Otázky okolo údajnej „samovraždy“ policajného generála Lučanského
ludo
Z vyjadrení politikov, právnikov a (p)rezidentky:
Býv. Premiér SR – JUDr. Ján Čarnogurský (z Facebooku - 31.12.2020)
|
|
|
Advokát, dlhoročný disident, zakladateľ a prvý predseda KDH, bývalý premiér SR |
|
(foto: Facebook) |
Generál Milan Lučanský zomrel. Česť jeho pamiatke. Zaslúžil sa o likvidáciu stredoslovenskej mafie. Chodil som v 90-tych rokoch na stredné Slovensko a pozoroval som ako vtedy mafia šírila strach aj medzi radovými obyvateľmi. Nech mu Svetlo Večné svieti.
Generálny prokurátor oznámil zahájenie trestného konania vo veci jeho smrti. Určený vyšetrovateľ bude musieť vytýčiť vyšetrovacie verzie (alternatívy) na všetky možnosti príčiny smrti, aj na také, ktoré vyšetrovanie neskôr vyvráti. V médiách sa objavili fakty, doteraz nevyvrátené, ktoré spochybňujú samovraždu. Mám na mysli výsledky vyšetrovania generála po úraze vo väznici krátko po zatknutí. Vyšetrovanie konštatovalo, že generál nemal samovražedné sklony, na cele cvičil, nevedno prečo mu pridelili psychologickú pomoc, po vznesení obvinenia sám prišiel zo zahraničia na políciu vo vedomí, že nič nespáchal. Kto sa pohráva s myšlienkou samovraždy asi nebude udržiavať svoju fyzickú kondíciu cvičením.
Vyšetrovateľ bude musieť zahrnúť medzi vyšetrovacie verzie aj možnosť, že jeho smrť zavinila iná osoba. Ako advokát som prišiel do styku s mnohými vyšetrovaniami a letmo uvediem, s ktorými otázkami by sa mal vyšetrovateľ zaoberať. Mal by vypočuť ministerku spravodlivosti a generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže, čo oni vedia o podmienkach väznenia generála a jeho správaní vo väznici. Čo hlásila psychologička o správaní generála. Mal by zisťovať, či v deň zistenia „pokusu o samovraždu“ bol niekto v jeho cele. Bez osobitného dôvodu tam nemal kto byť. Mal by vypočuť členov väzenskej stráže, ktorí mávali službu na chodbe, kde sa nachádzala cela, o pravidelnom priebehu ich služby. Mal by vypočuť obhajcu generála. Zbavenie obhajcu mlčanlivosti by mohla dať rodina. Mal by si pozrieť kamerový záznam z chodby, kde sa nachádzala cela z kritického dňa. Mŕtvola generála podliehala pitve. O pitve bol spísaný protokol, ktorý podpísal lekár, vedúci pitvy. Pri protokole sú fotografie tela mŕtveho. Z protokolu aj z fotografií by malo byť zrejmé, či nebohý mal na tele iné rany alebo podliatiny a či ich nález súhlasí s výpoveďami svedkov. Či stopa na krku súhlasí s udanou príčinou smrti. Vedúci lekár pitvy by mal byť tiež vypočutý. Všetky dôkazy musia byť navzájom porovnané, či nie sú medzi nimi rozpory. Niektoré otázky vyznievajú nešetrne, ale vyšetrovanie musí byť nešetrné.
Nakoniec motív. Slovensko je malá krajina, má smiešnu armádu a minimálny medzinárodný vplyv. Takmer niet dôvodu, pre ktorý by ktokoľvek riskoval obvinenie z vraždy generála. Takmer. Existuje jediný dôvod. Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Prokurátor obžaloval z objednávky vraždy Mariána Kočnera a Alenu Zsuzsovú, ale súd ich po dokazovaní oslobodil. Odsúdil strelcov, ale to boli pešiaci. Generál Lučanský sa dostal do konfliktu s vyšetrovateľom Juhásom, vyšetrovateľom vraždy Kuciaka a jeho snúbenice, pretože generál nepovažoval vyšetrovanie za dôkladné. Ak by bol mal generál čo aj len indície o hlbšom pozadí vraždy Kuciaka a snúbenice, to by bol motív na jeho odstránenie.
