28.11.2014
kapitola 7 "učesané" verze:
O-DVTR Kapitola 7.doc (62 kB) (originální překlad)
R-DVTR Kapitola 7.doc (87 kB) (rozšířená verze)
7. Spôsoby riadenia: štruktúrny, v supersystémoch — bezštruktúrny a na osnove virtuálnych štruktúr
V procese riadenia uzavretý systém a jeho časť - systém riadenia - tvoria štruktúru, podriadenú vektoru cieľov (nim podmienenú) a nesúcu koncepciu riadenia a ju predstavujúce cieľové funkcie. Kvalita riadenia sa pritom zabezpečuje dvoma faktormi:
- architektúrou štruktúry, t.j. funkčným nakopením jej elementov (vrátane kanálov
informačnej výmeny) a usporiadanosťou (organizáciou, hierarchiou) elementov v štruktúre;
-
charakteristikami práceschopnosti, funkčnou spôsobilosťou a vhodnosťou samotných
elementov patriacich do štruktúry, pre realizáciu im priradených funkcií (svojho druhu
„kvalifikačnou“ úrovňou elementov1).
Chyby v zo-sTrojení štruktúry, vyvolávajúce jej celkový nesúlad (disproporciu) s vektorom cieľov a množstvom prípustných vektorov chyby, môžu priviesť prakticky navnivoč vysoko funkčnú spôsobilosť elementov štruktúry. Preto pri funkčne vhodných (v tomto zmysle dobrých) elementoch, tvoriacich štruktúru, bude vektor chyby riadenia aj tak mimo prípustných hraníc.2
Ak sa pritom štruktúra vytvorí do začiatku procesu riadenia a jej architektúra i elementárna báza sa v jeho priebehu nemení, tak charakteristiky vektora chyby riadenia sa určujú predovšetkým súladom architektúry štruktúry s vektorom cieľov a množstvom prípustných vektorov chyby riadenia. Z tohto dôvodu uvedený spôsob riadenia nazývame štruktúrnym.
Pri riadení štruktúrnym spôsobom vzniká adresné šírenie funkčne zameranej informácie k elementom štruktúry, nemennej v procese riadenia. Príklady štruktúrneho riadenia v technike: riadenie lietadla pomocou autopilota, ktorý je štruktúrou rôznorodých elementov; veliaci zbor ľubovoľného vojenského útvaru, administratívna časť ľubovoľného podniku, inštitúcie a pod., sú taktiež štruktúrou.
Bezštruktúrne riadenie je možné v supersystémoch, zložených z množstva v nejakom zmysle navzájom analogických elementov. Element supersystému, skúmaný samostatne, môže byť systémom3 alebo taktiež supersystémom. Preto kvôli skráteniu popisu systému, zahŕňajúceho množstvo v ňom vložených elementov - systémov, bol vybraný pojem „supersystém“. Každý z elementov supersystému má schopnosť zapamätať si cez neho prechádzajúcu informáciu pravdepodobnostnou formou a taktiež pravdepodobnostnou formou pre-dávať informáciu druhým elementom, patriacim do tejto množiny4. T.j., v množine môžu prebiehať procesy priameho aj spätného zobrazenia (in-formovania). Správanie sa elementov tejto množiny je určené ich vnútorným informačno-algoritmickým stavom. Celkovo to znamená, že:
-
Všetky elementy sú samoriaditeľné na základe ich pamäti.
-
Každý z nich je možné riadiť zvonku, keďže môžu prijímať informáciu do pamäte (podľa bodu 1).
-
Elementy môžu riadiť druhé elementy (podľa bodov 1 a 2), keďže môžu z vlastnej pamäte poskytovať informácie druhým elementom množiny.
