4.11.2014
O-DVTR Kapitola 4.doc (210 kB) (originální verze)
R-DVTR Kapitola 4.doc (267 kB) (rozšířená verze)
4. Prognostika, proroctvá a uskutočnenie
jediného variantu budúcnosti.
V podstate základom - osnovou udržateľnej predpovedateľnosti je vnímanie všezjednocujúcej1 miery2 (bezprostredné, priame vnímanie predurčenia bytia Vesmíru Zhora (t.j. doslovne vnímanie vôle Božej*)). Z neho (vnímania, zmyslu pre mieru) vedomie pomocou intelektu čerpá vedomé poznanie príčinno-dôsledkových vzťahov v systéme „objekt riadenia – jeho okolité prostredie – systém (subjekt) riadenia – prostriedky (orgány) riadenia“. Vnímanie miery - to je jedinečný in-divi-duálny zmysel (cit, schopnosť vnímania). Normálne by sa malo spájať s vedomím (je potrebné spojiť sa vedomím s informáciou, o-svoje-nou v kultúre spoločnosti3). Nie je možné stavať do protikladu zmysel pre mieru o-svoje-nému poznaniu. Rovnako, ako nestoja v protiklade k už existujúcemu poznaniu ostatné zmysly ľudí: zrak, sluch, čuch a pod.
Jednou zo stránok zmyslu pre mieru je prijatie a porovnanie pravdepodobnostných predurčeností rôznych variánt budúcnosti a ich hodnotení. Túto formuláciu je potrebné vysvetliť.
Pojem „pravdepodobnosť“ v tomto konkrétnom zmysle slova, a nie v neurčito všeobecnom, sa najviac používa v matematike. V nej je neoddeliteľnou súčasťou štatistických modelov, opisujúcich štatistické zákonitosti, opisujúcich početnosť, frekvenciu, opakovateľnosť každej z rôznych čiastkových variánt masových pravdepodobnostne predurčených javov rovnakého druhu. Preto najprv podrobnejšie preskúmame vzájomné vzťahy matematickej Teórie pravdepodobnosti a Dostatočne všeobecnej teórie riadenia.
Pravdepodobnostná predurčenosť budúcnosti všeobecne je vždy rovná presne 1,0. Ale toto tvrdenie „Pravdepodobnostná predurčenosť budúcnosti je vždy rovná presne 1,0“ je obsahovo neurčité vo vzťahu k opisu tejto budúcnosti. Tá v každom prípade predurčene nastane s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa presne 1,0. Toto tvrdenie je ekvivalentné tomu, že nejaká neurčitá budúcnosť („budúcnosť vo vše-obe-cnosti“) vždy bude. Preto, keď si predstavíme, že na jednej strane váh leží 1,0 - pravdepodobnostná predurčenosť doslovne neznámej budúcnosti všeobecne, tak na druhej strane váh pri takejto predstave musí ležať množstvo viac alebo menej detailne určených - a primerane tomu vzájomne odlišných - variánt tejto „budúcnosti vo vše-obe-cnosti“. Každú variantu z nich je možné vybrať ako (potenciálny) vektor cieľov riadenia.
Pravdepodobnosť každej z rôznych variánt budú-cnosti je vždy menšia ako jednoznačná hodnota pravdepodobnostnej predurčenosti budúcnosti vo všeobecnosti, rovná 1,0.
Život – to je vlastne prax jednoznačného ukutočňovania množstva pravdepodobnostných predurčeností, vyjadrených v príslušnej štatistike.
Matematická teória pravdepodobností a matematická štatistika – to je idealizovaný model praxe uskutočňovania pravdepodobnostných predurčeností, vylučujúci z pozorovania subjektivizmus riadenia, alebo zahŕňajúci nejakú čiastkovú štatistiku subjektivizmu riadičov (riaditeľov, manažérov), popisujúcu skúmaný proces spolu s ostatnými procesmi rovnakého druhu javov v hierarchii Vesmíru (Stvorenia – Stavby sveta), spolu s ďalšími čiastkovými súvisiacimi štatistikami.
