Kapitola 13.5 - Vnútorné konflikty riadenia v supersystéme
Pouze nová kapitola: DVTR-kap.13.5.pdf
Celý text: DVTR10.6.pdf DVTR10.6.doc
13.5. Vnútorné konflikty riadenia v supersystéme
Vektory cieľov kumulujú čiastkové ciele(ich nové komponenty) a stanovujú(menia) ich priority pod tlakom špecifík skúsenosti interakcie s prostredím ich nosičov. Vo vzťahu k vektorom cieľov možno určiť nasledujúce pojmy:
-
pod Objektívnym vektorom cieľov chápeme ten vektor cieľov, ktorý sa prejavuje v práci systému ako objektívna danosť nezávisle od deklarácii o obsahu a usporiadaní jeho vektora cieľov, ktoré môžu byť ohlásené jeho manažérmi, alebo zapísané v „inštrukciách“ ohľadom jeho nastavenia a využitia1;
-
Potenciálovy vektor cieľov obsahuje objektívne možnosti nevyužívané zo subjektívnych príčin. Vo vzťahu k riadeniu zo strany Najvyššieho je potenciálny vektor cieľov jednou z častí vektora chýb samoriadenia v rámci hierarchicky vyššieho objemnejšieho riadenia, alebo potenciál určený na dosiahnutie v budúcich etapách rozvoja supersystému;
-
Identifikovaný(rozlíšený pri pozorovaniach) vektor cieľov je integrálna(obsahová) časť objektívneho (alebo potenciálového) vektora cieľov spolu s chybami identifikácie čiastkových cieľov a ich priorít. Tento pojem je čisto subjektívne zobrazenie(stvárnenie) objektívneho, avšak podmienené príslušnou úrovňou v hierarchii vzájomnej vloženosti(zapuzdrenosti) riadenia(tvorenia, strojenia, management);
-
Autoidentifikovaný subjektívny vektor cieľov vzniká dôsledkom snahy subjektu riadenia identifikovať svoj vlastný objektívny a(alebo) potenciálový vektor cieľov
Intelekt sa javí byť iba časťou informačného vybavenia(zabezpečenia) správania jeho nositeľa. Ak je informačné vybavenie organizované hierarchickým spôsobom, tak niektoré fragmenty celkového cieľového vektora môžu byť zafixované na rôznych úrovniach tejto hierarchie. Pritom sa v zložení(stavbe) vektora cieľov môžu objaviť rôzne defekty(poruchy).
-
Jeden a ten istý čiastkový cieľ sa môže opakovať niekoľko krát v rôznych jeho(celkového cieľového vektora) fragmentoch, zodpovedajúcich rôznym hierarchický úrovniam organizácie informačného vybavenia. Dôsledkom toho v jeden a ten istý moment(interval) času bude mať jeden a ten istý cieľ rôzne priority v informačno-algoritmickom zabezpečení riadenia. Tento defekt budeme nazývať inverziou priorít.
-
Okrem toho môžu existovať antagonizmy tak jednotlivých cieľov, ako aj fragmentov vo vektoroch cieľov. Pod antagonizmami chápeme prítomnosť vzájomne nekompatibilné(nezlučiteľných, vylučujúcich sa) cieľov rovnakej priority v jeden a ten istý moment(interval) času. Antagonizmy môžu byť:
-
Objektívne, vyjadrujúce nezlučiteľnosť daného vektora cieľov s príčinno-dôsledkovými väzbami celkovej existencie Strojenia sveta.
-
Subjektívne. Na rozdiel od objektívnych „nevyžadujúce od Boha zmenu prírodných zákonov“
Ak príde v supersystéme ku spojeniu sa niekoľkých elementov(z ktorých sa každý javí byť nositeľom nejakého vektora cieľov) do štruktúry, tak táto štruktúra spolu so svojou bázou získava aj ich cieľové vektory. Uvedený jav je sprevádzaný zrodením celkového vektora cieľov tejto štruktúry(alebo supersystému, či jeho fragmentu).
Celkový cieľový vektor štruktúry sa javí byť združením:
-
množín čiastkových cieľov(na úrovni významu štruktúry ako celku2) zo všetkých vektorov do nej vchádzajúcich elementov a
-
podriadenia sa novej spoločnej hierarchii priorít cieľov.
Pritom celkový vektor cieľov nielenže nasleduje defektnosť vektorov cieľov už existujúcich v cieľových vektoroch elementov formujúcich štruktúru, ale môžu v ňom vznikať aj poruchy podmienené nekompatibilitou cieľov a ich priorít zdedených od rozličných elementov.
Dva ľubovoľné vektory cieľov možno porovnať jedného s druhým, rozpoznávajúc zhodnosť do nich vchádzajúcich čiastkových cieľov a usporiadanosti ich priorít. Pojem hĺbka identickosti(zhody) dvoch(a viac) cieľových vektorov je založený na zhode usporiadania následnosti čiastkových cieľov v jeden a ten istý časový okamih(alebo interval):
-
bez inverzií priorít a
-
za neprítomnosti antagonizmov medzi rozličnými cieľmi vo vektoroch.