Záverom. Po vražde Ján Kuciaka a Martiny Kušnírovej určité médiá spustili kampaň, že staré vedenie polície a rezortu vnútra nemôže zločin vyšetrovať, pretože nemá na to dôveryhodnosť. Tie isté kritériá platia aj na súčasné vedenie polície a vnútra.
http://www.srspol.sk/clanek-jan-carnogursky-z-facebooku-31-12-2020-21219.html
Mimoriadna správa. Policajný exprezident Lučanský zomrel. Za jeho smrť je zodpovedná ministerka Kolíková, tvrdí advokát JUDr. Čarnogurský ml.
|
|
|
Odišiel chlap, ktorý sa ani Mikuláša Černáka nebál... Nech odpočíva v pokoji. (pozn. red. SRS) |
|
(foto: Ivan Majerský, Pravda) |
Po tom, čo dnes vyvodil zodpovednosť za kritický stav policajného exprezidenta Milana Lučanského generálny riaditeľ ZVJS Milan Ivan, ktorý odstúpil z funkcie, advokát Ján Čarnogurský volá aj po vyvodení zodpovednosti ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej. Tá podľa jej slov zatiaľ o tom neuvažuje, naopak, zriadi vyšetrovaciu komisiu, kde si prizve okrem iných aj opozíciu. Po pár hodinách od verejného vystúpenia Kolíkovej Lučanský v nemocnici skonal. (HSP)
O úmrtí generála Milana Lučanského informovala exministerka vnútra Denisa Saková na sociálnej sieti:
„Generál Lučanský zomrel. Úprimnú sústrasť celej rodine. Ďakujem za všetko, čo pre Slovensko spravil. Česť jeho pamiatke.“
Lučanský bol v kóme po tom, ako sa údajne pokúsil v utorok (29. 12.) o samovraždu v Ústave na výkon trestu v Prešove, hoci po predošlom incidente, kedy sa mal vážne zraniť pri cvičení, kompetentní tvrdili, že Lučanský nemal samovražedné sklony. Ešte o 16.30 h s policajným exprezidentom mala pri kontrole komunikovať väzenská stráž, keď mu priniesli večeru. O deväť minút neskôr, o 16:39 ho našli v kritickom stave.
Lučanského mali nájsť kľačať v cele s predmetom okolo krku priviazaným o rám postele. Obesiť sa mal na teplákovej bunde, ktorú si vypýtal, lebo mu bola zima. K Lučanskému okamžite privolali záchranku, ktorá na miesto mala dôjsť po približne 20 minutách. Do jej príchodu sa ho pokúsili oživovať na mieste. Podarilo sa to až záchranárom.
Bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského obvinili v stredu 2. decembra v rámci akcie Judáš, Špecializovaný trestný súd v Pezinku následne v nedeľu 6. decembra rozhodol, že bude stíhaný väzobne. Dôvodom rozhodnutia boli obavy z ovplyvňovania svedkov.
Ministerstvo spravodlivosti SR (MS SR) potvrdilo, že bývalý policajný prezident Milan Lučanský zomrel dnes o 15:55. Ako pre agentúru SITA potvrdil Peter Bubla z tlačového oddelenia MS SR, jeho smrť skonštatoval ošetrujúci lekár vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou J. A. Reimana v Prešove.
K tomu, ako po tragédii postupovala ministerka spravodlivosti, sa vyjadril aj advokát Ján Čarnogurský, ml.:
„Pani ministerka spravodlivosti Kolíková nám najprv tvrdila, že pán Lučanský si vo väzenskej cele vylúpil oko sám, pričom vraj URČITE NEŠLO o pokus o samovraždu. O pár dní ho dozorcovia našli obeseného.
Pani ministerka spravodlivosti má na rukách jeho krv. Ako ministerka je osobne zodpovedná za zdravie a život všetkých väzňov,“ upozorňuje Čarnogurský a volá po jej demisii:
„V zahraničí odstupujú politici z funkcie, keď ich prichytia vonku bez rúška. Pani ministerka Kolíková svojou neschopnosťou a nekonaním zapríčinila smrť pána Lučanského. Je načase, aby okamžite odstúpila z funkcie.“
Čarnogurský jej pripomína aj zákon z jej dielne, ktorý odobral právo Ústavnému súdu posudzovať ústavné zákony:
„Nebolo to jej prvé vážne zlyhanie. Pani ministerka má na svedomí aj odobratie Ústavnému súdu SR právo posudzovať ústavné zákony, ktorými sa rušia ľudské práva na Slovensku. Následne takýto zákon o odnímaní ľudských práv Slovákom vypracovala a nechala schváliť, pred pár dňami.
Teraz chce za naše peniaze menovať akési komisie, ktoré ju majú akože zbaviť zodpovednosti.
