KSB (Koncepcia spoločnej bezpečnosti), svazek II, kapitola 3: SOCIÁLNE PROСESY VO VÝCHODNOM BLOKU (23)

KSB (Koncepcia spoločnej bezpečnosti), svazek II, kapitola 3: SOCIÁLNE PROСESY VO VÝCHODNOM BLOKU (23)

5.3.2019

předchozí část

 

VM2.kap3.procesIV.-V.časť 23..doc (131584)

 

Viacsektorovosť ekonomiky je tak iba vonkajšou formou prejavu rôznych ohraničení štruktúrneho (direktívno-adresného) spôsobu riadenia, spôsobených

a) úrovňou rozvoja infraštruktúry,

b) spracovania informácií, ako aj

c) tradičným životným štýlom(zvykmi),

d) spoločenským vedomím a podvedomím.

Práve preto má spoločnosť ekonomický záujem na konštruovaní štátu ako superkoncernu a schonosti jeho SAMO-S-Právy(samoriadenia).

Súčasné deformačné hrajkanie sa na «privatizáciu»1, «prenájom» atď.. je MAFIÁNSKY BLUD, ktorého cieľom je legalizácia a následná právna akoženepostihnuteľnosť kapitalizácie inflačných súm, ktoré sa skoncentrovali v rukách mafie2.

 

Kreditno-finančný systém je prostriedok bezštruktúrneho ovládania procesov výroby a spotreby štatistickými (pravdepodobnostnými) charakteristikami.

Kreditno-finančný systém je možné organizovať ako celkovo uzavretý okruh cirkulácie obeživa. Tento uzavretý okruh obehu peňazí je prostriedkom ochrany výroby a distribúcie tovarov a služieb pomocou bezštruktúrneho riadenia:

  1. pred vnútornými pokusmi o narušenie riadenia z dôvodu nízkej hĺbky identity cieľových vektorov štátu (ako systému spoločenského riadenia) a rôznych ďalších sfér činnosti spoločnosti s jej sociálnymi vrstvami na území daného štátu;

  2. pred vonkajším bezštruktúrnym zasahovaním do riadenia vnútorného ekonomického života daného štátu.

 

Ďalej je na obr. 12 uvedený

  1. Štvor-okruhový3 vzájomne uzavretý systém finančných tokov

(v hornej časti) a 

  1. variant monopolu na zahraničný obchod (nižšie).

Označenie blokov tejto schémy iba opakuje už skôr v tejto publikácii zaužívanú celkovú schému na obr. 2. Takejto 4-okruhovej schéme obehu zodpovedal napr. kreditno-finančný systém býv. ZSSR (*a do veľkej miery celého vtedajšieho Východného bloku) do roku 19854:

I okruh - valutový, obsluhujúci(zabezpečujúci) zahraničný obchod v prípade štátneho monopolu na neho; v ňom cirkuluje voľne konvertibilná(zameniteľná) valuta;

II okruh – reálny „živý“ objem peňazí, obsluhujúci oblasť osobnej spotreby občanov a ich vzájomné vyúčtovania;

III okruh – bezhotovostná mena, obsluhujúca výrobnú sféru „mnohosektorovej“ ekonomiky s reálne rôznymi, alebo právne rôznymi formami vlastníctva;

Posledná poznámka5 sa týka družstiev. T.j., keď sa štátne definovanie(určovanie) špecializácie produkcie a jej „cien“ stalo systematickým, tak sa družstvá stali v skutočnosti majetkom štátu, čím bola celá sovietska ekonomika v podstate jednosektorová štátna a všetky „zisky“ a „straty“ v bloku 18 TVS („trh“ výrobnej sféry) na obr. č. 2 sa stali len akoby „stratami“ a „ziskami“ v rámci vnútrofiremnej tovarovej výmeny monopolného, najväčšieho svetového superkoncernu – štátu vtedajšieho ZSSR6;

IV okruh – sú špeciálni distribútori, obchody firiem „Intershop“, „Intertourist“, „Pewex“, „Beriozka“, „Vnešposyltorg“ (u nás DAREX a potom TUZEX)7 a podobné „elitárske“ systémy s nepriamou výveskou: „ufúľancom8 vstup zakázaný“. Podľa toho bolo ale v podstate 95% vtedajšieho obyvateľstva Východného bloku ufúľancami9.

