23.5.2014
...
Že Západ aj žije bez zjavného (verejného) ohlásenia ideológie, to sa zdá len na prvý povrchný pohľad: Západ – to je biblická civilizácia. A Biblia obsahuje v sebe okrem iného aj ideológiu spoločenského života, i keď to ideológiou priamo nazývané nie je. Pritom Západ - do objavenia sa scientológie a vzniku pomerne masového záujmu o východnú mystiku - bol ideologicky homogénnou (rovnorodou) spoločnosťou, v ktorej sa nič cudzie Biblii, neprejavovalo tak, aby to malo vplyv na ďalší osud spoločnosti tejto civilizácie. Západ si zvykol žiť bez alternatívy k Biblii, nechápajúc jej podstatu a nevedomky prijímajúc biblické normy ako automatizmy správania sa zombie-biorobotov a "samo sebou" sa rozumejúcich právd. Tie boli rovnako vhodné pre všetky životné situácie, pre všetky národy, pre všetky regióny sveta, pre všetky historické epochy. A to napriek skutočnosti , že to - objektívne aj subjektívne nie je tak.
Rusko však, hoc by aj následkom toho, že jeho rôzne národy vyznávajú vierouky, prehlasujúce (zvestujúce) nie vždy navzájom kompatibilné ciele a metódy ich realizácie (dosahovania), v súhrne predstavujúce ich životné ideály a vzhľadom k tomu, že v jeho dejinách bolo 70 rokov budovania komunizmu, svojimi ideálmi odlišného od dosavadných noriem spoločenského života Západu na základe Biblie, nemôže vybudovať "právny štát" bez zverejnenia ideológie, čo sa aj potvrdilo skúsenosťou s reformami po roku 1991 (v CZ a SK už po roku 1989 – pozn. prekl.).
Ale po 70 rokoch komunistickej výstavby (hoc aj nezavŕšenej, pretože prebiehala
s mnohými chybami a pod vplyvom cielenej sabotáže) 1 v Rusku (a nielen tam, ale v celom
bývalom tzv. „Východnom bloku“ – pozn. prekl.) nie je možné ustanoviť ako
štátnu ideológiu ("národnú ideu"), nejakú modifikáciu systému stádovo-paviánových
vzťahov "kto na koho úd položil, a kto je povinný s tým pokorne bez rečí súhlasiť, aby nebol
vyhnaný zo svorky, alebo roztrhaný na kusy", podľa ktorej - vysluhujúc oligarchom a ich
okultným pánom – Dumy (rady, parlamenty) všetkých zhromaždení piplajú zákony.
Ohlásenie koncepcie formou ideológie, je schopné zvýšiť účinnosť (efektívnosť) systému, pomenovajúceho "právny štát". Pridáva mu kvalitu pochopenia zmyslu života, no je obmedzené: do tých čias, dokiaľ sa systém nevysporiada s plodmi chýb, urobenými v zostavení ideológie. Keď sa to stane, je nutné, aby svetonázor, ktorý sa prejavuje v koncepcii riadenia života celej spoločnosti v rade generácií, bol taktiež zverejnený, aby sa ideológia sama stala objektom (predmetom) zmysluplného tvorivého vplyvu zo strany širokých vrstiev spoločnosti. .
Toto – to je tá hranica, to rozhranie, ku ktorému spoločnosť ZSSR podišla v roku 1953 a od ktorého sa odklonila do roku 1985 ďaleko naspäť, pretože jej vládnuca "elita" bola a je morálne pomýlená a nie je pripravená sa poučiť, vybrať pre seba tento menovite pre ňu morálne neprijateľný zmysel z poslednej práce J. V. Stalina "Ekonomické problémy socializmu v ZSSR", ktorá sa stala jeho závetom. Na týchto morálnych princípoch formovania "elít", vrátane politickej "elity", ktoré sme predtým citovali v interpretácii akademika N. N. Mojsejeva, túto hranicu zverejnenia svetonázoru na úrovni celospoločenského významu nie je možné prekonať. Ale aj žiť, neprekonajúc ju, spoločnosť takisto - už nemôže.
