Dve koncepcie riadenia - dve rôzne cesty: Rus a Západ

2.11.2015

Tento článok opisuje na príklade vzájomného pôsobenia Ruskej a Západnej civilizácie, ako vektor cieľov jednej koncepcie riadenia prechádza do vektoru chyby alternatívno-objemnejšej koncepcie riadenia.

Základom Ruskej koncepcie globalizácie sa javí byť dostatočne všeobecná teória riadenia, ktorá umožňuje si predstaviť akýkoľvek proces vzbudiaci záujem ako kvalitu procesu riadenia (alebo samoriadenia). V takom podaní sú vzájomne previazané nasledujúce pojmy:

• vektor cieľov riadenia -- súbor cieľov, ktorý je usporiadaný podľa priority;
• vektor stavov -- súbor štrukturálne odvodený z vektoru cieľov, kde jednotlivé hodnoty opisujú reálne nastavenie v procese riadenia;
• vektor chyby riadenia -- v podstate "rozdiel" vektoru cieľov a vektoru stavov.

S parametrami, vstupujúcimi do týchto vektorov, sú v živote objektívne zákonite spojené druhé parametre, z ktorých časť v ľubovoľnom procese riadenia sa prejavujú ako voľné parametre, a druhú časť predstavujú bezprostredné parametre riadenia, pri zmene ktorých sa v procese riadenia prejavuje riadiace pôsobenie.

Vychádzajúc z objektívnosti takých krajne zovšeobecňujúcich pojmov ako informácia a miera (matrice číselnej -- kvantitatívnej i poradovej -- neurčitosti), dostatočne všeobecná teória riadenia dáva predstavu o vzájomnej vloženosti koncepcií i procesov riadenia, avšak nie v zmysle duálnej zapúzdrenosti podobnej symbolu "Jing-Jang" východných filozofií, ale v omnoho širšom zmysle.

Z pohľadu svetonázoru dostatočne všeobecnej teórie riadenia je možné pochopiť, že akékoľvek rozpory a konflikty v spoločnosti, neriešiteľné v hraniciach niektorej z historicky sformovaných ohraničených koncepcií samoriadenia spoločnosti, v toku širšej i plnšej -- objemnejšej koncepcii riadenia -- sa javia inak a môžu v nej byť bezkonfliktne vyriešené.

Niektoré možnosti takéhoto spôsobu prekonávania a riešenia konfliktov sú spojené s vlastnosťou protichodnosti vektora cieľov a vektora chyby riadenia: ten istý vektor stavov, sa v jednej koncepcií riadenia javí ako vektor cieľov, no v druhej koncepcii riadenia môže byť vnímaný ako vektor chyby.

Často sa môže vektor cieľov ohraničenej koncepcie riadenia v určitých prípadoch (o čom bude písané nižšie) javiť vektorom chyby v nejakej objemnejšej koncepcii riadenia. V takomto prípade vznikajú javy vzájomnej vloženosti (zapúzdrenosti) procesov riadenia.

Samotný pojem -- zapúzdrenosť má v Ruskej civilizácii hlboké korene a predmetno-obrazne sa upevňuje národnou hračkou "Matrioška", názov ktorej ukazuje na objektívnu zapúzdrenosť matríc riadenia.

S pochopením zapúzdrenosti procesov riadenia je taktiež spojené predstavenie šiestich priorít zovšeobecnených prostriedkov riadenia (zbraní), o ktorých sa môžete dočítať v nasledujúcich článkoch («Средства социального проектирования и политики», «Курение и приоритеты управления», Šest priorit zobecněných prostředků řízení):

1. Informácia svetonázorového charakteru, metodológia poznania a tvorenia, osvojením ktorej, ľudia stroja -- individuálne i spoločne -- svoje "štandardné automatizmy" (stereotypy) rozpoznávania i ozmyslenia čiastkových procesov v plnosti a celosti vnímania sveta a určujú v svojej akceptácii ich hierarchickú usporiadanosť vo vzájomnej vloženosti (zapúzdrenosti). Tá sa javí základom kultúry myslenia a plnosti riadiacej činnosti, vrátane vnútrospoločenskej plnej moci.

2. Letopisná informácia, chronologického charakteru všetkých oblastí Kultúry a všetkých oblastí Poznania. Táto umožňuje vidieť smerovanie toku procesov a vzájomne ovplyvňovanie čiastkových oblastí Kultúry v celku a oblastí Poznania.Majúc svetonázorom uspôsobené vnímanie sveta, na základe pocitu miery, ono umožňuje identifikovať čiastkové procesy, prijímajúc "chaotický" tok faktov a javov cez svetonázorové "sito" - subjektívnu človečenskú mieru rozlišovania.

3. Informácia fakto-opísateľného charakteru: opísanie čiastkových procesov a ich vzájomnej väzby -- sú informácie tretej priority, ku ktorej sa vzťahujú vieroučenia religióznych kultov, svetské ideológie, technológie a faktológia všetkých oblastí náuky.

4. Ekonomické procesy, ako prostriedok pôsobenia, podriadené čisto informačným prostriedkom pôsobenia cez financie(peniaze), javiace sa krajne zovšeobecneným druhom informácii ekonomického charakteru.

5. Prostriedky genocídy, ničiace nie len živých, ale aj nasledujúce pokolenia, ničiace geneticky podmienený potenciál osvojenia a rozvitia nimi kultúrneho potomstva predkov: jadrové vydieranie -- hrozba použitia; alkoholická, tabaková a iná narkotická genocída, potravinové doplnky, všetky ekologické znečistenia, niektoré medikamenty, historicky sformované školstvo, v ktorom sú deti bez pohybu počas celého procesu vzdelávania -- reálne použitie; "genetické inžinierstvo" a "biotechnológie" -- potenciálne nebezpečenstvo.

