20.7.2018
z knihy Od antropoidnosti k Ľudskosti...
Časť III. Dá sa „natiahnuť Prezervatív na Zemeguľu“?1
Možno tým, ktorým kultúra Prezervatívov pripadá ako riešenie problémov preľudnenia planéty a ochrany reprodukčného zdravia ľudu pri „bezpečnom sexe“ kvôli oblaženiu zmyselnosti, bude ťažké uveriť, že problém na ktorý narazilo ľudstvo — je celkom iný typ problému a ochrániť sa pred biosférou Zeme a Vesmírom pomocou všelijakých Prezervatívov nebude možné. Napriek tomu je to tak. Ide o to, že hrozba preľudnenia a choroby šíriace sa pohlavnou cestou2 — je v ľudskej civilizácii iba jeden — a pritom najviditeľnejší — strastiplný prejav dominancie zvieracieho režimu psychiky u vcelku rozumných ľudí. Existuje ešte množstvo iných, pre ľudstvo nie menej nebezpečných, následkov dominancie zvieracích inštinktov nad psychikou, a na tieto prejavy «zvieracej podstaty» Prezervatív (dokonca s veľkým písmenom) natiahnuť nemožno.
V prvom rade sa treba zbaviť sebaklamu o tom, že sexuálne zábavky s použitím prezervatívov sú bezpečné pre zdravie budúcich generácií. Samozrejme, že gumené technické produkty znižujú šancu nakaziť sa venerickými ochoreniami a AIDSom u všetkých, ktorí ich bezprostredne používajú, vymieňajúc ich za nové aj s partnermi po skončení zábavy. Samozrejme, že ako spoľahlivé prostriedky, nedovoľujú sperme pretiecť do pošvy, následkom čoho je počatie nemožné. No ide o to, že pri počatí sa zďaleka nie všetka informácia prenáša z muža na ženu cez súbor chromozómov v spermatozoidoch; ide o to, že určitá genetická informácia sa odovzdáva cez biopole. Pri pohlavnom styku nedochádza len k preneseniu do ženského tela fyziologických tekutín tvoriacich spermu, produkovaných mužským organizmom, ale aj k informačnej výmene medzi mužskou a ženskou energiou počas vzájomného pôsobenia ich biopolí.
Táto energo-informačná výmena je obojstranná, a nielen smerom od muža k žene, ako sa to deje, keď skúmame súlož výlučne ako prečerpávanie chemických látok a bunkovej biomasy z mužského organizmu do ženského. Napríklad v medicíne sa zistilo, že ak je žena tehotná, tak otec dieťaťa v období tehotenstva matky pociťuje zvýšenú ospalosť a spí viac v porovnaní so svojim zvyčajným stavom, hoci počas tehotenstva ženy v mužskom fyzickom organizme neprebiehajú žiadne viditeľné zmeny, a po preliatí spermy a ukončení pohlavného aktu chýba aj akékoľvek hmotné prepojenie organizmov matky a otca.
Presne tak isto sa mení aj biopole žien v dôsledku pohlavného aktu jak energeticky, tak aj informačne. VŠEOBECNÁ biológia a praktický chovatelia čistokrvných domácich zvierat už dávno poznajú jav, ktorý dostal názov „telegónia“. Podstatu tohto biologického javu, ktorý je označený týmto slovom, objasníme na konkrétnom príklade. Ak kobylu koňa skrížime so žrebcom zebry, tak potomstvo mať nebudú kvôli nezlučiteľnosti ich vaječných buniek a spermatozoidov. No aj po uplynutí mnohých rokov po takejto vyložene neplodnej súloži, po mnohých spáreniach kobyly-koňa so žrebcom-koňa a možného narodenia prírastku, sa kobyle (alebo dokonca jej potomstvu) môže narodiť žrebček, pruhovaný ako zebra, ktorý ma vlastne dvoch otcov: žrebca-koňa na základe spermy a žrebca-zebru na základe biopoľa.
Zmysel prastarého výrazu «pokaziť dievča», poukazuje ani nie tak na fakt pretrhnutia panenskej blany pri prvom pohlavnom styku (deflorácia), ako na odovzdania žene zo strany samca-defloranta genetickej informácie, ktorá vôbec nemusí ladiť s genetickou informáciou, ktorú jej v budúcnosti odovzdá otec jej detí podľa spermy. Snaha vyhnúť sa problémom s fyzickým a psychickým zdravím potomstva (spôsobeným konfliktnosťou genetickej informácie odovzdávanej dieťaťu od rôznych mužov, ktorí mali pohlavný vzťah s jeho matkou), nútila našich predkov, z jednej strany, vyhýbať sa manželstvu jak so ženami, ktoré prišli o panenstvo nešťastnou udalosťou, tak aj s vyloženými pobehlicami; a z druhej strany, aj mládenci, ktorí získali na dedine povesť nečestných deflorantov, mali vysokú šancu byť nemilosrdne zmrzačení bratmi a príbuznými takto nimi «pokazených» dievčat.
Táto vedomá starostlivosť o normálnu genetiku budúcich pokolení, prípadne tradícia, už nevedomá si svojho zámeru, no prejavujúca tú istú starostlivosť o spoločnosť, boli stimulom k tomu, aby aj bez prezervatívov a hrozby nakazenia sa pohlavnými chorobami a AIDSom, mnohé pokolenia oddávna vychovávali vo svojich deťoch úctivý a ochranný vzťah k panenskosti, ktorej zachovanie až po vstup do prvého manželstva sa u väčšiny národov v minulosti považovalo za jednu z najdôležitejších mravno-etických „hodnôt“ celospoločenského významu.
Nárast počtu psychóz a neuróz v 20. storočí a ich geografia majú určitú súvislosť so zmenou postoja v spoločnostiach k potrebe ochrany panenstva až po vstup do prvého skutočného (a nie fiktívneho) manželstva.
