal vo finančnom vyjadrení veľmi rýchlo rásť18. A áno blahobyt akože rastie aj teraz, čo si každý môže všimnúť na raste cien a údajoch o raste výroby pre blaho populácie, ale iba v jeho finančnom vyjadrení19.

*O kvalite produkcie ani nehovoriac - viď (p)otravinový priemysel, veľká časť farmabiznisu a privatizované zdravotníctvo celkovo, korporátom odborne vytunelované dôchodcovské fondy (dodatočná páka na vydierania štátov), nadnárodne riadená likvidácia školstva a totálna debilizácia plebsu aby sa nebránil pred postupnou porážkou. I korporátne kolaborujúce presstitútky, že by na zakázku hlavne megakrádež tunelovú na Západ prekryli a chaos a nenávisť vytvárali, na tu a tam pomerovo drobné úplatky úradníkov a hlavne pronárodných politikov jačiac ukazujú (oproti stovkám miliárd €, kradnutým z býv. Východného Bloku globálom), atď. apod.(pozn. prekl.)

 

S mierou posilňovania pozícií „prvkov chozrasčotu20“ začalo byť v ZSSR presadzované riadenie (manažment) pri ktorom dominovali

  1. finančné ukazovatele nad

  2. reálnym rozsahom i kvalitou sortimentu a

  3. produkčnými normami celkovo

To viedlo k rozpadu národného hospodárstva(ekonomík jednotlivých krajín), pretože

  1. rast čisto peňažnej hodnoty vyrábanej produkcie v reálnych cenách znamenal vlastne iba

  2. rast vektora chýb riadenia v spoločnosti čo do jeho

1) absolútnej veľkosti, ako aj

2) rozmeru21.

Práve s tým je spojený „mechanizmus definovania nákladov“ v «príkazovo-administratívnom» systéme.

Pritom sú požiadavky príkazovo-adresného riadenia vyššej riadiacej vrstvy ako napr.:

znižovať spotrebu materiálov, energií, zvyšovať produktivitu práce atď..

osekávané vedením každej samostatnejšej výrobnej štruktúry, činnosť ktorej je kontrolovaná podľa finančných ukazovateľov objemu výroby v danej štruktúre v reálnych cenách.

No vyššie úrovne riadenia(manažmentu) ešte

  1. orezávajú z výroby aj svoj domnelý „zisk“,

  2. robia ich „platobne NEschopnými“ vo vnútroštruktúrnom kolobehu výmeny tovarov v rámci superkoncernu a

  3. nedávajú nižším štruktúram možnosť prejavovať iniciatívu pri využívaní momentálne voľných výrobných kapacít.

Dôsledkom tohto všetkého «prvky chozrasčotu» nevytvorili systém bezštruktúrneho riadenia, ale dodatočne paralyzovali systém direktívno-adresného štruktúrneho riadenia22.

 

Trhové reformy perestrojky sa stali možné len po tom, keď vyššie OFICIÁLNE vedenie krajiny prišlo k záveru, že nezvláda riadenie superkoncernu. Konceptuálna nesamostatnosť oficiálneho vedenia vyústila do prijatia a realizácie koncepcie, ktorá bola v podstate koncepciou rozdelenia superkoncernu na jednotlivé firmy. Podľa tejto koncepcie majú byť následne tieto firmy pohltené(akože samy vsiaknuť) do Euro-Amerického syndikátu s právami nádenníkov(otrokov), hoci správne riadenie superkoncernu býv. ZSSR (a Východného Bloku) ho mohlo vyniesť nad akúkoľvek konkurenciu.

 

-pokračování-

 

1 ZOZNAM CIEN nejakého trhu pre určité kľúčové (hlavné, smerodajné) tovary (resp. komodity), definovaný na nejaké presne vymedzené časové obdobie.

Ger: Warenpreiscourant, fr. Cours des marchandises, eng. Commodity Price Current. (pozn. prekl.)

