Dostatečně všeobecná teorie řízení, učesaná verze (2)

Dostatečně všeobecná teorie řízení, učesaná verze (2)

16.10.2014

předchozí část

 

DVTR Kapitola 2.doc (163 kB)

 

Druhá kapitola "učesaného" textu. Shrnutí změn (od popolvára):

1. sú v nej zachované skoro všetky doplnenia, rozšírenia a aktualizácie prekladateľského kolektívu udos. Akurát sú v menej rušivej forme, oproti pôvodnému prekladu často presunuté do poznámky pod čiarou. Je to najmä kvôli plynulosti a nefragmentovaniu už aj tak náročného originálneho ruského textu. To zabezpečuje lepšiu pochopiteľnosť myšlienok.

2. pôvodný preklad, ktorý už bol tu uverejnený a z neho čerpá aj ilustrovaná verzia, bol robený rýchlo, nestíhali sa robiť korektúry. Zámerom bolo, čím skôr tieto materiály dostať medzi ľudí aj za cenu určitých chýb, preklepov a pod. Táto učesaná verzia bola robená už v pokoji, bez stresu, robená doslova "od piky", keď do slovenského prekladu sa nanovo vkladali originálne ruské texty a porovnával sa pôvodný preklad, či plne korešponduje s ruskými textami. Takto boli objavené a odstránené mnohé preklepy, chybné preklady, ktoré spôsobovali nelogickosť a nepochopiteľnosť niektorých viet až odsekov. Vylúčili sa mnohé synonymá v zátvorkách, ktoré narúšali plynulosť textu a neboli až tak dôležité. Ponechali sa len tie, kde fakt bolo veľmi ťažké prikloniť sa len k jednému jedinému slovenskému výrazu. Zlepšila sa štylizácia, niektoré siahodlhé súvetia sa rozčlenili a naopak, niektoré pôvodne rozdelené ruské súvetia sa nanovo spojili, lebo ich rozdelenie už prinášalo oproti originálu jemný posun v zmyslovej rovine. Vizuálne sme rozčlenili odseky vynechaním riadku.

3. ujednotili sme preklady niektorých špecifických ruských výrazov, ktoré sme predtým prekladali raz tak raz onak, teraz je to vždy jednako:
napr. Vselenije = vesmír, Mirozdanije = Stavba sveta = Univerzum, aj keď je to v podstate to isté, ale určitý zmyslový odtieň tam je.

4. v mnohých prípadoch sme text zjednodušili menej kvetnatým prekladom, keď namiesto 3-4 slov sme použili len jedno.

5. momentálne je plne učesaných 10 kapitol DVTR v dvoch verziách: rozšírená /tu uverejnená/ a originálna plne podľa ruského originálu bez akýchkoľvek rozšírení, dodatkov, delení slov a pod. Treba si uvedomiť, že učesanie jednej strany trvá cca 3-4 hod. čistého času.

6. postupne bude učesaná celá DVTR, myslím si, že v tejto podobe je vhodná už aj na klasické knižné vydanie. Zverejňované časti Vody mŕtvej sú už v učesanej verzii. aspoň doteraz.

7. a nakoniec, všetci sa postupne zdokonaľujeme v ruštine a je to vidieť aj na učesanej verzii, plus poznáme už DVTR ako celok, čo umožnilo predtým sporný, neistý, nejednoznačný preklad v kontexte s nasledujúcimi kapitolami vylepšiť a uviesť v autormi zamýšľanej zmyslovej rovine

* * *

 

2. Kategórie Dostatočne všeobecnej teórie riadenia

 

Pojem „riadenie“ možno v podstate, v jeho najširšom (najvšeobecnejšom) slova zmysle definovať skrátene takto:

 

Riadenie – to je zistenie objektívnych možností, stanovenie a  dosiahnutie vybraných

cieľov praktickou činnosťou.

 

Toto je definícia podľa Plnej funkcie riadenia (o nej bude reč v texte nasledujúceho odseku a podrobnejšie v Kapitole 10).

Ďalej môžno objasniť a  do detailov rozobrať rôzne aspekty riadenia ako objektívneho procesu. A v závislosti od toho, ako sa to robí, vychádza (sa získava) tá alebo iná verzia teórie riadenia.

 

V teórii riadenia je možné zadanie celkovo iba dvoch úloh:

  • Prvá úloha: Chceme riadiť objekt1 v procese jeho fungovania sami bezprostredne. V tomto prípade ide o úlohu riadenia.

  • Druhá úloha: Nechceme riadiť objekt v procese jeho fungovania, ale chceme, aby sa objekt - bez nášho bezprostredného vmiešavania sa do procesu - riadil sám, v pre nás prijateľnom režime. V tomto prípade ide o úlohu samoriadenia.

 

Rozdiel medzi úlohou riadenia a úlohou samoriadenia spočíva v tom, že pri úlohe riadenia niektoré etapy Plnej funkcie riadenia a algoritmiku ich realizácie preberá na seba subjekt – riaditeľ (manažér), ale pri úlohe samoriadenia subjekt - riaditeľ spomínané úlohy kladie na systém riadenia2 objektu. Okrem toho, môžu úlohy riadenia prechádzať plynule do úloh samoriadenia. Závisí to na tom, ktoré etapy Plnej funkcie riadenia sa zapájajú a  ktoré sa vyraďujú pri konkrétnom procese riadenia.

Napríklad v technike: potom, až ľudia vykonali všetko, čo je potrebné na prvej až štvrtej etape Plnej funkcie riadenia, môže byť úloha riadenia následne pretransformovaná do úlohy samoriadenia technického objektu. Z tohto dôvodu, pokiaľ rozdielnosť úloh riadenia a samoriadenia nemá principiálny charakter (napr. umelecká ručná výroba, básnická tvorba a pod. – pozn. prekl.), sa v DVTR používa termín „riadenie“. O to viac, že obe úlohy sa popisujú štruktúrne identickými (rovnakými) súbormi parametrov.

 

Pre vedomú formuláciu a riešenie každej z vyššie uvedených, alebo oboch úloh teórie riadenia spolu3, sú nevyhnutné tri súbory in-formácií:

 

Vektor cieľov riadenia (rovnako: samoriadenia, ak nie je stanovená odlišnosť), opisujúci ideálny režim fungovania (správania sa) objektu. Vektor cieľov riadenia sa tvorí podľa subjektívnej svojvôle (ľubovôle) ako hierarchicky (podľa priorít) usporiadané množstvo čiastkových (individuálnych) cieľov riadenia, ktoré majú byť uskutočnené v prípade ideálneho (bezchybného) riadenia. Postupnosť (chrono-lógia) čiastkových cieľov v ňom je opačná postupnosti vzdávania sa každého z nich v prípade nemožnosti dosiahnutia kompletného súboru cieľov. Zodpovedajúco tomu, na prvom mieste vektora cieľov4 sa nachádza (má najvyššiu prioritu) najvážnejší cieľ a na poslednom - najmenej dôležitý, ktorého je prípustné vzdať sa ako prvého.

(Pri životne, či civilizačne dôležitých, esenciálnych, či tzv. kľúčových cieľových vektoroch, sa niektorí jednotlivci alebo kolektívy jednotlivcov niekedy prvej položky vektora cieľov nevzdajú ani za cenu života – dopl. prekl.)

 

Jeden a ten istý súbor cieľov, podriadených rôznym hierarchiám priority (rôznym poradiam

dôležitosti pre manažéra), vytvára rôzne vektory cieľov. To vedie k možnému rozdielu v riadení, (a tým k problémom, ba až k strate riadenia – pozn. prekl.). Strata riadenia môže byť vyvolaná aj vypadnutím z vektora cieľov niektorých pre riadenie procesu objektívne nevyhnutných cieľov. Takisto aj vypadnutím celého vektora, alebo jeho častí (fragmentov) z objektívnej mat(r)ice možných stavov objektu. Takisto aj objavením sa vo vektore objektívne a  subjektívne vzájomne sa vylučujúcich cieľov alebo v procese riadenia nestabilných (neudržateľných) cieľov. Toto všetko – to sú rozličné druhy defektnosti (chybovosti) vektorov cieľov.

Obrazne povedané, vektor cieľov – to je poradovo očíslovaný súpis, zoznam toho, čo si želáme. Čísla symbolizujú poradie, dôležitosť želaní a ich opačné poradie (zdola nahor, od posledného po prvé číslo) vyjadruje poradie zrieknutia sa jednotlivých cieľov - želaní v prípade nevyhnutnosti.

