Dostatočne všeobecná teória riadenia, kapitola 13

Do materiálu DVTR přidána kapitola 1. část kapitoly 13:

13. Procesy v supersystémoch: možnosti priebehu

  13.1. Pochopenie supersystémov

  13.2. Osvojenie potenciálu

  13.3. Autosynchronizácia procesov v supersystémoch

  13.4. Súborný (kolektívny) intelekt v supersystémoch

DVTR10.4.1.doc

DVTR10.4.1.pdf

Ukázka:

...

13.2. Osvojenie potenciálu rozvoja

Preskúmame supersystém, vovedený do nejakého prostredia za nejakými cieľmi, bezprostredne po začatí procesov jeho adaptácie k prostrediu a osvojeniu potenciálu rozvoja. Prostredie sú v danom kontexte procesy, s ktorými má supersystém dočinenie: ktoré na neho vplývajú a na ktoré vplýva on sám. Objektívne procesy môžu predstavovať záujem subjektu, vedúceho riadenie, buď ako materiálne(čiastkové, energetické) procesy, alebo ako informačno-algoritmické, či oboch druhov zároveň. Preto ich môže aj prostredie predstavovať buď ako kvalitatívne „materiálne“, alebo informačno-algoritmické, či v oboch formách zároveň. To vedie k vzniku dvoch druhov vyhranenosti a/alebo lokalizácii supersystému ako celku, jeho fragmentov a elementov v matrici predurčenia bytia(miery) Vesmíru, ktorých charakteristiky sa môžu meniť s plynutím času.

1. Priestorová lokalizácia. Pritom pojem „priestor“ možno definovať(určiť) ako informačnú charakteristiku materiálnych objektov vesmíru, vyjadrujúcu jedinečnú, subjektívnu čiastkovú mieru ich vzájomnej vloženosti a usporiadania podľa hierarchického odstupňovania vesmíru v súlade s matricou predurčenia existencie strojenia sveta. Príkladom takéhoto druhu nejednoznačného subjektivizmu v chápaní lokalizácie(umiestnenia a aj chronológie v zmysle úrovní chápania) sa javia byť modely slnečného systému heliocentrický a geocentrický..Vieme, že oba nie sú objektívne správne, no ten prvý je trochu bližšie realite, aj keď slnko samozrejme nie je centrom sveta..

2. Informačná lokalizácia. Pod ňou chápeme charakteristiku informačných objektov¹, zobrazovanú do subjektívnej miery tvorcu(strojcu, manažéra) ich vzájomnú vloženosť a hierarchičnosť mimo vzťahuk materiálnym nosičom , na ktorých je informácia zapísaná. Pritom všetko taktiež v súlade s matricou predurčenia existencie Strojenia sveta.

Uvedieme príklad zmeny informačnej lokalizácie. Jeden redaktor všetko vysvetlí v predslove ku knihe a druhý v doslove. Aj keď sa jeho text môže rozlišovať iba názvom „predslov“, alebo „doslov“. Druhý tú istú informáciu rozsipe po množstve odkazov a vysvetliviek v samotnom texte knihy. Čitateľ, chápajúc informáciu z knihy, vytvorí v svojej subjektívnej miere nový variant tak priestorovej, ako aj informačnej lokalizácie zápisov a zmení svoju subjektívnu mieru.

Pre každý z elementov, strojacich supersystém, je každý ďalší supersystém časťou vonkajšieho prostredia. Všetky elementy sú do istého stupňa autonómne vzhľadom na materiálne(energetické) a informačno-algoritmické zabezpečenie ich činnosti. Vďaka tomu je supersystém ako celok tiež do istej miery autonómny v uvedenom zmysle. Avšak vo vzťahu k prostrediu môže byť neuzavretá: t.j. môže udržiavať svoju existenciu na účet zdrojov prostredia, alebo výmena s prostredím môže mať obojstranne nasmerovaný charakter.

Informačno-algoritmické zabezpečenie(samoriadenia) konania elementov supersystému, v ktorom je obsiahnutý potenciál rozvoja, je organizované minimálne dvojúrovňovým spôsobom(formou):

1. Fundamentálna časť(základ, báza, eng.“base, fundAment“), identická pre všetky elementy supersystému. Zabezpečuje existenciu elementov supersystému v prostredí s nejakou rezervou udržateľnosti od momentu zavedenia supersystému do prostredia. Ak fundamentálna časť prítomná nie je, tak supersystém nemôže prebývať v prostredí a je ňou vytlačovaný, alebo likvidovaný.

2. Adaptačná časť rozvíjaná v každom elemente svojrázne(špecificky, jedinečne) na osnove fundamentálnej časti informačno-algoritmického zabezpečenia v procese fungovania elementu v supersytéme a vo vzťahu ku nej objemnejšom prostredí.

Fundamentálna časť môže mať svoje hierarchické usporiadanie informačno-algorytmických modulov, nevyhnutné pre zabezpečenie počiatočnej špecializácie elementov, robiaca ich čiastkovými(a nie plnými) analógiami jeden druhého. Príkladom tohto sa javí rozdelenie podľa príznaku pohlavia u ľubovoľnom biologického druhu. Súhlasne s uvedeným usporiadaním fundamentálnej časti je predurčené aj usporiadanie adaptačnej časti informačného zabezpečenie. Tento jav je prirodzene vyjadrený(zobrazený) aj v štruktúrnej organizácii materiálneho nosiča(alebo „nositeľa“ v prípade živočícha, osoby) informačno-algorytmického zabezpečenia. T.j. každého z elementov supersystému. Inými slovami, v štruktúre elementu možno rozlíšiť oblasti, vzťahujúce sa k fundamentálnej i adaptačnej časti Informačno-algoritmického zabezpečenia². Vo väčších supersystémoch sa všetko toto vyjadruje v štatistických charakteristikách rôznorodosti a zhody parametrov elementov aj v predurčene pravdepodobnostno-štatistickom zmysle.