Hrozný cár

R. K. Balandin

Pozn.: R. K. Balandin je ruský historik/publicista. Balandin z nějakých mně neznámých důvodů používá pro Ivana Hrozného označení "car Jan IV.", což je v článku ponecháno stejně jako v originále.

V kniha R. Conquesta, "Veľký teror" sa mapujú zločiny Ivana Hrozného a Stalina. Áno, obaja vládcovia potlačili svojich domácich oponentov pre dobro veľkého štátu.

Prvý cár celého Ruska Ján IV. vošiel do dejín ako Hrozný. Na Západe mu hovoria inak. Napríklad v Anglicku - Terrible, čo znamená, "strašné", "desivé" (z latinského slova "terror" - synonymum pre týranie, krutosť). Tak ho velebia vo Francúzsku, Španielsku, Nemecku...

Profesor A.M. Sacharov v učebnici pre stredné školy ("Dejiny ZSSR od dávnych čias ...", Moskva, 1983) v príhovore píše: "Po stáročia sa meno Hrozného spájalo s myšlienkou divých orgií teroru. Opričnina (obdobie v dejinách Ruska 1565-1572, pozn. prekl. podľa wiki) sa stal domácim symbolom extrémneho bezprávia, týrania, hromadných vrážd nevinných ľudí."

Sto rokov pred výjdením tejto učebnice bol vo Veľkom Novgorode vztýčený pamätník Tisícročia Ruska. Zobrazuje obrazy sto deväť hlavných postáv v krajine. Ján IV., zakladateľ veľkej ríše medzi nimi nie je.

Porovnania so Stalinom celkom podryli povesť Ivana Hrozného. Toto nie je zjavné len u protisovietskych a rusofóbnych spisovateľov ako Conquest, ale aj u slušných historikov a publicistov. Napríklad, Giuseppe Boffa napísal: Stalin "chválil nemilosrdné vyhladenie bojarov Ivanom IV. ako nevyhnutný predpoklad upevnenia centralizovaného ruského štátu... V predvojnových rokoch začala idealizácia predstavy o "hroznom cárovi": a spolu s Petrom I. sa Ivan IV. stal jedným z východiskových bodov stalinskej historiografie".

Ani predrevoluční ruskí autori nešetrili na čiernej farbe, pokiaľ ide o tohto štátnika. N.I. Kostomarov napísal: "Krv navnadila samovládcu, dlho ju lial s potešením ... Darmo by sme sa snažili vysvetliť jeho zločiny nejakými zmysluplnými cieľmi a želaním ohraničiť svojvôľu vyšších stavov, márne by sme sa snažili vytvoriť obraz demokratického štátnika. "

Divne znie pojem "obraz demokratického štátnika" vo vzťahu ku stredovekému cárovi. A Kostomarovov súčasník P.I.Kovalevsky úplne jasne uzatvára: "Ivan Hrozný bol jedinečný príklad paranoika" (ako tiež niekto hovorí o Stalinovi).

Duša sa odvracia od hrozného tyrana. Chce to obrátiť sa na svetlý obraz humánnych, osvietených a demokratických monarchov. Kde ich nájsť? Jasné - na Západe. Tu sú jeho slávni súčasníci: francúzsky kráľ Karol IX., anglický Henrich VIII., španielsky Karol V. a Filip II.

Načo spomínať, koľko svojich manželiek zabil Henrich anglický, ako Filip miloval mučenie zvierat, ale tiež ľudí. To sú predsa bežné každodenné malé zlá a nie teror!

Napokon ale budú postupne západní štátnici v masových vraždách sto bodov pred našim domácim cárom. Obráťme sa k faktom.