 

 

V niektorých verziách teórie riadenia sa v tomto prípade používa termín „cieľový strom“ (decision tree). To predpokladá prítomnosť (existenciu) súvislej následnosti cieľov, ktorá sa môže rozvetvovať v procese riadenia a  ktorej ciele majú byť uskutočnené počas reálneho riadenia v rôznych etapách procesu. Avšak termino-logická varianta „cieľový strom“ nezodpovedá potrebám univerzálnosti terminológie. Prax používania sieťového plánovania totiž ukázala, že proces riadenia sa môže nielen rozvetvovať, ale rôzne druhy čiastkových procesov riadenia sa môžu spolu zlučovať po dosiahnutí spoločných prechodných cieľov. V tomto prípade by bolo možné celkový súbor cieľov nazvať „sieť cieľov“, ale to by bolo intuitívne nepochopiteľné.

Preto dáme prednosť širšej interpretácii termínu „vektor cieľov riadenia“. To zahŕňa do neho i ten prípad, keď sa vektor cieľov môže meniť v procese riadenia, či už ako funkcie času, alebo mat(r)ice možností priebehu procesu riadenia a subjektívne vybranej algoritmiky riadenia procesu.

 

 

Vektor (súčasného, aktuálneho) stavu kontrolných parametrov, opisujúci skutočné správanie sa objektu podľa parametrov patriacich do cieľového vektora.

Tieto dva vektory zobrazujú vzájomne prepojený pár, v ktorom každý z týchto dvoch vektorov predstavuje usporiadané množstvo in-formačných modulov, popisujúcich príslušné parametre objektu presne zodpovedajúce čiastkovým (parciálnym) cieľom riadenia. Poradie in-formačných modulov vo vektore stavu kopíruje hierarchiu vektora cieľov. Obrazne povedané, vektor stavu - je súpis, ako aj prvý vektor, avšak súpis toho, čo sa chápe ako aktuálny stav objektu riadenia v realite.

Pretože vnímanie a chápanie stavu objektu5 subjektom6 riadenia nie je ideálne, po prvé - z dôvodu skreslenia (skomolenia) informácie, vychádzajúcej od objektu, „šumom“ prostredia, cez ktoré prechádzajú informačné toky; a toto chápanie má charakter, podmienený osobitosťami prijímania a spracovania7 informácie subjektom, tak vektor stavu obsahuje vždy nejakú chybu v určení skutočného stavu. Tej zodpovedá nejaká objektívna neurčitosť pre subjekt riadenia. Neurčitosť je objektívna, t. j. v princípe nemôže byť úplne odstránená úsilím subjektu.

Druhá vec je, že objektívna neurčitosť môže byť tak prípustnou, ako aj neprípustnou pre dosiahnutie cieľov konkrétneho procesu riadenia.

 

Vektor chyby riadenia predstavuje „rozdiel“ (v úvodzovkách preto, že rozdiel nie je nevyhnutne algebraický výraz) vektora cieľov a  vektora stavu (vektor chyby riadenia = vektor cieľov — vektor stavu).

Opisuje odklon reálneho procesu od vektorom cieľov predpísaného ideálneho režimu a zároveň obsahuje nejakú neurčitosť zdedenú od vektora stavu. Obrazne povedané, vektor chyby riadenia – to je zoznam (prehľad, výpočet) neuspokojených želaní, zodpovedajúci zoznamu vektora cieľov s nejakým ohodnotením stupňa neuspokojenia každého z nich. Ohodnotením, buď navzájom číselne porovnateľných úrovní, alebo číselne neporovnateľných úrovní, no stupňovito usporiadaných,  podľa celými číslami označenej preferencie (želateľnosti) každej úrovne v jej porovnaní so všetkými ostatnými úrovňami.

Vektor chyby - to je osnova pre formovanie zhodnotenia kvality riadenia subjektom-riaditeľom (manažérom, tvorcom, stroj-com – pozn. prekl.). Hodnotenie kvality riadenia nie je samostatnou kategóriou, pretože na osnove jedného a toho istého vektora chyby je možné vytvoriť mnoho hodnotení kvality riadenia. Pritom zďaleka nie vždy navzájom zameniteľných.

 

Okrem základného (východzieho) rozdielu medzi vektorom cieľov a vektorom stavu v momente začiatku riadenia, zdrojom (príčinou) chýb riadenia reálne sú:

1) algoritmika vypracovania riadiaceho pôsobenia systému riadenia, ktorá v princípe nemôže

garantovať ideálne riadenie s nulovými komponentami (zložkami) vektora chýb

2) vlastný šum v uzavretom systéme8,

3) vonkajšie rušenie, vrátane snáh o prevzatie riadenia inými subjektmi

Úloha riadenia vo svojej podstate – to je dosiahnutie cieľov, a to sa rovná - vynulovať vektor chyby riadenia.

V skutočnosti vektor chyby nemôže byť ideálne vynulovaný jak kvôli objektívnym príčinám, tak kvôli rôznym nepresnostiam a  oneskoreniam v procese riadenia, ktoré sú podmienené subjektívnymi príčinami v priebehu organizácie riadenia. Vzhľadom na túto skutočnosť môže reálne riadenie prebiehať v jednom z troch režimov:

  • Normálne riadenie – pri ňom sa reálne nenulové hodnoty komponentov vektora chyby riadenia hodnotia ako plne prípustné (môžu sa pritom nachádzať v rámci prípustných hodnôt odchýlky meraní – v tomto prípade sa dosahujú hodnoty tzv. „technickej nuly“, alebo sa môžu považovať za približne rovné nule9).

  • Prípustné riadenie – pri ňom sa reálne nenulové hodnoty komponentov vektora chyby nachádzajú v hraniciach prípustných hodnôt. Prípustné riadenie je svojimi charakteristikami horšie ako normálne.

  • Havarijné riadenie – pri ňom niektoré komponenty vektora chyby prekračujú prípustné hranice, avšak katastrofa riadenia (nezvratná strata riadenia, narušenie, rozvrat objektu riadenia, alebo ním spôsobené škody na prvkoch vonkajšieho prostredia) ešte nenastala. V režime havarijného riadenia sa hlavným cieľom riadenia stáva návrat objektu aspoň do režimu prípustného riadenia.

 

Štruktúra a súvzťažnosť informácií tvoriacich vyššie uvedené vektory sú znázornené na obrázku 4, uvedenom na konci kapitoly 14.

 

Kľúčovým pojmom (poňatím) teórie riadenia je pojem (poňatie):

Udržateľnosť (stabilita) objektu v zmysle predpovedateľnosti (predvídateľnosti, „prorokovateľnosti“, predikcie) jeho správania v stanovenej (určenej, definovanej) miere pod vplyvom vonkajšieho prostredia, vnútorných zmien a zvoleného riadenia10; alebo v krátkosti - udržateľnosť v zmysle predpovedateľnosti11. Riadenie je v princípe nemožné, ak správanie sa objektu je nepredpovedateľné (nepredvídateľné) v preňho dostatočnej miere. 12

 

Plná funkcia riadenia – to je svojho druhu pustá a  priezračná forma, obsahovo napĺňaná v procese riadenia. Inými slovami, je to matrica objektívne možného riadenia - miera riadenia, ako procesu trojjedinstva matérie-informácie-miery13. Opisuje súvislé (nadväzujúce) etapy cirkulácie a premien informácie v  procese riadenia. Začína momentom rozpoznania (identifikácie) faktorov prostredia subjektom, čo vyvoláva u neho subjektívnu potrebu riadenia a formovania vektora cieľov riadenia subjektom-riaditeľom a  pokračuje až do uskutočnenia vytýčených cieľov v procese riadenia. Je to systém stereotypov vzťahov a  stereotypov premien (transformácie) informačných modulov. Tie tvoria in-formačnú bázu riadiaceho subjektu, modelujúceho na ich osnove správanie sa (fungovanie) objektu riadenia (alebo modelujúceho proces samoriadenia) v tom prostredí, s ktorým interaguje (spolupôsobí) objekt (a cez objekt aj subjekt).

 

Obsahovým fragmentom Plnej funkcie riadenia je cieľová funkcia riadenia, t.j. koncepcia dosiahnutia jedného z čiastkových cieľov v procese riadenia, patriacich do vektora cieľov. Koncepcie riadenia vo vzťahu ku všetkým čiastkovým cieľom vytvárajú celkovú (generálnu) koncepciu riadenia. Ďalej bude reč z väčšej časti konkrétne o nej - o  celkovej koncepcii riadenia. Tam, kde pôjde o jednu z čiastkových (parciálnych) koncepcií (cieľových funkcií riadenia), tam sa to špecifikuje, uvedie osobitne (explicitne). Pre skrátenie a aj vylúčenie zámeny s plnou funkciou riadenia, cieľovú funkciu riadenia tam, kde nie je zvlášť nevyhnutný presný termín, budeme nazývať: koncepcia riadenia. Koncepcia riadenia napĺňa konkrétnym riadiacim obsahom všetky alebo časť etáp plnej funkcie riadenia.

