Nepredstieram nič, napísal som názory, ako to vidia historici a nie ako to manipulačne vidíte ty s Luxom...Ako to chcete prekrútiť do polohy, aby to zapadlo do vašej mozaiky...

Achnatonov hymnus na Slnko je o tom ,ako Achnaton, ako syn boha Slnka uctieva Slnko ako zdroj života...

http://egyptologie.cz/1512/achnatonuv-hymnus-na-slunce/

Pričom tento hymnus na Atona sa pokladá za najdoležitejší...

Pričom so žalmom 102 to nemá nič spoločné :

Modlitba utláčaného, ktorý v súžení prednáša Pánovi svoje žiale.

http://mojabiblia.sk/svatepismo/19/zalmy-kapitola-102/katolicky-preklad/

Takže, Hox, nafackovať sa možeš akurát ty. Každý, kto porovná slová a význam zistí, že každý z nich je o inom...

"Breagog: History of Egypt kapitola "religiozní reforma Achnatona"

Daj link, pretože som to nenašiel...

" že v atonizmu nešlo o uctívání slunce, ale o uctívání toho, kdo slunce stvořil, a samo slunce byl jen zástupný symbol. Byl to historicky první zaznamenaný monoteizmus jako státní náboženství a podle některých (například Nietsche) byl Mojžíš pokračovatelem jeho myšlenek."

To, že Slnko bolo len zástupný symbol je manipulácia. Boh bol sice zobrazovaný v podobe slnečného kotúča, čo dokazujú rytiny a maľby, lenže šlo o SLNEČNÉHO BOHA...

"ATON – boh Slnka a samo Slnko, za kráľa Achnatona jediný oficiálne uznávaný egyptský boh
Aton bol slnečný boh zobrazovaný v podobe jednoduchého slnečného kotúča; táto podoba slnka bola čistejšia než podoba boha Reho."
zdroj (zdroj: kniha ICH VELIČENSTVÁ PYRAMÍDY (Vojtech Zamarovský ,kniha EGYPT KRÁĽOVSTVO FARAÓNOV (R. Hamilton)

Zrovna tak aj tu :

Aton (staroeg. jtn – „slnečná guľa“ alebo „slnečný kotúč“; iné tvary: Aten, Iten) bol staroegyptský boh slnka, zobrazovaný ako slnečný disk s lúčmi ukončenými rukami, ktoré rozdávajú symbol života anch.

Jeho uctievanie, atonizmus, bolo základom monoteistického náboženstva faraóna Achnatona. Podľa Achnatona bol Aton prakticky jediný boh, stvoriteľ vesmíru. Uctievanie Atona bolo zatlačené do úzadia po Achnatonovej smrti počas návratu pôvodného staroegyptského panteónu.
(https://sk.wikipedia.org/wiki/Aton)

Stále je to boh Slnka...chceš spústu ďalších dokazov ?
Achnaton sa považoval za veľkňaza Atona a uctievanie sa uskutočňovalo prostredníctvom jeho a jeho manželky, postavili sa chrámy, modlitby, obete, teda žiadny súkromný rozhovor s Bohom, kde nepotrebuješ prostredníka, ako tvrdíte vy.

Takže žiadny výmysel, demagógia z mojej strany....

"„Bůh je jen jeden. Každý s ním může komunikovat přímo, bez jakýchkoliv pomocníků. Jakékoliv pozemské osobnostní hierarchie jsou nepravdověrné.."

Každý človek sa može k Bohu modliť a takto s ním komunikovať, prípadne o ňom uvažovať, lenže to,že akýkoľvek prostredníci sú zbytoční nie je nič iné ako tvoj sektársky súkromný názor...
Je to tvoja vec, keď si to myslíš, lenže chceš to posunúť ľuďom ako nejakú objektívnu pravdu - istinu...A tak to nie je.
V rámci svetonázoru tvojej sekty KSB sa to iste javí v poriadku, lenže s Ježišom to nemá nič spoločné...
Ten jasne povedal, že na Petrovi ako skale postaví svoju Cirkev a brány pekelné ju nepremožu...
Až Ježiš chcel postaviť svoju Cirkev, tak to zmysel má a rovnako aj prostredníci v tej Cirkvi. Že sa ti to nepáči je tvoja vec, ale neznamená to, že ty máš pravdu...

"A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu.
Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi."

