14.10.2014
Počínaje dneškem bude znovu po kapitolách publikována Dostatečně všeobecná teorie řízení, v "učesané" verzi - s korekturami textu a úpravami pro lepší srozumitelnost. Korektury a opravy: popolvár.
DVTR Preambula a Predslov - kapitola 1.doc (82 kB)
Dostatočne všeobecná teória riadenia
Konsenzuálne materiály náučného kurzu
Fakulty praktickej matematiky – procesov riadenia (manažmentu)
St. Peterburgskej štátnej univerzity,
Nakasoneho inštitútu strategických štúdií globalizácie
a absolventov univerzít STU a UK Bratislava
Vydanie s upresneniami z r. 2004, 2011, 2014
St. Peterburg, Tokio, Bratislava
r. 2014
KONCEPTUÁLNE TECHNOLÓGIE,
staro-nové spôsoby myslenia (objavovania a osvojovania si nových in-formácií)
presnejšie: Metodológia spracovania in-formácií
(kurzy pôvodne určené v Euroatlantickej kultúre výlučne pre riadiace štruktúry lokálnych a globálnych “elít”)
Cieľ publikácie: Zverejnenie a sprístupnenie uvedených technológií, a tým zvýšenie miery chápania objektívnych spoločensko-prírodných procesov populáciou, vedúcej k postupnému významnému zníženiu možností jej manipulácie majiteľmi mediálno-bankového konglomerátu.
Sufficently universal theo-ry of ruling
Dostatočne uni-vers-al-ny model s-trojenia, tvorenia
© Publikované dokumenty sú vlastníctvom svetovej kultúry a preto vo vzťahu k nim nikto nedisponuje osobnými autorským právami. V prípade privlastnenia si autorských práv v rámci zákona právnickou, alebo fyzickou osobou, sa dotyčná osoba stretne s odplatou za krádež pomocou nepríjemnej „mystiky“, vychádzajucej nad rámec právnej vedy. Každý záujemca má plné právo, vychádzajúc z vlastného chápania všeobecného prospechu, nasledujúce materiály v plnom objeme, alebo fragmentálne všetkými dostupnými prostriedkami kopírovať a vydávať aj za komerčným učelom. Ten, kto používa nasledujúce materiály pri svojej činnosti, pri ich fragmentálnom (čiastočnom) citovaní, alebo pri odkazoch na ne, berie na seba osobnú zodpovednosť a v prípade vytvorenia kontextu, meniaceho zmysel následných materiálov ako celku má šancu naraziť na„mystické“ pôsobenie mimo právneho rámca.
OBSAH
Predslov………………………………………………………………………………………………3
1. Dostatočne všeobecná teória riadenia: Načo to treba 7
2. Kategórie Dostatočne všeobecnej teórie riadenia ……………………………………10
3. Udržateľnosť v zmysle predpovedateľnosti 22
4. Prognostika, proroctvá a uskutočnenie jedinečného variantu budúcnosti 35
5. Riadenie: kvalita a optimálnosť 38
6. Uzavreté systémy 42
7. Spôsoby riadenia: štruktúrny, v supersystémoch —bezštruktúrny a na princípe virtuálnych štruktúr 45
8. Udržateľnosť riadenia 49
9. Schémy riadenia 51
10. Plná funkcia riadenia (tvorenia), intelekt (individuálny a súborný) 55
11. Manévre a rovnovážne režimy, princípy porovnávania a rozpoznania podobností 68
12. Manévre a teória katastrof 71
13. Procesy v supersystémoch: možnosti priebehu 74
13.1. Pochopenie supersystémov 74
13.2. Osvojenie potenciálu rozvoja 75
13.3. Autosynchronizácia procesov v supersystémoch 83
13.4. Súborný (kolektívny) intelekt v supersystémoch 84
13.5. Vnútorné konflikty riadenia v supersystéme 85
13.6. Princíp pomocných informácii a konceptuálne nejednoznačné riadenie ako osobitný druh konfliktu riadení 88
13.7. Obnova riadenia supersystému ako jediného celku 90
13.8. Vzájomne vložené supersystémy s virtuálnou štruktúrou 102
14. Metóda dynamického programovania ako algoritmické vyjadrenie dostatočne všeobecnej teórie riadenia 104
15. Vstup do riadenia 113
Prílohy 118
1. Čo znamená výraz "Moc" (vláda) v davovo -“elitárnej” spoločnosti 118
2. Psychologické základy (princípy) samoriadenia spoločnosti 132
3. Prirodzený poriadok vládnutia 142
4. Riadenie neprirodzeného poriadku 153
5. O svetonázore a o jeho základe 158
6. Čo sa "samo sebou" rozumie 164
7. Mozaika a kaleidoskop 167
8. Svetonázor “Pre všetkých” a "Pre úzky kruh, ktorého určenie je riadiť" 170
9. Svetonázor pre všetkých Ľudí 176
10. Cesta k súbornosti 188
11. Priaznivý vietor Všemocný 208
12. Lepšia moc nad sebou samým, ako tisícročná moc nad druhými - ľuďmi, aj vecami 228
Predslov
Základom vysvetlenia Dostatočne všeobecnej teórie riadenia (DVTR) v tomto vydaní je verzia z r. 2003 spolu s neskoršími doplnkami a upresneniami.