6. Ďalšie prostriedky vplyvu, hlavne silového charakteru, -- zbrane v tradičnom ponímaní toho slova, zabíjajúce a kaličiace ľudí, narúšajúce a ničiace materiálno-technické objekty civilizácie, hmotné pamiatky kultúry a nosiče ich ducha.

Použitie tohoto súboru prostriedkov vo vnútri jedného sociálneho systému znamená -- riadiť ho zovšeobecnenými prostriedkami riadenia. A jeho použitie jedným sociálnym systémom (sociálnou skupinou) vo vzťahu k druhému, pri rozdielnych koncepciách riadenia znamená -- že sú to obecne vzato zbrane, t.j. prostriedky vedenia vojny, v najvšeobecnejšom chápaní zmyslu slova; alebo to vnímame ako -- prostriedky podpory samoriadenia v inom sociálnom systéme, za predpokladu absencie konceptuálnej nezlučiteľnosti riadenia oboch systémov.

Usporiadanosť uvedenej postupnosti vymenovaných tried prostriedkov vplyvu na spoločnosť je významová, nakoľko zmena stavu spoločnosti pod vplyvom prostriedkov vyššej priority má oveľa silnejšie dôsledky, než vplyv nižších priorít, hoci plynú pomalšie a bez "citeľného efektu". To znamená, na historicky dlhších časových intervaloch rýchlosť účinku rastie od prvého k šiestemu, a nezvratnosť dôsledkov ich použitia, vo významnej miere určujúca účinnosť riešenia problémov v živote spoločnosti v zmysle raz a navždy, -- klesá.

Pri tom všetky účinky na nižších prioritách sa napĺňajú v dlhodobejších účinkoch vyšších priorít a v takom prípade sa javia v nich byť vložené (zapúzdrené). Z druhej strany všetky účinky na nižších prioritách sú podmienené vyšším prioritám, a v tom zmysle vyššie priority do nich prenikajú.

To znamená, že aj akékoľvek uplatnenie bojovej sily NATO a USA (6. priorita), a taktiež všetka sila globálneho dolárového kreditno-finančného systému (4. priorita), sformovaného pod vplyvom biblickej koncepcie riadenia a jej sociálnej doktríny "Deuteronómium-Izaiáš " skúpenia sveta na základe monopolu "bohom-vyvolených" na medzinárodné úžerníctvo, nie je možné zásadne zmeniť ani biblickú ideológiu (3. priorita), ani predstavy o toku globálneho historického procesu (2. priorita - chronologická), svojvoľne kultivovanú biblickú hierarchiu; už vôbec nie -- samotný biblický svetonázor a na ňom vytvorené základy biblickej kultúry, ktorá formuje zakorenené automatizmy konania ľudí v spoločnostiach celej Západnej regionálnej civilizácie.

V sile ohraničenosti biblického svetonázoru a jeho tvrdej egocentrickej netolerancii k iným svetonázorom a nimi splodeným kultúram, stret nositeľov kultúr biblickej civilizácie s historicky sformovanými kultúrami druhých regionálnych civilizácii sa vo všetkých prípadoch bude v biblickej civilizácii nevyhnutne hodnotiť ako reálna alebo potenciálna agresia okolitej "divokosti" brániacej jej "pokroku".

Preto, pri ďalšej podpore biblickej kultúry, nie je možné vylúčiť, sociálne katastrofy a biosférno-sociálnu (ekologickú) krízu, spôsobenú špecifikami riadenia spoločnosti biblickou koncepciou, ako i globálnou expanziou biblickej kultúry a spôsobu života, formujúc sa do biblickej civilizácie.

Neefektívnosť takého typu stratégie, kde všetky rozumné činy ne presahujúce nad 4. prioritu zovšeobecnených prostriedkov riadenia, zosmiešnené v prísloviach: "sila je -- rozum netreba", "kade neprejde vojsko -- prejde osol, naplnený zlatom". A však takéto príslovia mlčia o tom, čo a akým spôsobom prevyšuje moc "sily" a moc "zlata" na vyšších prioritách.

Druhy moci

Moc -- v praxi je to realizácia schopnosti riadiť.

Obecne je prijaté, že sa moc delí na tri nezávislé vetvy. Taktiež aj v Ruskej federácii sa moc uskutočňuje na základe rozdelenia na zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Orgány zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci sa považujú za nezávislé. (Článok 10. Ústavy Ruskej federácie) Hoci sa do ich činnosti nezapájajú Marťania, Venušania a Merkurania, ale pozemšťania, z jednej spoločnosti, ktorí tiež nie sú pevne rozdelení na kasty, s výnimkou toho, že u jedných je viac peňazí ako u druhých (prípadne poznania, v určitých prípadoch). Podobné delenie bolo aj u starých slovanov: niekto sa viac zaoberal zákonodarstvom -- nejakými všeobecnými písanými alebo nepísanými zákonmi, na základe ktorých žilo ktorékoľvek dostatočne veľké spoločenstvo.Ktosi, väčšinou kniežatá a ich družiny, plnili rolu výkonnej a súdnej moci. Pričom sa často tieto funkcie prekrývali a boli plnené tými istými ľudmi. To znamená, opierajúc sa o zdravý rozum -- dnes platné rozdelenie moci nie tak celkom odráža realitu či už minulosti alebo súčasnosti. Pretože nemôžu byť od seba plne nezávislé, skúsme si zadať otázku -- Ako ich zjednocuje a odlišuje dnešná politológia?

Reálna moc -- to nie je to, čo je napísane v akých si dokumentoch, ale v praxi je to realizovaná spôsobilosť priviesť objekt riadenia (proces) do želaného stavu. A ľubovoľné riadenie sa vždy realizuje plnou funkciou riadenia.

Vo vzťahu k plnej funkcii riadenia zákonodarná, výkonná a súdna moc pracujú na etapách 5 až 7. Tým pádom neurčujú ciele vo vzťahu k spoločnosti, ani netvoria koncepcie dosahovania týchto cieľov. Aj keď, niektoré zákonodarné dokumenty nesú názvy ako "koncepcia rozvoja", "stratégia" atď.

