Vystúpenie ruského prezidenta Vladimira Putina v rámci 14. zasadnutie diskusného klubu Valdai

Ta je v té části vystoupení VVP, kde se zmiňuje o procesech, které neprobíhají snadno, ale přesto probíhají a mají již své pozitivní výsledky bez podstatných negativ (viz např. mise v Sýrii). Kdyby se vše, u čeho se objeví těžkosti, prostě zastavilo jako nadměrně komplikované, mnoho koncepčně i organizačně skvělých projektů by se vůbec neuskutečnilo. Pokud chcete připravit socioekonomickou reformu, pak ji musíte připravit včetně změnových procesů v potřebném detailu, a to variantně v závislosti na okolnostech i na průběhu reformy. Právě o to se snažíme v ČSNS a reformních iniciativách navzdory nedostatku kvalifikovaných lidí i prostředků, ale nikoli vůle a vědomostí.

youtube.com/watch?v=7dhE2q2Jn8A

Prepis z titulkov:

Ďakujem pekne, neviem nakoľko budem znieť optimisticky. Viem, že 3 dni ste veľmi aktívne diskutovali, a pokúsim na predstaviť môj pohľad na niektoré otázky. Prepáčte mi ak sa budem v niečom opakovať, pretože všetky diskusie som nesledoval. Úvodom by som chcel pozdraviť pánov Karzaja, Ma, Toja, všetkých kolegov, priateľov. V sále vidím veľa známych tvárí. Všetkých rád vítam na zasadaní Valdajského klubu.

Tradične je toto fórum venované diskusiám o najaktuálnejších otázkach globálnej politiky a ekonomiky. Tento krát organizátori, ako už bolo povedané, vytýčili vskutku zložitú úlohu. Pokúsiť sa nazrieť za horizont. Popremýšľať nad tým, aké budú nasledujúce desaťročia pre Rusko i pre celé medzinárodné spoločenstvo. Prirodzene, nemožno dopodrobna predpovedať a zohľadniť všetky možnosti a riziká, s ktorými sa stretneme.

Musíme však rozumieť, cítiť menovite kľúčové tendencie, hľadať netriviálne odpovede na otázky, ktoré nám kladie, a ešte určite bude klásť budúcnosť. A tempo udalostí je také, že reagovať na ne treba neustále a rýchlo. Svet vstúpil do obdobia prudkých zmien. Reálnosťou, každodennosťou sa stáva to, o čom sme ešte celkom nedávno hovorili ako o fikcii, ako o niečom neuskutočniteľnom.

Kvalitatívne nové procesy sa súbežne rozbiehajú vo všetkých sférach. Vybičovaná dynamika spoločenského života rôznych krajín, technologická revolúcia, všetko sa prelína so zmenami v medzinárodnej aréne. Vyhrocuje sa konkurencia o miesto vo svetovej hierarchii. Pritom mnohé bývalé recepty globálneho riadenia, prekonávanie konfliktov a prirodzených protirečení sa už nehodia. Často nefungujú a nové zatiaľ vytvorené nie sú.

Je pochopiteľné, že záujmy štátov nie sú v mnohom totožné. To je normálne, prirodzené, tak bolo vždy. Vedúce veľmoci majú rôzne geopolitické stratégie, rôzne videnie sveta. Taká je nemenná podstata medzinárodných vzťahov, vybudovaných na rovnováhe vzájomnej súhry a konkurencie. Pravdaže, ak sa táto rovnováha poruší ak sa spochybňuje dodržiavanie a dokonca aj existencia všeobecne zaužívaných pravidiel správania, keď sa svoje záujmy presadzujú akoukoľvek cenou, protirečenia sa stávajú nepredvídateľnými a nebezpečnými. Vedú k ostrým konfliktom. Pritom ani jeden reálny medzinárodný problém sa za takých podmienok, a pri takom pohľade na vec nedá vyriešiť.