Evanjelium podľa Matúša - kapitola 16 - 18,19)

A to, Hox, že ty uznávaš nejaký apokryf, nejaké gnostické evanjelium Jána alebo iné na tom nič nezmení...
Nám, katolíkom to je jedno, my uznávame NZ a tam sa to jasne píše...

"psychologická projekce? Ty bys i Ježíše byl schopný označit za uzurpátora moci a jeho misi představit jako boj o moc dvou nepřátelských frakcí kněží. Kaifáš ho taky neměl rád, ne? Takže to znamená, že Ježíš proti němu bojoval a taky ho neměl rád, a to znamená že Ježíšovi šlo o upevnění moci. Tvoje logika. Dokonce i tu hostinu Ježíš uspořádal. Vidíš stupeň demagogie, kterou produkuješ?"

Manipulácie a hlúposti tu konštruuješ ty. Ježiš nebol žiadny pozemský - svetský panovník, ktorý by mal na Zemi vlastnú pozemskú ríšu a bol kráĺom ríše a svetskej moci ako Achnaton...
Takže to je zásadný rozdiel...
Achanton bol faraón, ktorý o moc bojoval s Amonovými kňazmi...Nakoniec ho aj odstránili a prehral...

"Vobec nešlo o zásadnú tézu KSB"

Ale išlo. Chceli ste dokázať, že Achnaton zaviedol monotestický kult. Proti tomu nič nemám.
Chceli ste dokázať, že Aton nie je boh Slnka, že je to iný boh, ktorého symbolom je kotúč - slnko, to ste však nedokázali, len ste o tom manipulovali.
Chceli ste dokázať, že Achnaton razil, že modliť sa k bohu, teda k Atonovi sa dá bez prostredníkov. To rovnako Achnaton nerobil...
On sám sa pokladal za veľkńaza boha Slnka, Atona a Aton sa musel uctievať jeho prostredníctvom, čo som tu už napísal...

Takže znova :

V literatúre sa môžeme dočítať, že Achnaton „zaviedol kult Atona“, alebo že tohto boha dokonca vytvoril“. Skutočnosťou však je, že Atona poznali a uctievali už prv. Napríklad Amenhotep III. sa označil na soche obrovského skarabea pri Svätom jazierku v Karnaku za „pána všetkého, čo ožaruje Aton“, loď kráľovnej Teje sa volala „Aton žiari“, Thutmose IV. sa usiloval podporou kultu Atona nábožensky zjednotiť obyvateľstvo etnicky rôznorodej egyptskej veľríše. Sám Achnaton bol pred nástupom na trón Atonovým veľkňazom a jeho titul znel „veľkňaz slnečného boha Re-Horachteja, ktorý je Atonom veseliacim sa na horizonte pod menom Šu“.

Po nástupe na trón využil svoju neobmedzenú moc, aby Atona povýšil nad iných bohov, predovšetkým nad Amona, a napokon ho vyhlásil za jediného boha. Vykonal to postupnými reformami v priebehu šiestich rokov. Tieto reformy, dovŕšené zákonom kultu a zrušením ostatných bohov, znamenali v skutočnosti náboženskú revolúciu. A pri význame, ktoré malo náboženstvo v politickom a spoločenskom živote Egypta, dokonca viac ako náboženskú revolúciu.

Išlo tu o cieľavedomú akciu, politického charakteru, vedenú pod náboženskými heslami a v dobrom náboženskom rúchu, čiže o Achnatonov úder proti mocenskému centru, ktoré predstavoval Amonov chrám. Achnaton sa rozhodol moc Amonových kňazov zlomiť, a to v otvorenej zrážke. Urobil to práve tak jednoducho ako geniálne: zrušil im Amona a vzal im majetok. Svet sa nezrútil.

Zdá sa, že boj s Amonovým kňazstvom celkom vyčerpal Achnatonove sily. Do svojho víťazstva ho považoval za hlavnú náplň vnútornej politiky, po víťazstve sa utiahol do Achetatonu a o politické veci stratil záujem. Ako kráľ sa považoval predovšetkým za Atonovho veľkňaza. Vyhlásil sa za jeho „služobníka“, čiže na rozdiel od egyptských tradícii nie za jeho „pozemské vtelenie“, a venoval sa upevňovaniu a šíreniu jeho kultu. Pritom sa horlivo zaoberal výstavbou a výzdobou Achetatonu.