 

 

 

Obr. 12 Kreditno-finančný systém má viacero

vzájomne prepojených riadiacich okruhov(obvodov10).

 

 

Vo viacobvodových kreditno-finančných systémoch si štát ponecháva právo konverzie(vzájomnej výmeny) peňažných jednotiek, ktoré obsluhujú jeho vnútorné okruhy.

Voči vonkajším valutovým okruhom štát buď

  1. používa voľný kurz konvertibilných valút(mien), alebo

  2. ho pri uskutočňovaní svojej tovarovej výmeny s jednotlivými štátmi ignoruje, vychádzajúc pritom zo svojich zámerov(cieľových funkcii) vo vzťahu k týmto štátom, ako to bolo napr. v prípade vzťahu ZSSR s krajinami RVHP11.

Hovoriť v súvislosti s obchodovaním s týmito štátmi(RVHP) o stratovosti obchodu pre ZSSR v porovnaní s cenami na svetovému trhu je NEprimerané12. BEZPODMIENEČNÉ podriadenie sa vonkajšej ekonomickej politiky krajiny konjunktúre13 svetového trhu, by totiž znamenalo súhlas s globálnou ekonomickou politikou, vykonávanou nadžidovským slobodomurárstvom v záujme davo-„elitarizmu“14, pôsobiaceho v jeho rôznych sionointernacistských formách.

 

Cenník15 je v rámci svetového obchodu použiteľný ako vektor chyby riadenia spoločenskej výroby v globálnom merítku.

To sa prejavuje v

  1. nezmieriteľnej chudobe jedných krajín v porovnaní s 

  2. prepychom iných,

čo nijako nezodpovedá ich podielu na celkovej globálnej práci v rámci procesu globálnej špecializácie a štandardizácie(zjednocovania) práce.

Svetové slobodomurárstvo pácha voči mnohým krajinám sveta, medzi nimi aj voči krajinám býv. Východného Bloku, ekonomickú genocídu.

Z toho dôvodu je vo veciach zahraničného obchodu každého štátu, ašpirujúceho na samosprávu, potrebné (vychádzajúc z koncepčnej samostatnosti riadenia) nechať sa pri globálnych úlohách a zodpovednosti viesť iba zmysluplnosťou(cieľavedomosťou) tovarovej výmeny.16

 

Pašeráctvo a valutové machinácie sú narušovaním štátom ustanovených pravidiel vzájomného prepojenia vonkajšej a vnútornej tovarovej výmeny a príslušných okruhov peňažného obehu : valutového a vnútorného.

 

V prítomnosti dvoch a viacerých vnútorných vzájomne previazaných okruhov tovarovej výmeny a peňažného obehu sú možné a vyskytujú sa analógie vnútorného pašeráctva a valutových špekulácií.

 

Vybudovanie štátneho kreditno-finančného systému s niekoľkými vzájomne previazanými okruhmi je jediným spôsobom ochrany bezštruktúrneho riadenia vnútorného ekonomického života, pred zasahovaním zo strany iných štátov a nadnárodným mafióznym vplyvom, ako aj prostriedok sťažujúci (aj keď nie vylučujúci) prípadné pôsobenie domácich kriminálnych štruktúr.

Organizovanie celospoločensky cieľavedomej vzájomnej spolupráce(kooperácie) jednotlivých výmenných okruhov v rámci viacokruhového kreditno-finančného systému je jedným z dôležitých aspektov bezpečnosti spoločnosti.

 

Spoločnosť ako celok má záujem na suverénnom prevládaní takého svetonázoru, ktorý formuje kultúru spotreby, nemajúcu za následok ničenie prírody a pri ktorom dopyt spoločnosti po spotrebe nepredbieha jej produkčné možnosti.