Avšak informácia o biologickom jave telegónie, vysvetľujúcej dôvody ochranného postoja väčšiny národov k panenstvu, sa nedostala ani do učebníc všeobecnej biológie, ani fyziológie a ľudskej anatómie. A keďže drvivá väčšina obyvateľstva prestala chápať zmysel slov «pokaziť dievča» a nevedia nič o „telegónii“3, žijúc v technosfére odtrhnutí od biosféry, tak sa môžu utešovať ilúziami o sexuálnych radovánkach, zdravotne bezpečných pre nich aj ich budúce naplánované deti, za použitia všelijakých druhov antikoncepcie chemicko-farmakologického alebo mechanického charakteru.
No v skutočnosti, keď obdobie sexuálnych radovánok prejde, a nastúpi túžba porodiť bábätko, na svet môže prísť dieťa, ktoré bude mať jednu mamu a jedného otca podľa spermy, a množstvo otcov podľa biopoľa (ducha). A každý z otcov odovzdal matke dieťaťa určitú genetickú informáciu na biopoľovej úrovni v priebehu mnohých uplynulých antikoncepčne kultúrnych (a vraj bezpečných pre reprodukčné zdravie) seáns sexuálnych radovánok.
Štatisticky neodvratná nezlučiteľnosť genetickej informácie, odovzdanej takémuto dieťaťu jeho rôznymi otcami podľa biopoľa, sa odrazí nie najlepším spôsobom na jeho telesnom zdraví a psychike.
No aj samotná „žena“, považujúca za normálne mať styky s množstvom samcov — sa po takomto type sexuálnych radovánok svojim biopoľom viac ponáša na kolektor kanalizačných odtokov, než na milujúcu ženu, ktorá sa má stať milujúcou matkou. Okrem toho, treba mať na pamäti, že drvivá väčšina telesných ochorení má vo svojom základe (skôr než sa ochorenie prejaví navonok) poškodenia celkového biopoľa organizmu i biopoľa jednotlivých orgánov; a tento druh poškodení je v energetike človeka prepojený s jeho psychikou priamymi i spätnými väzbami rôznej hĺbky a intenzity. T.j. ak budeme hľadieť na fyziológiu ľudí, tak antikoncepcia nielenže negarantuje ochranu reprodukčného zdravia ženy, ale aj vytvára hrozbu pre jej individuálne zdravie vo všetkých ostatných zmysloch: od „neškodných“ neuróz až po onkológiu.
V súčasnosti ani jeden prezervatív či iná antikoncepcia neochraňuje hľadačov sexuálnych radovánok pred následkami energo-informačnej výmeny súčinnosťou biopolí jak na zdravie ich samotných, tak aj zdravie ich potomkov. A ak tradičná medicína vie a dokáže pomerne „bezpečne“ vyškrabať matku v prípade neželaného tehotenstva, a ako prevenciu pred tehotenstvom vykonať sterilizáciu mužov a žien, tak si vôbec nevie rady v tom, ako očistiť (ak sa spamätá a zachce byť dobrou matkou) biopole radodajky od všetkých tých útržkov genetickej informácie, čo do nej vlialo to množstvo s ňou si užívajúcich, bezstarostne žiadostivých, človeku-podobných samcov.
Druhá strana otázky ohľadom biopolí v sexe je spojená s homosexualitou a ďalšími zvrátenosťami. Súlož homosexuálov v telesnej rovine je, ako vieme, neplodná... Čo sa však deje v biopoliach zvrhlíkov, a sú zvrhlíci neplodní aj v biopoľovej rovine, rovnako ako v telesnej? Ako vplývajú na kolektívnu psychiku celej spoločnosti a jej podskupiny, a tiež na hierarchicky objemnejšiu biosféru Zeme? — Nato tradičná veda odpoveď nepozná.
A kým tradičná medicína a psychológia, ale najmä sociológia zotrvávajú v želaní nepoznať odpovede na jedny i druhé otázky, zvrhlíci pre seba žiadajú osobitné sociálne postavenie a ochranný status vo vzťahu k sebe zo strany celej spoločnosti, v celom rade prípadov seba vykresľujúc ako skutočnú elitu ľudstva, hnaciu silu kultúry atď., bez činnosti ktorých je civilizácia vraj odsúdená uvädnúť v nude, tvorivej neplodnosti a vrátiť sa k primitívnej „divosti“. No ak sa pozrieme na biopolia a kolektívnu psychiku tej spoločnosti, v ktorej je dobre zvrhlíkom, ktorých psychika je svojim režimom vzdialená aj od normálnej zvieracej, aj od normálnej ľudskej, tak diskusie na tému, či má význam kultivovať a ochraňovať toto sociálne bahno, treba rázne ukončiť a neoblomne prejsť k praxi neprestajnej a rozmanitej hygieny kultúry i spoločnosti.
A tak širší pohľad na problém z pozícií všeobecnej biológie a teórie prírodných polí (nositeľov energie a informácie) ukazuje, že všetko to, čo sa „kondómlieri“ chystajú učiť deti vo federálnom programe „Plánovanie rodiny“ je mimoriadne obmedzené, nezodpovedá reálnym procesom fyziológie tela a fyziológie biopoľa pri pohlavných vzťahoch i mimo nich, a preto jednoznačne podrýva genetický potenciál zdravia každého národa, čím ho zároveň vedie k degenerácii a, možno, k úplnému vymiznutiu z dejín. Toto je, nezávisle od svojej geografickej lokalizácie, reálnou genetickou hrozbou pre celé ľudstvo.
A degenerácia búrlivo prebieha na Západe, ktorý skôr než ostatné regionálne civilizácie planéty stratil úctu k panenstvu, sex postavil na úroveň bežnej zábavy; a zároveň akceptoval zvrhlíkov ako „sexuálnu exotiku“ (skryjúc skazenosť pod termín „menšina“, aby zahmlil podstatu veci) a medzi deťmi a tínedžermi začal hlásať kult antikoncepčných prostriedkov: prezervatívov, liekov meniacich hormonálne prostredie organizmu, vaginálnych spermicídnych krémov atď., ktoré vraj umožňujú bezstarostne a spoločensky bezpečne (bez negatívnych následkov) si neobmedzene užívať rozkoš v rôznych sexuálnych radovánkach, nenesúc zato žiadnu zodpovednosť ani pred sebou, ani pred súčasníkmi, ani pred potomkami.
