2.2.2014
* * *
Ak začneme skúmať riadenie z miesta, kde sa „rodia“ a prijímajú spoločensky významné rozhodnutia (identifikujú sa problémy a vyvíjajú algoritmy ich riešení), t.j. rozpoznáme funkciu konceptuálnej moci (o ktorej média mlčia), tak autokratickou (samovládnucou) hlavou štátu môže byť hocijaký včelár1 v dedine.
Tak ako a v piesni spieva:
"Na ďalekej stanici vystúpim (v prerušeniach celodennej jazdy od oficiálneho hlavného sídla (autor asi myslí – v zastrčených kútoch, kde „líšky Dobrú noc dávajú“)), tráva - po pás ..." a budem hovoriť priamo, zoči-voči, s hlavou skutočnej spoločenskej moci. Všetko si zapamätám, prídem do mesta, porozprávam priateľom, ako som strávil voľno. Oni tiež porozprávajú svojim, a potom to – zahučí v politike, vede, atď.
Či a ešte lepšie:
"Na ďalekej stanici na vôňu lúky skočím
a po nádychu hlbokom do lesa sa ztočím...
mnoho dní od hlavného mesta,
keď opadla mysle ťažká vesta,
kde líšky dobrú noc dávajú,
i vrany sa ztáčajú... a tráva mi po pás...
Príroda pekná, kľud a súlad v „záhrade“...
hovoriť priamo budem, zoči-voči,
s hlavou skutočnej štátu moci
a načúvať vírom v jeho nálade,
v pokojnom príjemnom nadhľade.
Všetko pamätám, do mesta prídem, priateľom poviem,
ako voľno som strávil a oni svojim rieknu,
čím v politiku, vedu, vskutku sa zvalím,
iba ak ostatným bývalým z očú zídem
i príležitosť lepšiu núknem, peknú... atď.
(preklad a rozšírenie – u.do)
A ja tak vlastne stále ani nechápem prečo ...2
…a nechápem preto, lebo presne viem, že na princípoch hry "hluchý telefón"(tichá pošta) a pomocou rozširovania klebiet a anekdôt (pamfletov), ani štát, ani odvetvia riadiť nemožno. A o bezštruktúrnej metóde riadenia, založenej na štatistickej analýze a obežnom bezštruktúrnom šírení informácií v riadenom (kontrolovanom) prostredí, čo vedie k predvídateľným zmenám kontrolnej štatistiky3, nám nič nepovedali ani doma, ani v škole, ani na vysokej... A aj keď si prečítam o tom v nie odbornej (nie akademickej) publikácii, tým viac v anonymnej (neznámej, nepreverenej) - stále rovnako neverím a odmietam pochopiť, pretože je mi pohodlnejšie veriť nekonečným nezmyslom me(é)diálnych analytikov.
Takúto misiu opatrovníctva (ochrany) štátnej moci až do roku 1917 vykonával napr. G. E. Rasputin4. Jeho vina (kvôli ktorej hádzali a hádžu naňho špinu v masovej literatúre, a najmä v masových „bestselleroch“) nespočíva ani tak v jeho reálnych prehreškoch, ako v tom, že bol na cárskom dvore agentom vplyvu ruských znacharských (védických) klanov a nie medzinárodných globalistických, antiruských klanov5, ktorým pomerne úspešne prekážal v činnosti až do atentátu na jeho život, pripadajúceho na ten istý deň (28. júna 1914), ako atentát v Sarajeve na dediča rakúsko-uhorského trónu, arcivojvodu Ferdinanda. Nemajúc možnosť byť v dôsledku zranenia osobne prítomný v Petrohrade, nedokázal udržať telegramami cára od vstupu Ruska do vojny, ako sa mu to podarilo pred dvoma rokmi počas balkánskych vojen, kedy zástancovia vojny pri dvore, na čele s veľkokniežaťom Nikolajom Nikolajevičom, nástojili na zamiešaní sa Ruska do balkánskych záležitostí.
