16.2.2015
10. Plná funkcia riadenia, intelekt (individuálny a kolektívny)
Rôzne schémy riadenia majú rôzne možnosti vnímania (podpory) obsahovo rôznych koncepcií riadenia a im zodpovedajúcich cieľových funkcií riadenia. Preto aj, keď sa do osnovy riadenia vkladá jeden a ten istý vektor cieľov, tak koncepcia riadenia a schéma riadenia sa podmieňujú navzájom.
Koncepcia riadenia je etapou (fázou)* plnej funkcie riadenia. V rámci DVTR medzne zovšeobecňujúcim pojmom je pojem „plná funkcia riadenia“. Tento termín vo svojej podstate opakuje v Kapitole 2 popísanú definíciu javu “riadenie”, avšak rozvíja ju do väčšej detailnosti.
Plná funkcia riadenia – ako objektívny jav – je následnosť kvalitatívne rôznych dejov, v ktorej sa realizuje proces riadenia v celom rozsahu zistených možností a detailností. Inými slovami, plná funkcia riadenia zahŕňa v sebe celú algoritmiku riadenia objektu (procesu).
Etapy plnej funkcie riadenia sú uvedené nižšie v Tabuľke 1. Stĺpec 1 je číslovanie etáp plnej funkcie. Stĺpec 2 je obsah každej z etáp. Stĺpec 3 sú parametre, ktoré je nutné kontrolovať v procese riadenia podľa plnej funkcie1.
Tabuľka 1. Plná funkcia riadenia
|
Číslo etapy |
Obsah etáp plnej funkcie riadenia |
Obsah kontroly v etapách plnej funkcie riadenia |
|
1. |
Rozpoznanie faktoru prostredia, ktorý „tlačí na psychiku“, čím vyvoláva subjektívnu potrebu riadenia. Riadenie podľa plnej funkcie sa začína práve tu. |
Je identifikovaný reálny faktor, alebo do úlohy objektívneho faktora postavený niekym vymyslený nezmysel alebo ilúzia? - Riadiť možno len objektívne jestvujúce procesy alebo objektívne uskutočniteľné projekty. - Realizovateľnosť tejto etapy plnej funkcie predpokladá predbežné nahromadenie nejakého minima informácií o prostredí, z ktorého pôsobí subjekt, pretože v opačnom prípade on nebude schopný rozpoznať pôsobiace faktory v ich plnom spektre.
|
|
Číslo etapy |
Obsah etáp plnej funkcie riadenia |
Obsah kontroly v etapách plnej funkcie riadenia |
|
2. |
Formovanie návyku (stereotypu) rozpoznávania faktora prostredia do budúcnosti a jeho rozšírenie v kultúre spoločnosti. |
V podstate sú to otázky metrologickej správnosti rozpoznania faktora navzájom nezávislými pozorovateľmi. - Je nutné rozpoznať a preanalyzovať súpis parametrov, ktoré charakterizujú prítomnosť faktora, vyžadujúceho riadenie a určiť metrológiu vo vzťahu ku každému z parametrov (prostredníctvom zmyslových orgánov alebo prístrojovo, alebo oboje).
|
|
3. |
Stanovenie cieľov vo vzťahu k rozpoznanému faktoru. V podstate stanovenie cieľov je formovanie vektora cieľov riadenia v súvislosti s týmto faktorom a zavedenie tohto vektora cieľov do celkového vektora cieľov subjektu-riadiča. Stanovenie cieľov môže v sebe zahŕňať riešenie úloh o stabilite čiastkových cieľov a celkového vektora cieľov v zmysle predpovedateľnosti, hoci to môže byť zaradené aj do 4. etapy plnej funkcie riadenia.
|
Analýza cieľov, metrologická správnosť každého z nich. Analýza štruktúry vektora cieľov na zistenie defektov (vzájomne sa vylučujúcich cieľov, narušenie poradia cieľov podľa priorít, opakovanie rovnakých cieľov v rôznych prioritách a pod.). |
|
4. |
Formovanie generálnej koncepcie riadenia a čiastkových koncepcií riadenia pre každý cieľ v zostave vektora cieľov (t.j. cieľových funkcií riadenia, tvoriacich dohromady generálnu koncepciu) na základe riešenia úlohy o udržateľnosti v zmysle predpovedateľnosti správania sa objektu (procesu) pod vplyvom: vonkajšieho prostredia, vlastných zmien objektu, riadenia.