* * *
Vsuvka r. 1998
Noviny „Duel“ № 10 (57) r. 1998 uverejnili materiály „okrúhleho stola“ uskutočneného v Štátnej Dume RF na tému „Demografická situácia a pilotný projekt „Reforma zdravotníctva“ v Tverskej a Kalužskej oblasti: čo hovorí Rusku Svetová banka?“. V tejto diskusii sa medzi iným spomínalo, že v USA sa inovácie sociálnej zabezpečenosti obyvateľstva zameriavajú na aplikáciu mnohého z toho, čo bolo normou v sovietskom spôsobe života: objavili sa «okrskoví policajti», objavila sa «úroveň poskytnutia lekárskej pomoci nezávisle od materiálneho zabezpečenia» atď. Účastníci diskusie sa vyjadrili kriticky aj ohľadom programu „Plánovanie rodiny“, ktorý sa tak zapáčil kondómlierom. Redakcia „Duelu“ doplnila materiály „okrúhleho stola“ o list jedného zo svojich čitateľov z Kyjevu, ktorého informácia vyvodzuje závery z programu učenia tínedžerov „bezpečnému sexu“ a „plánovaniu rodiny“ v USA:
«Posielam vám výstrižok z kyjevských pornografických novín, kde sa hovorí o výsledkoch pôsobenia programu sexuálneho vzdelávania v škole — toho istého programu, ktorý chce zaviesť v ruských školách J.Lachova.
„Zaujímavé noviny“ blok V (exoerotika) № 45 (55) 1998:
Najefektívnejšia antikoncepcia
V roku 1970 bol v USA schválený program „sexuálneho vzdelávania“ pre školy, na realizáciu ktorého vláda vyčlenila stovky miliónov dolárov. Cieľom programu bolo zníženie počtu potratov. Boli vytvorené plány a príručky. Jednako výsledok bol znepokojujúci: úroveň potratov medzi tínedžermi stúpla za 5 rokov o 45 %! Ako sa ukázalo, podobné programy stimulujú skorší začiatok pohlavného života.
Teraz sa vo všetkých štátoch zavádza program učenia zdržanlivosti. Žiadna antikoncepcia, žiadne plánovanie rodiny — podobné témy sa viac nefinancujú. Rodina sa označuje za základ života. Vláda vyčleňuje 250 miliónov dolárov na výchovu tínedžerov v duchu panenstva a zdržanlivosti až do vstupu do manželstva. Senátor štátu Pennsylvania Rick Santorum to okomentoval takto: „Peniaze sa vyčleňujú na ten najefektívnejší spôsob predchádzania tehotenstvu“.
Otázka: ak o daných faktoch vedia regionálne kyjevské pornonoviny, tak môže o nich nevedieť predseda frakcie Dumy, ktorá sa danou otázkou priamo zaoberá?
A ešte jedna otázka: a ak vie (veď nemôže nevedieť), to vari niet nikoho, kto by posadil tú ... za mreže pre demoralizáciu maloletých (ešte k tomu v celoštátnom rozsahu)?
S úctou V.O.Kočkin, Kyjev»
* * *
Čo sa týka úplného zablokovania šírenia genetickej informácie cez biopole, takmer 100 % garanciu bezpečnosti sexu poskytuje len technický poddruh onánie — bábiky (v podstate protéza celej ženy alebo celého muža a ich fragmentov) s rôznou mierou technickej vyspelosti a sexuálne radovánky v skafandri pôsobiacom na erotogénne zóny a určenom na použitie v kombinácii so vstupom do virtuálnej sexuálnej reality vytváranej počítačom4. No podobné oblaženia zmyselnosti je možné zabezpečiť aj oveľa lacnejšie, bez počítača.
Je známy jeden experiment: kryse implantovali do mozgu elektródy tak, že keď do nich púšťali napätie, tak sa stimulovalo centrum pôžitku. Elektródy zapojili do obvodu, ktorý krysa sama mohla zapínať stlačením tlačidla a tak pociťovať pôžitok, kedykoľvek si to zaželá... Krysy neprestajne stláčali tlačidlo a, zabudnúc na všetko ostatné, zomierali od vyčerpania5.
Sexuálne radovánky v počítačovej virtuálnej realite sú v podstate rovnakou „krysou schémou“, len technicky zložitejšou a oveľa drahšou. No keďže chirurgický zásah do organizmu nie je pre vstup do virtuálnej reality potrebný, tak to vytvára ilúziu nezávislosti človeku-podobného hľadača pôžitkov od počítačovej sexbomby.
Ničmenej, technicky reálne sexuálne radovánky v počítačovej virtuálnej realite sú jedným zo spôsobov samovraždy nedoľudí, ktorá im pritom dáva pôžitok. Metóda, síce aj nie je okamžitá (preto nedesí), no je tým rýchlejšia, čím viac je ich psychika podriadená zvieracím inštinktom. Príťažlivosť tohto prostriedku (technicky v mnohom podobnému bahnu močiara) samolikvidácie nedoľudí môže byť zvýšená pomocou interaktívnych dialógových procesov s priamou a spätnou väzbou v „ľudsko“-strojovom sexuálnom systéme; programové zabezpečenie môže byť tiež „optimalizované“ s cieľom vyvolať rýchlejšie a nevratné vyčerpanie organizmu a zmenu psychiky toho, komu predtým bola odkrytá možnosť byť Človekom6.
Takýmto spôsobom, analýza podstaty problematiky spojenej v reálnom živote s vyššie uvedeným federálnym programom „Plánovanie rodiny“ hovorí o tom, že RF skutočne potrebuje celoštátny program výchovy detí a žiakov, prevýchovy dospelých a vzdelávania všetkých, avšak taký, ktorý bude kvalitatívne odlišný aj od programu importovaného z Holandska, aj od programu navrhovaného Ruskou asociáciou plánovania rodiny. A tí, ktorým vlastný um a v kultúre už všeobecne známe prírodné zákony šírenia energie a informácie nestačia, tak skôr než začnú importovať prezervatívovú kultúru Západu do RF, mali by si pozrieť a ozmyslieť7 štatistiku tých krajín, ktoré sú lídrami „sexuálnej revolúcie“ 20. storočia a u nás sú mnohými kondómliermi považované za etalón kultúry ako takej, a antikoncepčnej kultúry konkrétne.