Po stanovení (definovaní) vektora cieľov a rámca prípustných chýb riadenia podľa koncepcie riadenia (cieľovej funkcie riadenia) sa v procese reálneho riadenia uskutočňuje prepájanie informačných tokov z vektora cieľov na vektor chyby (alebo jemu ekvivalentné (rovnocenné) prepájanie na vektor stavu).

 

Inými slovami, v procese riadenia sa informácia o vektore stavu (alebo vektore chyby riadenia) dáva do vzťahu s vektorom cieľov a  na základe tohto vzťahu sa vypracuváva a uskutočňuje riadiace pôsobenie.

 

Pri formovaní súboru koncepcií riadenia, zodpovedajúcich vektoru cieľov, sa rozmer priestoru parametrov vektora stavu zväčšuje v dôsledku pripájania doplnkových parametrov k stĺpcu kontrolných parametrov. Tie sú objektívne aj  subjektívno-manažérsky, informačno-algoritmicky zviazané s kontrolnými parametrami. Kontrolné parametre opisujú stav objektu, vonkajšieho prostredia a systému riadenia (napr. teplotu, náladu, hlad, rýchlosť, pocit stresu, čas atď. – pozn. prekl.).

 

Tieto – vektor stavu dopĺňajúce, informačno-algoritmicky zviazané s kontrolnými - parametre sa rozdeľujú na dve kategórie:

 

  • riadené – ktoré môžu byť bezprostredne zmenené (modifikované) činnosťou zo strany subjektu, čo bude mať za následok aj zmenu kontrolných parametrov. V zmene hodnôt bezprostredne (priamo) riadených parametrov sa prejavuje riadiaca činnosť (oni vytvárajú, tvoria vektor riadiacej činnosti);

 

  • voľné – ktoré sa menia pri zmene priamo riadených, no nepatria do zoznamu kontrolných parametrov, tvoriacich vektor cieľov riadenia. Všetky objektívne možné hodnoty slobodných parametrov v procese riadenia sa považujú za prípustné.

 

Takto, pre loď: uhol kurzu (medzi rovinou symetrie a orientáciou na sever) - je kontrolný parameter; uhol vyloženia (natočenia) kormidla - je (priamo bezprostredne) riadený parameter; uhol driftu14 (medzi vektorom rýchlosti, t.j. smerom momentálneho pohybu a  rovinou symetrie lode, nazývanej diametrálnou rovinou) - je voľný parameter.

Alebo iný príklad: pre klimatizačné systémy kontrolným parametrom môže byť teplota vzduchu v miestnosti a relatívna vlhkosť vzduchu môže byť voľným parametrom. Zahrnutie relatívnej vlhkosti vzduchu do súpisu kontrolných parametrov vyžaduje doplnenie systému o zariadenia pohlcujúce prebytočnú vlhkosť a zvlhčovače nadmieru suchého vzduchu.

 

Ďalej pod vektorom stavu sa vo väčšine prípadov rozumie tento (vyššie uvedený) rozšírený vektor, zahŕňajúci v sebe vektor prebiehajúceho (aktuálneho) stavu kontrolných parametrov, kopírujúci hierarchické usporiadanie vektora cieľov (jednotlivých položiek v ňom – pozn. prekl.) Súbor bezprostredne (priamo) riadených parametrov môže byť takisto hierarchicky usporiadaný (normálne riadenie, riadenie v potenciálne nebezpečných situáciách, havarijné a pod.). Zobrazuje vektor riadiaceho pôsobenia, vyčlenený z vektora stavu, a preto je vo vzťahu k nemu sekundárny (z neho odvodený). Pritom, v závislosti od varianty režimu riadenia, môžu niektoré z množstva voľných parametrov dopĺňať vektor cieľov a  vektor riadiaceho pôsobenia.

 

Plnú funkciu riadenia v procese riadenia realizujeme bezštruktúrnym spôsobom (riadenia)štruktúrnym spôsobom.

 

Pri štruktúrnom spôsobe riadenia pre-dávame in-formáciu (direktívno)adresne prostredníctvom plne definovaných elementov štruktúry, vzniknutej (alebo cielene sformovanej, vy-tvorenej) ešte pred začiatkom procesu riadenia.

 

Pri bezštruktúrnom spôsobe riadenia takých, dopredu vzniknutých štruktúr niet. Prebieha neadresné šírenie informácie jej cirkuláciou (obehom) v prostredí, schopnom vytvoriť zo seba štruktúry pri zadefinovaní (rozpoznaní a sformovaní – pozn. prekl.) informačno-algoritmických vzájomných vzťahov medzi jednotlivými elementami prostredia. V procese bezštruktúrneho riadenia sa štruktúry v prostredí skladajú a  rozpadajú. Riadenými i  kontrolnými parametrami sú pravdepodobnostné a  štatistické charakteristiky masových javov v riadenom prostredí. Ide o priemerné hodnoty parametrov, ich stredné kvadratické odchýlky, hustoty rozdelenia pravdepodobností nejakých udalostí, korelačné funkcie a  ostatné objekty z  časti matematiky, nazývanej Teória pravdepodobnosti a  matematická štatistika (presnejšie „Teória mier neurčitostí“ – pozn. prekl.).

 

Štruktúrne riadenie sa v reálnom živote vykryštalizuvávabezštruktúrneho. (Nie naopak, ako si to, žiaľ, ešte stále mnoho profesionálne masovo manipulovaných ľudí chybne myslí – pozn. prekl.).

Objektívnou osnovou bezštruktúrneho riadenia sú objektívne pravdepodobnostné predurčenia a štatistické modely, ich opisujúce15. Zoraďujú masové javy v štatistickom zmysle a  umožňujú odlišovať jednu množinu od druhej (alebo jednu a tú istú množinu, ale v rôznych etapách vývoja jej existencie) na základe ich štatistických opisov; a v mnohých prípadoch odhaliť aj príčiny, spôsobujúce rozdiely štatistík.

 

Preto, slovo „pravdepodobne“ a  slová s ním totožné, je potrebné chápať nie v  bežne zaužívanom zmysle „môže byť tak, a môže byť inak ...a vlastne všelijak“, ale ako poukázanie na možnosť a existenciu objektívnych pravdepodobnostných predurčeností. Tie podmieňujú objektívnu možnosť uskutočnenia konkrétneho javu, udalosti, zotrvávania objektu v nejakom stave a  takisto aj ich zhodnotenia prostriedkami matematickej štatistiky a  teórie pravdepodobností. A zodpovedajúco tomu, ako potvrdenie existencie stredných hodnôt „náhodného“ parametra (pravdepodobnosť16 ich prekročenia = 0,5),  kvadratických odchýliek od strednej hodnoty a  ďalších kategórií známych z  teórie pravdepodobnosti a matematickej štatistiky.

 

Z pohľadu DVTR – Dostatočne všeobecnej teórie riadenia je teória pravdepodobnosti (jeden z oborov matematiky) matematickou teóriou mier neurčitostí v priebehu (konkrétnych sledovaných) udalostí. Úmerne tomu: váha pravdepodobnosti, sledovaná štatistická hustota rozdelenia a  takisto  ich rôznorodé hodnotenia sú mierami neurčitosti možného alebo predpokladaného riadenia. Oni sú - miery udržateľnosti (stability) prechodného procesu, vedúceho zo zisteného17 (pôvodného) stavu (vo väčšine prípadov potichu “medzi riadkami“ stotožňovaného s terajším stavom) ku každému z rôznych variantov budúcnosti z množstva jej možných variánt za predpokladu, že:

 

  1. Samoriadenie v skúmanom systéme bude prebiehať na osnove (podľa) jeho pôvodného informačno-algoritmického zabezpečenia bez akýchkoľvek inovácií.

 

  1. Nedôjde k priamemu adresnému zapojeniu sa hierarchicky vyššieho alebo iného riadenia, vonkajšieho vo vzťahu k sledovanému systému.

 

Prvej z týchto dvoch klauzul zodpovedá vzájomná podmienenosť: čím nižšia hodnota udržateľnosti (stability) prechodného procesu je u vybranej varianty, tým vyššia musí byť kvalita riadenia prechodného procesu. To vyžaduje primerane vyššiu kvalifikáciu riaditeľov (manažérov, tvorcov)18.

T.j., v každej množine porovnávaných možných variantov vývoja, veličina, obratne proporcionálna pravdepodobnosti (alebo jej ohodnoteniu) „samouskutočnenia“ každého určeného variantu, predstavuje pomernú (vo vzťahu k druhým skúmaným variantám) mieru efektívnosti riadenia a zodpovedajúco tomu - mieru profesionalizmu riaditeľa (manažéra), nevyhnutných pre uskutočnenie konkrétne tej varianty zo skúmanej množiny.