Prvá, pomerne krátka verzia DVTR z r. 1991 bola publikovaná v r. 1992, a tým momentom sa stala bibliografickou raritou1. Druhá verzia bola vypracovaná v r. 1992. Tématicky opakuje prvú verziu, no je širšia a detailnejšia. Následne bola druhá verzia DVTR opakovane vydávaná samostatne a aj ako súčasť ďalších prác. V predkladanej verzii druhého vydania DVTR je do textu niektorých častí pridané vysvetlenie otázok, predtým ponechaných v tichosti, opravené objavené preklepy a nepresnosti, a takisto v niektorých prípadoch pozmenená štylistika2. Okrem do čitateľovej pozornosti predkladanej verzie DVTR, existuje ešte jedno vydanie predstavené v práci Vnútorného prognostického kolektívu „Základy sociológie“. V nej je zmenená následnosť skladby materiálov a okrem toho je skrátená na úkor odstránenia vysvetliviek a dvoch tém (Model intelektu a Procesy v supersystémoch).
Kurz (predmet) Dostatočne všeobecná teória riadenia je prednášaný študentom v mnohých výskumných ústavoch, čo začalo v r. 1997 na Fakulte praktickej matematiky – procesov riadenia na Sväto-Petrohradskej štátnej univerzite z iniciatívy člena – korešpondenta Akadémie vied ZSSR Vladimíra Ivanoviča Zubova (1930 – 2000).
Osvojenie DVTR je vo väčšine prípadov pomerne náročné, je to ťažká práca - je to práca na sebe samom. Aby sme Vám v tomto aspoň čiastočne pomohli, ponúkame tri životom preverené nápovedy (pomôcky):
-
Aj keď je v tomto vydaní Dostatočne všeobecná teória riadenia rozdelená na časti, je nutné ju chápať ako celostnú nedeliteľnú informačnú jednotku – svojho druhu „kvant“ informácií. V súlade s tým, ak budú v procese čítania nejaké fragmenty nepochopené, je potrebné text prečítať do konca, nehľadiac na ich nepochopenie. Pochopenie zo začiatku nepochopených fragmentov sa odkrýva neskôr cez ozmyslenie celkového kontextu a jeho vzťahu s (praktickým) Životom.
Pritom si treba uvedomiť, že DVTR – je dôsledok určitého svetonázoru, filozofie.
Štruktúre tých pracovných materiálov (neskoršie tzv. „Mŕtva voda“3), v ktorých sa
postupne vyskladal čitateľovi predkladaný text vlastnej DVTR, predchádzali ešte tri
(vrátane úvodu) časti svetonázorovo-filozofického charakteru.4 Preto je pre čitateľa
naozaj dôležité prečítať a pochopiť DVTR ako jediný celok spolu so súvisiacimi
materiálmi predchádzajúcich častí a porovnať jedno aj druhé s jeho osobným
chápaním Života. .
Okrem toho formovaniu obrazno-logických predstáv o procesoch riadenia napomáha
pochopenie metódy dynamického programovania, predstavujúcej sebou krátke
symbolicko-algoritmické vyjadrenie DVTR. .