Koncepčná moc -- to je moc koncepcii nad spoločnosťou ako súbor ideí, vyjadrujúcich ciele života spoločnosti, cesty a prostriedky ich dosiahnutia, nositeľom ktorých (či už vedome, alebo nevedome) sa javí samotná spoločnosť, nehľadiac na to, že:

• existujú v spoločnosti koncepčne mocní ľudia, s nejakým podielom v jej zložení, ktorí rozvíjajú a udržiavajú nejaké koncepcie;
• alebo sa spoločnosť nachádza v konceptuálnom rukojemníctve tých alebo iných koncepcií.

No taktiež -- je to moc ľudí, spôsobilých:

• k odhaleniu problémov a stanoveniu cieľov vo vzťahu k ním;
• k vypracovaniu koncepcií dosiahnutia želaných cieľov;
• k zavedeniu koncepcií do procesu riadenia života spoločnosti.

V prvom rade -- je to moc konkrétnych ľudí, u ktorých osobné kvality umožňujú odhaliť možnosti, stanoviť ciele, nájsť a vytvoriť cesty a prostriedky dosiahnutia nimi svojvoľne vybraných cieľov. A potom -- toto zaviesť do algoritmiky kolektívnej psychiky spoločnosti, a do štruktúr riadenia štátu (hospodárstva). To znamená, že je to moc ľudí realizujúcich 1--4 etapu plnej funkcie riadenia v spoločnosti.

V prípade, že ľudia nedisponujú pre konceptuálnu moc nevyhnutnými osobnými kvalitami, stávajú sa konceptuálne bezmocnými -- sú rukojemníkmi konceptuálnej moci v oboch významoch tohoto termínu. Práve z toho dôvodu v spoločnosti konceptuálne bezmocných ľudí nie je uplatniteľná ani demokracia, ani ľudské práva.

Použiť konceptuálnu moc je možné len naučením sa realizovať ju, bez toho aby vošiel do akýchkoľvek štruktúr alebo inštitúcii. Je autokratická (absolutistická) a javí sa vyššou úrovňou hierarchie moci v spoločnosti, pretože:

Každý v miere svojho chápania Objektívnej reality pracuje na seba, a v miere nehápania -- na toho, kto chápe viac.

Ideologická moc sa realizuje ľudmi, ktorí vnášajú koncepciu riadenia do spoločnosti vo forme pochopiteľnej pre danú spoločnosť. Ideologická moc -- je konceptuálne bezmocná, pretože len prispôsobuje koncepciu k realite spoločenského života ale nie je spôsobilá k vypracovaniu samotnej koncepcie života spoločnosti.

Zákonodarná moc vnáša pod koncepciu strohé právne normy.

Hocijaké zákonodarstvo sa vytvára pod určitou koncepciou, vypracovanou a zavádzanou do života nositeľmi konceptuálnej moci. V súlade s právnymi predpismi ľubovoľnej spoločnosti je možné rozlíšiť nasledujúce komponenty:

• zabezpečenie normálneho riadenia v zmysle nad spoločnosťou uplatňovanej koncepcie
• vyriešenie konfliktov čiastkových riadení v medziach nadradenej koncepcie
• ochrana riadenia podľa nadradenej koncepcie od prejavov iných koncepcií v spoločenstve, nezlučiteľných s nadradenou koncepciou.
• "právny šum" -- z pohľadu riadenia nezmyselné zákony, ktoré v závislosti od okolností môžu byť pre spoločnosť užitočnými prípadne naopak škodnými, avšak častejšie slúžia ako krmivo právnikom na základe princípu "zákon -- ako oje od voza: kde natočil -- tam aj išiel"

Výkonná moc zavádza koncepciu do života štruktúrne (napríklad, spôsobom priamych nariadení niekomu typu čo robiť, spomeňte si na "Májové dekréty") a bezštruktúrneho (napríklad, bezadersné rozdelenie grantov, ktoré sa dajú, tým ktorí spĺňajú určité kritéria), opierajúc sa o spoločenské tradície a zákonodarstvo.

Vyšetrovaco-súdna moc -- zabezpečiť dodržiavanie "zákonnosti" v živote spoločnosti.

Samostatnou zo všetkých 5 druhov moci je len konceptuálna. Ostatné druhy moci nie sú somostatné, pretože riadenie sa v nich neuplatňuje na základe plnej funkcie riadenia, presnejšie absentujú prvé 2 (a možno aj 3) body PFR. To znamená, že všetky druhy moci sú zjednotené jedinou koncepciou.

Koncepcia -- to je zámysel konštrukcie života spoločnosti v celku, a v súlade s tým, život formujú tí, ktorí formujú takúto koncepciu.

Prevzaté z článku "Krstenie Rusi (časť 3): Krátka exkurzia do starovekej histórie slovanov" (o tom http://inance.ru/2015/07/kreschenie-03/ (rj)).

Vzájomné pôsobenie dvoch koncepcií na príklade ZSSR

Na prvý pohľad sa môže povedané v predchádzajúcich rozdeleniach, javiť abstrakcionizmom odtrhnutým od života. Preto v záujme toho, aby boli jasne viditeľné možnosti rozvoja Ruska a ľudstva v budúcnosti, si vyjasníme zapúzdrenosť procesov riadenia z pohľadu dvoch vzájomne vylučujúcich sa koncepcií na historických skúsenostiach ZSSR.

Marxistická ideológia, je vloženou v biblickej koncepcii riadenia.