Okružné rozširovanie (cirkulácia) informácie (t.j. jedna a tá istá informácia prechádza cez množstvo elementov) podlieha niektorým štatistickým charakteristikám a rôznym vyhodnocovaniam možného toku udalostí. Prináša sebou pravdepodobnostnú predurčenosť zmeny in-formačného stavu pamäti elementov množiny5. Pravdepodobnostne predurčená zmena stavu pamäti elementov (v prípade osôb ide hlavne o pod-vedomie a jeho emočné moduly*) vedie k zmene stavu štatistických charakteristík ich samoriadenia (stereotypov spracovania informácií, a tým správania sa*). Ak šírenie informácie v uvedenej množine a jeho dôsledky majú udržateľnú predpovedateľnosť v štatistickom zmysle6, tak je možné bezštruktúrne riadenie tejto množiny, a takisto i jej bezštruktúrne samoriadenie. V takejto množine elementov, disponujúcich rozličnými informačnými stavmi ich pamäte, podriadených štatistickým zákonitostiam, existuje pravdepodobnostná predurčenosť a pravdepodobnosť toho, že cirkulárne neadresné prenikanie v prostredí informačného modulu určeného zloženia povedie k tomu, že elementy množiny sa na základe samoriadenia poskladajú do jednej, alebo viacerých štruktúr. Tieto budú orientované na nejaký vektor cieľov, zodpovedajúci stanovenému in-formačnému modulu. Celý tento trans-formačný proces riadenia pritom prebehne v plne prijateľnom časovom intervale a jeho vektor chyby neprekročí hranice prípustnosti.
Inými slovami:
Pri bezštruktúrnom riadení množina viac-menej jeden druhému podobných samoriadiacich sa elementov, spôsobilých k spolupráci navzájom a s prostredím, pravdepodobnostne predurčene zrodí zo seba uzavreté systémy, zodpovedajúce zadanému vektoru cieľov a množine prípustných vektorov chyby.
Hlavné rozlíšenie bezštruktúrneho riadenia od štruktúrneho:
V bezštruktúrnom riadení sa štruktúra formuje nie direktívno-adresne do začiatku procesu riadenia, ale vzniká riadene (alebo samoriadene) v poradí realizácie pravdepodobnostne-štatistických predurčeností počas procesu riadenia na os-nove pre-važne neadresného cirkulačného rozširovania informácie v množine elementov, vytvárajúcich supersystém7.
Preto množina elementov, v ktorej prebieha proces bezštruktúrneho riadenia, je sama zamknutým systémom8 hierarchicky usporiadaných okruhov priamych a spätných väzieb, ktorého architektúra sa mení v priebehu procesu riadenia. Takisto táto množina elementov je prostredím, vytvárajúcim zo seba štruktúry v procese jej samoriadenia.
Bezštruktúrne riadenie vo svojej podstate je riadenie pomocou štatistických charakteristík množinových (masových) javov na osnove v množine elementov prevládajúcich pravdepodobnostných predurčeností rozloženia, rozšírenia a spracovania (transformácie) informácií a ich hodnotení na základe zmyslu pre mieru a štatistických modelov. Spoločné riadenie štruktúrnym a bezštruktúrnym spôsobom preskúmame neskôr.