Za takýchto podmienok je skutočne perspektívne možné odstrániť cenník (to znamená „zadarmo“ a všetkým podľa REÁLNEJ potreby) a nie iba podľa prídelového systému, obnoveného v býv. ZSSR počas škodlivo-zlomyseľných reforiem tzv. perestrojky.

Celé je to však možné iba za podmienok zabezpečenia dostatočne vysokej kvality samo-riadenia(SAMO-S-Právy) spoločnosti, t.j. odstránenia jej davo- „elitarizmu“17.

 

Kríza z „nadvýroby“ predstavuje NIE nadbytočnosť produkcie vo vzťahu k skutočným spoločenským potrebám, ako sa domnievajú mnohí „trhoví špecialisti“, ale stratu platobnej schopnosti trhu (nezávisle od jeho skutočných potrieb) v podmienkach prebiehajúceho vývoja vzťahu medzi cenníkom výroby a cenníkom fondu pracovného času populácie.

Alebo inak povedané: Ide o nedostatočnú kúpyschopnosť obyvateľstva.

Táto situácia môže byť vyvolaná cielene (umelo), otvorením a zatvorením „kohútikov“ na schéme obr. č. 2, čoho sú plne schopné hlavne aj banky18 a holdingy, špekulujúce s „cennými“ papiermi.

Súkromný zisk sa vytvára vo všetkých odvetviach pomocou procesu prerozdeľovania celkového fondu osobnej mzdovej spotreby (FOMS) na obr. 2 medzi všetkými výrobcami a sprostredkovateľmi(„obchodníkmi“) bez výnimky.

Preto spúšťa strata platobnej schopnosti na trhu vo sfére spotreby nejakej časti položiek cenníka, lavínu strát platobnej schopnosti na trhu výrobnej sféry v jednotlivých príslušných odvetviach a rozpad časti trhu výrobnej sféry ako takej, prípadne rozpad trhu celkovo.19

V uvedenej situácii ide teda primárne o kolaps kreditno-finančného systému.

Kolaps tovarovej výmeny v rámci celospoločenského procesu špecializácie a integrácie práce je v tomto ekonomickom režime už vlastne iba sekundárnym dôsledkom kolapsu kreditno-finančného systému 20.

 

Nasýtenie trhu produkciou za ceny aktuálneho Cenníka21 si pri udržaní výroby vyžaduje znižovanie cien. Znižovanie cien vyrábaného objemu produkcie vedie ďalej k

  1. zvýšeniu odbytu (čo je vo väčšine prípadov priaznivé) a 

  2. k strate zisku.

Strata zisku, vychádzajúc zo záujmov tak súkromného výrobcu v kapitalistickom systéme (ako aj zo záujmov ochrany súkromných výrobcov v štáte - superkoncerne) nie je však vždy prijateľná.

T.j., ak zisk padne pod určitú kritickú úroveň, prichádza k obmedzovaniu výroby a znižovaniu počtu zamestnancov.

Tak sa po reťazci (po jednotlivých okruhoch) tovarovej výmeny, v smere obehu peňazí valí vlna straty platobnej schopnosti, spôsobujúca zastavenie jednotlivých produkcii, prepúšťanie zamestnancov atď.

Z dôvodu

  1. neschopnosti štátu, a/alebo

  2. z vôle mafie, kontrolujúcej cez systém úverovania a tzv. špekulatívne trhy

(v kriminálnom žargóne) stabilitu platobnej schopnosti jednotlivých produkcii, dochádza tak k 

C) rozpadu stability bezštruktúrneho(nepriameho) riadenia22 výmeny tovarov

(prebiehajúcej v rámci procesu celospoločenskej špecializácie a integrácie práce).

 

Ako ukazujú dejiny davo-„elitárnych“ spoločenstiev, všetko toto nie je nijako spojené so skutočnými životnými potrebami ľudí.

