KSB (Koncepcia spoločnej bezpečnosti), svazek II, kapitola 3: SOCIÁLNE PROСESY VO VÝCHODNOM BLOKU (22)

16.2.2019

předchozí část

VM2.kap3.procesIV.-V.časť 22..doc (114688)

MDP (Metóda dynamického programovania) umožňuje vo svojej abstraktnej podobe (to znamená - bez spätosti s nejakou konkrétnou úlohou) sformovať systém obrazno-logických predstáv o procese riadenia ako takom¹ a vkladá do tejto schémy všetky praktické životné každodenné potreby týkajúce sa riadenia, ako z pozície vedomia jednotlivca, ašpirujúceho na riadenie(=tvorenie)², tak aj z pozície spoločnosti (vedomia kolektívneho). Uvedomenie si tejto mechaniky je nevyhnutné pre vedomý vstup do procesu riadenia dokonca aj v tom prípade, ak je riadenie formované³ na princípe nejakých iných modelov.

Aby bolo možné použiť MDP (Metódu dynamického programovania) na optimalizáciu prechodového⁴ procesu, opísaného vo forme postupnosti po sebe nasledujúcich výrobných cyklov, je nevyhnutné zaviesť do štruktúry medziodvetvových bilancií jasne rozlíšiteľný vektor riadiaceho vplyvu. V opačnom prípade sa stáva základný rekurentný⁵ vzťah metódy X_n + 1 = f(X_n , U_n , n) neurčitým, čím metóda stráca svoju funkčnosť.

*       *
*

Vrátiac sa od obr. č.11 k národnému hospodárstvu, ako ucelenému výrobno-spotrebiteľskému mnohoodvetvovému systému (ktorý je jedným zo supersystémov v ich vzájomnej vloženosti v rámci spoločnosti), možno vyvodiť záver o neprípustnosti hrať s mechanizmom trhovej samoregulácie bezcieľnu hru⁶, ktorá je na obr. 7 znázornená ako zamotané klbko chaotických trajektórií. Je nutné zostrojiť ekologicky prípustný, demograficky podmienený(definovaný) systém výroby a prerozdeľovania(distribúcie), ktorý by potlačil degradačne parazitickú oblasť činností⁷.

Demograficky definované plánovité vedenie národného hospodárstva (ekonomiky celkovo) v podmienkach objektívnych biosférno-ekologických obmedzení, je jediným spôsobom uspokojenia potrieb všetkých, ktorí sú schopní správať sa dôstojne ako ľudia.

Tým, čo si myslia, že ľudia sú rôzni, a dôsledkom toho je nemožné sformovať vektor cieľov spoločenskej výroby na základe jej demografického definovania, stačí povedať len jedno: Áno, ľudia sú vskutku rôzni a rôzne i žijú, ale keď dôsledkom nejakých príčin strácajú svoju ľudskú dôstojnosť, alebo ju ešte ani nenadobudli, pretože nedokázali prekonať „elitárne“ spôsobovaný útlak, nelíšia sa vo svojej viac ako zhovädilosti nie len jeden od druhého, ale ani od ploštíc či hlíst⁸.

Ba v takom stave sú horší ako prirodzene sa vyskytujúce parazity, pretože ploštica je parazit vo svojej prirodzenosti, na parazitizmus je v rámci svojej role v celkovej mechanike cyklov⁹ biosféry predurčená a ničoho iného nie je schopná.

T.j., ide v podstate o naplnenie jej potenciálu.

Ak niekomu ale bola Zhora pri narodení daná možnosť nadobudnúť ľudskú dôstojnosť¹⁰, ale on/ona bol(a) lenivý/á, aby ju získal(a)¹¹, alebo sa jej neustále zbavuje pre svoju vlastnú hlúposť, či zámerné prospechárstvo¹², chlípnosť, bezstarostnosť¹³, tak taký človek rúca hierarchičnosť¹⁴ organizácie Sveta¹⁵, vyzdvihujúc hierarchický parazitizmus z flóry a fauny do spoločenstva rozumných indivíduí¹⁶.

A to je forma bohorúhačstva, satanizmu.