V oboch prípadoch, aj keď rozličným spôsobom, aspekt schopnosti riadenia daného subjektu-riadiča (alebo ašpiranta na riadenie) vypadáva z oblasti analytických možností poskytovaných modelmi Teórie pravdepodobnosti a Matematickej štatistiky. Proces samotného uskutočňovania (realizácie) pravdepodobnostných predurčení v Živote – to je vždy proces riadenia4, a preto je podmienený nielen objektívne, ale aj subjektivizmom5 riadičov (riaditeľov - manažérov).
Vo vzťahu k úlohám riadenia podľa plnej funkcie (podstata tohto pojmu bude podrobne vysvetlená v Kapitole 10) vystupuje tento faktor ako osobnostný aspekt, pridávajúci procesu osobnostne podmienenú jedinečnosť, svojráznosť. Štatistika vo vzťahu k uskutočnenému a teória pravdepodobnosti vo vzťahu k modelovaniu budúcnosti sú slepé k osobnostnému aspektu, prítomnému v procese riadenia. Môžu hodnotiť pravdepodobnostné charakteristiky konkrétnej varianty a štatistické charakteristiky množstva variantov procesu, no neodpovedajú na otázky: Kto osobne a prečo spadá pod jednu štatistiku a vypadáva z druhej? Štatistické modely sú nevnímavé k tomu, kto menovite. Ukážu síce výsledok a jeho váhu v štatistike, ale subjekty, ktoré ho dosiahli, zostávajú za hranicami ich možností.
V praxi uskutočňovania pravdepodobnostných predurčení v úlohách riadenia menovite subjekt – konkrétna osoba - má v sebe (alebo viaže na seba) rozličné možnosti alebo nemožnosť realizácie tej alebo inej udalosti (diania), ktorej (ktorému) zodpovedá nejaká matematická pravdepodobnosť. Matematická pravdepodobnosť v zmysle formálno-algoritmického vyhodnotenia objektívnej pravdepodobnostnej predurčenosti nastúpenia udalosti (diania), získanej pomocou vybraného6 štatistického modelu, bez ktorého by ani nebolo riadenia. Alebo pod riadením „naverímboha - naslepo“ vybraným riadičom, čo sa prakticky rovná neprítomnosti (nedostatočnosti) riadenia na pozorovanej úrovni hierarchie riadenia procesu. Aj keď vlastne to, čo sa zdá byť na tejto úrovni ako výber riadenia „naslepo“ (bez schopnosti predvídať *), je vyjadrením hierarchicky vyššieho riadenia.
Obrazne povedané, v úlohách riadenia podľa Plnej funkcie riadenia:
«Pravdepodobnostná predurčenosť uskutočnenia udalosti» = «matematická pravdepodobnosť «samouskutočnenia» udalosti» x «osobnosť riadiča, ako nositeľa príslušných možností a schopností».
To znamená, že pravdepodobnosť „teórie pravdepodobnosti“ je v tomto zmysle bez tváre а objektívna pravdepodobnostná predurčenosť udalosti, diania v živote má konkrétnosť osoby. T.j. osobnostne podmienenú osobitosť, hoci aj hierarchicky vyššiu vo vzťahu k hierarchickej úrovni, pre ktorú je známa štatistika minulých javov a pravdepodobnostné charakteristiky, získané na základe štatistických modelov a ich analýz.
Preto termín „pravdepodobnostná predurčenosť“ môže byť širší, ako termín „pravdepodobnosť“ v jeho prísne matematickom zmysle. No môže byť s ním aj identický, v závislosti od toho, či príslušná osoba spadá pod odosobňujúcu štatistiku a štatistické modely hodnotenia pravdepodobnostnej predurčenosti (vtedy ide o pravdepodobnosť), alebo z nich vypadáva (vtedy ide o pravdepodobnostnú predurčenosť na základe pravdepodobnosti a osobnostnej podmienenosti riadenia). Avšak, jedna a tá istá osoba môže patriť do jednej štatistiky a štatisticko-pravdepodobnostných modelov, a z druhých môže vypadávať.