  1. T.j., z dôvodu udržania ceny (čiastkovej chyby riadenia) „prebytočnú“ pšenicu spaľovali a topili v mori (hoci hladných bolo dosť)23;

  2. vysoká nezamestnanosť sa vyskytovala aj v čase, keď ľudia nemali kde bývať, lebo NEbolo postavených dosť domov a chýbalo mnoho iných základných výrobkov a pod.

  3. atď..

 

V dôsledku kríz z „nadvýroby“ dochádzalo u podnikov, ktoré boli do začiatku krízy štruktúrne vyčlenené(samostatné) a následne platobne neschopné, k vnútroodvetvovej koncentrácii riadenia smerom k direktívno-adresnému spôsobu.

Tak boli postupne formované vnútroodvetvové monopoly a viacodvetvové koncerny s cieľavedomým direktívno-adresným riadením priebežného výrobného procesu.

Sledované relatívne „zisky“ a „straty“ ich vnútroštruktúrnej výmeny tovarov slúžili pomocnému cieľu: nepriamemu a celkovému vyhodnocovaniu efektívnosti jednotlivých výrobných prevádzok v podmienkach vzniknutej a formujúcej sa konjunktúry trhu, cenníkov a fondu pracovného času.

Koncerny však rovnako ako predtým, nechcú zlikvidovať Cenník ako taký.

Okrem toho má každý koncern nemalé množstvo malých(v porovnaní s ním) firiem, ktoré sú na ňom finančne-úverovo (*resp. dodavateľsko-odberateľsky) závislé, PRIČOM MU ALE NAOKO NIE SÚ ADMINISTRATÍVNE DIREKTÍVNO-ADRESNE PODRIADENÉ, aj keď slúžia jeho základným potrebám.

Ani tieto malé firmy tak nie sú zainteresované na likvidácii Cenníka ako takého.

 

Kontrolujúc nemalý podiel odvetvovej výroby (ba i niekoľkých odvetví), majúc svoje vlastné banky, udržuje a podporuje koncern po dohode s „kolegami“24 stabilitu svojej platobnej schopnosti stanovením monopolne vysokej ceny na výrobu a v ťažkých situáciách, v prípade nevyhnutnosti aj zbavovaním sa periférie firiem, ktoré na ňom úverovo a inak finančne, *resp. dodávateľsky závisia(*princíp Fénix).25

 

Zainteresovanosť na stálosti odbytu produkcie v podmienkach nezodpovedného súkromného podnikania potom vedie k tomu, že na určitej etape rozvoja trhovej ekonomiky výrobcovia, VYHÝBAJÚC SA PLNÉMU USPOKOJOVANIU spoločenských potrieb, vedome vytvárajú UMELÝ DEFICIT, s cieľom podpory a stimulácie dopytu.

Obmedzenie zdrojových možností výroby umožňuje podporovať vlastnú primárnu výrobu a jej základ – t.j., vlastnú stabilnú platobnú schopnosť na úkor zabezpečovania zákazníkov náhradnými dielmi a servisom.26

Tomu istému cieľu slúži napríklad organizovanie cyklických „rozmarov módy“, v dôsledku ktorých spotrebiteľ vyhadzuje ešte celkom dobre použiteľné veci, ktoré však akože už vyšli z módy.

*Ďalej tzv. „kurvítka“, pseudoekológia bezolovnatých pájok a ďalšie objektívne nekoncepčné iniciatívy nedovzdelaných blbcov, podporených PR-mašinériou zvrhlých úplatných profesionálov apod..

 

-pokračování-

 

1 Deformy miesto reforiem, privatizácia miesto reprivatizácie (pozn. prekl.)

2 Nie hrubokrkých idiotov, ale hlavne takzvaných bielych golierov-kolaborantských lokálnych akožeprivatizérov a primárne ich zahraničných nadnárodných Panov-kmotrov-banksterov a ich ideo- resp. konceptkápov, ktorí cez podvodné privatizácie a skupovanie potrebujú úžerou nakradnutú inflačnú hotovosť „stopiť“=„investovať“=preprať. Hrubokrkí idioti následne slúžia na odvádzanie pozornosti, prečo boli väčšinou všade vo svete pri podobných operáciách „kontraktorskej alokácie“ momentálne novej kolónie z bás a ústavov ako „palebná príprava“ akvizičných operácii vypúšťaní. Na vytvorenie potrebného informačného poľa, šumu a mnohí i ako budúci obetní baránkovia pre dav.. (pozn. prekl.)