A v priebehu viac ako tridsiatich rokov po poblikovaní "Ekonomických problémov socializmu v ZSSR", až do samého začiatku perestrojky, "elita" dala prednosť spoluúčasti v Biblickom projekte v pozícii prikŕmených nevoľníkov-vykonávateľov. To je dobre vidno z novinami "Tajné materiály", číslo 8, z júla 1999, zverejneného prejavu Hrdinu socialistickej práce akademika Pontrjagina2 na valnom zhromaždení AV (Akademických vied) ZSSR v roku 1980. Uvedieme z neho niektoré fragmenty (poznámky pod čiarou, patriace k citácii sú naše):
«Sionisticko-masonské (slobodomurárske) pozadie disidenstva už teraz možno pozorovať uprostred rôznych skupín obyvateľstva, no v prvom rade v takých ideologických inštitútoch AV ZSSR, ako Inštitút USA a Kanady3, Inštitút svetovej ekonomiky a medzinárodných vzťahov, Inštitút východných náuk4, Inštitút sociologického výskumu a iné. V priestoroch menovaných inštitúcií ako keby dostávali druhý život formulácie (definície, vyhlásenia), načerpané zo sionisticko- masonských, nám nepriateľských rozhlasov, týkajúce sa Afganistanu a A. Sacharova5, ako: " Im (t.j. nám) sa to nedaruje - Afganistan bude pre nich (t.j. pre nás) druhý Vietnam", "Za Sacharova oni (t.j. my) draho zaplatia, on sa čoskoro stane prezidentom imperialistického Ruska" atď.
Popri zodpovednosti riaditeľov inštitútov, ktorí nesmú byť v budúcnosti odporúčaní vo voľbách na XXVI zjazde strany do zostavy ÚV KSSZ, ešte väčšiu zodpovednosť za podobnú frivolnosť (ľahkomyseľnosť) nesie náš prezident A. P. Aleksandrov6, ktorý umožnil vedeniam týchto inštitúcií vedecké výskumy vo falošných smeroch. Taktiež, keď prezidentom AV ZSSR bol vážený7 Anatolij Petrovič, dal zelenú pre voľbu namiesto skutočného vedca Trapeznikova S. P. – J. M. Primakova (on je Kiršblat (Čerešňový list – pozn. prekl.)), privandrovalca zo žurnalistiky bez akejkoľvek vedeckej výbavy. Čudujeme sa, že akademik Primakov bezprostredne po príchode na riaditeľský post Inštitútu východných náuk nasmeroval výskumy podľa sionizmu?
Navyše, vedenie poukázaných troch - štyroch inštitútov sa neobmedzuje v tomto pláne prenasledovaním vlastných spolupracovníkov8, ale pri blahosklonnej zhovievavosti A. P. Aleksandrova sa dlhodobo snaží diskreditovať tých, ktorí v iných ustanovizniach, a to aj mimo rámca AV ZSSR, sa snažia preskúmať sionizmus a slobodomurárstvo, a obzvlášť ich spätosť a súčinnosť9. Ale veď je známe, že drvivá väčšina amerických prezidentov, kongresmanov, senátorov, biznismenov a ostatných predstaviteľov elity americkej spoločnosti míňajú značnú časť svojho drahocenného času na zhromaždenia v slobodomurárskych lóžach, vynakladajú peniaze do výstavby ohromných masonských chrámov atď. a pod. A celý ten najdôležitejší aspekt ich života, nielenže nie je u nás predmetom najsústredenejšej pozornosti, ale každý, kto sa tým začne zaoberať, je okamžite vystavený najbesnejším útokom zo strany vedenia a poslušných spolupracovníkov vyššie uvedených inštitútov.
A tu je výsledok: v našich vedeckých ideologických inštitútoch nemôžu dať zrozumiteľnú odpoveď a naviac – sami "sa divia" tej jednomyseľnosti, s ktorou predstavitelia 104 krajín (plus 18 sa zdržalo hlasovania pri 18 socialistických krajinách, ktoré boli - proti) vyzvali na Valnom zhromaždení OSN v januári 1980 odovzdať Afganistan na milosť silám reakcie a imperializmu.