 

 

Miera

 

1

nevyhnutnej

=

——————————————————

efektivity
riadenia

 

Pravdepodobnosť „samo-uskutočnenia“
zvolenej varianty

 



Druhá z týchto dvoch klauzúl poukazuje, okrem iného, na možnosť konfliktu s hierarchicky rozsahovo vyšším riadením. V zlomovom prípade konfliktu, ak si niekto vybral zlo, snaží sa ho uskutočniť a vyčerpal Božiu trpezlivosť, tak svojim konaním vyvolá do chodu udalostí priamy adresný zásah (intervenciu) Zhora. A tento zásah prevráti všetku jeho činnosť konanú na základe všetkých jeho predošlých prognóz a odhadov ich udržateľnosti - mier neurčitostí.

 

Vektory cieľov riadenia a im zodpovedajúce režimy riadenia možno rozdeliť do dvoch tried:

Rovnovážne (vybalansované) režimy – kolísanie, kmitanie (parametre kontrolných frekvencií riadených procesov – pozn. prekl) sa nachádza v prípustnom rámci relatívne nemenného v čase vektora cieľov riadenia

Manévre – to sú kmity, výkyvy relatívne v čase sa meniaceho vektora cieľov a prechod z jedného rovnovážneho režimu (alebo režimu manévra) do druhého, pri ktorých sa parametre reálneho manévru odchyľujú od parametrov ideálneho manévru v prípustnom rámci.

 

Strata riadenia - je vyjdenie vektora stavu (alebo jemu ekvivalentné vyjdenie vektora chyby) z oblasti prípustných odchýliek od ideálneho režimu (rovnovážneho, alebo manévru). Inými slovami – je to vypadnutie z množiny prípustných vektorov chyby.

 

Manévre rozdeľujeme na silnéslabé. Ich vzájomný rozdiel je podmienený a určuje sa subjektívnym výberom etalónneho procesu času a jednotky merania času. Toto rozdelenie manévrov na silné a slabé vyplýva z toho, že v mnohých prípadoch modelovanie slabých manévrov môže byť podstatne zjednodušené na účet ignorácie celého radu faktorov bez straty kvality riadenia.

 

Každý čiastkový (parciálny) proces môže byť posúdený (si predstavený) ako proces riadenia alebo samoriadenia v toku procesu obsiahlejšieho hierarchicky vyššieho (jemu nadradeného) riadenia. Môže byť opísaný v termínoch, uvedených základných kategórií teórie riadenia. To umožňuje prepojiť uvedené pojmy teórie riadenia s jednou zo zvláštností ľudskej psychiky.

Ľudské vedomie môže naraz operovať so 7 – 9 objektami. Pri opísaní ľubovoľného životného problému v termínoch teórie riadenia, celkový počet naraz používaných kategórií neprevyšuje deväť:

  1. Vektor cieľov

  2. Vektor stavu

  3. Vektor chyby riadenia

  4. Plná funkcia riadenia

  5. Súbor koncepcií riadenia (cieľových funkcií riadenia)

  6. Vektor riadiaceho pôsobenia

  7. Štruktúrny spôsob riadenia v toku hierarchicky najvyššieho všeobsažného riadenia na osnove virtuálnych štruktúr

  8. Bezštruktúrny spôsob riadenia v toku hierarchicky najvyššieho všeobsažného riadenia na osnove virtuálnych štruktúr

  9. Rovnovážny režim (alebo manéver)

 

To znamená, že informácia, nevyhnutná pre pomenovanie a  praktické riešenie každej z úloh riadenia, môže byť prístupná vedomiu zdravého človeka v nejakých obrazoch celá bez výnimky, naraz a  usporiadane, ako nejaká mozaika na základe vzťahov obrazných predstáv s kategóriami teórie riadenia. A  nie nesúvislo-roztrieštene, podobne ako sklíčka kaleidoskopu19. Hlavné je - mať prehľad o tom, čo konkrétne je v bežnom živote, v procese chápania reality, potrebné spojiť s každou z kategórií teórie riadenia, aby človek neupadal do kaleidoskopického idiotizmu – prudko alebo pomaly sa uťahujúcej slučky schizofrénie20.

* *
*

Táto osobitosť psychiky človeka pridáva osobitý spoločenský význam Všeobecnej teórii riadenia v praktickom živote. Ak sa nejaké kategórie ukážu byť p r á z d n e (nenaplnené konkrétnymi obrazmi – pozn. prekl.), a (alebo) správanie sa objektu je nestabilné (neudržateľné) v zmysle predpovedateľnosti (predvídateľnosti) jeho správania sa, tak to znamená, že človek snažiaci sa ho riadiť (t.j. voviesť do jemu prijateľného režimu samoriadenia) nie je pripravený – nielenže riešiť, ale dokonca ani  formulovať (stanoviť) úlohu, s ktorou sa stretol, alebo na ktorú sa podujal. A preto on, odhaliac „prázdnotu“, alebo nejednoznačnosť niektorých z uvedených kategórií, môže sa vedome včas zastaviť a  prehodnotiť prebiehajúce udalosti, aby nespôsobil nešťastie, upadnúc do kaleidoskopického idiotizmu.

 

V opačnom prípade je pravdepodobne predurčene odsúdený stať sa tupým nástrojom v rukách toho, kto riešil úlohu predpovedateľnosti jeho správania sa vo vzťahu k nemu samému.

 

Riadenie je vždy konceptuálne urče:

  1. v zmysle určenia cieľov a ich hierarchického usporiadania podľa dôležitosti v  celkovej množine cieľov a

  2. v zmysle určenia prípustných a neprípustných konkrétnych prostriedkov realizácie cieľov riadenia.

 

Neurčitosti oboch druhov, inými slovami: neschopnosť pochopiť zmysel rôznych definovaných čiastkových a obsažnejších koncepcií riadenia, naraz (súčasne) zavádzaných do života, vytvárajú chyby riadenia. A to až do úplnej straty riaditeľnosti (manažovateľnosti vybraného procesu, alebo vzájomne previazanej skupiny procesov – dopl. prekl.) v rámci deklarovanej koncepcie riadenia. Toto môže sprevádzať tzv. tiché riadenie (verejne nedeklarované – pozn. prekl.) v súlade s nejakou inou koncepciou, zahŕňajúcou alebo zavrhujúcou pôvodnú koncepciu.

 

Metodo-logickým testom na riaditeľské šarlatánstvo alebo neprítomnosť šarlatánstva - je algoritmus metódy dynamického programovania21. Je možné ho zostrojiť a spustiť (ak to dovoľujú výpočtové kapacity) iba pri jednoznačnosti vektora cieľov a jemu zodpovedajúcich koncepcií riadenia. Ďalšou podmienkou je, že vektor cieľov i  koncepcie riadenia nestratia udržateľnosť (stabilitu) počas časového intervalu trvania procesu riadenia.

Posledná podmienka vyjadruje to, že nie vždy je algoritmickej formalizácii podliehajúca činnosť v súlade s hierarchicky vyšším obsažnejším riadením.

 

Jednako len, ako ukázal čas, ktorý uplynul od vydania prvých publikácií Dostatočne všeobecnej teórie riadenia (DVTR), sú jednotlivci, ktorí v nej videli ďalšie úklady - útok nositeľov „mechanických nazeraní“ na odstránenie „jedinečnej duchovnosti“ ich samých i ľudstva ako celku, a nie jednu z možností vedome a efektívne organizovať ich vlastné vnímanie sveta a  myslenie, a tým samým - organizovať aj okolnosti ich vlastného života.

 

Taký vzťah k Dostatočne všeobecnej teórii riadenia vyjadruje stavanie sa človeka do opozície voči Objektívnej realite, ktorej je sám súčasťou a v ktorej prebiehajú tie isté procesy, ktoré možno jednotne opísať. Preto, ak sa niekomu Dostatočne všeobecná teória riadenia, ako jazyk opisujúci tieto procesy, nepáči, nech nájde, alebo vytvorí lepší jazyk na tak celkový (obecný) a jednotný opis procesov v Objektívnej realite. Okrem toho, jemu samému nie je na škodu porozmýšľať o tom, prečo, keď on príde na polikliniku, alebo zavolá záchranku, nevyvoláva u neho hysterický záchvat ten fakt, že medicína používa terminológiu, spoločnú pre všetky biologické oblasti vedy a praxe, v ktorej sa jednym a tým istým pojmovým aparátom popisujú javy, majúce miesto v živote jak rastlín, či zvierat, tak aj človeka. Samozrejme, človek má svoje osobitosti, odlišujúce ho od všetkého ostatného v Objektívnej realite, ale predsa len - on sám je jej súčasťou a jeho osobitosti – to je výraz spoločných zákonitostí jestvovania Objektívnej reality, avšak nepochopených drvivou väčšinou na Zemi žijúcich ľudí.

