21.2.2015
...Pravidla hry sú také, že pravdepodobnostne predurčujú výhru majiteľom kasína.
* * *
Ruletovú hru pomerne nedávno (v r. 19801) masovo ukazovali vo filme „Bluff“, kde A. Chelentano „rozbil bank“, buchnúc dvermi po diskusii na jachte, vsadiac na „zero“ - nulu. Rôzne telešou typu „intelektuálne kasíno“ majú zjednodušené varianty „rulety“ bez guličky, v ktorých sa kríž nahradil strelkou - ukazovateľom.
Telešou tohto typu slúži na odvedenie intelektuálnej sily masy ľudí na bezvýznamné hlúposti, čo je nevyhnutné pre majiteľov zákulisných sponzorov podobných programov na to, aby oblafli národ, pokiaľ pozerá telešou2.
Uvoľnia sa vášne a odventilujú emócie, no chápanie prebiehajúceho od seriálu ku seriálu nerastie, hoci intelekt tvorivých skupín i scénaristov pracuje naplno... avšak nie na riešení problémov života spoločnosti; a koeficient spoločensky prospešnej intelektuálnej činnosti je pri tomto blízky nule. A práve toto potrebuje nad-„elitárny“ prediktor.
* *
*
Preskúmajme situáciu: dvaja hráči menom „Prostredie“ (okolité) a „Systém“ (uzavretý) krútia „ruletou“ pod dohľadom „Sudcu“, ktorý kontroluje celkový chod hry. Ruleta má zvláštnosť: pri viacnásobnom roztočení vyhadzuje náhodné čísla, ktoré sú podriadené takému zákonu rozčleňovania, že na číselnej osi sa podľa miery vypadnutia nových čísel objavuje oblasť zhustenia, v ktorej je vypadnutýchch čísel viac, ako mimo nej.
„Prostredie“ začína hru a točí ruletou dvakrát. Prvé z vypadnutých čísel je kódom, podľa ktorého „Sudca“ určuje maximálny čas, počas ktorého musí „Systém“ urobiť odvetný ťah. Úloha druhého čísla v hre, ktoré vypadne u „Prostredia“ v každom jej ťahu, je zrejmá z konania „Systému“ v procese realizácie jeho vlastného ťahu.
Vo svojom ťahu „Systém“, aby neprehral, musí postaviť proti druhému číslu, ktoré vypadlo u „Prostredia“, väčšie alebo rovnaké číslo. Pritom „Systém“ má len ten čas na roztočenie „rulety“, ktorý mu pridelil „Sudca“ v súlade s prvým číslom, ktoré vypadlo u „Prostredia“ v jeho ťahu. „Systém“, ak má na to čas, má právo púšťať ruletu niekoľkokrát.
Okrem toho má „Systém“ lotérijný bubon, v ktorom sú guličky s číslami, vypadnuvšími v minulých roztočeniach rulety „Systémom“. Lotérijný bubon takýmto spôsobom hromadí v sebe celú minulú skúsenosť vzájomného pôsobenie „Prostredia“ a „Systému“ počas hry. A pokiaľ čas, pridelený „Systému“ na ťah nevypršal, „Systém“ roztáča aj lotérijný bubon.
A v momente vypršania času, určeného na uskutočnenie jeho ťahu, má „Systém“ dve čísla3:
. najvyššie číslo z množstva vypadnutých čísel v rulete;
. najvyššie číslo z množstva vypadnutých čísel pri roztočení lotérijného bubna.
Obe čísla sa zapisujú na čisté guličky a vkladajú sa do lotérijného bubna pre hru v nasledujúcich ťahoch. Následne „Systém“ hádže mincu a podľa toho, čo padne, si vyberá jedno z dvoch jeho čísel: ruletové alebo loterijné. Toto číslo je odpovedeď „Systému“ na ťah „Prostredia“ a hra pokračuje – „Prostredie“ robí nový ťah.