Výstižný príklad bezštruktúrneho riadenia je autobus bez sprievodcu s pokladničkami. Cieľ riadenia: výdaj lístkov, výber cestovného, ohlasovanie zastávok. To všetko sa položí na plecia pasažierov, lebo vo väčšine prípadov prenos (informovanie reproduktormi alebo monitormi) nefunguje, okrem toho vodič sa nemá odpútavať od riadenia autobusu: predávať lístky a ohlasovať zastávky je hlavne pri intenzívnejšej dopravnej situácii prekážkou v jeho práci. Koncepcia riadenia v sebe zahŕňa: príjem peňazí, ich rozmieňanie, vydávanie výdavku, výdaj lístkov, kontrolovať aby nebolo „čiernych pasažierov“ a informovanie pasažierov ohľadom výstupu. Ona – koncepcia riadenia – to sú povinnosti sprievodcu (alebo dnes automatického platobno-informačného systému*). To momentálne vykonáva celý súbor pasažierov autobusu na základe informácií ich pamäte9. Tento príklad ukazuje, že jeden a ten istý cieľ riadenia môže byť uskutočnený štruktúrnym (sprievodca, hoc aj jeden, je tiež štruktúra) aj bezštruktúrnym spôsobom. Tu je vidno aj subjektivizmus v hodnotení kvality riadenia, dosahovanej pri každom zo spôsobov: ak chcete, aby maximálne percento pasažierov cestovalo s lístkom a nikto zle nevystúpil, tak je sprievodca lepšou voľbou, ale ak vás zaujíma zisk z autodopravy, tak v prípade, že náklady ušetrené na plate sprievodcov kompenzujú straty vzniknuté nárastom počtu „čiernych pasažierov“ a rozšírením personálu kontrolórov (revízorov), tak je lepšie jazdiť s pokladničkami bez sprievodcu na princípe samoobsluhy pasažierov. (Tento spôsob na princípe čiastočnej samoobsluhy pasažierov za pomoci automatického platobno-informačného systému je rozšírený najmä v MHD.*)
Ak sa však pozriete na celý systém mestskej hromadnej dopravy z pohľadu hospodára- majiteľa10 hospodárstva - superkoncernu, tak tlačiť a rozširovať lístky je škodlivým mrhaním nejakej časti spoločenského fondu pracovného času a prírodných zdrojov. Vytlačený a za chvíľu zahodený lístok neuspokojuje ničie osobné potreby, ani čo sa týka jedla, oblečenia, bývania a ani Poznania. Proste v ničom, čoho majú ľudia taký nedostatok, no zato pri ich výrobe a distribúcii sa zneužíva pracovný čas, les, energia, devastuje sa životné prostredie.
V živote spoločenstiev je bezštruktúrne riadenie skúmané predovšetkým vo vzťahu k procesom výmeny informácií medzi členmi spoločenstva a rôznym druhom ich spájania, lebo štruktúry vznikajúce v procese bezštruktúrneho riadenia zďaleka nie vo všetkých prípadoch získavajú právnu formu - upravenosť. V niektorých prípadoch sa môžu štruktúry, vznikajúce v procese bezštruktúrneho riadenia, stabilizovať a stať sa nositeľmi štruktúrneho riadenia. A v iných prípadoch sa môžu štruktúry, vzniknuté pri bezštruktúrnom riadení, rozpadnúť, buď po dosiahnutí cieľov riadenia, alebo nevydržiac tlak prostredia, či dôsledkom nevhodnosti informačno-algoritmického zabezpečenia činnosti ich vytvorených elementov.
Riadenie na osnove virtuálnych štruktúr. To je takisto jeden z možných procesov v supersystémoch. Vesmír predstavuje objímajúci supersystém vo vzťahu k množstvu vzájomne vložených supersystémov so štruktúrou, meniacou sa v každom momente času. A okrem toho aj definovanou rôznymi subjektmi, podľa rôznych súborov charakteristík. Takáto objektívna mnohorakosť a subjektívna neurčitosť v otázke identifikácie každého zo supersytémov a jeho štruktúry je základom toho, aby sa všetky štruktúry takéhoto druhu nazývali „virtuálnymi“.