 

V našom chápaní Dostatočne všeobecná teória riadenia - je miera vedomého pochopenia a porozumenia riadenia ako takého. Je nepovinná pre jedincov – riaditeľov-praktikov (manažérov-praktikov), ktorých nevedomé (podvedomé) úrovne psychiky dostatočne dobre zvládajú modelovanie, výber a realizáciu jednotlivých možností riadenia. No je nevyhnutná pre obnovenie a zabezpečenie jednoty nevedomého (podvedomého) a vedomého v procesoch riadenia, akými sú všetky udalosti v živote človeka. Tí, pre ktorých je DVTR neprijateľná, môžu žiť s tou mierou jednoty a rozladenosti vedomého a  podvedomého, aká sa „sama sebou“ vytvorila v ich psychike.

 

 

 

1 Príklad z bežného života: subjekt - vodič riadi auto - objekt

V terminológii slov. gramatiky (2. stupeň ZŠ - skladba vety, vetný rozbor): podmet (otázka Kto?) - vodič riadi auto – predmet (otázka Koho? Čo?), v latinčine = subjekt, objekt. – dopl. prekl.

2 V súčasnej civilizácii napr. na: médiá, banky, náboženstvá, kultúru, zákonodárstvo tzv. parlamentnej demo-kracie atď. - tzv. „autopilot“ – pozn. prekl.

3 Ak jedna sprevádza druhú, alebo sa nejakým spôsobom jedna s druhou vzájomne prelínajú, zásadne ovplyvňujú, doplňujú... – pozn. prekl.

4 V najvšeobecnejšom prípade pod termínom “vektor“ sa rozumie – nie palička so šípkou ukazujúcou smer, ale usporiadaný (t.j. očíslovaný) zoznam in-formácií rôznej kvality. V rámci každého kvalitatívneho parametra (in-formácie) musí byť určená v nejakom zmysle miera kvality (príslušná orientačná merná jednotka – pozn. prekl.). Vďaka tomu sčítavanie a odčítavanie vektorov má veľmi konkrétny zmysel, určený pri zostrojení (vytvorení) vektorového priestoru konkrétnych rozmerových parametrov (váhy, rozmeru, farby, chuti, času...). Konkrétne preto vektor cieľov – nie je ukazovateľ cesty choď tadiaľto“, aj keď význam takéhoto ukazovateľ a cesty je (o úroveň ďalej v chápaní objektívnej reality – pozn. prekl.) veľmi blízko k pochopeniu „vektora cieľov riadenia“ .

 

5 napr.: auto, lietadlo, husle, zamestnanec, zákazník, pacient – dopl. prekl.

6 napr.: vodič, pilot, huslista, manažér, predajca, lekár – dopl. prekl.

7 u ľudí naprv vnímania a následne chápania... 1. vnem (7 zmyslov = 5 základných + intuícia + svedomie) a následné 2. uchopenie (podvedomé, alebo vedomé pomenovanie a vytvorenie funkčného modelu predpovedania správania sa objektu a následne jeho riadenie) – dopl. prekl.

8 V uzavretom systéme sú objekt riadenia a systém jeho (samo)riadenia vzájomne previazané kanálmi informačnej výmeny

9 Pritom je dôležité si uvedomiť, že z matematického hľadiska sú dve ĽUBOVOĽNÉ čísla približne rovnaké, a preto je otázka prakticky len o tom:

Je možné v realizovanom procese riadenia nenulové komponenty vektora chyby pokladať za približne nulové?

10 V ruskom originále je doslovne uvedené: упра-воле-ния , kde je zvýraznený koreň slova воле = vôľa. Takto už samotné slovo упра-воле-ниe (riadenie) predpokladá, zakomponúva do svojho obsahu, niečiu vôľu, zámer, čiže doslovne: riadenie znamená napĺňanie (realizáciu) niečiej vôle – dopl. prekl.

11 Udržateľnosť v zmysle predpovedateľnosti. Ide o spojité nádoby; tak ako nemôže byť tradícia BEZ schopnosti jej modifikácie na aktuálnu meniacu sa situáciu a  modifikácia bez poznania tradície (trendu - rozpoznaného a vyhodnoteného procesu).

T.j. analógia absurdity vnímania, napr. politicky hrubo negramotným štýlom a´la „KONZERVATIVIZMUS kontra LIBERALIZMUS“, „PRAVICA kontra ĽAVICA“ a  podobné infekčno-stereotypné fatálne podprahovo-manipulačné vírusy v  podvedomí jedincov (energobuniek) „samo“riadenej masy.

Pri snahe o povinnú pozitívnu interpretáciu uvedeného autodeštruktívneho algoritmu „Boja protikladov“ sa jedná o oponenta (advocatus diaboli) Ľudskému modulu „Hľadania súvislostí v odlišnostiach“, no o tom neskôr... – dopl. prekl.

12 T.j., v živote nejde ani tak o DOKONALOSŤ ako takú (statický ideál) ale skôr o DOSTATOČNOSŤ (do-statočnosť, stato-ctnosť, štáto-ctnosť ...).

Na ďalšej úrovni chronológie vnímania presnejšie o  METODOLÓGIU (systém špecifikovaných, popísaných metód) maximálnej možnej aproximácie (priblíženia sa) k ideálu (vektoru cieľov) v konkrétnej situácii.

A ešte o krok ďalej - v  živote ide o neprestajnú OPTIMALIZÁCIU (vylepšovanie) zostrojenej metodológie, podľa dohodnutých (konsenzuálnych) kritérií normálneho, prípustného rámca riadenia.

Ako sa hovorí: „Účel svätIA prostriedky“ namiesto samovražedne spoloNEcnost-ného:

„Účel svätÍ prostriedky“.

A „Pravda vždy vyjde na povrch. Na tom stojí svet. Podľa zákona času. Chronosa“

Preto Homér, ktorý „Vychoval Helladu“ (cit. V. Zamarovský), opakoval v  Illiade, epose Troj-skom epiteton: „Chrónovec Dio“ ... a u nás na dedine sa občas o „Božích mlynoch pomaly melúcich“ rozpráva...

Metód(a):

„Pravdy statickej však niet, bo ona vždy konkrétna jest.“

Pevná ani skala, ako by ju jedna mater mala,

v každej chvíli jedinečnej, mliečkom nadájala

a od púčiku jemného, v tichu večnom rozvíjala. – dopl. prekl.

13 Inak povedané:

1. Existencia = viditeľné + ZATIAĽ „neviditeľné“ javy jedného celku tzv. hmotno-duchovného sveta

2. Forma (z lat. = po slovensky “obraz“) , konkrétny obraz existencie. Ako sa hovorí „niet vecí bez obrazu“

3. In-Forma - informácia alebo transformácia = zmena, vývoj, prenos formy, večný pretvárajúci, strojujúci, strojaci pohyb, vývoj procesov zmeny existencie podľa viac či menej úspešne metodologicky rozpoznávaných objektívnych prírodno-spoločenských pravidiel.

Tento EFI model je vážnou konkurenciou (al-ter-natívou) dnes ešte stále zaužívanému, no funkčne obmedzenému modelu METS (matter, energy, time, space) = HEČP (hmota, energia, čas a priestor) deformujúcemu jak oficiálnu vedu, tak aj religionistiku.

Trojjedeninstvo matérie-informácie-miery je podrobne vysvetlené v Prílohe 9. Svetonázor pre všetkých ľudí -dopl. prekl.

14 Drift = vychýlenie, posun, pomalá zmena spôsobená zmenou podmienok; driftovať = nechať sa unášať prúdom – pozn. prekl.

15 A takisto aj priame subjektívne hodnotenia objektívnych pravdepodobnostných predurčení, získané mimo formálnych procedúr algoritmických štatistických modelov - Človek je toho objektívne schopný.

16 Číslo od 0 do 1, je v podstate hodnotením objektívne možného (mierou neurčitosti). Ale komu sa viac páči v bežnej každodennosti - nádeji na „garanciu“, tomu v rozmedzí 0% - 100%.

17 V nemčine model vzťahu tzv. „A. Ist-, und B. Soll-wert“ (v slovenčine: A. je a B. má (malo by) byť) - dopl. prekl.

18 „Kádre riešia všetko!“ (inými slovami: „Kvalita manažmentu rozhoduje.“ - kvalita riadenia ekonomiky teda nezávisí v prvom rade od šikovnosti, t.j. efektivity a dĺžky práce „robotníkov“, ale od celkového riadenia nielen robotníkov - od manažmentu. Parametre, zaručujúce zlepšovanie životnej úrovne populácie, nasledujú v tomto nezameniteľnom poradí:

A. Štandard energozabezpečenia = súčet celkovej výroby a služieb / súčet celej kapacity výroby energie na definovanom území ..ak je väčší ako jedna, má hospodárstvo pri oficiálne priznanom, alebo nepriznanom Energoinvariante obeživa problém

B. Kvalita riadenia

C. Pracovné schopnosti zamestnancov vo výrobe a službách – dopl. prekl.)

19 ako chceš, tak hračku - valec obrátiš, no súvislosť medzi obrazmi nevidíš – čo v tomto prípade spôsobuje deformované vnímanie objektívnej reality – pozn. prekl.

