13.9.2016
jardob
- boli objavené, lebo skrze ne sa od nepamäti tvorila skaza. No s ich poznaním možno budovať aj ochranu a stabilitu pre budovanie harmónie.
- Okrem všedných politických sfér života, je možné tieto kategórie vidieť aj pri výchove detí…
1. priorita: metodologická – vidieť svet objektívne, ako všetko so všetkým súvisí (mozaikovo, nie kaleidoskopicky), v súlade so svetonázorom adekvátnym objektívnej realite. Práca na svojej psychike a vývoji ako jednotlivca (aj spoločnosti a ľudstva ako celku) aby bola v harmónii s všadeobklopujúcim nás životným prostredím, vesmírom, Bohom.
- počas detského vývinu, predovšetkým v prvých rokoch života, keď sa buduje mravná zložka v psychike jedinca a funguje detská zvedavosť, túžba spoznávať svet – môže dať dobrý základ dieťaťu len rodič, ktorý sám v sebe sformoval psychiku typu Človek, a vďaka vlastnému úsiliu a rozlíšeniu Zhora si rozšíril svoj obzor poznania (mozaiku) aby vedel čo je správne a udržateľné (v dlhodobom aspekte) a mohol k tomu viesť svoje dieťa.
Človek s rozbitou mravnosťou a videním/chápaním sveta deformuje osobnosť dieťaťa sám od jeho prvých rokov na prvej priorite. Tu sa na politiku nemožno ešte vyhovoriť.
2. priorita: chronologická. Človek bez minulosti, je ako strom bez koreňov. Žije na koreňoch, ale nie svojich. Vo svojich génoch si nesie len to, čo si stihol nazhromaždiť, kým ho presadili, a aby si zachoval život, žije v cudzej nekompatibilnej kultúre, pričom srdce mu dobre hovorí, že sem nepatrí, cítiac vnútorný rozpor.
- Podobné veci sa stávajú, keď v rámci agresívnej politiky likvidácie nežiaducich kultúr, odoberajú deti násilne z rodín a učia cudzej kultúre.. Ak sa nemýlim, toto sa ešte v 1970-tych rokoch robilo austrálskym domorodcom, a dnes sú z mnohých zmätených generácií ľudia, čo sa nevedia zaradiť a končia ako alkoholici. Čo si tak všímam, aj na Západe, juvenálna justícia sa v prvom rade týka cudzincov, s nekompatibilnou pre nich kultúrou. Berú deti napr. Rusom v Nórsku atd. Ale v podstate sme na tom podobne aj my všetci, ktorí nepoznáme reálne dejiny, len akýsi historický mýtus. Nevieme veľa a s istotou o úspechoch a chybách našich reálnych predkov. Ťažšie je preto posilňovať ducha hrdosťou na svoj dávny rod, a preberať jeho skutočnú kultúru, najmä učiť sa to dobré a vyvarovať sa starých chýb, ktorých ozveny sa zákonite vracajú…
3. priorita: (faktologická alebo) Ideologicko-technologická: je to ten druh informácií ktorý pôsobí na naše emocie, motiváciu… Všetko to čo nás môže inšpirovať k tvorivosti na dobrom alebo zlom. K tvorivému individualizmu, alebo tvorivému kolektivizmu. Apropo, všetky technologie sú tiež ideologiou, lebo tiež pôsobia na človeka ako modla, droga, budujú životný štýl, sú tým za čím mnohí utekajú a nenechajú si to vziať (rovnako ako pri náboženstvách a filozofiách)
- je množstvo kultúr, ktoré si môže osvojiť rodina. Kultúr budujúcich súlad, že všetko klape vo vnútri rodiny, v psychike ich členov, aj pri styku s okolím. Ale aj kultúry degradačné…
Okrem toho pri umení efektívne komunikovať, ľudia skutočne dokážu riadiť vývoj a výchovu svojich detí, bez toho že by sa uchyľovali k tvrdším prostriedkom.
4. priorita, ekonomická… Ako agresívna politická koncepcia likviduje rodiny ekonomicky, to asi všetci vieme. A čo má s touto prioritou výchova?
- Rodičia, často pri zlyhávaní v komunikácií alebo z iných príčin uplácajú svoje deti peniazmi. Či už ide o formu motivácie k učeniu, pomáhaní v domácnosti, alebo pri rozhádaných rodinách si tým jeden rodič kupuje náklonnosť na úkor druhého. Dieťaťu to ale neprospeje, učí sa len zručnosti, ktorú neskôr možno použije sám, keď bude rodič.
5. Zdravotno-biologická (alebo v ultimátnom negatívnom význame – zbrane genocídy)
O tom že drogy, tabak, alkohol, nezdravá strava, gmo produkty – škodia zdraviu celých národov, a poškodzujú aj genetiku aby poškodili budúce generácie vieme. Aj to že falošnou kultúrou možno pomalé jedy predstavovať ako niečo takmer neškodné, a žiadúce v spoločenskom styku, ako súčasť kultúry, stolovania a pod. Naopak zaujímajúc sa o zdravie jedincov, národa, ľudstva, možno budovať zdravú kultúru aj v tejto oblasti a udržateľne.
