21.5.2014
...
No existuje hranica intenzity osobného styku - komunikácie, ktorá nedovoľuje tomuto dynamickému systému vyjasnenia si vzťahov na princípe "kto na koho a čo má právo položiť" rozšíriť sa do života celého národa. V rámci sociálneho systému, kde osobný styk - komunikácia všetkých navzájom nie je možný-á, jak v dôsledku prekročenia kritickej, pre toto maximálnej početnosti, tak aj v dôsledku geografickej (územnej) rozptýlenosti jedincov, sa objavujú nadstavbové (vo vzťahu k základnej úrovni prvotnej svorky) úrovne hierarchie. V nich vodcovia rôznych "svoriek" a "stád" si vyjasňujú už medzi sebou, "kto na koho má právo úd položiť" a kto sa musí tomu podvoliť, aj s celým svojim "stádom".
Sami chápete, že pri takomto charaktere vzťahov v orgánoch moci, dohliadajúcich na rôzne regióny štátu a oblasti spoločenského života a výroby, bezkrízový rozvoj spoločnosti v časových intervaloch, porovnateľných a prekračujúcich dĺžku aktívneho života vodcov, nie je možný, pretože systém samoriadenia spoločnosti sa prestavuje po každom vyjasnení si vodcami svoriek "kto na koho má právo úd položiť". Takto architektúra riadiacich štruktúr spoločnosti ako celku vyjadruje nie plnú funkciu riadenia1 , nie dlhodobé celospoločenské záujmy, ale vytvára v danom intervale riadenia hierarchiu vodcov "svoriek", "hlavných paviánov". Tá má snahu podmaniť si všetko a reguluje vzťahy medzi ostatnými vodcami nižšieho rangu (postavenia).
Tento proces vyjasnenia si hierarchických vzťahov medzi vodcami nadstavbových úrovní hierarchie "svoriek" (až po sumity "veľkej osmičky" (G8) - "vodcov" najrozvinutejších krajín), je relatívne nízkofrekvenčný, v pomere k procesom lokalizovaným v "prvotnej svorke". V tomto procese sa formujú zombifikujúce programy jednotné pre celú spoločnosť, ktoré blokujú (potláčajú) symboly (znaky) tradície označovania príslušnosti k určitej sociálnej skupine ("svorke")2 a celú inštinktívne prirodzenú dynamiku nevyhnutného vyjasnenia si hierarchického statusu (postavenia) medzi dvoma predtým neznámymi osobami.
V určitej etape historického vývoja sa tieto zombifikujúce programy formujú (tvoria) adresne a cielene tými, ktorí vedome či nevedome preberajú na seba funkciu riadenia spoločnosti ako celku (príkladom toho je globálny Biblický projekt). Tí, ktorí sa týmto zaoberajú, sú sami vo väčšej či menšej miere slobodní vo vzťahu k ich činnosťou meniacemu sa súboru zombifikujúcich programov, patriacich ku kultúre spoločnosti. Niektoré z nich tvoria rôznorodé pláštiky pre prienik inštinktov do kultúry, alebo účel niektorých je blokovať (potláčať) inštinktívne prejavy v nejakých konkrétnych situáciách. Obsah a ciele, ktorým sú novovznikajúce programy podriadené, sú definované tým, čo je najvlastnejšie (najcharakteristickejšie) psychike sociálnych programátorov: démonizmus alebo zameranosť k ľudskosti (k Človečenstvu) a len toto určuje rozdiel v nimi prijímaných a zavádzaných normách „kultúrneho správania sa“.
Tak či tak, zombifikujúce programy označenia (signovania) a preukázania hierarchického statusu (postavenia) jedinca v spoločnosti s vládou neľudského sTroja psychiky znižujú spoločenské výdavky v kolektívnej činnosti v porovnaní s variantou kolektívnej činnosti (prakticky nemožnou), v ktorej by sa všetci neprestajne zaoberali hodnotením hierarchického postavenia seba a iných, ako je to v "svorke paviánov". To by znemožnilo akúkoľvek inú činnosť, okrem správania sa, podmieneného súborom inštinktívnych programov.
