Hibern
(Krátka úvaha pracujúceho človeka a laika)
Ak 17. novembra 2012 vypochoduje ľud do ulíc so zámerom prevziať moc späť do vlastných rúk, mal by sa každý veľmi dobre zamyslieť nad svojimi vlastnými pohnútkami a dôvodmi, prečo a čo vlastne chce dosiahnuť.
Na jednej strane tu máme súčasný systém tzv. demokracie, kde ako sa zdá, je moc koncentrovaná v rukách pár jednotlivcov (parazitov) a títo pod pláštikom slobodných volieb presvedčili pospolitý ľud, že je slobodný a má výber a možnosť svoje životy sám ovplyvňovať a dať im istý a želateľný smer. Realita a prax nám žiaľ ukazuje, že toto sa viac ako drastickým spôsobom odlišuje od tejto nainfikovanej ilúzie.
Takže v prípade prevzatia moci 17. novembra 2012 noví vodcovia budú stáť pred dvoma možnosťami.
1/ Jedna ponúka odrezať Slovensko od vplyvu súčasných vládcov (parazitov), to znamená zrušiť naše členstvo vo všetkých inštitúciách, ktoré sa na tieto štruktúry napájajú, a to najmä NATO a EÚ.
2/ Tá druhá možnosť je tieto väzby nerušiť, čo ale bude mať za následok, že akékoľvek zmeny a reformy budú prevedné pod dohľadom súčasných príčin zla, a budú teda kozmetické a dočasné. Vieme dobre, že "oni" sa svoje pozície budú snažiť zachovať a ochrániť. V takom prípade je akákoľvek snaha o zmenu vlastne zbytočná.
Rozveďme si teda prvú možnosť, t.j. prerušiť všetky kontakty vytvorené v čase tzv. budovania kapitalizmu po roku 1989 smerom na bankársko-korporátne parazitické kruhy. Je viac ako jasné, že neutralitu v rámci existujúcich pomerov nedosiahneme, takže vzniká potreba nového silného spojenca a tým je bez pochýb Rusko. Či ale v rámci súčasných komplikovaných (a už aj tak dosť zauzlených a vypätých) medzinárodných vzťahov pán Putin túto možnosť prijme je otázne. Možno by preto nebolo od veci ísť na Ruské veľvyslanectvo už teraz a túto možnosť prediskutovať. (Je tu však reálna existujúca politická sila, s ktorou by ruská strana bola ochotná aj jednať?)
Čo ak by Rusko (čisto teoreticky) nový vývoj udalostí akceptovalo a rozhodlo by sa bratskému národu podať pomocnú ruku?
Jeden príklad podobného vývoja (myslím snahu zbaviť sa vplyvu medzinárodných bankárov), sme tu už v relatívne nedávnej minulosti mali. Je ňou samotné Rusko v období vlády Jozefa Visarionoviča Stalina, ktorý na základe nových informácií a výskumov v tejto oblasti sa ukazuje byť iným, než chorým a nebezpečným šialenecom ako sa nám ktosi snaží nahovoriť. Je to len zhoda okolností, že pramene týchto zavádzajúcich informácií sa nejakou náhodou viažu opäť na západné centrá? Nie je mojim zámerom sa na tomto mieste bližšie zaoberať žiadnou so spomenutých strán, ani obhajcami ani útočníkmi, a ani samotným Jozefom Visarionovičom.
Čo chcem zdôrazniť je fakt existencie 5. kolóny, ktorú poznáme v bežnom prejave ako neustávajúce úsilie a činnosť prakticky akýmkoľvek spôsobom vniesť do života ľudí chaos, lži a dezinformácie, premeniť záporné hodnoty v kladné a naopak. Je to presne to, čo bežnému človeku vadí v jeho vzťahoch s dnešnou spoločnosťou resp. s jej predstaviteľmi, všetko to, nad čím často krát ostávame stáť v nemom úžase, že či je vôbec možné aby to bola skutočnosť a nie nejaký zlý sen. Bol to práve boj J.V.Stalina s touto 5. kolónou, ktorá ho postavila do kontroverzného svetla. A čo bude presne aj náš problém, ak sa budúci vodcovia Slovenska rozhodnú postaviť proti týmto prejavom dekadencie a ich zdrojom a príčinám.
V stručnosti možno povedať, že pôsobenie parazitov sa prejavuje dvoma spôsobmi, jeden je záškodnícka činnosť parazitov ohrozujúca mocenské štruktúry (nezávislého) štátu a druhým sú tendencie v mentalite obyčajných ľudí. Tie druhé, (tendencie ľudí), sú ovplyvnené buď pôsobením tej prvej (v minulosti napr. Slobodná Európa alebo dekadentná kultúra dovážaná zo Západu), alebo samotnou (vrodenou?) mentalitou ľudí, túžiacich či už po hromadení materiálnych statkoch a ich zväčšovaní do čo najväčších objemov, alebo bažiacich po moci z iných pohnútok, než ako je ponúknuť svoje kvality a obetovať sa pre riadenie štátu a spoločnosti. Je úplne jasné, že proti dekadencii treba bojovať všetkými možnými (humánnymi) spôsobmi a prostriedkami.