Vo svojej podstate -- je jej svetská podoba moci, ktorá ako potreba vznikla u pohlavárov Západnej (biblickej) civilizácie v závislosti na dvoch faktoroch:

• zrýchlenie informačnej výmeny v spoločnosti priviedlo k zvýšeniu miery chápania ľudí a poníženiu významu autorít historicky sformovaných religióznych kultov, hlavne v dôsledku nimi ospravedlňovanej sociálnej organizácie, v ktorej väčšina populácie je zbedačená, menšina sa obžiera a spoločnosť je celkovo nevzdelaná, následkom čoho nemôže reagovať na "výzvy doby";
• nutnosť získať pod kontrolu závod v spotrebe a nekontrolovanú moc peňazí, čo je vo svojej podstate charakteristikou všehosidovoľovania súkromného podnikania s deštruktívnym vplyvom na biosféru.

Avšak vlastníci biblickej civilizácie, zameriavajúc sa riešiť tieto problémy prostredníctvom marxizmu, si želali zachrániť svoju monopolnú moc nad spoločenstvami v nasledujúcej perióde histórie tak zvanej socialistickej a komunistickej budúcnosti ľudstva.

Konkrétne táto skutočnosť poslúžila ako hlavná príčina rozvratu druhej veľmoci, vytvorenej v dobe riadenia J.V.Stalina. Predpoklady k tomu boli vložené v samotnom marxizme:

• filozofia kde je "základnou" otázkou "Čo je prvé: matéria alebo vedomie?" nie je vhodná na riešenie úlohy o predpovedateľnosti dôsledkov zásahov do toku ľubovoľných (v tom zmysle aj sociálnych) objektívnych procesov, bez čoho nie je možné odborné riadenie týchto procesov a ako dôsledok -- procedúry demokracie stávajúce sa priestorom pre zákulisnú tyraniu, ale reálna spravodlivá moc národa sa stáva v živote nezosobneným ideálom.
• marixistická politická ekonómia je konštruovaná na princípe vymyslených kategórií (nevyhnutný a nadbytočný pracovný čas, prenos hodnoty z prostriedkov výroby na produkciu, výrobné náklady - vložené do základu teórie cenotvorby, hoci v mnohých prípadoch činnosti sú podmienené subjektivizmom a preto objektívne neporovnateľnými), v dôsledku čoho ich nemožno účtovne vyhodnotiť účtovníctvom, ktoré predstavuje informáciu nevyhnutnú pre riadenie ekonomiky na mikro- a makro- úrovniach.

Nezávisle od toho, ZSSR sa rozvíjal pod vedením J.V.Stalina.V krajine bola zabezpečená stabilnosť riadenia a všetky snahy narušiť ju v dobe stalinizmu trpeli nezdarom. Prečo? -- pretože Stalin a tí, ktorí ho podporovali (boľševici v strane a mimo nej), iba deklarovali svoju náklonnosť k marxizmu-leninizmu, no v skutočnosti konali v zmysle nejakej alternatívnej (avšak nie objemnejšej od marxizmu) koncepcii riadenia. Táto koncepcia riadenia, odlišná od biblickej i od marxizmu, v tej dobe nebola sformulovaná v písomnej podobe.

Avšak budúci podporovatelia budovania socializmu, ako spravodlivej vlády pracujúceho ľudu a nositelia tejto idei prispôsobovali marxizmus, dominujúci v tej dobe v prostredí "progresívne mysliacej inteligencie", k svojim politickým potrebám, vytesňujúc zo štruktúry moci presvedčených marxistov -- menševikov a potom L.D.Bronštejna (Trockého) a jeho prívržencov, -- potláčaných a likvidovaných pomocou samotnými marxistami v začiatku permanentnej revolúcie vytvoreného systému NKVD-GULAG-ov.

Jednako, nakoľko alternatívna koncepcia k marxizmu nemala svoj pojmový a terminologický aparát, bola vlastná len tam, kde na riadiacich postoch boli "jej" ľudia, t.j. bola vlastná na základe štruktúrneho spôsobu riadenia. ˇKeďže pojmový a terminologický aparát je základom bezštruktúrneho riadenia, majúci svoje miesto i mimo hraníc vlastných štruktúr oficiálnych právomocí, mali na úrovni bezštrukúrneho riadenia výhodou presvedčení marxisti.

Inak povedané, Stalin mohol podporovať udržateľnosť riadenia len na základe štruktúr, vytvorených v dobe jeho riadenia. Jednako udržateľnosť ľubovoľných štruktúr je zabezpečovaná ich legitimitou vo vzťahu k bezštruktúrnemu riadeniu, a preto rôznorodé štruktúry sformované na základe zamlčaní (teda mimo pojmového a terminologického aparátu zjavne alebo nezjavne v spoločnosti formovanej koncepcii riadenia) sa ukazujú neživotaschopnými po odstránení iniciátorov ich vytvorenia a predania vyššej štruktúrnej moci po zamlčaní nezasväteným adresátom, úprimne oddaným ohláseniam a nevidiacim ich nesúlad s objektívne súvisiacim zamlčaním.

A potom zákonite vyvstáva otázka: Ako môže byť vybudovaný socializmus, ak neexistuje filozofia, a ani politická ekonómia ??nezabezpečujúca?? riešenie úloh riadenia počas jeho budovania?

Zasvätenie do umlčania je komplikovanou prácou z dôvodu nejednoznačnosti chápania zamlčania rôznymi ľudmi. Jednoznačnosť chápania zamlčaní daným systémom, potrebuje vybudovanie značne obšírneho, vo svojom zmysle jednoznačného systému terminológie, ktorého vytvorenie a vloženie do života spoločnosti v podmienkach pôsobenia represívneho kultu druhej terminológie -- nie je možné.

No napriek obsadeniu štruktúr strany a štátu po odstránení Stalina, marxisti-trockisti boli bezmála 40 rokov nútení odolávať zotrvačnosti vplyvu stalinského riadenia. A s cieľom zabránenia návratu stalinizmu -- ustanovili v spoločnosti nedotknuteľnosť chápania marxisticko-leninskej ideológie, agitovali k návratu k "leninským normám" straníckeho života, čo vo svojej podstate naznačovalo bezhraničnú svojvoľnosť pseudodemokratických výmyslov, ktorými sa prikrývala zákulisná mafiózna tyrania marxistov-ezoterikov, zasvätených do "niečoho".