3 Obvodový (pozn. prekl.)

4 Viď aj princípy a možnosti zodpovedného, ekologicko-biosféricky dlhodobo udržateľného samoriadenia trhu Európskej únie, resp. globálnej ekonomiky. (pozn. prekl.)

5 Klauzula, doložka, výhrada (pozn. prekl.)

6 Resp. v podstate celého býv. Východného bloku ako celku (pozn. prekl.)

7 Obchody týchto organizácii mali monopol na trh so zahraničným tovarom za zahraničné valuty, valutové šeky – tzv. bony (na nich sa musela meniť valuta). Do nich mohli oficiálne vstúpiť v podstate iba cudzinci disponujúci valutami a občania bývalého Východného Bloku (hlavne RVHP), ktorí sa vracali zo zahraničných služobných ciest a turistických zájazdov, neminúc tam všetky nimi legálne získané valuty. Nelegálne vlastnenie valút cudzích krajín bolo napr. v býv. ZSSR trestným činom. (poznámka z r.2011). *Z kšeftárov s bonmy a valutami a rôznych drobných kriminálnikov a úžerníkov vznikla neskôr časť potenciálnych prvolíniových(maskovacích, neskôr profíkmi zväčša zomletých) kádrov budúcich tzv. privatizérov.(pozn. prekl.)

8 V podstate „otrokom“ (pozn. prekl.)

9 občanmi II. kategórie z pohľadu vtedy už zväčša dávno zprofanovanej a skorumpovanej ideologickej „elity“ jelít ÚV a Politbyra (česť výnimkám). (pozn. prekl.)

10 Viď analógia riadiacich obvodov akéhokoľvek automatického, alebo poloautomatického (eng. „semiautomatic“) riadiaceho systému, modulu. Ako mikroprocesor v IT systéme, alebo v podstate akýkoľvek plošný spoj, či tzv. „integrovaný obvod“. (pozn. prekl.)

11 RVHP (Rada vzájomnej hospodárskej pomoci) bol systém spoločného trhu býv. Východoeurópskych krajín, v mnohom podobný dnešnej Európskej Únii. (pozn. prekl.)

12 Býv. ZSSR väčšinou žil horšie ako jeho „satelity“, hoci ich („satelitov“) obchodná bilancia so ZSSR bola pozitívna. Dotoval ich totiž často nepriamo zo svojich zdrojov netrhovo nízkymi cenami za suroviny, poľnohospodárske produkty, zbrane a špeciálne technológie. Pritom spriatelené socialistické krajiny si často určovali spätne voči ZSSR svetové ceny. Netýkalo sa to ale vždy všetkých krajín a vo všetkom, no celkovo tento princíp zostával zachovaný vďaka mnohým obrovským, takmer nevyčerpateľným zdrojom, nachádzajúcim sa na území býv. ZSSR.. Tieto zdroje národov býv. ZSSR boli neskôr veľmi efektívne a masívne do nemalej miery vytunelované-vykradnuté cez počas jelCynizmu nastrčených, na Západe predpestovaných oligarchov..ostatne podobne, ako takmer vo všetkých krajinách býv. Východného Bloku. Z toho Západ už klasicky financoval okrem výstrelkov svojej neukojiteľnej zvrhlej „elity“, aj celoplošne vyšší životný štandard svojho obslužného plebsu a svoje fiktívne dlhy voči spoluorganizujúcim banksterom celkovo (doktrína Deuteronómia&Isaias); podobné lúpeže bežali (a v mnohom bežia ďalej) ale už aj predtým v Indii, JV Ázii, Japonsku, Číne, Afrike, Južnej Amerike a mechanizmus neokoloniálnych vykrádačiek je oproti jeho začiatkom v stredoveku pomerne štandardizovaný, odladený a zabehaný včítane občas z pohľadu organizátorov nutných vojenských konfliktov, pučov a teroristických akcii. T.j., nie len odborne je dávno veľmi dobre známe, že prakticky celý terorizmus je bežnou metódou a produktom Západných tajných služieb, včítane v neposlednom rade tých súkromných nadnárodných a teroristi sa javia byť v realite spravidla len ich neregulérnou armádou a špeciálnymi jednotkami – viď profesionálna operačná logistika, výber cieľov, informačná bezpečnosť a ochrana, výcvik dôstojníckeho zboru, špeciálna výzbroj a výstroj, celkový zautomatizovaný spôsob financovania, atď.. (pozn. prekl.)

