10.12.2014
Kapitoly 8,9 "učesané" verze:
R-DVTR Kapitola 8-9.doc (66 kB) (rozšířená verze)
O-DVTR Kapitola 8-9.doc (52 kB) (originální překlad)
Komplet verze ke stažení: 
DVTR-ucesane, do kapitoly 13-2.zip (1,5 MB)
(Toto je zatím veškerý text po korekcích, který je k dispozici, i zatím nezveřejněné kapitoly až do kap. 13-2 včetně. Zbývající kapitoly budou dále zveřejňovány v online formě.)
8. Udržateľnosť riadenia
Oblasť zmeny parametrov prostredia (vrátane frekvenčného rozsahu1 pôsobenia) a uzavretého systému, v ktorom uzavretý systém (ďalej kvôli skráteniu - objekt2) je udržateľný v zmysle predpovedateľnosti jeho správania sa, - to je oblasť potencionálne udržateľného riadenia. Jej opustenie vedie k strate riadenia podľa predpovedateľnosti3 správania sa objektu. Takým príkladom je smrť Hrdinu Sovietského zväzu, skúšobného pilota G. J. Bachčivandžiho na prvej sovietskej prepadovej stíhačke BI-1 v r. 1943, dôsledkom zmeny aerodynamických charakteristík lietadiel pri veľkých rýchlostiach, ktoré neboli svojho času rozpoznané pri testoch v aerodynamických tuneloch pri projektovaní lietadiel.
Veľkosť oblasti potenciálne udržateľného riadenia je určená nielen charakteristikami samotného objektu a okolitého prostredia, ale aj charakteristikami systému jeho riadenia (subjektívny faktor predpovedateľnosti). To umožňuje v mnohých prípadoch zabezpečiť udržateľnosť priebehu procesov, objektívne neudržateľných bez riadenia, a (alebo) vyvolať stratu udržateľnosti priebehu samo o sebe objektívne udržateľných procesov. V poslednom prípade je objektívna udržateľnosť a neudržateľnosť chápaná v bežnom zmysle ako postupné zmenšovanie odklonu vybudeného pohybu4 v čase, po odstránení vplyvu rušivého faktora.
Oblasť potenciálne udržateľného riadenia je určovaná v závislosti od parametrov, vybraných na skúmanie. Preto, ak by sme zo skúmania vylúčili pevnosť korpusu, tak oblasť potenciálne udržateľného riadenia ponorky je celý rozsah hĺbky oceána. Ale zahrnutie charakteristík pevnosti do skúmania, ju ohraničuje hĺbkami do niekoľkých stoviek metrov.
Vnútri oblasti potenciálne udržateľného riadenia leží oblasť udržateľného (v bežnom zmysle) riadenia, ohraničená množstvom prípustných vektorov chyby riadenia - oblasť prípustného riadenia.
Ak budeme formálne používať pravidlo trans-formácie vektora chýb riadenia na hodnotenie kvality riadenia, tak dôsledkom mnohorozmernosti priestoru parametrov5, v ktorom sa nachádza vektor, môžu jednému hodnoteniu kvality riadenia zodpovedať vektory chyby prináležiace jak k ich prípustnej množine, tak aj nachádzajúce sa mimo nej. Preto vo vnútri oblasti potenciálne udržateľného a prípustného riadenia možno vyčleniť oblasť, v ktorej použitie prijatého pravidla hodnotenia kvality riadenia nevedie k prekročeniu hraníc oblasti prípustného riadenia. Je to oblasť absolútne kvalitného - spoľahlivého riadenia.
