Bohoslovie Ruskej civilizácie

Bohoslovie Ruskej civilizácie

1.12.2015

Doplnění z r.2000 k Mrtvé vodě

 

O-VM Bohoslovie ruskej civilizácie.doc (39936)
R-VM Bohoslovie ruskej civilizácie.doc (43520)

 

Bohoslovie Ruskej civilizácie
(doplnenie z roku 2000)

Rusko-Rus – jedna z regionálnych civilizácií na planéte, začleňujúca do seba ju obklopujúce národy počas celých dejín. Rus – sebaobetavé zrkadlo Sveta v tom zmysle, že po záhube predchádzajúcej nespravodlivej globálnej civilizácie, ľudstvo skoro úplne stratilo vedomú pamäť, stratiac jej kultúru, a v ustanovení kultúry novej civilizácie, ktorá zjednotí celé ľudstvo v človečenstve, Rus do seba začleňuje všetky iné kultúry aj národy ich nesúce v takej miere, ako nepredpojato-sebaobetavo rieši vo svojom živote otázku - «čo je pravda z toho všetkého, s čím ona má čo do činenia vo svojom živote?»

Inými slovami, sme my – Rus – vo svojej podstate civilizáciou Mhry:

  • ak sa nemýlime v odpovedi na uvedenú otázku, tak do hraníc Rusi sa vlievajú nové národy a ich kultúry, oslobodivšie sa od nejakej im predtým vlastnej pomýlenosti, vlievajú sa do kultúry samotnej Rusi, obohacujúc ju im vlastnou pravdou;

  • ak sa mýlime v odpovedi na uvedenú otázku, tak ku chybne riešenému v predchádzajúcej otázke nás Boží Úmysel – Prozreteľnosť navracia znova a znova do tých čias, pokiaľ neprídeme k pravdivej odpovedi na ňu.

 

Pritom zeme i národy vlievajúce sa do Ruskej mnohonárodnej civilizácie, sa stávajú ruskými1.A tento proces je, podľa nášho presvedčenia, v riečisku Zámyslu-Prozreteľnosti. My – Rus - zadáme tento «spoločný lakeť»2, o ktorom písal F.I. Tjutčev, ale my ho zadáme do budúcnosti. A v každej prítomnosti sa druhí pokúšajú zmerať nás niekedy v minulosti3 od nás získaným a k zrušeniu odsúdeným štandartom.

Konkrétne z tohto dôvodu – dôvodu, javiaceho sa podstatou regionálnej civilizácie Rusi v etape nastolenia človečenstva po krachu predchádzajúcej globálnej civilizácie – sme neposudzujúco ľahkoverní, dôverčiví a bezhlavo skáčeme do všemožných podujatí, náhle uveriac v niečo nové a plne sa zriekajúc svojho nedávneho minulého. No ukvapená, nepremyslená fanatická viera v čokoľvek je u nás krátkotrvajúca a vzniká len pri východe z kríz rozvoja, v ktorých sa prejavujú naše minulé vyhýbania sa v danom čase aktuálnym odpovediam na otázku «čo je pravda?» i naše minulé chyby v odpovediach na ňu. Potom ona takisto rýchlo, ako prišla, tak i odchádza, a my začíname pochybovať o tom, čomu sa predtým podarilo stať sa nespochybniteľnou fanatickou vierou a začíname skúmať jej pravdivosť, v presvedčení, že opravdivosť-pravda ustojí všetky skúšky života, a lož i omyly krachnú4. To sa týka všetkého: jak vieroúk a bohosloveckých dogiem, zámerne vopred nepotvrdzovaných v umelo vytýčených pokusoch (no správnosť-pravdivosť ktorých môže potvrdiť alebo vyvrátiť iba samotný život), tak aj vedeckých hypotéz a teórií, ktoré možu byť podrobené experimentálnym previerkam.

Jediné, o čom väčšina na Rusi nikdy nepochybovala, je to, že Najvyšší Boh, predurčivší jestvovanie Stavby Sveta, existuje a že s Ním človeku treba žiť v súlade. Áno, aj mnohí z tých, ktorí v epoche štátnej ideológie materialistického ateizmu tvrdili, že Boha niet, predsa len v živote sa nechali viesť svedomím, ktoré cítilo, že Boh je a treba žiť, zosobňujúc v reálnosti svedomím citeľný Zámysel.

Pritom Rus si nepamätá vo svojich dejinách fakty, žeby sa v nej rodili proroci – príjemcovia zvestovaní Zhora, ktoré by sa stali základom na Rusi vládnucích vieroučení. Všetky vierouky, ktoré nahradili pohanské povery národov, žijúcich v hraniciach Ruskej civilizácie, sú prinesené zvonku. Tie boli tak, či onak prijaté národami, no aj potom sa Rusi rôznych národností sporili o obraze Božom (t.j. о súbore predstáv o všetkom tom Božskom ako takom) i o tom, čo vlastne je o sebe súlad človeka a Najvyššieho Boha podľa podstaty i podľa formy. Vždy sme sa medzi sebou o tom sporili, a mnohí v rozpore s panujúcimi tradíciami priamo hlásali to, čo mali na duši. Otázka vždy bola a je iba o tom, či to do duše vložil Boh, alebo dotyčný bol posadnutý a opravdu šiel proti Zámyslu-Prozreteľnosti, fanaticky si pritom privolávajúc Boha na pomoc. A tieto naše spory boli vždy pre cudzincov nepochopiteľné. My – v snahe získať pravdu a zosobniť ju do života – sme boli neľútostní i k sebe, i k okoliu v tomto živote, dúfajúc v milostivý Súd Boží. A pravdepodobne, konkrétne pre túto nevykoreniteľnú snahu o odhalenie a stelesnenie Pravdy-Istoty v každodennom živote nám bolo Bohom odpustené a odpúšťa sa nám mnohé z toho, čo nebolo odpustené iným, k dnešku zmiznuvším kultúram.