13 Plánovanie a riadenie ekonomiky za určitými cieľmi. Môže ísť o celkový ekonomický rast, no i nemusí. Rásť môžu len niektoré odvetvia, sektory ekonomiky, alebo len niektoré firmy, organizácie na úkor druhých. Resp. rásť môže aj iba zisk, moc, ..vplyv dokonca iba jednotlivých osôb, mafióznych zoskupení na úkor ostatných. (pozn. prekl.)

14 Koloniálno-otrokárska ideológia vyvinutá v staroveku a realizovaná dodnes.(pozn. prekl.)

15 Zoznam cien (pozn. prekl.)

16 A NIE nevyhnutne finančným, či iným ziskom apod. (pozn. prekl.)

17 Starovekého, hlbokou podstatou proste OTROKÁRSKEHO princípu, ktorý je tichým základom dnešného globálneho protiľudského režimu, vyslovene otvorene mrhajúceho tvorivým(sTrojivým) POTENCIÁLOM občanov, systematicky idiotizáciou (napriek verejným deklaráciám opaku) znemožňujúceho väčšine populácie svoj jedinečný potenciál napĺňať, človeku Človekom sa stať. (pozn. prekl.)

18 Ako je dnes už nielen odbornej verejnosti dobre známe, sú CB(tzv. centrálne banky) jednotlivých štátov v podstate iba súkromnými pobočkami nadnárodnej súkromnej banksterskej asociácie s taktiež už aj verejne pomerne dobre známymi asociálnymi elitárskymi cieľmi. Pre oficiálne zdanie zachovania demokracie majú vlády jednotlivých viac-menej už len bývalých pro-forma štátov (ktoré „boli vstúpené“ do tohto systému – alternatíva je puč, embargo a „humanitárne vybombardovanie“) v CB v skutočnosti len kozmetickú poradnú funkciu, i keď niekde navrhujú kandidáta na akožeguvernéra. Systém CB je jednou z hlavných opôr aktuálneho globálneho finacistického neokoloniálneho totalitného režimu, zahaľujúceho sa za démonkraciu. (pozn. prekl.)

