28.1.2014
příloha DVTR č.1
O-DVTR Príloha 1.doc (362,5 kB)
R-DVTR Príloha 1.doc (392,5 kB)
V prílohách sú zaradené materiály, nevyhnutné pre pochopenie svetonázorových1 problémov – otázok, ktoré neboli vysvetlené v DVTR(Dostatočne všeobecnej teórii riadenia), a taktiež materiály ukazujúce aplikáciu (použitie) DVTR pri riešení praktických úloh riadenia životných okolností – situácií.
1. Čo je to moc (vláda) v davo-„elitárnej“ spoločnosti.
V davo-"elitárnej" spoločnosti je možné ukázať schému anonymného dištančného (diaľkového, vzdialeného) riadenia rôzneho druhu bežných vodcov obídením kontroly vedomia (tak, aby si to neuvedomovali) jak každého z nich , tak aj väčšiny spoločnosti2. Pritom málokto jasne chápe, ako a kde sa vytvárajú a schvaľujú tie riešenia (rozhodnutia), ktoré oni (vodcovia) zavádzajú do života. Princípy výstavby takéhoto typu systému dištančného (diaľkového, vzdialeného, eng. remote sub-consciousness control) riadenia „šéfov“ ako biorobotov sú znázornené na obr. 13.
Táto schéma pracovala v spoločnosti oddávna na princípe tradícií a návykov (zvykov, šamanizmu, kňazov, „sociálnych mágov“, ...), hoci vedecké výskumy objavili možnosť a princípy jej cieľavedomej výstavby až v druhej polovici XX. storočia . V polovici 1970-teho roka jedny z novín, medzi množstvom iných kuriozít, uverejnili, že podľa výskumu amerických sociológov, dvoch náhodne vybraných Američanov spája reťaz známych v priemere nie viac ako desať ľudí. Ak existuje reťaz známych, potom v princípe existuje možnosť prenášania informácií jak v priamom, tak aj v spätnom smere. Všetko vyzerá tak, ako v detskej hre "hluchý telefón" („tichá pošta“), iba s tým rozdielom, že účastníci reťaze známych nesedia v jednej miestnosti na jednom gauči, ale stýkajú sa navzájom v rôznom čase a na rôznych miestach. To nemení nič na tom, že informácie sa takýmito reťazami objektívne rozširujú, generujúc (vytvárajúc) príslušnú štatistiku informačnej obmeny, na princípe ktorej môže byť zostrojené dostatočne efektívne riadenie.
Obrázok 1. Schéma dištančného riadenia lídrom obídením kontroly jeho vedomia zo strany
nositeľov konceptuálnej moci v davo-„elitárnej“ spoločnosti
(Operačná rýchlosť = rýchlosť reakcie, odozvy, pôsobenia)
Chápanie tejto štatistiky umožňuje pri určitej znalosti ľudskej psychológie vytvárať reťazce takéhoto typu cieľavedome. Množstvo článkov reťaze v nich nebude 10 - 20, ale oveľa menej. To zabezpečí ich dostatočne vysokú rýchlosť pre realizáciu strategického riadenia a výber (samozrejme neverejný, tajný, "v temnom" tichu) riadiacich pracovníkov - manažérov (po starom personálna, „kádrová“ politika) zabezpečuje dostatočne vysoký stupeň zachovania strategickej riadiacej informácie pri predaní (postúpení)4. Podstata je v tom, že strategická informácia svojou veľkosťou (objemom) je dostatočne kompaktná, vyžaduje na vyjadrenie celkovo málo slov a symbolov a nepotrebuje rukolapných nosičov (prenášačov, šíriteľov), ktorí sa môžu stať usvedčujúcimi dôkazmi v právnom slova zmysle.
Schéma na Obr. 1 ukazuje hierarchiu štruktúr a nejakého lídra (vodcu), ktorý stojí na čele jednej z nich. Štruktúrou takéhoto typu môže byť aparát hlavy štátu, ministerstvo, tajná služba, vedecko-výskumný inštitút, laboratóriá v jeho štruktúre, projektovo-konštrukčné kancelárie, redakcie atď. Štruktúra predstavuje nejaký personálny poriadok (rozpis). Personál, vypĺňajúci bunky personálneho rozpisu (štátneho aparátu, alebo inej štruktúry), možno relatívne, podľa prístupu k práci, funkcii, rozdeliť na dve kategórie:
-
byrokratickú "zberbu" (česky „sebranku“)5, ktorá "čo by neurobila, len aby nepracovala";
-
skutočne pracujúcich odborníkov, ktorí sú viac, či menej "zanietení pre vec".
