27.4.2015
13.3. Autosynchronizácia procesov v supersystémoch
V masových javoch, plynúcich v prírode na najrozličnejších úrovniach jej hierarchie, sa pomerne často stretávame s javom zhody fáz identických procesov, plynúcich súčasne v množstve analogických objektov. Sú to – koherencia vyžarovania svetla atómami v lasere (spojitá, súvislá emisia fotónu pri prechode elektrónu na nižší orbit okolo jadra)*; synchrónne záblesky celej lúky, na ktorej sedí množstvo svetlušiek; synchrónny odklon kŕdľa rybieho plôdika od nebezpečenstva; veslovanie družstva na mnohoveslici, na synchronizáciu ktorého vôbec nemusí byť potrebný zvukový signál, bubon alebo píšťala, ako v minulosti na galérach; skupinové tance. Tento jav budeme ďalej nazývať autosynchronizácia. Autosynchronizácia sa pomerne často prejavuje v procesoch bezštruktúrneho riadenia, a samotné bezštruktúrne riadenie môže byť zostrojené na princípe javu autosynchronizácie.
Pre autosynchronizáciu je nevyhnutné, aby množstvo nejakých objektov malo aspoň čiastočne identický informačno-algoritmický stav a nachádzali sa v podmienkach, pripúšťajúcich informačnú výmenu medzi nimi - hoc aj neadresnú, cirkulačnú. Pritom ich pružnosť, rýchlosť reakcie na prechod informácie, rovnakej pre všetky objekty, musí byť dostatočne vysoká.
Preskúmame to na sociologickom príklade. Najvýraznejšie sa autosynchronizácia prejavuje počas ovácií v sále, napríklad, pri privítaní „drahého a všetkými milovaného vodcu“. Spočiatku je v sále ticho. Potom dosadení (nastrčenci) a strhnutí idioti, pomerne málo zastúpení (1 - 2 osoby na 100), začnú tlieskať. Táto činnosť generuje proces autosynchronizácie, lebo ostatní vedľa sediaci majú stereotyp (návyk) tlieskania a vedia to robiť, neuvedomujúc si ciele a príčiny a nezamýšľajúc sa nad situáciou (prípadne z rôznych dôvodov sú len nesústredení, v strese, majú strach, alebo nechcú zbytočne vytŕčať z davu)*.
Sediaci vedľa dosadených1 začínajú tlieskať následne za nimi, keďže sa zvonku vyvolávajú ich vnútorné stereotypy bezmyšlienkovitého správania, a tak je postupne do tohto procesu vovedená celá sála2. Následne začína takmer každý načúvať tlieskaniu susedov a nutne vynakladať veľkú silu vôle, aby netlieskal spolu so susedmi. Totižto na úrovni identických stereotypov je tlieskanie suseda vnímané ako okríknutie za nevhodnosť vlastného tlieskania (a-rytmia, resp. fázový posun oproti skupinovej kinematike, či dynamike)*, prichádzajúce cez obvody spätnej väzby3. Spustiac proces autosynchronizácie nastrčená po(d)sádka potom, ako ich susedia začali búchať do dlaní, už nemusí nič viac robiť. Dokiaľ energetický potenciál (emócie ne-riadené)* sálu nebude vyčerpaný v „nezmyselnej“ (ako pre koho) ov(ul)ácii (zrode potenciálu ďalšej manipulácie emócií mocných)*, po(d)sádkou spustený proces sa nepreruší a nerozpadne... A tak ani „milovaný vodca“ zďaleka nie vždy môže ho zastaviť mávnutím ruky ne-nápadne.
Tlieskanie možno skúmať aj ako pre-danie jedného bitu informácie. Avšak autosynchronizácia môže byť postavená aj na zložitejších informačno-algoritmických moduloch, nesúcich väčšie objemy rôznorodých informácií.