V každej z týchto krajín počas niekoľkých desaťročí fungovali určité štátne školské a všeobecné kultúrne programy8 sexuálnej výchovy. A v podstate neutajovaná štatistika týchto krajín umožňuje posúdiť nakoľko boli tieto programy efektívne a užitočné v zmysle nimi spôsobených spoločenských následkov pre jednotlivcov a rodiny9. Tie isté regionálne noviny, avšak v inom svojom čísle uvádzajú nasledovné údaje:
«USA. Vek súčasných Američanov, ktorí sa rozhodli prepojiť svoj život manželským putom, je v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi najnižší: u žien 24,5 roka, u mužov 26,7 roka. Za posledné dve desaťročia sa počet rozvodov zvýšil 4-krát, priemerná aktuálna miera rozvodovosti predstavuje 55 %. Väčšina Američanov žije spolu pred svadbou okolo 18 mesiacov, ak sa potom vôbec vezmú (zvýraznené nami v citáte). Takmer tretina z celkového počtu novorodencov tvoria mimomanželské deti (toto číslo trikrát prevyšuje ukazovateľ z r. 1970)10.
Veľká Británia.11 Po škandále spojenom s rozvodom Charlesa a Diany miera rozvodovosti vyrástla o 50 percent. Toto číslo stále rastie. A počet takzvaných „prvotných“ sobášov (t.j. keď ženích a nevesta idú pred oltár po prvý raz) sa nachádza na veľmi nízkej úrovni. Väčšina Britov má tendenciu sobáš odkladať — 7 z desiatich párov žijú pred svadbou minimálne 2 roky: vstupujú do manželstva priemerne v 27 rokoch. Mnohí sa rozhodli pre „vzťah založený na vzájomnom porozumení“, a nie pre manželstvo.
<...>
Švédsko. Spolunažívanie — vžitá forma mimomanželských vzťahov, takže existenciu spoločnej adresy možno považovať za garanciu oficiálneho uznania. Nový švédsky vynález — sambor, alebo spolužitie za neprítomnosti akýchkoľvek vzájomných finančných záväzkov, prevláda nad oficiálnym manželstvom. A keď sa dvojica rozíde, tak majetok sa delí podľa príslušnosti (pri rozvode sa všetok spoločne nadobudnutý majetok delí na polovicu). V roku 1995 bol oficiálne vydaný zákon uznávajúci homosexuálne páry, poskytujúci im všetky práva, okrem jedného: práva na adopciu».
Z uvedených údajov vyplýva predovšetkým to, že Západ vôbec nie je natoľko zákon-rešpektujúca spoločnosť, ako to vykresľujú demokratizátori RF. Obyvateľstvo Západu vo všetkých jeho štátoch neakceptuje západný štatút o manželstve a rodine. To sa aj odráža v tom, že mnoho ľudí udržuje v podstate vzájomné rodinné vzťahy mimo zákonne zaregistrované manželstvo. Možno, že jednou z príčin takéhoto odklonu od dodržania zákonnosti je snaha sa ochrániť od možných platieb alimentov a súdnych poplatkov, a majetkových strát v prípade majetkových sporov pri možnom rozpade rodiny. Okrem toho sa zreteľne vyskytuje aj snaha sa poistiť týmto spôsobom pred možnými falošnými a nepoctivými sobášmi s vyloženým zámerom následného rozvodu a zmocnenia sa majetku partnera na akomkoľvek dostupnom zákonnom základe.
A tak tu je vysoké percento detí, ktoré sa rodia mimo oficiálne manželstvo. I keď nie všetky takéto deti boli porodené osamelými matkami, no z väčšej časti nepredstavujú plod Lásky svojich rodičov, ale vedľajší produkt ich sexuálnych radovánok a podriadenosti zvieracím inštinktom, čo mnohým z týchto rodičov a detí veští do budúcna veľké problémy osobného a spoločenského charakteru. V opačnom prípade, ak by rodičia mali ďalekosiahle plány budovať rodinu a vychovávať deti, tak väčšina z nich by nemala dôvod sa vyhýbať oficiálnej registrácii manželstva v súlade s platnými tradíciami a legislatívou krajiny. Nepriamo je to tiež vyjadrením toho, že legislatíva rodinu nechráni, ale ju potláča; to aj vedie k tomu, že určitá časť ľudí sa snaží ochrániť svoje záujmy od platnej legislatívy12 vybudovaním vzťahov na vzájomnej dôvere. Štatistiku mimomanželského spolunažívania dopĺňa štatistika rozpadu právne zaregistrovaných rodín. Vo vysokej miere rozvodov sa prejavuje žiadostivý egoizmus minimálne jednej zo strán, a tiež neprítomnosť ochoty a rodičovských zručností zabezpečiť v ich rodine harmóniu, ak aj nie zo vzájomnej lásky, tak aspoň kvôli možnosti normálnej výchovy detí.
Spolužitie rok a viac pred vstupom do oficiálneho manželstva, ako vidno zo štatistiky rozvodov, vôbec negarantuje, že dvojica počas akože «skúšobnej doby» odhalí medzi sebou všetky rozpory a dokáže ich prekonať, po čom sa následne stanú manželmi až do konca svojich dní na radosť svojim rodičom, deťom i vnukom. No s prihliadnutím na jav telegónie, ide o krok dozadu v porovnaní s dobou, keď neexistovali prezervatívy a chemicko-farmaceutické druhy antikoncepcie.