-
K. Prutkov raz povedal: „Mnohé veci sú pre nás nepochopiteľné nie preto, že je naše chápanie slabé, ale preto, že dané veci ZATIAĽ nespadajú do kruhu nášho chápania.“
T.j., problémy chápania sú dôsledkom chýbania nevyhnutných stereotypov rozpoznávania javov a formovania ich obrazov vo vlastnej psychike. Preto k tomu, aby sme odhalili chýbanie príslušného obrazu a zároveň si ho boli schopní vo vlastnej mysli sformulovať (zobraziť, s-, či in-formovať), je potrebné si zobrať ceruzku, papier a čítajúc text kresliť pre seba ilustrácie k nemu - schémy a obrázky skúmaných kategórií, ich vzájomných väzieb, stavov príslušných objektov, vývojov procesov atď., o ktorých sa hovorí v texte. .
My sme v texte vyjadrili naše obrazy (predstavy) o riadení5. Aby však u Vás
vznikli obrazné predstavy o riadení v Živote a aby ste Vy mohli uskutočniť
(realizovať) sebakontrolu (riadenie), ilustrovať6 písaný text musíte Vy sami –
a nie my. .
V tomto návrhu nie je nič ponižujúce, či skľučujúce. Jednoducho sme vyrástli
v epoche, keď disciplína, kultúra myslenia sa nielenže nepestuje cieľavedome od
detstva, ale sa cieľavedome prekrúca. A či je niekto schopný násobiť 5-miestne čísla
v hlave, a niekto len po rozpísaní do stĺpcov („na papieri“), to je vec spočívajúca
predovšetkým v rozdielnosti vnútornej disciplíny myslenia bežných zdravých ľudí.
Tento príklad sa však týka abstraktno-logického myslenia. Násobiac v stĺpcoch
(učivo 2. triedy ZŠ - pozn. prekl.) my len pomáhame svojmu nedisciplinovanému
abstraktno-logickému mysleniu („diskrétne“- štatisticky dominujúcemu ľavej
mozgovej hemisfére – pozn. prekl.) skoncentrovať sa a riešiť úlohu. Kreslením
obrázkov počas čítania presne takisto pomáhame svojmu nedisciplinovanému
predmetno-obraznému („emočno-spojitému“-dominujúcemu pravej mozgovej
hemisfére – pozn. prekl.) mysleniu7 skoncentrovať sa a tiež riešiť úlohu formovania
obrazných predstáv a rozšírenia kruhu svojich poznatkov (svojho chápania)8.
-
Úspešné splnenie akejkoľvek práce predpokladá práci adekvátne nastavenie (nastrojenie) - súlad zodpovedajúcich emócií človeka, uvedomujúceho si zmysel svojho života a konania. Žiaľ, väčšina populácie si zvykla9 žiť a pracovať pri tom na-stavení (na-strojení), ktoré u nich vzniká „samo sebou“10. Ale tento obraz života a konania je analogický situácii, v ktorej by klavírista skúšal zahrať hudobné dielo na rozladenom klavíri. Preto je dobré pred tým, než čokoľvek urobíme, naučiť sa zachytávať a udržiavať úprimnú radosť z uvedomenia si vlastnej mysle „Všetko, čo sa deje – deje sa najlepším možným spôsobom pri tej miere morálky a etiky ( resp. morálky a chápania objektívnych spoločensko-prírodných procesov, ako spojených nádob – pozn. prekl), ktorá je vlastná dotyčným ľuďom“. (Len pri objektívnom zlepšovaní oboch parametrov, nielen jednotlivých subjektívne preferovaných ukazovateľov – pozn. prekl), všetko v našom živote plynie k lepšiemu. (Miera zlepšenia celkovej situácie je tak zároveň hlavným kritériom hodnotenia úspešnosti priblíženia sa našej subjektívnej morálky a chápania reality k objektívnej realite – dopl. prekl).
Inými slovami:
„Všemocný sa nemýli a život človeka má tiecť v súlade s Ním, s Jeho úmyslami,
v koryte Jeho Prozreteľnosti... Zámeru.“
(Uvedomenie si tohto faktu má vzbudiť vnútorné z-mierenie a želanie konať dobro svetu s otvorenou dušou. Vyzerá byť zdravé kontinuálne sa udržiavať, žiť a pracovať v takomto optimálnom nastavení. Toľko k ideálu...
Osvojenie si metodológie spracovania in-formácií (DVTR) môže tomu výrazne napomôcť – dopl. prekl.)
Prakticky to znamená nasledovné:
-
Je potrebné DVTR - v jej úplnosti a ucelenosti - na začiatok (pre jej uchopenie – pozn. prekl) „navoziť“ do psychiky na osnove prvotného (základného, primárneho) intuitívneho žitého každodenného chápania ešte nezavedených jej charakteristických pojmov (termínov – a ich definícií)11.