Vzťahy medzi štátmi iba degradujú. Vo svete je menej bezpečnosti. Namiesto postupu pokroku a demokracie sú z uzdy spustené radikálne elementy, extrémistické zoskupenia, ktoré popierajú samotnú civilizáciu. Snažia sa ju vrátiť v archaiku a chaos. Barbarstvo. Udalosti ostatných rokov to všetko názorne ilustrujú. Stačí pozrieť, čo sa podarilo na Blízkom Východe, ktorý sa pokúsili pretvoriť, preformátovať pod seba niektorí hráči. nanútiť cudzí model rozvoja prostredníctvom zvonku riadených prevratov, prípadne aj napriamo silou zbraní.

Namiesto toho aby sme spoločne napravili situáciu, reálne zasadili terorizmu úder, a nie iba imitovať boj s ním, niektorí naši kolegovia podnikajú všetko, aby sa chaos v oblasti stal permanentným. Niekomu sa doteraz zdá, že týmto chaosom možno riadiť. Avšak niektoré skúsenosti z nedávna predsa len ukazujú aj kladné príklady.

Mám na mysli - asi ste aj čakali, že to spomeniem - skúsenosti zo Sýrie. Práve oni ukazujú, že k "samo-uverenej" a ničivej politike je alternatíva. Rusko bojuje proti teroristom spolu so zákonnou vládou Sýrie a s druhými štátmi tohto regiónu. Vykonáva činnosť na základe medzinárodného práva. Chcel by som povedať, že táto činnosť, tento pozitívny postup dosahujeme nejednoducho. V regióne je veľmi mnoho rozporov. Ale vyzbrojili sme sa trpezlivosťou. S touto trpezlivosťou veľmi primerane, zvažujúc každý krok aj slovo, pracujeme so všetkými účastníkmi tohto procesu, zohľadňujúc ich záujmy.

Naše úsilie, ktorých možné výsledky ešte celkom nedávno naši kolegovia spochybňovali, poviem opatrne - predsa len zasievajú nádej. Ukázali sa ako veľmi dôležité, správne, profesionálne a dobre načasované. Alebo druhý príklad - klin vôkol Kórejského polostrova. Aj o tom sme dnes určite veľa hovorili. Áno, samozrejme odsudzujeme jadrové skúšky uskutočňované KĽDR, a 100% dodržiavame všetky rozhodnutia o Severnej Kóreji prijaté v rámci BR OSN.

Toto chcem zvlášť zdôrazniť, kolegovia, aby tu nedošlo k nijakému dvojakému výkladu. Plníme všetky rozhodnutia BR OSN. No túto ťažkosť treba bezpodmienečne riešiť cestou dialógu, A nie zaháňať Severnú Kóreu do kúta, nevyhrážať sa použitím sily, ani znižovať sa k vyslovenému hulvátstvu a nadávaniu. Či sa to páči alebo nie, či sa niekomu páči severokórejský režim alebo nie, neslobodno zabúdať, že Kórejská ľudovoDEMOKRATICKÁ republika je suverénny štát. Akékoľvek rozpory treba riešiť civilizovane.

Rusko vždy vystupovalo za práve taký prístup. Sme pevne presvedčení, že aj najzamotanejšie uzly, či už ide o krízu v Sýrii alebo v Líbyji, na Kórejskom polostrove alebo povedzme na Ukrajine, treba rozmotávať, nie pretínať. Aká krehká môže byť stabilita aj v prosperujúcom a prekvitajúcom štáte názorne ukazuje situácia v Španielsku. Kto by ešte nedávno čakál, že diskusia o statuse Katalánska, ktorá prebieha už dlho, vyústi do tak ostrej politickej krízy?! Stanovisko Ruska je známe. Všetko, čo sa tam deje, je vnútornou záležitosťou Španielska, a má byť vysporiadané v rámci španielskych zákonov v súlade s demokratickými tradíciami.

Vieme, že vedenie štátu podniká kroky v tomto smere. V situácii s Katalánskom sme mali možnosť pozorovať jednohlasné odsúdenie prívržencov nezávislosti zo strany Eurozväzu, aj zo strany celého radu ďalších štátov. V tejto súvislosti nemôžem nepovedať: Skôr o tom bolo treba premýšľať. Vari nikto nevedel o podobných, celé stáročia pretrvávajúcich rozporoch vnútri samotnej Európy? Nevedeli? Vedeli.