Rozborom zastúpenia zvieracieho sTroja psychiky a sTroja psychiky zombie-biorobota v
kolektívnej psychike spoločnosti, vyjde najavo predtým okrajovo poznamenané: sTroj
psychiky zombie-biorobota je totožný so zvieracím sTrojom psychiky, len spútaný okovami
alebo pancierom (komu aké prirovnanie sa viac páči) programov správania sa,
obmedzujúcimi inštinktívne prejavy v niektorých situáciách a nasmerovavajúcimi tieto
inštinktívne prejavy do kultúrne sformovaných pláštikov, masiek, vytvorených civilizáciou.
Spoločnosť sa skladá z rôznych jednotlivcov, z ktorých každý nesie jemu vlastné špecifické znalosti a zručnosti a takisto informačné moduly, prostredníctvom ktorých sa podieľa (je účastný) na kolektívnej psychike a kolektívnej činnosti, ktorej výsledky sú samotným jednotlivcom neuskutočniteľné. Časť týchto informačných modulov sú taktiež zombifikujúcimi programami. A ak v tomto súbore programov, ktoré v sebe nesie spoločnosť, sú všetky čiastkové programy navzájom zosúladené (zjednotené), dôsledkom čoho medzi nimi neexistujú konflikty riadenia, tak spoločnosť je schopná (spôsobilá ku) kolektívnej vnútorne bezkonfliktnej činnosti. V nej panuje (dominuje) sTroj psychiky ideálneho (dokonalého) zombie - bez schopnosti k akejkoľvek tvorivosti, bezchybne vykonávajúci situáciami podnietené zodpovedajúce programy, bezoslova a bezchybne vypĺňajúci priame rozkazy hierarchicky vyšších zombie a programátorov.
Ale pretože človek nie je predurčený k tomu, aby bol dokonalým zombie, tak takýto systém, v snahe vytvoriť ho, spôsobuje neodstániteľné poruchy "ideálnej (dokonalej) zombie" spoločnosti vo všetkých tu uvedených ukazovateľoch:
-
samozombifikujúce programy v ich súhrne (ako celok) obsahujú nezrovnalosti medzi sebou a nie vždy zodpovedajú situáciám - podnetom, čoho dôsledkom bezchybná kolektívna reakcia na ich základe v princípe nie je možná;
-
skutoční (reálni) nositelia sTroja zombie-psychiky odpracuvávajú (plnia) programy s chybami, v porovnaní s ideálnym variantom ich stelesnenia;
-
priame príkazy hierarchicky vyšších zombie a programátorov sa taktiež vykonávajú skutočnými nositeľmi stroja psychiky zombie s nedbalosťou a nesúhlasom jak skrytým, tak zjavne vyjadreným, vyplývajúcim z rôznorodých vnútorných konfliktov psychiky každého z nich (a vnútorná konfliktnosť psychiky je zásadne (principiálne) neodstániteľná mimo ľudského sTroja, lebo len on má svetonázor trojjedinstva matérie- informácie-miery. Len ten zabezpečuje nemennosť kmeňa (osnovy) duševného stromu a odstránenie konfliktov informačných modulov v psychike indivídua prirodzenou, Zhora predurčenou cestou).
-
okrem toho, človeku aj pri zvieracom sTroji psychiky, hoc aj potlačenom zombifikujúcimi programami, je vlastná schopnosť (spôsobilosť k) tvorivej jedinečnej činnosti a jeho tvorba je deštruktívna pre dokonalý komplex programov pre zombie- spoločnosť. Je to preto, že nikto zo samotných nie dokonalých (ideálnych) zombie si uvedomuje (chápe) všetky informácie takéhoto komplexu vo vzájomnej podmienenosti jeho rozličných informačných modulov. No svojou kreativitou (tvorivosťou) ho každý upravuje (modifikuje), vnášajúc do neho rôzne inovácie, predpokladateľne nezladené so všetkými predošlými (pôvodnými) fragmentami i s inováciami, ktoré zaviedli iní. A to je nevyhnutné (dôsledkom) jak pri kaleidoskopickom, tak aj pri mozaikovom "JA(ego)-centrickom" svetonázore jednotlivcov.