Počas vedenia pani ministerky Kolíkovej by mali premenovať ministerstvo spravodlivosti na Ministerstvo neschopnosti, svojvôle a nespravodlivosti.“
JUDr. Ján Čarnogurský (z Facebooku - 30.12.2020)
|
|
|
Advokát, dlhoročný disident, zakladateľ a prvý predseda KDH, bývalý premiér SR |
|
(foto: Facebook) |
Prišla smutná správa o pravdepodobne smrti (v dobe písania tohto textu) bývalého prezidenta Policajného zboru generála Milana Lučanského.
Mal sa pokúsiť o samovraždu vo väzenskej cele obesením sa na teplákovej blúze. Správa navodzuje niekoľko otázok. Bol som aj vo vyšetrovacej väzbe aj som bol ministrom spravodlivosti, čiže šéfom väzníc. Prvá otázka znie, ako mohol byť umiestnený na cele osamote. Predsa „dať na samotku“ bol druh disciplinárneho trestu, ak väzeň porušoval väzenský poriadok. Takýto trest mohol trvať len obmedzený čas, tuším päť dní. Generál Lučanský však bol od začiatku väzby umiestnený sám na cele. Je to tým podivnejšie, že podľa správy generál Lučanský mal pridelenú psychologickú pomoc. Keď som bol v roku 1989 vo vyšetrovacej väzbe, boli sme na cele vždy najmenej dvaja. Keby bol generál Lučanský na cele ešte s ďalším spoluväzňom, pokus o samovraždu by nebol možný. Pred krátkou dobou na pokyn generálneho prokurátora Žilinku robili vo väznici v Prešove, kde bol generál Lučanský vo väzbe kontrolu podmienok väzby Lučanského, okresný a krajský prokurátor v Prešove. Generálny prokurátor by mal zverejniť podrobnejšie obsah správy prokurátorov (všetko nemusí podliehať zverejneniu aj s ohľadom na rodinu generála).
Načrtnem teraz hypotetickú situáciu. Generála Lučanského vzali do väzby na základe výpovedí obvinených, ktorí spolupracujú s vyšetrovateľmi za prísľub nižšieho trestu. Ak dôjde po voľbách k výmene vlády plne podľa demokratických pravidiel a k moci sa dostane súčasná opozícia, potom sa prihlásia k spolupráci s políciou obvinení alebo už aj teraz odsúdení a začnú vypovedať ako na nich robili nátlak, aby vypovedali proti teraz obvineným, či už to bude pravda alebo nie. Také výpovede budú stačiť na obvinenie a uvalenie väzby na tých, ktorí sú teraz pri moci. Na dôvažok, súčasné alternatívne médiá, potom už nie alternatívne, začnú uverejňovať vytrhnuté z kontextu časti výpovedí „svedkov“ proti tým, ktorí sú teraz pri moci.
Politické pomery na Slovensku sa vyostrujú.
Doc. JUDr. Branislav Fábry PhD.: Neseriózny novoročný prejav Zuzany Čaputovej
|
|
|
Branislav Fábry |
Ako býva zvykom, 1. januára 2021 predniesla prezidentka Zuzana Čaputová svoj novoročný prejav. Prejav bol ovplyvnený najmä otázkami pandémie, opomenuté však boli ostatné riziká, ktorým v súčasnosti čelíme, najmä v oblasti právneho štátu a ľudských práv. Prezidentka zvolila taktiku, pri ktorej prekrývala všetky ostatné problémy pandémiou. Hlavným posolstvom jej prejavu boli výzvy na dôveru vo verejné autority, čo v kontexte celého vystúpenia vyznelo ako podpora vládnej moci. V prejave sa objavilo niekoľko vyjadrení, ktoré si zaslúžia chválu, avšak aj viacero veľmi nepresvedčivých výrokov, ktoré budili dojem, ako keby chceli zakryť aktuálne nespravodlivosti na Slovensku. Najväčším problémom prejavu bolo to, že sa tam neobjavili témy, ktoré tam zaznieť mali, najmä v súvislosti s problematikou spravodlivosti a tragédiou M. Lučanského. To je aj hlavným dôvodom na skeptické hodnotenie celého prejavu.
V nasledujúcom texte sa budem venovať týmto témam:
• Oblasť spravodlivosti ako príklad úspechu?
Dôvera verejnosti?
