24.7.2017
3.2. Varianty globalizácie1
Na to, aby sme videli objektívne rôzne varianty globalizácie a vybrali z nich ten, ktorý je podporovaný Zhora, je potrebné prihliadnuť na mnohokrát v materiáloch Koncepcie spoločenskej bezpečnosti prejednávané оbjektívne fakty, že každá osoba biolologického druhu „Človek rozumný“ môže byť nositeľom v jeho dospelom živote jedného zo štyroch2 viac-menej stabilných usporiadaní psychiky:
-
Zvierací typ usporiadania psychiky — keď všetko správanie osoby je podriadené inštinktom a uspokojeniu inštinktívnych potrieb, neberúc ohľad na okolnosti. Pritom subjekt môže byť vysokovzdelaným a intelektuálne rozvitým.
-
Usporiadanie psychiky biorobota, «zombie» — keď vnútorný psychologický konflikt «inštinkty — kultúrne podmienené automatizmy» v situáciach správania sa vo väčšine prípadov vyrieši v prospech kultúrne podmienených automatizmov. No ak meniace sa spoločensko-historické podmienky vyžadujú zbaviť sa v tej či onej kultúre tradičných noriem správania sa a vypracovať nové, tak «zombie» dá prednosť vyskladavšej sa tradícii a slobodne alebo mimovoľne odmieta možnosti tvorby.
-
Démonické usporiadanie psychiky je charakterizované tým, že jeho nositelia silou vôle môžu prekročiť i diktát inštinktov i diktát «spoločenskej mienky», zotrvačne podporujúci historicky sa vyskladavšie normy kultúry. Оdmietajúc v určitých situáciach i diktát inštinktov i diktát v spoločnosti sa vyskladavších tradícií, realizujú svoje tvorivé schopnosti a vypracuvávajú nové spôsoby správania sa a riešenia problémov, vznikajúcich v ich osobnom živote i živote spoločnosti.
-
Či bude ich tvorivosť dobrom alebo zlom v bežnom chápaní týchto javov okolím — závisí od ich reálnej mravnosti. No nezávisle od bežného chápania dobra a zla v davo-„elitárnej“ spoločnosti, získavajúc určitú moc, démonizmus vyžaduje bezvýhradné slúženie sebe, rodiac nielen neskrývane kruté, no aj vycibrene delikátne spôsoby potláčania okolitých osôb. Jednym z najvycibrenejších variantov prejavu démonizmu je prinútenie okolia k dobročinnosti cestou psychologického tlaku i na základe rôznorodých praktík preniknutia do cudzej psychiky, umožňujúcich si podriadiť správanie iných ľudí prostredníctvom prekrútenia ich chápania sveta-svetonázoru a vôle alebo prostredníctvom nimi si neuvedomovaného vplyvu na podvedomé úrovne psychiky každého z nich3.
-
Človečie usporiadanie psychiky je charakterizované tým, že jeho každý nositeľ si uvedomuje misiu človeka — byť námestníkom Božím na Zemi. Primerane tejto okolnosti sa na základe človečieho typu usporiadania najplnšie rozvíja tvorivý potenciál človeka, pretože on ozmyslene vytvára svoje osobné vzájomné vzťahy s Bohom podľa Života a silou vôle úprimne napomáha uskutočneniu Božieho Zámeru tak, ako to vníma a chápe. Spätné väzby (v zmysle poukázania človeku na jeho chyby) sa uzatvárajú Zhora tým, že človek sa dostáva do rôznych situácií a podmienok, zodpovedajúcich zmyslu jeho modlitieb, zámerov a nim dopúšťaných sa chýb, ktoré môže človek zavčasu napraviť, t.j. dovtedy, pokiaľ jeho rôzne chyby privedú do útrap jeho samotného i okolie. Inými slovami, Boh hovorí s ľuďmi jazykom životných okolností.
-
Pre človečí typ usporiadania psychiky je normálna neformálna, nedogmatická a nerituálna viera/dôverovanie Bohu podľa Života a konanie v riečisku Božieho Zámeru z vlastnej dobrej vôle, t.j. pre človeka je normálne pohanstvo v Jednoboží4.
Odlišnosť typov usporiadania psychiky a odlišný prejav každého z nich v živote spoločnosti je objektívny biologický a spoločensko-historický fakt. Je to fakt objektívny v tom zmysle, že nie je závislý ani od názoru a vôle členov VP SSSR, ani od prečítania jeho textov kýmkoľvek.
Ak priznávate predstaviteľom biologického druhu «Človek rozumný» prítomnosť inštinktov, pamäte, intelektu, intuície5, osobnej vôle, tak sa otázke o spôsoboch vypracovania človekom jeho línie správania a jej realizácie vo všetkých životných situáciach nevyhnete. А pri rozobratí tejto otázky nevyhnutne vyvstane otázka aj o uprednostnení v konkrétnych životných situáciach tej alebo onej informácie a algoritmiky, vyvierajúcich6 z uvedených svojim charakterom nerovnorodých zložiek psychiky (inštinktov, pamäte, rozumu, «intuície») v tých prípadoch, keď rôzne komponenty psychiky predkladajú svojim charakterom sa vzájomne vylučujúcu informáciu a algoritmiku. Pri skúmaní variantov odpovede na otázku o uprednostnení – preferencii informácie a algoritmiky, predkladaných uvedenými nerovnorodými komponentami psychiky, pojmy o rozličných typoch usporiadania psychiky netreba obchádzať nezávisle na tom, ako sú odhalené odlišnosti v organizácii psychiky pomenované.
No dôjduc k predstave, poňatiu o typoch usporiadania psychiky, sa nevyhnutne dostaneme k otázkam:
-
Pri akom type vlastného usporiadania psychiky je lepšie ďalej žiť?
-
Aký typ usporiadania psychiky odráža dôstojnosť Človeka, a preto musí byť garantovane reprodukovaný kultúrou spoločnosti v nástupnosti pokolení?