Vzájomná vloženosť supersystémov (ako u matriošky*) predpokladá existenciu elementov, patriacich zároveň do niekoľkých supersystémov. V danom prípade termín „súčasná (simultánna) príslušnosť“ znamená, že v pamäti elementu, zároveň patriaceho k rôznym supersystémom z množstva niekoľkých vzájomne vložených, sú prítomné fragmenty informačno-al-go-rytmického vybavenia každého zo supersystémov tejto množiny. Aj keď v jeden a ten istý časový moment tento element vôbec nemusí byť zaneprázdnený odpracovávaním algoritmiky11 každého zo supersystémov, do ktorých patrí12. T.j., virtuálnosť štruktúr predpokladá existenciu elementov, prejavujúcich v rôzne časové momenty13 aktivitu v al-go-rytmike rôznych supersystémov pod vplyvom vnútorných procesov adresnej zmeny informácií v každom z nich. (Takýto typ adresného šírenia informácie neexistuje v bezštruktúrnom riadení, ktoré vzniká ako výsledok cirkulácie neadresného rozširovania informácie.)
Práve dôsledkom tohto javu sa rodia štruktúry, ktoré sa akoby z čista-jasna zjavia, konajú a miznú bez akýchkoľvek „viditeľných príčin“. Podobne tomu, ako sa objavujú a miznú bublinky na mlákach pri daždi. Samozrejme, ak by sme z pozorovania vylúčili tú okolnosť, že dážď vidíme i cítime.
Ukážeme si príklad riadenia na princípe virtuálnych štruktúr. Predpokladajme, že:
-
„supersytém č. 1“ je podmnožinou elementov „supersystému č. 2“, t.j., každý element „supersytému č. 1“ je zároveň aj elementom „supersystému č. 2“, avšak nie každý element „supersystému č. 2“ je elementom „supersystému č. 1“;
-
„supersystém č. 2“ nie je vidno z úrovne „supersystému č. 1“;
-
do „supersystému č. 1“ preniká štruktúra, nesúca nejaký proces riadenia, organizovaná na úrovni „supersystému č. 2“.
Za stanovených podmienok, fungovanie tejto štruktúry bude vnímané na úrovni „supersystému č. 1“ ako ničím nepodmienené „náhodné zhody okolností“, vzájomne sa dopĺňajúceho charakteru v správaní sa elementov „supersystému č. 1“. A nie ako prejav činnosti štruktúry, prenikajúcej do „supersystému č. 1“ zo „supersystému č. 2“.
Ak podstata týchto nie náhodných zhôd okolností na úrovni “supersystému č. 1“ nemôže byť odhalená, tak na úrovni „supersystému č. 2“ celý takýto súbor „nahodných“ zhôd okolností je riadením na osnove virtuálnych štruktúr.
To je jeden z príkladov riadenia na osnove virtuálnych štruktúr. Vo všeobecnejšom prípade ľubovoľné preniknutie štruktúrneho riadenia do supersystému zvonku – predstavuje v ňom riadenie na osnove virtuálnych štruktúr. Nezávisle od toho, či do supersystému preniká štruktúrne riadenie z hierarchicky jemu rovnocenného supersystému, alebo ide o hierarchicky vyššie riadenie, až po hierarchicky najvyššie všeobjímajúce riadenie Všedržiteľa14. Pri takomto chápaní je ľubovoľné bezštruktúrne riadenie čiastkovým (parciálnym) prípadom riadenia na osnove virtuálnych štruktúr, uskutočňovaného Všedržiteľom.
Štruktúrne riadenie v supersystémoch môže vznikať ako realizácia príslušnej etapy plnej funkcie riadenia. T.j. cielené strojenie štruktúry, nesúcej koncepciu riadenia. No štruktúrne riadenie v supersystémoch môže vznikať aj z bezštruktúrneho alebo z riadenia na osnove virtuálnych štruktúr. Avšak za podmienky, že ciele, na ktoré sa orientovalo bezštruktúrne riadenie alebo riadenie na osnove virtuálnych štruktúr, sú dostatočne udržateľné. Dôsledkom toho totiž získavajú udržateľnosť aj štruktúry, vzniknuté v bezštruktúrnom riadení prípadne vo virtuálnom riadení na prácu s týmito cieľmi.
Inými slovami štruktúrne riadenie sa môže vykryštalizovať z bezštruktúrneho riadenia alebo z riadenia na osnove virtuálnych štruktúr.
