4.5.2015
13.4. Súborný intelekt v supersystémoch
Ak elementy, tvoriace supersystém, samotné disponujú in-divi-duálnym intelektom, tak pri informačnej výmene medzi sebou pravdebodobnostne predurčene rodia súborný1 intelekt. Skoršie opisovaný model s ruletou a lotériovými bubnami, ktorý pri pohľade zvonku vyzerá byť intelektom, pripúšťa prítomnosť nejakej skupiny „žiakov“ a ich „kapitána“. Ten, berúc na seba úlohu (rolu) súborného intelektu, následne, ako si skupina vymieňa kartičky s odpoveďou, odpovedá na otázky „profesora“.
Ak sa v televíznom programe „Čo? Kde? Kedy?“ („Milionár“, „Wetten, dass..?“, Bičanove „5 proti 5“, „Pod lampou“ a pod.)* zíde za stolom skupina „znalcov“, tak môžu vytvoriť súborný intelekt. Jeho moc je však ohraničená nízkou priepustnosťou v ňom dominujúcich kanálov rečovej a mimicko-gestikulačnej výmeny informácií, nehovoriac už o emocionálnom nažhavení2. Ak by skupina „znalcov“ bola schopná bez bujnenia emócií, prepaľujúceho informačné toky, vyviesť na úroveň vedomia (chápania) celú hierarchiu kanálov informačnej výmeny, nesenú človekom v rôznych frekvenčných pásmach3 na rôznych, no pre celú prírodu spoločných fyzikálnych (vrátane zatiaľ nedostatočne viditeľných, či tzv. “duchovných - jemnohmotných“)* poliach, tak by sa presvedčili, že súborný intelekt nie je výmysel. Zistili by, že možnosti každého z v ňom prítmných značne vzrastajú, pokiaľ sa človek zapája do súboru4 (zboru, družstva5)*, a neprieči sa mu, pokúšajúc (sa) podriadiť si ho. Avšak aj bez toho, len používaním rečových a mimicko-gestikulárnych kanálov výmeny informácií, umožňujúcich viditeľnosť izolovanosti každého mozgu, je skupina ako celok priemerne intelektuálnejšia ako ktorýkoľvek z hráčov.
Dokonca aj intelektuálny líder skupiny je slabší ako jej súborný intelekt. Preto akýkoľvek pokus protivenia sa súbornému intelektu, pokus si ho podriadiť, vedie minimálne k vypadnutiu zo súborného intelektu, ale v ťažších situáciách k „dopusteniu“ z jeho strany... Aj keď nie vždy spravodlivému, keďže aj súborný intelekt môže byť vytvorený v konflikte s Najvyšším riadením6. Protiviaci sa jednotlivci nemôžu vytvoriť udržateľný súborný intelekt, ale sú (z dlhodobého hľadiska spravidla)* odsúdení upadnúť do stádovitej pomätenosti, kolektívnej schizofrénie. Súborný intelekt môže byť sám o sebe časťou mocnejšieho objemnejšieho intelektu, neseného nejakým objemnejším supersystémom. Preto je vždy aktuálna otázka: „V akých súborných intelektoch participovať (byť účastný) a ako bezpečne vyjsť z nevhodných?“
Nejaký intelekt môže byť vytvorený aj informačnou výmenou medzi bezintelektuálnymi elementami za podmienky, že ich celok počas informačnej výmeny vytvára štruktúru, spôsobilú niesť intelekt ako proces, rozptýlený v celom súbore elementov. Naviac informačná výmena v prostredí množstva elementov, z ktorých každý disponuje iba jemu vlastným intelektom, vytvára súborný intelekt, ktorého sila je určovaná silou individuálnych intelektov a organizáciou informačnej výmeny medzi nimi.
Každý intelekt vždy nesie nejakú svoju celkovú (súhrnnú) plnú funkciu riadenia, alebo ju získava v momente vzniku. Celková plná funkcia riadenia obsahuje v sebe plné funkcie riadenia vo vzťahu rôznych čiastkových faktorov prostredia, odrážajúce (zobrazujúce) interakciu intelektom ovládaných objektov a subjektov s týmito faktormi. Toto všetko spolu vytvára celkový vektor cieľov a celkovú koncepciu samoriadenia intelektu v rámci hierarchicky vyššieho objemnejšieho riadenia, na ktoré ľudia v epoche „materializmu a ateizmu“ (presnejšie a-deizmu)* zvyknú zabúdať. V množine in-divi-duálnych intelektov nesie každý z nich jemu vlastný individuálny vektor cieľov a koncepciu samoriadenia, ktoré buď zrodia celostný súborný intelekt, vzájomne sa jeden druhého dopĺňajúc, alebo ho drobia, vytvoriac kolektívnu schizofréniu intelektov - vo všeobecnosti psychicky „normálnych“ každý sám o sebe (a postupne i jednotlivo nevyhnutne preberajúc krok za krokom jednotlivé prvky svojej (ďalšej) kolektívnej spolu-formovanej (tvorenej) osobnosti (vrátane spomínaných dlhodobo menej prospešných). T.j. už existujúcich prvkov, či postupne dôsledkom spomínanej disharmónie s objektívnymi morálno-nechápanými pravidlami (súbormi mier-ových systémov, hodnotení) HNR a inými prvkami (elementami), či nekritického preberania kolektívnych emócií (blokov v jednom, či druhom zmysle, …mýliac si ich nešťastne s intuíciou), vznikajúcich psychóz, obsedancií a pod.)*
1 Zborový, koncilový, kon-senzuálny... vychádzajúci zo zhromaždenia a hľadania spoločných cieľov a postupov, metód k nim (zvoleným cieľom) vedúcich. Zborový je jedna z interpretácií názvu posvätného vrchu Zobor, či Sobor, Zbor nad veľkým hradiskom (8,9ha?) v Nitre, N´-tria-vie, prastarej vstupnej bráne k strategickému územiu a veľkým ložískám kovov (so systémom ,miestami až cez 5 000 rokov (od eneolitu), starých pevností v centrálnej Eu-rópe) smerom, buď na systém opevnení okolo Bojnej a ďalej na severovýchodné ložiská, alebo na Zvolen-ý, dnes tzv. Pustý hrad-ný komplex chrániaci križovatku, vstup od západu do samotného Rudohoria. Podľa niektorých dejepiscov ide o najväčšiu pevnosť v Európe – odhady od 4,7 – 7,6 ha. – dopl. prekl.