A aj keď pri dvoch posledných otázkach možno mávnuť rukou7, no či to treba robiť: či sa to «oplatí»? — Podľa nášho názoru, sa to skutočne «oplatí», a preto je lepšie pokračovať v v rozoberaní otázky o podmienenosti variantov globalizácie typmi usporiadania psychiky.
Typ usporiadania psychiky je podmienený výchovou v detstve a ďalšou sebavýchovou osoby. Т.j. nedosiahnutie osobou do začiatku mladosti človečieho typu usporiadania psychiky je výsledkom skazenosti kultúry spoločnosti a nepravednej8 výchovy zo strany rodičov. Nie je výsledkom geneticky podmienenej nedokonalosti jedných a biologickej prevahy iných nad nimi – z takýchto názorov vyplývajú teórie rôzneho rasizmu a nacizmu.
Preto, stanúc sa dospelým a uvedomiac si tento fakt, človek je schopný vedome silou vôle prejsť od ľubovoľného typu usporiadania psychiky k človečiemu typu ako k osnove pre ďalší osobný a spoločenský rozvoj. Človek je schopný stabilne zotrvávať pri človečom type usporiadania psychiky vo všetkých životných situáciách — práve v stelesnení tejto schopnosti v živote sa prejavuje dôstojnosť Človeka.
A v súlade so skôr o psychike človeka povedanom:
* * *
Normálne algo-rytmika psychiky osoby, spájajúc jej vedomú a podvedomé úrovne, nevyhnutne v sebe zahŕňa:
-
dôveru Bohu, prejavenú vo východzom mravnom merítku človeka: «Všedržiteľ sa nemýli vo svojich činoch, je všemohúci a milosť Jeho je bezhraničná. A uvedomenie si tohto musí vyvolať — radostnú vnútornú vyrovnanosť a prianie byť láskavý a užitočný Svetu, rodiace otvorenosť duše Životu — dobrú náladu, určujúcu charakter a výsledky celej psychickej činnosti», — a toto zabezpečuje so Životom ladiacu jednotu emocionálneho a zmyslového usporiadania duše VŠETKÝCH ĽUDÍ ВЕZ VÝNIMKY;
-
človečie usporiadanie psychiky;
-
udržateľnosť postupnosti v posune informácie «Rozlíšenie od Boha vnímanie samotného človeka intelekt»;
-
оporu o mozaikové Bohopočiatočné videnie sveta trojjedinstva mаtérie-informácie-mѣry a vyjadrujúce jeho chápanie sveta.
Iba na tomto základe je možné Životom cieľavedomé odhalenie rôznorodých chýb (jak svojich vlastných, tak aj okolia) v chápaní sveta, vo videní sveta, v algo-rytmike psychiky, a hlavne — chýb morálky, ako príčiny všetkého ostatných chýb.
* *
*
Avšak z nejednoznačnosti subjektívneho vzťahu ľudí k osobne každému z nich Bohom dávaným dôkazom Svojej existencie vyplýva nepriznanie faktu Božej existencie mnohými ľuďmi. Z pohľadu adeistov to, čo je vyššie pomenované človečím typom usporiadania psychiky, je životu nezodpovedajúca ilúzia Bohu veriacich. Z ich pohľadu človečí typ usporiadania psychiky, objektívne prejavujúci starostlivosť o iných ľudí, prírodu krajiny, Zem, celkovú Stavbu Sveta, existuje, no Boh k nemu žiadny vzťah nemá jednoducho kvôli tomu, že «Boha niet».
No v našom chápaní sveta Boh je a On je Tvorcom a Všedržiteľom, a démonický typ usporiadania psychiky skutočne zahŕňa aj modifikáciu, nositeľom ktorej je vlastný práve starostlivý vzťah k iným ľuďom, k prírode krajiny, v ktorej oni žijú, k Zemi i celkovej Stavbe Sveta – Ves-míru. A hoci takýto dobre mienený démonizmus existuje a vo svojich prejavoch je v mnohom analogický prejavom ľudskosti, aj tak démonizmus je démonizmus: pо prvé – je odsúdený k chybám v dôsledku ohraničnosti jemu dostupných objemov informácií a nepodriadenosti Rozlíšenia nikomu okrem Boha; а pо druhé – kvôli adeizmu je démonizmus nevnímavý k poukázaniam na chyby, dávaných Zhora jak bezprostredne do vnútorného sveta démonickej osoby, tak aj sprostredkovane — prostredníctvom iných subjektov a udalostí Života. Zvláštnosť človečieho typu usporiadania psychiky je v tom, že vo svojom základe má dôveru k Bohu ohľadom Života a, v súlade s tým, život človeka je ozmysleným dialógom s Bohom v životných záležitostiach. V tom sú predpoklady na to, aby vedome nepodnikal chybné činnosti; а v prípade urobenia chýb — nebol nevnímavým k rôznym upozorneniam na ne a na možnosti odstránenia samotných chýb i nimi vyvolaných následkov.
V závislosti od štatistiky rozdelenia ľudí podľa typov usporiadania psychiky každá kultúrne svojrázna spoločnosť vytvára svoju sociálnu organizáciu a mení svoju kultúru, zúčastňujúc sa určitým spôsobom na globalizácii. Pritom všetky varianty globalizácie podľa ich konečných — vzájomne sa vylučujúcich — cieľov môžu byť zaradené do jednej z dvoch tried:
-
buď tá alebo oná démonická korporácia realizuje «vysoko civilizované» v následnosti pokolení udržateľné otrokárstvo v globálnom rozsahu na základe:
-
kultúry, produkujúcej v spoločnosti nečlovečie typy usporiadania psychiky,
-
zničenia odhalených málopočetných nositeľov človečieho typu usporiadania psychiky,
-
potláčania a ničenia reálne i zdanlivo neloajálnych démonov — jak jednotlivcov, tak aj príslušníkov konkurenčných korporácií;
-
alebo nezvratné dosiahnutie človečieho typu usporiadania psychiky do začiatku mladosti bude uznané spoločnosťou ako jedine normálne pre každého človeka a kultúra ľudstva to zabezpečí v následnosti pokolení.9
Мôže sa zdať (a mnohí skutočne sú ovládaní takým názorom), že globálny historický proces plynie sám o sebe a neobsahuje predurčené cieľavedomé smerovanie iba k jednému z dvoch vyššie uvedených vzájomne sa vylučujúcich cieľov zavŕšenia globalizácie. Avšak – nie je to tak.