Takáto konceptuálno-znacharská opatrovnícka (mentorsko-tútorská) činnosť ohľadom štátnych úradníkov pokračovala aj po roku 1917. Tento fakt (skutočnosť) bol neskôr zdokumentovaný a potvrdený. Z množstva príkladov, údajnej nemožnosti takéhoto prejavu vplyvu na politiku, uvedieme úryvok z knihy V. N .Demina "Tajomstvá ruského ľudu." Autor cituje list pre profesora G. C. Cybinu z 24. marca 1927, napísaný A. V. Barčenkom, ktorý sa zaoberal v roku 1920 výskumom histórie formovania Rusi a ruských ezoterických znalostí6:
" < ... > Toto moje presvedčenie [o Univerzálnych Znalostiach – V. D.]7 sa potvrdilo, keď som sa stretol s Rusmi, uchovávajúcimi v tajnosti v Kostromskej gubernii tradíciu [Djun-Chor]8 Títo ľudia, podľa výzoru oveľa starší odo mňa a nakoľko môžem posúdiť, sú v porovnaní so mnou omnoho kompetentnejší (fundovanejši) v naj-Univerzálnejšej vede (znalostiach) a v posúdení súčasnej medzinárodnej situácie. Vychádzajúc z Kostromských lesov v oblečeniach prostých bláznov (žobrákov), údajne neškodní pomätenci, prenikli do Moskvy a vyhľadali ma. < ... > Vyslaný týmito ľuďmi s výzorom šialenca vyslovoval na námestiach predpovede (veštby), ktorým nikto nerozumel a priťahoval pozornosť ľudí neobvyklým oblečením a ideogramami (znakové písmo, obrazce, hieroglyfy), ktoré nosil so sebou < ... > tohto vyslanca - roľníka Michaila Kruglova - niekoľkokrát zatkli, posadili do GPU (neskoršie KGB) a do blázincov. Nakoniec došli k záveru, že nie je pomätený, ale neškodný. Prepustili ho na slobodu a viac neprenasledovali. Koniec koncov, s jeho ideogramami som sa náhodne stretol v Moskve aj ja - ten, ktorý môže čítať a pochopiť ich význam.
Takýmto spôsobom vzniklo moje spojenie s rusmi, ovládajúcimi ruskú vetvu tradície [Djun- Chor]. Keď som sa, opierajúc len o všeobecnú radu jedného južného mongola, < ... > rozhodol odhaliť pred najuvedomelejšími a nezištnými štátnymi funkcionármi boľševizmu [majúc na zreteli (na mysli) predovšetkým F. E. Dzeržinského – V. D.] tajomstvo [Djun-Chor], tak pri mojom prvom pokuse v tomto smere, ma podporili pre mňa dovtedy úplne neznámi ochrancovia dávnovekej ruskej vetvy tradície [Djun-Chor]. Oni postupne prehĺbovali moje vedomosti, rozšírovali môj obzor. A tento rok < ... > ma formálne prijali do svojho stredu (medzi seba) < ... > "9.
No táto vetva moci, prerastajúca od znacharov, znalcov Djun-Chor, s ktorou spolupracovali F. E. Dzeržinsky a niektorí ďalší predstavitelia vtedajšieho režimu, bola v rozpore s inými klanmi znacharov koncepcie, vrátane zahraničných medzinárodných a predovšetkým - v rozpore so stúpencami a nevoľníkmi biblickej antihumánnej doktríny vytvorenia globálneho (celosvetového) rasového "elitárno"-otrockého štátu, v ktorom úloha globálnej vládnucej „rasovej elity" je zverená židovskej diaspore. T.j. umelo vytvorenej (a)sociálnej skupine, predstavujúcej dezintegrovaného (nekompaktného) biorobota, ktorého program konania (fungovania, správania sa) svojimi rozličnými fragmentami je rozdelený do psychiky veľkého počtu indivíduí (jednotlivcov), potláčajúc ľudskú dôstojnosť každého z nich (takto sa stávajú aj oni sami dezintegrovaní (osobnostne rozpoltení – schizofrenickí) bioroboti)10. V tomto konflikte znacharská vetva Djun-Chor stratila vtedy, v spomínanej dobe, opraty riadenia. Následkom toho bola jej periféria v orgánoch štátnej moci odhalená a vykosená (vyvraždená), prípadne potlačená po smrti F. E. Dzeržinského, v dôsledku čoho kontrola represívnych orgánov ZSSR prešla k zástupcom iných klanov znacharov koncepcií spoločenského (socio-kultúrneho) života.