20 kolektívnej alebo jej podriadenej „individuálnej“, t.j. neschopnosti ROZLÍŠENIA celkovo a v daný moment

podstatného od nepodstatného,

presnejšie: neschopnosť dostatočného rozlíšenia objektívnych príčinno-dôsledkových vzťahov a rozbitie zdravého mechanizmu spolupráce vedomia s podvedomím,

a ešte presnejšie: znefunkčnenie emočnej inteligencie (schopnosti rozpoznávania a hodnotenia stereotypov a na ne naviazaných emócií = extrémne koncentrovaných in-formačných modulov, vzhľadom na ich adekvátnosť voči objektívnej realite – dopl. prekl.

21 bližšie v Kapitole 14 tohto vydania DVTR a v špeciálne tomu určenej odbornej literatúre

 

-pokračování-

 

Diskusní téma: Dostatečně všeobecná teorie řízení, učesaná verze (2)

zložitosť

hľadajúci | 18.10.2014

Kľúčovým pojmom (poňatím) teórie riadenia je pojem (poňatie):

Udržateľnosť (stabilita) objektu v zmysle predpovedateľnosti (predvídateľnosti, „prorokovateľnosti“, predikcie) jeho správania v stanovenej (určenej, definovanej) miere pod vplyvom vonkajšieho prostredia, vnútorných zmien a zvoleného riadenia10; alebo v krátkosti - udržateľnosť v zmysle predpovedateľnosti11.

Dcére (24 rokov) som odporučil tento materiál.
Vraj na žiadnu skúšku (prírodné vedy) sa nemusela tak nútiť do čítania. Prekomplikované, cudzie.
Hore uvedená definícia je toho dôkazom. Ešte aj tie synonymá v zátvorkách to znepriehľadňujú.

DVTR sa pokúša dostať medzi ľudí. Zatiaľ čo Biblia je písaná pre široké vrstvy - jazyk ľudský, bežný, príbehy...., DVTR je akoby len pre kastu nadšencov, ktorí sa rozhodli, že sa cez to prehryzú. Pritom to nie je také komplikované, ako ten jazyk a tie termíny používané v nej..... Je to jazyk odborníkov, myslím, že to chce preklad do ľudštiny.

Re: zložitosť

Dušan | 18.10.2014

Nezmysel.
Čím viac ľudí pochopí riadenie a strojenie aspoň na tejto úrovni. Tým sa bude spoločnosť lepšie samo-riadiť na základe danej koncepcie ktorú si vyberú. A nestane sa z nej hromada oviec ktorá bude blačať KOB je super, ale budú pracovať na NWO otroctve.

Už je bohužiaľ tvoja slečna naformátovaná. Preto by sa mali začať učiť na občianskej náuke (2 krát týždenne aspoň) základy DVTR deti už od 12rokov.

A potom bol tu návod ako to čítať. Takže, poučil si ju aby sa nevzdala?

Re: Re: zložitosť

hľadajúci | 18.10.2014

Ja som toho zatiaľ naštudoval málo, ale aj to, čo som si doteraz osvojil, by ma zastavilo napísať takúto reakciu.

Re: zložitosť

Hоx | 18.10.2014

Ono je to opravdu velmi těžké číst, dokud to člověku nezačne dávat smysl... pak to do sebe zaklapává jako lego, ale zase nejde v tomto "zaklapávacím" módu toho přečíst moc najednou. Na jednu stranu, dokud se do toho člověk musí moc nutit, číst asi nemá moc smysl, na druhou stranu, jinak než úvodním čtením to člověku smysl dávat nezačne. Chce to nějaký kompromis, například upoutat pozornost atraktivnějšími materiály (poslední gambit např., mrtvá voda), až to člověka zaujme, přejít po dávkách ke studiu DVTR.
Zmíněná definice by se obešla bez závorek, byla by srozumitelnější (v originále tak je), možná to ještě upravíme. Dvěma slovy se dá vyjádřit jako udržitelnost prediktibility, udržitelnost předpovídatelnosti.

Re: Re: zložitosť

hľadajúci | 18.10.2014

Díky za snahu pomôcť.

Tú definíciu som dal ako príklad.
Objekt je stabilný, ak viem predpovedaťjeho ďalší stav a smerovanie. Objekt je udržateľný, ak predvídam ako sa bude chovať.

Chcel som len naznačiť, že množstvo cudzích slov, zložité vety a komplikované vyjadrovanie je na škodu. Zužuje to počet "oboznámených". To je najväčšia slabina tejto koncepcie.

Re: Re: Re: zložitosť

Lux | 19.10.2014

Ahoj hľadajúci,

tuším hneď v úvode je napísané, že DVTR je dlhodobá práca nad sebou samým a doporučuje sa dávkovanie 3 maximálne 5 dávok (strán) za deň a navyše opakovanie, ktoré - ako nám ľudové príslovie hovorí - je matkou múdrosti.
Po nejakom čase štúdia sa postupne nalaďuje podvedomie človeka (autopilot) a na prvý pohľad informačne nasýtený text sa stáva zrozumiteľnejší na úrovni vedomia. Trvá to individuálne pár mesiacov až 2 roky (samozrejme u niekoho aj viac alebo vôbec) a začne vznikať obrys mozaiky, ktorá sa môže rýchlo zapĺňať ďalším štúdiom a životnými skúsenosťami. Postupne ti budú mnohé veci čoraz viac zapadať do seba a po čase budeš sám schopný vidieť a "cítiť" rôzne matrice a nízko-, či vysokofrekvenčné procesy okolo seba. Budeš na tom informačne a chápavo lepšie ako mnohí verejní politici, novinári, či rôzné autoriťky. A budeš tiež schopný predvídať aj dôsledky svojich "krokov" a riadiť sa sám, aby si sa vyhol mnohým problémom, či nešťastiam.
Bez predvídateľnosti - predpovedateľnosti ako sa objekt bude správať v budúcnosti (teda aj ty sám) je akékoľvek efektívne riadenie (a teda aj samoriadenie človeka) prakticky nemožné.
Resp. nastáva kríza samoriadenia (rôzné problémy v živote, choroby apod.) až po krach (exitus).
Programátorom ako sa ten ktorý systém (ľudský segment - skupina, národ, blok) má v budúcnosti správaťsú v prevážnej väčšine masmédia a na vyššej úrovni chápania celá príslušná kultúra.

Biblická civilizácia, kde patrí aj SR i ČR zámerne vychovala ľudí tak, že nehľadajú v prvom rade to, čo ľudí spája, ale to čo ich rozdeľuje - rôzne negácie a chyby.
Žiadna "vyššia" teória nie je ľahká, ak človek pristupuje k tomu, že je to zložité, komplikované, obsahuje to mnoho cudzích slov a pod.
DVTR je vlastne kybernetika, ale na výrazne vyššom leveli (kybernetika len imituje vedeckú teóriu riadenia procesov v systémoch).
To čo sa ti tu ponúka je ešte informačne nasýtenejšie (je pravda, že možno aj za hranice vedomého vnímania mnohých ľudí), ako je to v pôvodnom ruskom origináli. Tak sa treba k tomu postaviť a nejak to začať postupne "lúskať".
Terminologicky je táto teória postavená tak, aby bola použiteľná vo všetkých sférach ľudskej činnosti - aby si porozumeli ako sa hovorí fyzici s lyrikmi (teda ľudia s prírodovedným a "humanitným" vzdelaním). Aby to bola univerzálna teória spájajúca všetkých ľudí.
Potom už len zvýšenie chápania procesov, zlepšenie morálky a vôľa niečo zmeniť k lepšiemu..
A ak ti niečo nie je úplne jasné treba tu hodiť spätnú väzbu.

Ale ide aj o to, či hľadáš práve to, čo je v DVTR popísané ?

Re: Re: Re: Re: zložitosť

J. | 19.10.2014

Ďakujem Lux, veľmi pekne zhrnuté. Presne niečo takéto stručné na začiatku DVTR chýbalo.

Re: Re: Re: Re: Re: zložitosť

Lux | 21.10.2014

Za málo J., snáď to trochu pomohlo k pochopeniu problematiky "zložitosti" výkladu DVTR.