Pri takýchto pravidlách hry, ak hra nie je prehraná alebo prehra v tomto štádiu je vylúčená vytvorením pravidiel, tak výsledkom jedného aktu hry sa „Sudcovi“ predkladá druhé číslo „Prostredia“ a odvetné číslo „Systému“. Podľa čísla, predloženého „Prostredím“, mu „Sudca“ dáva kartičku, na ktorej je napísaná formulácia nejakej otázky. Podľa rôznorodosti čísel, vypadnuvších u „Prostredia“ a „Systému“, „Sudca“ dáva „Systému“ kartičku, na ktorej je napísaná odpoveď na otázku. Správnosť alebo chybnosť, a taktiež aj obšírnosť odpovede sa určuje rôznosťou čísel „Prostredia“ a „Systému“ : znakom a absolútnou hodnotou rozdielu.
Keď sa nahromadí kôpka kartičiek–otázok a kartičiek–odpovedí, „Prostredie“ a „Systém“ vstupujú na javisko na scénu a sľubujú zahrať scénku „skúška“. „Prostredie“ predstavuje profesora a „Systém“ - školáka.
Jasne, že „školák“ v očiach intelektuálneho diváka je rozvíjajúcim sa intelektom od otázky k otázke, pretože podľa miery nahromadenia loptičiek v lotérijnom bubne, prehra „Systému“ v rulete môže byť čoraz pravdepodobnejšie kompenzovaná výhrou, získanou z lotérijného bubna. Súhlasne s tým sa v páre kartičiek „otázka - odpoveď“ objavuje čoraz viac správnych a dôkladných odpovedí. Divák lotérijný bubon a ostatnú zákulisnú mechaniku nevidí, no majúc intelekt a nejaké tie znalosti, môže ohodnotiť i otázky, i odpovede a posudzovať intelekt „Školáka-Systému“.
Hádzanie mince v tomto príklade je faktor, o ktorom hovorí príslovie „Aj majster sa sekne“, keď namiesto známeho správneho riešenia sa prijme z nevysvetliteľných dôvodov chybné.
„Intelektuálnosť“ „Školáka-Systému“ možno v očiach diváka zvýšiť, ak umiestnime do lotérijného bubna nejaký počiatočný „kapitál“ - skupinu guličiek s nejakými číslami, garantujúcimi nemožnosť katastrofickej prehry v prvých kolách hry; možno z hry vylúčiť hádzanie mince, predurčiac výber najvyššieho z čísel „Systému“; možno zvýšiť rýchlosť rulety a lotérijného bubna, aby za ťahom „Prostredia“ pridelený čas mohol „Systém“ z nich vytiahnúť väčšie množstvo čísel.
Tak „Školák-Systém“ vyzerá ako intelektuál, pokiaľ sa nepozrieš do zákulisia. To je jeden z možných modelov, ktorý pri pohľade zvonku na jeho vstupné a výstupné informačné toky vyzerá ako intelekt. Nie je vylúčené, že jav, ktorý dostal názov „intelekt“, je viditeľný inému intelektu vždy iba zvonku vo vzťahu k štruktúram, ktoré nesú intelekt a samé intelekt majú.
Tento príklad je zaujímavý tým, že viditeľnosť intelektu sa vytvára súborom v postupnosti príjmov a vysielaní in-formácií organizovaných elementov, pričom oni určite intelekt nemajú. V podstate sú celkovo len dva jasné intelektuálne subjekty: „Tvorca hry“ a „diváci“.
V Universe analógmi účastníkov hry budú:
- ruleta – pravdepodobnostné predurčenosti, ktorým sú podriadené prírodné procesy;
- z rulety vypadávajúce čísla – čiaskové miery, kódy objektívnej in-formácie;
- zodpovedajúcosť (korešpondencia) otázky a odpovede na kartičkách – čiastkový prípad všeobecnej vlastnosti zobrazenia in-formácie z jedného fragmentu Vesmíru do druhého a spätne z neho do vonkajšieho prostredia, čo prebieha v pre nich spoločnej miere, celovesmírnom hierarchicky mnohoúrovňovom systéme kódovania in-formácie.