Počas doby Opričnina (1565-1572) za 8 rokov bolo zabitých nie viac ako 4000 ľudí. Karol IX. bol osobne zapojený do masakry svätobartolomejskej noci, (Bartolomejská noc alebo Parížska krvavá svadba, bolo vyvražďovanie hugenotov v Paríži na príkaz kráľa Karola IX. (pri príležitosti svadby sestry kráľa, ktorá mala byť výrazom zmierenia hugenotov a katolíkov) v noci z 23. na 24. augusta 1572, čiže na deň Sv. Bartolomeja. Priamo počas noci zabili vyše 3000 ľudí, v dôsledku noci však vypukli pogromy hugenotov v celej krajine, pri ktorých zomrelo 5 až 10 tisíc ľudí. pozn. prekl. podľa wiki) keď počas 2-3 dní bolo zabitých v Paríži dvakrát toľko ľudí ako všetkých spolu v Rusku počas Opričnina! A čo Karol striasol sa zdesený tým, čo urobil a ľutoval? Určite nie! V nasledujúcich dvoch týždňoch vo Francúzsku bolo zabitých asi 30 000 ľudí, ktorí sa previnili iba tým, že boli kresťania hugenoti a nie katolíci.

Za Henricha VIII. v Anglii transformovali kvůli výhodým mocných a bohatých zemědělské plochy rolníků na pastviny pro ovce. Tisíce anglických roľníkov, ktorí prišli o svoje polia boli nútení blúdiť. Henrich potom rozhodol popraviť všetkých tulákov. Pozdĺž hlavných ciest bolo obesených 72 000 bedárov.

Španielski králi Karol a Filip v dobytom Holandsku popravili viac ako 100 tisíc ľudí. Približne rovnaký počet roľníkov bolo zabitých v Nemecku počas povstania chudobných. No a čo sa týka kacírov a čarodejníc (v origináli vedmy - ведьмы), tak tých v Západnej Európe vešali, topili vo vode a upaľovali za živa desiatky a stovky denne. Celkový počet popravených inkvizíciou je sotva menej než 500 000.

"Tým menej - zvolal slávny historik a literárny vedec V. Kožinov - nie je divné ani zarážajúce - že tak v ruskom ako i v západnom povedomí predstavuje Ivan Hrozný s nikým neporovnateľného unikátneho tyrana a kata... Túto vetu nevedno prečo nijako neotrasie fakt, že množstvo popráv tých čias prevyšuje ruské. O DVA KRÁT, STO KRÁT, PRI TAKOM ROZDIELE ZLOVESTNÁ TVÁR Ivana Hrozného musela by celkom vyblednúť popri monštruóznych tvárach Filipa II., Henricha VIII. a Karola IX".

Prečo sa zachováva do očí bijúca historická nespravodlivosť?

Predstaviteľov západnej Európy a Ameriky hanobiaci Ivana Hrozného (teraz spoločne so Stalinom), možno ľahko pochopiť: oni zahmlievajú svoje hriechy a zločiny. Ale Rusko oni súdia podľa zvýšených morálnych kritérií. Takýto dvojaký meter, odhaľujúcich ich ako pokrytcov nám robí česť: že si uvedomujú, že v opačnom prípade ich krajiny a vládcovia budú vyzerať veľmi zle.

Ako ale rozumieť nadbiehajúcich im našich krajanov? Zástancovia demokracie a humanizmu vystupujúci proti Rusku ako podliaci a ohovárači. Neurobíš národ lepším ak ho budeš nespravodlivo haniť po celom svete, ba ešte dávať za príklad tých, ktorí su na tom oveľa horšie.

V nedávno zverejnenej kolekcii biografií "Všetko pre všetkých" (Centrum pre výskum humanitných štúdií na Fakulte žurnalistiky, 1996) sa hovorí: "Ivan Hrozný zanechal po sebe zlé spomienky a to aj napriek skutočnosti, že posilnil pozíciu Ruska a rozšíril jeho hranice." (Presne to isté sa dá povedať o Stalinovi!)

Nie je to hlavný dôvod pre očierňovanie obrazu prvého cára celého Ruska? Spomínaná veta v presnom zložení by mala znieť správnejšie: Ivan Hrozný zanechal po sebe zlé spomienky u neprajníkov a nepriateľov Ruska, pretože za jeho vlády sa postavenie Ruska upevnilo a hranice rozšírili.

A potomu, celjas' v prošloje, lovkije propagandisty ves'ma točno popadajut v nastojaščeje i buduščeje, v tu samuju stranu, kotoraja i nyně nazyvajetsja Rossijej, i v jeje russkij narod.