Je tiež užitočné pochopiť, že znacharské klany môžu byť v rozpore medzi sebou jak v dôsledku toho, že sú prívržencami rôznych navzájom sa vylučujúcich koncepcií riadenia spoločnosti, tak dôsledkom toho, že v rámci jednej (rovnakej) koncepcie niečím oddelené (rozdielne) znacharské klany bojujú s ostatnými klanmi o "spravodlivosť" (správnosť) chápania koncepcie každým z nich.
A tieto konflikty sa budú prejavovať v politike ako kádrové presuny (manažérske fluktuácie). Ide o prejav vybojovania služobných postov perifériou ďalších klanov, tých postov - funkcií, ktoré boli predtým obsadené perifériami iných klanov. Zároveň ide často aj o prejav boja za zmenu architektúry štruktúr a nomenklatúry funkcií, počas ktorého sa vytvoria aj zničia funkcie, nepohodlné pre jedne, no nevyhnutné pre druhé klany v rámci rozmiestňovania svojej periférie.11
Čo sa zmenilo v týchto vzťahoch medzi spoločnosťou, klanmi znacharov koncepcie spoločenského života a orgánmi štátnej moci od dôb, keď A. V. Barcenko napísal citovaný list, s výnimkou toho, že prebehla zmena pomeru frekvencií biologického a sociálneho času, ktorá znefunkčnila systém? - Nič... akurát to, že konkrétne osoby zastávajúce tie alebo oné funkcie v systéme boli nahradené inými.
Vzniká tak nevyhnutne ďalšia otázka: Čo môže zmeniť „štandardná“ výmena osôb, ktoré tvoria vládnucu "elitu" v uvedenom systéme ako takom?
Taktiež nič, hoci dosadenie na štátne a ďalšie kľúčové pozície tých, "ktorí sa za Vlasť obetujú", na miesta tých, ktorí "robia čokoľvek, len aby nepracovali", môže priviesť spoločnosť k dlhšie či kratšie trvajúcemu výrobno-spotrebiteľskému blahobytu. Avšak aj v ňom drvivá väčšina obyvateľov nebude riadiť okolnosti - „osud“ života svojho rovnako, ako neriadi tieto okolnosti ani za súčasného štátneho rozvratu.
Kádre (riadiaci pracovníci - manažéri) skutočne riešia všetko. No ako ukazuje schéma (Obr. 1), pod kádrami, ktoré riešia všetko, je potrebné chápať nie len tie kádre (tváre), na ktoré sa sústreďuje pozornosť obyvateľov, meédii, ktoré zaujímajú rozličné pozície v štruktúrach štátnej moci a súkromného podnikania, ale aj iné... tie, ktoré operujú mimo oficiálnych (formálnych) mocenských štruktúr (tvorcov).
Diskusia v médiách o kádrovej (personálno-manažérskej) politike a jej princípoch stále nezachádza za hranice bloku, nazvaného v schéme Obr. 1 "Hierarchia štruktúr". Nejde ďalej za otázky typu:
Koľko a akých systémových položiek (funkcií) je nutné mať v schéme?
Aká by mala byť medzi nimi previazanosť?
Akými kompetenciami (povinnosťami) by mali disponovať?