Ide o to, že otázka rôznorodej kompatibility budúcich manželov, kvôli nutnosti riešenia ktorej dnes mnohí ospravedlňujú predmanželské sexuálne vzťahy, nie je nová. Stretávali sa s ňou aj naši predkovia. A zďaleka nie všetci šli pred oltár naslepo podľa hesla «zvykneš si, zamiluješ si». Rôzne národy mali svoje spôsoby nájdenia prijateľnej odpovede na túto otázku, vylučujúce možnosť, že príde k poškodeniu budúcej matky tým, kto pre ňu nebude dobrým mužom a pre koho ona nebude dobrou ženou.
Napríklad, na ukrajinských dedinách oddávna existovala obyčaj „zostať prenocovať“, ktorou sa končili „posiedky“ a „ulice“ (tak sa vtedy nazývali mládežnícke „párty“). Jej podstata spočívala v tom, že mládenec a dievčina, ktorých zaujímala otázka možnosti budúceho vstupu do manželstva, sa odobrali do súkromia a boli k sebe nežní, avšak bez nerušenia panenskosti, pred čím ich držali tradície (dvere od domu namazané dechtom, a hanba — hatiaca cestu k svadbe u tej, čo stratila panenstvo, a pre vierolomného zvodcu zasa perspektíva byť nemilosrdne dokaličený). Pri „nocovaní“, na rozdiel od antikoncepčných radovánok, odporúčaných „kondómliermi“, nedochádzalo k preniknutiu genetickej informácie do organizmu dievčiny, ani do jej hlbinných biopoľových štruktúr.
Pritom treba mať na zreteli, že „nocovania“ mali za cieľ garantovať kompatibilitu partnerov v manželstve a tým zároveň jeho vnútornú stabilitu, a nie vyhýbať sa manželstvu a pritom si bezstarostne užívať rozkoš zo vzťahu s partnerom (alebo meniacimi sa partnermi). Ak „nocujúci“ ostávali spokojní s charakterom svojich vzťahov, tak vstupovali do manželstva13; ak nie, tak očakávanie a hľadanie vyvolených pokračovalo.
A ak aj v manželstve, ktoré vzniklo po „nocovaniach“, nastala nejaká vzájomná nespokojnosť, tak až v tejto etape vzťahov muža a ženy nastupoval princíp «zvykneš si, zamiluješ si», pretože cirkevnými dogmami14 je rozvod zakázaný jedným z prikázaní Kázania na hore, ak aj krutým voči egoizmu jedného alebo oboch rodičov, no starostlivým voči ich deťom.
Západ aj dnešná RF sa mimoriadne lajdácky stavajú k tej okolnosti, že rozvod rodičov je veľkým nešťastím v živote dieťaťa, zanechávajúcim nezmazateľnú stopu v jeho psychike a skracujúcim jeho život15. A aby sa predišlo naneseniu tohto nešťastia svojim ratolestiam, tak mama a otec musia urobiť všetko preto, aby odhalili a pochopili príčiny svojej nekompatibility, a obaja sa musia zmeniť tak, aby v rodine panovala harmónia medzi všetkými: dospelými i deťmi.
Keďže v neúplnej rodine osamelého rodiča je vo väčšine prípadov nemožné vychovať z dieťaťa normálneho Človeka, tak tých, ktorí sa narodili a vyrastajú (jak na Západe, tak aj v RF) v takýchto „rodinách“ (výtvoru sexuálnej revolúcie), čaká sebavýchova a sebaprevýchova v oveľa ťažšej forme, než tých, komu sa pošťastilo narodiť sa v rodine milujúcich a starostlivých rodičov.
Každý proces sebavýchovy v spoločnosti predstavuje „štatistické sito“, v ktorom sa mnohí stanú obeťami vlastného nechápania a osvojovania si plodov defektnej kultúry, ľahostajnej k reprodukcii psychicky normálnych generácií Ľudí; vtiahnu do neho aj mnoho ďalších. A ako ukazuje štatistika minulosti, tak len malé percento z tých, ktorí boli v detstve ukrátení o rodičovskú ďalekozrakú lásku, sú schopní v živote všetko správne prehodnotiť a stať sa Ľuďmi.
T.j. skúsenosť Západu ukazuje, že dnes nemáme dôvod na radosť zo zavedenia v minulosti programov sexuálnej výchovy (školských aj neformálnych celokultúrnych, v tej forme v akej tam existujú). Problémy, spôsobené v skrytom matriarcháte nadvládou zvieracieho režimu psychiky a rôznorodej posadnutosti, ako boli, tak aj zostali, len sa vystupňovali nárastom technicko-energetickej vybavenosti a objavením sa všakovakých technológii, neznámych a nedostupných dobe kamennej, pre ktorú skrytý matriarchát a nadvláda zvieracích inštinktov nad civilizáciou, ak aj neboli životným ideálom, no boli prípustné práve pre tú etapu rozvoja dejín, práve pri tej energetickej zabezpečenosti spoločnosti a jednotlivcov.
Spomenuté regionálne noviny v rovnakom článku uvádzajú aj údaje o Japonsku, ktoré sme oddelili od citovaného fragmentu o rodine a sexe v USA, Veľkej Británii, Švédsku z jedného jediného dôvodu: zaradiť Japonsko do štatistiky biblickej civilizácie nie je vhodné, pretože Japonsko samo osebe je regionálnou civilizáciou, tej istej globálno-historickej úrovne dôležitosti ako aj Západ, no vyjadruje odlišné videnie sveta vo svojej duchovnej i zhmotnenej kultúre. A preto aj štatistika Japonska má oproti Západu iný, kvalitatívne odlišný charakter:
«Japonsko. Tradičné manželstvá z rozumu sú veľmi rozšírené, najmä medzi bohatými ľuďmi. Japonská rodina sa považuje za najpevnejšiu na svete (muž a žena často nemajú žiadne spoločné záujmy, avšak experti tvrdia, že ak novomanželia nedávajú manželstvu veľké nádeje, tak je to základom stability). Japonci sa pýšia tým, že počet nemanželských detí z celkového počtu novorodencov je u nich 1,1 %. Miera rozvodov prevyšuje ukazovatele predchádzajúcich rokov (menej ako 25 %). A tie páry, ktoré majú deti, sa len zriedka rozhodujú pre rozvod, takže počet osamelých rodičov sa za posledných 30 rokov takmer nezmenil. Bez ohľadu na tradície, súčasná mládež sa do manželstva neženie; zreteľne sa zmenšil počet tých, ktorí sú odhodlaní začať spoločný život».