-
Nasleduje prehodnotenie vzájomných vzťahov komponentov pojmového aparátu samotnej DVTR a jej vzťahov so skutočným životom v súlade s celým súborom v nej uvedených termínov.
-
A až potom je možné používať DVTR na vyriešenie ľubovoľných problémov a riešenie rôznych (akýchkoľvek každodenných) životných úloh.
Prerušenie procesu osvojenia DVTR na ktoromkoľvek z týchto krokov predstavuje
fakticky vystúpenie z procesu osvojenia si DVTR pred jeho dokončením.
Každá vec je formou (obrazom) prejavu
nekonečnej mnohotvárnosti (rôznorodosti)
K. Prutkov
1. Dostatočne všeobecná teória riadenia: Načo to treba?
Každý rozum - individuálny, alebo súborný (kolektívny) – v hierarchii vzájomnej vloženosti štruktúr a procesov Vesmíru rieši predovšetkým:
- úlohy riadenia12 vo vzťahu k hierarchicky nižším systémom a
- úlohy samoriadenia v hraniciach možností, poskytnutých hierarchicky vyšším, vo vzťahu
k nemu objemnejším (ho objímajúcim, zahŕňajúcim) riadením13.
Riadenie je vždy vyjadrením subjektivizmu, no je možné iba v relácii (priebehu) objektívne
existujúcich procesov a objektívne uskutočniteľných projektov. Ak subjekt - manažér je
v moci ilúzie existencie objektu (procesu), o ktorého riadenie sa snaží, alebo v moci ilúzie
objektívnej uskutočniteľnosti projektu, tak jeho rozčarovanie bude plne reálne a možno – aj
veľmi tvrdé. .
Objektívnym princípom riadenia je subjektívna schopnosť manažéra predvídať správanie14 sa objektu riadenia pod vplyvom: 1. vonkajšieho prostredia, 2. vlastných zmien objektu a 3. riadenia samotného. Realizácia tejto schopnosti je kľúčom k vstupu do riadenia (tvorenia, strojenia). Všetko ostatné - je len vyjadrením tejto schopnosti v tej, či inej konkrétnosti riadenia (podrobnejšej špecifikácii – fokusácii (zaostrovaní) – pozn. prekl).
Riadenie je možné na základe praktických návykov, ktoré indivíduum - manažér (tvorca, strojca zmien, novej reality – pozn. prekl) viac, či menej cieľavedome využíva, rozvíja a hromadí ako svoje životné skúsenosti. Akákoľvek teória je jemu osobne na uskutočňovanie riadenia vo všeobecnosti nepotrebná, pokiaľ je dostatočne citlivý a vnímavý k tomu, čo a ako prebieha v sfére jeho riadiacej činnosti. Postúpenie riadiacich (manažérskych) návykov druhým - tým, ktorí práve vstupujú do sféry riadiacej (tvorivej) činnosti - je tiež možné bez akýchkoľvek teórií15, pokiaľ oni (vstupujúci do sféry riadenia) v tomto poradí:
1. vnímajú to, čo sa deje v sfére ich činnosti,
2. vidia ako reaguje na to manažér - učiteľ a
3. sú schopní dobre si predstaviť seba na jeho mieste v rôznych manažérskych situáciách.
No proces odovzdávania riadiacich návykov v akomkoľvek odvetví spoločenskej činnosti je bez opory pojmovo-terminologického aparátu teórie riadenia v mnohom podobný výchove mačiatok mamou-mačkou. Kto vnikol do prebiehajúceho procesu riadenia a dokázal si vyobraziť seba v ňom a následne sa správať ako manažér v skutočných životných situáciách – je chlapík (borec). A kto to nedokázal - ten si ešte veľakrát „rozbije tekvicu“. S posledným by sa dalo aj súhlasiť – koniec koncov – je to jeho „tekvica“ a rozbije ju sebe, ak by nebolo jedno „ale“: on ju rozbije nielen sebe, ale aj okoliu, nakoľko všetko dianie v spoločnosti, a o to viac spoločensko-riadiaca činnosť sa dotýka množstva ľudí a často nie jednej generácie. Preto pre spoločnosť, čo sa týka odovzdávania riadiacej (manažérskej) kultúry z pokolenia na pokolenie, je najlepšie ju odovzdávať na základe teórie, a nie výlučne na základe princípov vzájomných vzťahov mamy-mačky s vyrastajúcimi mačiatkami. Inými slovami, teória a princípy vzájomných vzťahov mamy - mačky s vyrastajúcimi mačiatkami sa majú vzájomne dopĺňať, napomáhať jedno druhému v procese výuky.