 

Таkto sme k 1917-temu prekonali za 900 rokov biblický idealistický ateizmus. V podstate takisto, ale celkovo len za 70 rokov, sme prekonali k 1991-ému i materialistický ateizmus vo forme marxizmu. A teraz ruské veriace svedomie, naberúc historickú skúsenosť, sa ocitlo v takej istej situácii výberu viery, v akej bolo v epoche mnohobožstvom a modlárstvom podmienenej krízy pohanstva, v predvečer prijatia islamu volžskými Bulharmi (súčasný Tatarstan) v roku 889 a krstenia slovanskej Rusi v roku 988.

 

Existuje aforizmus historika V.O. Kľjučevského, ktorý sa vo vyskladavších sa podmienkach priamo vzťahuje k výberu viery: «Mravné bohoslovie sa zachytáva o chvost ruskej beletrie» („Zobrané spisy v 9 dieloch”. Моskva, «Мyseľ», 1990, Diel 9, str. 423). A ako ukázala nasledujúca história ХХ. storočia, mravné bohoslovie podľa svedomia Ruskej civilizácie skutočne našlo vyjadrenie nie v prácach filozofov alebo bohoslovcov, аle v umeleckom diele – v románe М.А.Bulgakova „ Majster a Margaréta”, ktorý mnohí vnímajú ako «hymnu démonizmu». No toto nie je «hymna démonizmu», аle Evanjelium bezvýhradnej viery Bohu podľa svedomia, predložené spoločnosti nie formou filozoficko-bohosloveckého traktátu, vysušujúceho dušu i myseľ, ale v románovej inotajovo-symbolickej forme podobenstva5.

«- A teraz mi povedz, prečo ty celý čas používaš slová «dobrí ľudia»? Ty všetkých, azda, tak nazývaš?

- Všetkých, - odpovedal väzeň, - zlých ľudí niet na svete» („Маjstеr a Маrgаrétа”, Kap. 2).

 

A z tejto odpovede sa odvíja celé bohoslovie Ruskej civilizácie: hlásanie Jeshua a otvorene ním kázané učenie o všeobecnej dobrote ľudí nepozná výnimky, jak vo vzťahu ku všetkým ľuďom ako celku, tak i vo vzťahu ku každému osobne. Zdôvodnenie tvrdenia «zlých ľudí niet na svete» je takisto prosté: «Títo dobrí ľudia (…) sa ničomu neučili…»

 

Inými slovami, zlo – v skazenej, pomýlenej kultúre, kde nie je vypracovaná pravoverná výchova, a kde sa ľudia učia pravde chybami života spoločnosti, tvorenej nimi VŠETKÝMI – je objektívne nevyhnutné, následkom čoho klásť zaň zodpovednosť na kohokoľvek z nich je objektívne nemiestne. To jest, takéto obvinenia sú nespravodlivé a samé o sebe nesprávne, nech by ho ktokoľvek z ľudí spáchal, a ktokoľvek ho z toho obviňoval. No toto nie je o kompromise so zlom a potrebe pokory voči nemu. Chápanie faktu počiatočnej dobroty všetkých ľudí musí každého zaväzovať k premene seba samého i kultúry spoločnosti celkovo.6

 

A, práve tak, všetky vierouky, v ktorých má miesto peklo, ako miesto nekonečných múk hriešnikov, sú z pohľadu bohoslovia Ruskej civilizácie chybné alebo zámerne lživé.

Jedinému Najvyššiemu Bohu – Ruskému Bohu všetkých ľudí, Všemohúcemu Tvorcovi všeho a všetkého, Všedržiteľovi – je vlastná všeobjímajúca súčasť dokonalosti – Ľúbosť a ňou sa prejavujúca Milosť k Svojemu stvoreniu, od začiatku vychádzajúca zo štádia Predurčenia Ním bytia všetkého tvárneho.

Kráľovstvo Božie nemôže byť postavené na strachu ľudí pred Bohom alebo pred večným peklom. A v súlade s tým, v Predurčení bytia niet miesta pre peklo: no toto nie je zámerné odpúšťanie hriechov, podnecujúce beztrestné zlo-dejstvo (konanie zla) na Zemi slabých a padlých, lebo všetci hriešnici musia poznať hanbu - stud. V živom Ruskom jazyku predstava hanby nie je spojená so súdom, majúcim miesto po vykonaní niečoho, ale s pohoršením-odsúdeniahodnosťou správania sa, nedôstojného pre človeka. Pohoršenie-odsúdeniahodnosť je jednou zo súčastí Božieho aktu Predurčenia bytia, a preto predchádza nedôstojnému. Jeden z významov slova «hanba», «stud» v Slovníku V.I.Dalja sa definuje takto:

«Hanba (…) zmysel alebo vnútorné uvedomenie si POHORŠUJÚCEHO (zvýraznené nami pri citovaní), zneváženie, sebaodsúdenie, ľútosť a pokora, vnútorná spoveď pred svedomím».

 

Medzi prísloviami a ľudovými porekadlami, uvádzanými V.I. Daljom v tejto stati, je aj takéto: «Ľudská hanba (t.j. cudzia hanba: naše objasnenie pri citovaní) – posmech, a vlastná - smrť». А v podstate vlastná hanba je pre mnohých strašnejšia ako smrť, následkom čoho, nestrpiac hanbu v živote, si vyberajú smrť a skoncujú so sebou v bezdôvodnej nádeji ujsť po smrti pred hanbou.

 

Názor o akožeby bezvýznamnosti a ľahkosti vykúpenia hriechov, tým viac vykonaných so zlým úmyslom, poznaním hanby, je vyjadrením nejakej pomstychtivosti a morálne-etického nepamätania si: tí, ktorí tak rozmýšľajú, zabudli na svoje pocity pri prvej vlne hanby, ktorá na nich padla (ako prvá, skôr ako všetko ostatné) v rannom detstve, keď prvýkrát pocítili, že vykonali niečo nedôstojné človeka. Potom sme sa všetci naučili ujsť pred hanbou a potláčať ju v sebe. No hanbu – stud „súdneho dňa“ - PoStudného dňa - na ktorý sám seba odsudzuje každý, čo zneužíva Božie milostivé Predurčenie, - potlačiť nedokáže nikto, i nebude pred ňou/ním sa kam podieť. Preto, hoci vieme, že v Božom Predurčení bytia večné peklo nemá miesto, netreba zneužívať Milosť Božiu, nech by to bolo aj v Ním prípustných rámcoch (pre každého vlastných). Pritom je potrebné vedieť a chápať, vzťahovať na svoj život, že tým, ktorí konajú nedôstojné človeka omylom v dobrej viere, je dovolené to, čo je zarazené vo vzťahu k tým, ktorým je dané na vedomie, že nimi konané je ODSÚDENIAHODNÉ zlo; a v prekazení ich činnosti sa v živote prejavuje jeden z druhov ich ochránenia pred nevydržateľnou hanbou – studom v Postudný deň.

