Henry Kissinger: Aby ste mohli pochopiť Putina, musíte čítať Dostojevského, a nie Mein Kampf

Bezprostredne po víťazstve Donalda Trumpa vo voľbách v Spojených štátoch a aj tesne pred nimi, šéfredaktor najstaršieho rešpektovaného amerického časopisu The Atlantic Jeffrey Goldberg urobil rozhovory s Henry Kissingerom. Ten vysvetľoval pohľady na Rusko, dávnejšie historické aspekty Ruska (osobitne týkajúce sa odolávania vojnovým pokusom zahraničných agresorov) a ich vplyv na súčasné postoje ruskej politiky a Putina.
Niektoré z jeho slov, ktoré ozvučujú rolu Trumpa a úlohy jeho zahraničnej politiky z pohľadu GP:
(Rozhovor tesne po voľbách)
- Čo víťazstvo Trumpa znamená pre rolu USA vo svete? – Goldberg
Mohlo by nám umožniť koordinovať našu zahraničnú politiku a vnútroštátnu situáciu. Je zrejmé, že existuje rozdiel medzi vnímaním zahraničnej politiky USA u našich občanov a elít. Nový prezident má možnosť uviesť ich do súladu. Ale ako ju využije, záleží na ňom. -Kissinger
- Ste presvedčený o odbornej spôsobilosti Trumpa?
Musíme zastaviť diskusiu o tomto probléme. On je novozvolený prezident.
- Chystáte sa mu pomôcť?
Pre mňa ťažké dostať sa k nemu. Ale keď ma požiada, aby som k nemu prišiel, tak prídem.
- Čím ste najviac znepokojený v týchto voľbách?
Šok, s akým reagovali zahraničné vlády na ich výsledok.
- Je Trump obhajcom Putina ?
Nie. Myslím, že treba vnímať správne rétoriku, pretože Putin uviedol niekoľko dobrých slov o ňom a Trump cítil, že musí reagovať.
- Rusko sa nebude okamžite ponáhľať využiť svoju šancu?
Je viac pravdepodobné, že Putin bude čakať, ako sa situácia vyvinie.
(Rozhovor v predvečer volieb)
_ Prečo sú znovu tak napäté vzťahy s Ruskom? a otázky Ukrajiny…
Na začiatku reštartu našich vzťahov bol prezident Medvedev. Biely dom počas tohto obdobia starostlivo obmedzil kontakt s Putinom. Niektorí v administratíve amerického prezidenta, zrejme v nádeji, že Medvedev odmietne Putina a Rusko bude pokračovať v smere demokracie, západne orientovanej, a usilovať sa o členstvo v NATO. A Putin konečne pochopí, že história sa pohybuje v smere Ameriky. Ale keď sa Putin vrátil do prezidentského úradu, všetko sa nevyhnutne rozkolísalo. Aby sme pochopili Putina, je potrebné čítať Dostojevského, a nie Mein Kampf. On vedel, že Rusko je oveľa slabšie, než tomu bolo predtým. Oveľa slabšie ako Spojené štáty. Avšak, on je hlava štátu, ktorá bola po mnoho storočí bola stelesnená s jeho imperiálnou vznešenosťou, ale po rozpade Sovietskeho zväzu stratil 300 rokov svojej imperiálnej histórie. Rusko čelí hrozbám v každej oblasti svoje hranice. Demografická nočná mora na hraniciach s Čínou. Ideologická nočná mora v podobe radikálneho islamu pozdĺž južnej hranice. A na západe Európa – v ktorej Moskva vidí historickú výzvu. Rusko sa usiluje o uznanie ako veľmoci. Ako rovný s rovným, nie ako prosebník v systéme vytvorenom Amerikou. Predstava, že by sa Rusko mohlo organicky stať štátom NATO je vyvrátená skúsenosťami dejín.
…Švédsky kráľ Karol XII prišiel do Ruska v domnení, že v Moskve ľahko zavedie švédsky poriadok. Ale zistil, že ruskí roľníci pálili úrodu, aby zbavili útočníkov potravín. Budú radšej hladovať, než aby dovolili obsadiť svoju krajinu. Karol pochodoval po celej Európe, ale niečo také ešte nikdy nevidel. Jeho vojaci boli nútení ísť na juh, na Ukrajinu, aby prežili, kde boli porazení. ….Len málo krajín v histórii viedlo viac ako vojen ako Rusko vo večnom snahe udržať svoje postavenie a bezpečnosť. Ale v kritických okamihoch je to práve Rusko, ktoré udržuje rovnováhu vo svete, keď ničilo sily, ktoré sa ho snažili zničiť. V súčasnej dobe je Rusko dôležité pre prekonanie radikálneho islamu.
…Ukrajina sa skutočne stala symbolom krízy. Mali by sme zabrániť akýmkoľvek ďalším pokusom o vojenské riešenie konfliktu. Ale potom musíme pracovať na stratégii a diplomatickom riešení.
…Je nemožné nakresliť hranice NATO na východnej strane Ukrajiny. Je to len 300 míľ od Moskvy. Pre Kremeľ je to dramatický obrat. Počas studenej vojny tieto hranice boli z neho 1000 míľ na západ – pozdĺž rieky Labe. Pre Moskvu by bolo bezpečné, pokiaľ by hranice NATO boli pozdĺž západnej strany Ukrajiny. Ukrajina by mala byť chápaná ako most medzi NATO a Ruskom, a nie ako bašta z oboch strán. Úloha Ukrajiny v medzinárodnom systéme by mala vyzerať ako úloha Rakúska alebo Fínska – slobodne vykonávať svoje hospodárske a politické vzťahy s Európou a Ruskom, ale nebyť členom žiadnej vojenskej aliancie.
…Stúpenci rozšírenia NATO povedali, že Rusko by sa nemalo báť, a že NATO nemá v úmysle zaútočiť na Moskvu. Ale historická skúsenosť núti ruských lídrov posudzovať schopnosti svojich susedov.
…Všetko, čo som opísal, je možné urobiť. Ale je to nemožné, ak prídete do Kremľa a poviete: „Tu je náš plán.“ Akékoľvek rokovania s Moskvou si budú vyžadovať pochopenie ruského ducha a ocenenia ruských dejín. A tiež schopnosti dostatočnou vojenskou silou rozdrviť akékoľvek pokušenie.
…Na začiatku svojho prezidentovania v roku 2001 Putin hľadal potenciálneho partnera v Amerike, a to predovšetkým v boji proti islamskému extrémizmu.
Ale začínajúca americká podpora oranžovej revolúcie na Ukrajine v roku 2004 Putina postupne presvedčila, že záujem USA je v oslabení Ruska. To ho prinútilo, aby hľadal potenciálneho spojenca v Číne a ďalších krajinách. Ale ani to nevylučuje zlepšenie vzťahov medzi Ruskom a Spojenými štátmi, aj keď dnes je to možné menej, než tomu bolo v roku 2001.
…Dávam prednosť nezávislej Ukrajine, mimo vojenské bloky. Ak oddelíte od Ukrajiny dve oblasti Donbasu, ona sa zaručene stane trvalo nepriateľská k Rusku. Ukrajina zostane pod kontrolou jej západnej časti. Riešenie spočíva v tom, že treba poskytnúť týmto oblastiam Donbasu autonómiu a právo hlasu vo vojenských záležitostiach. Ale v ostatnom ich nechať pod riadením Ukrajiny.
http://rusvesna.su/news/1479023998