Ak štatistické zákonitosti sú nemenné v priebehu dlhých časových intervalov, alebo sa menia dostatočne pomaly vo vzťahu k vlastným rýchlostiam chodu procesu riadenia, tak ich možno rozpoznať a môžu byť využité na opísanie prognostiky, t.j. variantov budúcnosti. Aj matematická pravdepodobnosť uskutočnenia každej z rozličných variánt, stotožňovaná so štatistickou početnosťou v chronologicky viac-menej stabilnej rozpoznanej štatistickej zákonitosti, je vo svojej podstate mierou neurčitosti vo vývoji procesu7. Tak sa na báze štatistických modelov, založených na pamäti javov minulých, v pravdepodobnostno-matematickom zmysle formálno-algoritmicky prognostikuje budúcnosť. Pri tichom predpoklade, že pravdepodobnostné predurčenosti minulosti (predchádzajúceho vývoja procesov, javov*), ktoré našli svoje vyjadrenie v štatistike a štatistických modeloch, zostanú nemenné aj v budúcnosti8.
Aj keď pojem „teória pravdepodobnosti“ sa vžil v matematike, treba si uvedomiť, že to je nie termín podľa podstaty, ale príznaku (vonkajšieho označenia). Názov podľa podstaty tejto časti matematiky je MATEMATICKÁ TEÓRIA MIER NEURČITOSTÍ a k tomuto názvu je potrebné časom prejsť, aby nevznikal zavádzajúci tieň popletených „pojmov a dojmov“. „Teória pravdepodobnosti v živote“ v jej objektívnej podstate sa nemieša do matematiky a je obsažnejšia, než teória riadenia, keďže v teórii pravdepodobnosti (bez úvodzoviek) nemožno obísť mlčaním otázky mravnosti a etiky9, nábožnosti – všetkého toho, čo vyjadruje sprostredkovaný (proxy) vplyv na životné okolnosti.
Matematická teória mier neurčitostí – to je len formalizovaná časť všeobecnejšej teórie pravdepodobnosti. Nakoľko do Ruska (aj na Slovensko a do Čiech*) tento odbor matematiky prišiel zvonku, tak otázka prijatej terminológie a predovšetkým názvu samotného odboru matematiky bola riešená živelne „samo sebou“10 - v podstate nezmyselne a nie najlepším spôsobom, ak na to pozeráme vo vzťahu k etymologickému11 systému našich jazykov a pojmovej báze našich kultúr.
Ako už bolo skôr poznamenané, miera neurčitosti – hodnota (stupeň) „pravdepodobnosti“ „samovoľného“ uskutočnenia varianty12, štatistická perióda (doba, rýchlosť zmeny*) a ďalšie charakteristiky pravdepodobnostnej predurčenosti - z pohľadu teórie riadenia – je mierou udržateľnosti prebiehajúceho procesu, vedúceho z určitého stavu, stotožňovaného vo väčšine prípadov so stavom súčasným, ku každej z rôznych variánt budúcnosti z množiny všetkých možných i zdanlivých (imaginárnych), za predpokladu, že:
-
Samoriadenie v skúmanom systéme bude plynúť na osnove jeho predchádzajúceho informačno-algoritmického vybavenia bez akýchkoľvek inovácií.
-
Nedôjde k priamemu adresnému pripojeniu hierarchicky vyššieho alebo iného riadenia, vonkajšieho vo vzťahu k skúmanému systému.
O zmysle týchto podmienok (klauzúl) bolo už takisto skôr hovorené. Tu poukážeme na ešte jednu okolnosť: matematická pravdepodobnosť, ako matematicko-štatistické ohodnotenie významu pravdepodobnostnej predurčenosti ľubovoľného čiastkového variantu budúcnosti - to je miera udržateľnosti prebiehajúceho procesu od objektívne vzniknutej (matice13) súčasnosti k variantu subjektívne vybranej budúcnosti. Všetko v podmienkach vplyvu prekážok jeho uskutočnenia zo strany s ním zároveň sa rozvíjajúcich procesov prechodu k iným variantom, nezlučiteľných s variantom vybraným.