2 = trhu. T.j., trh, je jedným zo spôsobov, NÁSTROJOV bezštruktúrneho riadenia(=plánovania) distribúcie tovarov a služieb. Na treťotriednych školách pre plebs sa zámerne demagogicky a nelogicky stavia trh do opaku voči plánu. T.j., nástroj dosiahnutia cieľa sa stavia do umelého fiktívneho konfliktu s cieľom samotným. Tak sú dotyční pseudomannažeri a pseudopolitici na pódiu držaní mimo kľúčových aspektov riadenia a nemontujú sa profesionálom (technicko-sociálnym inžinierom) v zákulisí do výkonu moci a monopolne vysoko plateného kšeftu riadenia burzy a globálneho trhu celkovo (s jeho lokálnymi účelovými polygónmi). (pozn. prekl.)

3 Viď klasika tzv. „mliečnych jazier“(masového vylievania mlieka), maslových hôr, atď. v EÚ, časť podstaty politiky v problematike tzv. GMO i syntetizácie anutričných fejkových (p)Otravín pre plebs, či pseudohumanitárne poskytovanie poľnohospodárskych prebytkov inak bohatým a úrodným krajinám tzv. 3.sveta, s cieľom dumpingového zničenia tamojšieho trhu a vytvorenia maximalizovanej politickej časovo-operačnej závislosti na importe (to sa deje samozrejme aj voči kolóniám v býv. Východnom Bloku, vo Východnej Európe). Namiesto toho, aby nadnárodné korporácie so sídlom na Západe uvoľnili úrodnú pôdu, bane a ropu v neokolonizovaných krajinách tak, aby mohli byť lokálne zdroje využité primárne pre potreby domáceho obyvateľstva. Z toho dôvodu robia Západné „elity“ a ich informačné služby systematicky v posledných stáročiach všade vo svete puče, prevraty, teroristické útoky a vojny ako za čias Starého Ríma. Zahraničné zdroje za symbolickú cenu sú následne doma ešte aj „zdanené“, aby financovali neprimerane vysoký životný štandard svojho vygumovaného plebsu, žeby sa im nebúril a ich otrokársky pyramídový systém bol pre lúzu všade vo svete na prvý pohľad príťažlivý v rámci celkového falošného PR liberálneho fašizmu tejto pseudodemokracie.. (Pre všetkých je taký životný štandard proste principiálne nemožný a je iba mrkvičkou na udičke pre somárikov tzv. farebných revolúcii exportu pyramídového podvodu ako návnady pre puberťákov a feťákov sledujúcich PR seriály holývúdú a považujúcich ich podvedome za realitu). Následne po proxy-obsadení nových zdrojov vzniká už iba konflikt delenia o lup medzi Západnými lokálnymi jelitami a globálnymi jelitami, ktorý ho tiež používajú ako zdroj na zasa svoje dlhodobé operácie. Viď aj podstata tzv. daňových rajov, dvojitého a trojitého zdaňovania, operačné systematické zneužívanie DPH krajinami, kde sa súkromno-korporátne tlačia peniaze(definujúce miesto spotreby) a pod. Pričom sú DPH-kolotoče len drobnou zložkou celkovej lúpežnej mechaniky inak za normálnych okolností(Koncepcie) správneho DPH-princípu. (pozn. prekl.)

4 „konkurenciou“ (= kartel), čo je oficiálne ilegálne, ale vždy sa potichu robilo a robí. T.j., jedným z primárnych konečných cieľov každej väčšej firmy(ako mafie) daného Západného pseudoliberálneho totalitného režimu je od staroveku dosiahnutie monopolu, obsadenie trhu, diktovanie cien a blokovanie akéhokoľvek ďalšieho rozvoja (čo je jedným z konečných politických cieľov vrcholného biznisu, avšak mimo pre elity kľúčových technológii). Viď známe i menej známe dlhodobé globálne kartely, kauzy v automobilovom priemysle, IT (MS, IBM, DELL, ..), atď. a pod. (pozn. prekl.)

5 Prípadne aj vlastných divízii, ich dočasným, či plným outsourcingom, sťahovaním prevádzok do finančných kolónii a riadenia do tzv. daňových rajov a spomínaným tzv. „kreatívnym účtovníctvom celkovo“ (pozn. prekl.)