Vytvorenie a rozšírenie identických informačno-algoritmických modulov (stereotypov rozpoznávania, vzťahov, správania sa) v supersystéme a ich následná aktivizácia (trigger)* v supersystéme cez štruktúry - generátory autosynchronizácie - umožňuje riadiacej štrutúre, nesúcej nejakú plnú funkciu riadenia, bezštruktúrne riadiť to, čo nemôžu ÚPLNE* riadiť jej výkonné štruktúry (t.j. periféria - verejne známi politici, manažéri korporácií, no i rôzni kultoví a okultní, „náboženskí“ hierarchovia, bežné mafie a pod.)*.
V spoločnosti je potenciál autosynchronizácie svojho druhu „klavír v kroví“, na ktorom možno neočakávane zahrať „divadelnú hru“ burzovej horúčky, prezidentských, či parlamentných volieb, občianskej vojny. Avšak „klavír“ nehrá sám a o to viac sa nenachádza „v kroví“ skrytý sám(o) sebou, na čo sa obyčajne zabúda, alebo sa (proste z istých dôvodov „radšej (ne)dobrovôlne“)* nad tým nezamýšľa...
V podmienkach priamej obojstrannej informačnej výmeny s hierarchicky vyšším (objemnejším) riadením sú charakteristiky bezštruktúrneho riadenia tým lepšie, čím lepšie vektory cieľov samoriadenia súborného (združeného) intelektu supersystému a hierarchie intelektov v pôsobiacich štruktúrach v jeho vnútri opakujú vektor cieľov hierarchicky vyššieho (objemnejšieho) riadenia vo vzťahu k supersystému ako celku. a čím zreteľnejšie sa hierarchicky vyššie riadenie supersystému odlišuje od agresívneho vonkajšieho riadenia.
1 platení či ideologickí nastrčenci na rôznych zhromaždeniach a demonštráciách, platení diskutéri na fórach rôznych „mienko-tvorných“ médií, ašpiranti na kariéru, alebo vydierateľné osoby (utajené prečiny, hypotéka, úvery, deti) v korporátnej kultúre atď. – pozn. prekl.
2 či námestie, … alebo v prípade iných typov emócií cez rozhlas a televíziu, cez formuláciu správ, seriály doslova celé národy. Cez block-bustery celé kultúry, napr. mladých ľudí, vidiacich príslušné príbehy rôznych (super, či „akčných“) hrdinov, formujúcich stereotypy a bloky správania, s ktorými sa jednotlivé vybrané cieľové skupiny štatisticky pravdepodobnostne predurčene samoidentifikujú a preberajú príslušné kultové vzorce spolu s ich spúšťačmi (tzv. triggermi). Obzvlášť za predpokladu želanej (no oficiálne akože neželanej) štatistickej konzumácie rôznych narkotík, blokujúcich vedomie a otvárajúcich podvedomie (hlavne alkohol a cigarety). O tom v prvom rade je informačná vojna, a nie o cielene zo stopy zvádzajúcich mýtoch o nebezpečenstve super„hackerov“, tvorených spravidla znova rovnakými štruktúrami, či „bezštruktúrami“. Viď. pekné filmy o „ideálnom živote za oponou“ za predchádzajúceho režimu vysielané ku nám fiktívnou o-pozíciou, či presnejšie a-pozíciou zo západu. Išlo logicky o dve strany jednej mince (tváre jednej kolektívnej osoby, supersystému), pričom dnes atlantická verchuška, nanešťastie pre tých vnímavejších z našich západných susedov, v podstate po jednej z fáz studenej (informačnej) vojny a páde východného režimu stratila dôvody na sociálnejšiu politiku voči „svojim“ západoeurópskym ovciam. – dopl. prekl.
3 Podobne napríklad aj v divadle, či na koncerte tlieskanie do rytmu provokované moderátorom, či „front(a)menom“ môže byť ako ná-stroj, ako každý rituál, … socio-, či kulturo-logický „tool“, rôzne použitý. – pozn. prekl.