Každé subjektívne hodnotenie významu pravdepodobnosti ako miery neurčitosti – obsahuje v sebe chybu, ak nie je proroctvom, získaným priamo od Boha, Tvorcu a Všedržiteľa. A preto všetky subjektívne formálno-matematické i neformálne intuitívne hodnotenia neurčitostí by sa nemali stotožňovať s presnou hodnotou „0“, alebo „1“, poukazujúcou na absolútnu nemožnosť alebo absolútnu nevyhnutnosť tej, či onej určitej varianty.
Keďže pravdepodobnosť a štatistické hodnotenia pravdepodobnostných predurčení sa v matematike vyjadrujú číselne, je nevyhnutné obrátiť sa k štruktúre znázornenia čísel, aby sme mohli vyjadriť umiestnenie (lokalizáciu) chýb v algoritmicky, či intuitívne získavaných (informačných) hodnotách pravdepodobnostne-štatistických hodnotení pravdepodobnostných predurčení.
Človek, kvôli ohraničenosti svojho vnímania sveta, nechápe presnú hodnotu pravdepodobnostnej predurčenosti, ktorej zodpovedá nekonečné desatinné číslo (zlomok, čiastočka objektívnej reality*) nikdy neprevyšujúci číslo 1. Hodnota presne „1“ zodpovedá neurčitej (neznámej) budúcnosti všeobecne a celý súbor rôznych určitých variánt budúcnosti je charakterizovaný hustotou rozmiestnenia jednotlivých pravdepodobnostných predurčeností budúcnosti všeobecne podľa častí skúmaných variánt. V matematickej teórii pravdepodobnosti, v dôsledku vylúčenia z daného modelu osobnostného aspektu i riadenia, tomu zodpovedá hustota rozdelenia pravdepodobnosti. Nechápajúc nekonečné postupnosti číslic, predstavujúcich reálne čísla, človek chápe a operuje s konečnými aproximáciami14.
To, čo on chápe ako približný odhad matematickej pravdepodobnosti alebo (praktickej) životnej pravdepodobnostnej predurčenosti, je nejaké číslo typu 0,Х1Х2Х3…Хм 10К, kde Х1, Х2, …, Хм sú číslice od 0 do 9 v bežne používanej desiatkovej sústave vyčíslenia. Celkovo vytvárajú mantisu 0,Х1Х2Х3…Хм, neprevyšujúcu hodnotu 1,0.
Mantisa je desatinné číslo s konečným počtom znakov za desatinnou čiarkou. „к“ je exponent – ukazovateľ násobku čísla 10, t.j. množstvo pozícií, cez ktoré treba preniesť desatinnú čiarku smerom doprava (ak к > 0) alebo doľava (ak к < 0) vzhľadom na jej polohu v mantise. Tak získame to isté číslo v bežnej desatinnej forme s konečnou časťou tak celých, ako aj desatinných čísel, rozdelených desatinnou čiarkou (Х1Х2Х3…Хк , Хк+1Хк+2Хк+3…Хк+м, pri к > 0).
(Inými slovami: Aby sme neboli nútení písať ťažko predstaviteľné a zapamätateľné mnohočíslicové čísla v desiatkovej sústave, napíšeme čo najjednoduchšie zapamätateľné číslo s potrebným množstvom desatinných miest, podľa presnosti výpočtu analyzovaného javu. Zvyšok zaokrúhlime a toto číslo vynásobíme číslom 10 s vypočítaným kladným, alebo záporným exponentom. T.j., príslušný základ buď vynásobíme, alebo vydelíme násobkom čísla 10.*)
Toto číslo 0,Х1Х2Х3…Хм 10К je človek schopný bez rozmyslu chybne stotožniť s akoukoľvek presnou hodnotou. Aj vrátane presnej hodnoty pravdepodobnostnej predurčenosti budúcnosti vo všeobecnosti, rovnej 1,0. Pritom zabúda na to, že jeho číslo - to je len matematická pravdepodobnosť - približná hodnota objektívnej pravdepodobnostnej predurčenosti. Ona je v každom prípade získaná iba na základe štatistiky minulosti a obsahuje v sebe (vždy) nejakú chybu. Je to jak dôsledok nepresnosti matematických aj neformalizovaných štatistických modelov, vlastných psychike človeka, tak aj následok objektívnej zmeny pravdepodobnostných predurčeností v toku udalostí.