Z druhej skupiny (kategórie) možno vyčleniť ešte jednu podskupinu – niekoľko ľudí, ktorých profesionálny názor je dôležitý pre lídra (vedúceho, vodcu) štruktúry pri jej vedení (riadení). V schéme je jeden z takýchto špecialistov vyznačený a nazvaný ako skutočný tajný radca "vodcu" bezpri(e)zorného davu.
Ľudia však ďaleko nie všetok čas trávia v práci. Existuje ešte okruh neformálneho styku. Pritom „skutoční tajní (po)radcovia" mnohých verejných činiteľov alebo vodcov, širšie (všeobecne) známych v úzkych kruhoch špecialistov (odborníkov), vstupujú do domov (príbytkov) populárnych osobností, ktorých názor je viac-menej kompetentným (hodnoverným, dôveryhodným) pre celú spoločnosť. Do domov (príbytkov) takýchto "hviezd" vstupuje aj mnoho iných ľudí. Medzi nimi môžu byť spolužiaci, vysokoškolskí priatelia "hviezd - autorít", ktorí sami o sebe v princípe nie sú bez talentu.
No aj keď oni z rôznych dôvodov nemohli alebo nechceli získať vysoké tituly, ich názory počúvajú ich vysokoautoritní priatelia (priatelia vo „vyššom spoločenskom postavení“), vo vzťahu ku ktorým oni vystupujú v úlohách domácich „skutočných tajných (po)radcov".
Fakticky sú oni tútormi (opatrovníkmi, poručníkmi) spoločensko-sociálnych „autorít“ – kultových osobností.
Mnohí z týchto intelektuálov, ktorí sa pohoršovali a pohoršujú, napr. nad kultom osobnosti Stalina, sa sami javia byť (sú) kultovými osobnosťami, spolu s tými hviezdami estrád, športu a šoubiznisu, ktoré sú vo všeobecnosti pre verejnosť (spoločnosť) žiadným prínosom. No ak sa pozrieme na spoločenský (verejný) život celkovo, niet rozdielu, či je v spoločnosti jedna kultová osobnosť pre všetkých, alebo celý rad kultových osobností, uspokojujúcich potrebu ponižovania sa (poklonkovania) a idealizovania (zbožňovania) u rôznych sociálnych skupín v spoločnosti.
Tzv. tútori6 si môžu byť vedomí, že vykonávajú poslanie opatrovníctva, no tak isto môžu byť využívaní aj naslepo (konajú nevedome, podvedome). Rovnako, ako aj skutoční tajní poradcovia. Prípadne môžu vplývať na tútorov bezprostredne (priamo), alebo prostredníctvom niektorých z množstva pracovných skupín (medzičlánkov informačnej reťaze) aj predstavitelia následníckych (dedičných) klanov „znacharov“ - znalcov, oKultistov7, autorov koncepcie „samo“riadenia spoločnosti. Môžu to byť vychovávatelia opatrovníkov z detstva. Môže to byť dedko, babička na dedine, sused z vedľajšej dovolenkovej chaty, hocikde stovky kilometrov od hlavného bydliska "tútora - opatrovníka". Je možné , že aj keď nezískal vyššie vzdelanie, on jednako je človekom, s ktorým je pre "tútora - opatrovníka" zaujímavé rozprávať sa "o živote"; a je možné, že tento záujem je v ňom z istých dôvodov už od detstva.
Skúmali sme tento systém, a to od lídra (vedúceho = vodcu) štruktúry. No z historického (dejinného, časového) hľadiska sa reálne systémy tohto typu distančného (diaľkového) riadenia lídrom (vodcom) cieľavedome zoraďujú roky a desaťročia v opačnom smere. Od znacharov (oKultistov) – znalcov (autorov) koncepcie k verejným lídrom jednotlivých oblastí spoločenskej činnosti. Pri rozvíjaní takéhoto systému, v mnohých prípadoch sú aj samotní lídri postupne vytvaraní, formovaní v chode udalostí a cieľavedome pretláčaní na príslušné miesto (post, funkciu). Podobne, ako sa na šachovnici premiestňujú figúrky pri rozvíjaní tej či onej stratégie šachovej hry.