Príklad, zobrazujúci vzájomný vzťah hraníc oblastí:
Do pravouhlého otvoru na ploche treba nainštalovať ovládač. Oblasť potenciálne udržateľného riadenia je časť priestoru, v ktorom sa nachádza povrch s otvorom v rámci dosahu ovládača. Zóna prípustného riadenia je samotný pravouhlý otvor. Vektor cieľov je vektorový rádius od stredu otvoru v zvolenom systéme koordinátov (opísaný kruh*). Ak je hodnotenie kvality riadenia vzdialenosť od stredu otvoru po vonkajšiu hranu „páky“ ovládača, tak zóna absolútne kvalitného riadenia je kruh, vpísaný do obdĺžnika. Oblasť - prstenec medzi vpísaným a opísaným kruhom je zóna, kde pri jednom a tom istom formálnom hodnotení kvality, môže byť riadenie prípustné a neprípustné. Úplné zlúčenie zón absolútne kvalitného a prípustného riadenia si vyžaduje zostrojenie iného pravidla pretvorenia (transformácie) vektorov chyby na hodnotenie kvality riadenia. Preto, ak sa zabezpečuje udržateľné, absolútne spoľahlivé riadenie, tak strata riadenia dôsledkom rušivých vplyvov je postupný prechod zo zóny absolútne spoľahlivého riadenia do zóny prípustného riadenia, z nej do zóny potenciálne udržateľného riadenia a východ z nej.
Vektor chyby riadenia vzniká dôsledkom dvoch príčin:
-
samotný udržateľne fungujúci uzavretý systém je kmitavý systém. Preto aj v podmienkach vedomej neprítomnosti vonkajších budení kmitov - sám systém vykonáva kmitania vzhľadom na cieľový vektor. Otázka je iba v tom, či zadanie úlohy riadenia ignoruje tieto kmitania (niekedy takmer nepozorované chvenie*), alebo nie;
-
na uzavretý systém vplývajú vonkajšie budenia kmitov (rušivé faktory*) z okolitého prostredia. Taktiež v ňom samotnom môžu prebiehať nejaké vnútorné zmeny6.
Existuje pojem „rezerva udržateľnosti uzavretého systému“(safety buffer zone*). Je to vlastná, špecifická charakteristika uzavretého systému, vytvorená na základe nejakej (môže ich byť niekoľko) miery budiaceho - rušivého vplyvu, ktorej prekročenie vedie k vyjdeniu vektora chyby za prípustné hranice, alebo k zániku systému.
9. Schémy riadenia
Všetky uzavreté systémy sa pri ľubovoľných spôsoboch riadenia (aj pri organizácii samoriadenia) tvoria na osnove jednej z nasledujúcich schém riadenia7, a (alebo) ich kombinácii v rámci objemnejšieho uzavretého systému. Rôzne schémy (nie spôsoby) riadenia zabezpečujú pre jedne a tie isté objekty, za jedných a tých istých podmienok, rôznu pružnosť reagovania na rušivé vplyvy a rôznu maximálne dosiahnuteľnú úroveň kvality riadenia. Súc realizované na jedných a tých istých objektoch, zabezpečujú im rôzne rezervy (bafery z ang. buffer)* udržateľnosti riadenia. Schémy riadenia sa líšia jedna od druhej prerozdelením do jednotlivých komponentov uzavretého systému plnej funkcie riadenia.
Štruktúra, realizujúca schému riadenia, môže byť úplne rozmiestnená v objekte, alebo z rozličných príčin môžu byť niektoré elementy rozmiestnené mimo riadeného objektu. Čiastkovým prípadom takéhoto variantu je diaľkové ovládanie (remote control)*, keď sú na (prípadne v)* objekte rozmiestnené prevažne výkonné elementy štruktúry, ktoré nie je škoda stratiť, alebo ktoré vedome nemožno zachrániť. Posledný prípad sa často vyskytuje vo vzťahu k rozkazom politikov, vyjadrujúcich skutočnú moc8, a taktiež pri používaní robotov v nebezpečnom prostredí9 (aj keď v davo-„j-elitárnej“ spoločnosti politici zriedka nie sú robotmi- biorobotmi).
PROGRAMOVÉ RIADENIE
Vonkajšie spätné väzby po zapojení schémy do procesu riadenia v uzavretom systéme chýbajú: priebežná informácia o stave vonkajšieho prostredia a pozícii objektu v ňom sa v systéme riadenia nevyužíva.