Teraz 80 % všetkého kapitálu nesocialistického sveta je priamo alebo nepriamo kontrolované sionistickým kapitálom, ktorého existenciu takíto spolupracovníci z menovaných inštitútov AV ZSSR, ako Didiani10, Mirskij, Braginskij, Rogov a ďalší, s húževnatosťou hodnou lepšej veci, sa snažia všemožne vyvrátiť. Ale fakty sú neúprosné! USA bortili a bortia vzťahy s nami nie kvôli ulahodeniu národnému kapitálu (tam ho zostalo celkovo len 5 %), ale kvôli ulahodeniu "neexistujúcemu" medzinárodnému sionistickému kapitálu, pod ktorého priamou alebo nepriamou kontrolou sa nachádza 95 % americkej ekonomiky. Preto v našich dňoch je boj so sionizmom, s jeho medzinárodným sionistickým kapitálom, podporovaným jeho piatou kolónou – slobodomurárstvom, bojom s kapitalistickým systémom všeobecne».
Toto zaznelo v podstate na zasadnutí štábu piatej kolóny židomasonstva v ZSSR. Prejav Pontrjagina, svojou podstatou objektívne pravdivý, v ktorom je možné iba upresniť terminológiu a spätosť ním uvedených faktov s tým, o čom sa pomlčalo, nebol publikovaný v masových informačných prostriedkoch ZSSR a nebol prerokovaný ani v pléne ÚV vládnucej strany, ani na jej zjazdoch, ani na zasadaniach Najvyššieho sovietu ZSSR a zväzových republík. To poukazuje na to, že v danej dobe štruktúry výkonnej moci v ZSSR boli vnútorne už plne pod kontrolou tých síl, o ktorých rozprával L. S. Pontrjagin a ktoré pracovali zodpovedajúco Biblickému projektu na zotročení ZSSR.
Vlastne kvôli tomu sa stal Afganistan pre ZSSR analógiou Vietnamu pre USA. A misia poskytnutia pomoci národu Afganistanu v prechode od feudalizmu k spoločnosti bez vykorisťovania človeka človekom, vyústila do viac ako 20 rokov neutíchajúcej občianskej vojny v tejto krajine. Z rovnakého dôvodu bol ZSSR cielene privedený k viac či menej riadenému krachu. A o charaktere tohto konania ešte v tých rokoch sa bolo možné dozvedieť z knihy N. N. Jakovleva "CIA proti Sovietskemu zväzu". Jej celkový náklad a výňatkov z nej dosiahol k začiatku roka 1990 okolo 20 miliónov kusov.
Nejedná sa o nostalgiu (smútok) po sovietskej minulosti, o to či bola dobrá alebo zlá, o dobrom alebo zlom. Je to o tom, že Sovietsky zväz sa zrútil nie v dôsledku rozhodnutia jeho národov prejsť na inú organizáciu života spoločnosti, ale kvôli tomu, že riadenie jeho vnútornej a zahraničnej politiky bolo vykonávané prostredníctvom kurátormi Biblického projektu v ZSSR zrodenej periférie. Z ich uhla pohľadu bolo obyvateľstvo ZSSR - nie viac ako obnoviteľné (v prípade nevyhnutnosti) pracovné rezervy a jeho územie - zdroj prírodných zásob.
1 Reálna doba trvania úprimnej snahy o vybudovanie skutočného komunizmu v Rusku bola podstatne kratšia a spadá do obdobia (aj to nie celého) rokov 1924 – 1953, kedy vrcholným predstaviteľom krajiny bol J. V. Stalin. Po zbytok socialistickej éry vodcovia tejto krajiny sa už úprimne snažili o niečo úplne iné (pozri práce v sekcii Jiný pohled na Stalina, www. leva-net.webnode.cz). Ďalším problémom, najmä pre generáciu narodenú po r. 1989 a na Západe celkovo, je stotožňovanie si pojmov komunizmus – socializmus, pričom ide o dva aj obsahovo rozdielne pojmy. Nehovoriac už o cielenej diskreditácii (média, školstvo a pod.) slova komunizmu, keď sa pôvodný význam a obraz tohto slova zámerne prekrúca a často stotožňuje s pojmami: totalita, diktatúra atď. V súčastnosti žiadna krajina sveta komunizmus vybudovaný nemá, aj keď média veľmi rady tento prívlastok používajú v súvislosti s niektorými krajinami, napr. komunistická Čína (reálne je tam však štátny kapitalizmus pod vedením Komunistickej strany...). – dopl. prekl.