Najvyššia kvalita riadenia v supersystémoch je dosahovaná pri kombinácii - spojení štruktúrneho a bezštruktúrneho riadenia v rámci adekvátneho hierarchicky vyššieho riadenia, prebiehajúceho v nich na osnove virtuálnych štruktúr v súlade so Všedržiteľom.
...
1 Viď . personálna politika vytvárania strán podľa kulturologických profilov jednotlivých cieľových skupín a ich dlhodobého masového riadenia v tzv. demokratických (či kreatúrnych) modeloch. Ďalej „bežná“ prax výberu jednotlivých funkcionárov v politike a vo firmách podľa nemeckého: „Ein Politiker bekleidet nur das Amt“ (politik len oblieka svoj úrad). T.j., politik majiteľovi (tímu sociálnych programátorov a administrátorov - tvorcom) funkcie iba prepožičiava tvár za príslušný honorár a kryje (pod)vedome systémovú korupciu pyramídovej hry správcov klubov akcionárov bánk. Globálne existuje v zásade iba jedna, no krytá fiktívnou konkurenciou. V tomto zmysle sú demokratické procedúry nutnou fikciou vo vzťahu k objektu masovej manipulácie ( k bežnej populácii). Jedným z jej predpokladov je vytváranie umelého nedostatku s dôsledkom stresu a deprivácie definovateľných základných civilizačných potrieb. Ide o jednu z podmienok štatisticky úspešnej riadenej davovej psychózy, vo filmoch často nazývanej aj „zombikultúrou“, či „konzumistanom“ so sprievodnou ideológiou zhrnutou do vety „Výhodné predať?“ (čas, ladvinu, dieťa, svedomie, ...?). Odborný príklad „štandardov koncepcie euroatlantickej personálnej politiky“: Máte dvoch špecialistov. Jeden je morálny a zodpovedný a druhý neporiadnik. Otázka: Koho vyberiete na kľúčový manažérsky post? Odpoveď: Druhého, keďže prvému by nikdy neprišlo na um vykonať to, čo budete od neho (medzi riadkami) žiadať. Bude proste „chybne“ hádať, keďže na kľúčových mana-žerskych postoch sa spravidla dávajú „z bezpečnostných dôvodov“ viaczmyselné odporúčania (rozkazy). Kto neuhádne v rámci tzv. integrity (nediskutovanej lojality) správne, nemá na svojom poste čo hľadať a je systémom samoriadenia automaticky postupne odstránený... a ak sa odváži aktívne brániť, zakročujú zriedka priamo z postu tichej, či hlbokej organizácie tzv. osobitne (ne)dôveryhodné osoby – pozn. prekl.
2 Riadenie štátu a firmy v tomto zmysle závisí od práce jednotlivcov až na treťom mieste tohto poradia: 1. energetické zabezpečenie, 2. kvalita riadenia, 3. kvalita spolu s kvantitou práce ostatných pracovníkov – pozn. prekl.
3 Systém je množstvo elementov interagujúcich (navzájom spolupracujúcich) jeden s druhým a s prostredím, obklopujúcim systém, v ktorom sú určené:
-
funkcionálna špecializácia každého z elementov, t.j. ich kvantitatívne a kvalitatívne zloženie;
-
vzájomné prepojenia;
-
algoritmika fungovania elementov a systému ako celku.
4 Viď . základy teórie (z gr. pozorovanie) modelovania množín v 2. a 3. ročníku Základných škôl – pozn. prekl.
5 napr.: rodiny, pracovného kolektívu, vyznávačov nejakej ideológie, či inej cieľovej skupiny osôb, subkultúry, kultúry, či celej civilizácie – pozn. prekl.