Na rozdiel od kasína v Monte Carlo i Las Vegas, sa v takýchto „ruletách–intelektoch“ rozohrávajú kolosálne objemy in-formácií, nesených celoprírodným (vesmírnym)* hierarchicky mnohoúrovňovým kódom – mierou, ktorá si podriaďuje pravdepodobnostnými predurčenostiami zodpovedajúcosť (adekvátnosť) priameho i spätného zobrazenia. V súlade s tým je Sudca mnohorozmerná pravdepodobnostná mat(r)ica možných stavov matérie - miera, čo je alegoricky vyjadrené ako váhy Femidy (taktiež miera).
- bubon lotérijnej pamäte – štruktúra, viažúca v sebe viac alebo menej plne a presne informáciu na určitej hierarchickej úrovni organizácie Univerza.
- počiatočný kapitál – in-formácia, nahromadená za predchadzajúce etapy evolúcie.
- divácka sála – vedomie, za chrbtom ktorého, t.j. v podvedomí4, stojí presne taký istý „bubon pamäte“ a existuje aj duplikát „rulety“, ako aj za kulisami scény, na ktorej vystupujú „Školák“ a „Profesor“. Takto jeden „intelektuál“ posudzuje „intelektuálnu“ silu druhého.
Tento model „intelektuálnej“ činnosti sa stane trochu zložitejším, ale viac zodpovedajúci životu, ak za vedomím stoja 3 bubny: jeden – úplne zaplnený, zodpovedajúci predtým prejdeným stupňom vývoja; druhý – napĺňaný, zodpovedajúci prebiehajúcej etape evolúcie; tretí – absolútne prázdny, zodpovedajúci nadchádzajúcim etapám evolúcie.
Vedomie zaujíma iba prebiehajúca - aktuálna hra. Preto do zaplneného bubna nenazerá. Okrem toho, tento bubon môže byť zapečatený, ako to býva v zložitých systémoch, v ktorých tvorca uzatvára prístup užívateľom (málo kvalifikovaným) raz a navždy ním odregulovanými blokmi. Do prázdneho bubna vedomie jednoducho nemá kvôli čomu nazerať. Čísla–otázky rulety, vypadávajúce mimo rozsah čísel-odpovedí druhého bubna, čaká rôzny osud.
Na menšie čísla–otázky garantovane pri bezchybnom točení odpovedá prvý bubon, obsahujúci všetky minulé skúsenosti. Pravdepodobnosť chyby v jeho práci je nízka, a aj v prípade chybnej práce sa prehra kompenzuje nepatrnou výhrou z druhého bubna.
Pretože ruleta je podriadená zákonu distribúcie náhodných čísel, tak časový interval medzi následnými vypadnutiami čísel-otázok z rozsahu čísel-odpovedí tretieho bubna je v porovnaní s dobou trvania hry dostatočne veľký. Z toho dôvodu sa druhý bubon štatisticky predurčene stihne naplniť do toho momentu, kedy vypadne katastrofická otázka-číslo z rozsahu tretieho bubna.
Etapa evolúcie, zodpovedajúca druhému bubnu, sa končí, keď vypadnutie otázok počiatočnej časti rozsahu tretieho bubna už nemôže vyvolať katastrofickú škodu. Hra sa presúva do tretieho bubna a vypadávanie otázok v jej priebehu z rozsahov prvého a druhého bubna zostáva za kulisami hry, pretože sú už nezaujímavé.