 

A z pohľadu bohoslovia podľa svedomia Ruskej civilizácie v tomto svete všetci bez výnimky sú v podstate vyslancami Najvyššieho k ich okoliu, v niečom majúci pravdu, v niečom sa v dobrej viere mýliaci, a v niečom, možno, pokryteckí, buď z chamtivosti, alebo zo strachu. Následkom toho Boh nikdy a nikoho nevyberá na to, aby ako výlučne Ním vybraný zvestoval pravdu všetkým ostatným, ktorých akoby Boh odmietol v Svojom bezprostrednom prístupe k nim. Boh neodmieta nikoho, no nie každý, čo vyrástol v nespravodlivej kultúre je schopný prijať a k iným doniesť Jeho zvesti.

 

No nedostanúc spravodlivej výchovy v dosiaľ ešte nedozrevšej kultúre človečenstva, mnohí vplyvom tlaku kultúrneho prostredia, kultivujúceho v ich psychike všemožné strachy, predpojatosti a vadnosť, vplyvom rôznorodých pripútaností-závislostí, sa sami odkláňajú od skrytých (pred druhými) zvestovaní Boha k nim priamo cez ich svedomie. Oni nevnímajú sprostredkované obrátenia sa Boha k nim prostredníctvom iných ľudí, prostredníctvom kultúrnych pamiatok a životných okolností. A z týchto príčin oni odháňajú bezprostredne Zhora im dávané zrnká pravdy ako dotieravé, do očú lezúce mušky, žmoliac ich, a nevidiac nevyhnutnosť podeliť sa so zrnkami, ktorých sa im dostalo, s okolím; alebo sa boja zrozumiteľne súhlasiť s im známymi pravdami dokonca aj vo vlastnom vnútornom svete, a nieto aby ich ešte verejne ohlásili v spoločnosti, keď sú v rozpore s vyskladavšou sa tradíciou, chránenou všetkými prostriedkami nespravodlivej kultúry, podporovanej tak alebo onak všetkými a každým v spoločnosti. Vystúpiť proti vyskladavšej sa tradícii - to je možno obetovať sa na krutú smrť alebo na dlhý život odvrhnutého a prenasledovaného všetkými. Preto v trvajúcej dejinnej epoche sa misia Božieho zastupiteľstva a Jeho vyslania k druhým ľuďom u jedných (a takých je drvivá väčšina) zvrátila do nepoznateľnosti, iní ju dokázali splniť viac-menej úspešne, udajúc smerovanie toku lokálnych i globálneho dejinného procesu na mnoho storočí (takí sú ojedinelí, a niektorých z nich ľudstvo pamätá ako prorokov – monopolistov na ohlasovanie pravdy; a mnohí z ich počtu boli sami úprimne presvedčení o takomto svojom výnimočnom význame).

 

Nо Bоhu patrí večnosť, a preto On môže čakať do tých čias, pokým kultúra civilizácie dozreje do človečenstva, pokým sa všetci oslobodia od strachu, a nastane kráľovstvo pravdy následkom toho, že každý bude s ľúbosťou a podľa svedomia námestníkom Božím na Zemi.

 

О tomto Pilátovi a druhým osobám rozprával Jeshua, no všetci boli vydesení a nahnevaní a nemohli toto prijať bez toho, aby nezvrátili im povedané, prispôsobiac to k strachom, zvyčajným obrazu života každého z nich... Tak isto to z veľkej časti prebieha i v živote počas celých dejín terajšej globálnej civilizácie. No je čas, začať žiť ináč – bez strachu (strach je najhorším prorokom) podľa svedomia, zverujúc Bohu svoj život i posmrtnú existenciu:

Všetci ľudia bez výnimky v Predurčení bytia – v jeho Ruskom ponímaní – nie sú otrokmi ani Boha, oni – podľa Predurčenia – sú Jeho slobodní dobrovoľní pomocníci a spolupracovníci.

Таk budeme, nakoniec, žiť tak, aby sme zodpovedali Božiemu Predurčeniu bytia Človeka....

 

6. - 7. októbra 2000

 

1 V ruštine existujú dva pojmy „русский“ a „рoccийcкий“, resp. „Русь“ a „Рoccия“, resp. „русскиe“ a „рoccиянe“. Slovenčina a čeština majú na to len jeden prekladový pojem: ruský, Rusko, Rus. Avšak pokiaľ v Rusku sa pojmy рoccийcкий“, „Рoccия“, „рoccиянe“ chápu čisto iba teritoriálne v súvislosti s územím, tak pojmy „русский“, „Русь“ „русскиe“ majú oveľa hlbší a širší význam, obsahujúci aj špecifiká ruskej kultúry, myslenia, civilizácie – t.j. «Ruskú dušu» - teda Rus a ruský telom i dušou. Preto v ďalšom texte to budeme rozlišovať takto: ruský, Rus, Rus, a rosijský, Rusko, obyvateľ Ruska. - pozn. prekl.

2 «spoločný lakeť» v zmysle spoločnej miery, mierky..., lakeť – starodávna dĺžková miera najmä na meranie textílií – pozn. prekl.

3 «Мааstrichtské dohody», položivšie základy budovania Európy, zjednocujúcej v spoločnej kultúre všetky jej národy – koniec 20. storočia. Аnalogický proces v Ruskej civilizácii, minimálne ,ak počítame od dobytia Kazane Ivanom Hrozným, prebieha viac ako 500 rokov.