6 t.j., vytvára predpovedateľnú štatistiku javov. (Napr. drobná zmena úrokovych sadzieb o 0,5% nad rast HDP (po získaní súkromného bankového monopolu vytvárania nekrytého obeživa = systematického falšovania peňazí) znamená matematicky dostatočne presne vyčísliteľný zámerný rozklad hospodárstva, či systematickú zámernú likvidáciu jeho segmentov, alebo jednotlivých firiem v prípade nastavenia úrokov nad úroveň možností optimalizácie výroby, resp. zisku. Jednoducho prebranie kontroly nad územím, zdrojmi a populáciou finančno-vojenskými prostriedkami. Prípadne, podľa potreby, vytvorenie úpadku, likvidácie poľnohospodárstva, dlhodobej deprivácie základných ľudských potrieb, kontinuálneho stresu, a tým chorôb, tokov narkotík, samovrážd, zníženia pôrodnosti, až po komplexnú genocídu a „vyčistenie priestoru soft-skillovými metódami (a)sociálneho in-ži-nie-ringu“. A hocikedy nastaviteľné znova, napr. len prispôsobením tlačenia množstva obeživa a nastavením úrokových sadzieb vzhľadom na definované necítené prahy (ne)schopnosti rozpoznania bežiacich operácií obeťou (roztiahnutie operácie na viacero rokov, desaťročí, alebo 2, 3, či 5 a viac generácií..., t.j. rádovo stovky rokov). Plus doprovodný pseudonáboženský (často rôzne zameranými imitáciami prirodzeného monoteizmu), či dnes mediálny infomačný „biely šum“ (rušičky vnímania ako bulvár, akcentácia nešťastí, seriály, blockbustery, „správy“ z virtuálnej politiky tzv. parlamentov a pod.) nepriamo, no zriedka aj priamo riadených méédeií. Dymové clony a sprievodné vojenské operácie a-diotizácie osôb určených k otroctvu na úrovni podvedomia, zombifikácie biorobotov, kolonizácie, parazitizácie, či eliminácie. Všetko podľa vopred a priamo priebežne vypracovávaných kulturologických profilov akvirovaných cieľových množín, v rámci povinnej predoperačnej anamnézy a analýzy. V skratke inak eufemisticky (sl. zjemnene) nazývaná aj stará metóda tzv. kultúrnej spolupráce, odborne známa min. 3500 rokov (Egypt a oblasť tzv. Úrodného polmesiaca). –dopl. prekl.)
7Príkladom je aplikácia rôznych druhov biologickej ochrany, hnojenia a vodohospodárstva v záhradke s rôznymi rastlinami;, povely a selektívno-výchovný prístup k stádu oviec, či koní; liečenie človeka s jeho rôznymi orgánmi, tkanivami; výchova človeka s kulturologicky podmienenými myšlienkovými stereotypmi, alebo zvolenej cieľovej skupiny jednotlivcov, či dlhodobo, po generácie, celej kultúry cez postupné rôzne maskované prevzatie kontroly, trebárs nad spomínanými objektívnymi, no subjektívne interpretovanými a používanými tzv. základnými „náboženskými trendmi“ a pod.
V poslednom prípade je nutné pri snahe o zachovanie svojho riadiaceho monopolu zabezpečiť hlavne a-deizmus (po starom zámerne podprahovo preventívne zavádzajúci a-teizmus) a hierarchiu. T.j., z dôvodu „bezpečnosti“ programovaného a adminovaného systému zamedziť rôznym falošným napodobovaním (imitáciou), popieraním (negáciou) a odporúčaním (propagáciou) nihilizmu, kontaktu obetí s Hierarchicky najvyšším všeobjímajúcim riadením (známejším pod menom Boh). Deti totiž logicky, pokiaľ samozrejme nie sú úplne pod psychickými, alebo fyzickými drogami, vždy po obrátení sa k Otcovi dostávajú postupne pomoc a hrozí „zbehnutie z košiara“. Pomoc „jazykom“ drobných zmien v komplexnosti strojenia sveta, vnímaných metodicky systematizovanou (optimalizovanou) intuíciou. Vnímaných (alebo ne-, či zle-vnímaných, prípadne vedome ignorovaných) zmien okolitej symmetrie vývoja prírody (tzv. znamenia, sny a pod.).
