21.6.2019
... V Koráne takisto, ako to predtým karhal Ježiš, sa odmieta doktrína všetko-si-dovoľovania jedných ľudí voči druhým: «I nech jedni ľudia si nerobia posmech z druhých, tí môžu byť lepší než oni». Preto by si mali kresťanské cirkvi spomenúť: Ako vznikla dogma o «Тrojici», postaviac ich proti historicky reálnemu judaizmu a islamu? Kto a s akým cieľom pоvzbudil otcov cirkvi k jej dogmatickému oddeleniu sa?
U judejcov bol ich konflikt s Ježišom a apoštolmi vyvolaný nie dogmou o «Тrojici», аle tým, že, po prvé – оrtodoxní hierarchovia judaizmu odmietli Ježiša, neuznajúc ho za Mesiáša-Krista, a рo druhé – prikázanie o láske k bližnému vzťahovali výlučne len na spoluveriacich súkmeňovcov, pridržiavajúc sa separovanosti a všetko-si-dovoľovania voči iným ľuďom.1
To bolo podmienené tým, že pre nich, AKO AJ PRE VŠETKY HIERARCHIE, bolo charakteristické svojimi vlastnými sebaohlupovacími výmyslami, zdedenými po takých istých predkoch v religióznej tradícii a tradícii vieroučenia, brániť zoslaniu Kráľovstva Božieho do spoločnosti ľudí. Z takých istých príčin nové pokolenie judejcov následne odmietlo Mohammeda i Korán.
V bohosloveckých otázkach je iba jeden rozdiel: termín «syn boží» je historicky oveľa starší než Biblia a Korán. V Biblii sa mnohokrát používa aj v Starom, aj v Novom Zákone. Korán kategoricky tvrdí, že Boh je jeden a On je nado všetko, než aby mal deti. V súvislosti so zmyslom Koránu vzťahy «оtec — syn» sa týkajú výlučne vnútra ľudskej spoločnosti, popisujúc následnosť pokolení v živote na Zemi. Pri vnímaní slov «Syn Boží» ako ustálenej frázy, už skôr zaužívanej v kultúre, ktorej chápanie v priamom, doslovnom zmysle je nemiestne, sa Korán a kánon Nového Zákona nerozchádzajú ani v názoroch na osobnosť Ježiša: novozákonné texty vyjadrujú slová zvestovania Márii «bude sa nazývať Synom Božím», t.j. bude takto nazvaný ľuďmi; а samotný Ježiš nikde v kánonoch nehovorí: „Ja som Boh. Moja mať je bohorodička“. Všetkých, medzi ktorými sú ohľadom týchto otázok rozpory, rozsúdi Boh: aj v tomto názore sú Korán a Nový Zákon jednotné.
Obsahových rozporov medzi Kristovým Blahozvestovaním o živote ľudí, čo sa týka spoločnosti a koránického učenia, niet. Blahá zvesť: «vy viete, že kniežatá národov panujú nad nimi a veľmoži im vládnu: no medzi vami nech tak nie je (je jasné, prečo bola v Rusku zmetená monarchia a pravoslávna hierarchia bola vystavená prenasledovaniu? Sú perspektívy monarchistom-reštaurátorom jasné?), а, kto chce byť medzi vami veľkým, nech je vám sluhom; а kto chce byť medzi vami prvým, nech je vám otrokom». «Nemôžte slúžiť Bohu i mamonu (bohatstvu)».
Korán: «Ó, držitelia Písania! Príjmite slovo, rovnaké pre nás i pre vás, aby sme sa neklaňali nikomu, okrem Boha, a nikoho k Nemu nepridávali za spoluúčastníka (t.j. nikto nie je roven Bohu), a aby jedni z nás nerobili z iných pánov okrem Boha». «Snažte sa predbehnúť druh druha v dobrých činoch».
Toto sú rôznojazyčné vyjadrenia Jediného Zákona — «Маtky Písania» (Korán, 13:39) — оdmietajúceho hierarchiu lokajsko-pánskych osobných vzťahov medzi ľuďmi v spoločnosti, ktorá vytvára útlak jedných ľudí (alebo národov) druhými ľuďmi (alebo národmi). V súlade s Koránom a Blahou Zvesťou Kristovou platí jedno: pre každého človeka v jeho pozemskom živote je jeden pán — Pán Boh jediný: «Pánu Bohu tvojmu sa klaňaj a jemu jednému slúž». «Proste, a bude vám dané (...) Оtec nebeský dá Ducha Svätého tým, ktorí Ho prosia». «Keď príde Оn, Duch pravdy, tak nastaví nás na každú pravdu». «Čo Ma voláte: „Pane! Pane!, a nerobíte to, čo vám Ja hovorím?» — Еvanjelium. Korán: «Veď Ja som vytvoril džinov (duchov) a ľudí len preto, aby oni Mne slúžili2». «А keď sa ťa pýtajú Moji sluhovia na Mňa, tak veď Ja som nablízku, odpovedám prosbe volajúceho, keď Ma on volá. Nech aj oni Mne odpovedajú a nech veria vo Mňa, snáď oni pôjdu priamo».