Poukazuje na to aj článok R. E. Tichonova12: "Tri princípy našej kádrovej služby. Podľa akých kritérií sa robí výber vysoko postavených úradníkov.", publikovaný v novinách „Nezavisimoja Gazeta" z 19.06.1999. Vysvetlenie začína od odstúpenia, demisie vlády premiéra Primakova:
„Znova (po koľký raz!) kardinálne zmenené zloženie vlády, jedni "ušli", priviedli druhých. Podľa akých kritérií sa vykonáva výber vyšších úradníkov, vymenovanie, odvolanie? Mohol by niekto (ktokoľvek) v aparáte vlády, prezidentskej administratíve presne sformulovať požiadavky, ktorým musia zodpovedať pracovníci na rôznych úrovniach - to po prvé a metódy ich použitia - to po druhé? Obávam sa, že nie. Súčasné teórie personálneho riadenia majú k dispozícii dostatočne veľký arzenál nástrojov a metód na vyhodnocovanie rôznych ľudských kvalít, vrátane odborných, ale ich využívaniu, pokiaľ viem, sa nedostalo širšieho prijatia v našich kádrových službách.“
Pokiaľ hovoríme o "súčasných teóriách personálneho riadenia - manažmentu", tak všetky sú vyjadrením koncepcií každodenného spoločenského života, typickými pre tú alebo onú regionálnu civilizáciu. Z tohto dôvodu bude väčší či menší počet poučiek "teórií personálneho riadenia (riadenia ľudských zdrojov, anglicky: HR management)" nefunkčných pri pokuse aplikovať ich na iné spoločenstvo, patriace k inej regionálnej civilizácii, ktorá má inú kolektívnu psychiku a štatistiku, popisujúcu psychiku množiny jedincov (inDiviDuí) tvoriacich túto spoločnosť13. Podobne je to aj s mnohými „bestselermi“ z oblasti financií, kariéry, pozitívneho myslenia z prostredia USA a VB, ktoré zaplavili naše kníhkupectvá v období po “plyšovej“(´89, „zamatová - sametová revolúcia“).
Ale to je - "maličkosť (malichernosť)" z pohľadu Tichonova, ktorú buď on nevidí, alebo nepovažuje za aktuálnu pre Rusko (a nielen preňho), ktoré nemá vlastný "model riadenia ľudských zdrojov". Pre neho sú významné (dôležité) praktiky, v ktorých sa prejavuje kádrová politika medzi sebou bojujúcich znacharských klanov. A Tichonov prechádza k popisu historicky zakorenenej praxe:
"V praxi všetko určujú (podmieňujú) tri princípy: osobná oddanosť, politická loajalita, a to najdôležitejšie - "riaditeľnosť". Voľnomyšlienkárstvo (sloboda v myslení) a neúcta (nerešpetovanie) k vyššie postaveným v administratívnom rebríku, vedúcim sú kategoricky neprípustné. Pričom, reč je menovite o "riaditeľnosti" a nie o disciplíne (tučným vyznačené v citácii: k tomu sa ešte vrátime). Tieto pojmy, ako je známe, nie sú synonymá. (...)
Samozrejme, otázka prípravy a, hlavne, rozmiestnenie kádrov je kľúčové. Požiadavky más na odstúpenie toho, či onoho „zlého“ ministra ukazujú, že ľudia sa nechcú zmieriť, ale s kým alebo čím? S konkrétnymi ľuďmi, alebo s výsledkami ich činnosti? A či výsledkom činnosti hociktorého ministra je to, čo skutočne robil, alebo chcel urobiť minister?"