Preto, zotrvávajúc v súlade s Bohom, je možné zo spotrebného spektra spoločnosti vyčleniť degradačno-parazitické položky a  pomocou systému štandardizácie a „marketingu“ štatisticky opísať odlišnosti v potrebných konkrétnych objemoch jednotlivých výrobkov vzhľadom na demograficky definované skutočné potreby ľudí(populácie)²⁸. Pamätajúc na to, že ľudia sú síce rôzni no degradujú a parazitujú rovnako.

Až potom je možné v oblasti riadenia a samoregulácie výroby a jej distribúcie konať na úrovni makroekonomického systému. A konkrétne na to (o. i.) je potrebný jednotný ucelený štátny systém informačného zabezpečenia riadenia v národnom hospodárstve.

Tento systém musí obsahovať(zahŕňať) tri skupiny informačných modulov:

1. Modul subjektívneho²⁹ popisu príčinno-dôsledkových podmieneností (vzťahov) a riadenia, ktoré prebiehajú v rámci celospoločenského mnohoodvetvového výrobno-spotrebiteľského systému, ako aj v ňom vložených subsystémoch³⁰ a ich väzbách s hierarchicky vyššími objemnejšími supersystémami. K tejto skupine patrí aj táto práca.

2. Zákonodarstvo pre sféru hospodárskej činnosti a riadenia, ktoré vychádza z morálne podmienenej koncepcie spoločenského života ľudí a chráni ich pred cudzími koncepciami, spočívajúcimi na zničujúcej parazitickej morálke.

T.j., zákonodarstvo, postavené na 1. module a zahrňujúcej v sebe prechody(vstupy) do modulu č. 3.

3. Systém štátnych noriem (predpisov), definujúcich zoznam kontrolných parametrov, ako aj algoritmov získavania a spracovania informácií pri formulovaní riadiacich riešení na rôznych vnútorných úrovniach hierarchickej štruktúry národného hospodárstva. Tento systém noriem má zabezpečovať konceptuálnu jednotu riadenia zodpovedajúceho predpísaným algoritmom.

Život technologicky závislej civilizácie, ktorá disponuje masovou sériovou výrobou a ešte aj masovou výrobou na individuálne zákazky, je nemožný bez rozvinutého systému štandardizácie a certifikácie technológií a produkcie, pochopiteľného tak organizátorom výroby na úrovniach od jednotlivých oddelení až po úroveň Štátnej plánovacej komisie³¹, ako aj realizačnému personálu a samotným spotrebiteľom tovarov a služieb.

Systém štandardizácie je jeden z jazykov ľudstva:

Rovnako, ako neprítomnosť potrebných pojmov(slov) v hovorovom jazyku, alebo ich nesprávne používanie neumožňuje vyjadriť a následne realizovať dokonca aj vcelku zdravé a realizovateľné idei³², tak neumožňuje ani nesprávny systém štandardov masovo vyrábať a predávať ani len kamenné sekery. A nehovoriac už vôbec o organizovaní samoregulácie výroby a distribúcie pri štatisticky masových objemoch tovarov v rámci procesu špecializácie a štandardizácie práce. K tejto skupine modulov patrí aj štandardizácia systému vedenia účtovníctva a národohospodárskeho³³ štatistického vedenia výkazov³⁴.

4. Praktický (aplikovaný) programový produkt, realizujúci prvé 3 skupiny modulov pri spracovávaní informácií na technických prostriedkoch podpory riadenia (v rámci reálneho procesu a) vypracovávania riešení, b) ich implementácie do života a c) kontroly ich funkčnosti). Tento následne už praktický skutočný softvér (program) podlieha štátnej registrácii, testovaniu a certifikácii, ktoré potvrdia, či naozaj dostatočne zodpovedá prvým trom skupinám informácií.

Takýto informačný systém je nevyhnutný, pretože presnosť konštrukcie politiky štátu (v tomto prípade v zmysle zamedzenia realizácie takých ekonomických rozhodnutí³⁵, ktoré majú neprijateľné sociálne a biosférne dôsledky) nesmie byť horšia, ako presnosť výpočtu pevnosti konštrukcií dosahovaná v technike, kde bola už dávno prekonaná epocha pravekého «zaklínaním nešťastí» národnými i medzinárodnými ³⁶ „umelcami“.