19 Rozpad trhu a celoplošné zníženie úrovne materiálneho zabezpečenia populácie(okrem samovyvolených jelít) býva často aj zámerom, keďže veľkým hráčom trhu, vrchným s(t)upienkom starej globálnej nadnárodnej mafie naozaj nejde o zisk, nejde o peniaze (ktorých si vďaka svojmu tvrdému monopolu vedia vytlačiť svojvoľne koľko len chcú), ale o MOC a jej projekciu. V podstate od priemyselnej revolúcie (viď predchádzajúce publikácie na tému) ide totiž z pohľadu (j)elít o maximálnu možnú redukciu spotreby populácie a nie akceleráciu konzumu ako sa opačne tvrdí na treťotriednych pseudoekonomických školách pre „opice tam dole“. T.j., Páni si naozaj nechcú dať zožrať otrokmi planétu, ktorú považujú za svoju. Problémom pre otrokov je však od doby nástupu automatizácie aj to, že Páni a-sociálni inžinieri otrokov v podstate viac nepotrebujú (až na výnimky) a snažia sa ich postupne všemožne likvidovať ako vyslovene „škodnú“. Bankstersko-korporátna podpora krátkeho úžernícko-konzumného boomu Západu niekoľkých desaťročí konca 20.stor. bola vynútená vyvolaním príťažlivosti sebectva (egocentrizmu) pretekov v konzume, ako významného nástroja demontáže niektorých foriem socializmu býv. Východného bloku, ktoré reálne v niektorých prípadoch postupne spriechodňovali situáciu, kde by široké masy mohli napĺňať SVOJPOMOCNE svoj potenciál. Nie na úkor kolónii, ako na pseudodemokratickom, reálne totalitnom, principiálne fašistickom pseudodemokratickom Západe. T.j., aby bol Západ pre krátkozrakú časť stáda na Východe krátkodobo príťažlivý, čím by masovejšie v rámci informačného poľa prestali podporovať tamojší režim. Operačne bola z nadnárodnej úrovne rôznymi spôsobmi vykonávaná zároveň aj systematická kolaboračná infiltrácia a sabotáž riadiacich zložiek objektívne čiastočne i úspešných socialisticko-komunistických spoločenských, resp. ekonomických modelov. Hlavne časti niektorých pôvodne rakúskych(ekonomický model Wörgl), britských (ekonomický model Guernsey), či stalinských(pre niektorých paradoxne) apod. (pozn. prekl.)

2020 Ako to možno cieľavedome vykonať - viď nasledujúce 3 analyticko-prognostické práce VP:

  1. «Krátky kurz», čo je jediná práca publikovaná po roku 1998, v ktorej je vysvetlená metrologicky stabilná (a tak predikčne udržateľná) teória analógie viacodvetvových výrobno-spotrebiteľských systémov, na základe ktorej je možné korektne porovnať ekonomiky rôznych regiónov a urobiť reálnu analýzu dynamiky i riadenia ekonomiky viacodvetvového koncernu alebo regiónu.

  2. «“Pruh“(prepätie) ekonomiky treba vyrezať»“ je jediná do r. 1998 publikovaná práca, v ktorej sa z pohľadu Dostatočne všeobecnej teórie riadenia a teórie analógie viacodvetvových výrobno-spotrebiteľských systémov, skúma vzájomné pôsobenie

B) špekulatívneho sektora ekonomiky (trh „cenných“ papierov, úverov a podobne) a 

A) sektora reálnej ekonomiky, vytvárajúceho tovary a služby.

  1. «Ford a Stalin: O tom, ako žiť po ľudsky».

21 ZOZNAM CIEN nejakého trhu pre určité kľúčové (hlavné, smerodajné) tovary (resp. komodity), definovaný na nejaké presne vymedzené časové obdobie.

Ger: Warenpreiscourant, fr. Cours des marchandises, eng. Commodity Price Current. (pozn. prekl.)

22 = trhu. T.j., trh, je jedným zo spôsobov, NÁSTROJOV bezštruktúrneho riadenia(=plánovania) distribúcie tovarov a služieb. Na treťotriednych školách pre plebs sa zámerne demagogicky a nelogicky stavia trh do opaku voči plánu. T.j., nástroj dosiahnutia cieľa sa stavia do umelého fiktívneho konfliktu s cieľom samotným. Tak sú dotyční pseudomannažeri a pseudopolitici na pódiu držaní mimo kľúčových aspektov riadenia a nemontujú sa profesionálom (technicko-sociálnym inžinierom) v zákulisí do výkonu moci a monopolne vysoko plateného kšeftu riadenia burzy a globálneho trhu celkovo (s jeho lokálnymi účelovými polygónmi). (pozn. prekl.)