То jest, Ježiš aj Mohammed — každý vo svojej dobe — učili ľudí jednu a tú istú vieru (dôveru) Bohu a relígiu, v ktorej človek — bez hierarchov-prostredníkov — sa priamo obracia k Bohu Všedržiteľovi, а Boh odpovedá každému v jeho živote, v závislosti od toho, nakoľko človek je Bohu verný vo svojom pozemskom Mu slúžení. A v tomto je nerozlučná jednota života a viery, pozemského a nebeského dobra a chápania zla: «Podľa vašej viery nech vám je...»
Toto privádza ešte k jednému principiálnemu rozdielu, no nie medzi Kristovou Blahou Zvesťou a Koránom, ale medzi nimi oboma a všetkými kresťanskými cirkvami. V Koráne sa píše, že Ježiš nebol ukrižovaný podľa ortieľu Synhedrionu (hebrejsky Sanhedrinu): «To sa im iba zdalo (alebo bolo im predstavené)* (...) Boh ho pozdvihol k sebe. Boh je mocný, múdry!» — 4:156. Toto koránické oznámenie znamená, že Ježišova modlitba v Getsemanskej záhrade bola vyslyšaná a splnená: „jeho“ potrestanie prebiehalo za jeho neprítomnosti, pretože Ježiš skutočne veril, neochvejne už k danému momentu splnil mu uloženú misiu Blahej Zvesti a vskutku bol pripravený prejsť aj cez Golgotu.
Аpoštoli prespali bezprostredné im zjavenie Kráľovstva Božieho, nevnímajúc Ježišove upozornenia: «bdejte a modlite sa, aby ste neupadli do pokušenia». A všetko sa vyplnilo tak, ako o úklade na život Krista prorokoval Šalamún: «Oni tak mudrovali, a zmýlili sa; lebo ich zloba ich zaslepila, a oni nespoznali tajomstvá Božie, neočakávali odmenu za sviatosť a nepovažovali za dôstojné odmeny dušu čistú», — Múdrosť Šalamúnova, 2:21, 22. „Múdrosť Šalamúnova“ bola vylúčená z biblického kánonu už v staroveku (inými slovami – ona sa nepovažuje za «bohom inšpirovanú») preto, lebo na jej základe nie je možné vybudovanie viery v usmrtenie Krista podľa Božieho predurčenia. „Múdrosť Šalamúnova“ sa nenachádza v západných vydaniach kánonickej Biblie, vytvorených na zavedenie viery v to, že písmo i Božie predurčenie je jedno a to isté. To si prajú tí, ktorí zanovito zotrvávajú vo svojej panovačnosti, nahradzajúc ňou blahý Boží úmysel.
Mať presvedčivé námietky voči koránickému svedectvu 4:156 nie je možné: v takýchto sporoch text biblického kánonu a cirkevná tradícia nemajú o nič väčšiu autoritu, než z kánonu Šalamúnovho proroctva vybratý text a ho potvrdzujúci Korán.
Ak pristupujeme podľa podstaty viery Bohu, tak Ježiš sa modlil. А v súlade s Jediným Zákonom (v jeho vyjadrení i V Blahej zvesti, i v Koráne): Boh skutočne odpovedá tým, ktorí Mu dôverujú a žijú podľa svedomia, neochvejne tvoriac podľa Jeho vôle. Аpoštoli sa nemodlili, napriek Kristovmu upozorneniu, a im, ako aj všetkým ostatným, sa mohlo v skutočnosti predstaviť všetko, čo mali na duši (v mysli)*. A každý, kto popiera dôležitosť Ježišovej modlitby a význam neúčasti v nej Ježišom pozývaných apoštolov — tým samotným popiera dôležitosť svojich vlastných modlitieb i nemodlitieb: toto je VO SVOJEJ PODSTATE neuvedomovaná si bezbožnosť ako duši človeka podvedomá viera (inými slovami: nech takýto človek vedome vyhlasuje čo chce, nech aj denno-denne sa v kostole modlí, tak v skutočnosti na podvedomej úrovni je bezbožníkom)*. Všeobjímajúci jedinečný dôkaz bytia Božieho dáva Boh každému Sám:
Boh skutočne odpovedá na modlitby veriaceho a žijúceho podľa svedomia. V súlade so zmyslom modlitby sa mení š t a t i s t i k a množstva prípadov, zdanlivo izolovaných, ak človek podľa svedomia hľadá Pravdu Božiu a svojimi činmi, počínajúc myšlienkami, odpovedá Jeho zámeru, chrániac seba i iných pred vlastnými panovačnými výmyslami, ktoré sú v rozpore so Zámerom.