Fakticky tomu tak aj je: všetky čiastkové odvetvia celej mozaiky praktickej (aplikovanej) vedy vyvinuli svoj pojmový a terminologický aparát, na základe ktorého sa odovzdávajú vedomosti z pokolenia na pokolenie.
Skutočne (de facto), vo všetkých jednotlivých odvetviach praktickej vedy sa jedná o riadenie tých, či iných procesov, vzťahujúcich sa k ich „predmetnej oblasti“, aj keď sa riadenie týchto procesov nenazýva priamo riadením. Napríklad: medicína lieči a kaličí, a neriadi zdravie a choroby; chémia „chemizuje“, a neriadi syntézu a rozpad chemických zlúčenín; architektúra a stavebníctvo niečo budujú, a neriadia projektovanie a výstavbu objektov atď.
V každom odvetví ľudskej činnosti tak existuje jemu vlastný pojmový a terminologický aparát (sústava, súbor), kde občas jedno a to isté slovo znamená v jednom odbore jedno a v druhom - niečo úplne iné. Takto napríklad v doprave slovo „tender“ – v súčasnosti anachronizmus, znamená príves parnej lokomotívy s vodou a palivom a v anglickej ekonomickej terminológii „tender“- je objednávka, resp. výberové konanie.
Výsledkom je, že keď sa špecialisti z rôznych odvetví stretnú, aby odhalili (identifikovali) a riešili nejaký pre nich spoločný problém, tak predtým, než ho začnú vôbec riešiť, strávia hromadu času na vypracovaní nejakého pre nich spoločného profesionálneho slangu (podmnožiny jazyka, používanej v nejakej špecifickej oblasti činnosti). Ním bude spoločná skupina následne opisovať odhalenie a riešenie problémov tohto typu. Ak zakladatelia pracovnej skupiny dosiahnu úspech a všeobecné uznanie.
Avšak nie vždy sú špecialisti z rôznych odborov schopní nájsť, alebo vypracovať takýto spoločný jazyk (slang). Vtedy nevedia odhaliť problém, kvôli ktorému sa stretli, nemôžu ho previesť do kategórie úloh a vyriešiť ho (štandardne rozpracovať do algoritmu jednotlivých konkrétnych krokov16 - pozn. prekl). V tomto prípade opakujú osud staviteľov Babylonskej veže opísaný v Biblii (Genezis 11:1 - 9).
To sa týka všetkých problémov a úloh -.od drobných prác bežného života v domácnosti až po celospoločensky prospešné fungovanie štátu. Ba čo viac: predstavitelia vedy a náboženstva (ako odvetví kultúry civilizácie) rovnako vyhlasujúc, že oni pracujú pre blaho ľudstva, sú neprestajne vo vzájomných konfliktoch počas celých známych dejín ľudstva. Pritom vo vede proces špecializácie zašiel tak ďaleko, že nielen predstavitelia rôznych odvetví vedy sa nemôžu navzájom pochopiť, ale dokonca aj predstavitelia rôznych úsekov toho istého vedného odboru strácajú schopnosť vzájomného pochopenia. To sa týka aj všetkých historicky vzniknutých vieroúk (takzvaných. „svetových náboženstiev“). Nielenže nemôžu dôjsť k jednotnému pochopeniu bohosloveckých a sociologických objektívnych právd (istín, istôt), ale každé z nich zrodilo v minulosti množstvo siekt a pokračuje vo vytváraní ďalších. Toto – jediné, čo má veda a náboženstvo v dnešnej civilizácii spoločné - neprestajne sťažuje celkovú situáciu jak vo vnútri spoločnosti, tak aj v jej vzájomnom vzťahu s Prírodou.
Z celkového pohľadu môže byť každý proces17 vo Vesmíre interpretovaný (predstavený, preskúmaný) ako proces riadenia alebo samoriadenia. Kvôli tomu sa pojmový a terminologický aparát, vlastný teórii riadenia ako takej, javí byť zovšeobecňujúcim (spájajúcim). To umožňuje s jeho pomocou jednotne (a jednoznačne – dopl. prekl.) opisovať rôzne procesy: celoprírodné (od „mikro-“ až po „makrokozmos“ – dopl. prekl.), biologické, technické, a tým viac - všetky sociálne procesy a procesy tzv. psychickej činnosti18.