Jednako svojho času v podstate uvítali rozpad celého radu štátov v Európe, neskrývajúc svoju radosť z toho. Načo bolo treba tak bez rozmyslu, iba na základe momentálnej politickej konjunktúry a želaniu vyhovieť, poviem to otvorene - "veľkému bratovi" z Washingtonu, a bezvýhradne podržať oddelenie Kosova, provokujúc tak podobné procesy v ďalších regiónoch Európy a vo svete? Pripomeniem, že keď napríklad Krym rovnako ohlásil svoju nezávislosť, a potom sa na základe referenda pripojil k Rusku, z nejakého dôvodu sa to nepáčilo. A teraz nech sa páči, Katalánsko.

V inom regióne zasa Kurdistan. A to ešte nemusí byť úplný zoznam. Vyvstáva otázka: čo budeme robiť, aký postoj k tomu zaujať? Vyzerá to, že podľa niektorých našich kolegov sú "správni" bojovníci za nezávislosť a slobodu. A sú "separatisti", ktorí nemôžu bojovať za svoje práva, a to ani za pomoci demokratických mechanizmov. Podobné, ako celý čas hovoríme, dvojaké štandardy - a tu máme ukážkový príklad dvojakých štandardov - skrývajú v sebe obrovské nebezpečenstvo pre plynulý rozvoj Európy a iných kontinentov, pre napredovanie integračných procesov v celom svete.

Svojho času nás apologétovia globalizácie ubezpečovali o tom, že zaručenou ochranou pred konfliktmi a geopolitickým súperením bude všeobecná ekonomická previazanosť. Hla, nestalo sa tak. ba čo viac, povaha rozporov sa stala zložitejšou, mnohovrstvovou a nelineárnou. Áno, vzájomná previazanosť, to je uzemňujúci a stabilizujúci faktor. Ale zároveň môžeme vidieť čoraz viac príkladov, keď politika hrubo zasahuje do hospodárskych, trhových vzťahov. Len nedávno hovorili, že to nie je možné, kontraproduktívne, že to neslobodno dopustiť.

A teraz, sami čo tak hovorili to robia. Niektorí sa dokonca ani netaja tým, že používajú politické zámienky a dôvody, aby presadili svoje čisto komerčné záujmy. Taký je nedávny balík sankcií prijatý americkým kongresom, ktorý je otvorene zameraný na vytlačenie Ruska z európskych trhov energonosičov. Jeho cieľom je donútiť Európu prejsť na drahší LNG z USA. Ani len dosť ho nie je. Pokúšajú sa nám hádzať polená pod nohy pri budovaní nových prepravných trás, "Južného" a "Severného" potoka, Nehľadiac na to, že taká diverzifikácia logistiky je hospodársky efektívna a výhodná pre Európu, slúži na zvýšenie jej bezpečnosti.

Opakujem, že každý štát má samozrejme svoje politické, ekonomické a ďalšie záujmy. Otázka je v tom, akými prostriedkami ich ochraňovať a presadzovať. V súčasnom svete nie je možné dosiahnuť strategickú výhru na úkor iných. Podobná politika, založená na "samo-uverenosti", egoizme, nárokovaní si vlastnej výnimočnosti, neprinesie ani úctu, ani skutočnú veľkosť. Naopak, nutne vyvolá prirodzený a spravodlivý nesúhlas a odpor. Vo výsledku bude ďalšie stupňovanie napätia a rozporov, namiesto toho, aby sme spolu skúsili vybudovať udržateľný, stabilný svetový poriadok a odpovedať na tie technologické, ekologické, klimatické a humanitárne výzvy, s ktorými sa dnes potýka celé ľudstvo.

boardea.com/watch?v=73Cixvr_wQ0#40 - začiatok vystúpenia tu
valdaiclub.com/events/posts/articles/putin-meets-with-members-of-the-valdai-club/ - celé vystúpenie, anglický preklad
kremlin.ru/events/president/news/55882 - celé vystúpenie, ruský prepis

nie je to celé, kde je zmienka o bombardovaní Belehradu ako "odmena" Američanov za to, že Rusko odovzdalo svoje zásoby uránu?