Výsledok činnosti samozrejme vždy zodpovedá činnosti, aj keď v skutočnosti môže nezodpovedať predsavzatiam (zámerom..cieľom) a sľubom. Ak výsledok nezodpovedá predsavzatiam a sľubom, odchyľujúc sa od nich v smere k horšiemu, znamená to, že u funkcionára existujú morálno-svetonázorové nedostatky (chyby, poruchy). Ich dôsledkom buď bol objektívne „potichu, temne“ zneužitý, realizujúc jeho prostredníctvom ciele, protiviace sa jeho naozajstným zámerom, alebo sa možno sám zapojil do prúdu bezštruktúrneho riadenia. Preto pre spoloCnosť nie je dôležité, čo "minister" chcel urobiť, ale dôležité je to, čo urobil - čo sa javí byť - je výsledkom jeho činnosti.
No Tichonovom menované tri princípy kádrovej politiky - to sú iba tri rôzne tváre jediného princípu kádrovej politiky "elity", ktorý je uvedený v redakcii akademika N. N. Mojseva:
"Navrchu (podľa kontextu je reč o hierarchii moci), môže sedieť podliak, darebák, môže sedieť kariérista, no ak je rozumným človekom, už je mu veľa prepáčené, pretože on pochopí, že to, čo robí, krajina potrebuje"
- (citované z publikácie "Gorbačovovej nadácie" "Perestrojka (Prestavba). Ten years after (Desať rokov potom).", Moskva, "Apríl - 85", r. 1995, str. 148, Náklad 2500 výtlačkov, t.j. verejne nepredajné výtlačky "pre elitu").
Inými slovami:
Darebák - hlupák, schopný polámať veľa dreva (spôsobiť veľa škody), pri moci byť nemôže. Ale opatrný darebák, ktorý bude robiť podlosti obozretne, tak, aby sa zbytku hanebnej "elity" žilo v kľude a hojnosti, je úplne prijateľný.
T.j., darebák-individualista je vždy hlupák; avšak rozumný darebák, spôsobilý ku korporativizmu - to je to, čo treba. (Čo z pohľadu „jelít“ dnešný režim potrebuje- pozn.prekl.).
Keďže spravodlivý je schopný vyzvať "elitu", aby sa vzdala hanebností, bude vnímaný ako anti-systémový faktor - počas fázy pokojnej agitácie za šťastie pre všetkých; ak však zástancovia spravodlivosti prejdú k realizácii (potvrdzovaniu) spravodlivosti a uskutočňovaniu sociálnej hygieny, opierajúc sa o podporu ne-"elity", tak to bude otvorene nazývané tyraniou, fašizmom, totalitou atď.
Celý text přílohy ke stažení (s přehlednějšími poznámkami pod čarou):
PrílohaDVTR1.2.5.doc
poznámky
1 Včelár je vo vyšších „zasväteniach“ okultných tzv. „slobodo“murársko–judaistických organizácií symbolom najvyššej moci. Niekde aj tzv. nadrabinát, alebo v sociológii „elít“ tzv. nadbankové štruktúry riadenia. Staré masonské organizácie vznikajúce v rannom stredoveku pri stavbe katedrál, keď sa v ich blízkosti sústreďovali, pri projekčnej činnosti potrebných technických riešení, vtedajšie elitné mozgy, mávali neskôr až 99 stupňov zasvätení. 1-33 stupeň mohla byť bežná šlachta a protežované talenty plebsu. 34 – 66 iba vyznavači judaistického kultu „vyvolených“ a 67 – 99 iba členovia rabinátu. Vyššie sa nachádzal tzv. nadrabinát, prideľujúci, okrem iného, úrokové monopoly v jednotlivých finančno-vojenských polygónoch. Ne“zasvätená“ konkurencia bola vždy postupne ničená bežnou systematickou tichou mono-polyzáciou trhu, vojnami a umelými cyklickými „burzovými krízami“. Okrem tzv. ideologicko-chronologických a ďalších studenovojenských technológií, či dlhodobo aplikovaných štatisticko-genocídnych metód „redukcie“ oponentúry a plebsu. Prípadne konkurenciu likvidovala, ako posledná možnosť, priamo fyzicky mafiánskymi praktikami. Ide totiž tiež len o zločineckú organizáciu podľa jej vlastných slov na „vyššej úrovni“ s dlhodobou pretenziou (snahou) riadenia objektívneho procesu globalizácie na subjektívne egoistických, zištných princípoch.