Človek sa môže pomýliť v chápaní exponentu „к“, v dôsledku čoho sa mu bezvýznamné zdá byť výnimočne dôležitým a dôležité – zanedbateľne bezvýznamným. Avšak aj pri správnom chápaní exponentu „к“, je takisto samotná mantisa vnímaná s nejakou chybou. Okrem toho, niekto môže vnímať správne jednu číslicu za desatinnou čiarkou, a niekto ďalší - tri číslice. Pritom ten, čo vníma jednu číslicu správne, môže vnímať (spozorovať) ešte ďalších sedem číslic chybne a bude si myslieť, že jeho vnímanie je väčšie, ako vnímanie toho, kto vníma dokopy tri číslice, no všetky tri správne (za podmienky, že sa obaja nepomýlili v pochopení exponentu „к“) 15
Ak však, pri správnom spoločnom (u oboch rovnakom) pochopení exponentu „к“, vníma jeden päť číslic16 v mantise, a druhý osem a u každého sú všetky číslice správne, tak všetko, čo druhý vníma od šiestej po ôsmu číslicu v mantise, pre prvého subjektívne neexistuje. A prvý môže túto informáciu prijať od druhého iba po porovnaní poradia pre neho dodatočných číslic s jemu už známymi jeho vlastnými hodnotami. A ak zároveň so správnym vnímaním číslic sa vnímajú aj číslice chybne, tak po porovnaní doplňujúcich číslic druhého s vlastnými číslicami, je nutné preskúmať, kde sa prijali cudzie chyby a kde ide o vlastné chyby vo vnímaní tej istej množiny variantov budúcnosti.
Toto (tento postup krokov - metóda, algoritmika*) sa týka, jak pravdepodobnostnej predurčenosti budúcnosti všeobecne, tak aj vnímania a chápania pravdepodobnostných vyhodnotení uskutočnenia každej z pravdepodobnostne predurčených variánt objektívne možnej budúcnosti.
...pokračování
1V originále je „общевселенской“ – doslovne: jednotnej celoekumenickej (z lat. ekumenický = všeobecný, svetový, zjednocujúci... ekumenizmus = úsilie o zjednotenie...) t.j. jednotnej všezjednocujúcej, alebo celovesmírnej. Kde “vesmír“ je pravdepodobne zo staroslovianskeho „ves(ť)“ (celý, celostný, obrana, bytie, dom, obec, komunita, občina, správa, s-práva, s právom, s pa-ra-va... pa = do, RA = svetlo, va = V-vedieť, védovať, a = Az = Človek, Čelo, hlava a jeho vek...) – pozn. prekl.
2 Miera = z gr. „Sym-metria“, lat. „Harmónia“ - je schopnosť nie narúšať, ale rozvíjať súrozmernosť seba a svojho okolia v rámci objektívnych pravidiel harmónie, charakterizovaných matematicky niektorými iracionálnymi číslami, postupnosťami - napr. Pí, e, Fibonacciho postupnosť a podiel jej dvoch po sebe idúcich členov, resp. reťazový zlomok = zlatý rez atď. Podvedome vyvolávajú u človeka príjemný pocit nekonečna v umení, architektúre, hudbe (polyrytmika), básňach (Alexandrijský verš 3/4)..., až po ľudové, detské odpočítavanie tri, štýýýri... a idemééé... Celú DVTR máme všetci v podvedomí, t.j. METODO-lógiu osvojovania si nových znalostí namiesto FAKTO-logického vnímania deformačného kaleidoskopu, spôsobujúceho nevyhnutne preplnenie vnímania, stack overload, pretečenie pamäte, a tým kolektívno-osobnostnú schizofréniu a masovú psychózu prejavujúcu sa chorobami, drogovou závislosťou, a týmito, vzhľadom na „samo“riadené okolnosti, „prirodzenými“ pomalými, či rýchlymi samovraždami jednotlivých buniek, organel kolektívu = jedincov. Našou úlohou, úlohou týchto napísaných a na nich nadväzujúcich materiálov je iba pomôcť čo najširšej populácii vyniesť uvedené znalosti tisícov generácií na úroveň vedomia (špičku informačného ľadovca) a začať s nimi postupne aktívne pracovať. Vytvoriť také prostredie, aby sa ľudia Človekom stali – dopl. prekl.