Za týchto podmienok je riadenie v princípe uskutočniteľné nekonfliktným(podľa cieľov a priorít) spôsobom na osnove nejakej pre všetkých účastníkov objemnejšej koncepcie riadenia v rámci hĺbky zhody ich cieľových vektorov.
Inými slovami:
Hĺbka identickosti(zhody) riadenia vektorov cieľov je rozmer priestoru(pri 1D vektor, pri 2D matica, pri 3D tenzor mier) parametrov, v ktorom je v princípe uskutočniteľné bezkonfliktné riadenie. Tento pojem sprevádza druhý pojem: rezerva(zásoba) udržateľnosti nekonfliktného riadenia podľa hĺbky zhody cieľových vektorov.
Za hranicami hĺbky zhody cieľových vektorov môže riadenie(hoc aj iba na niektorých časových intervaloch, ak nie na celej dĺžke trvania, životnosti procesu) niesť vnútorne konfliktný, konceptuálne neurčitý charakter.
Dôsledkom hierarchič(c)nosti čiastkových cieľov vo vektore je zjednotenie niekoľkých cieľových vektorov do spoločného nejednoznačné. Môžeme získať tak defektné spoločné cieľové vektory, ako aj spoločné vektory disponujúce väčšou hĺbkou zhody s čiastkovými vektormi. T.j. na základe informačnej výmeny(napr. tandemnej, alebo polytandemnej) lepšie identifikujúce podstatu „problému“, cieľa. Moc(sila) a udržateľnosť..zdravie súborného intelektu(vznikajúceho pri informačnej výmene jeho elementov) je určovaná (pri ostatných rovnakých podmienkach) hĺbkou zhody súborného vektora cieľov, vznikajúceho z cieľových vektorov jednotlivých jeho účastníkov. Druhotný proces sa prejavuje v schopnosti elementov priviesť svoje cieľové vektory do súladu so súborným vektorom cieľov a vektorom cieľov hierarchicky vyššieho(vo vzťahu k supersystému) riadenia. Jeho udržateľnosť (a taktiež udržateľnosť riadenia supersystému) na časovom intervale bude určovaná hĺbkou zhody čiastočných, súborného(zboru) a hierarchicky najvyššieho(vo vzťahu k súbornému) vektora cieľov.
Vo vzťahu ku každému z elementov v jeho vektore cieľov možno rozlíšiť
-
fragment determinovaný(podmienený) fundamentálnou časťou informačného vybavenia
-
fragment podmienený adaptačnou časťou.
Tieto dva fragmenty môžu byť taktiež vzájomne porovnané vzhľadom na hĺbku zhody ako 2 odlišné cieľové vektory.
Informačná výmena na úrovni fundamentálnej časti, pokiaľ aj sama nezrodí zborový intelekt, môže vytvárať os-novú pre súborný intelekt pri informačnej výmene na úrovni adaptačnej časti informačno-algorytmického výstroja. To v prípade, že fragmenty v súbornom intelekte zúčastnených elementov cieľového vektora: 1. fundamentálneho(základového) a 2. adaptačného, majú dostatočnú hĺbku zhody. Ak informačná výmena na úrovni fundamentálnej časti od začiatku rodí súborný intelekt, tak na úrovni adaptačnej časti je možné zostrojenie ďalšej hierarchickej úrovne súborného intelektu.
Antagonizmus medzi fragmentami 1. fundamentálnym a 2. Adaptačným je čiastkový prípad defektívnosti vektorov cieľov. Môže zrodiť dva a viac antagonistických súborných intelektov v rámci jedného supersystému. Dôsledkom toho budú vznikať kolapsy procesov samoriadenia v supersystéme vedúce k jeho deštrukcii, alebo napojeniu sa na proces samoriadenia supersystému hierarchicky vyššieho riadenia.
Tak sa pozerá individuálny intelekt na súborný intelekt z pohľadu Dostatočne všeobecnej teórie(modelu) tvorenia(s-trojenia, riadenia). Je možné, že sa niekomu bude zdať všetko tu povedané ako nejaká fantázia(sci-fi, blúsnenie), no potom je dobré obrátiť sa k nejakému špecialistovi v oblasti IT. Aj primitívna sieť počítačov totiž svojimi možnosťami prevyšuje ľubovoľný z v nej zúčastnených počítačov a disponuje možnosťami, ktoré nemá ani jeden z nich. V základnom zmysle totiž ide tiež o intelekty(algorytmy spracovania informácii; sekvencie, postupnosti príslušných krokov).
