Dostatečně všeobecná teorie řízení (26)

Dostatečně všeobecná teorie řízení (26)

28.7.2015

předchozí část

 

...

Cieľ ospravedlňujÚ prostriedky, čiže: Účel svätiA prostriedky.

 

V tomto „U/A“ je celý rozdiel: chybný cieľ je len okamih – krátka epizóda v dlhom procese používania bezchybných prostriedkov, na rozdiel od ničenia, kde zámerne zlé, nemravné prostriedky poškvrňujú blahý - prospešný cieľ.

 

Predchádzajúce vpisovanie - predikčné začleňovanie v porovnaní s deštrukciou kvôli integrácii úlomkov vytvára hierarchiu štruktúr s minimálnym množstvom chýb v celej jej množine vektorov cieľov. Predchádzajúce vpisovanie - predikčné začleňovanie sprevádza aj tendencia formovania súborného intelektu. V procese predchádzajúceho vpisovania - predikčného začleňovania sa vytvára mnohoregionálny blok, majúci kolosálnu rezervu udržateľnosti z pohľadu hĺbky zhody objektívnych a potenciálnych vektorov cieľov v celom jeho množstve vektorov v porovnaní s konglomerátom, riadeným medziregionálnym centrom.

Okrem mnohoregionánych blokov sa môžu v supersystéme objaviť regióny, vyvíjajúce sa dlhodobo v informačnej izolácii od ostatného supersystému. Izolovaný samostatný rozvoj v takýchto podmienkach zbližuje, „spokrvňuje“ izolovaný región a blok. Oni (spolu i jednotlivo) majú väčšiu rezervu udržateľnosti riadenia vzhľadom na hĺbku zhody vektorov cieľov.

Koncentrácia riadenia môže v supersystéme v niektorých etapách osvojenia svojho potenciálu rozvoja ísť dvoma cestami súčasne. Niektoré riadiace centrá v supersystéme sa na nej objektívne viac prikláňajú k predchádzajúcemu vpisovaniu - predikčnému začleňovaniu, a druhé k ničeniu riadenia konkurentov a pohlcovaniu úlomkov.

Preto v niektorej etape procesu koncentrácie riadenia supersystému, objímajúceho - obsahujúceho regióny, je pravdepodobný stret – zrážka medziregionálneho konglomerátu a mnohoregionálneho bloku. Výsledok takéhoto stretu je určený nie celkovou silou - kapacitou zdrojov každej z konfliktných strán, ale subjektívnym faktorom, zviazaným hlavne s blokom.

Blok má objektívnu prevahu nad konglomerátom v rezerve udržateľnosti procesov v bloku, podmienenou väčšou hĺbkou zhody objektívnych a subjektívnych vektorov cieľov.

Avšak subjektívny vektor cieľov centra riadenia bloku (centra vydelivšieho sa v bloku) sa môže stať aj antagonistickým k jeho objektívnemu aj potenciálnemu vektoru cieľov, predovšetkým v dôsledku informačno-algoritmickej agresie medziregionálneho centra cez centrom bloku nekontrolované okruhy riadenia.

Z tohto dôvodu nie je blok zaistený pred zničením svojho centra riadenia, celoblokových štruktúr a infraštruktúry počas informačnej agresie medziregionálneho centra.

Ale pred následkami takejto agresie nie je zaistené ani medziregionálne centrum, lebo spolu s elementárnymi zdrojmi bloku a jeho úlomkami integruje do seba aj celý súbor procesov, objektívne plynúcich v bloku, podriadených objektívnemu vektoru cieľov bloku. Keďže objektívne vektory cieľov bloku majú krajne nízku chybovosť, tak integrácia bloku do konglomerátu vyžaduje v dostatočne krátkom termíne vniesť - infiltrovať chyby do objektívnych vektorov cieľov bloku. Nato je potrebné: zastaviť činnosť vnútroblokových faktorov odstraňovania chýb vo vektoroch cieľov; a rozpoznať cieľové vektory, vládnuce v bloku, keďže zavedenie – infiltráciu chýb je nutné vykonať v čo najkratšom čase a cielene.

Avšak chápanie objektívneho vektora cieľov bloku v jeho súvzťažnosti s vektorom cieľov hierarchicky vyššieho objemnejšieho riadenia až do hierarchicky Najvyššieho je vec subjektívna a neľahká dokonca aj pre centrum riadenia bloku, a nieto ešte pre centrum riadenia kongomerátu.

To jest, pri chápaní sú možné chyby, z ktorých najťažšou je chápanie bloku ako konglomerátu, podobného vlastnému. Inými slovami, najťažšie zo všetkého je vyhodnotiť vektor chyby riadenia vo vzťahu k hierarchicky Najvyššiemu, t.j. potenciálový vektor cieľov bloku. Neidentifikovanie (nerozpoznanie) vektora chyby riadenia pohlcovaného systému je základom nepredpovedateľnosti následkov pohltenia, t.j. pravdepodobnostná predurčenosť katastrofického riešenia neurčitostí vo vlastnom riadení konglomerátu.

 

Druhá strana identifikácie vektorov cieľov je spätá s časovou tiesňou, v ktorom sa nachádza medziregionálne centrum v procese integrácie dostatočne rozsiahleho bloku do konglomerátu. Vec je v tom, že pokiaľ bol blok riadený svojim riadiacim centrom, bolo možné dostatočne presne rozpoznať objektívny celoblokový vektor cieľov i subjektívny vektor cieľov bloku, no najťažšie zo všetkého je vyhodnotiť potenciálový vektor cieľov bloku, obsahujúci reálne možnosti, nevyužívané jeho riadiacim centrom zo subjektívnych príčin.

 

Ciele vo vektoroch sú vždy zviazané s objektívnymi procesmi veľkého frekvenčného rozptylu. Nízkofrekvenčné kmitavé procesy v prírode sú väčšinou energeticky náročnejšie, ako s nimi rovnakokvalitatívne vysokofrekvenčné procesy a postupom času pohlcujú energiu a algoritmiku vysokofrekvenčných.

Okrem toho, s vysokofrekvenčným procesom môže byť informačno-algoritmicky zviazaný nízkofrekvenčný proces, „obrusujúci“ plynulou krivkou maximá alebo minimá vysokofrekvenčného. Takým príkladom je. amplitúdová modulácia zvukového rádiovysielania1.

 

Reakcia bloku na pokus - snahu o jeho integráciu do konglomerátu prebieha vo všetkých frekvenčných pásmach vzájomnej interakcie. Identifikácia nízkofrekvenčných procesov (nesúcich veľkú energiu) a procesov–ohýbajúcich (modulátorov)* vyžaduje veľa času, ktorého v časovej tiesni niet. Alebo vyžaduje obrátiť sa na štruktúry vonkajšieho riadenia, ktoré dlhodobo skúmali - sledovali blok a možno taktiež boli účastní v jeho riadení a majú svoje vlastné plány do budúcna vo vzťahu i k bloku, i ku konglomerátu. Pritom je to o  to zložitejšie, že sa aktivizujú procesy, späté s potenciálovým vektorom cieľov bloku, ktorých intenzita bola zanedbateľná do začiatku integrácie bloku do konglomerátu (vlastne dôsledkom toho sa pokus pohltenia bloku konglomerátom aj stáva možným).

 

O týchto procesoch má najlepšiu predstavu nie jednoducho vonkajšie, ale iba hierarchicky Najvyššie (vo vzťahu k supersystému) riadenie, ktorému sa medziregionálne centrum dosiaľ protiví - vzdoruje.

 

Avšak hĺbka zhody cieľového vektora hierarchicky vyššieho riadenia a objektívneho vektora cieľov bloku je kvôli pevnosti zostrojenia bloku metódou predchádzajúceho vpisovania - predikčného začleňovania hlbšia, ako u medziregionálneho centra. Je to kvôli tomu, že na rozdiel od bloku, vybudovanie konglomerátu predpokladá aj antagonizáciu fundamentálnej a adaptačnej časti informačnej výbavy. Preto podpora bloku Zhora je viac pravdepodobná, ako podpora konglomerátu.

 

Rozsiahlosť vektorov cieľov bloku; mnohonásobné duplikovanie bez inverzií a antagonizmov jedných a tých istých cieľov v rôznych čiastkových vektoroch cieľov rôznych fragmentov bloku, vytvárajúcich sa počas celého času existencie bloku, porovnateľného s časom vzniku autonómnych regiónov a medziregionálneho centra v supersystéme; subjektivizmus vnímania vektora cieľov zo strany medziregionálneho centra; činnosť faktorov obnovy autonómneho centra riadenia bloku podľa plnej funkcie (alebo niekoľkých centier, uskutočňujúcich v ňom paralelné riadenie a dosahujúcich zhodu riadenia, vychádzajúceho z každého z nich); pravdepodobnostná predurčenosť vyriešenia nekompromisného konfliktu medziregionálneho centra s hierarchicky vyšším (objemnejším) riadením – to medziregionálne centrum negarantuje po pravdepodobnej obnove riadenia v bloku podľa plnej funkcie, pritom s vyššou kvalitou a  rezervou udržateľnosti riadenia, než predtým. Po tomto môže nasledovať efektívne včlenenie konglomerátu do bloku vďaka nízkej rezerve udržateľnosti periférie konglomerátu z hľadiska hĺbky zhody vektorov cieľov, lebo obnova riadenia bloku je podľa všetkého sprevádzaná rozpoznaním (identifikáciou) príčin straty riadenia v ňom, t.j. agresia medziregionálneho centra prestáva byť pre blok tajomstvom. Je to o to viac pravdivé, ak súborný intelekt bloku je agresiou konglomerátu už prebudený a jeho činnosť sa reálne prejavuje hoc len ako záblesky, ak nie ako neprerušovaný udržateľný proces.

 

Ak však k začiatku pohlcovania bloku konglomerátom v bloku už udržateľne funguje súborný intelekt, stanuvší sa novým ohnivkom - článkom v hierarchicky vyššom riadení vo vzťahu k elementom supersystému, tak je konglomerát proste odsúdený, lebo:

  1. po prvé, zborový intelekt bloku má garantovanú hierarchicky vyššiu podporu;

  2. po druhé, ľubovoľný zborový intelekt je sám o sebe mocnejší, ako združenie intelektu konglomerátu, pokúšajúce sa vymeniť - seba podsunúť za súborný intelekt bloku.

 

Porovnanie výkonnosti a zdrojových rezerv bloku a  konglomerátu v tejto situácii nebude hrať úlohu, lebo strata riadenia v konglomeráte má pravdepodobnostne predurčene charakter stroskotania - kolapsu riadenia, a od konglomerátu odštiepený región objektívne potrebuje realizáciu plnej funkcie riadenia celosupersystémového významu, k uskutočňovaniu ktorej je on sám v momente odklonu nespôsobilý, a blok ju môže poskytnúť. Nakoľko chybovosť vektorov cieľov v regiónoch konglomerátu je udržiavaná umelo, tak na zvýšenie rezervy udržateľnosti riadenia regiónov, začlenených do bloku, stačí centru bloku ako minimum nebrzdiť celosupersystémové faktory odstraňovania defektov v ich vektoroch cieľov a ako maximum - cieľavedome odstraňovať v regiónoch rozpoznané defekty.

 

Postup - konanie bloku vo vzťahu k regiónom konglomerátu je tým istým postupom, ktorý bude nútené podniknúť aj samotné medziregionálne centrum riadenia na svoju záchranu v konflikte s hierarchicky vyšším (objemnejším) riadením, predpokladajúcim osvojenie si potenciálu rozvoja supersystému. Preto vo svojom konaní, uskutočňujúc predchádzajúce vpisovanie – predikčné začleňovanie, blok neprotirečí tendenciám osvojenia potenciálu rozvoja. Ale konanie medziregionálneho centra v minulosti i v perspektíve protirečí tejto tendencii. To sa prejavuje v predchádzajúcom vpisovaní - predikčnom začleňovaní - vkladaní vysokofrekvenčných procesov do nízkofrekvenčných. Ak sa to nerobí, tak vysokofrekvenčné, nevložené procesy zrodia ich modulujúce (objímajúce) neriadené nízkofrekvenčné procesy, čo ústi do neorganizovanej erupcie - spontánneho výronu energie so sprievodným zničením štruktúr supersystému, jeho elementárnej bázy a stratou jeho informácií. Vyzerá to ako kolaps riadenia a vo svojej podstate je variantou katastrofického riešenia neurčitostí v dôsledku chybovosti v riešení úloh o predpovedateľnosti správania sa (alebo vzdania sa riešenia takej úlohy).

 

Aby sa tomuto vyhlo, musí proces riadenia prebiehať v súlade s hierarchicky Najvyšším riadením. Je teda nutné Ho vedieť rozpoznať v množstve informačných tokov proste vonkajšieho riadenia vo vzťahu k supersystému a nie zavrhovať jeho upozornenia, ktorých účelnosť môže aj byť nejasná na úrovni informovanosti supersystému.

 

*    *    *

Vo vzťahu k spoločenstvu, skúmanému ako supersystém, to znamená, že algoritmika predchádzajúceho vpisovania – predikčného začleňovania sa má rozvíjať orientovaním sa na prechod k Človečiemu typu stroja psychiky ako k jedinému normálnemu pre ľudí. V takom prípade je najefektívnejšia v zmysle dosiahnutia cieľov a nezvratnosti výsledkov, lebo sa rozvíja v riečisku Božieho Zámeru - Prozreteľnosti a  za  priamej i  sprostredkovanej podpory hierarchicky Najvyšším všeobjímajúcim riadením.

Avšak aj nositelia démonického typu stroja psychiky môžu v svojom rozvoji dosiahnuť uskutočnenie koncentrácie riadenia metódou predchádzajúceho vpisovania – predikčného začleňovania. Ale aj v tomto prípade budú u nich nevyhnutné konflikty s hierarchicky Najvyšším všeobjímajúcim riadením jak pri uskutočňovaní riadenia v rámci ich autonómneho regionu supersystému, tak aj za jeho hranicami v rámci celkového supersystému. Pri rozvíjaní algoritmiky predchádzajúceho vpisovania – predikčného začleňovania na osnove démonického typu stroja psychiky, pri jej nesporne vyššej efektivite, než u algoritmiky rozvrátenia a  pohlcovania úlomkov, bude nevyhnutne viesť k stroskotaniu riadenia, vrhnúc jej prívržencov do katastrofy, z ktorej niet východiska, alebo postaviac ich na hranu takejto katastrofy.

 

Vec sa má tak, že rozbitie autonómnych regiónov a  formovanie konglomerátu je očividnejšie – ľahšie rozpoznateľné a menšie zlo, než formovanie bloku metódou predchádzajúceho vpisovania – predikčného začleňovania na osnove deamonického typu stroja psychiky. Vďaka nízkej kvalite riadenia v konglomeráte a nízkej rezerve udržateľnosti riadenia v ňom je ľahšie prejsť od konglomerátu k bloku a celostnému supersystému, v ktorých vládne Človečí typ stroja psychiky, ako prejsť k uvedenému bloku od bloku, v ktorom vládne démonický typ stroja psychiky.2

*             *
 *

-pokračování-

 

1 Niekedy to bolo opísané v školských učebniciach fyziky.

Podstata veci je v tom, že materiálny kmitavý proces príslušnej frekvencie je vybraný ako prostriedok pre-dávania informácií Amplitúda kmitania v tomto procese je riadene menená - upravovaná. Nazýva sa to amplitúdovou moduláciou. Vo výsledku, ak v zápise procesu zjednotíme amplitúdové hodnoty plynulou ohýbajúcou krivkou, tak ohýbajúca bude predstavovať kmitavý proces, patriaci k rozptylu s nižšou frekvenciou, ako nosný proces. Proces-ohýbajúca je informácia, predávaná nosným procesom.

Je to jeden zo spôsobov predávania zvuku v diapazóne (pásme) frekvencie rádiových vĺn. Nosný proces vysielania rádiových vĺn, patriaci vzťahovo k vysokofrekvenčnému pásmu (vo vzťahu k pásmu zvukových frekvencií), je modulovaný zvukovou frekvenciou.

2 V dejinách dnešnej globálnej civilizácie tento hviezdičkami oddelený text umožňuje pochopiť niektoré výnimočnosti priebehu II. svetovej vojny 20. storočia.