Zároveň manažér egokonceptu potrebuje získať tzv. reakčný času na zriedkavé priame zásahy pri vzniku vždy potenciálne možných anomálií, ktoré nezvláda pri zásadných zmenách okolností látať... naprávať samotná „samo“vznikajúca a optimalizujuca sa štruktúra systému. Proste tak, aby sa väčšina obetí, formujúcich sebou samými ako baterkami a orgánmi supersystému (pre nich „samo“riadeného) jeho charakteristiky robustnosti a zotrvačnosti sociálnych trendov (hlavne mediálne usmerňovaných procesov), nemohla z podprahového otroctva vymaniť.
Dostatočná (pohodlná) pri dnešných formách demokratúry je idiotizácia cca. 80 - 90% populácie. Ak hodnoty týchto základných parametrov podľa dispozičných metrík socio-naturálneho in-ži-nie-ringu samoriadenia kultového automatu klesajú na hodnoty okolo 70 - 60%, tak má „Houston problém“. Ten rieši spravidla zvýšením tokov narkotík (od hlavne alkoholu v Európe a USA, až po napr. ópiové vojny v Číne v 18. – 19. stor. a pod.), či chorôb a niektorých paušálne rytmicko-vysokofrekvenčných hudobných trendov (rock´n´roll, ťažký rock, techno a pod.). Prípadne ako posledná možnosť nasleduje účtovne riskantná „poistka granátu“, tzv. horúca vojna, ktorá je príznakom hrubých chýb v manažmente a nutnej výmeny garnitúr praktickej otrokárskej politiky dnešného paraziticko-expanzívneho neokolonializmu. – dopl. prekl.
8 Nie však v tom zmysle, ako je termín „uzavretý systém“ chápaný v dnešnej fyzike, ale vo vyššie definovanom zmysle Dostatočne všeobecnej teórie riadenia. . Objasníme si rozdiel chápania tohto pojmu vo fyzike a v Dostatočne všeobecnej teórii riadenia: „Uzavreté systémy“ sú z pohľadu fyziky také systémy, ktoré nie sú spôsobilé k výmene energií s druhými systémami a ktorých vlastná energia sa zachováva nie len kvalitatívne (ako rozmer), ale aj kvantitatívne. Systém je zamknutý v tom a iba v tom prípade, ak tok energie na vstupe a výstupe systému je rovný nule. Ale takáto situácia je sotva častým prípadom. Zvyčajne tok energie na vstupe a výstupe systému nie je nulový. Uzavreté systémy sú čiastkovým (parciálnym) prípadom otvorených systémov. Systém je otvorený vtedy a len vtedy, ak prichádza u neho k energetickej výmene s okolitým prostredím. (Jedna z definícií energie: Energia je prechodná udržateľná forma hmoty pri transformácii z jedného agregátneho stavu do druhého. Napr. ľad + energia (napr. vo forme tepla) = voda; para – teplo = voda a pod. Pritom energiu nemožno v princípe od „hmoty“ (nosiča) oddeliť tak, ako nemožno v tomto zmysle oddeliť časticu od vlny. Viď . rozlíšenie funkčných a nefunkčných (zavádzajúcich) častí tzv. teórie vzťahov (relativity)*). Teda v skutočnosti „uzavretý systém“ v takejto jeho definícii je abstrakciou teoretickej fyziky, umožňujúcou približne opísať priebeh skutočných procesov v prírode s množstvom klauzúl (podmienok), keďže v prírode a spoločnosti sú reálne všetky systémy „otvorené“.