4 A toto, vo všeobecnosti, zodpovedá koránickému: «Áno, My porážame pravdivosťou lož, a ona ju rozbíja, i hľa – ona mizne, a beda vám za to, čo dopisujete» (Коrán, 21:18(18) ).

5 Podrobnú analýzu Ruského bohoslovia, ktoré našlo vyjadrenie v tomto diele, si pozri v našej práci “«Маjstеr a Маrgаrétа»: hymna démonizmu? Alebo Evanjelium bezvýhradnej viery”.

6 O tom všetkom, čo je povedané v uvedenom odseku pojednáva aj starodávne havajské učenie Ho´oponopono Podstatu tohto učenia a konkrétnu metodiku premeny seba samého, a s tým súvisiacu následnú premenu okolia približuje kniha „Svět bez hranic. Tajná havajská technika na vytváranie hojnosti, zdravia, mieru...“ autorov Joe Vitale a Ihaleakala Hew Len (vydavateľstvo Čintamáni, 2009). Podstata a metodika je postavená, okrem iného, na absolútnej dôvere Bohu a prijatí osobnej zodpovednosti nielen za seba, ale aj za svoje okolie, ba za všetko, čo sa ma nejako dotýka, zarezonuje v mojej mysli, duši... - pozn. prekl.

 

 

Diskusní téma: Bohoslovie Ruskej civilizácie

.

Cico Ciciak | 03.12.2015

Niečo o Koráne, pôvodnom Koránickom Islame a súčasnom pseudo-"islame"
----------------------------------------------
http://cicociciak.blogspot.sk/2015/09/nieco-o-korane-sucasnom-pseudo-islame.html

Oni to vedia 'primitivi'

Rony | 01.12.2015

V primitivnom africkom kmeni existuje zvyk, ze ked niekto urobi zly skutok odporujuci pravidlam zitia v kmeni, tak nastupi cela dedina. Obostupia toho cloveka, kazdy povie co a kedy ten hriesnik urobil dobre , objimaju ho a hovoria mu ze je pre nich dolezity. Vsetko zlo na tomto svete je vysledkom nedostatku lasky.

Re: Oni to vedia 'primitivi'

Markus | 02.12.2015

nad časové

čas

Ferko | 01.12.2015

Niečo na tému "času".

Ako vyzerá čas
https://www.youtube.com/watch?v=LEgvnk7618U

Čas, ten náhly, večne unikajúci,
človek snažiaci sa ho dobehnúť,
je nič, len klam myseľ mätúci,
nebude môcť sa z miesta hnúť.

Príbeh bežiaci v čare lásky,
hľadením popri činoch svojich idúci,
človeka netrápia už vlastné vrásky
kvitne dej pre jeho obraz viac súci.

Klasika aneb - nepleteme si mohdy příčinu s důsledkem ?

Pe-tri | 01.12.2015

Jeden muž, stejně jako každý jiný měsíc, šel k holiči.
Začali spolu hovořit o různých věcech.
...a najednou...
hovořili o Bohu.
Holič řekl:
- Víte, já nevěřím, že Bůh existuje.
- Proč si to myslíte?
zeptal se klient.
- Je to velmi prosté.Stačí jen vyjít na ulici,abych se přesvědčil,že Bůh není.Kdyby byl Bůh, myslíte, že by bylo tolik nemocných? Existovaly by opuštěné děti? Kdyby Bůh byl, nebylo by bolesti, utrpení...
Prostě ... nemůžu si představit Boha, který tohle všechno dovolí.

Klient se zamyslel, chtěl něco říct, ale rezignoval. Nechtěl vyvolat nepotřebnou diskuzi.
Když holič dostříhal, klient zaplatil a odešel.
A v tom momentě uviděl na ulici člověka s dlouhými zanedbanými vousy i vlasy. Vypadalo to, že už delší dobu jeho vlasy i vousy neviděly holiče.
Byl zanedbaný a špinavý.

Tehdy se klient vrátil a řekl:
Víte co?
Holiči neexistují!

- Velmi směšné! Jak to neexistují? zeptal se holič. Já jsem jedem z nich!
- Ne! odporoval klient. Holiči neexistují. Kdyby existovali, nebylo by tolik lidí s dlouhými vlasy a vousy, jako támhle ten člověk na ulici.

Ale nééé... Holiči existují, to jen lidé nás nehledají. Z vlastní vůle!

No právě ... řekl klient. Už chápete? Přesně tak to je i s Bohem.

Bůh existuje, to jen lidé ho nehledají. A dělají to z vlastní vůle. Proto je tolik utrpení a bolesti na světě.

P.

Re: Klasika aneb - nepleteme si mohdy příčinu s důsledkem ?

udoT | 02.12.2015

o je moc pekné.
Všetky tri.
I to od Ronyho a Ferka.
Ďakujem
u.

Re: Klasika aneb - nepleteme si mohdy příčinu s důsledkem ?

anonymouse | 02.12.2015

možná formálně poměrně trefné, ale z hlediska hlubšího významu je analogie mezi holičem (jakožto někým kdo narušuje přirozený řád věcí, dle diktátu aktuální módní pakultury, a to ještě za úplatu) a bohem (ve smyslu žití v pravdě a v souladu se svědomím) spíše zcela protichůdná.

Je to asi jako přirovnávání Hitlera ke Stalinovi ;-)

Re: Re: Klasika aneb - nepleteme si mohdy příčinu s důsledkem ?

Pe-tri | 02.12.2015

Hmm, imho paralela mezi holičem a Bohem je v tomto příběhu naprosto irelevantní (respektive adekvátní míře rozlišování holiče). A když už mluvit o hlubším významu (v kontextu učení se přebírání 100% zodpovědnosti za vlastní život), potom bych se spíše zaměřil právě na to, jaké reakce v nás, tento příběh vyvolává.
Ale proti gustu žádný disputát, čili každý svého štěstí strůjce.
P.