Nezáleží na vládcovi ale na ľude. Ivan Hrozný alebo Jozef Stalin prišli a odišli, a krajina aj ľudia zostali. A preto, míříc na minulosť, šikovní propagandisti sa celkom iste dostávajú do súčasnosti a budúcnosti, v tu istou krajinu, ktorá sa aj teraz nazýva Rusko, a jeho ruský ľud. Veď bez minulosti nie je prítomnosť ani budúcnosť.

Musíme si uvedomiť, že tí, ktorí vylievajú na Stalina intelektuálnu špinu, v skutočnosti - či už si to uvedomujú alebo nie - ohovárajú sovietski ľud a Sovietsky zväz, najslávnejšiu éru v histórii Ruska, našu krajinu.

Mimochodom, Stalin a Hrozný majú spoločného črty: obaja boli najvzdelanejší, literárne a hudobne nadaní vládcovia svojej doby.   

Ak máme hovoriť o terore, musíme pochopiť, že existujú dva rôzne typy teroru: v jednom prípade je zameraný na potlačenie vládnucich alebo zločineckých zoskupení, v druhom - na potlačovanie ľudí.

Potlačovanie ľudí sa vykonáva rôzne. V jednom prípade - násilím, zničením alebo izoláciou všetkých nespokojných. Tak sa postupuje od vekov s pokorenými kmeňmi a národmi, a Európania boli v tomto najskúsenejší. Počas posledných dvoch storočí sa najaktívnejšie rozširuje ekonomická totalita, kde moc a kapitál bohatých diktuje svoju vôľu tým, ktorí pracujú. V uplynulom polstoročí, s masovým rozšírením elektroniky ovplyvňujúcou vedomie a podvedomie, schopnou uspávať a potláčať duševnú činnosť jedinca, vo svete dominuje duchovná totalita v bezprecedentnom meradle. Toto je duchovný teror proti národom.

Poukážem na jedno priznanie Conquista. Povedal s odkazom na rok 1939: "V auguste navštívilo Sovietsky zväz viac zahraničných turistov ako inokedy. A nikto z týchto turistov si nevšimol depresívne nálady ľudí. " A potom o pár riadkov neskôr: "Zatiaľ bezpečnostné orgány chytali ľudových komisárov a ich zástupcov z ľudových komisariátov."

Ako Ivan Hrozný terorizoval mocichtivých bojarov, ktorí narušovali jednotu Ruska, tak Stalin potláčal významné politické osobnosti, stranícku a armádnu nomenklatúru, pracovníkov NKVD a orgány propagandy. Boli im udelené maximálne výhody, ale tiež sa nad nimi vznášala ťažká ruka Jozefa Hrozného pri veľkom účtovaní.

Conquest, Solženicyn a iní tvrdia, že milióny ľudí boli zastrelení a desiatky miliónov boli v gulagu. To je lož. Podľa dokumentov, počas celej Stalinovej vlády (32 rokov) bolo odsúdených na trest smrti okolo 700 000 väčšinou zločincov (přesné číslo - 641 tisíc, pozn. Hox), a v táboroch bolo v 30. rokoch od 0,4 do 1,9 milióna väzňov, v priemere 1 až 1,4 milióna, z ktorých väčšina boli zločinci (politických bolo 0,06 až 0,46 milióna).

Mohli byť naše tábory ako nacistické továrne smrti? Nie, v žiadnom prípade. Úmrtnosť medzi väzňami sa určovala presne. A teraz sa ukázalo, že úmrtnosť vo vtedajších kolóniách bola približne rovnaká ako v modernom Rusku na slobode(!), a v táboroch len pol krát vyššia!

Tieto informácie sú založené na faktoch z odtajnených dokumentov. Navyše, sú v zhode s vojenským zdravotníkom (zástanca našich súčasných demokratov, ale čestný človek), ktorý sa zaoberal príslušnými údajmi. Tí, ktorí aj naďalej opakujú o zavraždených miliónoch a desiatich miliónoch väzňoch, sa opierajú len o ich nenávisť k Sovietskemu zväzu ako ríši zla a Stalina ako najväčšieho darebáka.

překlad Hibern, zdroj: r-k-balandin.livejournal.com/