9 Viac alebo menej dobre, s postupným zlepšovaním alebo zhoršovaním situácie, podľa rozvíjaných tichých, či vyslovených, alebo napísaných dohôd a pravidiel formovanej kolektívnej kultúry myslenia v autobuse. T.j. dočasnej množiny agregátneho modulu, v tomto prípade lokálnym priestorom ohraničeného podvedomia (v tzv. ezo- a exo-terike nazývaného aj egregorom), ktorý má cez pasažierov a obslužný personál autobusu vzťahy prelínacie, hierarchické a aj vzájomne sa vylučujúce s rôznymi inými kolektívnymi psychikami ich rodín, pracovných kolektívov, „kást“, dodávateľov pohonných hmôt, opravárov, bezdomovcov a v konečnom dôsledku celej spoločnosti, ľudstva atď. T.j., niektoré pravidlá platia v podstate všade vo svete (napr. pomôcť niekomu je správne, z rozmaru zabiť zasa nie a pod.).
Za konkrétnych okolností je teda postupne, alebo aj veľmi rýchlo možné dosiahnuť pomerne vysokú platobnú disciplínu. Všetko samozrejme v závislosti od v miestnej kultúre prevládajúcich stereotypov tých-ktorých konkrétnych vzorcoch správania. Celý proces realizácie cieľov všeobecne, nielen v danom autobuse, je v opodstatnených prípadoch postavený v neposlednom rade aj na kvalite vyhodnotenia parametrov základných socio-naturálnych procesov v spoločnosti, niekedy aj stovky a tisíce rokov dozadu (geopolitika, studené a horúce vojny, zdroje, dominujúce ideológie, ...). Ďalej analýzou cieľov a spôsobov dlhodobého riadenia celospoločenského stresu cez depriváciu bazálnych potrieb a kultovú, „vzdelávaciu“, či mediálnu manipuláciu dejín a inej primárnej algoritmiky spracovania informácií, úrokové miery (ak sú lokálne dočasne akceptované) atď. Podľa uvedených štatistických analýz a reálnych, či menej reálnych intuitívnych odhadov, následne nastavujeme základné parametre formovania zvolenej koncepcie, a tak počiatku modelovania korporátnej kultúry (kolektívnej osobnosti). Kedysi napríklad konkrétneho lokálneho, opatrne, či naraz infiltrovaného, kúpeného, alebo násilne zmeneného „náboženstva“ miestnej elity. – dopl. prekl.
10 V tejto kvalite (úrovni chápania, a tým kvality fungovania*) môže existovať iba konceptuálne svojbytný národ.
11 vypracovávaním jednotlivých, po sebe nasledujúcich krokov, obrazov, foriem – pozn. prekl.
12 Niečo ako pojem formy „duše“, poľa Ka v starom EgoPtah – pozn. prekl.
13 Presnejšie - zvolenej frekvencie, keďže tzv. „čas“ je len pomer dvoch ľubovoľných frekvencií, z ktorých jednu si zadefinujem ako etalón. – pozn. prekl.
14 Prikloníme sa v tomto preklade radšej k doslovnému prekladu ruského pojmu Вседержитель – Všedržiteľ, namiesto v našom jazyku zaužívaného pojmu Všemohúci, vychádzajúc etymologicky z terminológie DVTR, kde v ruskom termíne иерархически наивысшее всеобъемлющее управление – hierarchicky najvyššie všeobjímajúce riadenie - je možné prekladať slovo всеобъемлющее nielen ako všeobjímajúce, ale aj ako všeobsahujúce, všezahŕňajúce -> všedržiace -> Všedržiteľ . To u čitateľa lepšie vyvoláva zodpovedajúci obraz toho, čo autori slovom Boh, Všedržiteľ a pod. myslia. Tak nevzniká odmietavá reakcia niektorých pri slove Všemohúci, ktoré u nich automaticky vyvoláva obraz cirkevného „kostolného boha“. – pozn. prekl.
Informační báze KSB