|
Či a ako je riešená úloha prognostiky ohľadom vplyvu rozpoznaného faktora z bodu 1 a možností dosiahnutia stanovených cieľov vo vzťahu k nemu. Či existuje generálna koncepcia riadenia a ako je do nej zahrnutá čiastková koncepcia riadenia podľa cieľov, spojených s v bode 1 rozpoznaným faktorom. |
|
5. |
Zavedenie generálnej koncepcie do života – organizácia nových alebo reorganizácia jestvujúcich riadiacich štruktúr, nesúcich cieľové funkcie riadenia. |
V aspekte sociálnych uplatnení: Riadenie projektov v praxi – to je rozdelenie individuálnej osobnej zodpovednosti za rôzne etapy projektu medzi rôznych ľudí, rozdelenie právomoci a rozmanitých zdrojov medzi nich, nevyhnutných pre výkon ich funkcií. V podstate je reč o rozpoznaní a preskúmaní správnosti toho sieťového modelu, v ktorom sa prejavuje činnosť štruktúry, ktorá nesie čiastkovú koncepciu riadenia vo vzťahu k faktoru, rozpoznanému v bode 1.
|
|
6. |
Kontrola (pozorovanie) činností štruktúr v procese riadenia, ktoré sú nimi vykonávané a koordinácia súčinnosti rôznych štruktúr. |
V aspekte sociálnych uplatnení: To je vlastne kontrola realizácie projektu na základe jeho sieťového modelu a činnosti štruktúr i zodpovedných osôb, osobne stojacich v čele každej z nich.
|
|
7. |
Zdokonaľovanie pôsobiacej koncepcie v prípade nevyhnutnosti.
|
Analogické 1. - 4. etape plnej funkcie. |
|
8. |
Likvidácia existujúcich štruktúr a uvoľnenie využívaných zdrojov v prípade nepotrebnosti, alebo ich zachovanie v práceschopnom stave do nasledovného použitia. |
V aspekte sociálnych uplatnení: V prípade likvidácie prvá otázka: kto je príjemca a správca výsledkov činnosti? a ďalej: pracovné zaradenie uvoľneného personálu a odpredaj nepotrebného zariadenia. V prípade zachovania v práceschopnom stave vyvstanú otázky udržania personálneho stavu na potrebnej profesionálnej úrovni, vybavenie novým zariadením.
|
Body 1 a 8 sú v plnej funkcii riadenia vždy prítomné. Medzi nimi ležiace body (2 až 7) možno spájať, alebo hlbšie detailizovať, vytvoriac súvislú postupnosť nejakých malých „etáp“, primerane potrebám praxe.
Ak sa v reálnom procese riadenia nejaké etapy plnej funkcie riadenia neprejavujú, tak to znamená, že riadenie sa nerealizuje podľa plnej funkcie: t.j., niektoré etapy plnej funkcie sa realizujú mimo hraníc objektu (procesu), riadeného nie podľa plnej funkcie.
Ako už bolo poznamenané v Kapitole 4 - z hľadiska teórie a praxe riadenia – význam in-formácie, charakterizujúcej proces riadenia, ako takej, klesá v nasledujúcom poradí:
-
in-formácia o procesoch, ktorých priebeh umožní odhaliť možnosti toho, že priebeh procesu riadenia sa v budúcnosti môže odkloniť od normálnych parametrov;
-
objektívne sa objavili (vznikli) možnosti na to, že priebeh procesu riadenia sa v budúcnosti môže odkloniť od normálnych parametrov;
-
možnosti sa začali realizovať a vyvolali tendenciu odklonu priebehu procesu riadenia od normálnych parametrov;
-
priebeh procesu sa odklonil od normálnych parametrov, no ešte sa nachádza v hraniciach prípustného;
-
odklonenie parametrov na hrane prípustného;
-
proces sa dostal za prípustné hranice.
A prakticky nulový riadiaci význam má informácia o tom, že vyššie uvedené neexistuje a proces riadenia prebieha normálne.
Pritom je potrebné objasniť si ešte jeden aspekt odhadu možností a tendencií pri vypracovaní riadiaceho pôsobenia. Odhaľovať sa môžu nielen nepriaznivé možnosti, ale aj možnosti pozitívne, ktorých realizácia umožní významne zvýšiť kvalitu riadenia. To sa týka aj odhadu tendencií.