2 Lev Semenovič Pontrjagin (1908-1988), ruský matematik, akademik AV ZSSR (1958), Hrdina socialistickej práce (1969). V 13 rokoch stratil zrak. Práce na topológii, teórii spojitých (kontinuálnych) skupín, diferenciálnych rovniciach, fundamentálne (základné) práce na matematickej teórii optimálnych procesov, v ktorej vytvoril vedeckú školu. Leninova cena (1962), Štátne vyznamenanie ZSSR (1941, 1975). Ako vidno zo zoznamu jeho vedeckých záujmov, pracoval aj v oblasti aplikácie matematických metód k úlohám riadenia ako celku. To možno i vysvetľuje tak široký a v jeho dobe netypický pohľad na svet, ktorý vyjadril vo svojom prejave na valnom zhromaždení AV ZSSR.
3 Jeho riaditeľom bol dlhé roky akademik G. A. Arbatov.
4 V rôznych rokoch posledné dva inštitúty viedol akademik J. M. Primakov.
5 Jeden z množstva abstraktných humanistov, a abstraktný humanizmus – je dielo, prinášajúce sebou mnohé galiby, a preto si nezasluhujúce rešpekt a spomienku v dobrom.
6 Anatolij P. Aleksandrov - akademik, jadrový fyzik a jeden z autorov Černobyľského "zázraku", banketový opilec, ako to bolo vtedy obvyklé, viedol v tom čase AV ZSSR. Ak máme hovoriť o Černobyle, ako o plode chybných úsilí sovietskej vedy, nesmie sa zabúdať na včasné varovania, ktorým administratíva vied a vedecká obec nerozumela. Konkrétne, ešte v roku 1957, len dva roky po spustení prvej jadrovej elektrárne v Obninsku, v sci-fi románe "Hmlovina Andromedy" I. A. Jefremov popisoval v jednej z dejových línií zánik civilizácie planéty v dôsledku zavedenia produktov rozpadu jadrových energonosičov, používaných v jej energetike, do metabolického cyklu. Toto varovanie prišlo 29 rokov pred Černobyľom, ale vedecké hviezdy AV ZSSR s tvrdohlavosťou osla a ambíciami opíc vypĺňali pokyny strany a vlády, nimi (vedcami) inšpirovanými o vytvorení energetiky "mierového atómu". Zamyslieť sa nad takýmito varovaniami a vypracovať alternatívu k energetike, nezvratne hromadiacej pre súčasnú biosféru neprijateľný odpad, bolo pre nich neprimeranou (podradnou) úlohou aj intelektuálne aj morálne. Z tohto dôvodu oni robili, kto akú vedel, každý svoju maticu pre túto pekelnú mašinu, nezamýšľajúc sa nad dôsledkami a neodvážiac sa pozrieť na problém v celosti. Tak bol Černobyľ naprogramovaný a realizovaný kolektívnym nevedomím, podmieneným morálkou vedecko-technickej akademickej mafie. Ani teraz nie je situácia o nič lepšia než v 60-tych rokoch: na výstavbu jadrovej energetiky vydrezúrované exempláre osobitého druhu Človek "rozumný", ktoré sa neumúdrili (neprišli k rozumu, nepoučili sa) z Černobyľu, ale pokračujú vo vytváraní nových projektov, pre biosféru neprijateľných energetických zariadení, potláčajúc mocou akademickej vedeckej mafie všetky výskumy v oblasti vyhľadávania a zavádzania rozumných, biosférou prijateľných alternatív.
7 Slovo malo byť zjavne v zátvorkách.
8 Konkrétne trable, ktorým bol vystavený (a pred ktorými ho neochránil ani J. V. Andropov) jeden z najlepších historikov sovietskej éry N. N. Jakovlev, známy ako autor kníh "CIA proti ZSSR", "1. augusta 1914", ktorý sa zaoberal výskumom slobodomurárstva a jeho vplyvu na históriu nielen Ruska. Bol spolupracovníkom Inštitútu USA a Kanady, keď ho viedol G. A. Arbatov. Podrobnosti pozri v prílohe knihy N. N. Jakovleva "1. augusta 1914", Moskva, 1974; vydanie 3, ext., Moskva, "Moskovčan", 1993.
9 V podstate akademik L. S. Pontrjagin postavil otázku o nevyhnutnosti výskumu Biblického projektu s cieľom uchrániť nezávislosť ZSSR od tejto ohyzdnosti.
10 Možno chyba: má byť Dadiani (jeden z poverených autorov epochy stagnácie, píšucích o sionizme).
Informační báze KSB