Nositelia rôznych typov usporiadania psychiky majú rôznu schopnosť konať ohľadom riadenia procesov rôznej dĺžky trvania. Je to následkom toho, že v momentoch výberu alternatív správania na základe inštinktov, tradícií, vlastnej tvorivosti, neoblomného uskutočňovania Zámeru, nositelia ľubovoľného z uvedených typov usporiadania psychiky pravdepodobnostne-predurčene uprednostnia to, čo je charakteristické pre každého z nich vlastný typ usporiadania psychiky10. Vo výsledku:
-
volania inštinktov «vytrhávajú» nositeľov zvieracieho typu usporiadania psychiky z procesov, dlhších než časový interval medzi dvoma po sebe nasledujúcimi inštinktívnymi volaniami11;
-
procesy, podporované v spoločnosti na základe tradícií, majú takisto ohraničenú dĺžku a odmietnutie tvorivosti, charakterizujúce nositeľov usporiadania psychiky zombie, im neumožňuje vstúpiť do procesov, ktorých trvanie je dlhšie, než trvanie procesov, plynúcich v spoločnosti na základe vyskladavších sa tradícií;
-
predstavitelia démonického typu usporiadania psychiky, hoc aj sú schopní tvorivosti, tak nikto z nich nemá moc nad Rozlíšením12, a oni všetci kvôli svojmu oddeleniu sa od Boha nie sú spoluúčastní na večnosti, následkom čoho pre každého z nich existuje vlastná hranica trvania procesov, po prekročení ktorej on stráca akcieschopnosť;
-
a iba človečí typ usporiadania psychiky, vyjadrujúc Boží Zámer, je schopný riadiť a byť spoluúčastný v procesoch, ktorých doba trvania obopína pásma akcieschopnosti všetkých ostatných typov usporiadania psychiky a dosahuje večnosť.
Okrem toho, pre všetky nečlovečie typy usporiadania psychiky ešte jednym doplňujúcim faktorom «vytrhávania» z dlhotrvajúcich procesov je psychofyziologická závislosť množstva ľudí na rôznych drogách: аlkohol, tabak, narkotiká (základným predpokladom človečieho typa usporiadania psychiky je vylúčenie drog z užívania). Volania k drogovaniu (otupovaniu psychiky)* v dôsledku psychofyziologickej závislosti «sťahujú» množstvo ľudí v škále akcieschopnosti (vo vzťahu k mnohým procesom) do pásma rýchlejšie prebiehajúcich (kratšie trvajúcich)* procesov, než ten, ktorý je charakteristický pre nositeľov zvieracieho typu usporiadania psychiky v triezvom stave.
Aj keď sa globalizácia rodí konaním všetkých ľudí bez výnimky nezávisle od typu usporiadania psychiky a prechodov osoby od jedného typu usporiadania psychiky k iným, tak do procesov riadenia globalizácie vstupujú iba nositelia démonického a človečieho typu usporiadania psychiky (lebo to vyžaduje tvorivosť a videnie perspektív, občas ďaleko prekračujúcich dobu života jednej generácie). A pretože dve skôr uvedené triedy, do ktorých môžu byť zaradené všetky varianty globalizácie v závislosti od ich konečných cieľov, sú podmienené odlišnosťou v nich vznikajúcich globálnych spoločenstiev a kultúr podľa typov usporiadania psychiky a človečí typ usporiadania psychiky zabezpečuje akcieschopnosť jeho nositeľov vo vzťahu k dlhšietrvajúcim procesom, tak rovnaká pravdepodobnosť zavŕšenia globalizácie ľubovoľným náhodným spôsobom z nich nie je možná. V dôsledku prevahy človečieho typu usporiadania psychiky v akcieschopnosti v širšom pásme doby trvania procesov globalizácie prebieha globalizácia smerom k jej zavŕšeniu vznikom globálnej spoločnosti a kultúry, v ktorých človečie usporiadanie psychiky bude normou. Tento proces je objemnejším v porovnaní so všetkými ostatnými variantami globalizácie.
Inými slovami, konečné ciele globalizácie v zmysle nastolenia «vysoko civilizovaného» v následnosti pokolení udržateľného otrokárstva v globálnom rozsahu, v záujme tej či onej korporácie nositeľov démonického typu usporiadania psychiky a nezosobnených majiteľov takýchto korporácií — strácajú udržateľnosť v chode samotnej globalizácie, následkom čoho sa ona nemôže zavŕšiť ich dosiahnutím13.
A primerane tejto psychicko-algo-rytmickej okolnosti, pôsobiacej v histórii terajšieho ľudstva, globalizácia na biblický spôsob, a rovnako aj v rôznych iných «vysoko civilizovaných» formách realizácie otrokárstva — sa neuskutoční. Nastane globalizácia, vyjadrujúca úsilie o človečí typ usporiadania psychiky, v kultúre i spoločenskej organizovanosti, reprodukujúcich človečí typ usporiadania psychiky v následnosti pokolení ako základ pre ďalší rozvoj každého človeka a celého ľudstva. A toto je možné dosvedčiť objektívnymi všeobecne známymi faktami, odhaliac ich príčinno-dôsledkovú previazanosť.