Niektoré špecifiká tohto procesu v spoločnosti súvisia s tým, že "šachovnica" je v prípade potreby rozširovaná, alebo sa z nej niektoré políčka vylamujú (odoberajú), a takisto s tým, že pešiaci a ostatné figúrky majú nejakú aktivitu a slobodu8 pri výbere cieľov a spôsobov ich realizácie. No každý v tlupo-"elitárnej" spoločnosti, podľa miery chápania pracuje na dosiahnutí svojich cieľov, ale podľa miery rozdielu v chápaní pracuje – v tom istom čase - na dosiahnutí cieľov tých, ktorí chápu viac. V rozmedzí moci (hraniciach pôsobnosti) definovanej koncepcie sociálneho riadenia, najviac zo všetkých chápu znachari – znalci (rozumej autori) tejto koncepcie.
Pri porovnaní rôznych nekompatibilných (nezlučiteľných) koncepcií však aj znachari, každý z nich, síce podľa miery chápania Objektívnej reality pracujú na svojej koncepcii, no mierou rozdielu v chápaní pracujú - v ten istý moment - na koncepcii (objemnejšej) tých, ktorí chápu Život hlbšie a širšie.
Je potrebné si uvedomiť, že v závislosti od toho, aké ciele sledujú znachari koncepcie, uskutočňovanej (realizovanej) v živote, postrkujú (presadzujú), podľa potreby, do funkcií buď tých, ktorí "urobia všetko pre to, len aby nepracovali" (ku ktorým nepatria len leňosi, ale tiež profesionálni karieristi), alebo tých, ktorí "sa za Vlasť obetujú a ktorých srdce (duša) za ideály horí" („zapálení pre vec“)9.
V súlade s vyššie uvedeným, vo volebných kampaniach sa navrhujú a „píárujú“ jednotliví kandidáti, patriaci do jednej z dvoch kategórií, alebo mix oboch spôsobov realizácie činnosti, podľa stupňa ich duševnej lability. Avšak otázkam psychológie činiteľov štátnej správy a súkromného podnikateľského sektora analytici nevenujú dostatočnú pozornosť, hoci špecifiká psychiky hláv štátov, koncernov (podnikov) a iných vyšších funkcionárov, nie sú len súkromnou záležitosťou každého z nich, ale majú dopad, viac či menej, na široké vrstvy celej spoločnosti. Pri demokratúrach západného typu majú presstitutes autocenzúrne (pre saturáciu - uspokojenie, naplnenie masovej ilúzie „možnosti voľby“) dovolené pýtať sa iba otázku 1:„Kto má riadiť?“ Otázka 2: Kam má riadiť? sa položiť na presskonferencii nesmie. Resp. sa na ňu odpovedá úsmevom, hlúposťou a dotyčný redaktor postupne prichádza v redakcii do komplikácií so šéfredaktorom a jeho nadkorporátnym metodickým dozorom. Až kým „správne“ nepochopí, neuhádne, čo sa od neho žiada..., že „triky blbé“ nie sú povolené žiadne... Dostatočne vyškolení ideologickí (meédiálni) žoldáci si môžu občas s hierarchickým povolením dovoliť použiť obzvlášť „rafinovane“ položenú otázku typu: „Ako riadiť?“. Bežní „sniperi a bigoši“ sú však platení od toho, že naháňajú Oslancov davu, ako sa hovorí, od otázky č.1 k otázke č.1. V jej síce krásnej, no imitovanej mnohorakosti...
.
Späť k téme:
Následne by mal vôl-ič skrze slov vypúšťaných z úst samotného kandidáta a jeho volebného štábu zistiť, do ktorej z týchto dvoch kategórií patrí kandidát, ku ktorému volič pocítil náhlu sympatiu, nepoznajúc dokonale jeho reálny život (pravú tvár). Nad tým sa máloktorý z voličov zamýšľa, tak ako sa aj samotní kandidáti nie vždy zamýšľajú, do ktorej kategórie každý z nich patrí a na koho on sám reálne pracuje a je pripravený pracovať podľa miery svojho chápania. Ba čo viac, nepokúša sa dokonca posúdiť ani len rozdiel v chápaní objektívnej politickej reality.