Pokiaľ ide o pozitívne momenty v prejave prezidentky, z nich treba spomenúť najmä vyzdvihnutie práce zdravotníkov: „Ľudia v týchto profesiách na úkor osobného života, v podmienkach slovenského zdravotníctva, bojujúc s únavou od jari aj za cenu ohrozenia vlastného zdravia, zachraňujú druhých.“ Prezidentka pochválila aj ďalšie profesie, napr. učiteľov, hasičov, atď. a aj to je veľmi správne. Za veľké pozitívum prejavu možno považovať toto vyjadrenie: „Nie sme súčasťou vojny a nenávisť, ktorá sa v spoločnosti šíri, nie je riešením. Našim nepriateľom nie sú opatrenia, ani ľudia s iným názorom.“ Ide o dôležitú zmenu postoja Z. Čaputovej, najmä keď si to porovnáme s minulosťou, keď vyzývala na boj proti „infodémii“. Takisto treba oceniť i vetu o všeľudskej solidarite: „My všetci sme jedna ľudská rodina a pri pohľade dopredu nie je nič dôležitejšie ako naše spojenectvo.“ Daná myšlienka je obzvlášť dôležitá a bolo by vhodné, aby ju prezidentka opakovala ako heslo pre našu zahraničnú politiku, napr. na konferencii GLOBSEC.
Motívom uvedených zmierlivých vyjadrení bola aj reakcia na klesajúcu dôveru verejnosti v rôzne verejné autority. Prezidentka sa v prejave dovolávala najmä na nutnosť dôverovať vedeckým autoritám: „Dôverujme vedeckému poznaniu…“ alebo: „Okrem skutočných expertov na epidémie zviditeľnil aj ľudí, ktorých nevedomosť bola nahradená sebavedomým krikom. Vidíme, ako sa nám vytráca úcta k vzdelaniu a k odbornosti.“ Dôvera vo vedecké poznanie je dôležitá, aj ona však musí mať svoje limity. Stačí pripomenúť, že na vedu sa odvolávali v 20. storočí takmer všetky režimy a aj u nás si mnohí ešte pamätajú „vedecký komunizmus“. Z. Čaputová tu však mohla pomenovať i zásadnú príčinu nedôvery voči vedeckému poznaniu v súčasnej spoločnosti, a tou je časté zneužívanie vedy na politické ciele. Práve vláda I. Matoviča sa pri svojich rozhodnutiach pravidelne odvoláva na odborníkov a odbornosť používa aj ako nástroj na zlomenie odporu verejnosti proti svojim krokom. Typickým prejavom tohto trendu sú vyhlášky hlavného hygienika. Tie by mali obsahovať technické normy, podložené vedeckým poznaním. Ak sa však takéto druhy noriem zneužívajú na politický boj, tak verejnosť musí nutne stratiť dôveru v odborníkov.
Pokiaľ ide o dôveru v štátne inštitúcie, v súčasnej situácii by bola veľmi potrebná, nemôže však znamenať naivný nekritický postoj k štátnym orgánom. Prezidentka vo svojom prejave vyzvala: „Dôverujte nám, prosím, že vaše životy nám nie sú ľahostajné.“ Lenže na získanie dôvery nestačia iba výzvy, dôveru si treba zaslúžiť. Politici, ktorí svojich občanov označujú ako „štekajúce psy“ či „opice“, príliš veľkú dôveru očakávať nemôžu. Nedôvera verejnosti je založená aj na tom, že strany vládnej koalície nesplnili predvolebné sľuby a nie vždy im v tom bránila pandémia, napr. pri otázke otvoreného a transparentného vládnutia (program OĽANO). Voči súčasnej vláde treba kritický prístup i preto, lebo skoncentrovala obrovskú moc a obmedzila práva občanov nevídaným spôsobom. Dôveru verejnosti nemožno získať ani nekritickou chválou opatrení vlády, aké uviedla Z. Čaputová vo svojom prejave: „Oceňujem kroky vlády, ktorá pripravila finančnú pomoc strádajúcim zamestnancom a podnikateľom.“ Hoci je možné, že prezidentka oceňuje kroky vlády v tejto oblasti, väčšina zamestnancov a podnikateľov však už taká optimistická nie je.
Oblasť spravodlivosti ako príklad úspechu?