No odhad v riadení odhalených možností a čŕtajúcich sa tendencií oboch kategórií je možný len v schéme prediktor-korektor. Programovo-adaptívne schémy riadenia sú k týmto objektívnym faktorom slepé a vo vzťahu k negatívnym možnostiam a tendenciam pracujú na princípe „pokiaľ hrom netresne, tak sa sedliak neprežehná“ a pozitívne možnosti a tendencie sú v nich nerealizovateľné. Preto:
Plná funkcia riadenia sa môže realizovať iba v intelektuálnej schéme riadenia (rôznorodé schémy riadenia prediktor –korektor – predpovedateľ-upravovateľ), ktorá predpokladá tvorivosť systému riadenia – subjektu-riadiča, a to minimálne v nasledujúcich oblastiach: .
-
rozpoznanie faktorov prostredia, ktoré vyvolávajú potrebu riadenia alebo zmenu jeho charakteru;
-
formovanie vektorov cieľov;
-
formovanie nových koncepcií riadenia;
-
zdokonaľovanie metodológie a návykov prognózy pri riešení otázky o udržateľnosti v zmysle predpovedateľnosti pri stanovení úlohy riadenia aj (alebo) v procese riadenia podľa schémy prediktor-korektor.
Primerané ovládanie efektívnej osobnej kultúry poznania a tvorivosti2 - to je objektívna nevyhnutnosť riadiaceho pracovníka, ak nechce byť „zombie-automatom“ (bio-robotom), nesúcim na neho zvonku vložené nejaké funkcie v tom alebo inom procese riadenia, а chce konať v toku Božieho Úmyslu - Plánu (tým viac, že iba Boh vládne nad Rozlíšením ako schopnosťou - а bez toho je prvý bod plnej funkcie riadenia vo všeobecnosti nerealizovateľný а v konkrétnych prípadoch realizovateľný s viac či menej existujúcimi ohraničeniami).
* * *
Historicky sa tak stalo, že bežné vedomie stratilo videnie rozdielu slov „rozum“, „um“,
„myseľ“, „vnímanie“. Preto tu používame neslovanské slovo „intelekt“, chápuc pod ním
samomeniaci sa a samosanalaďujúci algoritmus výberu, premeny in-formácie. Dôsledkom
jeho činnosti vznikajú in-formačné moduly, predtým danému subjektu neznáme a zvonku
v hotovom tvare do neho nepostúpivšie.
Každý algoritmus je nejaká čiastková miera, cez ktorú tečú in-formačné toky. Preto intelekt je procesom rozšírenia (expanzie) nejakej čiastkovej miery.
Čo také a v čom je podstata objektívneho javu, nazývaného „intelekt“, je vec dosť nejasná, najmä pre vedomie opierajúce sa o svetonázor, ktorý neuznáva in-formáciu mimo ľudskej spoločnosti ako objektívnu kategóriu; alebo predpokladá, že človek je jediná bytosť, majúca intelekt, alebo že intelekt je vždy lokalizovaný podľa princípu „jeden intelekt – jedna bytosť“ a nemôže byť lokalizovaný princípom „jeden intelekt - množstvo (aj rôznorodých) nositeľov jeho rôznych fragmentov, vrátane aj takých nositeľov, čo vlastný intelekt nemajú“.
No, ak máme hovoriť o riadení dostatočne obšírne, tak intelektuálny faktor je vždy prítomný pri riadení a samoriadení podľa plnej funkcie riadenia, nezávisle na tom, nakoľko a ako si človek predstavuje intelekt vo všeobecnosti i jeho rôzne spôsoby prirodzenej existencie a realizácie v umelých technických výtvoroch samotných ľudí.
V mnohých uzavretých systémoch intelekt pôsobí aj počas realizácie koncepcie riadenia: v prípade straty alebo paralýzy3 intelektu dochádza v takých systémoch k strate kvality riadenia vo väčšom alebo menšom stupni, až do plného krachu koncepcie riadenia. Konkrétne toto sa aj stalo so straníckym aparátom KSSZ: paralýza intelektu (p)oddanosťou a dogmami, odtrhnutými v psychike členov strany od ozmysleného vnímania života. Predtým z rovnakých príčin padol cárizmus; z rovnakých príčin zhynie aj „demokracia“, na západný spôsob.