Re: Re: Re: Klasika aneb - nepleteme si mohdy příčinu s důsledkem ?

eM | 03.12.2015

Ten příběh vystihuje krásně můj pohled na vlastní život, a tu část kdy mi začalo docházet, že moje nevěřícnost je falešný pocit.
Když jsem začal hledat hlubší odpovědi na otázky života, dostal jsem nějaké odpovědi, a pomalu mi začalo docházet že pokud je nebudu hledat, nedostanu je (neboli když se neptám, nemohu dostat odpověď). Postupem času mi došlo že odpovědi nejsou náhoda ani genialita mého hledání, ale pomocná "ruka" od někoho kdo čeká na otázky.

Re: Re: Klasika aneb - nepleteme si mohdy příčinu s důsledkem ?

udo | 02.12.2015

Ok, AnonyMouse,
asi proti všetkému sa dá namietať
a každý vie kritizovať.

Konštruuj, sTroj,
daj lepśí príklad!

Ved prave ...

vidlak | 01.12.2015

... stvoritel stvoril cloveka na svoj obraz, svoju podobu. AJ s cinmi. Inak to nie je clovek, ale moze byt. U najblizzsich. Dusa si telo nevybera. Duse su rozne. Nepozname ruku osudu. Spomenute je oponopono, skusme podumat, kde sme kazdy urobili chybu. Ak ide vyvoj skrz zlo, cudne to tvorenie, ale dokazuje, ze clovek je obraz stvoritelov. Do umu mu bola vlozena obrovska sila. Otazkou ostava, kde sa vzala ta chyba. Vyplyva z udalosti? V statickom obraze nie je vyvoj. Vyvoj je skryty v pohybe, dynamike, zamernej chybe v dokonalosti? Co tvori chybu, slovo, obraz, ine? Z hladiska zla je chybne dobro, z hladiska dobra zlo. Obaja maju pravdu, kde je istina? Preto nerozdeluj cloveka a cin. Su spati. My nevieme, je stvoritel jeden, ci skupina? Je stvorenie kratkodoby akt v dlhovlnnom procese, ci sam dlhovlnny proces? Ak je dlhovlnny proces, kde sa zobral impulz narusujuci harmonicnost dlhovlnneho procesu? Zaznobin mal dizertacnu pracu z parametrickej oscilacie. A vyvstava otazka, je dlhovlnny proces vysledkom stvorenia, alebo dosledok vysokofrekvecneho diania? To sme my.

Re: Ved prave ...

vidlak | 01.12.2015

Ej, hopla, pod uda.

Re: Ved prave ...

udo | 01.12.2015

Obávam sa, źe "troska" to pleties.
Systematicky chybne kladieš otázky.
Otázka prečo..

My máme byť kolektívnym obrazom Boha,
lebo on obraz nemá.
Zlo je odklon od optima.
Dynamika je zmena mier..a nie len tej časovej.
V tomto modeli vychádzame z predpokladu,
źe strojiteľ je jeden, samodostatočný.
Vesmír nemá počiatok. Vyzerá, že vždy bol,
čiže prvopoćiatoćné strojenie prosto nebolo.
(Ide len o chyták typu vajce, alebo sliepka)
Nemôźe byť teda ani konca.
Transformácia je nekonečná.
btw., hovorí sa proces nízkofrekvenćný a nie dhovlnný.
..atď..

Skús si aspoň trochu pozrieť DVTR
(alebo aspoň obyčajnú stredoškolskú fyziku)
a menej špekulovať o chýMierach Zaznobinových dizertačiek.
Nič v zlom
u.

Re: Re: Ved prave ...

vidlak | 02.12.2015

Obavam sa, ze si nepochopil impulz v nizkofrekvencnej vlne. Sam spominas nejaky model. Impulz (modulacia) neznamena pociatok alebo koniec nizkofrekvecneho procesu. Zaznobinova dizertacia je zaujimavy podnet k tomu, ci cielenou modulaciou nedokazeme zmenit prebiehajuci nizkofrekvecny proces (povedzme zmenu frekvencie a tym aj povodnych vlastnosti). Skus ma odkazat na definicny rozsah stranok v DVTR, skusim to v pokoji zahradnych a polnych prac preluskat. A vopred dakujem za ochotu.

Re: Re: Re: Ved prave ...

udo | 02.12.2015

DVTR je model.
Impulz je zmena, zásah do zvolenej frekvencie,
s cieľom krátkodobého, alebo dlhodobého ovplyvnenie jej charakteristík. To jej jasné aj stredoškolákovi. Ani v tomto zmysle nie je v DVTR nič nové. Ktokoľvek, kto si počas svojich školských rokov skladal ponúkané informácie zdravým sedliackym rozumom, došiel minimálne podvedome v podstate na niečo, ako DVTR. (asi tak jeden zo sto..) DVTR je pre tých, ktorým sa to dostatočne nepodarilo.
NIE JE TAM NIČ NOVĚ, svetoborné.
Vôbec netreba na to VŠ.

Preto je celý modul-model navrhovaný tak, aby to bežný študent ZŠ-SŠ mohol bez problémov zvládnuť.
U starších jedincov, zo silno rozvinutými stereotypmi je osvojenie týchto "okuliarov"(ďalekohľado-mikroskopu), nástroja skúmania sveta, hladania približovania objektívnej reality (konkrétnej pravdy) samozrejme uź stále ťažśie..no nie nemoźné

Čo konkrétne ťa zaujalo na Zaznobinovej dizertačke?
Pozriem sa na to prípadne a pokúsim zodpovedať.

Podstatou ide hlavne o kapitoly 11 a 12 (menévre pri riadení kmitavých modelov)..ezofríkovia používajú na to výraz "vibračných", no ezo, ani exo fakt nemusím, i keď sa novými technológiami myslenia vždy rád poućím..
Uvedené kapitoly sú ale kontextuálne previazané s celou I., (terminologickou) časťou DVTR, čiže bez jej osvojenia..

Zároveň na nich naväzuje časť II. - supersystémové modelovanie, hlavne napr. s ohľadom na frekvenčnú analýzu podstatná kap. 13.3 a ďalej MDP (kap.14) Metóda dynamického programovania budúcnosti jedinca a/alebo kolektívu. Tak aj kap.15, na ktrorú zasa naväzuje všetkých 12 príloh a celá náväzná časť VM I. spolu spríslušným ďalśími tématickými štúdiami.