Možná je aj iná interpretácia mnohobubnovej hry. Každý bubon s ruletou zodpovedá hierarchickej úrovni v organizácii objímajúceho systému, potenciálne dostupnej vedomiu „Školáka“ pre in-formačnú výmenu. Pritom prehra vo svojom bubne môže byť kompenzovaná guličkou z hierarchicky vyššieho bubna, no za podmienky: ak o to „Školák“ poprosí „Školáka z vyššej triedy“, ktorý je vo vzťahu k nemu hierarchicky vyšší, alebo môže mať právo sa bezprostredne obracať priamo na tvorcu hry.
No poprosiť možno iba vtedy, ak vieš, že je koho poprosiť, nehľadiac na zriedkavosť a možno aj nepochopenie faktu samotného kontaktu - komunikácie. No vedomie „Školáka“ si uvedomuje zďaleka nie všetky úrovne hierarchie a ich vzťahy, môže aj neuvedomovať si organizáciu hry a aj to, že mimo hry ešte niečo a niekto existuje. Pokus znížiť sa (k prosbe)* môže naraziť na odpoveď: „Ale choď, loptičiek s takými veľkými číslami niet…“.
Vo vzťahu k ľubovoľnému konkrétnemu číslu je takáto odpoveď nezmyselná, ale číslo v danom modeli je kód in-formačného modulu ešte nepredpovedateľného pre „Školákov“ obsah, neznámeho aj nerozpoznateľného na základe už nahromadených skúsenosti „Školákom“ (t.j. na základe jeho stereotypov – návykov – rozpoznávania javov vonkajšieho i vnútorného sveta).
1 Následne ho viackrát dávali v televízii.
2 To sa týka aj televíznych seriálov z mydlových bublín: marazmus prituhuje v „Santa Barbare“ (seriál zakúpený v USA, premietaný v Rusku začiatkom 90-tych rokov). No okrem toho, emocionálne nastavenie (hodnotenie do vedomia prichádzajúcich in-formácií po spracovaní podvedomím)* subjektov, spoluprežívajúcich dej s hrdinami seriálov, sa formuje týmito seriálmi, a nie udalosťami skutočného života ich samých. Dôsledkom toho sa deformuje emocionálne-zmyslové usporiadanie psychiky otrokov seriálov a ich intelekt neodvratne stráca časť svojej práceschnopnosti na riešenie ich vlastných reálnych problémov.
3 Prípad, keď čas, pridelený na ťah „Systému“, je kratší, ako nevyhnutný čas na roztočenie rulety a lotérijného bubna, kvôli preukaznosti vylúčime: t.j. minimálny čas, pridelený na ťah „Systému“ garantuje hoci len jednorázové roztočenie rulety a lotérijného bubna.
4 Psychika človeka má určitú štruktúru. Súčasná, v posledných rokoch všeobecne dostupná, všelijaká okultná literatúra svojimi úvahami o „mentále“, „astrále“, „kauzalite“ a pod. uvádza do rozpakov každého, kto neide cestou osvojenia si okultných psychologických praktík. Dôsledkom toho pre nich také slová, ako „kauzálne telo“, „mentál“, „astrál“, sú prázdne slová, s ktorými nemôžu byť späté žiadne ich vlastné zážitky. Preto úvahy na tému psychickej činnosti a jej riadení vlastnou vôľou s použitím takejto terminológie väčšine čitateľov – aj zainteresovaným – nič nedá.
