Dostatečně všeobecná teorie řízení, učesaná verze (6)

7.11.2014

předchozí část

...Toto (tento postup krokov - metóda, algoritmika*) sa týka, jak pravdepodobnostnej predurčenosti budúcnosti všeobecne, tak aj vnímania a chápania pravdepodobnostných vyhodnotení uskutočnenia každej z pravdepodobnostne predurčených variánt objektívne možnej budúcnosti.

Pritom je nutné si uvedomiť, že aparát a modely matematickej teórie pravdepodobnosti a matematickej štatistiky – to sú len abstraktné prostriedky, samo o sebe bezchybné v rámci matematického formalizmu. Oni nás len privádzajú k riešeniu prognosticko-analytických úloh v živote, v živote bezchybne, ak životné okolnosti zodpovedajú nami subjektívne vybranému prostriedku. Preto nezávisle od toho, či hodnoty pravdepodobnostných predurčeností sú neformálno-intuitívne alebo formálno-matematické, v každom prípade sa mýli človek, a nie ním vybrané prostriedky riešenia úlohy.

Každému z týchto variantov opisu budúcnosti - možných vektorov cieľov a vektorov stavu - zodpovedá nejaká hodnota pravdepodobnostnej predurčenosti 0 ≤ р ≤ 1 a hodnota matematickej pravdepodobnosti, ako vyhodnotenia týchto pravdepodobnostných predurčeností na osnove matematicko-štatitistických modelov. Medzi týmito variantami môžu byť varianty vzájomne sa vylučujúce, vzájomne sa dopĺňajúce, môžu byť varianty, ktoré sú fragmentami druhých variánt a varianty - nasledujúce jedna druhú, postupne po vektore stavu¹. Keďže je Vesmír (Stroj-enie sveta) hierarchický, tak aj in-formácia vo vektoroch, opisujúcich jeho možné stavy, zodpovedá jeho hierarchickej štruktúre. Dôsledkom toho 1,0 - pravdepodobnostná predurčenosť budúcnosti všeobecne – je rozčlenená nielen vo variantách, ale aj vo vzťahu k hierarchii vektorov stavu v každej z variánt v súlade s mierou chápania hierarchičnosti Stavby sveta, ako časti Objektívnej reality, subjektom. Okrem toho, toto rozčleňovanie (1,0) do variánt sa mení s plynutím času, mierou uskutočňujúceho sa toku udalostí..

Primerane tomu môžu chyby v hodnotení pravdepodobnostných predurčeností vznikať aj následkom neadekvátneho chápania charakteru vzájomných vzťahov jednotlivých variánt, vyčlenených subjektom, a poradia ich následnosti podľa miery ich rozvoja jednej za druhou v chode udalostí.

Pravdepodobnostné predurčenosti uskutočnenia každej z rozličných variánt sú vo všeobecnosti rôzne. Avšak všeobecná pravdepodobnostná predurčenosť celého množstva variantov (v matematike je to integrál hustoty rozdelenia pravdepodobnosti podľa množstva variantov), chápaných človekom, je rovná 0,Х₁Х₂Х₃…Х_м x 10^к < 1.0. Táto veličina je vždy menšia ako číslo jedna², pretože nejaké varianty z dôvodu subjektivizmu, ohraničenosti chápania, vypadnú zo skúmania. No každej zo skúmania vypadnutej, objektívne možnej variante takisto zodpovedá nejaká hodnota pravdepodobnostnej predurčenosti 0 ≤ р ≤ 1, odhliadnuc od jej „neviditeľnosti“ pre subjekt. A súčtu subjektívne nevidených variánt zodpovedá taká veličina pravdepodobnostnej predurčenosti „Rn“, že:

0, Х₁ Х₂ Х₃ …Х_м + Rn = 1,0 presne;

„Rn“ vystupuje vo vzťahu k subjektu, chápajúcemu úplne presnú hodnotu 0,Х₁Х₂Х₃ …Х_м x 10^k s nejakou pre neho neurčitou chybou (odchýlkou) „Rr“, ako súčasť celkovej reálnej neurčitosti, rovnej „Rn + Rr“. Neurčitosti „Rn + Rr“ zodpovedá v procesoch riadenia chyba vo všeobecnosti udržateľného riadenia a ju sprievádzajúca škoda alebo „zázrak“ ako nečakane vysoká kvalita riadenia. Alebo krach riadenia. V závislosti od toho, čo konkrétne vypadlo z analýzy a  chápania subjektu-riadiča (strojcu-manažéra) a ako sa k tomu on stavia. Pri objektívne zlých variantách, vypadnuvších z vnímania riadiaceho subjektu³, môže neurčitosti „Rn + Rr“ zodpovedať katastrofické riešenie neurčitostí. Vtedy ide o úplne maximálny krach riadenia, podľa subjektom vybranej koncepcie („efekt opičej labky“ rovný „opičej“ hlave na pleciach človeka).