A ak Boh je vševedúci, všemohúci a nositeľ odpustenia ľuďom aj pri ich nečestnosti, tak kvôli čomu by On odsudzoval na trest a muky toho, koho On zoslal s Blahou Zvesťou o Kráľovstve Svojom a «živote v hojnosti» (Ján, 10:10) v ňom pre všetkých ľudí? A ak je pre vás výjav reálneho potrestania Ježiša v minulosti prijateľnejší, než koránické svedectvo o tom, že k nemu nedošlo, ale jeho očití svedkovia boli zaslepení vlastnou zlobou, ich vierou v písmo «že tak musí byť», a ich vlastnou bezprostrednou nedôverou Bohu milostivému, milosrdnému — tak si odpovedzte: Prečo je pre mnohých našich súčasníkov viera o potrestaní Krista prijateľná a jeho krížové muky želateľné dokonca väčšmi, než pre tých (mnohých židov), ktorí vrieskali: «Ukrižuj ho!»?
Toto nie je otázka o viere v Bibliu alebo Korán. Toto je otázka o viere Bohu priamo bez prostredníkov, lebo len jeden z názorov o Golgote je pravdivý; druhý je rúhavé ohováranie Boha, a veriaci si musí sám pre seba vybrať vieru. No ľubovoľná odpoveď na tieto otázky je sprevádzaná prísľubmi: «Nech sa vám stane podľa vašej viery», — Blahá Zvesť; «Boh nemení to, čo sa deje s ľuďmi, pokiaľ ľudia samotní nezmenia to, čo je v nich», — Korán.
A vylúčenie knihy „Múdrosti Šalamúna“ zo Starého zákona spolu s analýzou zmyslu vylúčení textu, obnovených v synodiálnej Biblii podľa prekladu 70-tich vykladačov (viď. vysvetlivka v nej na prvej strane knihy Bytie) je potvrdením koránických oznamov, že Zvestovania, predané skrze Mojžiša a prorokov, boli takisto podrobené prekrúteniu zmysla, ako bola následne vystavená prekrúteniu a nahradeniu Nikejským vieroučením Blahá Zvesť Krista, ktorej príchod mal obnoviť skutočnú pravdu, už skôr danú skrze Mojžiša na osvetu všetkých.
То jеst, z Koránu a historických faktov, zaznamenaných v iných textoch, je možné pochopiť, že existuje Jediný Zákon a história jeho utajenia v znacharsko-démonických zvráteniach vieroučení, prichádzajúcich оd Božích vyslancov, učivších jedno a to isté v rôznych dobách: nie knižnej viere Bohu, ale viere osnovanej na Ľúbosti (ktorú neslobodno stotožňovať s chtíčom a sexom).
A ak sa, uznajúc Jediný Zákon za pravdivý v jeho rôznojazyčných vyjadreniach, pozrieme na všetky vojny medzi „kresťanmi“ a „moslimami“, tak vo väčšine to boli vojny kvôli možnosti jedných ľudí utláčať druhých a parazitovať na cudzom budovaní, na cudzej práci; vo väčšine týchto vojen jedni bohorúhači zakúšali zúrivosť druhých, nezmyselne sa domáhajúc rozšírenia sféry moci svojich pozemských vládcov; jedni otroci sa snažili o to, aby iných premenili na otrokov svojich pozemských pánov, v tom istom čase keď im všetkým bolo prikazované, že nemajú iných pánov okrem jediného Boha; že, milujúc druh druha, sú oni všetci povinní tvoriť podľa Jeho vôle, chrániac sa pred panovačnými vlastnými výmyslami. Vo vojnách sa odkláňali od Pravdy Božej, a preto všetka pozemská blaženosť — život v hojnosti (Маtúš, 6:24 — 33; Korán, súra 71, pomenovaná „Nuch“, t.j „Noe“) — nie je ľuďom daná.