Do akej miery je každý jeden z nás pripravený akceptovať a prijať prípadné osobné a plošné obmedzenia, (asi tak, ako ich pamätáme z čias socializmu)? Pretože ak dáme vývoju po 17. novembri celkom nový smer, t.j. zbavíme sa zasahovania medzinárodných bankárov na všetkých úrovniach (lebo ak nie, je potom zbytočné žiadať akékoľvek zmeny, pretože budú len dočasné), či chceme alebo nie, ten nový smer bude diktatúra. A boli sme naučení najmä a práve kapitalistami, že diktatúra je zlo, ako aj blbosti typu, že sme si všetci rovní a máme rovnaké práva atď. (Nepochybne aj máme len nie v dnešnom svete). Je to o osobnom podriadení sa vyššiemu (ale zmysluplného) princípu. A nemám dôvod nepredpokladať, že akýkoľvek pokus o prevzatie moci a zodpovednosti založených na vytvorení Slovanského medzinárodného zväzku bude prejavom toho spomenutého vyššieho princípu. (Viď historické skutočnosti poukazujúce na budovateľský a tvorivý aspekt Slovanských štátov, ("Budovať a pomáhať"), v porovnaní s chaotickým a ničiteľským aspektom anglo-saskej kultúry podľa hesla "Rozdeľuj a panuj").
Zhrnutie.
Za väčšinu súčasných problémov týkajúcich sa bežných ľudí (nielen na Slovensku) nesú zodpovednosť západné zahraničné inštitúcie, ktoré sú ovládané a riadené skupinou nikým nezvolených ľudí, disponujúcich obrovskými materiálnymi a finančnými prostriedkami a zdrojmi.
Ak avizované demonštrácie na 17. novembra 2012 skutočne majú v úmysle "prevziať krajinu späť", noví vodcovia budú musieť zrušiť všetky zväzky spájajúce Slovensko s týmito šíriteľmi vojen, biedy a utrpenia. Lebo ak nie, potom všetky prípadné reformy budú len náplasťami a nič neriešiacim cirkusovým predstavením pre ľudí a poslúžia len na výmenu tvárí vo vedení štátu.
Bude nutné požiadať o spojectvo Rusko a bude musieť byť vytvorená vláda (osvietenej a slovanskej) diktatúry, ktorá poskytne všetkým občanom bez rozdielu prácu, bývanie, vzdelanie atp.
Treba si uvedomiť, že najzávažnejšie problémy spôsobuje činnosť 5. kolóny, takže túto je nutné eliminovať na maximálnu možnú mieru, čo súvisí napr. s obmedzením tzv. slobody slova a prejavu, ktorú rádový občan tak či tak nemá v súčasnosti ani náhodou možnosť uplatňovať. Máme tu aj najrozpornejší problém súvisiaci s egoistickými prejavmi každého jednotlivca, ktorý častokrát najmä pod vplyvom indoktrinácie tzv. demokracie a pluralizmu, ako aj vlastnými tendenciami k hromadeniu bohatstva a moci, nie je schopný sám bez dôkladného uvažovania a sebareflexie rozlíšiť realitu a skutočné hodnoty od ilúzií, (ktoré si v priebehu vzdelávania, masmediálneho vymývania mozgu ako i vlastným životom vytvoril). Taktiež veľký rozpor vznikne v prijímaní nových ale potrebných reštriktívnych (a zrejme aj represívnych) opatrení, ktoré však väčšina občanov bude (kvôli spomenutej indoktrinácii falošnými hodnotami) považovať za priestupky a porušenie tzv. demokracie a svojich (domnelých) práv.
Takže čo navrhujete? Demokraciu či diktatúru? Lebo ja nič medzi tým nevidím a v zdokumentovanej histórii tiež nenachádzam.
P.S. Aj keď pre nástup osvietenej diktatúry chýbajú v súčasnosti reálne predpoklady na úspech, a to najmä kvôli celkovej morálnej nevyzrelosti (a to nie len "ovčanov" ale aj tzv. prebudených), ako aj našej neschopnosti obetovať sa pre vyšší princíp ako egoistický, aj tak myslím, verím a dúfam, že nadchádzajúci 17. november 2012 by mohol aj mal byť spúšťačom niečoho väčšieho. Čo to bude sa dozvieme skoro.
V tejto úvahe som nepoužil žiadne cudzie pramene, je to môj vlastný výmysel a ako taký ho možno zadarmo šíriť v celku bez akýchkoľvek obmedzení.
Informační báze KSB