Prejav prezidentky mohol byť vcelku úspešný, avšak to, čo však vyvoláva najväčšie pobúrenie, je jej oslavný tón pre oblasť spravodlivosti: „K dobrým správam z minulého roka patria aj tie z oblasti spravodlivosti. Od minulého roku máme kompletný Ústavný súd, obnovenú Súdnu radu, nové vedenie Najvyššieho súdu aj Generálnej prokuratúry. Vyšetrujú sa tiež skutky, ktoré boli roky zakrývané a prehliadané. V boji s korupciou a v prístupe k spravodlivosti sme stihli viac, ako za niekoľko predchádzajúcich rokov dokopy.“
Toto povedala Z. Čaputová v čase, keď väčšina Slovenska zostáva v úžase nad tým, čo sa stalo v prešovskej väzbe. Ide o väčší škandál než v prípade vraždy J. Kuciaka, pretože za tragédiu M. Lučanského nesie priamu zodpovednosť štát – to vyplýva už z množstva medzinárodných dokumentov o statuse osôb vo väzbe (pozri tu). Štát sa v prípade M. Lučanského dopustil alarmujúceho množstva pochybení: nebudem špekulovať, čo sa vo väzbe naozaj stalo, hoci oficiálna verzia je deravá, ale už umiestnenie na samotke v Prešove ďaleko od rodiny a advokáta bolo zjavne neprimerané. A znemožnenie prístupu k rodine po podivných udalostiach 9. decembra je škandál sám o sebe. Je zaujímavé, že túto tragédiu prezidentka nijako nekomentovala, hoci pri výročí vraždy J. Kuciaka a M. Kušnírovej urobila samostatný prejav, v ktorom sa pustila i do bývalých vlád: „Žiadali ste tiež, aby Slovensko malo dôveryhodnú vládu…“ Miesto mlčania mala prezidentka v novoročnom prejave volať i po preverení mnohomesačnej väzby osôb, u ktorých sa neurobil ani jediný úkon. Tiež si mala uvedomiť, akú nedôveru vyvoláva súčasné zneužívanie väzby a že napr. Slovenská advokátska komora volá po verejnej diskusii o tomto trestno-právnom inštitúte.
Ani udalosti, ktoré Z. Čaputová spomínala ako pozitívum, až tak pozitívne neboli. Spôsob ako sa obnovila Súdna rada, vrátane vynúteného odchodu časti členov, dôveru v štátne orgány nevracia. Môžeme diskutovať aj o novom generálnom prokurátorovi, ktorý sa práve v Lučanského kauze vôbec nevyznamenal, avšak fakt, že v roku 2020 bol prijatý zákon, aby sa do funkcií na prokuratúre mohli dostať vyslúžilí politici, dôveryhodnosť prokuratúry nezvyšuje. Okrem toho, konanie istých špeciálnych prokurátorov vyvoláva obavy. Takže hoci môžeme schvaľovať vyšetrovanie doteraz prehliadaných skutkov, treba vyšetrovať v súlade s princípmi právneho štátu. Bez princípov právneho štátu sa naozaj nedá seriózne vyšetrovať: aj v päťdesiatych rokoch boli vyšetrovatelia veľmi „úspešní“, ich efektivita však nemôže byť vzorom. Pokiaľ ide o spravodlivosť, Z. Čaputová možno považuje masové zatýkanie pred kamerami za spravodlivosť, v skutočnosti však na Slovensku v roku 2020 vzrástla nespravodlivosť. Stačí spomenúť škandalózne privilégium konkrétneho politika počas hospitalizácie alebo fakt, že vládna moc na jar zakázala podnikateľom ich činnosť a na jeseň sa retroaktívne zbavila zodpovednosti za kompenzácie.
Prezidentka si tiež mohla v prejave všimnúť, ako sa na Slovensku porušujú princípy právneho štátu. Takú mieru porušovania sme tu od vzniku SR ešte nikdy nemali. Vo svojom novoročnom prejave z minulého roku volala Z. Čaputová po právnej istote či rovnosti pred zákonom. Aká je však rovnosť pred zákonom v čase, keď poslanci a ďalší funkcionári nakazení koronavírusom môžu navštevovať parlament a robiť iné úkony, ale zdraví občania nesmú opustiť domácnosť? Nuž a pokiaľ ide o právnu istotu, súčasná situácia je doslova katastrofou. Neustála zmena karanténnych pravidiel, ich nejasnosť či publikácia na poslednú chvíľu sa stali normalitou a „dobrovoľné“ testovanie so sankciami za neúčasť či iné absurdity sa zapíšu do dejín tvorby práva. Ani ústava chápaná ako „trhací kalendár“ právnemu štátu nepomáha a vyše 60 skrátených legislatívnych konaní nie je žiadnym úspechom, najmä keď mnohé s pandémiou vôbec nesúviseli. Obzvlášť alarmujúce je to, že v čase, keď vládna moc zaviedla možnosť „nekonečného“ núdzového stavu zakázala ústavnému súdu posudzovať súlad ústavných zákonov s ústavou.