6 Viď zadĺženie zasa koncernov voči správcom klubov akcionárov banksterských asociácii, resp. tej jednej, dávno jedinej existujúcej globálnej privátnej bankstersko-mafiánskej asociácie, ktorá je de-facto v konečnom dôsledku majiteľom celého trhu (monopolne rozdáva bankové licencie), planéty. „Chcem celý svet a k tomu 5%“: motor konzumnej spoloNEčnosti = princíp dočasnej mechaniky otrokárskej formy globalizácie. Po „Veľkej žranici“ vyvolených 5% z národov a hlavne ich lokálnych jelít, nasleduje z pohľadu globálneho manažmentu nevyhnutné celoplošné systematické obmedzenie spotreby v novom udržateľnejšom(stabilnejšom) ekonomickom režime. Manéver práve prebieha.. jedným z jeho polygónnych predbežných testov bola napr. aj totalitná ideológia s nízkou spotrebou - tzv. marxizmus a jeho niektoré formy. (pozn. prekl.)

7 Jedným z vrcholov tejto šialenej politiky bol počas umelej krízy v roku 2008 príkaz bánk zrovnať v USA celé mestské štvrte hotových domov zo zemou, aby si plebs musel po prasknutí hypoték brať stále nové úvery. Proste aby cena nehnuteľnosti nedajbože neklesla, no ešte dôležitejšie, aby bol vyvolaný umelý nedostatok, stres-napätie populácie, aby nemala čas myslieť, vzdelávať sa a venovať sa rodinám, aby bolo dosť„lúzy“, bezprízorného kanonenfutteru na ďalšie vojenské operácie globálneho z reťaze utrhnutého konzumom moci zbesilého četníka – USA jelít. Ďalším dôsledkom tejto politiky sú aj doteraz státisíce bezdomovcov a zvýšená kriminalita – obrovský biznis pre sprivatizované väznice a tak lacná pracovná sila pre obrovské nové pracovné tábory – fabriky navrátené z Číny: heslo – väzeň je lacnejší ako Číňan – podobný experiment beží aj v Británii so snahou prelobovať ho v EÚ. (pozn. prekl.)

8 Ak nešlo neraz aj o prakticky priamu sofistikovanú sabotáž Východoeurópskeho ekonomického systému, čo sa dialo systematicky zradou časti vtedajších lokálnych jelít po tichej dohode so Západom. Pozri konferencia v roku 1985 v hoteli Praha v Prahe a dohoda posledných detailov prenosu moci cez rok 1989 časťou zákulisia lokálneho režimu ČSSR so zástupcami zákulisia a bezpečnostnými službami Západu. Viď sprievodné publikácie a predchádzajúce kapitoly na tému. (pozn. prekl.)

9 T.j., súkromné vlastníctvo 1) výroby (t.j. pracovných prostriedkov) i 2) distribúcie výrobkov ako takých (obchodu, priekupníkov). Viď aj sprievodné nedostatočne doriešené principiálne právne rozpory medzi ústavným statusom slobody človeka a ním, ako majetkom zamestnávateľa v účtovných položkách.. (pozn. prekl.)

10 Pôvodné, archetypálne (pozn. prekl.)

11 Súvislosť, prepojenie (pozn. prekl.)

12 Ale egocentrických (pozn. prekl.)

13 Viď DVTR a metódy nepriameho riadenia. T.j., v tomto prípade formovania informačného poľa tak, že sa jednotlivé objekty(podnikatelia) budú „prirodzene“ akožespontánne správať tak, aké parametre trhu ako veľký nadnárodný hráč, napr. bankový monopolista nastavím. „Ovce majú svoje potreby a zvyky a keď ich dostatočne odpozorujem, môžem ich ako bača ovplyvňovať zmenou podmienok ako každé domáce zviera.“ Tak sa zhruba vrchní (a?)sociálni inžinieri pozerajú na populáciu. Navyše ju stále menej kvôli robotizácii potrebujú. Ako by si bača inú obživu našiel. Otázka, čo s bezprízornými otrokmi? - z jeho pohľadu, keď mu potom už len „jeho lúku ničia“ - „zopár bystrejších na obsluhu, výrobu a programovanie strojov a ostatných..“ Toť jedna z otázok, ktorá sa rieši tam „hore“ na pyramíde (morálne dole).. v skutočnom pekle. (pozn. prekl.)