Tie isté sily, ktoré prestrkujú kandidátov na uskutočnenie (realizáciu) ich rukami vopred preddefinovanej (skoncipovanej) politiky, sa však rozhodne zamýšľajú nad identifikáciou (rozpoznaním), výberom a rozmiestnením kádrov, ktoré by sami o sebe (štatisticky preukazne) robili to, čo od nich očakávajú. T.j., čo by sami „dobrovoľne“ (emočno-stereotypne) robili, podľa miery ich chápania a miery rozdielu v chápaní, rozlišujúcej medzi sebou všetky stupne pyramídy tlúp (davu) a "elít" (klanov) v davo-"elitárnej" spoločnosti.
Vo fungovaní takéhoto systému sú ojedinelé chyby možné a môžu mať veľmi vážne následky pre tie kádre, ktoré pochybili. Podobne, ako pochybili zástancovia marxizmu, umožniac postup komunistu – boľševika antimarxistu J. V. Stalina na vysoké posty v marxistickej strane a štáte, hoci kádrový (manažérsky) zbor bol celkovo znacharmi - okultistami biblického konceptu v jeho kultovo-náboženských, a tak aj sekulárnych (konzum, filozofia egoizmu – A. Rand a marxistizmus) verziách pre dosiahnutie stanovených cieľov až do polovice dvadsiateho storočia vyberaný bezchybne. V polovici dvadsiateho storočia informačné procesy v spoločnosti zmenili svoj charakter, v dôsledku čoho staré zručnosti (návyky, zvyky) a princípy (nielen personálnej politiky) začali vykazovať systematické chyby. Príčinou toho je zmena v pomere (súvzťažnosti) etalónov (frekvencií) biologického a sociálneho času.
* * *
poznámky
1 Obrazne vyjadrené „chápania sveta“. Jedna vec je totiž vnímať, vidieť a druhá chápať, vedieť naformulovať, a tak následne meniť (riadiť, tvoriť, pre“kódovať“, sTrojiť). „Mnohí jasno vidia, no už menej jasne chápu“... to, čo tak jasno vidia... Za múdrych sami seba považujú, no pritom na starobu i druhých „svojich“, choroby priťahujú...
2 myslí sa „oblbnutie“ kontrolných mechanizmov ľudského vedomia
3 Číslovanie obrázkov v Prílohe je samostatné (vlastné), t.j., začína číslom 1
4 Vieme, že pri spomínanej detskej hre „hluchý telefón“, deformáciou vypustenej informácie prichádza ku kumulácii postupných (včítane zámerných) odchýliek prenosu informácie, čo vedie k zábave pri hre. V reálnom živote však, v závislosti od cieľa príslušného predávaného cirkulačného mechanizmu, nemusí byť jeho efekt až natoľko „vtipný“...
5 šepkajúcich donášačov
6 Mentori, opatrovníci, viď. model aj oficiálneho výkonu moci konšteláciou „Protégé and the Lord protector“
7 prastarých kultových šamanov, mágov, „kňazov“ majúcich poznanie
8 V rámci sveta do veľkej miery umelých, riadených stereotypov, v ktorých existujú.
9 Ide proste o nastavenie integrálnych (korp. “tých správnych“, v rámci tabu samo-sebou sa rozumejúcich) automatizmov kritérií výberu personálnej politiky: Príklad z manažérskeho školenia: Máte na daný post: A. talentovaného zodpovedného manažéra a B. grázla. Koho musíte vybrať? Odpoveď: V dnes ešte stále prevládajúcej koncepcii samoriadiaceho režimu jednoznačne B. Pritom z „bezpečnostných dôvodov z pohľadu podprahovo-otrokárskeho režimu deklarujete navonok v médiách... náboženstvách atď. logicky A. Dôvod: Manažéra s psychologickým profilom typu A by nikdy nenapadlo vykonať to, čo budú žiadať programátori a admini systému. V uvedenom príklade ide samozrejme o silnú abstrakciu, no prakticky, žiaľ až priveľmi často, vo verejnom živote systematicky realizovanú.
Informační báze KSB