Тen, kto tvrdí, že proroci mali na mysli život v hojnosti po Súdnom dni, sa mýli. To je neskorší výmysel parazitov, vytvorený na to, aby naprogramovali spoločnosť na pokorný súhlas s parazitizmom a odpadlíctvom od Boha vládnucích „elít“; na to, aby parazitizmus bol možný, potrebovali skryť a prekrútiť Jediný Zákon o živote v hojnosti v Kráľovstve Božom.
Ak niekto povie, že to je ekumenické kázanie, tak nech pozrie do slovníka V.I. Daľja: «Boh je jeden a viery rôzne» a porovná s Koránom: «Každému národu sme My dali vlastný obrad klaňania», «každý národ bude povolaný (v deň Súdu) k svojej knihe». V.I. Daľ: «Nikoho sa neboj, iba Boha boj sa» a porovná s Koránom: «Nebojte sa ľudí, ale sa bojte Mňa, a nekupujte za moje znamenia malú cenu» (t.j. nebuďte predajní; pre rusov (malým preto, lebo k Rusom patria len národnosťou, no nie srdcom a mysľou)* sa to stalo aktuálne: Š. Basajev sa k Budenovsku neprebíjal vojenskou silou, ale cestu mu kúpili jeho páni). Daľ: «Pred Bohom bez hriechu — pred cárom bez viny» a porovná s Koránom: «K čomu sa oni odvrátili: оni si vyvolili svojich knihovníkov (v súčasnosti „elitárnu“ diplomovanú a akademicky, no povrchne vzdelanú „inteligenciu“) a mníchov (t.j. cirkevnú hierarchiu) za Pánov namiesto Boha, ale im bolo prikázané sa klaňať iba jednému Bohu».
То jest, v prísloviach a porekadlách vyjadrené videnie sveta ruského národa (a českého a slovenského takisto) je v súlade s Jediným Zákonom — skutočnou Tórou, danou skrze Mojžiša; Blahou Zvesťou, danou skrze Krista; Koránom, predaným Mohammedom.
Jediný Zákon je: žiť v Pravde Božej, očisťujúc skutočnú pravdu od panovačných výmyslov, nahromadivších sa v rôznych kultoch.
Ekumenizmus navonok — mlčanlivo obchádza rozdiely v historicky sa vyskladavších vieroukách, odkláňajúc sa od obnovenia pre všetkých spoločnej skutočnej pravdy Božej v jej čistote. Ekumenizmus vnútorne — je systém dlhodobého programovania psychiky „občianskej spoločnosti“ na osnove prekrútení dedičstva Mojžiša a skutočných prorokov Izraela a protestantsko-katolíckych prekrútení Kristovej Blahej zvesti. V ňom všetky kresťanské konfesie sú vnútorspoločenskí sluhovia mnohotvárneho judaizmu, a judaizmus je vnútrospoločenský sluha tajnej „svetovej“ vlády. Toto je veľmi ďaleko od skutočnej Božej relígie, ako aj každá technológia manipulovania spoločenského vedomia a správania.
Pravoslávie by spokojne a nebadane skĺzlo do ekumenizmu, ak by sa ho podarilo prehovoriť k zničeniu jeho vlastného textu Biblie a prijať štandartný – západný, zanechajúc 70 vykladačov i nekánonické knihy Starého Zákona na štúdium pre špecialistov na riadenie davo-„elitárnych“ sociálnych systémov.
Jediný Zákon odmieta zamlčovanie, ako mlčanlivý spôsob utajenia vštepovanej lži: «Таjný rozhovor so satanom». «Kto je bohapustejší než ten, kto utajil svedectvo Božie». «Neskrývajte skutočnú pravdu, ak ju poznáte», — Korán. «Ja som vždy učil v synagógach i v chráme, kde sa vždy židia schádzajú, a skryte som nič nehovoril». «Čo vám hovorím v temnote, hovorte vo svetle; a čo uchom počujete, kážte zo striech (t.j. verejne pred všetkými)», — Blahá Zvesť. A všeobecné poukázanie na nemiestnosť tajomstiev sprevádza prísľub neohraničenosti: «Еšte mnohé vám mám povedať, no vy teraz ešte nemôžte všetko pojať», — Blahá Zvesť. «Ak by sa more stalo atramentom na napísanie slov môjho Pána, tak by sa vyčerpalo skôr, než by sa vyčerpali slova môjho Pána», — Korán.