Nuž a popri tom Biblii navrátili výhody objemnejšej, vo vzťahu k marxizmu, koncepcii riadenia, a to i z toho dôvodu, že Bibliu v 1950-1980 rokoch väčšina nepoznala, tak ako nepoznala odkazy Stalina, zaistených v špeciálnymi službami chránených knižniciach a odobratých z povedomia spoločnosti tej doby.

V čom spočíva podstata prednosti objemnejšej koncepcie? -- V určitých prípadoch: vnútorný vektor cieľov riadenia systému, riadiacej sa podľa vloženej koncepcie, objektívne sa stáva jej vektorom chyby v procese riadenia podľa objemnejšej koncepcie riadenia, ktoré ona nevidí a zákonitosť ktorého nechápe. Po vytvorení takého typu systému okolností a systému vzájomnej vloženosti procesov nadnárodného riadenia (ako ho nazvať -- osobitý význam nemá. V kontexte tohoto článku ho nazveme globálnou vládou), ostáva len čakať, kedy vektor objektívnej chyby systému dosiahne kritickú hodnotu, a systém "sa sám rozpadne" v procese pohybu v smere k cieľom, vlastným vloženej koncepcii riadenia.

Vo výsledku takejto zapúzdrenosti, v ktorej vektor cieľov jedného procesu riadenia sa stáva vektorom chyby druhého: ľubovoľné pôsobenie systému sa javí vpísaným do mnohovariatného scenára pôsobenia svojich reálnych zotročovateľov a pracuje na realizácii nimi vytýčených cieľov. V tomto prípade neexistuje konflikt strán.

Jedna strana dosahuje svojích cieľov úsilím druhej, ktorá v miere svojho chápania pri presvedčení, že pracuje na seba, nakoľko jednoducho nevie, čo tvorí; celkovo proces riadi prvá, a druhá nemá moc nad sebou samou, ani nad celkovým procesom.

Avšak aj tu je jedno zamlčanie: "celkový proces" je tak alebo onak objektívne vložený do procesu hierarchicky najvyššieho objemnejšieho riadenia. Chápanie podstaty tohoto zamlčania jedných priorít k panteizmu -- zbožťovaniu prírody a druhých k poznaniu nevyhnutnosti navodenia osobnej ozmyslenej vzájomnej komunikácie s Bohom -- Tvorcom a Všedržiteľom -- na základe viery Jemu podľa svedomia. Zaslepenosť, necitlivosť a snaha odvrhovať podstatu tohoto zamlčania nevyhnutne privádza ku krachu, občas nepredpovedanému, rodiac "smoliara" nech by bol na vrchole vlny očividného úspechu.

Zodpovedajúc týmto najobjemnejším podmienkam, sa Stalinovi a jeho podporovateľom boľševikom, podarilo obrátiť vo svoj prospech situáciu vzájomnej vloženosti a aj bez akýchkoľvek deklarácií postaviť svojou činnosťou vlastníkov marxizmu do stavu nemožnosti uplatňovať svoje panstvo nad Ruskom.Taktiež sa mu podarilo zničiť väčšinu prejavujúcich sa aktivít presvedčených marxistov-trockistov a prinútiť cieľavedomých marxistov a ich vlastníkov k 40-ročnému vyčkávaniu po odchode Stalina na iný svet. To je -- výsledok toho, že zámery a činnosti boľševikov viac zodpovedali božiemu zámeru než činnosť presvedčených marxistov a ich vlastníkov.

Preto na pochopenie perspektív Ruska a človečenstva, je nevyhnutné sa obrátiť k činnosti vlastníkov marxizmu. Biblická globálna vláda (GP), v minulosti bola vyššou úrovňou hierarchií vnútrosociálnej moci v súčasnej pozemskej civilizácii, vo svojej činnosti počas niekoľkých tisícročí sa opiera predovšetkým na moc prvej -- svetonázorovej -- priority všeobecných prostriedkov riadenia, vytvárajúc vo svojom prostredí svetonázor a vnímanie sveta odlišné od tých ktoré vytvára v ostatnom dave, tak u zasvätených ako aj u laikov.

A pre riešenie svojich úloh na zvyšných prioritách (GP) používa zdroje všetkých krajín, obsahujúc i tie, ktoré ašpirujú na štatút "superveľmoci", ostávajúc napriek tomu konceptuálne bezmocnými v globálnej politike.

Druhú polovicu 20. storočia takýmto konceptuálne bezmocnými ašpirantmi na status "superveľmoci" boli USA, ZSSR (po smrti J.V.Stalina, ktorý bol vo vlastných myšlienkach konceptuálne samostatný) a Čína. Pre GP vedenie všetkých krajín nie je súperom, ale objektom vykorisťovania a zároveň -- objekt riadenia.

Avšak spustiac sa z úrovne globálnej politiky GP, na úroveň vnútornej politiky menovaných krajín, nepriateľmi alebo priateľmi (podľa schémy "s kým a proti komu sa združovať"), národy USA, Číny a ZSSR sa nestávali bez účasti GP, ktorý riadi na základe všeobecného princípu "rozdeľuj a panuj". K tomu nie je potrebné žiadne zvláštne úsilie, nakoľko v "klasickom trojuholníku" dvaja vždy môžu byť umelo zjednotení proti tretiemu.

Základom pre toto sa javí ohraničenosť a svojráznosť dostatočne uzatvorených a vzájomne izolovaných kultúr každého z národov, čo dovoľuje cielene formovať umelé subkultúry -- oddeľujúce-rozvádzacie , -- vnášané alebo zakomponovávané tým alebo iným spôsobom do kultúr národov, tvoriacich v súbore riadený systém.