Zodpovednosť prezidentky
Toto všetko sú témy, ktoré sú zásadné a menia charakter štátu, avšak v prejave prezidentky chýbali. Keďže problematika spravodlivosti patrí k prioritným témam prezidentky a neváha kritizovať iné krajiny, mala by byť schopná pomenovať problémy aj v SR. Je to dôležité i preto, lebo podľa čl. 101 ods. 1 ústavy: „Prezident reprezentuje Slovenskú republiku navonok i dovnútra a svojím rozhodovaním zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov.“ Hoci jej to asi nie je príjemné, Z. Čaputová by si mala priznať, že práve počas jej funkčného obdobia o riadnom chode ústavných orgánov hovoriť nemožno, naopak, nastáva kolaps spravodlivosti a právneho štátu v SR.
http://www.srspol.sk/clanek-branislav-fabry-neseriozny-novorocny-prejav-zuzany-caputovej-21226.html
Doc. JUDr. Branislav Fábry PhD. : Lučanského smrť a problém zneužívania väzby
Je zrejmé, že v roku 2020 sa na Slovensku odstránili mnohé princípy právneho štátu. Medzi obvyklé príklady tohto faktu patrí neprimerané obmedzovanie základných práv a slobôd, zvyšovanie právnej neistoty, prijímanie retroaktívnych zákonov, zásahy do nezávislosti súdnictva, atď. Na konci roku 2020 sa sem zaradila aj kauza bývalého policajného prezidenta M. Lučanského. Podľa dostupných informácií sa 29. decembra mal pokúsiť o samovraždu obesením na teplákovej bunde a večer 30. decembra umrel. Uvedená verzia však vyvoláva viacero pochybností a už od 9. decembra sa objavujú aj odlišné verzie udalostí v súvislosti s jeho väzbou. Tie nie sú zanedbateľné, keďže doterajšie vystupovanie ministerky spravodlivosti či ďalších štátnych orgánov nebolo príliš dôveryhodné a nimi uvádzané tvrdenia obsahovali vecné rozpory. Pochybnosti o oficiálnej verzii udalosti som mal už dlhší čas, rozhodol som sa ich však publikovať až teraz, keď je zjavné, že názor M. Lučanského na celú udalosť sa už nedozviem.
V nasledujúcom texte sa budem venovať týmto témam:
• Neúspešná stratégia obhajoby
• Ako zabrániť zneužívaniu väzby?
Tlačové besedy ministerky
Ako bolo uvedené, už niekoľko týždňov sa v médiách objavujú rôzne informácie o zraneniach M. Lučanského, ktoré mali vzniknúť v stredu 9. decembra 2020 v prešovskom ústave na výkon väzby a odňatia slobody. Na internete sa objavili tvrdenia o rôznych zraneniach, ako aj to, že boli spôsobené cudzím zavinením. Kvôli zraneniam bol M. Lučanský hospitalizovaný vo Vojenskej nemocnici v Ružomberku a následne v Trenčíne. Aj tento prevoz cez celú republiku vyvolal mnoho otázok, ktoré sa nepodarilo štátnym orgánom presvedčivo vysvetliť. Podozrenia zvýšila podivná tlačová beseda ministerky M. Kolíkovej a M. Ivana zo Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS). Bola ohlásená na nedeľu 13. decembra o 10:00, televízie ju však neodvysielali v priamom prenose, iba v zázname. Už to budilo nedôveru, lebo médiá poskytujú v priamom prenose aj menej dôležité udalosti. Ministerka sa celkovo snažila vyhnúť presnému popisu udalostí očakávaným tvrdením: „Je pre nás zložité o tom presne informovať, pretože sme pýtali súhlas pána Lučanského ohľadom jeho zdravotného stavu, ten sme nedostali.“ M. Kolíková však niektoré informácie o zdravotnom stave M. Lučanského uviedla: „Určite môžem vylúčiť, že by došlo ku krvácaniu do mozgu, k viacnásobnej zlomenine nadočnicového oblúku, že by sa jednalo o obvineného, ktorý by bol opakovane resuscitovaný.“
Keďže na tlačovej konferencii zazneli iba čiastkové údaje, nezistilo sa, čo sa vlastne stalo. Ministerka uviedla: „V stredu na základe kontroly priebežnej došlo k zisteniu, že tu je na mieste urobiť vyšetrenie – to, čo môžeme k tomu povedať, že súvislo to s okom.“ Túto informáciu však spochybnila odpoveď na otázku jedného z novinárov. Ten sa pýtal, na ktorom oddelení bol M. Lučanský hospitalizovaný. M. Kolíková odpovedala: „Predpokladám, že s poranením oka to súviselo.“ M. Ivan ju však doplnil: „Na špecializovanom pracovisku ORL.“ Toto bola zaujímavá informácia, pretože s poranením oka sa nechodí na špecializované pracovisko ORL (choroby ucha, nosa a hrdla). Uvedený nesúlad vo výrokoch mala ministerka rýchlo uviesť na pravú mieru, pokúsila sa o to však až na tlačovej besede 30. decembra. Tam povedala: „ORL súviselo so zranením v okolí oka.“ Toto vysvetlenie bol veľmi úbohý a lacný pokus odvrátiť nepríjemné otázky. Keď však ministerka nemala problém spomenúť zranenie oka a tým poskytnúť určité informácie o zdravotnom stave M. Lučanského, mohla viac konkretizovať aj zranený orgán alebo tkanivo, ktoré boli dôvodom hospitalizácie na ORL. V opačnom prípade zostane informácia o hospitalizácii na ORL dôvodom podozrení i v súvislosti s obesením.