Je nutné, aby národohospodárske plánovanie³⁷, regionálne plánovaco-koordinačné orgány a výrobno-finančné jednotky = viacodvetvové koncerny, bolo možné zdôveriť schopnému a morálne zdatnému vedúcemu³⁸, ktorý má ŠTANDARDNÉ ekonomicko-sociologické vzdelanie (v podstate ide o dnes všeobecne dostupné vzdelanie pre žreca³⁹) a potrebné praktické skúsenosti;

..a nie čakať, kým nepríde nejaký národný „umelec“ („kúzelník“) a nerozoženie diplomovaných papagájov-zaklínačov „živelnosti trhu“ s ich protežujúcimi chamtivými ničomníkmi a lokajmi nadnárodných korporácií⁴⁰ úžerníckych klanov.

V makroekonomickom systéme možno opísať proces prechodu zo stavu NEdostatočnej výroby (vzhľadom na demograficky definované spektrum spotreby) do stavu dostatočnosti, ako chronologickú kontinuálnu postupnosť medziodvetvových bilancií. Ako už bolo v tejto publikácii poznamenané, aby bolo možné použiť metódu dynamického programovania na optimalizáciu tohto procesu prechodu, je nevyhnutné zakomponovať do štruktúry rovníc medziodvetvových bilancií jasným spôsobom vektor riadiaceho vplyvu(pôsobenia). V opačnom prípade stratí metóda svoju funkčnosť(práceschopnosť) dôsledkom neurčitosti základného rekurentného vzťahu(spätnej väzby) :

X_n + 1 = f(X_n , U_n , n)

Zavedenie vektora riadiaceho vplyvu do štruktúry medziodvetvových bilančných rovníc je možné vtedy, ak prepojíme štruktúru úlohy LP-4 so štruktúrou úloh LP-T a LP RH pre každú z funkčne definovaných úrovní výdavkov⁴¹ pri m = 1, … , 7:

Štát - superkoncern

ako ekonomické a politické vyjadrenie

jednoty a celostnosti spoločnosti.

Aj tie najdokonalejšie algoritmy riadenia ekonomiky sú nepotrebné, ak ich informačná báza⁴² nie je metrologicky prepojená s reálnymi ekonomickými procesmi, t.j. ak sa primerane(adekvátne) neprejavujú v organizácii spoločenského života.

Z pohľadu teórie riadenia nie je podstatná zvonku viditeľná rôznorodosť systémov hospodárenia(ekonomiky), ale informačné pole(prostredie) danej spoločnosti, ktoré týmto mechanizmom riadenia ekonomiky dominuje a konkrétne obzvlášť kreditno- finančný systém. Podstatný je rôzny stupeň štruktúrneho odpútania sa rozličných výrobných prevádzok od štátnych štruktúr. T.j. rozšírenie PFR(Plnej funkcie riadenia) na celosupersystémovej úrovni vo vzťahu k spoločnosti ako celku a teda alokácia PFR štruktúrnym (direktívno-adresným) a bezštruktúrnym kreditno-finančným (trhovým, tovarovo-peňažným) spôsobom riadenia vo vzťahu k spomínaným výrobám⁴³. V procese spoločenskej výroby sa Plná funkcia riadenia prejavuje ako nasledujúci súbor činností (kto chce, môže ho i rozšíriť):

1. Identifikovanie nejakej spoločenskej potreby.

2. Formovanie noriem(štandardov) na:

a) výrobu tovarov, uspokujujúcu danú rozlíšenú spoločenskú potrebu,

b) technológiu produkcie,

c) jej životnosť,

d) recykláciu a 

e) sekundárne využitie.

3. Rozpracovanie projektovej dokumentácie

4. Rozpracovanie technologickej dokumentácie.

5. Informačné zabezpečenie projektovej a technologickej dokumentácie; za to zodpovedá veda a systém informačnej bezpečnosti⁴⁴.