2 Okrem toho, že existujú aj spôsoby, ako pracovať s egregormi - kolektívnou psychikou
bezprostredne, priamo hoc z paseky (lúky), hoc z lesa, hoc z pece dedinskej chalúpky a pod.
3 Podčiarknutý text je v podstate definícia bezštruktúrneho spôsobu riadenia, ktoré sa líši od štruktúrneho. V štruktúrnom spôsobe riadenia, ktorý sa väčšinou stále ešte vo všeobecnosti považuje chybne za riadenie všeobecne, akože jediný spôsob riadenia, sa štruktúry, ktorých časťami sa informácie šíria selektívne, direktívne adresne, tvoria pred začatím procesu riadenia. V bezštruktúrnom spôsobe sa štruktúry vytvárajú v procese obežného neadresného šírenia informácie v riadenom prostredí. Štruktúrne riadenie sa vo väčšine prípadov vykryštalizováva z bezštruktúrneho v tých prípadoch, ak ciele dosiahnuté najprv bezštruktúrným riadením, získavajú stabilitu (pevnejšiu štruktúru). Teda v zásade presne opačne, ako si zatiaľ, žiaľ stále, ešte fatálne myslí bežná populácia.
4 Pozri, predovšetkým, zbierku "Cesty tisícročia" (štvrté vydanie, Moskva, "Mladá garda", 1991).
5 Pozri, hlavne O. Šiškin "Bitka o Himaláje. NKVD: mágia a špionáž ", Moskva," Olma-press ",
1999, str. 15 - 31.
6 O činnosti A. V. Barčenka sa hovorí vo vyššie spomínanej knihe "Bitka o Himaláje." od O.Siskina
7 poznámka, vysvetlivka autora V. N. Deminu
8 Hranaté zátvorky [Djun-Chor] (čítaj Džun-Chor) v našej publikácii nahrádzajú znak - ideogram, existujúci v
citovanom zdroji.
9 V. N. Demin "Tajomstvá ruského národa", Moskva, Veče, 1997, str. 9, 10
10 V židovskej literatúre jestvovanie židovstva ako rozpolteného biorobota našlo svoje vyjadrenie v zvrátenej
podobe, ako doktrína o národe-Spasiteľovi (vyvolenom národe), ktorý neočakáva stelesnenie Mesiáša
(Spasiteľa) ako človeka, ale sám je nositeľom všetkých spasiteľských ideí a predstavuje vedúcu spoločenskú
silu pri ich uskutočňovaní (presadzovaní) v globálnych merítkach. Jednou z vetví takéhoto mesiášstva je
ozajstný (pôvodný) marxizmus, ktorého hrobárom sa stal J. V. Stalin.
11 A presne toto sa deje v Rusku počas všetkých rokov koncepčne nejasných reforiem po roku 1985 a podobne aj na Slovensku a v Čechách počas všetkých rokov po roku 1989, no vlastne min. posledných 200 - 300, resp. 1000 rokov známej písomnej h-isTórie.
12 R. E. Tichonov - doktor technických vied, profesor, generálny riaditeľ a rektor Daňovej akadémie.
13 V ruskej kultúre napr. rádio "Maják" (1999) v rozhovore s Doktorom psychologických vied P. N. Šichirevom oznámilo, že "iba 5 % personálu z počtu Rusov, ktorí prichádzajú do západných firiem zodpovedá západným štandardom myslenia." Rusi majú podľa nich také vlastnosti, ktoré sa na Západe kvalifikujú ako "nesamostatnosť", "závisť", "snaha o "sociálnu spravodlivosť", t.j. rovnostárstvo".
Informační báze KSB