Proč si připomínáním minulosti snížovat vyjednávací potenciál? Jen hloupý člověk neustále šermuje starými, byť oprávněnými výtkami a klade tím při jednání druhou stranou nepřijatelné podmínky. Trocha aplikačních znalostí DVTŘ na bázi KSB by neškodila...

Myslím si ale, že príspevok V. Putina je natoľko aktuálny a informatívny, že by si zaslúžil PREKLAD CELÉHO JEHO VYSTÚPENIA. A nie iba jednej jej časti z viacerých ...
Veľa zdravia všetkým.
:-)

Souhlasím :)

Veľmi otvorené, adresné, kľudné, civilizované a ešte viac diplomatické vyjadrenie postojov k situácii, ktorá momentálne najviac ťaží Rusko vo vzťahoch k riadiacej a výkonnej administratíve EU a USA.
V globálnom merítku sa však obdobné problémy, nie menej principiálne, nie menej ťaživé a rozmermi a obrovským významom a dopadom vynárajú v iných národoch, kultúrach a častiach sveta – Afrike, Ázii. A to nielen vo vzájomných vzťahoch mocností, ale aj vzťahoch mocností k menším etnikám a národom, ako napríklad Slovensko, vo vzťahoch k spoločenstvám s rastúcimi ambíciami na vzostup v svetovej hierarchii.
A tu je veľmi zbožným prianím dospieť k riešeniam cez trpezlivé diskusie, prácu, „nádo rabótať“ a podobné nedonucovacie taktiky. V tomto sú mne osobne a možno aj verejnosti veľmi málo známe širšie možnosti, ako dospievaťť k vyváženým vzťahom bez nátlaku. „Vzájomná výhodnosť“ – ale tá súvisí vždy s obetovaním čohosi. A obety sa konajú hlavne z nutnosti, nie z nejakej morálnej uznanlivosti.
Ľudské spoločenstvá, či malé skupinky ľudí alebo národy, rasy, ... podľa vypozorovaných dlhodobých historických skúseností sa riadia správajú vo vnútri aj voči okoliu obdobnými princípmi ako zvieracie svorky. Tie pravidlá sú: najsilnejší sa nažerie prvý, ptom tí slabší, a nakoniec najslabší, ak ostane. Najsilnejší si zoberie čo sa mu zažiada, potom si môžu brať aj slabší, a nakoniec aj najslabší, ak mu ostane.
Teda celé je to o tom, budovať a dbať o vlastnú silu, až potom sa dá s iným diskutovať, rabótať, ... keď sa argumenty vedia oprieť o silu (lepšie povedané nejakú prevahu v niečom). A to je predmet toho hlavého boja hybridnej vojny – oslabiť konkurentov (zbrane: médiá, propagovaný životný štýl, ... ). Ako vo vojne. Najskôr delostrelecká príprava, až potom rozvinutie útoku.

Je třeba se zamyslet, co je zdrojem té síly (převahy). Je to vždy nějaká koncepce/filosofie, jedině na jejím základě je možné té síly, dominance dosáhnout. Pokud si někdo myslí že ta pravá filosofie má být založena na právech silnějšího, hájení svých sobeckých zájmů a právu nažrat se první na úkor ostatních, tak dřív nebo později na to dojede. Ukazuje se, že daleko lepšími základy jsou – spolupráce, vzájemný respekt a uvědomit si že všichni pracujeme na společné věci.

Plne súhlasím. Opakované pády a vzostupy spoločenstiev sú svedectvom tvrdenia že na to jednou dojede". Skutočný dôvod a brzdou rozvoja je neobmedzovaný egoizmus. I keď paradoxne práve egoizmus je v správnych podmienkach motorom rozvoja. Kľúčom do budúcna je/bude kontrola nad egoizmom.