Riadiaci signál je funkciou času a (možno) informácie, postupujúcej kanálmi vnútorných spätných väzieb. Výsledok pôsobenia všetkých rušivých vplyvov na správanie sa objektu sa vypracováva v štádiu projektovania a vytvorenia objektu (prípadne jeho modelu)* a (alebo) systému jeho riadenia a programu riadenia. Úroveň maximálne možnej kvality riadenia je funkciou adekvátnosti programu riadenia k reálnym podmienkam jeho realizácie. Uzavretý systém totiž nereaguje na reálne vplyvy vonkajšieho prostredia. Správanie sa systému nie je pružné.
PROGRAMOVO - ADAPTÍVNE RIADENIE
Vonkajšie spätné väzby v systéme existujú. Riadiaci signál je funkciou reálnych parametrov vonkajšieho prostredia a uzavretého systému. Informácia o nich postupuje kanálmi vonkajších a vnútorných spätných väzieb. Zároveň je riadiaci signál aj jednoznačnou funkciou programu (zákona - algoritmiky riadenia) v tom zmysle, že rovnakej informácii, postupujúcej kanálmi spätných väzieb, vždy zodpovedá jeden a ten istý riadiaci signál. Túto zhodu reakcií „vstup - výstup“ možno chápať aj v zmysle zhody štatistických charakteristík riadiaceho signálu informácie, postupujúcej kanálmi spätných väzieb. Reakcia systému na impulz je do istej úrovne pružná v tom zmysle, že riadiaci signál a reakcia uzavretého systému na impulzy (signál, poruchy...)* je funkciou týchto impulzov.
Programovo adaptívna schéma môže realizovať rôzne princípy riadenia. Uvedieme dva najčastejšie sa vyskytujúce: riadenie podľa impulzu a riadenie podľa odchýlky.
V prvom prípade systém riadenia vypracováva riadiaci signál na základe merania bezprostredného rušivého pôsobenia v procese riadenia.
V druhom prípade systém riadenia vypracováva riadiaci signál na základe merania kontrolných parametrov a hodnotenia ich odchýlky od hodnôt, charakterizujúcich ideálny režim riadenia. Pri nevyhnutnosti sa môžu oba princípy skombinovať v jednom a tom istom systéme riadenia.
Predpokladajme, že projektujeme systém automatického riadenia teplotného režimu v miestnosti. Môžeme ho zostrojiť tak, že ohrievače sa budú zapínať v dôsledku systémom registrovaného poklesu teploty v miestnosti pod zadanú hodnotu. Toto bude realizácia princípu riadenia podľa odchýlky. No môžme zostrojiť systém takýchto charakteristík aj inak. Pretože teplota v miestnosti zvyčajne klesá potom, čo sa zníži priemerná teplota vonkajšieho vzduchu, ochladnú steny miestnosti a prenikne do nej chladný vonkajší vzduch, tak máme možnosť registrovať teplotu vonkajšieho vzduchu (parameter objemnejšieho nadradeného systému)* a vypočítať priemernú teplotu. Následne, nečakajúc na moment, keď steny vychladnú a začne sa znižovanie teploty v miestnosti, môžeme vydať signál na zapnutie ohrievačov vo zvolenom režime okamžite v prípade zníženia priemernej teploty na definovanú prahovú (hraničnú) hodnotu. Okrem toho môže byť režim fungovania ohrievača funkciou rozdielu priemernej vonkajšej teploty a priebežnej hodnoty teploty v miestnosti. V poslednom variante sa v programovo-adaptívnej schéme riadenia budú spájať oba princípy riadenia - podľa impulzu i podľa odchýlky.