Na medializované informácie o samovražde M. Lučanského reagovala M. Kolíková na uvedenej tlačovej besede z 30. decembra, kde sa objavili ďalšie nejasnosti. Relevantné údaje o zdravotnom stave M. Lučanského sme sa opäť nedozvedeli s tradičným odôvodnením, že ich nemožno poskytnúť bez súhlasu dotyčnej osoby. Celá tlačová konferencia sa niesla v znamení výrokov „Ja som presvedčená…“ alebo „Nemám žiadne pochybnosti…“. M. Kolíková a M. Ivan sa snažili presvedčiť verejnosť, že k žiadnemu zlyhaniu neprišlo a že treba obnoviť dôveru v právny štát. Po rozpačitej minulej tlačovej besede M. Kolíkovej uverí v tejto veci už len málokto. Tiež sme sa nedozvedeli ani podrobnejšie informácie o mozgovej smrti M. Lučanského, o ktorej písali viaceré médiá. Ministerka na konferencii mozgovú smrť neobjasnila, ostala teda otvorená otázka – je pacient v štádiu mozgovej smrti alebo nie? Tento pojem je totiž podľa zákona o zdravotnej starostlivosti definíciou smrti človeka. § 43 ods. 3 hovorí: „Osoba sa považuje za mŕtvu aj vtedy, ak dôjde k nezvratnému vyhasnutiu všetkých funkcií celého mozgu.“ Uvedená otázka sa síce večer 30. decembra vyjasnila, avšak celá verzia o obesení na teplákovej bunde by si žiadala doplňujúce informácie.
Neúspešná stratégia obhajoby
Skutočnosťou, ktorá tiež vyvolala mnoho otázok, bolo medializované vyjadrenie advokáta M. Lučanského v prípade incidentu z 9. decembra. Podľa informácie z TASR sa mal vyjadriť takto: „Vzhľadom na mediálne dezinformácie o zdravotnom stave môjho klienta s jeho písomným súhlasom podmieneným súhlasom rodiny, ktorý som dostal dnes, uvádzam, že k zraneniu nedošlo úmyselným a ani cudzím zavinením. Môj klient podstúpil operačný zákrok vo vojenskej nemocnici v Ružomberku. V súčasnosti je v pooperačnej liečbe vo väzenskej nemocnici Trenčíne. Jeho zdravotný stav je uspokojivý bez predpokladu dlhodobej liečby a trvalých následkov. Milan Lučanský chce poďakovať všetkým zainteresovaným zdravotníkom, ako aj pracovníkom Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) za korektný prístup“.
Vyjadrenie advokáta v TASR vyzeralo ako útok na tých, ktorí o udalostiach v Prešove vyjadrili pochybnosti. Advokát úplne „neadvokátsky“ použil emotívny pojem „dezinformácie“ voči ľudom, ktorí sa vo verejnej diskusii postavili na stranu jeho klienta. Naozaj by som rád vedel, či by pojem „dezinformácie“ použitý proti týmto ľuďom M. Lučanský schvaľoval. Prekvapujúce bolo tiež to, že obhajca nevyužil zjavné nedostatky v komunikácii M. Kolíkovej a M. Ivana v prospech svojho klienta. Nemám dosť informácii a nikoho neobviňujem, ale celkovo nerozumiem stratégii obhajoby. Pokiaľ ide o prácu advokátov, tí obvykle využívajú každú príležitosť pre posilnenie pozície svojho klienta a medzi tradičné nástroje patrí aj (často neobjektívna) kritika podmienok vo väzbe. Keď už chcel advokát potvrdiť verziu ministerky, mohol využiť mediálnu pozornosť a na kameru súčasne uviesť nejaké argumenty v prospech svojho klienta.