Re: Re: Re: zložitosť

popolvár | 19.10.2014

ono s tým zjednodušovaním to nie je až tak jednoduché. Slová, pojmy, termíny sú už v dnešnej dobe tak často pozmenené "liberálne", resp. to, čo si pod nimi konkrétna osoba predstavuje, aký obraz, že konkrétne slovo znamená niečo úplne iné pre tínedžera a iné pre jeho rodiča - to "babylonské zmätenie jazykov" v našich časoch sa dostalo až do obludnej formy. Preto tak, ako si uviedol v prvom príspevku je v DVTR uvedené:"...v krátkosti - udržateľnosť v zmysle predpovedateľnosti." Ale čo sa tým konkrétne nezameniteľne myslí, je rozvedené a upresnené predtým, konkr. akú predpovedateľnosť a akú udržateľnosť má kolektív autorov na mysli. Aby sa nemiešali pojmy a dojmy, resp. "my o voze a on o koze".
Hox má k dispozícii vždy dve verzie: rozšírenú, ktorá sa po častiach uverejňuje - je tam viac informačných úrovní a aktualizácií na naše pomery a dnešok - a originálnu, ktorá sa striktne pridržiava originálu. Túto originálnu pre začiatočníkov, pre lepšie pochopenie, by mal uverejniť na stiahnutie po zverejnení poslednej časti danej kapitoly. Čiže, po ukončení kapitoly majú byť v štítku dve verzie na stiahnutie, rozšírená a originálna.
Analogicky napr. s moderným mobilom s množstvom funkcií a aplikácií - ich naštudovanie a schopnosť používania potrebuje čas a zo začiatku tá komplikovaná komplexnosť funkcií nám "žerie nervy" - musíme sa tým prelúskať... alebo zájdeme k mobilnému operátorovi - predajcovi a dáme si mobil zjednodušiť, osekať, povyhadzovať mnohé funkcie a aplikácie?

Re: Re: Re: zložitosť

Pe-tri | 19.10.2014

Jedním z problémů v praxi, se kterým jsem se setkal já je fakt, že mnoho lidí si vůbec neuvědomuje aspekt cílevědomosti vlastního života. Vůbec si neuvědomují, že jejich volby a rozhodování (jedno jestli vědomé, podvědomé, dobrovolné či vynucené, založené na instinktu, emocích či rozmyslu, atd.) lze popsat pojmy teorie řízení. Mnoho lidí si prostě neuvědomuje kauzalitu mezi učiněnými volbami a okolnostmi svého života. Bez hlubšího zamyšlení (ke kterému je nikdo moc nevede) věří na náhodu, štěstí, automatizmy všeho druhu (...samo se to stalo...), názor okolí atd. atd. Z tohoto hlediska se jako první krok nabízí zapracovat na pochopení toho, že naše konkrétní životní okolnosti přímo souvisí s výše zmíněnými uskutečněnými volbami. A pak už jde o to, jako sekundárně najít "převodní funkce" mezi těmito primárními příčinami - volbami a sekundárními důsledky - konkrétními situacemi, do kterých nás to přivádí. Učinit tento první krok v chápání světa bývá pro mnohé až nečekaně obtížné již na úrovni pochopení této skutečnosti, natož pak na úrovni praktické aplikace. Mnozí jsou tak k tomuto přemýšlení donuceni až vážnými poruchami v "bezbolestném" průběhu života, které se v životě ovšem objeví opět a zase jen a jen v kauzální souvislosti s dosavadní ignorací, coby řídím principem svých voleb.
P.

Re: Re: Re: Re: zložitosť

hľadajúci | 19.10.2014

Naozaj ďakujem, všetci ste mi pomohli, každý v inom. Pokračujem, dcéra, dúfam, tiež.

Re: Re: Re: Re: Re: zložitosť

udo | 20.10.2014

DVTR sa vlastne skladá z 2. častí.
A. Pojmovo-terminologický aparát (o krok ďalej oné, na dedine známe dobre: "pojmy a dojmy")
B. Teoŕia supersystémov

Ak si človek pri hľadaní prístrešku v lese osvojí základné pojmy(sever, juh, kompas,voda, teplo..), začne ich postupne podvedome používať. Tým začne preberať spolukontrolu, -zodpovednosť nad svojim životom. Začne gramotnejšie klásť otázky a to ju privedie k tzv. supersystémovému modelovaniu, o čom je ďalšia časŤ.

Ako sa myslím na horách vravieva:
"Možno koňa k Vode priviesť,
no keď už začal piť,
nemožno ho zastaviť."

Možno by ste mohli dcérku svoju,
najprv s protodialektikou zoznámiť.
Tam úspech, dôkaz v praxi života, prichádza hneď.

Re: zložitosť

ujo | 20.10.2014

Je to klasický príklad, keď je potrebné, aby kecy o ničom vyzerali odborne.

Zamyšlení nad vektorem cílů

Pe-tri | 18.10.2014

Možná bychom se měli hlouběji zamyslet nejen nad "technikou řízení", ale i nad samotnou volbou vektoru cílů. Jsou některé cíle lepší/správnější/smysluplnější než jiné? I když je samozřejmé, že cíle korespondují se stavy, ve kterých se cílevědomý subjekt nachází, přece jen je asi na místě rozlišovat mezi dílčími posuny a finálním cílem.
Vycházíme-li z všeobecně přijatého poznatku - kdo neví do kterého cíle pluje, tomu není příznivý žádný vítr - potom stojí otázky takto:
1. Platí, že lidé mají společný finální cíl života (posunout se z velmi diferencovatelného stavu člověka do jednotnějšího stavu Člověka) ?
2. Umíme vůbec rozpoznat vítr, tento posun katalyzující, ve svém životě ?
P.

Re: Zamyšlení nad vektorem cílů

Lux | 18.10.2014

Ahoj Pe-tri,

veď finálny cieľ je v "(ne)svätých písmach" napísaný: "Vybudovanie Kráľovstva Božieho na Zemi, rukami samotných ľudí." - Ráj na Zemi a nie v nebi (nebo = neBoh)..
Presný finálny cieľ sa ľudstvo dozvie, keď si naplno osvojí do jeho genetiky zavedený potenciál vývoja, keď sa stane Čelo-Vekom.
Nebude ti ten Čelo-Vek potrebovať technické barličky typu mobilu, compu, lietadla apod. - v pohode si vymení bleskovo obrazy s kým bude chcieť bez artikulovanej reči, stiahne si potrebné info z noosférických informačných polí a teleportuje sa hoci na Orion a pozrie sa ako sa Tatkovi darí aj tam a bude žiť dlho predlho ako Matuzalem...:))

A možno potom bude Tatovi pomáhať na nejakej inej ešte vývojovo nedozretej planéte a dostane úlohu našepkávača Jeho Zjavení v podobe ďalšieho Džibrila.
Tie mýta a báje nie sú až tak úplne vycucané z prsta..

A plachty(intelekt) na chytanie vetra každý predsa má, len ich treba vedieť rozvinúť a správne nastaviť, aby chytali ten správny vietor, ktorý pohLadí i poTeší, poRadí i poBaví, ináč loď menom ľudstvo nevyhnutne narazí na útesy alebo na "globálne otepľovanie", keď v nepredvídateľných smrštiach úplne stratí riadenie nad loďou a tá sa (samo)deštruuje, ako to bolo v minulej civilizácií pred "potopou".

Každý kuchár na lodi sa musí snažiť stáť sa kormidelníkom alebo kapitánom, len tak sa prekonajú kajutné a klubové sprisahania na lodi. Iba tak si posádka bude vedieť vybrať správneho kapitána,či kormidelníka, lebo hneď pochopí, že ju klame a zavádza a či vie alebo nevie riadiť loď...alebo len imituje, že ju riadi správnym smerom.

Keď však posádka v drvivej väčšine nevie kam pláva, nemá predstavu ako majú byť plachty rozvinuté a nasmerované, tak pri problémoch s riadením lode si môže vybrať zase len z kajutných a klubových sprisahancov, lebo tí majú naštudované nejaké riadiace mapy, majú prístup k lodnej pokladnici, aj ďalekohľady a sextanty a agentov medzi posádkou, ktorí im pošepkajú v znakovej reči, ako je moMentálne nastavená úroveň príjmu mornárov, ktorí by vedeli urobiť aj divokú vzburu.
Pár zlatiačikov správnym autoritám u maríny, výmena sprofanovaného 1. dôstojníka, prípadne bocmana a ide sa do ďalšieho prístavu po koloniálny tovar
pre naplnenie prasiatka u pokladníka z VolStrít...:))