Skúpenie sveta so všetkými jeho obyvateľmi a ich majetkom na základe Bibliou naprogramovaného židovského monopolu na medzinárodné úžerníctvo14, uskoriac vedecko-technický pokrok snahou dlžníkov za každú cenu sa vymaniť z dlhovej kabaly-otroctva, priviedlo k tomu, že:
-
ak na začiatku globalizácie po biblicky v hlbokom staroveku skrze nemennú technosféru zväčša bezmyšlienkovite prechádzali mnohé generácie počas stoviek rokov,
-
tak v súčasnosti počas života jednej generácie sa vymení niekoľko generácií objektov technosféry, z ktorých každá vyžaduje nové poznatky a návyky, jak na svoju výrobu tak aj na použitie
To znamená, že nositelia zvieracieho usporiadania psychiky a zombie, raz a navždy naprogramovaní na jeden druh profesionálnej činnosti, nemôžu existovať pri tak rýchlej zmene životného prostredia a budú „odpratávaní“ zo spoločnosti celoprírodným mechanizmom, získavším vo vede pomenovanie «prirodzený výber».
Podstata je v tom, že u vysoko vyvinutých biologických druhov má prispôsobenie sa životnému prostrediu dvojúrovňový charakter:
-
pomalým, pozvoľným, vo vzťahu k vystriedaniu generácií, zmenám životného prostredia, sa každý druh (populácia) prispôsobuje zmenou kvalít osôb v nových generáciach v rámci štatistického rozptylu, pripúšťaného jeho genetikou;
-
rýchlym, náhlym, vo vzťahu k vystriedaniu generácií, zmenám sa druh alebo populácia nemôžu prispôsobiť zmenou vrodených vlastností osôb, následkom čoho sa novým faktorom prostredia musia prispôsobovať všetky osoby, ktoré sa s nimi vo svojom živote stretnú. Тiе оsoby, ktoré, stretnúc sa s tlakom nového faktora životného prostredia, sa mu nemôžu prispôsobiť, hynú štatisticky častejšie jak v dôsledku priameho vplyvu tohto faktora na nich, tak aj v dôsledku rôznych vnútorne (vo vzťahu k ich oraganizmom a psychike) lokalizovaných príčin, vyvolaných a aktivovaných „stresmi“ a „neurózami“. Tie osoby, ktoré sa prispôsobili, unikajú priamej záhube a nezakúšajú vplyv „stresov“ a „neuróz“.
Ľudstvo, v ktorom ako predtým početne prevláda zvieracie usporiadanie psychiky a bezdumnosť biorobotov, diaľkovo riadených televíznymi programami, alebo odpracuvávajúcich zvyčajné návyky, sa dostalo pod vplyv „stresu“, nazvaného «informačnou explóziou». Nemennosť vrodených reflexov a zvieracích inštinktov, nemennosť niekedy si osvojených programov správania zombie nedovoľuje nositeľom týchto typov usporiadania psychiky reagovať na zmeny životného prostredia, predovšetkým v oblasti profesionalizmu, dávajúcemu prostriedky (k zabezpečeniu)* existencie.
Pritom treba mať na zreteli, že „pastieri stád“ a „robototechnici“ — zväčša nositelia typov usporiadania psychiky démona a zombie (uzko špecializovaného na túto oblasť činnosti), — nestíhajú zavčasu nanovo predrezúrovať a preprogramovať svojich zverencov tak, aby ich správanie bolo adekvátne situácii, znova sa rýchlo zmenivšej.
To znamená, že všetci nositelia týchto nečlovečích typov usporiadania psychiky sú postavení pred výber: buď sami zmenia svoje usporiadanie psychiky, prehodnotiac svoju existenciu a zámery do budúcna (intelekt a minimum vôle to umožňujú spraviť každému), alebo zahynú preto, že predchádzajúce im vlastné usporiadanie psychiky ich spraví obeťami objektov technosféry alebo stresov, a takisto aj nimi vyvolaných chorôb15.
Ako rukojemníci technosféry v terajšej globálnej civilizácii sú si všetci rovní: i seba za pánov-«nadľudí» považujúci, i tí, ktorých „páni“ sa zotročiť snažia.
V takých podmienkach jedinou možnosťou utiecť záhube v nasledovnom «Černobyle» pre ašpirantov na «nadľudí» je snažiť sa o to, aby „nadľuďmi“ (a v podstate normálnymi, dokonalými ľuďmi — nositeľmi človečieho typa usporiadania psychiky) boli všetci bez výnimky. 16
V opačnom prípade i „podľudia“ (nositelia typov usporiadania psychiky zviera a zombie), i „nadľudia“ (nositelia démonického typu usporiadania psychiky) môžu zahynúť, aj keď nie v dôsledku zámeru ukončiť život samovraždou nejakého „stresom“ zaťaženého operátora AE (atómovej elektrárne)* alebo chemického kombinátu, ale v dôsledku vytvorenia kolektívnej psychiky typu «lavína chýb»17 nečlovečími typmi psychiky.
Таkto v technicko-technologickom svete na reálne vládnucu „elitu“ a ich pánov, realizujúcich globalizáciu po biblicky, prvykrát v histórii doľahli uzavreté spätné väzby, k čomu doteraz v živote démonicko-magickej «rasy pánov» predošlej globálnej civilizácie18 nedošlo, a preto v takých podmienkach v nej mohlo prekvitať všetko-si-dovoľovanie démonizmu.
Таkým spôsobom «mechanizmus prirodzeného výberu», fungujúci v medziach Božieho dopustenia vo vzťahu k ľuďom, hubí teraz nositeľov zvieracieho usporiadania psychiky a usporiadania psychiky zombie. Predtým nie sú ochránení ani majitelia a pohlavári globalizácie po biblicky, ktorí sú takisto pod vplyvom stresu, pretože nemôžu si neuvedomovať, že v globálnom rozsahu strácajú riadenie .
Pritom v tomto prirodzenom výbere strácajú jedinci zdravie alebo umierajú v reprodukčnom veku. V dôsledku toho rodové línie nositeľov zvieracieho typu usporiadania psychiky a usporiadania psychiky zombie, a takisto tých, ktorí vstúpili na cestu „zbavenia sa stresu“ s iluzórnou pomocou rôznych drog, sa pretŕhajú; lebo/alebo oni, dajúc život deťom život, im ukazujú na svojom príklade, ako sa žiť nemá (lebo potom ich potomstvo, vidiac márnosť takéhoto života, končí často svoju púť samovraždou alebo principiálnym odmietaním priviesť do takého života vlastné potomstvo / alebo, prehodnotiac si v sebe tento príklad vlastných rodičov ako sa žiť nemá, nastúpia cestu prebudovania vlastnej psychiky smerok k Človeku)* .