- Pri výchove detí sa táto priorita prejavuje napr. uplácaním detí sladkosťami (tiež pod vplyvom kultúry, vlastnej hlúposti a zabudnutých rodinných tradícií – keďže je trend, ničiť mnohogeneračné rodiny, kde si dcéry od matiek odovzdávali všetku múdrosť nazhromaždenú generáciami, priamo v praxi, a teraz si všetko chcú robiť sami a podľa seba od nuly, riadiac sa len tupými a nie dlhodobo udržateľnými radami z internetu (od “špecialistov” z psychologie, zdravia, pedagogiky a výživy). To odovzdávanie poznatkov a zručností sa samozrejme týkalo aj mužov). Okrem toho že je to zlý psychologický zvyk, navyše to nijako neprospieva zdraviu človeka, nacpávať sa sladkosťami. Okrem toho to pestuje závislosť a znižuje silu vôle. Ak to aj pre citovú angažovanosť k deťom vidieť nechceme, stačí sa pozrieť na našich domácich miláčikov. Ak sú zvyknutí na obyčajné jedno, a dáte im nejakú delikatesu, tak pár dní budú odmietať jesť obyčajné jedlo, a dlho vás budú otravovať aby ste im dali práve tú dobrotu.
A u človeka, dávať deťom sladkosti určite nie je dobrý výchovný prostriedok, aby sme z nich vychovali Ľudí. Príliš veľa cukru telu škodí, a je to malá droga, je treba vo všetkom poznať mieru.
6. Silová: vo vojenskom význame sú to zbrane a fyzický útok. V defenzívnom význame zase obrana, či už kolektívna alebo u jednotlivcov fyzická sebeobrana. Všeobecne platí, že táto priorita sa používa, keď človek natoľko zlyhal v riadení ostatných priorít, že mu už zostala iba táto.
- Platí to v podstate aj vo výchove. Rodič sa uchýli k bitke, keď zlyhal v ostatných prostriedkoch výchovy. Niekedy sa tomu vyhnúť nedá, ak rodičia narobili toľko chýb, že sa to prejavilo v osobnosti dieťaťa (+ vplyv školy, ulice, kamarátov atd.). Ale vždy je lepšie keď dieťa cíti, nech už ide o akýkoľvek trest, dohováranie atd., že rodič to robí čisto pre dobro dieťaťa, z lásky, lebo mu záleží na jeho budúcnosti, a nie preto že rodič si len hladká svoje ego, ješitnosť, alebo sa niekto dotkol jeho skrytých komplexov. Potom to dieťa aj ľahšie príjme.
Veď čo znamená byť rodičom? Veď dať strechu nad hlavou, nakrmiť, ošatiť, to dokážu dať aj v detskom domove. Dokonca, ak majú šťastie na vychovávateľov a profi rodičov, tak dostanú aj akú takú lasku, čiastočne… No detské domovy nie sú tým spoločenským inštitútom, ktorý by mal nahradiť inštitút rodiny celoplošne. Počas samotnej výchovy, je úlohou rodičov napomôcť deťom stať sa Ľuďmi, ešte pred pubertou, keď im to budú sťažovať emócie. To sa nedá bez stabilného zväzku muža a ženy, toho že sami sú Ľudmi a majú zodpovedajúcu mravnosť a poznatky, že sú schopní milovať (v zmysle, že Láska = okrem náklonnosti, predovšetkým zodpovedný a ďalekozrivý prístup ku všetkému, k čomu cítime Lásku). Byť Človekom = okrem iného byť emocionálne sebestačným.
A potom druhá vec, úlohou rodiča a veľmi dôležitou, je naučiť svoje deti všetkému, aby z nich v budúcnosti mohli byť rovnako dobrí rodičia, aj lepší… (veď ako inač možno zabezpečiť dlhodobú funkčnosť spoločenského inštitútu rodiny v štáte?) Teda odovzdať mravnosť, poznanie, nevyhnutné zručnosti… aby ich dospelý človek nemusel hľadať keď už bude neskoro… Mnohí mladí ľudia, ktorí sa už pri jednom dieťati sťažujú ako nezvládajú svoje povinnosti, že je toho na nich priveľa, – to je dôsledok aj toho, že kým boli deťmi a tínedžermi si neosvojili potrebné návyky a znalosti (rodičia na to nedbali), a zhýčkaná morálka, neznalosť sebadisciplíny (čiže slabá vôľa) to celé len zhoršuje…
Ľudstvo ako také má pred sebou ešte mnohé, ale kým nestojíme a hýbeme sa vpred, tak je to dobre:-)