Avšak získajúc (osvojac si) pojmový a terminologický aparát nejakej teórie riadenia, netreba strácať to, čo je vlastné mačiatkam pod vedením mamy-mačky – predstavu seba samého v konkrétnych situáciách riadenia. V opačnom prípade „riaditeľ“ (tvorca, manažér) - mechanický dogmatik preplnený terminológiou danej teórie, formálno-logicky ňou správne operujúci, nemôže takto (bez vlastnej predstavivosti) vstúpiť do praktického riadenia konkrétnych procesov. Bude na smiech uprostred teoreticky negramotných „riaditeľov“ – praktikov, vnímajúcich život a predstavujúcich si seba v situáciách riadenia okolností.
Jednoznačný opis rôznorodých procesov s použitím Dostatočne všeobecnej teórie riadenia umožňuje stáť na báze (byť základom – pozn. prekl.) jednotlivých vied a ľahko vchádzať do ľubovoľnej z nich19; aj pri nevyhnutnosti - nájsť spoločný jazyk so špecialistami každej z nich. Pojmový a terminologický aparát Dostatočne všeobecnej teórie riadenia je prostriedok interdisciplinárnej (medziodvetvovej) komunikácie špecialistov rôznych jednotlivých odvetví vedy a činností. Je to prostriedok zjednotenia, spojenia roztrieštených vedeckých poznatkov a praktických návykov do harmonického celku, nevyhnutného pre bezpečný život a činnosť jednotlivých ľudí a kolektívov, tvoriacich spoločnosť (spolo-ctnosť)20. V tom je hlavná hodnota pojmovo-terminologického aparátu teórie riadenia.
Vo všetkej mnohotvárnosti procesov21 (sú-bytí) sveta22, pri ich skúmaní ako procesov riadenia alebo samoriadenia, môžeme rozpoznať to, čo majú všetky spoločné a zodpovedajúco tomu spoločnému, vytvoriť pojmový a terminologický aparát Dostatočne všeobecnej teórie riadenia. Na začiatku v krátkosti preskúmame všetky jej kategórie a následne podrobne preskúmame každú z nich vo vzájomnom vzťahu so všetkými ostatnými.
poznámky:
1 Je naskenovaná a zahrnutá v súbore Informačnej bázy VP ZSSR (VP – Vnútorný prediktor (predpovedateľ, prognostik, nižšie v hlavnom texte – Vnútorný prognostický kolektív – pozn. prekl.)), rozširovanom pomocou CD nosičov. Pozri takisto web stránky: www.dotu.ru, www.vodaspb.ru, na ktorých sú publikované všetky ostatné práce VP ZSSR.
2 Rok 2014 – kompletný preklad do slovenského jazyka. Aj pri maximálnej snahe čo najvernejšie zachovať pôvodný text, tak v porovnaní s ruským originálom je tu pár zmien. Vzhľadom na rozdielnosť v štylistike a informačnú náročnosť textu sme kvôli lepšej zrozumiteľnosti všade, kde to bolo možné, ale s dôrazom na zachovanie významu a súvislosti pôvodnej mymyšlienky v celkovom kontexte, rozčlenili siahodlhé ruské súvetia na viacero viet, prípadne časť súvetia presunuli do poznámky pod čiarou. Kvôli neexistencii výrazov v slovenskom jazyku adekvátnych ruským slovám, rozdielnosti v hovorových výrazoch a zaužívaných rečových zvratoch a rozdielnej štylistike sa čitateľ oproti originálu stretne s množstvom synonymických, či inak upresňujúcich výrazov v zátvorkách. Takisto to, čo sme považovali za potrebné, vzhľadom na predsa existujúce odlišnosti medzi česko-slovenskými a ruskými reáliami a dejinami a postupujúci vývoj doplniť, sme doplnili buď formou zátvoriek alebo odkazov pod čiarou. Tieto naše, oproti ruskému originálu navyše, vysvetlenia a doplnenia sú označené ako – pozn. prekl. a dopl. prekl.
3 V ľudových rozprávkach pokropenie zabitého hrdinu tzv. mŕtvou vodou (písané slovo, informácia) rany zacelilo a po pokropení živou vodou (aplikovaná, žitá informácia) sa človek prebudil, ožil... – dopl. prekl.