V týchto podmienkach, formujúcich novú informačno-algoritmickú kvalitu života celej spoločnosti, majú v reprodukcii nových generácií prevahu tí, ktorí premýšľajú. Vrátane tých, ktorí premýšľajú o tom, aby z ich detí vyrastal človek, a nie človekupodné civilizované zviera a biorobot. Тiе isté procesy nútia aj premýšľajúcu časť „elity“ sa počlovečiť19, t.j. deelitarizovať sa — оdmietnuť „elitárne“ a o to viac rasovo-elitárne ambície.
Аktivizácia intelektu vo väčšine prípadov nemôže byť umelo ohraničená úzko profesionálnou oblasťou20, nielen preto, že prostriedky masovej informácie (pred ktorými v našom svete sa ukryť prakticky nie je možné21) zasypávajú všetkých prúdmi najrôznejších informácií, ale aj preto, že všetky odvetvia profesionálnej činnosti sa teraz informačne vzájomne prelínajú. V dôsledku toho, aby nebol civilizovanou opicou, vycvičenou profesionálne stláčať množstvo tlačítok doma aj v práci, musí profesionál v každej oblasti nevyhnutne vnikať jak do problematiky vedľajších oblastí činnosti, tak aj do ich previazanosti v živote spoločnosti.
Toto nevyhnutne štatisticky predurčene mimovoľne22 robí rozmýšľajúceho úzkeho profesionála sociológom, do ktorého sféry kompetencie, starostlivosti a zodpovednosti sa dostáva celá planéta Zem, celé ľudstvo.
Otázka spočíva iba v tom, za aký čas, potom ako človek vnikne do sociológie (vrátane globálnej), spočiatku nevedomky získajúc obrazné predstavy o nej, sa on vedome vyhlási za sociológa, vedome oddaného v každodennosti konkrétnej koncepcii spoločenského zriadenia z ich celého množstva.
No tvorivo rozmýšľať je vlastné aj démonizmu, aj človečenstvu. Pre démonizmus, na rozdiel od človečnosti, je chrakteristické nútene budovať hierarchie vzťahov medzi jedincami; а každému jedincovi s démonickým usporiadaním psychiky je vlastné úsilie pozdvihnúť svoj hierarchický status; uhájiť dosiahnuté postavenie pred úkladmi konkurentov; pоnížiť mnohých zo svojho okolia, aby sa sám nad nimi vyvýšil. Таkéto automatizmy správania sú charakteristické aj pre časť nositeľov zvieracieho typu usporiadania psychiky a zombie, len s tou odlišnosťou, že na rozdiel od démonov títo pri realizácii svojich ambícií konajú nie tvorivo, ale šablónovito-mechanicky.
A aj keď sa jedinec preberie zo svojho predchádzajúceho zvieracieho alebo zombie stavu v démonickom type usporiadania psychiky, jeho prebudivší sa rozum je odsúdený položiť si otázku o tom, či ho baví táto ničiaca vojna všetkých človekupodobných proti všetkým, ako spôsob existovania, alebo má alternatívu, plnú ladnosti života.
Pretože alternatíva existuje, ako o tom oddávna zvestujú Zvestovania, dané skrze Mojžiša, Ježiša, Mohammeda, tak vyhnúť sa posúdeniu tejto alternatívy je pre rozum (vrátane démonický) v celej problematike sociológie takisto nemožné. I na tejto etape zanovitý démonizmus bude sám seba ničiť «mechanizmom» prirodzeného výberu vo vojne démonických osôb proti všetkým démonickým osobám a ostatným nevnímajúcim podľuďom: jak fyzicky, počas ich rozbrojov medzi sebov, tak aj na úkor neprestajne sa prehlbujúceho “stresového“ stavu všetkých účastníkov vojny všetkých proti všetkým: následkami „stresov“ sú psychosomatické choroby a alkoholicko-narkotická degradácia v pokuse «zbaviť sa stresu» pomocou vplyvu drog a iných psychotropných vecí..
Toto všetko hovorí o tom, že:
Маtrica možného priebeho globálneho dejinného procesu je v terajšej civilizácii predurčene Zhora nastavená tak, aby ľudstvo vykorenilo zvieracie usporiadanie psychiky, usporiadanie psychiky robota, a takisto všemožné démonické sklony, smerujúce k potláčaniu iných s cieľom parazitovať na živote všetkých.
U niekoho môže vyvstať otázka: А ako sa týka téma tejto práce globalizácie vo všetkých jej variantoch? Оdpoveď je jednoduchá:
V dejinách terajšej globálnej civilizácie o tom všetkom a predovšetkým o koncepcii globalizácie, vedúcej k čelo-večnosti, je prvykrát pojmovo konkrétne napísané a povedané ruským jazykom23 v tej jeho podobe, ktorá sa dejinne vyskladala ku koncu 20. storočia, pre všetkých, ktorí prejavia záujem o svoj vlastný osud i osud celého ľudstva.
A táto okolnosť je spätá so všetkými funkciami jazyka:
priameho riadenia čiastkových matríc existencie a riadenia egregorov, čo je funkciou, objímajúcou vo vzťahu k iným, skôr nazvaným:
-
jazyk — prostriedok formovania v spoločnosti panujúcej normatívnej morálky a ju vyjadrujúcej etiky;
-
jazyk — prostriedok realizácie «mágie slova»;
-
jazyk — prostriedok predania a uchovania informácie v procesoch rozvoja kultúry a samoriadenia spoločenstiev.
Dosiahnutá konkrétnosť v chápaní tohto súhrnu okolností umožňuje prejsť k preskúmaniu otázky o čistote jazyka: skutočnej i zdanlivej.