Nevyhnutnosť zvýšenia kvality riadenia v technickej sfére vyvolala mnoho vedecko-technických riešení na tému „umelý intelekt“. Konfrontácia rôznych sociálnych skupín v dejinách zrodila množstvo metód zdržiavania, blokovania, narušenia, „osedlávania“ cudzej intelektuálnej činnosti a mnoho metód stimulácie, pseudostimulácie a zdokonaľovania kultúry vlastnej intelektuálnej činnosti. V tomto odseku uvedené dva aspekty činnosti ľudskej spoločnosti sú z pohľadu problematiky intelektu tesne spojené s odpoveďou na otázky: Je intelekt všeobecný celoprírodný jav a ľudský intelekt je len jeden z mnohých? A je umelý intelekt skutočným intelektom, alebo prevažne len protézou vlastného intelektu človeka, ktorý si neželá a nevie využívať svoj vlastný? Alebo je ľudský intelekt unikátny, a „umelý intelekt“ je jeho výtvor, majúci s ľudským len spoločný názov, no vnútornou podstatou je kvalitatívne od neho odlišný?
Aby sme dostali jednu z možných odpovedí na tieto otázky, špekulatívne zostrojíme nejaký informačno-algoritmický proces, založený na vedome bezintelektuálnych elementoch a na pevných algoritmoch (pravidlách činnosti), nevyžadujúcich účasť intelektu.
V prírode je všetko podriadené hierarchii pravdepodobnostných predurčeností, prejavujúcich sa v sledovanej štatistike javov. Preto modelovanie mnohých procesov, prebiehajúcich v prírode i spoločnosti vyžaduje modelovanie pravdepodobnostných predurčeností. Nato sa používajú rôzne druhy štatistických modelov, ktoré môžu v sebe zahŕňať generátory náhodných čísel - analógov životných náhodností v modeloch.
Jeden z najznámejších generátorov náhodností (jednoznačných nepredvídateľností, minimálne pre vačšinu ľudí) je ruleta. Ruleta vo svojej primitívnej forme je „tanier“, vnútri ktorého pozdĺž okraja je kruhový žliabok s komôrkami, v ktorých sú napísané čísla. V centre „taniera“ je vertikálna os, na ktorú je nasadený kríž. Krížom sa zatočí a do „taniera“ sa vhodí gulička. Lopatky kríža ženú guličku po „tanieri“ (dno ktorého v niektorých konštrukciách rulety taktiež rotuje) dovtedy, pokiaľ kinetická energia kríža a guličky nevyprchá. Následne gulička padne do jednej z komôrok a zastaví sa v nej. Krupiér-bankár, roztáčajúci ruletu, v závislosti od vypadnutého čísla a stávok, ktoré stavili hráči pred vhodením guličky do „taniera“, rozdeľuje medzi svojím „bankom“ a hráčmi výhry a prehry. Gulička nemá mechanicky konštantné kinetické spojenie s krížom a „tanierom“ a pri správnej kruhovej forme „taniera“, jeho vodorovnom umiestnení, vylúčení skrytých brzdení a pod., je to ochrana záujmov hráčov pred podvodmi s pribrzdením kríža na číslach, garantujúcich výhru hocikoho z hráčov alebo krupiéra. Pravidla hry sú také, že pravdepodobnostne predurčujú výhru majiteľom kasína.
* * *
1 Stĺpec 3 je potrebný na pochopenie toho, čo a ako je potrebné kontrolovať v procese riadenia podľa plnej funkcie, preto v začiatku učenia sa DVTR môže byť nepochopený, tak ako to vyžaduje ovládanie pojmového aparátu DVTR a jeho príloh. Ak v začiatku učenia sa DVTR je stĺpec 3 nezrozumiteľný, tak stačí sa obmedziť na stĺpce 1 a 2 a následne sa k stĺpcu 3 vrátiť neskôr, keď budeme skúmať organizáciu procesov riadenia a vstup do riadenia.
2 Viď. práce VP ZSSR „Základy sociológie“, Kapitola 5; „Dialektika a ateizmus: dva antagonizmy“.
3 Paralýza – ochrnutie, umŕtvenie, v danom kontexte strata akcieschopnosti – pozn. prekl.
Poznámka: kompletní verze DVTR (bez korektur) a verze korekturách až do kapitoly 13.8 je ke stažení zde.
Informační báze KSB