4 V práci “Základy sociológie” 6. časť, ak nepočítame úvod a ďalšie, vytvoreniu DVTR predchádzajúce časti, zamerané na hlavné súvislosti medzi rôznymi formami psychológie.
5 ľubovoľného procesu, osudu, osudov... – dopl. prekl.
6 in-formovať, zobraziť - z lat. forma = obraz – pozn. prekl
7 Netreba zabúdať, že u väčšiny ľudí dominuje (je lepšie rozvinutá) nie ľavá pologuľa predného mozgu ako pravá, ako to tvrdí vedecko-populárna literatúra a škola, ale pravá pologuľa zodpovedná za obrazné myslenie - pritom je samotná pravá pologuľa nedovyvinutá.
8 Príklad niektorých autistov s posunutým rozptylom (diapazónom) obrazného vnímania, schopných pomocou geometricko-farebných virtuálnych štruktúr podávať ohromujúce vypočtové výkony s mnohorádovými exponentami, odmocninami a pod. – dopl. prekl.
9 Ľudovo: “Zvyk = železná košeľa“ - môže ochrániť, no aj utopiť. Zvyk je nástroj a môžeme ho rôzne použiť ako napr. nôž: odkrojiť, operovať, ale aj zraniť, či zabiť. Na zvyk sú napojené emócie. Čo sa mi páči a čo nie. Ako v danej situácii cítim. Čo by som zrobiť mal. Ešte dôležitejšie je však položiť si otázku: „Prečo tak cítim, ako cítim?“ „Čo, kto a na základe čoho formoval moje podvedomie (mocných tichých 90% živého ľadovca mojej psychiky, autopilota skrytého pod vodou)?“ Občas sa stáva, že urobím tak, ako cítim, no pritom problém vytvorím. Ide o postupom času vytvorenú chybu v mojom zvyku, stereotype myslenia (automatizme spracovania informácií, vnemov, slov a na nich naviazaných mechanizmov vytvárania obrazov v mojom podvedomí..., presnejšie chyby v kultúre, v ktorej vyrastám a v jej kolektívnom podvedomí, formujúcom od mala podvedomie mojich predkov, rodičov, učiteľov, spolužiakov, kolegov, a tak aj moje...). Aj preto sa hovorieva „emócie mocné“..., no nie vždy musia byť ná-pomocné..., t.j., ak nie sme schopní systematicky ich rozpoznávať a prehodnocovať – dopl. prekl.
10 Ľudovo: „Ako metla s babou Jagou“ – pozn. prekl.
11 konštanty a premenné tohto algoritmu spracovania informácií = Sociálneho programu rozpoznania a hodnotenia vzájomnej previazanosti vnútorných a vonkajších procesov spoločensko-prírodných javov, autokorekcie, autosynchronizácie podvedomia (celkového programového modulu DVTR). Úlohou DVTR je kontinuálne znižovať mieru manipulovateľnosti kolektívu a jeho jedincov masovo-deformačnými prostriedkami médií, tzv. náboženstiev, ideológií, filozofií atď. (s ich nie vždy rozlíšenými pozitívnymi a negatívnymi stránkami), a tým proporcionálne zvyšovanie miery bezpečnosti populácie a schopnosti prevziať za seba zodpovednosť v rámci rozvíjaného súborného (kolektívno-individuálneho intelektu jedinečných In-Divi-Dua) – dopl. prekl.
12 Upravovanie, korekcie momentálneho smerovania OBJEKTÍVNYCH procesov (a iných niet... Ak sa totiž snažíme riadiť virtuálny, objektívne neexistujúci proces, zostávame v ilúzii a prenechávame tak úpravu skutočného osudu seba, blízkych a spoločnosti „zlobe dňa“ nie vždy dobromyseľných manažérov príslušného systému). Preto je tak dôležitá metodológia rozlíšenia miery objektívnosti a dominantnosti procesov. Presnejšie: definovanej kriteriálnej aproximácie (priblíženia sa) subjektívneho pohľadu k pohľadu objektívnemu (neegocentrickému = Bohocentrickému). Rozlíšenie a následné riadenie, ra-denie ciest, výhybiek koľají pre vlak (identifikovaný objektívny proces, socio-naturálny jav), osvetľovanie (v indo-európskych protojazykoch etymologicky Ra = svetlo) cesty je definované vôľou (na úrovni podvedomia = slobodou a na úrovni vedomia = “pochopenou nevyhnutnosťou“). Vôľa je v tomto zmysle podriadenie možností (miery chápania objektívnej reality) a schopností osvojených človekom dosiahnutiu vybraných, ním určených cieľov z objektívnej matice cieľov možných. Preto bývajú v starších knihách popri, žiaľ, mnohej interpretačnej demagógii aj správne popísané základné atribúty Človeka : A. Rozum (spôsob, metodológia, schopnosť rozlíšenia pravdy od lži = objektivity od subjektivity) a B. Slobodná vôľa (komunikovať subjektívne vnímané javy v konsenzuálnej forme s partnermi smerom k spoločným, s najvyšším čiastočne známym systémom = Bohom konformným cieľom a spolu konať podľa aktuálnych možností ako ideálny harmonický súbor, kolektív jednotlivcov) – dopl. prekl.