...pokračování
1 Do Kapitoly 3.2 sú zahrnuté v prepracovanej podobe: Kapitola 1 z práce VP SSSR „Ford a Stalin: О tom, ako žiť ľudsky“ a fragmenty Kapitoly 6 práce“Smutné dedičstvo Atlantídy“ („Тrockizmus — to je «včera», no nijako nie «zajtra»“).
2 K týmto štyrom typom usporiadania psychiky „Človeka rozumného“ je potrebné doplniť ešte piaty typ psychiky „človeka? (ne)rozumného“. Zámerne sme vynechali v termíne typ usporiadania psychiky slovo usporiadanie, lebo to v danom prípade nemá na správanie jedinca, a teda primárne na jeho psychiku rozhodujúci vplyv. Tá je v podstate podmanená, ovládnutá nie v psychike (rozume) zabudovanými inštinktami, tradíciami, vôľou, ale cudzorodými chemickými látkami, vyvolávajúcimi pri ich poklese v organizme človeka abstinenčné príznaky. A prekonaniu ich abstinenčného vplyvu je podriadené celé konanie a správanie daného jedinca, ktorý v záujme doplnenia príslušných látok na vyrovnanie ich hladiny v organizme koná aj proti vlastným najzákladnejším inštinktom sebezáchovy. To už ani nie je človek, ba menej ako zviera, lebo aj to sa riadi inštinktami a pudmi v záujme sebezáchovy. K tomuto typu psychiky patria všetci jedinci požívajúci drogy a ostatné psychotropné látky, ovplyvňujúce ich prirodzené fungovanie psychiky. A je jedno, či sú to „tvrdé“ drogy, „mäkké“ drogy (alkohol, tabak, káva) alebo lieky, či rôznorodé (p)otravinové prísady v jedle ako napr. glutaman sodný vyvolávajúci nielen závislosť ale aj poškodzujúci mozog. (V novších prácach VP SSSR je tento piaty typ psychiky už uvádzaný) – pozn. prekl.
3 Оbraz takéhoto správania ukázal F.M. Dostojevskij v „Osade Stepančikovo a jeho obyvatelia“ v príživníkovi-parazitovi Fomovi. Ak niekto aj nečítal toto dielo F.M. Dostojevského, tak jeho inscenácie pomerne často (priemerne raz v roku) sa reprízujú v tele- a rádiovysielaní.
4 Pohanstvo v Jednoboží, v ruštine язычество в Единобожии. Ruské slovo язычество je bežne prekladané a chápané v zmysle cirkevno-„kresťanskej“ tradície ako pohanstvo, teda hanenie, pohana Boha tým, že tzv. pohania odmietajú tradičné cirkevné dogmy a rituály, a teda podľa logiky tzv. kresťanov odmietajú samotného Boha. No skutoční jazyčníci, tzv. pohania hovoria s Bohom a On s nimi jazykom Života, teda vlastným životom a adekvátnymi reakciami na zmenu vlastných životných podmienok, okolností a situácií v zmysle ich vlastných modlitieb-prosieb a konania či nekonania, podmienených ich úrovňou mravnosti či nemravnosti. Jazyk->jazyčníctvo->jazyčníci – komunikácia s Bohom jazykom Života v protiklade s cirkev->cirkevníctvo->cirkevníci – komunikácia? s Bohom? rituálmi a odverklikovanými naučenými modlitbami... Ak si toto všetko ozmyslíme, tak v našich mysliach zákonite vyvstanú otázky: „Kto je vlastne pohanom? Kto v skutočnosti haní Boha?“ – pozn. prekl.
5 Pod termínom «intuícia vo všeobecnosti» sa skrývajú psychologicky rôzne javy:
-
prejavy vlastného cítenia Мѣry (cítenia Božieho Predurčenia bytia (t.j. zmysel pre Mieru)*);
-
plne si neuvedomované výsledky práce intelektu osoby na podvedomých úrovniach psychiky;
-
čítanie informácie a algoritmiky z egregorov;
-
posadnutosť, v dôsledku ktorej iné subjekty a objekty na diaľku prenášajú ich vlastnú informáciu prostredníctvom iného človeka;
-
priame Božie vedenie.
6 Inak povedané: «informácie a algoritmiky, ktoré vyvierajú z uvedených svojim zložením nerovnorodých zložiek psychiky…»
7 А ak nastolenie vyššie uvedenej postupnosti otázok je vám predsa len nepríjemná, tak popretie predkladaných odpovedí na ne je potrebné začínať nie s tvrdeniami o tom, že «Boha niet», a preto všetko vyššie uvedené je nezmysel; аle tvrdením, že predstavitelia biologického druhu «Človek rozumný» nemajú inštinkty, nemajú pamäť, nemajú intelekt, nikto z nich nemá intuíciu, a preto vôľa človeka nemôže riadiť v jeho psychike informačné toky v procese vypracovania a realizácie jeho línie správania v rôznorodých životných situáciach.
Inými slovami — pri takom prístupe je potrebné odmietnuť existenciu nielen Boha, ale aj Vesmír-Stavbu Sveta — taký/ú, aký/á je.
8 Праведноe – pravoverné, objektívnej pravde zodpovedajúce a nie subjektívne správne?, tradíciou danej kultúry podmienené – pozn. prekl.
9 Vlastne «аntiglobalisti» na základe pocitov a emócií vystupujú proti zavŕšeniu globalizácie vo variante, patriacemu do prvej z uvedených tried, а pohlavári jedného z variantov globalizácie tejto triedy, zneužívajúc nevedomosť a absenciu návykov sebeovládania u «аntiglobalistov», ich prispôsobujú na boj so svojimi konkurentami.
10 О rozdelení nositeľov rôznych typov usporiadania psychiky podľa pásem dĺžky trvania procesov, v ktorých sú oni akcieschopní, pozri podrobnejšie v práci VP SSSR „Princípy kádrovej politiky: štáty, «аntištáty», spoločenské iniciatívy“, ktorá (okrem svojej prvej kapitoly) je zaradená ako príloha do koncepčného materiálu „Dostatočne všeobecná teória riadenia“.