Aj keď mnohí pokročilejší okultisti považujú takýchto ľudí za zaostalých v ich rozvoji (hrubá forma ohodnotenia zo strany démonizmu) alebo prirodzeným usporiadaním psychiky za prebývajúcich v duchovnej nedospelosti (to je zhovievavé ohodnotenie zo strany démonizmu), objektívne je to inak:
Drvivá väčšina tých, čo prešli cestou osvojenia si všemožných psychologických praktík rozmanitého okultizmu, ak sa pozrieme na fakty ich reálneho života, možno charakterizovať slovami: „Oni vedome cítia viac, ako sú schopní bezpečne pochopiť, ohľadom seba a svojho okolia. “ Práve v dôsledu takého vzťahu rôznorodej citlivosti pri dosahujúcej úrovni vedomia a spôsobilosti si to ozmysliť, pochopiť je ich život plný veľkých i malých nešťastí a nepríjemností, ktoré vznikajú v ich živote náhle, nepredvídateľne a sprevádzajú ich sebauspokojenia, spojené s úspechmi v osvojení si rôznorodých duchovných praktík. Pritom: „Boh nie je boh neporiadku, ale pokoja: tak to býva vo všetkých cirkvách u svätých. “ (apoštol Pavol, Prvé posolstvo Korinťanom, 14:33) - v tomto tvrdení sa Pavol nemýlil.
Úbohosť života a životná nespokojnosť mnohých, ktorí sa vydali na cestu osvojenia si rôznych psychologických praktík, dáva podklad k tomu, aby sa urobil záver, že všetky bez výnimky rozhovory a písomné traktáty o „astrále“, „mentále“, „kauzalite“, „rozširovaní vedomia“, „pravostrannom“ i „ľavostrannom“ stave vedomia, „bode skladu“ a pod., vlastné tradíciám rôzneho okultizmu v ich verejných vystúpeniach, odvádzajú nimi uveličených ľudí od uvedomenia si niečoho iného – oveľa životne dôležitejšieho.
V súlade s prianím byť pochopenými a neuviaznuť v pre prevládajúcu väčšinu ľudí prázdnych úvahách o „mentále“ a pod., aby nedošlo k strate toho životne dôležitého, od čoho odvádzajú úvahy rôznych okultistov – tak vo všetkých prácach, týkajúcich sa otázok o psychickej činnosti jednotlivca a spoločnosti, sa VP ZSSR obmedzuje na analýzu dvojkomponentnej štruktúry psychiky osobnosti: úroveň vedomia a podvedomé úrovne psychiky, tak alebo onak vzájomne interagujúce jak s úrovňou vedomia, tak aj navzájom medzi sebou. V texte „Vody mŕtvej“ sa nevedomé úrovne psychiky v ich súhrne nazývajú „podvedomím“.
Hranica medzi úrovňou vedomia a rôznofunkčnými podvedomými úrovňami psychiky je pohyblivá a určuje sa náladou a energetikou človeka. V závislosti od toho, nakoľko je človek schopný vlastnou vôľou, t.j. vedome, riadiť svoju náladu a energetiku – natoľko má vo svojej moci pohyb hraníc svôjho vedomia v hraniciach Univerza. Vôľa človeka vždy koná z úrovne vedomia a je vedome cielená.
Čo sa týka rozhraničenia dvoch (alebo niekoľkých) osôb podľa podvedomých úrovní psychiky, tak hranica, v rámci ktorej sa nachádza určitá osoba, nie je tak jasne viditeľná ako hranica hmotného tela, ktorá je daná povrchom kože. Podstata je v tom, že hoci ľudia sú izolovaní v hmotných telách, tak biopolia, nimi vyžarované, sa rozprestierajú za hranice jednotlivca, stanovené pokožkou hmotného tela. Okrem toho, v dôsledku spolupatričnosti všetkých ľudí k rovnakému biologickému druhu, súhrn polí, tvoriacich ich biopole, je vo svojej podstate kvalitatívne jednorodý u rôznych ľudí.
Preto, zadaním jednej prahovej hodnoty intenzity vybraného druhu fyzikálneho poľa v zostave biopoľa, možno získať jednu oblasť lokalizácie osoby v Univerze; zadaním druhej prahovej hodnoty toho istého poľa, možno dostať inú oblasť lokalizácie osoby. Zadaním kvalitatívne iného celoprírodného poľa zo zostavy biopoľa a jeho prahovej hodnoty, možno dostať tretiu oblasť lokalizácie. (Poznámka r. 2004)