Kto je na vine?
Prípad M. Lučanského je len jedným z príkladov ako postupujú orgány činné v trestnom konaní (OČTK) v posledných mesiacoch. Písal som o tom už skôr.
Najdôležitejšou informáciou na tlačovej besede ministerky z 30. decembra bola rezignácia M. Ivana z postu generálneho riaditeľa ZVJS. Ide však len o snahu odpútať pozornosť od tých, ktorí nesú skutočnú zodpovednosť za tragédiu – od špecializovaných justičných orgánov, ktoré sa správajú v rozpore s princípmi právneho štátu a ministerku, ktorá to celé kryje. Aj vládnym predstaviteľom je totiž jasné, že za tragédiu vo väzbe nesie zodpovednosť štát, ako to potvrdzuje viacero právnych dokumentov. Konkrétnu zodpovednosť by potom mali niesť tí, ktorí sa zaslúžili o porušovanie základných princípov väzby v prípade M. Lučanského. Naozaj nepochopiteľné bolo umiestnenie M. Lučanského vo väzbe v meste Prešov ďaleko od jeho bydliska, ktoré veľmi komplikovalo potrebné kontakty s rodinou a s jeho advokátom. Podľa niektorých informácii po incidente z 9. decembra M. Lučanský rodinu vôbec nevidel a nemohol s ňou komunikovať, čo mohlo ovplyvniť jeho psychický stav.
Nedôveru vzbudzuje aj to, že M. Lučanský bol údajne monitorovaný, ministerstvo i prokuratúra jeho zranenia vyšetrovali, kontrolovali a napriek tomu prišlo k tragédii. Nepresvedčivo pôsobil aj fakt, že generálny prokurátor ešte niekoľko hodín pred tragédiou upokojoval v Lučanského kauze verejnosť. Ešte alarmujúcejšie bolo to, akým spôsobom sa k celej záležitosti postavili mainstreamové médiá. Tie dlho ignorovali nedostatky v komunikácii štátnych orgánov a miesto tradične kritických otázok sa snažili výhrady voči oficiálnej verzii znevažovať pojmom „dezinformácie“. Hlavným dôsledkom Lučanského kauzy by nemalo byť iba odstúpenie nejakého funkcionára, ale dôkladné preverenie podmienok vo väzbe, najmä u bývalých štátnych funkcionárov.
Ako zabrániť zneužívaniu väzby?
Po tomto tragickom prípade je dôležité predchádzať akýmkoľvek podozreniam a nejasnosti o udalostiach vo väzbe treba vysvetliť presvedčivejšie v ďalších prípadoch. Treba preveriť väzbu tých osôb, kde už niekoľko mesiacov neboli urobené žiadne úkony zo strany orgánov činných v trestnom konaní a takisto treba preveriť aj situáciu osôb, ktoré držia hladovku kvôli porušovaniu ľudských práv. Ideálne by však bolo, keby sa napriek zákonným obmedzeniam mohli vyjadriť priamo osoby vo väzbe z akcií ako Judáš, Búrka či Očistec. Bolo by tiež dobré, aby dotknuté osoby popísali svoje podmienky vo väzbe priamo na kameru, nie cez advokátov. Tým by sa predišlo podozreniam a bolo by to dôležité pre zachovanie aspoň posledných zvyškov dôvery v štátne inštitúcie.
Rovnako treba začať otvorenú diskusiu s medzinárodnými orgánmi, nakoľko sa väzba v SR zneužíva na nátlak voči konkrétnym osobám a či sú osoby vo väzbe vystavené mučeniu alebo krutému a neľudskému zaobchádzaniu. A keďže po doterajšom „vyšetrovaní“ Lučanského zranení je ťažké mať dôveru v ministerstvo spravodlivosti či prokuratúru, bolo by vhodné, aby sa celou záležitosťou zaoberali aj medzinárodné orgány. Zapojenie Európskeho výboru na zabránenie mučenia, ktoré sľúbila M. Kolíková, je dôležité, ale možno by bolo vhodné zapojiť aj Výbor OSN proti mučeniu či iné inštitúcie. Ani tie by však nemali preverovať iba prípad M. Lučanského, kde už niet pomoci, ale skôr osud ďalších osôb. Aj za pomoci týchto orgánov treba obnoviť na Slovensku stav, v ktorom sloboda je pravidlom a väzba výnimkou.
http://www.srspol.sk/clanek-branislav-fabry-lucanskeho-smrt-a-problem-zneuzivania-vazby-21214.html
Informační báze KSB