11 Zníženie úspešnosti časti školákov v dorasteneckom veku (puberte)* je podmienené práve týmto: prebúdzajú sa inštinkty-pudy a pozornosť na hodinách je prikovaná k spolužiačkam (spolužiakom) a žiak sa neohľadá na to, čo hovorí prednášajúci a čo je napísané v učebniciach.
12 Následkom toho ich konanie sa ukladá do riečiska Zámeru, alebo plynie v medziach Božieho dopustenia, bezpečným a neškodným spôsobom pre realizáciu Zámeru.
13 Jedna z požiadaviek Dostatočne všeobecnej teórie riadenia, ktorá musí byť splnená pri vstupe do riadenia ľubovoľného procesu: stav, ukončujúci čiastkový optimalizujúci proces, musí patriť k objemnejšiemu objímajúcemu procesu, ktorý má zámerne prijateľné vlastné charakteristiky toku udalostí v ňom.
Po vybratí cieľa, patriaceho vo vzájomnej vloženosti k оbjemnejšemu objímajúcemu procesu s prijateľnými charakteristikami udržateľnosti a smerovaním toku udalostí v ňom, je potrebné vidieť cesty prechodu a vybrať optimálnu postupnosť po sebe idúcich krokov, vedúcu k vybranému čiastkový proces zavŕšujúcemu stavu; t.j. je nevyhnutné vybrať koncepciu riadenia.
Ale ak vybrané ciele (alebo objemnejší objímajúci proces, ktorý je ich nositeľom) strácajú udržateľnosť, ak sa predlžuje riadenie čiastkového procesu, alebo v objemnejšom objímajúcom procese pre ne niet miesta, tak riadenie čiastkového vloženého procesu končí krachom. Je to podobné tomu, ako keď by niekto letel na lietadle na miesto, kde niet letiska, schopného prijať lietadlo, alebo letisko nejakým spôsobom zmizlo počas letu k nemu alebo kvôli zmenivším sa podmienkam na ňom by bolo pristátie nemožným.
14 Deuteronómium, 23:19, 20; Deuteronómium, 28:12; Izaiáš, 60:10 — 12; Маtúš, 5:17, 18. Zoberte uvedené citáty dokopy a presvečte sa, že to nie je „naškubané“ z rôznych miest Biblie; toto je doktrína globalizácie po biblicky v originálnom citátnom podaní. А potom si odpovedzte na otázku: Prečo vo vzťahu k tejto doktríne je v spoločnosti kultivovaná ak nie rozochvelá úcta, tak nech by len «tolerantnosť», napriek tomu, že od akéhokoľvek fašizmu sa to odlišuje iba starobylosťou a za mnohé storočia dosiahnutým rozsahom uskutočnených podmanení?
«Тоlerantnosť» — еšte jedno ohlupujúce slovo, ktoré prozápadní poskoci privliekli do ruského jazyka na to, aby sa neposudzovala otázka o tom, kedy je nutné prejaviť strpenie, a v akých prípadoch sa musí prejaviť neoblomné nestrpenie.
15 Podľa hodnotení západných medikov, 80 % chorôb súčasnosti má psychosomatický charakter, t.j. vyvolávajú ich rôzne poruchy psychickej činnosti alebo psychologický diskomfort. V súlade s predstavami KSB o psychológii všetky psychosomatické choroby žijúcich, a takisto nimi spôsobená genetickú záťaž potomkov sú následkom Ja-centrizmu a kaleidoskopickosti videnia sveta, mravne-psychologickej osobnej nezrelosti alebo zvrátenosti.
16 Udalosti a dohovory „za oponou“ v posledných mesiacoch (január – júl 2017) už s opatrnou ale predsa badateľnou odozvou v tradičných svetových mienkotvorných médiách, priviedli možno k uvedomeniu si tohto majiteľmi projektu globalizácie po biblicky ako jedinej objektívnej východiskovej možnosti, keď sa im riadenie sveta v globálnych rozmeroch vymklo z rúk, stalo sa v zmysle dosiahnutia ich cieľa – zotročenia všetkých v jednej celosvetovej pyramidálnej hierarchii – neudržateľným, čo priviedlo súčasnú civilizáciu na pokraj priepasti biosféricko-technologickej katastrofy, buď s následným návratom doslovne do doby kamennej – to v lepšom prípade, alebo v horšom prípade k vymiznutiu biologického druhu „Človek rozumný“ na tejto planéte, lebo doterajšie korekčné manévre vzhľadom na dlhú zotrvačnosť objemnejších procesov, nepriniesli včasnú zmenu. Technicko-technologický pokrok totižto priniesol v polovici 20. storočia rezonanciu frekvencií sociálneho a biologického času, následné zvýšenie a predstihnutie frekvencie sociálneho času frekvenciou technologického času so všetkými s tým súvisiacimi problémami a následkami. Hlavným problémom totižto je, že s technicko-technologickým pokrokom ruka v ruke neprebiehal aj pokrok morálno-mravný... a „opice dostali do rúk samopaly“.