23 Viď klasika tzv. „mliečnych jazier“(masového vylievania mlieka), maslových hôr, atď. v EÚ, časť podstaty politiky v problematike tzv. GMO i syntetizácie anutričných fejkových (p)Otravín pre plebs, či pseudohumanitárne poskytovanie poľnohospodárskych prebytkov inak bohatým a úrodným krajinám tzv. 3.sveta, s cieľom dumpingového zničenia tamojšieho trhu a vytvorenia maximalizovanej politickej časovo-operačnej závislosti na importe (to sa deje samozrejme aj voči kolóniám v býv. Východnom Bloku, vo Východnej Európe). Namiesto toho, aby nadnárodné korporácie so sídlom na Západe uvoľnili úrodnú pôdu, bane a ropu v neokolonizovaných krajinách tak, aby mohli byť lokálne zdroje využité primárne pre potreby domáceho obyvateľstva. Z toho dôvodu robia Západné „elity“ a ich informačné služby systematicky v posledných stáročiach všade vo svete puče, prevraty, teroristické útoky a vojny ako za čias Starého Ríma. Zahraničné zdroje za symbolickú cenu sú následne doma ešte aj „zdanené“, aby financovali neprimerane vysoký životný štandard svojho vygumovaného plebsu, žeby sa im nebúril a ich otrokársky pyramídový systém bol pre lúzu všade vo svete na prvý pohľad príťažlivý v rámci celkového falošného PR liberálneho fašizmu tejto pseudodemokracie.. (Pre všetkých je taký životný štandard proste principiálne nemožný a je iba mrkvičkou na udičke pre somárikov tzv. farebných revolúcii exportu pyramídového podvodu ako návnady pre puberťákov a feťákov sledujúcich PR seriály holývúdú a považujúcich ich podvedome za realitu). Následne po proxy-obsadení nových zdrojov vzniká už iba konflikt delenia o lup medzi Západnými lokálnymi jelitami a globálnymi jelitami, ktorý ho tiež používajú ako zdroj na zasa svoje dlhodobé operácie. Viď aj podstata tzv. daňových rajov, dvojitého a trojitého zdaňovania, operačné systematické zneužívanie DPH krajinami, kde sa súkromno-korporátne tlačia peniaze(definujúce miesto spotreby) a pod. Pričom sú DPH-kolotoče len drobnou zložkou celkovej lúpežnej mechaniky inak za normálnych okolností(Koncepcie) správneho DPH-princípu. (pozn. prekl.)

24 „konkurenciou“ (= kartel), čo je oficiálne ilegálne, ale vždy sa potichu robilo a robí. T.j., jedným z primárnych konečných cieľov každej väčšej firmy(ako mafie) daného Západného pseudoliberálneho totalitného režimu je od staroveku dosiahnutie monopolu, obsadenie trhu, diktovanie cien a blokovanie akéhokoľvek ďalšieho rozvoja (čo je jedným z konečných politických cieľov vrcholného biznisu, avšak mimo pre elity kľúčových technológii). Viď známe i menej známe dlhodobé globálne kartely, kauzy v automobilovom priemysle, IT (MS, IBM, DELL, ..), atď. a pod. (pozn. prekl.)

25 Prípadne aj vlastných divízii, ich dočasným, či plným outsourcingom, sťahovaním prevádzok do finančných kolónii a riadenia do tzv. daňových rajov a spomínaným tzv. „kreatívnym účtovníctvom celkovo“ (pozn. prekl.)

26 Viď zadĺženie zasa koncernov voči správcom klubov akcionárov banksterských asociácii, resp. tej jednej, dávno jedinej existujúcej globálnej privátnej bankstersko-mafiánskej asociácie, ktorá je de-facto v konečnom dôsledku majiteľom celého trhu (monopolne rozdáva bankové licencie), planéty. „Chcem celý svet a k tomu 5%“: motor konzumnej spoloNEčnosti = princíp dočasnej mechaniky otrokárskej formy globalizácie. Po „Veľkej žranici“ vyvolených 5% z národov a hlavne ich lokálnych jelít, nasleduje z pohľadu globálneho manažmentu nevyhnutné celoplošné systematické obmedzenie spotreby v novom udržateľnejšom(stabilnejšom) ekonomickom režime. Manéver práve prebieha.. jedným z jeho polygónnych predbežných testov bola napr. aj totalitná ideológia s nízkou spotrebou - tzv. marxizmus a jeho niektoré formy. (pozn. prekl.)