Re: Re: Zamyšlení nad vektorem cílů

Pe-tri | 19.10.2014

Ahoj Luxi, pěkně napsáno a souhlasím. Zkusme však nyní udělat ještě jeden další krůček v našich úvahách. Uvedu analogii s Tebou načrtnutým řešením. Najde se človíček a vytkne si za cíl postavit třeba dům (analogie s královstvím Božím na Zemi). Tento cíl pak lze (ano, intelektuální námahou) rozčlenit do logicky a časově vzájemně souvisejících kroků k tomuto cíli vedoucích (nejprve základy, potom hrubá stavba, krov, střecha, instalace, omítky atd...). Toto rozčlenění, tento plán je běžně známý jako síťový graf, který racionálně popisuje kroky/dílčí stavy, které vedou k dosažení finálního cíle - postaveného a obyvatelného domu. A teď zpět od analogie k životu. Dal by se navrhnout (iteračně zpřesňovaný) síťový graf (smysluplný postup životem) pro námi uvažovanou plavbu ? Pro velmi mnoho lidí je finální cíl za horizontem jejich představ o životě. Cestou k němu prostě potřebují bližší dílčí cíle, o kterých v počátcích ani nemusí vědět, že jsou základy, či obvodovým zdivem jejich života.
Určitě chápeš o co mi jde. Tebou formulované pojetí finálního cíle je cíl jednak kolektivní, druhak vzdálený, přičemž k takovému cíli vede dlouhá a v určité etapě i jen individuální (morální) cesta. Už jen pochopení toho, že takto lze definovat finální cíl předpokládá nemalou míru chápání. Ale jak toho dosáhnout ? Jak konkrétně ? Jak by mohl vypadat síťový graf vedoucí k tomuto finálnímu cíli, když zvládnout současný život (switchnout se z člověka na Člověka) je jen dílčí stav (alá hotová hrubá stavba do které neprší), stavová pozice někde uprostřed cesty ? Pro začátek popřemýšlejme nad dílčími stavy, ve kterých jedinec žije. Něco jako: od zvířátka k biorobotovi, od biorobota k démonovi, od démona k Člověku a to když začnu/probudím se až jako dospělý. Když mám to "štěstí" a začnu jako dítě, mohu tuto posloupnost přeskočit paralelní vývojovou cestou: od dítěte k Člověku. V dalších (zpřesňujících) iteracích můžeme použít koncepty DVTR. Nakonec by náš síťový graf cesty životem mohl být stravitelný i pro ty, pro které je DVTR text nad jejich současné síly.
P.

Re: Re: Re: Zamyšlení nad vektorem cílů

Lux | 19.10.2014

Ahoj Pe-tri,

takže leninské Čto delať?
Nevidím oblasť, ktorá by si nevyžadovala viac či menej zásadnejšie zmeny. Proste treba postupne zavádzať konceptuálne inú alternatívu života voči zotročujúcemu Biblickému projektu, ktorý dominuje vo svete (každý podľa svojej osobnej miery môže niečo prospešné urobiť).
Z chodu globálneho historického procesu vieme, že zmena SpoloCnosti nemôže prísť zhora, ale musí ísť zdola (viď napr. Achnaton, Ježiš, Budha, Stalin, Roosevelt, J.F.Kennedy ai.).
Buď sa učenie, ídea zvrhne, osedlá, zvráti na pravý opak alebo sa nositeľ nejakej pokrokovejšej myšlienky, ídey jednoducho odstráni a vyššie zasvätení sú hneď viac politkorektní..:))

Proste bežní ľudia musia chápať, čo vlastne majú podporiť, ktoré matrice majú nabíjať a ktoré aktívne ignorovať a nedávať im svoju energiu, či e-mócie (predstav si, že naraz chrámy osirejú a ovčania sa premenia na občanov, ktorí svoju energiu nasmerujú na budovanie Spoločného Domu v Harmónii a Láske bez úžerníctva).
Na to potrebujú - vedomosti, dostatočne vysoké chápanie procesov a vôľu. DoStatočné info-algoritmické zabezpečenie svojej psychiky:
"Chceš aby SpoloCnosť žila ľudsky - SÁM sa musíš stať ČeloVekom."

Dnes beží autosynchronizácia kolektívnych podvedomých modulov noosféry.Tie musia byť nasýtené objektívnejšou inFormáciou. Jediné, čo dnes v podstate zostáva sociálnym inžinierom za kulisami je zavádzať do populusu vedome lživú a deformovanú inFormáciu, aby ľudia boli mimo správneho obrazu - preto toľko lží na rôznych úrovniach.
Stačí 1-2 % konceptuálne zdatnej populácie, aby sa započal proces autosynchronizácie ľudských dušičiek. Biblický projekt na proces autosynchronizácie používa dezintegrovaného biorobota = židovstvo (biopoľový vplyv je výraznejší až do 3. generácie u mixu), ktoré tvorí v jednotlivých diaspórach tých zhruba 1-2 % populusu v rôznych biblických štátoch a je nositeľom rôznej, umelo zavedenej - zvrátenej podstaty ČeloVeka.

Tých oblastí, ktoré si vyžadujú zásadnú zmenu života ľudstva je také množstvo, že sieťový graf by bol obrovský, skôr to vidím na zjednodušený algoritmus. Zhruba niekoľko oblastí:

► Zmeniť falošný svetonázor ľudí, ozrejmiť metodológiu rozpoznávania procesov vo vesmíre.
► Vytvoriť správnu predstavu chodu globálneho historického procesu - lživá a deformovaná chronológia umožňuje skryť jeho riadenie, pôvod JEDINÉHO ľudstva, jedného protojazyka, jedinej predstavy o HNR ai.
► Blokovanie procesu rozvoja človeka a jeho potenciálu s cieľom vytvoriť z nich hovoriaci dobytok, resp. biorobotov.
► Odstránenie zotročenia (zakabalizovania) ľudí, národov, štátov cez úžernícku kabalu, čo je príčinou väčšiny zbytočných ľudských obetí.
► Krytie mien energojednotkami, odstránenie inflácie, plánovité trhové hospodárstvo so znižovaním cien a rastom miezd.
► Zmena orientácie výrobno-spotrebiteľského komplexu z produkcie degradačno-parazitických potrieb na demograficky podmienené (prirodzené) potreby.
► Odhalenie skrytého pyramidálneho usporiadania spolo(ne)Cnosti = sofistikovaného otroctva.
► Odhalenie podstaty metód neustalého zavádzania antagonizmov medzi ľudí, národy, relígie, ideológie..
► Podstata udržiavania ľudí v hlúposti a v nemysliacom stave cez rôzne metódy programovania jedinca, udržiavania ho pred TV, v alkoholickom alebo narkotickom stave ai.
► Totálna zmena výchovného a vzdelávacieho procesu, ktoré robia z ľudí nesvojprávnych ovčanov-zombie.
► Podpora zdravého životného štýlu - správne a plné vedomosti a dobre naLadená psychika sú základom zdravia.
► Zjednotenie vedy a relígie.
► Rovnaký prístup k vedomostiam, Vedomosti = reálna moc.
► Fiktívna a reálna demokracia, práva a sloboda človeka.
► Kádrová politika so zavedením zodpovednosti za kvalitu riadiacej práce, teraz manna-žerov.
► Zvýšenie kvality riadenia na všetkých úrovniach SpoloCnosti.
► Odhalenie podstaty kriminality a odstránenie prvotných príčin jej vzniku.
► Zabezpečenie bezpečnosti štátov a každého človeka.
► Zabezpečenie energetickej a potravinovej bezpečnosti.
► Ochrana prírody a celého životného prostredia.

A viacero ďalších okruhov.

Kadry rešajut vsjo!
Učiť sa, učiť sa, učiť sa...:))

Re: Re: Re: Re: Zamyšlení nad vektorem cílů

Pe-tri | 19.10.2014

Jak tak čtu Tvoji reakci, napadá mě ono známé: mysli globálně jednej lokálně. Lokální práce na sobě vedoucí ke globálním konsekvencím. Ano, v každém svém osobním kroku si uvědomovat širší souvislosti. Alespoň u těch 2% situaci chápající populace. Zbytku snad bude, v důsledku posunu obecných okolností, pozměněn kurz bez toho, aby kolabovali, nýbrž se uzdravovali. Ještě že je na naší straně mj. globálně účinkující zákon času a princip sté opice...
Dík za komunikaci.
P.

nové časti DVTR

.T | 17.10.2014

zdravým vás v akom časovom intervale planujete vydávať upravené časti DVTR ? :)

Re: nové časti DVTR

Hоx | 18.10.2014

zatím to není hotovo celé, jen cca do 11 kapitoly, plus chybí nějaké přílohy. Plánuju to tak co 2-3 dny jedna kapitola, zítra nejspíš bude další... čili tak do měsíce max. by mělo být publikováno to, co zatím je, dále bude možná pauza.

Re: Re: nové časti DVTR

popolvár | 19.10.2014

je tu veľa začiatočníkov, veľmi nádejných... Je vhodné zverejňovať celé kapitoly v takomto tempe? Veď sami autori uvádzajú, že 2-3 strany na deň, kvôli aspoň akému-takému pochopeniu. Nechceme predsa, aby príspevky k týmto textom boli len od už zbehlejších. Berme to, že začal nový školský rok a nastúpil nový ročník prvákov - a aj my sme zlepšili metodiku, osnovy...

Přidat nový příspěvek