Ak nie je možnosť merať kontrolný parameter bezprostredne (priamo) v procese riadenia (t.j., vo vzťahu k nemu sú prerušené vonkajšie a vnútorné spätné väzby), tak v takom prípade, namiesto bezprostredne nemerateľnej hodnoty kontrolného parametra, môže byť využité jeho nepriame vyhodnotenie na princípe jeho sprievodných, integrálnych a iným spôsobom s ním informačne zviazaných parametrov, ktoré je možné zmerať priamo. Avšak v tomto prípade má programovo-adaptívne riadenie vlastnosť, v priebehu času (plynutia procesu)* neobmedzene kumulovať chybu rozladenia (odchýlku) s kontrolným parametrom. Príčinou neohraničeného nárastu chyby riadenia podľa kontrolného parametra je nahromadenie chýb merania a premeny nameraných veličín v procese nepriameho hodnotenia nevyhnutnej charakteristiky.
Príkladov takýchto chýb je plno v kronike námorných katastrof, keď navigátori, nevidiac breh v priebehu mnohých týždňov, za zlého počasia nevidiac slnko a hviezdy, boli prinútení určovať polohu lode výčíslením (na základe výpočtov). T.j. s chybami v meraní rýchlosti pohybu, s chybami v ohodnotení vplyvu vetra a prúdov, s nepresnosťou chodu lodných chronometrov (hodín) a s chybným ukazovaním kompasov strácali presné koordináty (miesto vlastnej polohy) a hynuli na skalách, ktoré podľa ich výpočtov sa mali nachádzať mnoho míľ od nich. Rovnaký je aj mechanizmus nahromadenia (kumulácie) chýb inerciálnymi10 navigačnými systémami, používanými v raketovo-kozmickej technike, v ponorkách a v zbraňových systémoch, v ktorých sa priebežné koordináty objektu určujú na základe východzích koordinátov, merania zrýchlení a ich dvojnásobnej integrácie11.
Kvalita riadenia je pri použití programovej schémy nižšia v porovnaní s programovo-adaptívnou pri rovnakej algoritmike modelovania správania sa objektu, vloženej do osnovy formovania riadiaceho signálu. No aj možná kvalita riadenia pri programovo-adaptívnej schéme sa môže ukázať nižšou ako minimálne nevyhnutná úroveň vo vzniknutých podmienkach.
Pripusťme, že v nejakom časovom momente je vektor chyby rovný nule. Avšak v nejakom časovom momente (hoci aj v tom samom) sa bude uzavretý systém podriaďovať nenulovému rušivému vplyvu. Ak by sústava uzavretého systému mala ideálny systém riadenia, tak by systém formoval riadiaci signál tak, že riadiace pôsobenie by v každom momente času presne kompenzovalo (vyvažovalo) rušivý vplyv. Dôsledkom toho, by si vektor chyby riadenia zachovával svoje nulové hodnoty neohraničene dlhú dobu.
No vo väčšine prípadov rušivý vplyv nepodlieha priamemu meraniu. A aj keď čo-to zmerať môžeme, tak existuje prah citlivosti prostriedkov merania hodnôt všetkých faktorov. Na základe informácií o nich sa formuje riadiaci signál. Informácia sa pri predávaní (transfere) skresľuje do istej miery už aj v samotnom systéme. Systém riadenia potrebuje istý čas na formovanie a prenos riadiaceho signálu. Prostriedky riadenia tiež majú ohraničený reakčný čas (rýchlosťou reakcie s príslušným časovým oneskorením)*. Samotný objekt riadenia disponuje charakteristikami zotrvačnosti (robustnosti) a potrebuje istý nevyhnutný čas na reakciu voči rušivému vplyvu. Dôsledkom toho rušivé pôsobenie objektu je tiež schopné nabrať zotrvačnosť a je potrebné silnejšie riadiace pôsobenie na navrátenie objektu do pôvodného režimu. Ale objekt potrebuje čas aj pre reakciu na riadiacu činnosť.