Menovite na týchto princípoch organizácie začiatku prvej polovice minulého storočia sa Rusko "družilo" v čase prvej svetovej vojny s Veľkou Britániou a Francúzskom proti Nemecku. Snaha ZSSR výjsť z tohto algoritmu pred druhou svetovou vojnou sa ukázala ako neúspešná: GP lepšie vedel "kto s kým a proti komu musí byť združený".

Po druhej svetovej vojne koncom 1940-ich rokov 20. storočia sa vedenie ZSSR a Číny na tých istých princípoch zainteresovane "združilo" v koalícii proti vedeniu USA, a na konci 60-tých rokov až dokonca 90-tých vedenie USA a Číny mali záujem (občas úspešne) "združiť sa" proti vedeniu ZSSR. Inými slovami, vyššie politické vedenie týchto troch krajín, tak isto ako koniec koncov aj v iných, boli skryto zneužité GP pre dosiahnutie jeho vlastných cieľov. Preto niektorí západní politici, vrátane USA, boli plne úprimní, keď hovorili o tom, že rozpad ZSSR bol pre nich absolútne neočakávaným. Neočakávané pre nich to bolo v dôsledku toho, že rozpad v jeho historicky sformovanej podobe prebehol mimo kontrolu síl vyššieho vedenia USA. Samozrejme, ich tajné služby pracovali na rozpade, písali direktívy typu NSC 20/1 z 18. 08. 1948 /Dallesov plán/ "Naše ciele vo vzťahu k Rusku", verbovali a vydržiavali disidentov atp., napriek tomu rozpad "tak neprebehol", ale to, čo nasledovalo po ňom, sa ukázalo ako neriadené nielen pre disidentov, ktorí dostali do rúk štátnu moc, ale ani pre amerických sovietológov-konzultantov ruskej moci jelcinskej periódy reforiem.

Všetci politici, pre ktorých vyššou úrovňou hierarchie moci v spoločnosti sa javí moc hlavy štátu alebo anonymná "moc národa", nejak realizovaná v systéme rozdelenia moci alebo vo forme univerzálnej "sovietskej moci" prijímajúc globálny historický proces -- ako "hru náhod" alebo ako dôsledok extra-super tajného "celosvetového sprisahania". No ak aj "sprisahanie" je historicky reálne a existuje, tak disponuje rozličnými prostriedkami, ktoré protivníci "sprisahania" v takej kvalite nedisponujú, nakoľko sa vo svojej analýze sprisahania ohraničujú od 6. do 4. priority zovšeobecnených prostriedkov riadenia-zbraní.

V súlade s tým, hoci použitý v tomto článku terminilogický aparát dostatočne všeobecnej teórie riadenia umožňuje samostatne vypracovávať chápanie procesov riadenia, jednako pre takých politikov nedisponuje žiadnym významom a preto všetko skonštatované nižšie im nebude dávať nijaký zmysel.To sa ohraničuje tými okolnostiami, že pojmový aparát dostatočne všeobecnej teórie riadenia je objemnejší k pojmovo-terminologickému aparátu biblickej koncepcie riadenia.

Preto, chtiac nechtiac ostávajúc prívržencom biblickej koncepcie, nie je možné pochopiť to, čo vychádza za hranice jej "ohrady".

Konštatujúc toto, je možné prejsť k rozobraniu otázky o tých určitých okolnostiach, pri ktorých sa vektor cieľov systému vo vloženej koncepcii riadenia stáva jej vektorom chyby v objemnejšej koncepcii riadenia a systém sám seba privedie ku krachu, bez vmiešavania sa hierarchicky najvyššieho všeobjímajúceho riadenia.

Prečo tieto okolnosti zapracovali až dve pokolenia po odstránení Stalina a prečo nemohli zaúčinkovať v krajine, žijúcej pod jeho vedením?

Tieto určité okolnosti sú zviazané s takým pojmom, ako mravnosť, ktorá býva pomýlenou ale i pravdivou. Ak verejný riadiaci aparát sociálneho systému (i predovšetkým vyššie vedenie krajiny) deklaruje v spoločnosti správnu mravnosť a vo svojích konaniach riadi nesprávnou mravnosťou, vtedy vektor cieľov riadeného systému sa objektívne mení do jej vektoru chyby.A čím je rozdiel väčší medzi deklarovanou mravnosťou a tou objektívnou, na základe ktorej koná vyššie vedenie krajiny, tým je väčší vektor chyby systému a tým rýchlejšie stráca proces riadenia stabilitu.

Stalin v procese svojej činnosti videl nesúlad medzi objektívnou mravnosťou a mravnosťou deklarovanou vyššími zložkami riadenia krajiny a, hoci v jeho pojmovom aparáte nebolo termínu "vektor chyby riadenia", hlavnú príčinu možnej straty stability riadenia on oceňoval správne a následne vykonával pravidelné "čistky" v prostredí tých, kto sa považoval za "elitu". Dobre chápajúc podstatu "elity", jej zabezpečoval štandardy života, blízke k štandardom západnej "elity": pohodlné byty, chaty, autá a niektorým -- taktiež rôzne služby. Jednako, nekompromisne trestal každého, kto sa pokúšal akumulovať do vlastných rúk finančné prostriedky krajiny v mene uspokojenia svojích osobných a rodinno-klanových ambícií. Za toto ho "elita" nenávidela už počas jeho života a kruto nenávidí dokonca aj po polstoročí od jeho smrti. To, že takýmto spôsobom zabezpečoval udržateľnosť riadenia Ruskej civilizácie, a jej mnohopočetným národom -- predpovedateľný život a vieru v zajtrajšok, bolo chápaniu elity nedostupné a preto v pamäti elity dokonca v treťom pokolení je Stalin "krvavý diktátor" (o to viac, že v ich rukách sú všetky masovo informačné prostriedky) a v pamäti jednoduchých ľudí - "otec národov".