2 zvyšujúcom odpor informačných prenosových liniek na maximum. Tak biologických, ako aj dnes s nimi previazaných substitučno-protézových (anorganických – sprostredkujúcich proxysystémov a´la telefón, rozhlas, TV, intenet). Viď. základy stresového manažmentu a možnosti riešenia blokácie (chladného) intelektu v kľúčových krízových situáciách (horúcimi) emóciami-mocnými. T.j., systematická analýza a metodológie dekódovania a preprogramovávania kulturologickými technológiami sociálneho inžinierstva dlhodobo formovaných emočných modulov, z ktorých sa skladá podvedomie kolektívu (od kultúry, „náboženstva“, práce, až po rodinu a kamarátov) a jeho elementu (jedinca). Súčasťou uvedených programovo-adaptívnych modulov sú aj spomínané stereotypy a ich podkategórie (vrátane tzv. archetypov). – dopl. prekl.
3 rozptyloch, modulačných frekvenciách emočných štandardov jednotlivých superponovaných (odb. superpozícia je skladanie jednotlivých frekvencií) emočných charakteristík – pozn. prekl.
4 A nepodriaďuje sa tej, či onej osobe – vodcovi, autorite, („svätému“, dogmatickému učeniu - kolektívnej osobe)* atď. A nestane sa nevoľníkom, otrokom toho-ktorého egregora, v danom prípade kolektívnej psychiky (egregora) stádo-čriedovitého (hejnovitého) typu.
5 Jedna z etymologických abreviatúr slov-ianského pojmu „DRUŽSTVO - družiť sa - družina“: Dobro-Reči Uznania (kolektívom) Života, Slova Tvojho.
6 Príklad „ochrany“ rôznych kultov s tzv. „náboženstvami“, mafiami a pod. nad svojimi baterkami, orgán(el)mi. Podobne, ako napr. drogy a parazity čiastočne chránia, no zároveň spravidla skôr, či neskôr v nejakej forme hostiteľa zabijú. Napríklad, osoby na pervitíne (pôvodne vojenský podporný prostriedok) počas konzumácie dokážu podať pomerne vysoké výkony. Pri dlhšej aplikácii ich tak, ako aj mnohé iné drogy, či psycho-fyzikálne technológie (a zvlášť kombinácie oboch prístupov) môžu chrániť aj pred ochoreniami. Avšak po prerušení kontatu s príslušným existenčným („psycho-fyzikálnym“) modulom, im to „telo, harmónia ex-istencie sama zráta“. Aj na tom je postavených mnoho „bezpečnostných“ mechanizmov agregátnych modulov (v ezoterike tzv. egregorov) stojacich v o-, či a-pozícii voči HNR. Výstup z nich, t.j. spustenie rôznych chorôb, rakoviny (informačná = psychosomatická choroba č. 1 = “kumulatívna disharmónia, asymmetria bazálnych biofyzikálnych koprocesov“ a pod.). Kritické je hlavne „obdobie sedenia na dvoch stoličkách“. Presnejšie obdobie, pokiaľ človek nemá „mocnejšieho spojenca“ (najlepšie HNR). Problémom býva, že kým sa napr. s Ním naučí postupne dostatočne efektívne komunikovať (hlavne počúvať, namiesto žiadania, prosenia) a spolupracovať, môže byť neskoro. Rodič totiž často neodoprie dieťaťu to, čo ono veľmi-veľmi chce, no „dá mu“ (pokiaľ želanie výrastka nie je „objektívne dostatočne konformné“) nejakú príučku, prameniacu hlavne z objektívnych pravidiel. Ide aj o jeden z prvoradých dôvodov „nevyhnutnosti“ zachovávania napr. politiky alkoholizácie a hlavne bezštruktúrneho tichého systematického vytvárania informačného prostredia na cyklické formovanie „mafiánskych“ narko-distribučných štruktúr v západných démonkratických systémoch. Napriek deklarovaným opakovaným „policajným zásahom“. Narkotiká všetkého druhu sú „nezastupiteľným predpokladom vytvárania potenciálu efektívnej manipulácie podvedomia masy“. Výrazne totiž obmedzujú, ba znemožňujú kontakt s HNR. Z religionistického (v preklade: zväzok, vzťah s HNR) pohľadu ide v podstate o hrubú formu rúhania. Tu vyvstáva logicky otázka ceremonizácie vína v kresťanstve. I keď len (no hlavne) SYMBOLICKÉHO. Korán vyzerá byť v tomto bode sociálne modernejší. – dopl. prekl.
Informační báze KSB