Myslím, že sprievodné záhradné a poľné práce sú spolu s nejakým tým výletom do lesa, na lúku ideálnou pomôckou postupného osvojenia aspoň oboch ćastí DVTR :)
Nožík rozlíśenia do lesa života, pochopenia.
Snažím sa postupovať podobne.
Výsledok sa dostaví.

Re: Re: Re: Re: Ved prave ...

vidlak | 02.12.2015

Bol som sa prejst, vietor mi narobil vela skody, nieco som stihol dnes, aj zajtra je den. DVTR sa nebojim, snad ta niekedy pochopim, ale neponahla. Na Zaznobinovej dizertacke nie je nic zvlastne,akurat mi vnukol myslienku, iny model, cez ktoru sa musim prehryzt. Este mi porad, prosimta, kde to najdem pokope. Dost som z toho precital, ale priznam na skakacku, nemam stale pristup na web. Este mi neda, na pochopenie trebars biblie je tiez vhodny nejaky stupen skolskeho vzdelania? A dakujem za osnovu, cez zimu snad budem mat viac casu aj na vstrebavanie novych udalosti a modelov.

Re: Re: Re: Re: Re: Ved prave ...

udo | 02.12.2015

Býva lepšie snažiť sa čo naviac pochopiť Boha,
potom ľahšie i druhých, blízkych svojich pochopíš,
cez ktorých Otec k tebe hovorí.
No i cez les a zver..

Nikdy však nepochopíš dokonale,
bo to by bol koniec, bolo by dokonané..
To nech ťa teda nemätie.
Treba sa snaźiť pochopiť dostatočne.
Do(st)statočne vzhľadom na ciele,
tebou Zhorom odladené..
Bo ako sa do hory volá,
tak sa Zhora ozýva

DVTR je na ľavej strane tejto stránky,
dole nižšie na stiahnutie celé.

Tú dizertačku máš v mp3, či avi formáte,
alebo ako text?

Bibliu, tak ako prakticky akúkoľvek "svätú" knihu,
možno vykladať rôznymi spôsobmi, s rôznymi cieľmi.
Preto kňazi, immámovia, guruovia vždy hovorievajú,
že "zasvätených" interprétov, určité autoritky vecou sa zaoberajúce, je treba, a v tomto veru pravdu majú..ale..

T.j., korán je chronologicky rozbitý, vo védach je napísané od kadekoho kadečo, v Mahábharáte a Rámajáne detto, o biblii ani nehovoriac. Dostatoćne šikovný kecálek, alebo programovaný bioautomat Vám pomocou tzv. "svätých kníh" dokáže obhájiť prakticky čokoľvek a snáď ani niet veci, ktorá by sa nimi nedala "dokázať"..

Ďalšou vecou je, že ak si ten mnohoúrovňový galimatiáš číta zdravý sedliak, ktorí však nemá onen "Moseho" kľúč ROZLÍŠENIA
B) "panských huncúcstiev", reinterpretačných psychomín a priamych lží, od
A) maskovacej pravdy, šľahačky tvoriacej 99,9% toho otráveného jablkového koláća,
toho psychika sa s pravdepodobnosťou s istotou hranićiacou, tou vonkajšou krásou, ako opitý potáca.

Teda, tí potenciálne najinteligentnejší jedinci a hlavne deti sa z toho skazeného guláša často prosto zbláznia a piť začnú, a či oportunisticky žiť..
Korán zasa pre jeho DMA móde spravidla odmietne Európan.
Je to rozbitá, i keď pekná rozprávka.

Hlavným cieľom dnešnej invázie do EÚ vyzerá byť inak práve diskreditácia pôvodného, hlboko humánne koránického islámu,
pôvodného príbehu zjavenia posledného (?), najmenej deformovaného a vo svojej podstate ako návod k životu ČLoveka pomerne funkčného.

Samozrejme má tzv. "islamský štát" s islamom spoločné asi toľko, ako skutočné kresťanstvo s tzv. "krížovými výpravami" a otrokárstvom.

Na to je inak i DVTR projektovaná (ktorá nie len z Biblie, ako i z Koránu a Véd-y mnoho čerpala..), aby deti v kľude mohli bibliu oných dvoch bohov čítať, bez toho, aby sa museli stále seba pýtať: O ktorom že sa práve píše -
1) o milujúciom dobrákovi, a či
2) sociopatickom masovom vrahovi, ktorý v rukách krvavý meč a fakľu skazy kníše.

Bez poučenia totiž, človek hľadajúci, čo bibliu do rúk vezme,
ľahko do schizofrénie kolektívnej a jej psychóz individuálnych vkĺzne,
otrokom onoho klanového ducha vojny sa stáva,
ako ovca čo pĺzne,
ako človek čo v neľudskosť sa dáva.

Re: Re: Re: Re: Re: Re: Ved prave ...

jana123 | 02.12.2015

zaujimalo by ma co je to ,,hlboko humánny koránický islám,,
-po ovocí ich poznáte- to je ten pôvodný korán, co káže mužom biť ženy i pri podozrení a domnienke?,co káže neveriacich zabíjať a ľudí knihy židov a kresťanov považuje za svojich bohom mu daných sluhov? /ako podobné zo sionistami/
alebo ten novodobý korán, upravený pre budúcich konvertitov v EU pink .
Už podľa zakladateľa - pri všetkej úcte k človeku - najskôr sa oženil s bohatou ženou, čo mu mohla byť kľudne matkou - určite z čistej lásky, potom s dievčatkom čo mu mohla byť vnučkou - z čistej lásky k deťom.
..hlboko humánny koránický islám, to znie ako slnieckarske havlovske ,, humanitárne bombardovanie,, dakujem.

Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Ved prave ...

Hox | 02.12.2015

Odkud čerpáš informace o Koránu?