6. Určenie(definovanie) objemu výroby.

7. Príprava materiálno-technickej základne(zabezpečenia) výroby.

8. Príprava odbytu, servisnej obsluhy, zúžitkovania odpadov a recyklácie celkovo.

9. Výber dodávateľov surovín, komponentov, atď.

10. Nábor (rezervovanie) zamestnancov a ich kvalifikované zaškolenie.

11. Odbyt(predaj): a) výroba pre veľkoobchodné zákazky; b) masová výroba zameraná na cudzie trhy(export); c) výroba na individuálne zákazky;

V rámci procesu celospoločenskej špecializácie a integrácie⁴⁵ práce sa tento súbor činností rozčleňuje do jednotlivých úrovní hierarchie systému spoločenskej výroby a prerozdeľovania⁴⁶ výroby (a služieb). Budeme tento proces špecializácie a prepájania skúmať z pohľadu jeho aplikácie na štát, vnímaný primárne ako superkoncern⁴⁷ so socialistickou(*sociálnou)⁴⁸ orientáciou a kreditno-finančným systémom s dvoma navzájom izolovanými okruhmi vnútornej peňažnej cirkulácie⁴⁹ (cieľové určenie okruhov sme si vysvetľovali v predchádzajúcich kapitolách KSB).

V takom prípade sa systém spoločenskej produkcie rozčleňuje na nasledujúce podsystémy celospoločenskej špecializácie a prepájania práce:

1. Štátny aparát. Uskutočňuje základné(všeobecné) riadenie spoločnosti a v sfére výroby a distribúcie produkcie uskutočňuje:

1. direktívno-adresné riadenie(štruktúrnym spôsobom) podnikov štátneho(národohospodárskeho) sektora ekonomiky podľa PFR(Plnej funkcie riadenia);

2. nepriame(bezštruktúrne) riadenie celkovej spoločenskej výroby, opierajúc sa na systém zákonov, zákonodarstva, systém štátnych štandardov – noriem a kreditno-finančný systém.

2. Sektor štátnej ekonomiky. Je v direktívno-adresne podriadený štátnemu aparátu vo všetkých položkách Plnej funkcie riadenia.

3. Sektor ekonomiky podnikov, štruktúrne úplne oddelených od štátneho aparátu. Jeho súčasťou sú podniky, ktoré realizujú Plnú funkciu riadenia výroby a distribúcie svojej produkcie. Vo svojej činnosti sú ohraničené len normami a zákonmi, ktoré sa týkajú všetkých subjektov sféry výroby a distribúcie produkcie. S ostatnými štruktúrne vyčlenenými⁵⁰ podnikmi vzájomne spolupracujú (v priebehu výmeny produktov v procese celospoločenskej špecializácie a spájania práce) na princípe tovarovo-peňažnej výmeny. Môžu sa na nej zúčastňovať, pokiaľ si udržujú svoju platobnú schopnosť. Môžu vytvárať nadradené i podriadené štruktúry, ktoré nepodliehajú štátu adresne-direktívne, no s ktorými sú potom previazané direktívno-adresnými i účtovne-kontrolnými vzťahmi.

4. Sektor prechodnej⁵¹ ekonomiky, ktorého podniky sú na rôznych (ale nie všetkých) etapách Plnej funkcie riadenia podriadené štátnemu aparátu direktívne-adresne, t.j. štruktúrnym spôsobom. Ide o prechodnú formu medzi sektormi štátnymi a štruktúrne plne samostatnými⁵².

Takéto rozdelenie by bolo absolútne, ak by medzi týmito sektormi prebiehala výlučne priama výmena tovarov, t.j. «barter». Akonáhle sa však v spoločnosti objaví kreditno-finančný systém, tak sa všetok produkčný potenciál spoločnosti, jeho surovinové a pracovné zdroje vo svojej cenovej forme, ocitá v plnom a NEOHRANIČENOM MAJETKU pána a vládcu kreditno-finančného systému. T.j., buď štátu, alebo mafie kontrolujúcej bankovníctvo⁵³(v krajinách konglomerátu je to siointernacistická mafia). Kto zo „súkromníkov“ čo ovláda a či to bude ovládať aj v budúcnosti, je otázkou riešiteľnou úverovaním a zdaňovaním, operáciami s „cennými“ papiermi, avšak určite nie „svätým právom súkromného vlastníctva“. Celým ekonomickým potenciálom danej krajiny tak disponuje ten, kto ovláda kreditno–finančný systém⁵⁴ a všetci ostatní iba využívajú jeho časti buď ako „súkromní“ vlastníci alebo ako nájomný personál, aj keď si to spoločnosť neuvedomuje. Preto je z pohľadu teórie riadenia (a špeciálne ak sa zaoberáme metódami bezštruktúrneho riadenia), každá ekonomika JEDNOSEKTOROVÁ.

