13.7. Obnova riadenia supersystému ako jediného celku
V momente aktívneho kontaktu(na-, či pripojenia, pridruženia sa) autonómnych regiónov v supersystéme, môže zároveň koexistovať niekoľko regionálnych centier riadenia(presnejšie koordinácie). Z nich každé vykonáva plné funkcie riadenia celosupersystémovej úrovne významu. Následne bude v činnosti každého z nich objektívne vznikať tendencia k riadeniu supersystému ako jediného celku podľa nejakej plnej funkcie riadenia. Do daného momentu TÚTO úlohu riadenia riešilo bezprostredne(priamo) vyššie(vo vzťahu k supersystému) riadenie až po Hierarchicky Najvyššie(„Boh“).
Keď sa objavia štruktúry, v činnosti ktorých vzniká tendencia k riadeniu supersystémom ako celkom podľa plnej funkcie, tak sa s ním združený intelekt spúšťa v ňom reálne. Ak elementy tvoriace supersystém(elebo jeho fragmenty) sami disponujú intelektom, tak každá zo štruktúr, ašpirujúcich na riadenie supersystémom(jeho regiónom) ako jedným celkom,môže buď objektívne spolupracovať s procesom formovania celosystémového súborného(zborového) intelektu, alebo mu objektívne prekážať pri pokuse podriadiť(podvrhnúť) svojej intelektuálnej sile ešte nesformovaný súborný intelekt supersystému.
Je jasné, že maximálna efektívnosť supersystému, maximálna elementárna rezerva(el-e-mentov) jeho udržateľnosti sú dosahované v jeho rámci pri bezkonfliktnom samoriadení. To prebieha od momentu, keď supersystém zrodí v čase udržateľný súborný intelekt, disponujúci plnou funkciou riadenia supersystému. Tu pekne vidíme, že samotný intelekt je tiež proces. Je jasné, že súborný intelekt by mal pri tom uskutočňovať riadenie nekonfliktné vo vzťahu k hierarchicky Najvyššiemu riadeniu. Maximálna celková rezerva udržateľnosti supersystému sa totiž objektívne dosahuje pri súlade koncepcie jej samoriadenia(uskutočňovanej zborovým intelektom) s koncepciou hierarchicky vyššieho objemnejšieho riadenia podriadeného Najvyššiemu.
Intelektuálna sila ľubovoľnej čiastkovej štruktúry v supersystéme je logicky menšia ako potenciálna sila v čase(prognosticky dostatočnom počte vlnových dĺžok) udržateľného súborného intelektu supersystému. Preto akýkoľvek pokus vymeniť súborný intelekt za druhý(ohraničený intelekt), predurčuje na celosystémovej úrovni aj nižšiu kvalitu riadenia supersystému(jeho regiónu alebo nejakého fragmentu) ako jediného celku. Takýto pokus sa prejaví množstvom konfliktov riadenia čiastkových štruktúr a ich hierarchie dôsledkom krajne malej hĺbky identičnosti celkového cieľového vektora supersystému(jeho regiónu, fragmentu) a množstva cieľových vektorov jej fragmentov a elementov. Malá hĺbka zhody vektorov cieľov tak vy-tvára konceptuálne neurčité riadenie.
Pri pohľade zvonku je pokus(v zmysle kúsania, zbytočného trápenia) zámeny súborného intelektu ľubovoľným iným(vnútorne ohraničeným intelektom supersystému) ekvi-valentný(rovno-cenný, hodnotný z eng.“value“) pokúš(s)aniu sa o uvalenie hierarchicky vyššieho objemnejšieho riadenia na časť supersystému. To znamená pre intelekt(uskutočňujúci takú zámenu) pokus vyjsť zo seba, postaviť sa nad seba(čo je nemožné) v konflikte s hierarchicky Najvyšším riadením predurčujúcim zrodenie súborného intelektu supersystémom.
...
...
jen nová kapitola: