6.7.2015
13.6. Princíp dodatočnosti informácie a konceptuálne neurčité riadenie ako osobitný druh konfliktu riadení.
„Koncepčne neurčité riadenie“ je termín, prijavší do svojej podstaty vnútorné protirečenie tohto javu, pretože skutočné riadenie je vždy objektívne konceptuálne určené:
-
v zmysle určitosti cieľov a ich hierarchického usporiadania podľa významu v rámci celkovej množiny cieľov a
-
v zmysle určitosti prípustných a neprípustných konkrétnych prostriedkov uskutočnenia každého z cieľov riadenia.
Neurčitosti oboch druhov, inými slovami, neschopnosť rozlišovať nezlučiteľnosť (nekompatibilitu) v množine definovaných koncepcií riadenia, súčasne zavádzaných do života, vytvárajú ilúziu riadenia (podľa plnej funkcie, pred všetkými ostatnými variantmi riadenia), za neprítomnosti skutočného riadenia a chyby riadenia, až do úplnej straty riaditeľnosti podľa ohlásenej koncepcie. To môže byť sprevádzané tzv. „tichým“ riadením (neoficiálnym, v pozadí)* v súlade s nejakou inou koncepciou, zahŕňajúcou alebo negujúcou prvú.
V základe otázky o konceptuálne neurčitom riadení stojí otázka o chápaní princípu dodatočnosti informácie1 v Objektívnej realite, ktorá sa prejavuje v zladení alebo antagonizme informácie, vovedenej do systému zverejnením (oficiálne)* alebo potichu (neoficiálne)*.
Čo znamená princíp dodatočnosti informácie, ukážeme na konkrétnom príklade. Vyjadrenie „pravouhlý trojuholník“ je objektívne sprevádzaný vyjadrením, známym ako Pytagorova veta. A ak je ohlásené len jedno z nich, tak druhé, hoc aj zostáva neznámym pre ten, či onen subjekt, bude objektívne sprevádzať prvé vyjadrenie vo všetkých druhoch činnosti, v informačnom vybavení ktorých je zakomponované jedno z vovedených, objektívne jedno druhé sprevádzajúcich vyjadrení.
V súlade s princípom dodatočnosti informácie vo fungovaní veľkých informačných systémov, včítane aj nami skúmaných supersystémov, sa vždy prejavuje prítomnosť:
-
informácie, im vlastnej zverejnením (takto priamo definovanej...) a
-
informácie, im objektívne vlastnej „v tichosti“ (to jest neznámej alebo „rozumejúcej sa samo sebou”, a hoci priamo nezverejnenej2, ale vovedenej sprostredkovane a definovanej prostredníctvom objektívnych príčinno-dôsledkových podmieneností konštrukcie a existencie systému v okolitom prostredí).
Pritom sú možné dve triedy informačných systémov: kladné (súladné), v ktorých (neoficiálna)* informácia, prítomná v nich „v tichosti“, je objektívne osnovou a doplnením (oficiálnej)* informácie, prítomnej v nich zverejnením.
No môžu existovať systémy, predstavujúce svojho druhu „trójskeho koňa“ (napr. vírusy, trójske kone, červy, parazity v IT)*: zverejnené - ohlásené princípy pri ich zostrojení sú počas ich skutočného fungovania potlačené princípmi, infiltrovanými do nich „v tichosti“ a priamo nezverejnenými. Tieto „tiché“ princípy (niekoho ciele)* „sa samo sebou rozumejú“, avšak... rôzne tvorcami systému a jeho používateľmi, alebo zostanú neznáme pre niektorého z nich (prípadne pre oboch, keď tvorcovia neriadia „trójskeho koňa“ podľa plnej funkcie3).
„Тrójske kone” v civilizácii sú výlučne technologického pôvodu., v ktorých ak aj sú prítomné so Stavbou sveta kladné (konformné) vyhlásenia, tak „v tichosti – medzi riadkami“ je vštepený súlad prekrúcajúci informačný obsah. Ten je dôsledkom chýb alebo zlomyseľnosti tvorcov systému.
Kvôli ohraničenej informačnej kapacite nositeľov a ohraničenej sile prostriedkov pre-dávania a spracovania informácií nemožno v princípe zostrojiť informačný systém, v ktorom by nebola informácia, do neho vovedená pomocou „zamlčaní“ rôzneho druhu.
Navyše, v systéme prítomné zverejnenia (deklarácie, verejne známe ciele)* sú vždy drobnou časťou - podmnožinou „zamlčaní“, pôvodne nevedomých (podvedomých) človeku a prítomných v Objektívnej realite. (Vývoj jedinca a spoločnosti je spätý aj s mierou správneho pomenuvávania objektívne existujúcich javov.)* Z tohto dôvodu je potrebné sa snažiť, aby pri strojení (tvorení) a fungovaní systémov rôznorodé informácie, vovedené do nich oficiálne zverejnením, boli v súlade so základom objektívnych „zamlčaní“, vlastných Objektívnej realite.
V spoločnosti by zákazník a spotrebiteľ každého systému mal toto chápať a starať sa o to, aby systém zamlčaní, prijatý projektantami neprotirečil „samo sebou sa rozumeniu“ zákazníka a (alebo) spotrebiteľa.4
Procesom osvojenia potenciálu rozvoja, prebiehajúcim v supersystémoch a v ich viac alebo menej autonómnych regiónoch, je vlastné prevládanie určitého charakteru vzájomnej dodatočnosti (doplniteľnosti) informácií zverejnenia a zamlčania: alebo súlad, alebo konfliktnosť zverejnení a zamlčaní5. Pritom vzájomný súlad zverejnenej a zamlčanej informácie v supersystémoch, k triede ktorých patrí spoločnosť, je určený nie jednoznačne, ako vo väčšine technických (gr. praktických) systémoch a vo vede, ale množstevne v rámci pravdepodobnostných predurčeností6. To sa vo fungovaní supersystémov popisuje štatistickými metódami.
1Dodatočnosť informácie – tzv. tiché, nevyhlásené sprevádzanie hlavnej vyhlásenej informácie ďalšou dodatočnou, ju doplňujúcou informáciou, vyplývajúcou z objektívneho poznania celostného obrazu, naviazaného na hlavnú ohlásenú informáciu – pozn. prekl.
2 Medziriadkovej, často tabuizovanej, ba dokonca „mysticky“ dogmatizovanej – pozn. prekl.
3 T.j. iba svojim nechápaním príčinno-dôsledkových zákonitostí (vzťahov) objektívnej reality socio-naturálnych pravidiel harmonizácie supersystému vypustili ľudovo povedané „Džina“, „Neriadenú strelu“, či na chvíľu pootvorili „Pandorinu skrinku“. Prípadne boli pod vplyvom Ni(e)kým (príslušného tímu sociocio-kultúrnych inžinierov) dlhodobo riadených stereotypov a iba štatisticky pravdepodobnostne predurčene sa stali „zhodou okolnosti“ trigger (spúšťacou) organelou príslušnej mat(r)icovej operácie. - pozn. prekl.
4 To bol aj dôvod k dodatočnému pridávaniu upozornenia na mikrovlnných rúrach o zákaze sušenia domácich zvierat. Na druhej strane to tiež svedčí o danom stupni (ne)vývoja jednotlivcov v danej spoločnosti. – pozn. prekl.
5 Príkladom je dnešná spoločnosť s ešte stále prevládajúcim uzavretým informačným pyramídovým systémom (ako vyššie spomínaný MS Windows vs. OS Linux), kde deklarácie a opak reálneho „tichého“ konania je systémovým pravidlom. Ide v zásade o nevyhnutné rozdelenie, vytvorenie vnemovo-chápavostného konfliktu nielen u cieľových spoločenských skupín (kultúr), no hlavne u samotných opracovávaných jedincov zvolenej biomasy. Vytvorenie, zostrojenie (v rámci dlhodobej niekoľko sto-, alebo tisíc-ročnej informačnej vojny, dokumentovanej od antických kultov) konfliktu medzi vedomím a podvedomím (tzv. vertikálna zložka psychiky) a abstraktno-logickým vs. spojito-emočným vnímaním (tzv. horizontálna zložka psychiky). Znova ide o prastarú technológiu výkonu moci na vytváranie chaosu z poriadku... a naopak... pomocou Divide et impera. V tzv. hermetike: „Ordo aB chao“, resp. jej nerozlučného dvojčaťa, či alterega: „Ordo aD chao“ – dopl. prekl.
6 Uvedené sa vzťahuje predovšetkým k sfére politológie, v ktorej prevláda rôznorodá analýza deklarácií o dobromyseľnosti politických činiteľov a strán za plnej ignorácie otázky o jednohlasnosti (identičnosti) deklarácií a neoddeliteľne ich sprevádzajúcich zamlčaní, podstatu ktorých, možno, nie úplne chápu aj sami autori deklarácií o dobrom úmysle.
V bežnejšej terminológii pre tzv. humanitnú inteligenciu (reálne spravidla nevedomé virtuáne Proxy-objekty, sprostredkovatelia, prevodníky sily moci - motora reálnej poly-tykos prognostikov a korektorov v pozadí za oponou)* hovoríme v tomto prípade o miere jednoty a antagonizmu individuálneho alebo kolektívneho podvedomia. Potom, ako sa zavŕši daná etapa dejín, tvária sa politológovia prekvapene a uvažujú o zapredanosti, tajnej konšpirácii a pod. Hoci, ak by sa v minulosti posnažili zanalyzovať pravdepodobne (logicky objektívnu)* zamlčanú informáciu, sprevádzajúcu deklarácie o dobrých úmysloch, tak by zavčasu zbadali, že majú dočinenia s ideologickým systémom typu „trójskeho koňa“. V ňom informácia, objektívne jemu „v tichosti“ vlastná, disponuje po prvé: hierarchicky najvyšším významom a po druhé: popiera informáciu, vlastnú systému zverejnením. Z tohto dôvodu v procese reálneho fungovania systému z deklarácie o dobrom úmysle v reálnom živote málo čo zostane. A skutočnosť tak v nasledujúcom období nevyhnutne zodpovedá sprievodným zamlčaniam.
Informační báze KSB