V podstate všetky pravdepodobnostno-štatistické hodnotenia pravdepodobnostnej predurčenosti, každej z variánt v rámci cieľov riadenia, mlčky (medzi riadkami) predpokladajú možnosť uskutočnenia riadenia pri dostatočne nízkych hodnotách „Rn + Rr“. Tomu zodpovedajú dostatočne vysoké hodnoty pravdepodobnosti „samouskutočnenia“ vybraného variantu a dostatočne vysoké hodnoty kvality riadenia pri „samouskutočnení“, z ktorého je vylúčený osobnostný aspekt. Alebo sa riadenie mlčky predpokladá ako „automatické“ v tom zmysle, že je akoby nevšímavé (odolné, indiferentné) k zmene povelov manažérov podľa Plnej funkcie⁴.

Mnohé z toho, čo prebieha pod prahom ľudského zmyslového vnímania (alebo všeobecne mimo neho), a taktiež v rámci odchýlky, vlastnej každej z formálno-matematických metód modelovania, môže mať dôsledky. Dôsledky, prevracajúce všetky predchádzajúce predstavy o absolútnej nevyhnutnosti i  absolútnej nemožnosti, alebo jednoznačne odkrytej (či zakrytej) možnosti uskutočnenia toho, či onoho stanoveného variantu. Ak sa dá do vzťahu s matematickou teóriou pravdepodobností, tak Boží Úmysel - adresný a celostne účelný – je najviac viditeľný v „chvostoch“ matematických zákonov rozdelenia hustoty pravdepodobností⁵. Tam sú jeho hodnoty zanedbateľne malé z pohľadu mnohých praktických dodatkov (aplikácií) i subjektívnych prianí. No zásah Zhora nie je bez príčiny a nie bezcieľny: je konceptuálne určitý, presný. V náväznosti na to je potrebné ešte raz pripomenúť slová A. S. Puškina:

«Prozreteľnosť nie je algebra. Um človeka, ľudovo povedané, nie je prorok, ale hádač, on vidí celkový chod vecí a môže z neho vyvodiť hlboké predpoklady, často časom stvrdené, no nie je schopný predvídať náhodu – mocný okamžitý nástroj Prozreteľnosti»

Ak vyjdeme nad rámec dostatočne všeobecnej teórie riadenia a dáme ju do vzťahu s relígiou (nábožnosťou), ako skrytým vedomým dialógom osoby a Boha, tak pravdepodobnostné modely matematickej „teórie pravdepodobností“ (teórie mier neurčitostí) nezapočítavajú osobnostný faktor - mieru duchovnosti⁶ človeka, plne známu jedine Bohu.

Ale osobnostný faktor dominuje vo všetkých procesoch riadenia, chápaných ako celostná (komplexná vnemovo-chápavá*) reakcia človeka (spoločenstiev) na nastávajúce udalosti. Včítane reakcie na prognózy a proroctvá vo vzťahu k rozvoju udalostí v Objektívnej realite v budúcnosti.

Preto vo vzťahu ku každej variante budúcnosti, majúcej príslušný obraz, môže človek vyhodnotiť nielen jej pravdepodobnosť (za už skôr uvedených dvoch podmienok - klauzúl o zmysle pravdepodobnosti), no i  pravdepodobnostnú predurčenosť. Tá je chápaná ako hodnota (stupeň) miery možného, rovná pravdepodobnosti “samovoľnej“ realizácie (na osnove predchádzajúceho samoriadenia a bez vonkajšieho vplyvu), vynásobená mierou potenciálu osobnosti riadiaceho subjektu. Hoci posledná veličina je presne známa jedine Bohu, nie menej aj celospoločenská prax preukazuje, že existujú ľudia, pod ktorých riadením zhynie každá snaha, a sú ľudia, pod ktorých riadením sa aj nemožné úspešne dokoná: „Kádre riešia všetko“ – výrok J. V. Stalina.