(T.j., nielen napr. vodičova reakcia na zmenu situácie na vozovke má nevyhnutne isté oneskorenie, no aj samotný automobil – jeho brzdový systém, mechanizmus regulácie vstrekovania paliva cez plynový pedál, či prevody volantu a radiacej páky - má merateľné, resp. vypočítateľné, alebo minimálne odhadnuteľné reakčné časy.)*
Z týchto dôvodov sa riadiaca činnosť, zodpovedajúca v nejakej miere ju vyvolávajúcemu rušivému vplyvu, v programovo-adaptívnej schéme riadenia nevyhnutne oneskoruje. Aj keď je sila (výkon) prostriedkov riadenia dostatočná na to, aby plne kompenzovala rušivý vplyv, nemôže byť plne využitá dôsledkom toho, že vždy je tu prítomný fázový posun (oneskorenie) medzi rušivým vplyvom a riadiacim vplyvom ho kompenzujúcim. Z tejto príčiny sa objekt vždy nachádza pod rušivým vplyvom faktorov, reálne registrovaných (zohľadňovaných) systémom riadenia. Nehovoriac už o vplyve nezohľadňovaných faktorov: nerozpoznaných, vyhodnotených ako nepodstatných, nachádzajúcich sa pod prahom vnímania meracích zariadení (automatických čidiel, senzorov, alebo biologických zmyslov zvieraťa, či človeka)* atď. Úmerne tomu je uzavretý systém kmitavým systémom, pretvárajúcim (transformujúcim) rušivé vplyvy spolu s riadiacou činnosťou do vektoru chyby riadenia, ktorého zmeny v udržateľnom procese riadenia majú tiež kmitavý charakter.12
Potreba zmenšovania vektora chyby riadenia nás privádza k schéme „prediktor-korektor“ = prednaznačovateľ-opravár, „prorok-opravár“. Zmysel slova „prednaznačovateľ“ je objemnejší, ako zmysel slova „prorok“. No v západnej a v našej vedeckej tradícii je už prijatý termín „prediktor-korektor“. Nie však vo všeobecnom riadiacom zmysle, ale v ohraničenom: v technike a numerickej matematike13. Preto, vysvetliac si po slovensky osobitosti nášho chápania „prednaznačovateľ–opravár“, a nie „prorok-opravár“, zachováme už na Západe vžitý termín „prediktor-korektor“, ale rozšíriac oblasť jeho použitia, zavedením do kontextu dostatočne všeobecnej teórie riadenia.
RIADENIE PODĽA SCHÉMY PREDIKTOR - KOREKTOR
Je zostrojené na osnove prognózovania správania sa uzavretého systému v samotnom procese riadenia, vychádzajúc z informácie o aktuálnom a predchádzajúcich stavoch uzavretého systému a vplyve vonkajšieho prostredia naň.
V tom je principiálna odlišnosť schémy riadenia prediktor-korektor od programovej a programovo-adaptívnej schémy riadenia, v ktorých je riešenie úlohy prognostiky úplne vytesnené za hranice fungovania schémy v procese riadenia. (T.j., prognostika, ako základ udržateľného riadenia, je mimo kompetencií uvedených schém riadenia.)*
Štruktúrno-algoritmický systém riadenia, realizujúci schému prediktor-korektor, si možno hypoteticky (podmienečne) predstaviť ako spojenie - kombináciu:
-
prediktora (osôb, ovládajúcich konceptuálne technológie)*, vypĺňajúceho funkciu prognózy a vypracovania pravidiel riadenia (programu riadenia) - tomu zodpovedá 1. až 4. etapa plnej funkcie riadenia,
-
a programovo-adaptívneho modulu, ktorý riadi objekt na osnove pravidiel riadenia vypracovaných prediktorom, adaptujúc ich na konkrétne okolnosti, v ktorých plynie proces riadenia - tomu zodpovedajú 5. až 7. etapa plnej funkcie riadenia14.
Pritom sa prognostická informácia vo forme pravidiel riadenia dáva (aplikuje) do vstupu programovo-adaptívneho modulu systému riadenia.