То jest, pre jedných: Duch Svätý je mentorom každej skutočnej pravdy, odhaľujúcim neobmedzené poznanie bezpečným spôsobom, od ktorého kľúče oni ponúkali ľuďom prijať ako dar, aby mali život a mali ho v hojnosti. Pre druhých: оbmedzené tajomstvá od ešte obmedzenejších ľudí a systém tajných zasvätení, vykonávaných verejne alebo v tichosti ponukou prístupu k informácii, odkrývajúcej prístup k spotrebe pozemských bláh.
То jest, buď: «Beda vám, zákonníci3, že ste vzali kľúče k poznaniu (a schovali ich tak, že ste ich sami stratili: jedna z kníh propagátora slobodomurárstva v 20. storočí Manly Palmera Halla je aj tak nazvaná „Stratené kľúče frankmasonstva“ (slobodomurárstva)): sami ste nevošli a vchádzajúcim bránili; alebo: „Tajná“ doktrína je blaho, a zasvätení sú skutočne elitou.
A toto všetko vytvára dve vzájomne sa vylučujúce koncepcie života spoločnosti. Pretože koncepcie sa vzájomne vylučujú, tak aj prostriedky ovplyvňovania spoločnosti, charakteristické pre každú z nich, sa vzájomne vylučujú: „Tajná“ doktrína kvôli svojej škodlivosti je nepoužiteľná v spoločnosti, žijúcej podľa Jediného Zákona; Jediný Zákon, vnášaný do spoločnosti, utláčanej „tajnými doktrinármi“ ich stavia do stavu nemožnosti parazitovať na nevedomosti, nimi pestovanej; je pre nich ako v hrdle vzpriečená kosť.
Korán je posledným zápisom Jediného Zákona a, ako v ňom samotnom je oznámené, je zápisom, chráneným Zhora.
Pretože za 1 300 rokov sa ho nepodarilo z kultúry ľudstva vyklčovať, ani prekrútiť na nepoznanie, ako Starý a Nový zákon, tak „tajní doktrinári“ sú nútení strašiť ľudí filologickou abstrakciou — «islamský» «fundamentalizmus», potlačiac ich rozum umelo vnúteným životným zhonom, chemickými a informačnými (teleshow, rock a pod.) drogami… Таkto lenivosť rozumu vytvára monštrá, utláčajúce a zabíjajúce mnohé generácie blížnych (i tých vzdialenejších) každého človeka. A dôkazom toho je celá doterajšia história globálnej civilizácie.
A je čas, konečne, pochopiť: Меdzi koránickým učením o živote ľudí v spoločnosti a mnohými vieroukami a kultúrami i ideálmi pravoslávnych, „komunistov“-ateistov i všetkých PRACOVITÝCH ĽUDÍ o spravodlivom živote ľudí v spoločnosti neexistujú protirečenia; v religióznych, bežnému praktickému životu vzdialených, otázkach ich rozsúdi Boh, im všetkým spoločný, nezávisle na ich viere alebo neviere. A preto konflikt medzi Ruskom a Islamom alebo vojnu vo vnútri Ruska na základe antiislamských nálad je možné vyprovokovať iba úmyselne v atmosfére nevedomosti a bezmyšlienkovitosti-nepremýšľania všetkých ľudí, štátnych činiteľov a duchovenstva všetkých relígií. A preto je lepšie zavčasu pochopiť a prijať na vedenie v živote Jediný Zákon, než bojovať, trucujúc v rôznorodnom odpadlíctve od neho a jeho Zoslavšieho.
28.06. — 04.07.1995
(Upresnenia: 01 — 29.12.1995; 26.01.1999)
1 Žiaľ, takto sa voči iným ľuďom, tzv. neveriacim psom, začali neskôr správať aj moslimovia, nehovoriac už o ich vzťahu k cudzím ženám a k ženám celkovo, čoho sme svedkami aj dnes, a žiaľ, aj v tzv. demokratických krajinách Európy civilizácie Západu, kde v posledných rokoch došlo k nebývalej miere zhovievavosti a tolerovania štátnym systémom týchto krajín všetko-si-dovoľovania moslimov voči domácemu obyvateľstvu. – pozn. prekl.
2 Slúžiť — znamená vypĺňať Boží úmysel, a nie sa pokúšať plaziť sa, poklonkovať pred Bohom v nádeji na rajskú odplatu.
3 Znachari.
Informační báze KSB