Pritom treba mať na zreteli, že Západ sa snaží interpretovať Východ (a konkrétne Japonsko) cez svoje stereotypy (štandard) chápania sveta, bez akéhokoľvek tvorivej snahy predstaviť si to, čo existuje v iných kultúrach, čo však objektívne na Západe neexistuje. «Tradičné manželstvá z rozumu sú veľmi rozšírené» — tieto slová možno chápať dvojako a protichodne: po prvé, manželstvo z rozumu, ako manželstvo s cieľom pričleniť sa k spotrebiteľskému alebo sociálnemu statusu druhého z manželov, ktorý z nejakých dôvodov ide na ústupky alebo má svoje protipožiadavky, alebo nevidí nerovnosť manželstva; po druhé, manželstvo s cieľom porodiť a plnohodnotne vychovať deti, si tiež vyžaduje určitý rozumový kalkul možností ako zabezpečiť plnohodnotné narodenie a plnohodnotnú výchovu.
Takže manželstvo z rozumu v jeho druhom variante je vlastne vyjadrením ďalekozrivej Lásky k budúcim deťom a ich následným potomkom, Lásky k svojmu potenciálnemu manželovi a otcovi svojich detí. To nie je bezohľadné «nechali to na náhodu», zasúložili si, pozvíjali sa v návale inštinktívnych vášní, výsledkom vyčíňania ktorých sa môžu objaviť aj inštinktmi zrodené deti, z ktorých vychovať Ľudí sa možno z rôznych príčin ani nepodarí. Avšak práve tento štýl vzniku rodiny na Západe a v Rusku nazývajú «manželstvom z lásky» (oveľa častejšie, než v prípade skutočného manželstva z Lásky), a za protiklad mu dávajú «manželstvo z rozumu», ktoré v prvom zmysle sa chápe ako možnosť zmeniť svoj sociálny status na úkor pričlenenia sa k sociálnemu statusu druhého manžela.
Tradičná kultúra Japonska potláča v záujme výchovy detí slobodu rozvodov, čo sa aj prejavuje v tom, že prevažne sa rozvádzajú len bezdetné páry, hoci je možné, že sa pritom pricvakuje egoizmus a inštinktívne návaly určitej časti obyvateľstva zotrvávajúcej v manželstve a majúcej deti. Či je to dobré alebo zlé — to závisí od odpovede na otázku: má človek právo byť bezstarostným zvieraťom, ktoré je riadené inštinktmi a nezodpovedá za svoje činy; alebo je človek povinný vyplniť svoj rodičovský dlh napriek riziku, že v ňom možno životné okolnosti vybudia zvieracie inštinkty?
Ak budeme za správny považovať druhý uhol pohľadu, potom lepšie je pricvaknúť egoizmus niektorého z dospelých, než životné záujmy jeho detí. Zrušenie manželstva v takej spoločnosti je možné len ako zbavenie rodičovských práv v záujme odňatia dieťaťa z vyložene chybnej rodiny, v ktorej je výchova detí prakticky úplne vytesnená rozkladom ich mravnosti a zdeformovaním psychiky.
Citovaný súhrn štatistiky o sexe a rodine v regionálnych novinách nakoniec uzatvárajú údaje o RF:
«Mladé dievčatá v RF vstupujú do manželstva pri porovnaní so svojimi zahraničnými rovesníčkami častejšie. Posledné výskumy ukázali, že v RF je zreteľná tendencia znižovania veku vstúpu do prvého manželstva. Začiatkom 90-tych rokov bol priemerný vek vstupu do prvého manželstva u žien 21,7 rokov a u mužov 23,8 rokov. Je to jeden z najnižších ukazovateľov v Európe. Práve explózia sexuálnej revolúcie na začiatku 90-tych rokov priviedla ku zmenám v procese formovania rodiny. Snaha mládeže o sexuálnu nezávislosť narazila na ustálené stereotypy manželského správania, a táto nezávislosť sa pre mnohých stala tradičným manželstvom. Avšak manželstvo mladých dvojíc sa zmenilo v porovnaní s predchádzajúcimi generáciami. Duchovná stránka ustúpila do úzadia, a momentálne v súčasných rodinných vzťahoch prevláda stránka materiálna. Mnohé mladé páry si dnes uvedomujú, že na vytvorenie vlastného domova je potrebná materiálna nezávislosť. Túžba získať čo možno najviac pôžitkov, hromadenie vnemov a materiálnych bláh sa stali cieľom pre mnoho mladých rodín».
Tieto slová o RF bude najlepšie ponechať bez komentára, pretože v podmienkach zdĺhavej krízy štátneho riadenia a spoločenského samoriadenia celkovo, ktorú možno opísať názvom rozprávky «choď tam — neviem kam, prines to — neviem čo», a ktorú prežíva RF v posledných desaťročiach, rôzni ľudia do rovnakých slov vkladajú (a z nich odvodzujú) rôzne významy. V takýchto podmienkach rôznorodosť, a občas aj vzájomne sa vylučujúca mravnosť, plány do budúcnosti, motivácia správania sa môže odrážať v rovnakých slovách a odlišných činoch.
Slová sa skladajú do štatistiky verejnej mienky „za“ a „proti“ vykonávanej politiky. No, keďže jedny a tie isté slová vyjadrujú rôzny (občas aj protichodný) zmysel, ktorý cez kolektívne nevedomie aj určuje priebeh udalostí v živote, tak nakoniec sa ukazuje, že drvivá väčšina sociologických ankiet nemá žiaden význam pre dlhodobú politickú stratégiu, pretože veľmi mnohí, považujúc sa za sociológov a profesionálnych politikov, operujú výlučne slovami16, zabúdajúc pritom na mimolexikálny zmysel života a predurčene cieľavedomý priebeh dejinných udalostí od počiatku až podnes i v budúcnosti.