Všetci súčasní stranícki vodcovia, bezhlavo realizujúci v živote biblickú koncepciu riadenia, prečítajúc toto všetko sa môžu rozhorčiť a tiež si v spomenúť na dvojité mravné štandardy riadiacich pracovníkov v krajinách "zahnívajúceho kapitalizmu", ktorý sa snažili napodobňovať: "Ukazuje sa, že u nich možno a u nás nemožno!?" -- Nie nemožno!!!

Keď ohlasovali heslá spravodlivosti v spoločnosti, a sami sa hrabali žiť podľa degradačne-parazitického štandardu západnej "elity", vo všetkých tak zvaných "demokratických" činoch ich pilne podporoval západný establišment. S čím počítal? S tým, že v ZSSR nie všetci vedúci KSSZ boli vo svojej objektívnej mravnosti komunistami. A s čím mohol počítať jednoduchý pracujúci ľud ZSSR?

-- Len s tým, že v prostredí vyšších riadiacich kruhov strany a krajiny nie všetci sú -- členmi Kapitulačnej Strany Samolikvidácie S(Z)ocializmu (KSSZ); že sa medzi nimi nachádzajú aj praví boľševici-komunisti.

Avšak nádeje tohto druhu sa ukázali byť márnymi a "elity" sovietskych "obrodencov" -- maloburžoáznych nacionalistov -- sa vo všetkých zväzových republikách upli k znovuobnoveniu kapitalizmu a zdanlivo dosiahli niektorých úspechov vo svojom obohatení, za cenu "spustenia" väčšiny obyvateľov bývalých sovietskych republík do ničoty.A to navodzuje otázku, "Čo ďalej?".

Stav a možnosti rozvoja

Čo sa dá dnes robiť a čo sa už urobilo pre vyvedenie Ruska z veľkej krízy riadenia? V prvom rade, si riadiaci aparát krajiny musí uvedomiť, že perióda konceptuálnej neurčitosti skončila a ruská koncepcia globalizácie v spoločnosti objektívne existuje. Stala sa objemnejšou alternatívnou koncepciou riadenia vo vzťahu k zatiaľ ešte naoko akoby v spoločnosti dominujúcej biblickej koncepcii riadenia. Jej nastolenie a rozvite sa stalo možným vďaka novej kultúre, zrodenej spoločnosťou v čase Stalinovho riadenia a riadenia tých, kto ho podporovali.

Nemajúc pojmový a terminologický aparát, alternatívny marxizmu, no konajúc cielene v záujmoch väčšiny prostých pracujúcich v ZSSR a na celom svete, mal Stalin podporu Zhora, a potom všetci kultúrni dejatelia, napriek tomu, že nenávideli osobnosť Stalina, v tej dobe produkovali ozajstné umelecké diela: filmy, muziku, literatúru, poéziu a iné druhy umenia. Avšak to bola iná kultúra, odlišná od biblickej, aj keď si to jej tvorcovia neuvedomovali. Tvorili novú kultúru, nie zo strachu pred "kultom osobnosti", ale z potreby tvorivého prejavu. Takáto potreba u tvorivých ľudí existuje vždy, no nie vždy sa v spoločnosti vytvoria priaznivé podmienky na "prejav" tvorivej osobnosti, pretože nie všetok "prejav" je podporovaný Zhora, ale len taký, ktorý je v prospech pracujúceho ľudu a nie parazitickej "elity".

Boh hovorí s ľudmi jazykom životných okolností. Spoločnosť sa o tom mohla presvedčiť v čase štvrťstoročnej periódy "Perestrojky" (o nej tu (RU)), v ktorej pri plnej slobode prejavu nebolo ani v jednej oblasti kultúry vytvorené nič, čo by bolo porovnateľné s tvorbou stalinskej epochy, ktorou sa západný establišment prezentoval na výstavách a filmových predstaveniach, pod výstižným názvom -- "agitácia za šťastie".

Umelecké diela, presnejšie v oblasti kultúry širokých más -- sú vždy agitáciou. Ak nebude "agitácia za šťastie", príroda nestrpí prázdnotu, a miesto toho bude "agitácia za nešťastie".

A o tom sa dnes každý môže tiež presvedčiť sám, stačí si preklikať pár kanálov v TV. Ako povedal jeden z ruských generálov, v jednom akčnom filme je toľko smrti, krvi a explózií, ako v ľubovoľnej z šiestich vojen, ktorých sa zúčastnil. Pod jarmom takejto kultúry sa ocitlo pokolenie narodené v časoch "Perestrojky".

Noviny «Российская газета» č. 49, 2002: "Dnes v krajine žije 38 miliónov neplnoletých občanov, z ktorých každý desiaty (t.j. približne 4 milióny) sa nachádza v extrémnych podmienkach".

Tie isté noviny píšu o tom, ako sa v Chabarovskom kraji, v osade Najchino bratia dvojičky Ilenkovi -- 16-ročný Miša a 14-ročný Vito, obesili na hospodárskom cintoríne na jednom povraze, odkazujúc svojej rodine v dopise napísanom pred smrťou, že "im tam bude lepšie".

V dopise tiež zanechali prosbu k rodičom "nepite a zmeňte svoj spôsob života". V podstate sa Miša a Vito prostredníctvom novín «Российская газета» obrátili k všetkým tým, ktorí ešte sú schopní prehodnotiť svoju skazenú mravnosť. To by spoločnosti pomohlo prekonať aj stereotypy správania, získané (najmä cez TV) skrz skazenú západnú (biblickú) kultúru. Toto sú výsledky vnútornej politiky, sformovanej v čase gorbačovských a jelcinovských reforiem.