Ruské cárske impérium predstavovalo (podľa niektorých názorov)* blok, prežívajúci krízu riadenia. Subjektívny vektor cieľov jeho centra riadenia nezodpovedal objektívnemu celoblokovému. To odkrylo možnosť uskutočniť pokus rozdelenia Ruska a pohltenia jeho úlomkov Euro-Americkým (kreditno-finanančným)* konglomerátom (kontrolovaným formátormi tzv. biblického úrokovo-otrokárskeho globálneho akvizičného konceptu koncentrácie moci)*. Ale ZSSR pod vedením J. V. Stalina bol ako predtým blokom, v ktorom však prebiehal proces prekonania defektnosti vektorov cieľov: subjektívneho vektora cieľov centra riadenia voči objektívnemu celoblokovému.

Japonsko predstavovalo autonómny región, charakterom riadenia blízky blokovému typu, avšak na osnove deamonického typu stroja psychiky (a nekritickej bezhraničnej oddanosti Japoncov tradíciám lokálneho pyramídového systému).

Nemecko bolo časťou konglomerátu, v ktorom sa imitoval pokus prejsť k blokovému charakteru riadenia. Ten sa ukázal byť dostatočne úspešný na to, aby vyprovokoval Japonsko na vstup do zväzku s Nemeckom, za pre Japonsko krajne nevýhodných podmienok.

V týchto podmienkach sa agresívny potenciál Japonska (ním bola vytlačená už dokonca aj emisia obeživa pre regióny Ďalekého Východu ZSSR, ktoré predpokladalo obsadiť) vybil na USA úsilím vnútorného „slobodo“murárstva Euro-amerického konglomerátu, hľadajúceho (pre dav oficiálny)* dôvod na vstúpenie USA do vojny (z istých konkrétnych dôvodov)* na strane súperov Nemecka a úsilím špeciálnych služieb ZSSR za osobnej angažovanosti J. V. Stalina a L. P. Beriju pri riadení periférie sovietskej rozviedky v USA.

Pri bilancovaní vojny, zdalo by sa, vyhral Euro-Americký konglomerát. Blok Japonska s riadením na osnove deamonického (a „zombi“)* stroja psychiky sa dostal na hranu katastrofy, od ktorej ho zachránilo zastanie sa osobne J. V. Stalina. Ten kategoricky odmietol pripočítať japonského cisára k vojenským zločincom (z časti je pravdou, že do veľkej miery bol cisár naozaj bábkou v rukách japonských j-elitárnych „jastrabov“)*. Toto neumožnilo pohlavárom Euro-Amerického konglomerátu zlikvidovať monarchiu v Japonsku a zbaviť ho jeho národnej duchovnej podstaty podobne, ako to bolo urobené s Tureckom po I.svetovej vojne, v dôsledku prevzatia moci slobodomurárskym (dönmeh-om) režimom Ata-Türka. V dôsledku toho si Japonsko uchránilo potenciál ďalšieho svojbytného rozvoja.

Ale hlavné ( pohľadu niektorých Rusov)* je to, že popri viditeľnom víťazstve Euro-Amerického konglomerátu sa predĺžil svojbytný vývoj bloku Ruska, a konglomerát pokračoval a pokračuje v stúpaní ku kríze riadenia metódou zasahovania do cudzích záležítostí, narúšania riadenia v susedných regiónoch a pohlcovania úlomkov.

 

Diskusní téma: Dostatečně všeobecná teorie řízení (26)

A/I U/A

udo | 29.07.2015

..hmm..aby v tom "hokej" nemali..

A/I
Účel svätiA prostriedky
vs.
Účel svätÍ prostriedky

podobne, ako
U/A

VieRa BohU
vs.
Viera v BohA (aDeizmus)

..ale radšej čas, vývoj, zmeny Miery nepredbiehajme..
Avšak, kto ďalekohľad zachce, hľa..
Dozadu i dopredu, ako Janko v rozprávke,
na strome pri zablúdení pozrieť môže sa.

Na stromy loziť ako opice,
pre rozhľad, zdravé, neotrávené ovocie .. to áno,
avšak ostať tam, není nám dáno..

Přidat nový příspěvek