Ako ukazujú uvedené údaje o rodine a sexe na prezervatívno-pokrokovom Západe, tak okrem čisto biologických (biopoľových) aspektov „kultúrneho“ sexu s antikoncepciou, existujú aj spoločensko-dejinné aspekty, na ktoré tiež nemožno natiahnuť Prezervatív (dokonca s veľkým písmenom). Pritom treba mať na zreteli, že nezhody v rodinnom spôsobe života Západnej civilizácie, o ktorých šla reč skôr, vôbec nevyčerpávajú zoznam rôznych nepríjemností, spôsobovaných prevahou zvieracieho režimu psychiky v spoločnosti, na ktoré tiež nemožno natiahnuť Prezervatív.
A všetky tieto problémy nie sú lokalizované uprostred nejakého jedného regiónu Zeme či v hraniciach jednej spoločnosti s konkrétnym typom kultúry, v dôsledku čoho by sa iné národné a mnohonárodné spoločnosti mohli na ne pozerať bezpečne zo strany, uspokojujúc sa vedomím vlastnej bezproblémovej existencie a svätosti (domnelej).
Inými slovami, kríza skrytého matriarchátu na základe zvieracieho režimu psychiky zavŕšila epochu národnej či štátnej nezávislosti a národno-kultúrnej autonómie. A samotná kríza sa môže skončiť buď biologicko-ekologickou samovraždou globálnej civilizácie, alebo vyústením do epochy globálnej obozretnosti a starostlivosti ľudstva i každého človeka. V takejto civilizácii ak sa aj budú nachádzať nedoľudia, tak len v „blázinci“, nie na slobode, a tým skôr nie v orgánoch štátnej a biznis moci.
Napríklad, k takýmto geograficky alebo kultúrne nelokalizovateľným problémom, ktoré splodila globálna civilizácia, patrí aj konflikt medzi technosférou a biosférou, ktorý ak aj môže byť vyriešený, no nie pri dominovaní v spoločnosti (vcelku rozumných ľudí) zvieracieho režimu psychiky. Ide o to, že tie prostriedky, pomocou ktorých starček Chottabič staval paláce, keď on i jeho priatelia potrebovali oddych, sú pre dnešné ľudstvo nedostupné. Uspokojovanie všetkých (bez výnimky) potrieb celej civilizácie i každého človeka sa uskutočňuje na základe využívania energie: biogénnej, poskytovanej biosférou Zeme a nepriamo Vesmírom; a technogénnej, ktorú ľudstvo získava na základe spracovania prírodných energonosičov (prevažne geologických palív, vrátane jadrových) v technických zariadeniach na výrobu energie. Energia (hlavne elektrická), preliata do technologických procesov, zabezpečuje získanie konečného produktu — tovarov a služieb, ktorých výrobný objem je priamo úmerný množstvu energie, ktorá bola vložená do každého z technologických procesov v spoločenskom zjednotení práce. Pritom určitý podiel každého z druhov energie (vloženej do technologických procesov) sa premieňa na iné druhy energie a vylučuje sa do okolitého prostredia, čo sa odráža v tom, že koeficient účinnosti všetkých technických prostriedkov dnešnej civilizácie je vždy výrazne menší než jedna (u väčšiny technických systémov okolo 50 %, len zriedkavo vyššie). Všetka technogénna a v technologických prostriedkoch stratená energia deformuje prirodzené pozadie celoprírodných fyzikálnych polí, v ktorých žije biosféra, a z ktorých časť ona sama tvorí. Úroveň takéhoto techno-energetického tlaku civilizácie na prírodu je tiež priamoúmerná výrobným objemom produkcie.
A vytúžený objem produkcie, na dosiahnutie ktorého sa orientuje investičná politika v spoločnosti, je podmienený kolektívnym nevedomím, v ktorom sa odráža prevládajúca v spoločnosti individuálna psychika. No pri zvieracom režime psychiky v kolektívnom nevedomí prevláda (najmä na Západe) psychologický komplex starčeka a stareny z rozprávky o Zlatej Rybke. Dominancia tohto kolektívno-psychologického17 komplexu sa prejavuje v tom, že výroba nie je zameraná na uspokojenie OHRANIČENÝCH potrieb dostatku (fyziologického, geneticky podmieneného, a rozumného, z väčšej časti podmieneného kultúrou) pre každého človeka, každú rodinu, pre celú spoločnosť, ale na uspokojenie NEOHRANIČENÝCH vrtochov módy, rozširujúc tak cez kultúru inštinkt sebautvrdzovania sa samičiek a samcov v BEZUZDNÝCH pretekoch agresívnej spotreby pre samotnú spotrebu.
To znamená, že v prípade aj naďalej trvajúcej prevahy zvieracieho režimu psychiky (najmä tzv. „elity“ — vládnucej spoločenskej triedy, ktorá behom posledného tisícročia už zjavne nevie čo od dobroty) privedie nezdržiavaný nárast energetického tlaku technosféry na biosféru k tomu, že dnešná biosféra Zeme sa pod vplyvom deformácie (pre ňu) prirodzeného spektra fyzikálnych polí v dôsledku technologickej činnosti ľudí zmení18. V takomto variante ďalšieho rozvoja civilizácie a biosféry niektoré biologické druhy zmiznú, iné zasa zmutujú. Avšak ľudstvo v tomto procese zmeny biosféry neprežije, nakoľko pri prevahe zvieracieho režimu psychiky a zombírujúcej kultúry nie je psychologicky schopné obmedziť svoje požiadavky a bude aj naďalej zvyšovať energetickú moc technosféry až do sebalikvidácie, čo aj leží v základe súčasnej biosférno-ekologickej globálnej krízy, a ženie ju vpred.