V dôsledku toho zombie spoločnosť a jej programátori sa nemôžu zaobísť bez represívneho aparátu, ktorý by podporoval udržateľnosť (stabilitu) tohto systému. Jak počas života jednej generácie, tak aj v následnosti (kontinuite) generácií. Napriek tomu, ideál právneho štátu, v ktorom musí byť celý život podriadený zákonom a porušenie zákona sa trestá podľa zákona (a prakticky aj bez (mimo) zákona, keď legálne činnosti v efektívnosti prehrávajú s nelegálnymi) – sa pestuje (udržuje) po celom svete, aj v Rusku (a samozrejme aj v naších krajinách – CZ, SK – pozn. prekl.) napriek jeho očividnej neschopnosti, nefunkčnosti v podmienkach, keď s nadzákonnou koncepciou riadenia práce celej spoločnosti v následnosti generácií, v súlade s ktorou sú programy - zákony písané, nie je táto spoločnosť verejne - formou ideológie oboznámená.
Že Západ aj žije bez zjavného (verejného) ohlásenia ideológie, to sa zdá len na prvý povrchný pohľad: Západ – to je biblická civilizácia. A Biblia obsahuje v sebe okrem iného aj ideológiu spoločenského života, i keď to ideológiou priamo nazývané nie je. Pritom Západ - do objavenia sa scientológie a vzniku pomerne masového záujmu o východnú mystiku - bol ideologicky homogénnou (rovnorodou) spoločnosťou, v ktorej sa nič cudzie Biblii, neprejavovalo tak, aby to malo vplyv na ďalší osud spoločnosti tejto civilizácie. Západ si zvykol žiť bez alternatívy k Biblii, nechápajúc jej podstatu a nevedomky prijímajúc biblické normy ako automatizmy správania sa zombie-biorobotov a "samo sebou" sa rozumejúcich právd. Tie boli rovnako vhodné pre všetky životné situácie, pre všetky národy, pre všetky regióny sveta, pre všetky historické epochy. A to napriek skutočnosti , že to - objektívne aj subjektívne nie je tak.
1 Pozri: Dostatočne všeobecnú teóriu riadenia.
2 Predtým toto poslanie mali ozdoby, vzory a iné detaily v národných krojoch, podľa ktorej ten, kto poznal túto symboliku, mohol pri stretnutí prečítať takmer celú biografiu nositeľa kroja, určiť jeho hierarchické postavenie a porovnať s vlastným postavením. Ale teraz vznikajú niekedy až anekdotické (komické) situácie, keď módni návrhári preberú nejaké vzory pre súčasné modely z kompletných vzorov zbierkových etnografických kolekcií. V televízii bol vysielaný takýto príklad: jeden zo zástupcov domorodých národov ruského severu sa vyjadril v tom zmysle, že je mu smiešne vidieť chlapa v kožuchu so vzorom miestneho koloritu, ktorý hlása, že nositeľ kožuchu je žena druhýkrát vydatá a matka dvoch detí.
Podobný účel mali aj niektoré tradície tetovania a ozdôb v primitívnych kultúrach národov v tropickom podnebí.
Teraz táto funkcia označenia hierarchického postavenia, v ktorej je vyjadrený zvierací sTroj psychiky, sa z veľkej časti presunula na spotrebiteľské štandardy sociálnych skupín: byt s eurorekonštrukciou a 600-kový "Mercedes" – to je jeden; komunálny byt alebo „chruščovka“ (malometrážny byt – pozn. prekl.) a jazda na zánovnom "Záporožci" (osobné auto z dôb ZSSR – pozn. prekl.) – na "chatu", a do práce verejnou dopravou – to je druhý (status).
Informační báze KSB