A tá istá spoločenská prax zároveň ukazuje, že sú ľudia, ktorí na základe im vlastného zmyslu pre Mieru vedia rozlíšiť (rozpoznať) riadičov - tvorcov skazy⁷ od riadičov - strojcov života. Tvorcovia skazy⁸ dávajú prednosť tomuto druhu vyhodnotenia (skazonosného) na základe (báze) formálno-algoritmickej analýzy anketných - dotazníkových faktov, čo sa v spoločnosti javí byť analógom (ekvivalentom) štatistických modelov matematickej teórie pravdepodobností. Avšak v populácii dvom podmienkam - klauzulám o zmysle pravdepodobností zodpovedá klauzula o zmysle dotazníkových faktov z pohľadu tvorcov skazy (modernejšie kamikadze-manažérov*):

Človek, ktorého dotazníkové fakty skúma a posudzuje riadič skazy, je z jeho pohľadu neschopný pochopiť minulosť a zmeniť na základe prehodnotenia svoje zámery do budúcnosti i spôsoby ich uskutočnenia.

To jest, človeku je dopredu zamietnutá schopnosť k vlastnej zmene, tvorivému rozvoju vlastnej osobnosti. Správajú sa k nemu ako k robotovi – nositeľovi obmedzeného počtu programov určitého funkčného nastavenia, v zhode s úlohami a ich hodnotením riadičmi skazy.

(Inými slovami: z pohľadu tvorcu skazy – kamikadze-manažéra je bežný človek - človeku podobná opica len zvieraťom, biorobotom, ovcou a on, kamikadzemanažér, vlastne za utrpenie takéhoto „človeka“ - svojej obete, ani nenesie zodpovednosť, keďže po prvé: ide len o živočíchov, hmyz..., alebo po druhé: obeť sa narodila s podobným potenciálom, ako on – tvorca skazy, no (pod)vedome sa ho vzdala (nechala sa hlúpo, v  podstate banálne podviesť), čím objektívne nemá právo na pokračovanie v tejto existencii. Proste, ovca z pohodlnosti chce zostať strihanou a  rezanou, napriek upozorneniu od meniacich sa životných okolností (choroby, utrpenie), či priamo adresno-slovne od svojich blízkych, naznačením parametrov ilúzie „samo“vybraného svetonázoru neba (kde NiEt BohA), alebo materialistického konzumu, či idealistického ateizmu a umelej hierarchie...

Čiastočne ide, žiaľ, z pozície tvorcu skazy o správnu dedukciu na základe takmer do absurdna rozvinutého evolučného princípu. Viď. delegácia zodpovednosti (v nemeckom „manažérskom“ žargóne: Sche..sse weiterleiten; u nás známe ako “princíp padajúceho h..vna“) zneužitím objektívnych procesov na základňu de-(z)in-formačnej pyramídy.

Avšak, na vyššej úrovni chápania sú potenciál tvorcu skazy a jeho budúcnosť nevyhnutne spojené s kolektívnym potenciálom človeku podobných opíc, keďže každý z nich dostáva z rúk HNR minimálne od narodenia jedinečnú, stále sa meniacu úlohu v rámci celkových vývojových úloh spolo-cnosti (spoločnej lode). *)

Anketová – dotazníková minulosť, koniec-koncov, je v mnohom základom budúcnosti, ale predsa človek v princípe nie je obmedzený automat. A prognózam na základe dotazníkovej minulosti vo vzťahu k človeku je vlastná nejaká nepredpovedateľnosť budúcnosti. A rozumné spoločnosti venujú pozornosť človeku – jeho potenciálu rozvoja – pri riadení svojej personálnej politiky podľa plnej funkcie riadenia pri tom štádiu vývoja osobnosti, kedy je dotazník v podstate bezobsažný.