Dôsledkom toho, systém riadenia reaguje nielen na už uskutočnené odchýlky uzavretého systému od ideálneho režimu, no i na tie, ktoré iba majú tendenciu sa udiať (v prípade, že je prognózovanie dostatočne presné). Ak programovo-adaptívne riadenie uzamyká (zahŕňa v sebe) priame a spätné väzby cez už zrealizovanú minulosť, tak sa v schéme prediktor-korektor nejaká časť priamych a spätných väzieb uzamyká cez prognózovanú budúcnosť. Informácia o uskutočnenej minulosti a o budúcnosti sa v schéme prediktor–korektor, okrem prognózovania a vypracovania riadiaceho signálu15, tiež využíva ako osnova na minimalizáciu (periodického nulovania - eli-minácie16) v procese riadenia vznikajúceho vektora chyby, podmieneného priebežnou kumuláciou (hromadením) prognostických chýb.
Pri porovnaní programovo-adaptívnej schémy a schémy prediktor-korektor na základe vektora stavu, využívaného programovo-adaptívnou schémou, budú jednému a tomu istému vektoru stavu, v schéme prediktor–korektor zodpovedať rôzne riadiace signály. Dôvodom je, že v osnove prognózy prediktora-korektora stojí vektor stavu väčšieho rozmeru (viac hodnôt, dát)*, ako v programovo-adaptívnej schéme. Na základe informácie, vychádzajúcej nad rámec identickej časti vektorov stavu, používaných v oboch schémach, bude prediktor-korektor získavať rôzne prognózy. To bude následne vyjadrené v rozličnosti riadiacich signálov, vypracovávaných v programovo-adaptívnych moduloch oboch schém riadenia. T.j., prediktor- korektor je „rozumnejší“ a zabezpečuje flexibilnejšie (pružnejšie), nešablónovité riadenie v porovnaní s predchádzajúcimi schémami.
Za predpokladu dostatočne vysokej presnosti prognózy zabezpečuje schéma prediktor-korektor najvyššiu kvalitu riadenia z toho dôvodu, že v množstve prípadov zredukuje na nulu (pri nevyhnutnosti aj do záporných hodnôt: je to predvídavé, odb. tzv. predikčné riadenie) fázový posun medzi rušivým vplyvom a riadiacou činnosťou, zabezpečujúcou kompenzáciu rušivých vplyvov. To umožňuje používať zdroje uzavretého systému na zvyšovanie rezervy udržateľnosti riadenia (safety buffer zone)* a produktivity uzavretého systému vo vzťahu k vektoru cieľov riadenia. Pri iných schémach riadenia tieto rezervy nemôžu byť využívané, alebo sa minú na kompenzáciu tej zložky odchýlky od ideálneho režimu, ktorá je podmienená fázovým posunom riadiacej činnosti vo vzťahu k rušivému vplyvu (v porovnaní s teoretickým prípadom neprítomnosti fázového posunu medzi rušením a riadiacou činnosťou).
1 Resp. rozptylu. Presnejšie - rýchlosť zmeny hustoty zásahov v procese riadenia subjektom s cieľom zmeny parametrov riadeného procesu (objektu) – pozn. prekl.
2 V čom je podstatný rozdiel medzi „objektom“ a „uzavretým systémom“, to sa stanoví v ďalšom texte
3 ako základného kritéria udržateľného riadenia – pozn. prekl.
4 V zmysle všeobecnej zmeny meraných a riadených parametrov (váhy, svetelnosti, vône, farby, „príjemností“ rôznych e-mocných afinít... vrátane „lásky“ a pod. – pozn. prekl.
5 V príklade s ponorkou napr. tlak vody, rýchlosť, množstvo a kvalita paliva, vzdelanie a nálada posádky, politická situácia „nad hladinou“ atď. – pozn. prekl
6 Napríklad, lietadlo spotrebováva palivo počas letu, dôsledkom čoho algoritmika jeho riadenia, používaná pri plných nádržiach, bude chybná,, ak ju použijeme pri riadení, keď na palube zostane iba minimálna zásoba paliva. Tento efekt je ešte výraznejší, ak lietadlo počas letu zhadzuje náklad (veľký, štatisticky významný vo vzťahu k jeho maximálnej vzletovej hmotnosti) – to sa týka hlavne bombardérov, raketových nosičov, tankovacích, a požiarnych lietadiel.