3 Kultúre myslenia, domu všetkých, sve-domia – pozn. prekl.
4 s-trojenia, o-súdu... s predchádzajúcim rozpoznaním a vy-hodnotením... btw: Čo majú hodnotenie a súd spoločné a v čom sa oba pojmy rozlišujú a prečo? – dopl. prekl.
5 Podľa osobného:
1. Morálneho štandardu: a) bohocentrického (systematické korigovanie a rozvíjanie, formovanie sve-domia a súborného intelektu kolektívu jedinečných občanov), alebo b) egocentrického
2. Svetonázoru (miery chápania): a) mozaiky (optimalizácie metodológie rozpoznávania, morálneho hodnotenia a rozvíjania harmónie kostry mechanizmu objektívnych príčinno-dosledkových vzťahov), alebo b) kaleidoskopu krivých zrkadiel „konšpirácie“ náhody chymérického všemocného japonského kybernetika Samo-sato – dopl. prekl.
6 podľa vzdelania a skúseností manažéra, resp. príslušného odborného tímu čo najlepšieho z množstva dostupných modelov – pozn. prekl.
7 Rovnajúcej sa miere určitosti, keďže súčet (inte-grál) všetkých pravdepodobností z množstva objektívne možného je rovný určite, isto číslu 1,0.
8 Štatistický významný odklon procesu, náhla skoková zmena spôsobená iným významným nerozpoznaným procesom (podľa miery nášho nevnímania a nechápania objektívnej reality v rámci „in-formačnej pyramídy“), ďalej „kuratelou“ Vis Maior - v dôsledku nami chybného rozpoznania (rozlíšenia) Jeho objektívnych cieľov atď. – dopl. prekl.
9 Etymo-logicky At-tikos(?), ATTIKA, At-thénoi, ... miesto a-tikos – pozn. prekl.
10 Tak, ako lieta „metla s babou Jagou“ a žiaľ , nie opačne... v zatiaľ bežnom „hermeneuticko-exoterickom“ chápaní pre „biomasu plebsu“ – pozn. prekl.
11 Etymológia – náuka o pôvode slova, jeho pôvodnom význame – obraze, vývoji a vzájomnej príbuznosti s inými slovami – pozn. prekl.
12 Budú-cnosti alebo nectnosti... viď. Xeno-fónove „S-po-mienky na Só-krata“ – pozn. prekl.
13 Mat(r)ice, presnejšie tenzora korelácie možných a objektívne HNR preferovaných vektorov stavu nastávajúcich udalostí – pozn, prekl.
14 Približnými hodnotami, podľa morálky a miery chápania zvolených iterácií (iterácia = v matematike opakovanie rovnakého počtového radu) – pozn. prekl.
15 Toto nie je pojednanie len o zložitých, mnohočíslicových číslach. Číslica –> číselný znak –> znak –> prí-znak –> jav, situácia, udalosť... exponent „k“ –> poriadok –> následnosť –> priorita... Toto - to je predovšetkým o praktickom živote – živote, bytostne dotýkajúcom sa každého z nás a o našom vnímaní jeho prejavov – pozn. prekl.
16 Konkrétnych čísel- znakov, vyjadrujúcich nejakú kvantitatívno-kvalitatívnu vlastnosť, parameter
Informační báze KSB