V knihe britského etnografa 19. storočia E. B. Taylora „Prvotnopospolná kultúra“ (rok vydania 1896) sa uvádza, že už prvotnopospolné spoločenstvá mali vytvorené procedúry (rituálne upravené psychologické praktiky), používaním ktorých, z detí vo veku 7 – 14 rokov dopredu vyberali tie, ktorých osobnostný potenciál rozvoja im umožní stať sa neskôr vysokokvalifikovanými riadičmi (náčelníkmi - vojenskými a  hospodárskymi vodcami, šamanmi). T.j., premieňať skoro nulové pravdepodobností želaných udalostí na blízke k jednotke (100%) hodnoty kvality riadenia pri ich uskutočňovaní.⁹

V podstate “divochov“ nezaujímali vysoké pravdepodobnosti bezproblémovej (vo vzťahu k  spokojnosti vyššie postavených náčelníkov) služby v budúcnosti, získavané v súčastnosti na základe dotazníkových údajov „kádrovákmi - personalistami“. Ich zaujímali vysoké pravdepodobnostné predurčenosti schopností človeka rozpoznávať a  riešiť predtým nepredvídané problémy — ako prejavy osobnostnej jedinečnosti na základe rozvoja vnímania miery a mravnosti v detstve.

Tieto procedúry boli zlikvidované a prekrútené „elitarizovanými sa“ klanmi prakticky všade na Zemi pri prechode od prvotnopospolného spôsobu života k davo-„elitárnemu“ spoločenskému zriadeniu. Dôvodom bolo to, že v podmienkach klanovo-„elitárneho“ útlaku spoločnosti je pre „elitu“ dôležitejšie KTO riadi, a nie AKO. Lebo ona, disponujúc prakticky neohraničenou vnútrospoločenskou mocou (dlhodobým „samo“riadením kultologických stereotypov myslenia *), v sfére spotreby vyrobených a  dostupných produktov (a služieb) svojvoľne berie pre seba všetko, čo sa jej zachce, neplatiac ostatným, obmedzujúc ich v právach uspokojiť dokonca vlastné životné potreby¹⁰. Pre spoločnosť nerozdelenú klanovým parazitizmom „elity“ („lepších“ ľudí) je dôležité AKO riadia, a preto ona medzi deťmi hľadá toho, KTO časom bude schopný riadiť spoločensky prijateľnou formou¹¹. „Elita“ tiež hľadá medzi deťmi špecificky nadané, no s cieľom ich zotročiť alebo odstrániť¹². Jeden z mnohých príkladov takéhoto druhu ostal zafixovaný v Novom zákone, keď Herodes s cieľom odstrániť Krista (Issu z Nassarie*) osobne vydal rozkaz zahubiť množstvo malých chlapcov.

Keďže základom každého riadenia je dostatočná predpovedateľnosť správania sa systému pod vplyvom:

• faktorov vonkajšieho prostredia na neho (pôsobiacich);

• vnútorných zmien v ňom samotnom;

• riadenia, ako takého,

- tak spoločnosť dôsledkom toho nejako reaguje na informáciu prognostického charakteru. Preto samotný fakt akejkoľvek prognózy – a  o  to viac rozširovanie prognostickej informácie v spoločnosti - mení jemu predchádzajúce miery neurčitostí v chode udalostí. To jest pravdepodobnosti a pravdepodobnostné predurčenosti v hraniciach pripúšťaných ich Vyšším predurčením. Úmerne tomu samotné zverejnenie prognózy môže byť riadiacou činnosťou. A môže byť akciou, ničiacou určený proces riadenia, patriacou k nejakému inému procesu riadenia.

* * *

V súvislosti s tým, že v posledných rokoch sa v Rusku (a samozrejme aj u nás *), ako aj v okolitom svete, masovo vydávajú všemožné astrologické prognózy, je nevyhnutné urobiť vážnu poznámku: treba pochopiť, že ak by sme mali vidieť v astrológii vedu o energo-informačných rytmoch vzájomného pôsobenia (interakcie) Vesmíru, Zeme, jej biosféry a na nej žijúcich ľudí, tak astrológia dáva prognózy najpravdepodobnejšieho vývoja procesov za mlčanlivého predpokladu neprítomnosti (alebo zablokovania) samovoľnej čo i len trochu efektívnej riadiacej re-akcie na neprijateľné prognózy a neprijateľný chod udalostí zo strany tých, komu je prognóza (veštba) daná. Taktiež, často v mlčanlivom predpoklade, sa ignoruje aj možnosť cieľavedomej¹³ riadiacej reakcie na samotný fakt prognózy.

pokračování