Treba mať na zreteli aj to, že znečistenie životného prostredia rôznymi látkami (priemyselným a domácim odpadom a smetím) je druhotné vo vzťahu k rôznorodému energetickému znečisteniu prostredia, nakoľko znečisťujúce látky (vrátane produktov rozpadu techno-energetických nosičov) sú väčšinou priamymi alebo vedľajšími produktmi technologickej činnosti na základe technogénnej energie. Neutralizácia a zužitkovanie znečisťujúcich látok, ako aj prechod na uzavreté technologické cykly, a uzavreté životné cykly produkcie pri istej úrovni výrobnej produkcie a technologickej kultúry si vyžaduje dodatočnú výrobu technogénnej energie (alebo obmedzenie výrobnej produkcie pri doterajšej úrovni výroby energie), čo ale nesníma otázku ohľadom energetického znečistenia životného prostredia, keďže koeficient účinnosti všetkých technických zariadení a elektrární dnešnej civilizácie je výrazne menší než jedna, a k prirodzeným prírodným prúdom energie sa tak pridávajú technogénne prúdy energie.
poznámky
1 Zo školskej anekdoty:
Učiteľ na hodine zemepisu: „Deti, viete ako sa dá natiahnuť kondóm na glóbus?“
— ??? A čo je to glóbus?
— Dobre, tým aj začneme.
2 Existujú informácie, že Homo Sapiens je jediným druhom v biosfére, ktorý trpí pohlavnými chorobami. Prečo nimi netrpia aj iné druhy?
3 Jav „telegónie“, napríklad, objasňuje aj dôvod, pre ktorý Starý Zákon prikazoval trest smrti za cudzoložstvo, homosexualitu a zoofíliu (sex so zvieratami). Nešlo o bezdôvodnú krutosť a intoleranciu k sexuálnej „exotike“, ale o sociálnu hygienu — t.j. cieľavedomú starostlivosť o zdravú genetiku budúcich pokolení. A novozákonný príbeh známy ako „Kristus a hriešnica, pristihnutá pri cudzoložstve“, nepredstavuje ospravedlnenie pre žiadostivý mravný rozvrat, ale odhalenie hriechov zvyšnej spoločnosti, ktorá hrešila inak.
4 Vytvorenie takýchto počítačových systémov, prístrojovej periférie a programového zabezpečenia je jasným príkladom toho, ako intelektuálna vyspelosť a vysoký profesionalizmus môžu kráčať ruka v ruke so zvieracím režimom psychiky a mravnosťou „chovateľov dobytka“ a robotechnikov.
5 To nie je náš objav: zavedenie elektród podľa krysej schémy do ľudského mozgu bolo opísané začiatkom r. 1960 v jednom z ranných diel bratov Strugackých ako ukľudňujúci prostriedok na udržanie zajatcov a väzňov v otroctve na nútených prácach. Rozdiel je len v tom, že tlačidlo zostávalo pod palcom otrokára.
6 Takýto agregát v úlohe „humánneho“ nástroja trestu smrti bol opísaný v jednej z poviedok poľského spisovateľa-fantastu Stanislawa Lema.
7 Preskúmať a pochopiť. – pozn. prekl.
8 Má sa na mysli umenie a činnosť médií.
9 Rodina, to je zrnko, z ktorého neprestajne vyrastá spoločnosť.
10 Ani s reprodukčným zdravím nie je všetko v poriadku: Problém neplodnosti sa prejavuje v tom, že v USA trvá dnes čakanie v poradovníku na adopciu detí porodených inými ľuďmi — 7 rokov. Analýza intelektuálneho rozvoja žiakov, ktorú vykonalo UNESCO, tiež postavila USA na jedno z posledných miest vo svete, za Čínou a krajinami Juho-Východnej Ázie.
11 Okrem tohto, viď aj poznámky pod čiarou vyššie.
12 Treba priznať, že legislatíva ZSSR - jeho posledných desaťročí, ako aj súčasná platná legislatíva RF, patria k tomu druhu hanebných právnych predpisov potláčajúcich normálny rodinný život väčšiny ľudí.
13 Okrem toho na pozadí predchádzajúcich radostí a nežností počas „nocovaní“ bola bolestivosť pretrhnutia panenskej blany počas prvej skutočnej súlože po vstupe do manželstva len chvíľkovou epizódou, a nezaťažovala psychiku ženy a preto v mnohom aj vylučovala možnosť vzniku u nej chorobne-opovržlivého postoja k sexu v manželstve, čo rozdelilo a pripravilo o šťastie nejednu rodinu.
14 V časoch pred vtrhnutím Biblie na Rus, keď ešte prevládal rodokmeňový systém života spoločnosti, sa dieťa nachádzalo pod poručníctvom rodu-kmeňa celkovo, nezávisle od charakteru vzťahu jeho rodičov.
15 Podľa štatistických údajov USA je dĺžka života ľudí, ktorí vyrástli v rodinách, ktoré sa rozpadli v dôsledku rozvodu — menšia, než dĺžka života tých, ktorých rodičia si rodinu zachovali, a tým skôr tých, u ktorých bolo v rodinách všetko v poriadku.
16 Viď vyššie uvedené vyjadrenie akademika I.P.Pavlova o mozgovom systéme Rusov.
17 Toto je ešte jedna chyba z nepozornosti u S.Freuda, že neodhalil kolektívno-psychologické komplexy v ich vzájomnej prepojenosti a podmienenosti od normálnej inštinktívnej psychológie jednotlivca.
18 «Po nás, nech je aj potopa» — štýl vládnutia „elít“ biblickej civilizácie, ktorý si väčšina z jej predstaviteľom možno ani neuvedomuje, napriek tomu je v politike realizovaný a dokonca našiel svoj prejav vo forme uvedeného aforizmu jedného z francúzskych Ľudovítov. To vedie k otázke: „Nebolo by pre starovekú Rus lepšie, ak by v minulosti nielenže bez odporu pustila Čingischána do Európy, ale ešte mu aj včas pomohla s vykorenením biblickej kultúry, ktorej moc bola tak zákerná i k potomkom, i k súčasníkom?“ — škrtiaca slučka Medzinárodného menového fondu by tak vôbec neexistovala, a aj ľudské práva by v celom svete vyzerali ináč, a nie zhovädilo na západný spôsob.
_