18.3.2014
Na pozadí všeobecnej eufórie z úspechu referenda v Kryme sa žiada vážne sa pozrieť na vyhliadky pre ďalší vývoj situácie na Ukrajine. Je jasné, že Krym je pre Ukrajinu už stratený, či presnejšie právoplatne zjednotený s Ruskom, ale čo sa týka ďalšieho vývoja situácie a rozšírenia "epidémie" do juhovýchodnej Ukrajiny zatiaľ treba krotiť optimizmus.
K tomu čo sa udialo na Kryme došlo (čo potvrdzujú aj výsledky referenda) preto, že názor obyvateľov je jednoznačný. Avšak situácia v iných oblastiach, je oproti Krymu odlišná . Nikto by sa nemal nechať oklamať tisíckami protestujúcich, ktorí obsadili budovy Správnych orgánov a prokurátori, či množstva ruských zástav vejúcich nad mestami. To všetko nie je nič iné ako vzájomná informačná vojna, v ktorej si tí z "Majdanu" a "Antimajdanov" merajú sily. V skutočnosti viac ako 90 percent obyvateľstva celej juhovýchodnej oblasti Ukrajiny ticho sedia doma a vyčkávajú čo sa bude diať. Tí ľudia zatiaľ nie sú rozhodnutí.
Treba si uvedomiť, že Rusko nemôže rozhodovať za Ukrajincov, bez ohľadu na to, k akej národnosti sa sami radia. Rozhodnúť sa môže iba Ukrajinsky ľud. Pokiaľ sa on sám nevymedzí Rusko pre nich oficiálne nemôže nič urobiť. Možnosť Ruska je niečo podniknúť je o to viac zúžená, pokiaľ niekto jednoznačne nepožiada o vstup do Ruska. A toto je veľmi vážny okamih. Dôvody pre zasahovanie v skutočnosti existujú iba v tomto konkrétnom prípade. Ak akákoľvek časť Ukrajiny vystúpi jednohlasnou s výzvou " za priateľstvo s Ruskom", ale formálne ostáva časťou nezávislej Ukrajiny, nejedná sa o nič iné ako o vnútornú záležitosť Ukrajiny.
Nikde sa však na juhovýchode Ukrajiny neobjavuje to, čo na Kryme. Postavili sa síce za Rusko, v tom zmysle, že sú proti Majdanu. Väčšina sa považujú za občanov ruskej národnosti a požiadali Rusko o pomoc. Nikto však nepožiadal o pripojenie k Rusku, všetci sa zatiaľ chcú obrazne povedané dostať "cez cudzí hrb k osobnému nezávislému raju." Ale tak sa to nedá. Ani sa to tak neudeje.
Pre väčšinu teraz poviem strašnú vec. Pre Rusko (ako štát s geopolitickými ambíciami) je momentálny chaos v celej Ukrajine, ktorého svedkami sme čoraz viac je vlastne vyhovujúci. Ten chaos je výhodnejší v tom zmysle, že umožní pretvoriť energiu toho chaosu do takej atmosféry, ktorá bude schopná jedného dňa postupne zjednotiť naše národy. Jedného dňa, nie však teraz. Dvadsať rokov drsnej rusofóbie šírenej všade na všetkých úrovniach neboli márne. To nie je rozprávka. Po desaťročia vstrebávané nepriateľstvo a príživnícky vzťah k svetu si vyžaduje nie bezbolestné liečenie, ktoré potrvá istý čas.
Pripadá mi smiešne pri čítaní článkov vcelku rozumných a inteligentných ľudí, ktorí tvrdia, že Rusko získaním Krymu, prehralo boj o Ukrajinu. Ukrajina sme na oboch stranách hraníc neprehrali teraz ale pred dvadsiatimi troma rokmi. Keď sme povolili rusofóbnej Ukrajinskej mocenskej elite pod výkrikmi o "Nezávislostí" si potichu napchávať vrecká a zmeniť prosperujúcu a hospodársky rozvinutú republiku na bahno s občasnými ostrovčekmi oligarchického blaha. Teraz treba urobiť prvý krok na zabezpečenie toho, aby sa tento proces zastavil. Zastaviť nie naraz ale takým tempom akým sa budú ľuďom Ukrajiny otvárať oči a rozptyľovať zasiate ilúzie.
Tá cesta v žiadnom prípade nebude rýchla. Ak by teraz Rusko voviedlo svoje vojska do Donbasecka či do Charkova aký by bol výsledok? Nie dobrý. Dokonca aj ľudia, ktorým ide o zachovanie dobrých vzťahov medzi nami by to vnímali ako akt agresie. Aj keď by nie všetci, hoci len časť a dokonca malá. Predstavte si, že keby trebárs len 10 percent ukrajinských vojakov prijalo tento krok nepriateľsky a začali by strieľať do svojich ruských bratov a tí by nevyhnutne začali strieľať naspäť. To by bola tragédia schopná nás rozdeliť navždy. Lepší dar by sme našim spoločným nepriateľom ani nemohli poskytnúť. To je tiež dôvod prečo k tomu nedôjde.
Dovtedy, kým väčšina obyvateľov Ukrajiny sedí doma a odhaduje, kto dá viac peňazí, či Západ, alebo Rusko, nič neudeje. Peniaze nedajú ani jedni ani druhí. Prví peniaze nemajú a od druhého nepotrebujete.
Dovtedy, kým si ľudia budú myslieť, že sú ničím v porovnaní s oligarchami a ich strážami či v porovnaní s Majdanom a ich "pravým sektorom," nič sa neudeje.
Dovtedy, kým si väčšina bude myslieť, že Rusko je povinné prísť a zachrániť ich, tak sa nič neudeje.
Rusko pomôcť môže ale zachraňovať a ešte proti vôli samotného národa Ukrajiny to teda nie.. Rusko bude jednoducho čakať, až sa situácia na Ukrajine dostane do slepej uličky. Kým sa "revolucionári" navzájom sami nepožerú medzi sebou. Kým sa národ Ukrajiny neprestane báť a nepreberie moc do svojich rúk...a aj potom Rusko iba pomôže. Presne do tej miery ako bude o tú pomoc priamo a jednoznačne požiadaná......a aj to len v rozsahu, ktorým prispeje k reálnej integrácii medzi našimi krajinami. Pokladať Rusko za bezplatnú šľapku ako si nato zvykli všetké predchádzajúce vlády na Ukrajine k tomu sa už Rusko neprepožičia. To jednoducho nikto nepotrebuje.
Problém je plne a výhradne v rukách ukrajinského ľudu. Ak bude chcieť bez akýchkoľvek postranných úmyslov prísť tak ako pred viac ako 300 rokmi a povie: "Buďme spolu" privíta ich radostný úsmev a objatie ako odpoveď. Ak bude chcieť žiť podľa vlastných predstav, bude žiť podľa seba a za svoje prostriedky. Zachce ísť na Západ? Pôjde so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami. Netreba s takou túžbou či s takou hrôzou pozerať sa na Rusko. To nie je jeho otázka ani riešenie.
Môžem sa iba tešiť tomu, že šialená a absolútne bezohľadná junta práve teraz stiahla všetké ešte zostávajúce ukrajinské vojska na východnú hranicu. Znamená to, že akonáhle sa národ podujme na očistenie krajiny od zlých duchov pôjdeme na západ spolu v spoločnom útvare. Ale iba vtedy, ak ukrajinský národ tak rozhodne.
Нельзя быть вместе наполовину vyšlo 17.3. na chipstone.livejournal.com, překlad shipka45
Informační báze KSB