7 My používame termíny typu „schéma riadenia“, a nie typu „princíp riadenia“, používané v technických variáciách teórie riadenia, keďže pod uvedeným termínom chápeme schému architektúry štruktúry, uskutočňujúcej proces riadenia. Pritom jedne a tie isté „princípy riadenia“ môžu byť realizované na osnove rozličných schém riadenia.
8 Skutočná moc a publicita sa z princípu vylučujú. Z pohľadu globálno-lokálnych konceptuálno-technologických operácií a ich bezpečnostných štandardov, nesmie byť vaše meno a tvár, ako skutočného politika (manažéra) známe. Ak pri egokoncepte vznikne čo i len podozrenie, že vôbec existujete, je vaša operatívnosť od tohto momentu výrazne narušená. To vylučuje mediálne známe osoby, p-Oslancov, manažérov firiem typu Penta a J&T, US Steel, ČEZ atď. v stredoeurópskom priestore, ako politicky vplyvné osoby objektívne reálnej politiky. O rôznych ppp-rezidentoch (podvedomých proxy rezidentoch GP) a premiéroch, či iných celebriťkách multimeéédiálnej virtuálnej reality ani nehovoriac. V tomto zmysle ide len o štandardný nevyhnutný informačný šum zadymovania zväzku bojových lodí na otvorenom mori globálnej uni-vers politiky. Maskovanie, a-deológia pretrvávajúceho konceptu „samo“riadenia sa aktualizuje podľa zmeny prostredia - zemepisnej šírky a dĺžky, ročného obdobia, vegetácie, počasia, ... pseudonáboženstiev. Jednoducho podľa stupňa vývoja kultúry. Niekde v rozptyle od geniálneho japonského kormidelníka (z gr.“kybernet“) nomen omen Samosato, až po Cisára Nahého. „Poslední prvými budú, až keď cisárove nové šaty na zem padnú.“ – pozn. prekl.
9 Veľké podmorské hĺbky, jadrové reaktory, mínové a bojové pole, vulkány a pod. – pozn. prekl.
10 Vzťažnými systémami, kde subjektívne definujeme, zvolíme nejaký „počiatok“ - pevný bod systému, od ktorého počítame jednotlivé určené miery (vzdialenosti, váhu, čas, svetelnosť, vôňu, … príjemné a nepríjemné pocity...). Pre meranie priestoru (mathérie = priamo vnímateľná „hmota“ spolu s elektromagnetickými, gravitačnými poľami atď., až po tzv. „biopolia“, vákuum, či myšlienky a tzv. dušu, s ich informačnými nosičmi a pod.) poznáme napr. kartézsky súradnicový (koordinátny = usporadúvajúci) systém. Viď. učebnica matematiky pre 1. a 2. ročník gymnázií. V skratke ide o zvolený etalónový systém noriem počiatku a konkrétnych definovaných mier. – pozn. prekl.
11 Prvý integrál podľa času je rýchlosť a druhý je aktuálny stav. Viď. obrátený postup derivačných metodík analýzy statických, kinematických (1. derivácia podľa času) a dynamických (2. derivácia podľa času) systémov v odboroch aplikovanej fyziky, biofyziky, fyziológie a praktickej psychológie riadenia (tvorenia, strojenia, konštrukčného inžinierstva). Podrobnejšie v skriptách 3., 4., 5. a 6. semestra všeobecnej časti štúdia na Sjf STU, čiastočne Fa STU a Svf Slovenskej technickej univerzity Bratislava – predmety: Statika, Kinematika, Dynamika, Pružnosť a pevnosť I. a II. v rámci základnej časti štúdia a zvlášť na odbornej špecializácii Biomedicínska kybernetika (KAM - Katedra automatizácie a merania). – pozn. prekl.