Nositeľom technicko-technologického pokroku bola a je predovšetkým biela rasa. To, že sa tento trend rozvoja preniesol v poslednom období najmä do ázijských krajín, nie je dôsledkom ich prvotnej tvorivosti, ale len prebratie a cibrenie, alebo len prosté kopírovanie výdobytkov bielej rasy, ktorej enklávy boli v minulosti hojne roztrúsené aj na území Číny, Japonska a inde vo svete, no dnes zostali po nich iba zdecimované zvyšky, o ktorých sa príliš, ba vôbec nehovorí. Nie, nie je to o rasizme ako takom, o vyvyšovaní kvalít jednej rasy nad inou. No rozdiely medzi rasami a ich inteligenciou, intelektom sú a sú podložené serióznymi dlhodobými výskumami napr. v USA, a konkrétne v školstve. Ich praktickým výsledkom je postupná degradácia amerického verejného školstva. Proste príslušníci nie bielej rasy dosahovali v porovnaní s belochmi horšie študijné výsledky. A namiesto separácie výučby, alebo proste prijatiu toho ako objektívneho faktu, sa v súlade s multi-kulti trendom postupne znižovala kvalita a obsah výučby na úroveň zvládnuteľnosti aj pre iné rasy, predovšetkým černochov s odôvodnením, aby sa cítili v škole komfortne a nemali pocit menejcennosti v porovnaní s dosahovanými výsledkami bielych spolužiakov. Jednotlivé rasy sa totižto nelíšia len vonkajším vzhľadom, morfológiou a fyziológiou, ale napr. v súvislosti s potenciálom tvorivosti aj počtom kanálov vnímania. Biela rasa ich má najvyšší počet a je to podmienené geneticky. Aby sa pribrzdil aj pre majiteľov projektu globalizácie po biblicky nebezpečný progres technicko-technologického pokroku, tak bolo potrebné predovšetkým ponížiť jeho zdrojový potenciál – tvorivosť bielej rasy. Preto žiadna iná rasa nie je vystavená tak intenzívnemu útoku na jej potenciál tvorivosti ako biela rasa. Je to útok na všetkých frontoch: miešanie s inými rasami – potomkovia majú znížený počet kanálov vnímania (k najhoršej degradácii dochádza krížením s negroidnými jedincami. Preto v posledných rokoch tak masívne pretláčanie černochov ako mužských ideálov pre biele ženy. Od erotických stránok naprieč celým sektorom života západnej spoločnosti až po bežnú reklamu na čokoľvek. Proste obraz bielej dievčiny túliacej sa k vysmiatemu, svalnatému černochovi útočí na verejnosť zo všetkých strán. Pre bielych mužov je zase podsúvaná ako idol ázijská partnerka – od pokrmov až po posteľ...); LGBT trend – homosexuálni jedinci nedosahujú svoj geneticky predurčený potenciál tvorivosti. K jeho plnému rozvoju dochádza len v harmonickom spojení muža a ženy (preto tak masívny útok na tradičnú rodinu – harmonický zväzok muža a ženy, a preto v západnej bielej spoločnosti došlo v tichosti k pretlačeniu tak vysokého percenta homosexuálov do štátnych a riadiacich funkcií, kde ich podiel vysoko prekračuje ich percentuálne zastúpenie v celej spoločnosti. Preto je na Západe LGBT tak „in“, požívajú takú ochranu a mediálnu podporu a celý výchovno-vzdelávací proces západnej spoločnosti vedie k rapídnemu rozširovaniu, ba priam zavádzaniu ako normy, homosexuality.); (p)otraviny, kozmetika, farmakológia, nezmyselné medicínske na ožarovaní fungujúce vyšetrenia a terapie, technika domácnosti a v bežnom živote prítomná (mikrovlnky, mobilné siete, wifi siete...), fungujúca a produkujúca rôzne formy mikrovlného žiarenia – to všetko sú cielené útoky na ľudský genóm a tvorivosť človeka. Tento trend našiel odraz už aj v rôznej slovesnej ľudovej tvorivosti, napr.: „najohrozenejším živočíchom na planéte je biely heteresexuál“. No, zdôrazňujem ešte raz, vyššie uvedené informácie nemajú za cieľ hanobiť a ponižovať akúkoľvek rasu, alebo vyzdvihovať inú rasu na úkor iných. Každá s ľudských rás na Zemi má svoje kvality ale aj nedostatky, a predovšetkým, svoju nezastupiteľnú úlohu v biosfére Zeme. – pozn. prekl.
17 Prikladom toho je osud parníka „Titanic“ ako jednoliaty proces od nápadu po ho zahubivšiu katastrofu: chyby v projekcii (konštrukčné — nie tak stáli prepážky; pri výbere ocele na trup lode — ukázala sa krehkou práve pri teplote vody v Severnom Atlantiku v rajóne plavby), chyby vo vedení lode (pohyb na slepo v nebezpečnej zóne — hliadka bola na stráži bez ďalekohľadov; nesprávne manévrovanie — po oneskorenom spozorovaní ľadovca bol začatý obrat a daný spätný chod, čo úplne na nulu znížilo efektívnosť činnosti kormidla), chyby tých, ktorí by mohli počuť signál nešťastia, no nepočuli ho (v tej dobe nebola potreba nepretržitej rádioslužby a na k miestu havárie najbližšom parníku, ktorý ako jediný mohol zachrániť ľudí, radista vypol rádiostanicu a ľahol spať iba 10 minút pred odvysielaním signálu katastrofy z „Titanicu“, a ako výsledok činnosti kolektívnej psychiky typu «lavína chýb» bola tragédia a «katastrofa 20. storočia».
18 V Božom dopustení zahynuvšej civilizácie Atlantídy.
19 Ak sa to nedeje, tak deti „elity“ nastupujú cestu degradácie, v dôsledku nárastu ich potrieb všetko-si-dovoľovaním.
20 Тým viac toto nie je možné spraviť zvonku, nezvratne zablokujúc psychiku pomocou extrasenzorického vplyvu.
21 Sú ľudia, ktorí počujú rozhlas jednoducho sa nachádzajúc vedľa prenosovej rádiotranslačnej siete bez akýchkoľvek rádioprijímačov; no aj tí, ktorí takto vedome nepočujú, počujú a vidia mnohé v televíznоm a rádiovom éteri na podvedomých úrovniach svojej psychiky v procese osobno-egregoriálnej interakcie.
22 Variant ozmyslenej morfológie tohto slova: niečo, čo koná «z pod-vôle» (v originálnom texte je ruské slovo ispodvole, nami preložené ako mimovoľne)* subjekta, nezávisle na nej, sprevádzajúc ju.
23 Hebrejčina a angličtina súčasnosti sú jazykmi globalizácie po biblicky.
_