14 Zčasti išlo aj o systematické sabotáže, spolu s neskoršími masovými amnestiami pomocou kolaborantov atď., čím sa vytvoril predpoklad na neskoršiu kriminálnu akožeprivatizáciu, ako plánovaný krycí operačno-kamuflážny medzistupeň pred priamym ovládnutím zdrojov novoobsadených kolónii zahraničným správcovskými tzv. „investormi“, budovaním obrovských otrokárskych pracovnych táborov(fabrík), atď. Porovnaj obsadenie cudzieho územia v stredoveku – kráľ(banksterská asociácia) a jeho (feudáli) korporácie so svojimi vlajkami (logami, brandingami), ktorí sa priamo zúčastnili finančne a logisticky na ťažení podporou lokálnych akoženeziskoviek, rôznych mienkodeformných „fondov“, niekedy priamo aj pučov, či vyslovene terorizmu, resp. optimalizáciou sietí distribúcie psychotropných látok, nákupom dostatočného „fondu“ presstitútiek a médii na riadenie verejnej mienky kolónie celkovo, atď. a pod. Tzv. korporácie, ako koncepčne financistickým štruktúram globálnej politiky podriadené výkonné subjekty nadnárodnej politiky, už dávno nahradili vo funkcii nástrojov býv. tzv. národnostné štáty. Definitívna bodka bola vyslovená v podstate počas krízy v roku 2008, keď boli jednotlivé krajiny (včítane EÚ a USA) potupne vydieraním(inak akožekolapsom finančného trhu, rovnajúcom sa dôsledkami svetovej vojne) otvorene donútené uhradiť náklady operačnej globálnej obrovskej a dlhodobej kriminálno-genocídnej činnosti banksterov a korporácii zo svojich vlastných štátnych rozpočtov (t.j., od občanov vybranými daňami - namiesto ich použitia v zdravotníctve, vzdelávaní, na dôchodky,..). = Debilizácia a redukcia populácie, z dôvodu masívneho zvýšenia rakoviny a kardiovaskulárnych chorôb z dlhodobého umelo-deprivačného stresu, potratov, keďže si mladé rodiny na aspoň základnej životnej úrovni deti väčšinou proste nemôžu dovoliť, systém hypo. atď. apod. Viď mnoho miliónov mŕtvych a nenarodených len v EÚ po danej eugenickej operácii neoliberálnych fašistov. Nasledovalo násilné miešanie obyvateľstva a dovážanie kulturologicky nekompatibilných jedincov, väčšinou lúzy z aj za tým účelom korporáciami cez úžeru a korupciu neustále rabovanej a bombardovanej Afriky, Blízkeho Východu, atď.. Rozdeľuj a panuj + tzv. homogenizácia populácie, odnárodnenie a vzájomná anihilácia kultúr pod zástavou akožeprirodzeného miešania(postupného varenia žiab) do ľahšie manipulovateĺnej masy bez dejín (a´la USA), opätovný prepis dejín propagandou podstatne horšou, profesionálnejšou ako za Goebbelsa, LGBTerorizmus, feminacizmus, Antiwhite-rasizmus, atď.. (pozn. prekl.)

15 A v podstate celého Východného Bloku (hlavne RVHP – čiastočne analógia dnešnej EÚ). (pozn. prekl.)

16 I tam sú síce chyby a tzv. Japonský model isto nie je dokonalý, ale i Západ ho konkurenčne rešpektuje, ba v mnohom dáva iným i sebe za príklad. Vzostupujúci čínsky neokonfuciánsko-marxistický ultrakapitalistický model, indický neokapitalizmus sa spolu s ďalším modelmi taktiež v mnohých funkčných procedurách Japonskom inšpiruje (pozn. prekl.)