> zaujimalo by ma co je to ,,hlboko humánny koránický islám,,

Pokud budeme analyzovat Korán, tak se jedná o vícevrstevné sdělení.
Zaprvé tam je to, co je adresováno osobně Mohamedovi a v životě se netýká nikoho jiného kromě něho, a může být zajímavé pouze v historickém aspektu.
V koránu je dále to, co je adresováno současníkům Mohameda a jeho krajanům, soukmenovcům. Je to určeno jim, aby se korán mohl uplatnit v kultuře té společnosti se všemi jejími nectnostmi. A je tam to, co je adresováno všem lidem pro všechny časy nezávisle na tom, jak a k jakému národu patří.
Chápete? Nemluvím o tom, že všichni musí chodit do mešity, a to z jednoduchého důvodu, že korán sám sebe charakterizuje jako „arabský zákoník“, což znamená, že pro ty, kteří nepatří k Arabům, je určený pro informaci, k rozmýšlení, ale určitě ne k tomu, aby stavěli mešity, bořili chrámy, zaváděli muslimské rituály nebo něco podobného. V koránu je přímo řečeno: „Nebudiž žádného donucování v náboženství.“ [2:256] To znamená, že princip svobody svědomí je deklarován otevřeně.
V koránu se praví, že lidé nesmí nad sebou mít jiného pána kromě Boha. Takže korán v těchto slovech popírá oprávněnost existence všech vnitřně sociálních individuálních hierarchií.
Korán vybízí, aby v každé společnosti byla komunita vyzývající k dobrému, přikazující vhodné a zakazující zavrženíhodné. [104]
Pokud to porovnáme s dějinami, tak je v koránu popisována předkřesťanská Rus, ve které byla mravně a eticky jednotná společnost, a kde žrečská vnitřně sociální vyšší moc byla přístupná všem. Korán však na rozdíl od bible neobsahuje koncepce globalizace připravené k použití. Obsahuje však vše nezbytné k tomu, aby přemýšlející dobří lidé mohli rozvinout koncepci globalizace, která by byla alternativní k biblické koncepci výkupu světa se všemi jeho obyvateli a majetkem prostřednictvím lichvy. Přičemž pokud se podíváme na vztah koránského učení k nevěřícím, tak je svou podstatou osvícenské. Přiznává lidem právo na ty chyby, které zdědili z kultur svých předků, ale zavazuje je přemýšlet a přijít k pravověrnosti nezávisle na svém původu a ostatně i náboženské příslušnosti.
Všechny námitky k náboženství před vznikem koránu se redukují na to, že rabinát utajil část toho, co bylo předáno Mojžíšovi, že to před lidmi skryl. Je to potvrzeno jak historicky, tak i v textech. Křesťanství je vyčítáno vytvoření dogmatu o Trojici a odchýlení se od Kristova učení. Pokud Kristus kázal, že Království boží na zemi musí být vybudováno úsilím samotných lidí, tak je toto obvinění v koránu také potvrzeno.
Koránická kultura dnes
A dále to vypadá tak, že islám ve své historické podobě nerealizoval ty ideály, které mu byly prostřednictvím Mohameda předány, neboť se stal davo-elitářskou kulturou a diktatura svědomí v něm byla zaměněna diktaturou šaríje a diktaturou rituálu.

Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Ved prave ...

Markus | 02.12.2015

Věcné přímé srozumitelné nicméně stále opomíjíme smysluplnost vše-dění které od úplného k částečnému spěje a to nás mate
On-o vše je zcela celistvé jen naše vnímání v důsledku vytvoření si připoutanosti, což je defacto pozastavení se a tím vyskočení z proudu celistvého vnímání dění, drobí své vnímání na jednotlivosti, které pak pracně do celistvosti skládá a tím ještě více klopýtá
Přesto však ze dna nejlépe se zvedá
Korán – kon ra je možné pojmout za konání ve světle poznání - ŘíkáÚslovíSvětlá

Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Ved prave ...

Hox | 03.12.2015

ještě nějaké info z netu...

Že relígie (nesprávne náboženstvá) slúžia na ovládanie otrokov je už dnes rozhľadenejším ľuďom jasné, ale Koncept je už od pradávna jeden jediný - a to otrokársky.
Dnes sú ľudia zotročení na úrovni podvedomia a nevedia si tak sami identifikovať čo je pravda a čo je lož, a tak sa krútia v infernálnom kruhu rôznych mýtov a nevedia z neho vyskočiť.
Zdá sa však, že máš o chronológii vývoja globalizácie len povrchné znalosti, lebo ohľadom Ježiša, ako aj šaríje si dosť mimo reálny obRaz.
Ježiš toho priniesol ako vyslanec (posol,prorok) Boha (samozrejme nie Boh, ani bohočlovek, ale spravodlivý človek) veľmi veľa a globalistom trvalo cca 300 rokov, kým definitívne zvrátili jeho učenie. U Zjavení Muhammada už boli "zacvičení" a koránický islám zvrhli za ani nie 30 rokov.
Poďme povedzme k právu šaríja. V podstate drvivá väčšina dogiem historicky reálneho islamu (nie teda koránickeho ešte z čias proroka) bola urobená v časoch 3. kalifa Usmana (Utmana), ktorý vládol v r. 644-656 a kánonizácia Koránu bola ukončená v r. 650 - 652. Chronologicky boli súry poprehadzované (skús pozerať seriál so 115 dielmi rôzne poprehadzovaný, aký z toho budeš mať miš-maš), niektoré kázania Muhammada sa do Koránu nedostali (zápisy jeho druhov boli spálené, Muhammad nikdy nič nenapísal, lebo bol do smrti negramotný, ostatne ani Ježiš nič nenapísal - prečo GG?), niektoré verše boli upravené (hlavne tie, ktoré pri "správnych" výkladoch umožnili strašiť a vykorisťovať stádo) a zredaktorované, keď už drvivá väčšina súčasníkov proroka, ktorí vedeli citovať jeho kázania spamäti bola v rôznych bojoch i cielene zabitá. Potom muslimskí "mudrci" napísali na základe takto "spacifikovaného" Koránu právne normy, ktoré dostali názov šaríja. Čo tam môže potom byť od Boha (ostatne drvivú väčšinu Zjavení dostal Muhammad nie priamo od Boha, ale od egregoru, ktorý má názov anjel Džibril, alebo v Biblii vystupujúci archanjel Gabriel) a čo tam primyslela vtedajšia arabská (nielen, lebo komunikácia bežala aj so starými židmi, pseudokresťanmi a zoroastrikmi - napr. sa do Koránu zaviedlo biblické peklo a ráj ai. "výdobytky" zvrhlých vier) "elita"?
Čiže klasická dogmatizácia a zvrátenie učenia (ostatne tak to bolo so všetkými Zjaveniami prorokov - Noe, Abrahám, Ismail, Jakub, Achnaton, Mojžiš, Budha, Ježiš...)obyčajne až do pravého opaku..
Napriek všetkým cieleným zásahom je Korán oveľa pravdivejšie "sväté písmo" ako Biblia, lebo špecifická veršovaná forma a časté opakovanie tých istých fragmentoch v iných kontextoch ho nedovolili až tak pokaziť ako Bibliu.
Problém muslimov je však v tom, že doteraz veria rôznym dogmatickým výkladom imámov, mufti a mulov, ktoré boli v jadre spacované ešte v 7. stor.
A odvtedy spoločnosť prešla už riadny kus cesty..
Dogma = smrť. Všetko sa predsa vyvíja ... a do tej istej rieky dvakrát nevstúpiš ... Pantha Rei!