12 Riadenie je v tomto zmysle prechod z jedného udržateľného (v zmysle predikcie) rovnovážneho stavu do iného rovnovážneho stavu (v zmysle predikcie). Vyššia forma riadenia je pritom dostatočné (z pohľadu vektora cieľov) rozpoznanie počiatočne rušivých vplyvov a ich využitie na podporu urýchlenia, resp. optimalizácie procesu, či v prípade priamej „nepotrebnosti“ využitie na vzájomnú elimináciu jednotlivých rušivých vplyvov. Ide o podporu výhodných objektívnych procesov a obmedzovanie tých, ktoré sú týmom analytických prognostikov vyhodnotené ako nevýhodné. Vrátane agregátnych modulov riadenia podvedomia, či tzv. matricových operácií. -pozn. prekl.
13 Termín „prediktor-korektor“ je názov jednej z metód numerickej matematiky. V nej sa postupnými priblíženiami (nejakého počtu krokov, tzv. aproximáciou, resp. iteráciou)* získavajú riešenia úlohy. Pritom samotný algoritmus metódy predstavuje cyklus, v ktorom sa v postupnosti jedna za druhou vykonávajú dve operácie: prvá - prognóza riešenia a druhá - kontrola prognózy vzhľadom na uspokojenie potrieb na presnosť riešenia úlohy. Algoritmus sa ukončuje v prípade, keď prognóza zodpovedá potrebám určenej presnosti riešenia úlohy.
14 Konkrétne, bližšia a vzdialenejšia periféria tzv. Globálneho prediktora, parazita, t.j. rôzni klanoví a okultní zombi, „zasvätenci“ tzv. lóží, dnešného zvráteného judaizmu a iných mafií, zvrátených cirkví vrátane všetkých väčšinou dobromyseľných „náboženských“ hierarchov, verejní politici, bežný manažment, celebriťky, vrátane vrcholových športovcov, Nobelovských a iných „legalizačných ideových“ komisií atď. ... samozrejme, občas musia, ako masku, urobiť aj niečo správnejšie... – dopl. prekl.
15 Nepriameho štatisticky pravdepodobnostne predurčeného riadenia podprahových kulturologických stereotypov – pozn. prekl.
16 Eli-“božský”, Minoos... napr. Labyrint (labrys = dvojitá sekera) v praktickej okultistickej mys-tikos symbol jadra fasci (sekery v prútoch), odznaku „elitárnej“ moci. Príklad „nulovania“: „čistenie“ trhu a burzy sú systematicky riadené tzv. ekonomické krízy. Za vysvetlenie ich v princípe jednoduchého riadenia isto nedostanú skutoční ekonomickí inžinieri Nobelovu cenu. Skôr tí kúpení, kolaboranti, či pseudoinžinier,i snažiaci sa všemožne dokázať „náhodnosť“ uvedených procesov. Tak, ako žreci, ktorí sa pridali k podpore kultov (j)„elít“ a znacharmi sa stali. Ž-rec = osoba ovládajúca Života REČ. Chápajúca vo vysokej miere jazyk tvorenia, strojenia sveta, jazyk Boží, jazyk drobných jemných zmien v každodennom živote, naznačujúcich optimálnu cestu každému Dieťaťu, Námestníkovi HNVR v tejto forme bytia in-divi-duálne. Ako sa hovorí: „Veriť. Ten, kto len slepo verí - vie riť... s prepáčením..., no kto má mieru?“ T.j., neopája sa iba emóciami stereotypov, či slepým intelektom a ovláda jednotou vnemov a racionálne podmienených emócií svojho jedinečného stroja psychiky. Iba ten prechádza k aktívnej systematickej práci s intuíciou. T.j. k vnímaniu miery a k jej rozvíjaniu. K optimalizácii harmónie stvorenia, čo sa javí byť jednou z podstatných úloh druhu Homo sapiens sapiens. Ašpirant na Človeka tak dostáva ,priamo od HNVR, morálne podmienený in-formačný náskok počas trvania priameho komunikačného zväzku (relígie) so svojim Otcom. Kritéria existencie relígie v tomto zmysle a hodnotenia jej kvality sme už rozoberali. Najvyšší audítor je aj tu Boh. – dopl. prekl.