Viacsektorovosť ekonomiky je tak iba vonkajšou formou prejavu rôznych ohraničení štruktúrneho (direktívno-adresného) spôsobu riadenia, spôsobených

a) úrovňou rozvoja infraštruktúry,

b) spracovania informácií, ako aj

c) tradičným životným štýlom(zvykmi),

d) spoločenským vedomím a podvedomím.

Práve preto má spoločnosť ekonomický záujem na konštruovaní štátu ako superkoncernu a schonosti jeho SAMO-S-Právy(samoriadenia).

Súčasné deformačné hrajkanie sa na «privatizáciu»⁵⁵, «prenájom» atď.. je MAFIÁNSKY BLUD, ktorého cieľom je legalizácia a následná právna akoženepostihnuteľnosť kapitalizácie inflačných súm, ktoré sa skoncentrovali v rukách mafie⁵⁶.

Kreditno-finančný systém je prostriedok bezštruktúrneho ovládania procesov výroby a spotreby štatistickými (pravdepodobnostnými) charakteristikami.

Kreditno-finančný systém je možné organizovať ako celkovo uzavretý okruh cirkulácie obeživa. Tento uzavretý okruh obehu peňazí je prostriedkom ochrany výroby a distribúcie tovarov a služieb pomocou bezštruktúrneho riadenia:

1. pred vnútornými pokusmi o narušenie riadenia z dôvodu nízkej hĺbky identity cieľových vektorov štátu (ako systému spoločenského riadenia) a rôznych ďalších sfér činnosti spoločnosti s jej sociálnymi vrstvami na území daného štátu;

2. pred vonkajším bezštruktúrnym zasahovaním do riadenia vnútorného ekonomického života daného štátu.

Ďalej je na obr. 12 uvedený

1. Štvor-okruhový⁵⁷ vzájomne uzavretý systém finančných tokov

(v hornej časti) a 

2. variant monopolu na zahraničný obchod (nižšie).

Označenie blokov tejto schémy iba opakuje už skôr v tejto publikácii zaužívanú celkovú schému na obr. 2. Takejto 4-okruhovej schéme obehu zodpovedal napr. kreditno-finančný systém býv. ZSSR (*a do veľkej miery celého vtedajšieho Východného bloku) do roku 1985⁵⁸:

I okruh - valutový, obsluhujúci(zabezpečujúci) zahraničný obchod v prípade štátneho monopolu na neho; v ňom cirkuluje voľne konvertibilná(zameniteľná) valuta;

II okruh – reálny „živý“ objem peňazí, obsluhujúci oblasť osobnej spotreby občanov a ich vzájomné vyúčtovania;

III okruh – bezhotovostná mena, obsluhujúca výrobnú sféru „mnohosektorovej“ ekonomiky s reálne rôznymi, alebo právne rôznymi formami vlastníctva;

Posledná poznámka⁵⁹ sa týka družstiev. T.j., keď sa štátne definovanie(určovanie) špecializácie produkcie a jej „cien“ stalo systematickým, tak sa družstvá stali v skutočnosti majetkom štátu, čím bola celá sovietska ekonomika v podstate jednosektorová štátna a všetky „zisky“ a „straty“ v bloku 18 TVS („trh“ výrobnej sféry) na obr. č. 2 sa stali len akoby „stratami“ a „ziskami“ v rámci vnútrofiremnej tovarovej výmeny monopolného, najväčšieho svetového superkoncernu – štátu vtedajšieho ZSSR⁶⁰;

IV okruh – sú špeciálni distribútori, obchody firiem „Intershop“, „Intertourist“, „Pewex“, „Beriozka“, „Vnešposyltorg“ (u nás DAREX a potom TUZEX)⁶¹ a podobné „elitárske“ systémy s nepriamou výveskou: „ufúľancom⁶² vstup zakázaný“. Podľa toho bolo ale v podstate 95% vtedajšieho obyvateľstva Východného bloku ufúľancami⁶³.

Obr. 12 Kreditno-finančný systém má niekoľko

vzájomne prepojených riadiacich okruhov(obvodov⁶⁴).

-pokračování-