13 Hierarchicky vyššie objemnejšie riadenie – v ruskom originále „иерархически высшее объемлющее управление“, kde slovo „объемлющее“, vychádzajúc z jeho slovného základu „объем“ = rozsah, obsah, objem, môžme prekladať ako objemnejšie, obsahovo rozsažnejšie. Takéto hierarchicky vyššie objemnejšie riadenie, zahŕňajúc do seba, t.j. objímajúc, voči nemu hierarchicky nižšie riadenie má skutočne väčší, vyšší rozsah, dosah, objem, lebo zahŕňa aj objekty, subjekty a činnosti, ktoré sú nad rámec hierarchicky nižšieho riadenia. Aj keď v ďalšom texte budeme používať iba termín hierarchicky vyššie objemnejšie riadenie, myslíme tým zároveň aj obsah, dosah a rozsah a aj zahrnutie - objatie nižšieho riadenia. – pozn. prekl.
14 “Vládnuť znamená predvídať” cit. Napoleón... po tomto a ďalších podobných vyhláseniach (globálno-mocensky nekonformných), ich použití na príslušné ciele (príučky bankovo - neposlušným monarchiám a ich likvidácie) a začatí vydávania nebankovej, dlhom nezaťaženej vlastnej francúzskej meny (assignaty), bol „predvídavejšími“ otrokármi dopravený na ostrov Sv. Heleny – dopl. prekl.
15 Doslovne z gr. teória = “pozorovanie“. Následne vedecky: potvrdenie, alebo vyvrátenie objektívnosti pozorovania pokusmi. Tie sa nerobia sami pre seba, ale slúžia na vytvorenie objektívnej realite viac či menej adekvátneho modelu správania sa skúmaného (kedysi prírodného, alebo spoločenského, dnes spoločensko-prírodného) procesu a jeho vylepšovanie (optimalizáciu, podľa zvolenej metodiky približovanie sa objektívnej realite, vzoru, cieľu, etalónu, či želanému ideálnemu stavu s definovanou prijateľnou odchýlkou) – dopl. prekl.
16 algoritmus = séria obrazov vedúcich k celkovému riešeniu úlohy – pozn. prekl.
17 Vo vesmíre niet statiky, všetko je v pohybe vzájomne previazaných procesov. Každý proces má kmitavý charakter (je určený svojou frekvenciou, vlnovou dĺžkou, fázovým posunom, amplitúdou atď.). Opakuje sa s definovanou frekvenciou. V tomto zmysle všade okolo nás a v nás niet ničoho iného, okrem procesov –dopl. prekl.
18 kulturologické, civilizačné, politické, rodinné, až po individuálne identifikačno-kognitívne procesy jednotlivých jedinečných členov ľubovoľných spoločenských systémov – pozn. prekl.
19 S výnimkou vied, ktoré sú rovnako, ako teória riadenia, jazykmi opisu vesmíru (celého známeho a zatiaľ menej známeho sveta), napríklad: matematika, gramatika atď. Pojmovo-terminologický aparát uvedených vied môže byť tiež použitý na opis procesov riadenia – dopl. prekl.
20 konSenzus hodnôt nevyhnutne podmienený snahou o metodický (systematický) popis objektívnych pravidiel objektívnej reality a ich následné rozvíjanie – dopl. prekl.
21 Proces – sú-bytia v množine vzájomne vložených a viac-menej previazaných udalostí – súbytí, ktorých bytie (existencia) prebieha sú-časne.
22 v rámci skúmania celej mozaiky ich rôznorodostí – pozn. prekl.