Pri dvojúrovňovej organizácii informačno-algorytmickej výstroje(vybavenia) samoriadenia elementov môže časť kanálov informačnej výmeny medzi nimi prebiehať iba na hierarchickej úrovni adaptačnej časti informačného vybavenia. Okrem toho môžu byť z dôvodu neosvojenia potenciálu rozvoja informačno-algorytmického výstroja zablokované jednotlivé oblasti. Tak môžu v danom prípade aj všetky kanály(alebo časť z nich) informačnej obmeny disponovať ohraničeným dosahom akcieschopnosti a priepustnosťou. Všetko to vedie k tomu, že supersystém široko rozložený v danom prostredí sa vo vzťahu k činnosti nejakých faktorov(taktiež široko lokalizovaných a o to viac prípadne aj rýchlejšie konajúcich) nemôže správať ako jeden celok a rozpadáva sa na nejaké množstvo regiónov(vo vojenskej term.: polygónov). Tieto polygóny sú z uvedených prvotných dôvodov informačne izolované jeden od druhého na úrovni adaptačnej časti ich informačného výstroja.
Tieto prvotné príčiny potiahnu za sebou príčiny druhotné: nezhody systémov kódovania(napr. u ľudí: reč, slang, stereotypy vnímania, myslenia..) informácii na úrovni adaptačnej časti v rôznych regiónoch supersystému. V každom z takýchto autonómnych regiónov supersystému pravdepodobnostne predurčene vznikajú štruktúry, nesúce vo vzťahu k regiónu plnú funkciu riadenia ním samým ako jedným celkom.
Autonómne oblasti v supersystéme sú jednotky jednej a tej istej hierarchickej úrovne v poriadku vzájomnej vloženosti riadenia. Autonómne regióny sa zmocňujú hierarchickej úrovne štruktúr od jednotlivého elementu až po regionálne centrum riadenia, predstavujúceho osebe štruktúru, informačno-algorytmicky uzavretú na vonkajšie, alebo hierarchicky vyššie(objemnejšie) riadenie vo vzťahu k supersystému ako celku. Regionálne centrá nesú s regiónom prepojený intelekt, uskutočňujúci vo vzťahu s ním plnú funkciu riadenia. Primerane tomu môžu regióny disponovať rovnakým významom v poriadku vzájomnej vloženosti riadenia, ako supersystém celkovo. Pritom môžu byť ale niektoré autonómne regióny vložené v druhých autonómnych regiónoch tak, že ich význam bude menší, v porovnaní s váhou(významom) supersystému ako celku.
Malý stupeň osvojenia potenciálu rozvoja(malé elementná..elementárna rezerva udržateľnosti regiónov) a ohraničenosť tempa rastu kvality riadenia v nich vytvára(spúšťa) vnútri-systémový proces pritiahnutia vonkajších elementov do sféry činnosti centra riadenia autonómnych regiónov3. Tento „psycho-logický“ mechanizmus je do istého stupňa ekvivalentný zvýšeniu elementárnej rezervy ucržateľnosti regiónu pri nezmenenej úrovni intenzity interakcie regiónu so „svojim“ prostredím. V tom zmysle, že by kvalita riadenia pri nezmenenej početnosti(množstve) elementov viedla k vyslobodeniu elementov z procesov plynúcich v regióne(polygóne).
Ak sa hranice sfér činnosti regionálnych centier riadenia stretávajú, plné funkcie riadenia každého z regionálnych centier získavajú celosupersystémový význam. Avšak riadenie supersystémom ako jediným celkom je možné iba pri uskutočňovaní rovnakej plnej funkcie riadenia v každom regióne. Inak povedané: Riadenie supersystému ako jediného celku je rovné množine(dôsledkom „dejinnej“ rôznorodosti pôvodu každej z nich) identických(zhodných) plných funkcii riadenia, čo vedie k zhode riadenia rôznych regionálnych centier. T.j. pokiaľ regionálne objektívnu špecifičnosť každého z nich skúmame osobitne mimo tohto procesu. V opačnom prípade vznikajú (dôsledkom informačnej výmeny medzi autonómnymi regiónmi) v rámci jedného regiónu supersystému podmnožiny jeho elementov konajúcich v mene uskutočnenia navzájom sa vylučujúcich cieľov a koncepcii. V rôznych momentoch(situáciách) a na rôznych časových intervaloch.
Ide o jav konceptuálne neurčitého riadenia. Je veľmi nebezpečné pre regióny supersystému, supersystém ako celok a druhé naviazané uzavreté systémy, pokiaľ sa ho nepodarí prekonať v prijateľnej dobe. Je to rôznorodosť, varianta konfliktného riadenia. S tou osobitosťou, že na rozdiel od určeného konfliktu, kde jedni neustále pracujú na jedny ciele a koncepcie riadenia a druhí na iné, tak v konceptuálne neurčitom riadení jedny a tie isté elementy v rôznych momentoch pracujú na uskutočnení navzájom sa jeden druhého vylučujúcich cieľoch a(alebo) koncepciách ich uskutočnenia.4 Osobitosť konceptuálne neurčitého riadenia leží taktiež v tom, že objektívna konfliktnosť riadenia nie je subjektívne vnímaná ako konflikt viacerých riadení vo vzťahu k jednému a tomu istému objektu.
...
Informační báze KSB