A to nie je jediný prípad, kedy si dospievajúci siahli na život. "Demokratizátori" by sa mali zamyslieť nad tým, akú hroznú spoločnosť stroja, pretože to čo sa deje -- nie je problematické zrodenie novej (ako to bolo v Rusku po roku 1917) ani porucha rozvoja, ale norma bytia ľubovoľnej rozvitej kapitalistickej spoločnosti. Život v ZSSR bol naozaj spokojnejší a ekonomicky slobodnejší, než v dnešnom Rusku. A čo sa týka duchovnej a intelektuálnej slobody, tú človeku nikto v žiadnom spoločenstve vziať nemôže. Ak niekomu v ZSSR chýbala -- tak to bol problém jeho osobného démonizmu.

Vo vonkajšej politike sa koná de-fakto nedobrovoľné vystúpenie Ruska z bývalého "klasického trojuholníka" -- USA, Čína, ZSSR čím odníma GP výhody, ktoré mu v minulosti zabezpečila objemnejšia globálna koncepcia riadenia.

Aby opäť získal tieto výhody, bude GP nútený buď obnoviť niekdajšiu schému "klasického trojuholníka" -- (napr. EU, Čína, USA), alebo vytvoriť novú. V každom prípade k tomu bude potrebovať určité časové obdobie, ktoré Rusko môže využiť k realizácii objemnejšej alternatívnej globálnej koncepcie vo vzťahu k biblickej koncepcii riadenia. Čína upravuje svoje vnímanie role USA v globálnom historickom procese a začína si uvedomovať, že sa vektor cieľov "veľmoci č. 1" mení na jej vektor chyby v objemnejšej koncepcii riadenia. Jednako vo svojej snahe nadobudnúť status "veľmoci" nie len z pohľadu počtu obyvateľov, ale aj v oblasti kultúrneho rozvoja vo všetkých jej prejavoch, bude Čína naďalej balansovať medzi materialistickým (kým je pri moci vo svete najväčšia marxistická strana) a nejakým variantom tradičného idealistického ateizmu vo forme penténismu (snaha spojiť konfuciánstvo s marxizmom), aby zabezpečila zachovanie davo-"elitarizmu" v krajine s najvyšším počtom obyvateľov a v dôsledku toho bude hlavným triumfom v hre GP proti ambíciám USA.

USA nemajú o nič lepšie vyhliadky. Bezpochyby, že ateistická spoločnosť USA (nie z pohľadu počtu cirkví na meter štvorcový územia, ale v jej podstate) je modelom sebavedomého, samorastúceho davo-"elitarizmu" a v dôsledku takého oslepenia predstavuje pre GP najvhodnejší objekt na manipuláciu.

Preto pre Rusko nie je nevyhnutné vstúpiť do konfrontácie so Spojenými Štátmi; o to viac po tom, ako sa v jeho kultúre prejavilo pochopenie podstaty konceptuálnej moci a metód riadenia v globálnom historickom procese, vo výsledku čoho v Rusku začala nadobúdať silu konceptuálne mocná Spoločenská Iniciatíva, rozvíjajúca Ruskú koncepciu globalizácie. V takýchto podmienkach by bolo prinajmenšom hlúpe vstupovať do konfrontácie s USA, a vo svojej podstate by to bolo pre štát i civilizáciu -- trestuhodné.
 

Doslov

Západ, politika ktorého je založená na lži ako systém-formujúcom faktore, pripomíname biblickú legendu o Ježišovi.

Nový Zákon, Matúš, 4. kapitola (http://www.mojabiblia.sk/svatepismo/40/evanjelium-podla-matusa-kapitola-4/):

1 V tedy bol Ježiš Duchom vyvedený na púšť, aby ho diabol pokúšal. 2 A keď sa štyridsať dní a štyridsať nocí postil, napokon vyhladol. 3 Tu pristúpil pokušiteľ a povedal mu: „Ak si Boží Syn, povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby.“ 4 On odvetil: „Napísané je: »Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.«“ 5 Potom ho diabol vzal do svätého mesta, postavil ho na vrchol chrámu 6 i vravel mu: „Ak si Boží Syn, vrhni sa dolu, veď je napísané: »Svojim anjelom dá príkaz o tebe a vezmú ťa na ruky, aby si si neuderil nohu o kameň.«“ 7 Ježiš mu povedal: „Ale je aj napísané: »Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha.«“ 8 A zasa ho diabol vzal na veľmi vysoký vrch, ukázal mu všetky kráľovstvá sveta a ich slávu 9 a vravel mu: „Toto všetko ti dám, ak padneš predo mnou a budeš sa mi klaňať.“ 10 Vtedy mu Ježiš povedal: „Odíď, satan, lebo je napísané: »Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť.«“ 11 Tu ho diabol opustil a prišli anjeli a posluhovali mu.

Avšak, ako sa ukázalo, synodálny preklad Biblie do dnešného ruského jazyka obsahuje podvod. V originálnych textoch Ježiš hovorí: "Nasleduj ma, satan...". S rovnakým analogickým významom aj v Ostrožskej biblii (prvý výtlačok Ivana Fiodorova):

Poď za mnou, satan... (Matúš, 4:10)

Z toho je možné pochopiť, že sa Ježiš zachoval k ponuke Satana ako k pustej lži podvodníka, a nie ako k reálnej ponuke "kniežaťa tohoto sveta"; navyše, cez Krista bolo Satanovi Zhora ponúknuté pokánie a poslušnosť, ktoré on odmietol. Takým spôsobom aj na celom Západe, aj u jednotlivých spoločenstiev v jeho zložení existuje možnosť pochopiť a prijať princípy spravodlivosti a ľudskosti a vyjsť z pod moci biblickej koncepcie riadenia.

Ak by sme hovorili o perspektívach odporu dvoch koncepcií riadenia, tak v Koráne je oznámenie:

Boh napísal: "Dosiahneme víťazstvo Ja i Moji vyslanci!" (51:21)

Tak teda nepomýľte sa pri výbere strany, na ktorej hodláte konať a konajte podľa svedomia...

Zdroj: http://inance.ru/2015/10/rus-zapad/