17Plánovanie nákladov v ich finančnom vyjadrení bez pochopenia toho, že sadzobník cien je finančným vyjadrením vektora chýb riadenia, antagonizuje(dáva do protikladu, konfliktu) zvnútra celý systém plánových ukazovateľov(charakteristík), tvoriacich vektor cieľov riadenia. Dlhodobé plánovanie je potrebné vykonávať(spravovať) v jeho finančnom vyjadrení (Pozri náš «Krátky kurz..»), nie však v reálnych ale v stálych cenách od okamihu začiatku odpočítavania postupnej optimalizácie ekonomiky na stabilný model rozvoja, ponechajúc si možnosť cenotvorby väčšiny cien, okrem pomerne ohraničeného počtu cien, ktoré majú kľúčový význam z pohľadu celosupersystémového riadenia. Tieto kľúčové ceny tvoria bázu (základ) cenníka, resp. tzv. BC - Bazálny(alebo primárny) cenník. Bazálny Cenník je krátky zoznam cien, ktorých zvýšenie spôsobí rýchle zvyšovanie cien všetkých ostatných.

Úplne prvotná-primárna báza sadzobníka cien sú sadzby za energetiku:

t.j. ceny za energonosiče (*ropa, plyn, uhlie,.. prepočítavané už dávno i vo vzájomnom vyúčtovaní v kWh – viď Energoinvariant ako krytie obeživa) a tarify za energiu v distribučných sieťach elektriny a tepla. Pozri tiež práce :

  • VP ZSSS rok R 2010 «Organizačno-technologický prístup k makroekonomickým systémom je kľúčom k úspechu ekonomického a celkového kultúrneho rozvoja spoločnosti».

  • M.V. Veličko, V.A. Jefimov «Cesty zdokonaľovania riadenia inovatívneho rozvoja a modernizácie krajiny». Publikované v zborníku: Riadenie sociálno-ekonomických systémov v podmienkach modernizácie (kolektívna monografia v dvoch častiach pod redakciou A.N. Plotnikova). Časť 2. – Saratov: vydanie v CPM «Business Academy». 2010. — 384 str. / — str. 311-353. Okrem toho publikované na internete:

http://homeland.3dn.ru/load/koncepcija_obshhestvennoj_bezopasnosti/knigi_drugikh_avtorov/velichkl_v_m_efimov_v_a_puti_sovershenstvovanija_upravlenija_innovacionnym_razvitiem_i_modernizaciej_strany/33-1-0-122. (*presťahované na Ruidea.org)

18 Viď tabuľka v Časti I, kapitola VI.

19 Pozri podobné účtovné triky tzv. „kreatívneho účtovníctva“ v dnešnej globálnej ekonomike, vykonávané na nadnárodnú zákazku v 1.rade rôznymi hlboko korupčnými akoženezávislými ratingovými agentúrami pri x+1 metódach výpočtov HDP a množstva ďalších „ekonomických parametrov“ s funkciou operačnej dymovej clony neokoloniálneho vykrádania celých kontinentov. (pozn. prekl.)

20 Chozrasčot (rusky хозрасчёт) byla v socialistické ekonomice metoda plánovitého vedení hospodářství v podnicích, která vyžadovala, aby náklady a výsledky výroby byly srovnávány v peněžní hodnotě, aby výdaje byly kryty z příjmů podniků, a aby byla zajištěna rentabilita výroby. Šlo o pokus aplikovat kapitalistický koncept zisku na plánované hospodářství socialistických zemí, zejména Sovětského svazu. Chozrasčot je zkratka resp. akronym z ruského slovního spojení chozjajstvěnnyj rasčot, což v přesném překladu do češtiny znamená "hospodářský rozpočet".

21 Jednotlivých parametrov výroby. Viď aj procesy kumulácie chýb v produkcii, horizontálne a vertikálne šírenie kazovosti výrobkov, atď..(pozn. prekl.)

22 Ako hlásili rádiové stanice „spoza kopca“, v Švajčiarsku J. Libermanovi postavili pamätník. Práve za to, čo sme tu popísali. Za nič viac, no ani za menej.. * T.j., oslavný pamätník za dlhé a veľké utrpenie a predčasnú zbytočnú smrť mnohých miliónov ľudí býv. Východného Bloku .. (a pôžitok zopár grázlov s ich „bielymi záhradnými negrami“ vo Švajci + ich „dôchodky“ + niekoľko kriminálnikov v offshoaroch a niekoľkých ďalších Západných krajinách.) (pozn. prekl.)