Re: Re: Re: Re: Re: Re: Ved prave ...

vidlak | 03.12.2015

Necim potrebu podrobneho skumania, pocuval som jeho vysvetlenia, to mi staci, aby mi vnukol novu myslienku, viem o co sa jedna. Jemu vnukol myslienku Sklarov na aplikovanie jeho dizertacie do jeho ponimania dalekych dejin. Mna zaujima vyriesit viac otazok, nielen Atlantida. Inak, dakujem ti za venovany cas. Mam co pocas dlhych zimnych noci studovat. Nechcem ta oberat o cas pri uzitocnej praci, pekladoch materialov KOB. Su to tazke texty pre nasinca, vela specifickych vyrazov, v rustine tazko citatellnych, vyrazne to urychli nielen citanie, ale aj chapanie v nasich koncinach. Vsetci dakuju Irene za preklady rychlobeznych informacii. ak tak nikto neurobil, ja dakujem za preklady DVTR a KOB materialov vsetkym, ktori sa podielali. Nejdem ta zdrziavat od prace, treba ti aj oddychnut.

Re: Re: Re: Re: Re: Ved prave ...

Hox | 02.12.2015

> kde to najdem pokope
link "informační báze" na hlavní straně v záhlaví

Re: Ved prave ...

Pe-tri | 02.12.2015

Chyba (impuls či interference měnící průběh procesu) ve Vašem pojetí je IMHO produktem či možná přesněji parametrem svobodné volby. V principu volby je chyba (nesprávná tj. se záměry Boha nekompatibilní volba) přímo zakořeněna. Bez takovéto chyby není svobodné volby. Otázkou spíše je, zda takto pojímaná, subjektivní chyba je i chybou objektivní. Tj. se subjektivními chybami se principiálně počítá. Nicméně stokrát nic umořilo vola, čili replikace subjektivních chyb může přesměrovat podkladový, bazální proces (např. civilizační vývoj) od konvergence k divergenci mezi tímto vývoji podléhajícímu, bazálnímu procesu a originálním záměrem Boha s tímto procesem. Proto v tom jedeme všichni nerozdílně, protože v hlubších (sw) vrstvách svých osobností (podvědomí) sdílíme stejné inFormace/data/programy, které dohromady formují nejen nás inDiviDuálně, ale i (zejména) vývojový stav bazálního procesu (bližní své samozřejmě nevyjímaje), který je pro nás, coby inDiviDua, dynamicky sTrojován v semínko, květ i plod zároveň a jejichž stavové parametry lze monitorovat prostřednictvím toho, čemu říkáme etický stav společnosti potažmo životní okolnosti jednotlivce či "osud".
P.

Čo znamená RUS ?

zvedavec | 01.12.2015

V našom dávnom, čistom jazyku malo všetko svoj presný význam.
Čo je teda skryté za pomenovaním RUS ?

Re: Čo znamená RUS ?

Hox | 01.12.2015

rusý = světlý (rusovláska, rusovlasý, rusé vlasy ... atd)

Re: Čo znamená RUS ?

udo | 02.12.2015

Hoc i "šváb" :)..
ako niekedy i pre Nemcov..(h)ArMannov

Interpretácii je ako vždy mnoho
a závisí i od Vás, Vášho sveta chápania,
ktoru si na danú situáciu vyberiete..

I výraz Slovania..SloVieni..Vinidi, Venédi
sa tak od slova "Sláva",
od "selojani" (sedliaci, dedinčania),
či slova "Slovo" (Miera), atď.. odvodzuje

Tu je dobrý etymologický slovník:
http://slovardalja.net/view_search.php

Re: Re: Čo znamená RUS ?

zvedavec | 04.12.2015

Páni, ďakujem vám za odpoveď, nie ste domáci, preto význam pojmu RUS nemôžete vedieť.
Adresujem preto otázku domácim, pánovi Pjakinovi, Zaznobinovi. Verím že ich analytický tým pozná odpoveď. S úctou a netrpezlivosťou čakám na ich stanovisko.
Lebo ťažko je dumať o niečom čoho ani len význam nechápeme.

?

vidlak | 01.12.2015

Nikto nic? V hlavnej diskusii sa toho popisalo. Jezisovo: Milujte svojich nepriatelov, pretoze svojich priatelov dokaze milovat kazdy, je akoby Bulgakovo: Vsetci su dobri.

Re: ?!

udo | 01.12.2015

Rozlišuj
A) Človeka a
B) jeho čin.

"Všetci sú dobrí, no nie tak skutky všetkých"

I Hitler:
Čo urobil dobré a čo objektívne skôr nie?
Kto ho odsúdi ako celok,
dieťa spolu s vaničkou vylieva.

To platí vždy a všade,
i keď to môže byť niekedy ťažké..
A často hlavne u najbližších

Přidat nový příspěvek